Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Saz/60/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, sudcom JUDr. Pavlom Naďom, v právnej veci žalobcu: D. V. S., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho v A. L. F., bez dokladu totožnosti, t.č. umiestneného v Ú. A. R. A. Y. Z.P., N. XX, Z., právne zastúpeného JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou so sídlom Štúrova 20, 042 83 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková 6, 812 72 Bratislava, o správnej žalobe vo veci azylu zo dňa 01.10.2018, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného ČAS: MU- PO-148-15/2018-Ž zo dňa 03.08.2018, takto

rozhodol:

I./ Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková 6, 812 72 Bratislava ČAS: MU-PO-148-15/2018-Ž zo dňa 03.08.2018 týkajúce sa žalobcu: D. V. S., nar. XX.XX.XXXX, štátnej príslušnosti A. L. F., bez cestovného dokladu a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II./ Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalovaný napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-PO-148-15/2018-Ž zo dňa 03.08.2018 (č.l. 1-3 spisu) podľa § 12 ods. 1 písm. a), ods. 3 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o znení a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o azyle“) zamietol žiadosť o udelenie azylu žalobcovi, nar. XX.XX.XXXX v obci H., okres B., provincia A., A. L. F., štátnej príslušnosti A., A. D.árodnosti, O.o vierovyznania Z. vetvy, slobodný, bez cestovného dokladu, adresou trvalého pobytu v krajine pôvodu mesto B., X. X W. F., A. A., t.č. Ú. A. R. A. Y. Z., ako zjavne neopodstatnenú.

2. V odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že žalobca dňa 07.06.2018 v Ú. Z. požiadal o udelenie azylu z dôvodu obavy o svoj život v domovskej krajine.

3. Žalovaný ďalej v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dňa 24.05.2018 hliadka Oddelenia cudzineckej polície PZ Banská Bystrica (ďalej len „OCP PZ“) preverila Z. odstavený kamión s návesom značky W., kde sa nachádzal náklad H., medzi ktorým boli ukrytí dvaja cudzinci, z ktorých jedným bol žalobca. Na výzvu policajných hliadok nevedel hodnoverne preukázať svoju totožnosť. Z tohto dôvodu bol v zmysle zákona o policajnom zbore a podľa § 79 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o pobyte“) žalobca predvedený na správny orgán, a to v súvislosti so zisťovaním totožnosti a oprávnenosti jeho pobytu a z dôvodu podozrenia z neoprávneného pobytu na území SR a naplnenia dôvodu administratívneho vyhostenia podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. Uvedeným konaním bolo voči žalobcovi začaté konanie o administratívnom vyhostení podľa § 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov. Keďže sa žalobca na území SR zdržiaval neoprávnene, OCP PZ dňa 24.05.2018 vydal rozhodnutie č. PPZ-HCP-BB5-27-012/2018- AV o jeho administratívnom vyhostení a uložení zákazu vstupu na územie SR a na územie všetkých členských štátov na dobu jedného roka. Zároveň OCP PZ dňa 24.05.2018 vydalo rozhodnutie PPZ- HCP-BB5-27-013/2018-AV, ktorým rozhodlo o jeho zaistení a umiestnení do Ú. Z. za účelom jeho administratívneho vyhostenia.

4. Pri vstupnom pohovore žalobca uviedol, že v krajine pôvodu bol členom, resp. sympatizantom politickej strany A. H.-I.-L. (A. C. R. Z.), pričom v súvislosti s podporou tejto politickej strany v krajine pôvodu nikdy nečelil žiadnym problémom. Taktiež uviedol, že v A. nebol nikdy trestne stíhaný a so štátnymi orgánmi nemal žiadne problémy. Žalobca ďalej uviedol, že v A. ukončil 10 ročnú školskú dochádzku. Po skončení školy bol asi 2 roky nezamestnaný. Potom pracoval v kancelárii svojho otca zameranej na vypracovávanie kúpno-predajných zmlúv, plnomocenstiev a pod.. Neskôr začal pracovať pre noviny s názvom I., kde pracoval asi 2 roky ako pomocník a novinár. Od roku 2006 pracoval ako editor v týždenníku E. N.. Pre tieto noviny pracoval žalobca až do roku 2016, teda prakticky do odchodu z krajiny pôvodu. Krajinu pôvodu opustil v septembri 2XXX, kedy sa nelegálne a prostredníctvom prevádzača dopravil cez L. V. H. W. B.. Tam sa zdržiaval asi 8 mesiacov, pričom nelegálne pracoval na stavbách. Následne sa nelegálne cez O. W. W. Z., W. N.. Tam kontaktoval X., s pomocou ktorej sa dostavil na políciu. Následne bol umiestnený v tábore Z., kde strávil asi 7 až 8 mesiacov. Tam kontaktoval prevádzača, ktorý ho naložil na parkovisku na jemu neznámom mieste do kamióna, v ktorom bol neskôr na Slovensku zadržaný. Jeho cieľom bolo dostať sa do Nemecka, resp. Rakúska, Francúzska alebo Talianska. Žalobca podľa svojich slov požiadal o udelenie medzinárodnej ochrany na území SR z obavy o svoj život. Vo februári 2016 mu zabili mladšieho brata neznámi páchatelia počas jeho cesty na motorke v meste B.. Usmrtili ho výstrelmi. Žalobca sa domnieval, že cieľom útoku mal byť on, pričom si ho pomýlili s bratom. Útočníkov, resp. vrahov svojho brata nepozná. Domnieval sa, že sa jednalo o nejaké mafiánske alebo teroristické zložky a dôvodom tohto útoku mala byť jeho práca pre noviny E. N. a témy, ktorým sa noviny venovali, teda kriminalita a terorizmus. Pred smrťou brata mal žalobca na prelome rokov 2015 a 2016 od neznámej osoby jeden telefonát, v ktorom mu neznámi volajúci povedal nech prestane písať do novín, v opačnom prípade to bude mať následky. V marci 2016 podľa žalobcu čelil útoku so streľbou aj jeho otec počas cesty do práce, pričom ho neznámi maskovaní ľudia postrelili pod ľavým kolenom. Okrem toho v júni 2016 strieľali neznámi páchatelia aj na dom, v ktorom žalobca býval spolu so svojimi rodičmi a súrodencami. Nikomu sa nič nestalo, pričom útočníkov nevidel a nevie kto na dom mohol strieľať. Všetky tieto incidenty žalobca, resp. jeho rodina, oznámili na polícii. Po poslednom incidente sa žalobca odsťahoval do mesta U., kde býval u svojho kamaráta, a to až do odchodu z krajiny pôvodu XX.XX.XXXX. Na podporu svojich tvrdení si žalobca dal z krajiny pôvodu mailom zaslať oskenované tri hlásenia podané na políciu a novinárske preukazy.

5. Žalovaný konštatoval, že v priebehu správneho konania boli všetky skutočnosti uvádzané žalobcom objektívne vyhodnotené a komplexne posúdené, pričom považoval za zrejmé, že žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky pre udelenie azylu, resp. doplnkovej ochrany na území SR, ktoré sú striktne vymedzené v § 8, § 10, § 13a alebo § 13b zákona o azyle. Mal za to, že žalobca svoju žiadosť o udelenie medzinárodnej ochrany na území SR odôvodnil inými skutočnosťami ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, § 10, § 13a alebo § 13b, resp. ktoré by bolo možné subsumovať pod pojem prenasledovanie alebo vážne bezprávie. K údajným útokom na členov jeho rodiny, resp. k streľbe na jeho dom žalobca uviedol, že ich dôvod sám nepozná, taktiež nepozná ani samotných útočníkov. To, že ich dáva do súvisu s jeho prácou pre miestne noviny, ktoré sa mali venovať témam ako kriminalita a terorizmus, je len jeho domnienka. Napriek tomu, ak by aj táto skutočnosť bola dôvodom týchto útokov, jednalo by sa o kriminálnu trestnú činnosť súvisiacu s jeho prácou. V žiadnom prípade však nemožno hovoriť o prenasledovaní v zmysle § 8 zákona o azyle, teda o prenasledovaní z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo o prenasledovaní za uplatňovanie politických práv a slobôd. To znamená, že údajný výkon novinárskej činnosti ako profesie, nie je možné asociovať s rasou, národnosťou, náboženstvom, so zastávaním politických názorov alebo s príslušnosťou k sociálnej skupine. Výkon profesie novinára nie je podľa názoru žalovaného zastávaním politických názorov. Byť novinárom neznamená ani byť príslušníkom sociálnej skupiny. Výkon novinárskej činnosti nepredstavuje vrodenú charakteristickú črtu, ani nemennú črtu, či vnímateľne odlišnú črtu, nepredstavuje ani pôvod či zdieľané presvedčenie, ktoré by bolo závažné pre identitu jednotlivca. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža/16/2015 zo dňa 18.06.2015, ktorý sa týkal výkonu tlmočníckej profesie žiadateľa o medzinárodnú ochranu. Preto dôvody žalobcu podľa žalovaného nemožno považovať za zlučiteľné s ustanovením § 8 zákona o azyle.

6. Podľa žalovaného žalobca postupoval správne, keď sa v jeho prípade obrátil na príslušné policajné zložky štátu, ktorých úlohou je prešetriť údajné kriminálne trestné činy, ktorými mal byť žalobca, resp. jeho rodina vystavená. Žalovaný konštatoval, že žalobca od júna do septembra 2016 býval u kamaráta v meste U., kde nečelil žiadnym problémom. Pritom A. zaručuje každému občanovi právo voľne sa pohybovať po krajine. Miesta vláda tieto práva v praxi rešpektuje, pričom ich obmedzuje len z bezpečnostných dôvodov, a to v oblastiach ako T. /T. Z. G. Ú./, G. /G. A./ alebo N., teda nie v A., odkiaľ žalobca pochádza. Teda ak sám žalobca pociťoval akékoľvek obavy v mieste svojho bydliska, mohol využiť presídlenie a usadenie sa v inej časti krajiny.

7. Žalovaný ďalej v rozhodnutí z 03.08.2018 konštatoval, že posúdenie žiadosti žalobcu v zmysle § 10 zákona o azyle, t.j. na účel zlúčenia rodiny, je taktiež irelevantné, a to z objektívnych dôvodov, nakoľko menovaný nemá na území SR žiadnych rodinných príslušníkov s udeleným azylom. Posúdenie jeho žiadosti v zmysle § 13a je v jeho prípade taktiež irelevantné, nakoľko žalobca neuviedol vo svojej žiadosti žiadne také dôvody alebo obavy, ktoré by bolo možné subsumovať pod pojem vážne bezprávie a jednak podľa žalovaného tieto dôvody objektívne neexistujú. Žalovaný poukázal na tú skutočnosť, že trest smrti alebo jeho výkon v jeho prípade možno vylúčiť, nakoľko v krajine pôvodu nebolo nikdy voči nemu vedené trestné stíhanie, nebol väznený, zatknutý alebo zadržaný. Tiež nebolo voči nemu nikdy vznesené žiadne obvinenie. Žalobca nevykonával v A., či v zahraničí takú činnosť, za ktorú by mu v prípade návratu hrozilo vážne bezprávie v podobe uloženia trestu smrti alebo jeho výkonu. Takisto žalobcovi v prípade návratu do krajinu pôvodu nehrozí mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest. Z jeho výpovede je podľa žalovaného zrejmé, že v minulosti nebol zo strany A. štátnych, ani neštátnych orgánov, vystavený mučeniu alebo neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu a nevykonával žiadnu činnosť, ktorá by viedla oficiálne A. úrady k neprimeraným opatreniam voči jeho osobe v prípade jeho návratu. Žalovaný bol toho názoru, že v prípade žalobcu chýba opodstatnenosť obavy z prenasledovania alebo hrozby vážneho bezprávia. Žalovaný taktiež poukázal na správu „Sloboda vo svete 2018“, vydanú medzinárodnou mimovládnou organizáciou T. C., podľa ktorej v A. existuje iba málo právnych prekážok pre občanov, pokiaľ ide o cestovanie, výber miesta pobytu, zamestnanie, či výber inštitúcie vyššieho vzdelávania. Podľa správy Austrálskeho ministerstva zahraničných vecí a obchodu, navrátilci do A. nečelia výraznému riziku násilia zo strany spoločnosti alebo diskriminácii, ako následok ich pokusu o emigráciu alebo preto, že žili v západnom štáte. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že migračný úrad neposkytuje žiadne údaje o žiadateľoch krajinám, z ktorých pochádzajú a ktoré je možné potenciálne považovať za pôvodcov prenasledovania, o čom bol žalobca informovaný dňa 26.04.2018, kedy bol poučený o svojich právach a povinnostiach počas konania o azyle v zmysle § 4 ods. 2 zákona o azyle. Preto podľa žalovaného možno vylúčiť, že by žalobcovi hrozila uvedená forma vážneho bezprávia len z titulu skutočnosti, že na území SR požiadal o medzinárodnú ochranu.

8. Žalovaný zároveň poukázal na to, že v A. v súčasnosti objektívne neprebieha žiaden medzinárodný či vnútroštátny ozbrojený konflikt, pri ktorom by dochádzalo k neselektívnemu násiliu. Podľa jeho názoru zaň nemožno považovať teroristické aktivity, protipovstalecké a protiteroristické zákroky bezpečnostných zložiek s cieľom zlikvidovať útočiská militantov. Podľa žalovaného v A. nedochádza priamo k ozbrojeným stretom, ktoré by postihovali civilné obyvateľstvo vo všeobecnosti a bez rozdielu. Samotnú zvýšenú mieru nebezpečenstva v súvislosti s ojedinelými bojovými operáciami podľa jeho názoru nemožno považovať za reálnu hrozbu vážneho bezprávia, ale o akcie ktoré majú svoj konkrétny cieľ. Hoci vyše 110 miliónová provincia A. zaznamenala v ostatnom období nárast obetí násilia, celkovo 738 za rok 2017, takmer 50 % z nich bolo sústredených do týchto desiatich okresov - U.C., Z., O., W..B.. G., F., P., G., B., Z. V. S.. Z verejne dostupných zdrojov sa A. okres B., z ktorého žalobca pochádza, nespomína ako okres zasiahnutý násilnosťami či teroristickými aktivitami. O tom, že žalobca nemá obavu pred žiadnou hrozbou vážneho bezprávia v podobe ozbrojeného konfliktu v oblasti z ktorej pochádza, svedčí podľa žalovaného aj jeho samotná výpoveď a jeho dôvody žiadosti o medzinárodnú ochranu. Preto bol toho názoru, že žalovanému v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu nehrozí ani táto forma vážneho bezprávia, teda vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.

9. Žalovaný zároveň uviedol, že žalobca nesplnil ani podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR v zmysle § 13b zákona o azyle, t.j. na účel zlúčenia rodiny, a to z objektívnych dôvodov, keďže žalobca nemá na území SR žiadnych rodinných príslušníkov s poskytnutou doplnkovou ochranou. Poukázal tiež na tú skutočnosť, že žalobca po opustení krajiny pôvodu nevyvíjal činnosť, ktorej jediným alebo hlavným cieľom bolo vytvorenie nevyhnutných podmienok na požadovanie medzinárodnej ochrany tak, ako to predpokladá ustanovenia § 19a ods. 1 písm. d/ zákona o azyle. Ako sám uviedol, jeho cieľom bolo dopraviť sa do Nemecka, resp. Rakúska, Francúzska alebo Talianska. Po vycestovaní z krajiny pôvodu prechádzal cez krajiny ako L., Č. H., ktoré možno podľa žalovaného považovať minimálne z kultúrneho a náboženského hľadiska za jemu bližšie ako európske. Okrem toho strávil niekoľko mesiacov v B., kde nepožiadal o medzinárodnú ochranu. Taktiež strávil niekoľko mesiacov v Z., kde sa nakontaktoval na X. a bol umiestnený do tábora pre migrantov. Tieto krajiny však opustil, pričom mu v nich nehrozilo žiadne nebezpečenstvo. Po svojom zadržaní počas spisovania zápisnice o vyjadrení účastníka konania na OCP PZ dňa 24.05.2018 uviedol, že na Slovensku nechce požiadať o azyl, o tento požiadal až po tom, ako bol zaistený a umiestnený do Ú. Z. za účelom realizácie rozhodnutia o jeho administratívnom vyhostení. Žalovaný zhodnotil tento prístup žalobcu ako cieľ a motiváciu dostať sa do vopred vytypovaného cieľa zo zištných dôvodov, najpravdepodobnejšie z ekonomických dôvodov za účelom legalizácie pobytu, čo považoval za účelové. Žalovaný dospel k záveru, že dôvody pre ktoré žalobca opustil krajinu pôvodu, sú výsostne osobného, prípadne ekonomického charakteru, ktoré však nespĺňajú charakteristické znaky definície dôvodov prenasledovania alebo vážneho bezprávia v zmysle zákona o azyle, t.j. nenapĺňajú jej obsah.

10. Preto na základe uvedeného žalovaný dospel k záveru, že dôvody žiadosti žalobcu o udelenie azylu na území SR nezakladajú relevantný dôvod na posúdenie jeho žiadosti v zmysle § 8, § 10, § 13a alebo § 13b zákona o azyle. Bolo preto potrebné jeho žiadosť o udelenie azylu na území SR zamietnuť podľa § 12 ods. 1 písm. a/ zákona o azyle ako zjavne neopodstatnenú, keďže ju odôvodňuje inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, § 10, § 13a alebo § 13b zákona o azyle.

11. Správnou žalobou zo dňa 01.10.2018 (č.l. 1-3 spisu) sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. MU-PO-144-15-2018-Ž zo dňa 03.08.2018 (ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu správne označenie rozhodnutia je MU-PO-148-15/2018-Ž zo dňa 03.08.2018 - pozn. správneho súdu) v celom rozsahu a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.

12. Rozhodnutie žalovaného považoval za nezákonné z dôvodov uvedených: v ust. § 191 ods. 1 písm. c) SSP - vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, v ust. § 191 ods. 1 písm. d) SSP - je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, v ust. § 191 ods. 1 písm. e) SSP - zistenie skutkového stavu orgánov verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, v ust.§ 191 ods. 1 písm. f) SSP - skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, nemá oporu v administratívnom spise, v ust. § 191 ods. 1 písm. g) SSP - došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

13. Podľa žalobcu žalovaný rozhodol o žiadosti žalobcu o udelenie azylu, ktorú podal žalobca dňa 07.06.2018, údajne dňa 03.08.2018. Toto rozhodnutie však bolo žalobcovi doručené až dňa 24.08.2018, teda po 24 dňoch od jeho údajného vydania. Ak aj žalovaný datoval svoje rozhodnutie tak, aby deň jeho vydania pripadol na deň predchádzajúci uplynutiu lehoty 60 dní, samotná skutočnosť, že žalovaný takto svoje rozhodnutie označil, nie je a nemôže byť prekážkou preskúmania toho, či žalovaný skutočne lehotu uvedenú v citovanom zákonnom ustanovení dodržal. V situácii, keď bolo žalobcovi napadnuté rozhodnutie žalovaného doručené po 24 dňoch, odo dňa jeho údajného vydania, pričom uvedená doba je viac než tretinou lehoty, v ktorej má žalovaný v prípade, že chce žiadosť zamietnuť ako zjavne neopodstatnenú, nie je dôvod, aby pre posúdenie, či žalovaný, lehotu 60 dní, uvedenú v ust. § 12 ods. 3 zákona č. 480/2002 Z. z., dodržal. Žalobca sa počas celej doby azylovej procedúry zdržiaval v Ú. A. R. S. Z.P., z dôvodu jeho opakovaného zaistenia z rôznych zákonných dôvodov a preto neexistuje možnosť pričítať doručovanie napadnutého rozhodnutia žalovaného ťažkostiam spôsobeným nemožnosťou doručenia rozhodnutia o azyle. Pokiaľ zákonodarca pre vydanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o azyl stanovuje lehotu 60 dní, je krátkosť tejto lehoty v nespochybniteľnej súvislosti so zjavnosťou neopodstatnenosti žiadosti o azyl a takáto zjavnosť má potom za následok, že rozhodovanie správneho orgánu vychádza z jasných a jednoznačných skutočností, ktoré nevyžadujú osobitne náročnú argumentáciu, vysvetľujúcu, prečo bola žiadosť o udelenie azylu zamietnutá. Žalovaný však, ako to vyplýva z napadnutého rozhodnutia, postupoval inak, keďže vo svojom rozhodnutí obšírne opisuje údajnú situáciu v krajine pôvodu azylanta, konfrontuje ju s dôvodmi uvádzanými žalobcom, svoje právne závery podkladá rozhodnutiami najvyššieho súdu aj odkazom na materiál UNHCR. Inak povedané, žalovaný síce zamietol žiadosť žalobcu ako zjavne neopodstatnenú, ale ani z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ani z lehoty, v ktorej žalovaný svoje rozhodnutie doručoval, nie je možné vyvodiť, že by v prípade žalobcu išlo o zjavne neodôvodnenú žiadosť, ani to, že by žalovaný o tejto, údajne zjavne neodôvodnenej žiadosti, rozhodol v zákonom stanovenej lehote. Keďže nedodržanie lehoty má za následok nemožnosť zamietnutia žiadosti ako zjavne neopodstatnenej, je daný dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa ust. § 191 ods. 1 písm. g) SSP, a to bez ohľadu na ďalšie žalobné body.

14. Podľa žalobcu, ak žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvádza, že žalobca odôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami a dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, § 10, § 13a a § 13b, tento záver žalovaného podľa žalobcu nezodpovedá dôvodom uvádzaným žalobcom, ktorými odôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu. Žalobca uviedol, že v A. pracoval od roku 2006 až do roku 2016 ako novinár - editor v týždenníku E. N.. Žalobca uviedol, že o udelenie medzinárodnej ochrany na území Slovenskej republiky požiadal z obavy o život, táto obava vyplývala z toho, že vo februári 2016 mu zabili mladšieho brata, a to výstrelmi počas jeho jazdy na motorke. Žalobca uviedol, že je presvedčený, že cieľom útoku mal byť on a na brata zaútočili, pretože si ich pomýlili. Dôvod útoku podľa žalobcu je jeho práca pre označený týždenník a témy, ktorým sa noviny venovali, teda kriminalita a terorizmus. Toto jeho presvedčenie je podporované aj tým, že pred smrťou svojho brata, a to na prelome rokov 2015 a 2016 mal od neznámej osoby telefonát, v ktorom mu bolo vyhrážané, že ak neprestane písať do novín, bude to mať následky. V roku 2016 čelil útoku strelnou zbraňou aj jeho otec, počas cesty do práce, pričom ho neznámi maskovaní ľudia postrehli pod ľavým kolenom. Vtom istom roku v júni strieľali neznámi páchatelia na dom, v ktorom žalobca býval aj s rodičmi a súrodencami. Následne sa spolu s rodinou rozhodol odísť z A., čo aj urobil v septembri 2016, po krátkom pobyte mimo miesta, v ktorom pôvodne žil aj so svojou rodinou. Žalobca na podporu svojich tvrdení predložil tri hlásenia podané na polícii, ktoré mu boli zaslané z A. a novinárske preukazy.

15. Žalobca mal za to, že predmetné rozhodnutie žalovaného, osobitne v časti, v ktorej žalovaný uvádza svoje vlastné hodnotenie situácie v A., na podporu svojho záveru, že žalobca by pri návrate do A. nečelil hrozbe vážneho bezprávia, nemá oporu v obsahu spisu a nie je ani preskúmateľné. Žalovaný ako pôvod údajov o bezpečnostnej situácii v A. uvádza verejne dostupné zdroje. So zreteľom na ust. § 52 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. je takýto postup neakceptovateľný, keďže žalobcu zbavuje možnosti zistiť z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, akými úvahami sa správny orgán pri hodnotení podkladov rozhodnutia riadil, presnejšie povedané znemožňuje žalobcovi zistiť, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie (§ 47 ods. 3 Správneho poriadku). Ak aj umožňuje správnemu orgánu medzi podklady rozhodnutia zaradiť skutočnosti známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti (§32 ods. 2 Správneho poriadku), neumožňuje zároveň správnemu orgánu utajiť pred účastníkom konania tieto skutočnosti, ako aj ich pôvod.

16. V súvislosti s charakteristikou bezpečnostnej situácie v A. žalobca poukázal na odporúčanie zverejnené na internetovej stránke Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR dňa 02.07.2018, z ktorého vyplýva pretrvávajúce zvýšené bezpečnostné riziko v A. z dôvodu prebiehajúcich protiteroristických operácií a stretov A. armády s bojovníkmi Talibanu. Z internetovej stránky Ministerstva zahraničných vecí Českej republiky, publikovanej dňa 06.05.2018 vyplýva, že na celom území A. trvá vysoký stupeň hrozby teroristických útokov, únosov a sektárskeho násilia. Z tejto správy zároveň vyplýva, že A. naďalej sužujú aktivity teroristických skupín, bezpečnostné zložky takmer denne zasahujú v určitých oblastiach proti militantom, pričom tieto zásahy nesú so sebou i odvetné akcie smerované na A. ozbrojené zložky, ktorých riziko sa týka celého A.. Uvedené podklady neumožňujú stotožniť sa s opisom bezpečnostnej situácie v A. tak, ako je uvedená v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Naopak, vzhľadom na skutočnosti uvádzané žalobcom, týkajúce sa jeho práce a útokov na jeho rodinu, vytvárajú kontext, v ktorom nie je možné vylúčiť opodstatnenosť obavy, že by žalobca po návrate do A. čelil vážnemu bezpráviu. Samotná situácia, ktorá je poznačená takmer dennými teroristickými aktivitami, poukazuje na to, že žalobca, ako osoba dlhodobo pracujúca v novinách, venujúcich sa problémom terorizmu v A., by takémuto bezpráviu čelila. Je podľa názoru žalobcu zrejmé, že pokiaľ žalovaný zamietol žiadosť žalobcu, ako nezlučiteľnú s ust. § 13a zákona č. 480/2002 Z. z., teda ako zjavne neopodstatnenú aj z tohto aspektu, nemožno jeho rozhodnutie považovať za odôvodnené. Za odôvodnené nemožno považovať rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o azyl ako zjavne neopodstatnené so zreteľom na ust. § 8 písm. a), keďže vyjadrovanie názorov na otázku terorizmu, teda používania násilia na presadzovanie politických cieľov vo vnútroštátnom konflikte, verejne, prostredníctvom novín, je nesporne politickým postojom v krajine, v ktorej určité politické sily (napr. Taliban) považujú násilie za legitímne. Žalovaný sa však s týmto aspektom posúdenia žiadosti žiadateľa nijakým spôsobom nevysporiadal. Vzhľadom na vyššie uvedené, žalobca tvrdí, že napadnutým rozhodnutím žalovaného bol ukrátený na svojich právach, pričom ukrátenie na svojich právach vidí v tom, že jeho žiadosť o udelenie azylu bola zamietnutá ako zjavne neopodstatnená, napriek tomu, že na takéto rozhodnutie nebol zákonný dôvod.

17. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe (č.l. 28-29 spisu) uviedol, že všetky skutočnosti uvádzané žalobcom boli komplexne a objektívne posúdené a vyhodnotené, pričom v jeho prípade neboli preukázané dôvody na udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany. Menovaný odôvodňoval svoju žiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami alebo dôvodmi ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13a alebo § 13b zákona o azyle. Správny orgán v napadnutom rozhodnutí niekoľkokrát odôvodnil, a to po rozbore situácie v žalobcovej krajine pôvodu, ako aj po zhodnotení subjektívnych dôvodov žiadosti žalobcu, prečo sa v jeho prípade nejedná o perzekúciu z dôvodov uvedených v Ženevskom dohovore z roku 1951 o právnom postavení utečencov a zákone o azyle. V podanej správnej žalobe právna zástupkyňa neuvádza také skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na zmenu posudzovaného rozhodnutia. Migračný úrad opätovne preskúmal žiadosť menovaného a keďže tento odôvodňoval svoju žiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami ako sú uvedené v § 8, 10, 13a alebo § 13b zákona o azyle, dospel k záveru, že je potrebné zamietnuť jeho žiadosť ako zjavne neopodstatnenú. Žalobca sa síce vyjadril, že sa obáva návratu do krajiny jeho pôvodu, avšak svoje obavy z perzekúcie v prípade jeho návratu do A. sa mu nepodarilo opodstatniť. Rovnako neboli preukázané žiadne skutočnosti, že by mal byť v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený vážnemu bezpráviu tak, ako to ustanovuje § 2 písm. f) zákona o azyle. Správny orgán pritom vychádzal zo skutočností, ktoré menovaný sám uviedol počas konania o udelenie azylu vo svojom vyhlásení, ako aj v dotazníku žiadateľa o udelenie azylu. Vzhľadom na jeho výpoveď a ním opísaný príbeh migračný úrad považuje jeho žiadosť o udelenie azylu za zjavne neopodstatnenú a účelovú. Zamietnutie žiadosti ako zjavne neopodstatnenej podľa § 12 ods. 1 písm. a) a ods. 3 zákona o azyle bolo preto v súlade so zákonom. Považoval za potrebné poznamenať, že žalobca bol od roku 2013 sympatizantom politickej strany A. H. - I. - L., pričom v súvislosti s touto stranou žiadne problémy nikdy nemal. V krajine pôvodu nebol perzekvovaný štátnou mocou. Nebol väznený, ani trestne stíhaný. Správny orgán do spisu ČAS: MU-PO-148/2018-Ž založil všeobecne dostupné informácie o navrhovateľovej krajine pôvodu. Migračný úrad je toho názoru, že pri posudzovaní žiadosti o azyl je potrebné vychádzať z právnej úpravy vymedzujúcej pojem utečenca v podmienkach Slovenskej republiky. Ide o zákon o azyle a Ženevský dohovor o právnom postavení utečencov z roku 1951. Správny orgán však v prvostupňovom konaní zistil, že žalobca odôvodňoval svoju žiadosť inými skutočnosťami alebo dôvodmi ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13a alebo § 13b zákona o azyle a tak nebol splnený primárny predpoklad na udelenie azylu alebo na poskytnutie doplnkovej ochrany a v jeho prípade sa nepreukázala opodstatnenosť obáv z prenasledovania alebo vážne bezprávie tak, ako to upravuje zákon o azyle a Ženevský dohovor, ktoré sú v oblasti azylu pre Slovenskú republiku záväzné. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby Krajský súd v Košiciach rozsudkom zamietol správnu žalobu proti rozhodnutiu žalovaného ČAS: MU-PO-148-15/2018-Ž zo dňa 03.08.2018 o zamietnutí žiadosti ako zjavne neopodstatnenej podľa § 12 ods. 1 písm. a) zákona o azyle.

18. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného k žalobe (č.l. 42-43 spisu), v ktorom opätovne zdôraznil, že žalovaný vo svojom podaní len zrekapituloval priebeh konania a závery svojho rozhodnutia bez toho, aby akýmkoľvek spôsobom reagoval na žalobné body. Po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného bol toho názoru, že z jeho obsahu vyplýva nesporná opodstatnenosť žaloby. Žalobca opätovne zdôraznil svoju námietku, že žalovaný podľa jeho názoru rozhodol o jeho žiadosti o udelenie azylu v lehote 60 dní od začatia konania a jeho žiadosť teda v súlade s ust. § 12 ods. 3 zákona č. 480/2002 Z.z. už nemohla byť zamietnutá ako zjavne neopodstatnená. Považoval za zrejmé, že u žalovaného absentuje akýkoľvek dôkaz, že by rozhodnutie datované dňom 03.08.2018 skutočne existovalo. V spise žalovaného sa síce nachádza písomnosť, podľa ktorej v uvedený deň malo byť rozhodnutie vypracované, odporúčané aj schválené, ale žiadny ďalší obsah spisu nevysvetľuje, z akého dôvodu toto údajne existujúce rozhodnutie bolo žalobcovi doručené až dňa 27.08.2018, keďže medzi údajným vypracovaním rozhodnutia a jeho doručením žalobcovi dňa 27.08.2018 neboli vykonané žiadne úkony žalovaným. Aj rozhodnutie o ustanovení tlmočníka bolo vydané dňa 27.08.2018, teda v deň doručenia rozhodnutia a v ten istý deň bol tlmočník O.. F. G. N. aj prizvaný do konania. Žalobca na uvedenej žalobnej námietke trval, nakoľko podľa jeho názoru je táto námietka samotná spôsobilá byť dôvodom na zrušenie rozhodnutia žalovaného.

19. Žalobca ďalej poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžak/5/2017 zo dňa 23.05.2017, v ktorom najvyšší súd uviedol: „K vydaniu rozhodnutia podľa ust. § 12 ods. 1 písm. a) zákona č. 480/2002 Z.z. je možné pristúpiť v prípadoch ak žiadateľ o azyl neuvádza zjavne nič, čo by sa dalo skúmať ako opodstatnená obava z prenasledovania, alebo ako hrozba vážneho bezprávia. V predmetnom prípade však sťažovateľ uviedol jednak dôvody, ktorými sa aj žalovaný podrobnejšie zaoberal a na účel ich posúdenia vykonal dokazovanie a jednak uviedol také skutočnosti, ktoré nemožno bez analýzy posúdiť z pohľadu § 8 zákona č. 480/2002 Z.z. ako irelevatné, avšak žalovaný sa týmito nezaoberal. Treba zdôrazniť, že podľa § 12 ods. 1 písm. a/ zákona č. 480/2002 Z.z. možno rozhodnúť v prípade, ak zo žiadosti o udelenie azylu je už bez hlbšej analýzy zjavné, že niet ďalej čo skúmať.“

20. Žalobca považoval za zrejmé, že neboli splnené podmienky na to, aby žalovaný žiadosť žalobcu zamietol ako zjavne neopodstatnenú. Konštatoval, že žalovaný účelovo vytrhával zo zhromaždených podkladov týkajúcich sa politickej situácie v A. jednotlivé izolované konštatovania, ktoré nereprezentovali podstatný obsah a zmysel zhromaždených podkladov. Žalovaný si obstaral z Migračného úradu MV SR, Odboru dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce správy o situácii v A., ktoré sa nachádzajú na čl. 61 až 83 administratívneho spisu, z ktorých naopak podľa žalobcu vyplýva, že bezpečnostné hrozby v A. sú rôznorodé a pretrvávajúce a dochádza v tejto krajine k početným samovražedným a bombovým útokom, pričom militantné a teroristické skupiny, vrátane A. H. (H.) sa zameriavali na civilistov, novinárov, komunitných lídrov, bezpečnostné zložky, políciu a školy, pričom zabili stovky a zranili tisíce ľudí bombami, samovražednými útokmi a inými formami násilia. Osobitne v provincii A., odkiaľ žalobca pochádza, si za rok 2017 vyžiadalo 14 teroristických útokov životy 61 ľudí. Počet obetí tohto násilia v provincii A. v roku 2017 predstavuje 3. najväčšie číslo v krajine. Pri porovnaní rokov 2016 a 2017 sa zvýšil počet teroristických útokov celkovo v krajine o 29,57 %. Súčasťou spisu žalovaného sú aj tri hlásenia urobené žalovaným v jeho domovskej krajine orgánom polície. V prvom z nich, dňa 07.02.2016, žalobca oznamoval na polícii útok neznámych ľudí na motorke, ktorí namierili naňho a na jeho brata zbrane so zámerom zabiť ich, pričom brata aj zasiahli. Tento modus operandi, ako jeden zo spôsobov teroristických útokov, vyplýva navyše aj zo súhrnnej správy Odboru dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce žalovaného, ktorý útoky strelnými zbraňami útočníkov na motorkách spomína ako jeden z typických spôsobov teroristických útokov. V ďalšom hlásení zo dňa 15.03.2016 žalobca opätovne hlásil, že v ten istý deň, keď išiel na motorke so svojim otcom, začali na nich strieľať neznámi útočníci s úmyslom zabiť ich, pričom jeho otca aj poranili. Opätovne žiadal políciu, aby vo veci konala a opätovne uviedol, že dôvodom útokov sú články, ktoré zverejňuje ako novinár. Vo svojom hlásení zo dňa 06.06.2016 žalobca nahlásil, že v ten istý deň, keď bol doma so svojou rodinou, začal niekto strieľať na jeho dom a rozstrieľal im všetky okná. Štyria neznámi útočníci na dvoch motorkách po streľbe ušli. Žalobca uvedené skutočnosti uviedol aj vo vstupnom pohovore, predložil novinársky preukaz a uviedol názov novín, pre ktoré pred svojim odchodom z A. pracoval. Napriek uvedenému žalovaný zamietol žiadosť žalobcu ako zjavne neopodstatnenú.

21. Vo vyjadrení tiež žalobca argumentoval tým, že predložil pred žalovaným dôkazy o tom, že čelil on a jeho rodina opakovaným útokom, ktorých cieľom bolo jeho usmrtenie z dôvodu, že ako novinár vo svojich článkoch zastával názory proti terorizmu, predovšetkým proti A. Talibanu. Žalobca v troch policajných hláseniach v čase ich podania opakovane uviedol, že bol terčom vyhrážok a aj útokov smerujúcich proti jeho životu z dôvodu, že je novinár a v článkoch, ktoré zverejňuje, sa stavia proti teroristickým skupinám. Tieto vyhlásenia žalobcu majú podľa jeho názoru vysokú výpovednú hodnotu, keďže žalobca sa tak vyjadroval v čase, keď týmto útokom čelil, pred orgánmi polície domovského štátu, pričom ani jeden z týchto útokov nebol vyšetrený a páchatelia neboli odhalení. Úvahy žalovaného o tom, že žalobca sa môže presťahovať do bezpečnejších častí A. sú irelevantné aj vzhľadom na už citovanú správu, podľa ktorej v roku 2017 vzrástol počet teroristických útokov o takmer 30 % a nebezpečenstvo teroristických útokov hrozí na celom území A.. V tejto súvislosti podľa žalobcu nemožno mať pochybnosti o tom, že fyzické násilie je prenasledovaním, ktorému čelil žalobca opakovane. Záverom uviedol, že rovnako neodôvodnené je podľa jeho názoru neposkytnutie doplnkovej ochrany, a to napriek tomu, že z podkladov rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že žalobca už v minulosti čelil a nie je dôvod sa domnievať, že by v budúcnosti nečelil reálnej hrozbe vážneho bezprávia. Mal za to, že z podkladov rozhodnutia žalovaného nevyplýva, že by žalobca nesplnil podmienky na udelenie azylu podľa § 8 písm. a) zákona č. 480/2002 Z.z..

22. Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu (čl. 50) len zopakoval skutočnosti z predošlých písomných prednesov a navrhol zamietnuť správnu žalobu žalobcu.

23. Krajský súd v Košiciach ako správny súd (ďalej len „správny súd“) vec prejednal a rozhodol ako miestne a vecne príslušný súd podľa § 13 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“). Po oboznámení sa s obsahom pripojeného azylového spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného v rozsahu podanej žaloby za použitia § 220 SSP súd dospel k záveru, že sú dôvody pre zrušenie napadnutého rozhodnutia a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

24. Správny súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil, podrobne sa však oboznámil s obsahom pripojeného administratívneho spisu žalovaného, z obsahu ktorého zistil, že žalobca vyhlásením zo 07.06.2018 požiadal o udelenie azylu. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného ČAS: MU-PO-148-15-2018-Ž zo dňa 03.08.2018 (žalobcom v žalobe nesprávne označené ako „MU- PO-144-15-2018-Ž zo dňa 03.08.2018“), ktorým žalovaný podľa § 12 ods. 1 písm. a) a ods. 3 zákona o azyle zamietol žiadosť žalobcu o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú.

25. Podľa § 12 ods. 1 písm. a) zákona o azyle ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú, ak žiadateľ odôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13a alebo § 13b.

26. Podľa § 8 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „zákon o azyle“), ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

27. Podľa § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.

28. Ustanovenie § 13b zákona o azyle rieši otázku poskytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny manželovi, slobodným deťom, resp. rodičom slobodného cudzinca, ktorým sa poskytla doplnková ochrana.

29. Podľa § 2 písm. d) zákona o azyle prenasledovaním je závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v a/ použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, b/ zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, c/ odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, d/ neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, e/ trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, f/ konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom.

30. Podľa § 2 písm. e) zákona o azyle pôvodcom prenasledovania alebo vážneho bezprávia je a/ štát, b/ politické strany alebo politické hnutia alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo podstatnú časť jeho územia, alebo c/ neštátni pôvodcovia, ak možno preukázať, že subjekty uvedené v prvom a druhom bode nie sú schopné alebo ochotné poskytnúť ochranu pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím.

31. Podľa § 2 písm. f) zákona o azyle vážnym bezprávím na účely tohto zákona sa rozumie a/ uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, b/ mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo c/ vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.

32. Podľa § 10 zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, a) manželovi azylanta, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď azylant odišiel z krajiny pôvodu a azylant so zlúčením vopred písomne súhlasí, b) slobodným deťom azylanta alebo osoby podľa písmena a/ do 18 rokov ich veku alebo c) rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov alebo osobe, ktorej bol zverený do osobnej starostlivosti, ak s tým azylant vopred písomne súhlasí. Žiadatelia uvedení v odseku 1 sa musia zdržiavať na území Slovenskej republiky a nesmú mať na území Slovenskej republiky udelený trvalý pobyt podľa osobitného zákona. Ministerstvo udelí azyl osobám uvedeným v odseku 1, len ak ide o zlúčenie rodiny s azylantom, ktorému bol azyl udelený podľa § 8. Ministerstvo udelí azyl aj dieťaťu narodenému azylantke na území Slovenskej republiky, ak je splnená povinnosť podľa § 4 ods. 5.

33. K námietkam uvedeným v správnej žalobe žalobcu správny súd právne uzatvára:

Žalobca namietal, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c) Správneho súdneho poriadku), je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP ), že zistený skutkový stav orgánov verejnej správy bol nedostačujúci na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. e/ SSP), že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, nemá oporu v administratívnom spise (§ 191 ods. 1 písm. f/ SSP) a že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej (§ 191 ods. 1 písm. g/ SSP). Správny súd sa oboznámil s obsahom azylového spisu Ministerstva vnútra SR, Migračného úradu ČAS: MU-PO-148-15-2018-Ž zo dňa 03.08.2018 a bez doplnenia dokazovania dospel k záveru, že žalobcom uplatnené námietky v správnej žalobe sú dôvodné.

34. K žalobným bodom týkajúcim sa nedostatočne zisteného stavu veci správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z pohľadu tohto žalobného bodu dospel k záveru, že je dôvodný. Zamietnutie žiadosti o azyl ako zjavne neopodstatnenej je vo svojej podstate rozhodnutím procesného charakteru na tom skutkovom základe, že žiadateľ požiadal o azyl z iných dôvodov, ako sú dôvody uvedené v § 8, 10, 13a, 13b zákona o azyle. Ak by teda žalobca ako dôvod podania žiadosti o azyl prezentoval dôvod či dôvody, ktoré nad akúkoľvek pochybnosť sú inými ako tie, ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13a, 13b zákona o azyle, aplikácia § 12 ods. 1 písm. a) zákona o azyle by bola nespochybniteľnou. Je však skutočnosťou, že žalobca na otázku, aby uviedol dôvody svojej žiadosti uviedol, že sa bojí vrátiť do A., nakoľko má obavy o svoj život vo svojej krajine, ktoré odôvodnil tromi incidentami /T. XXXX, O. XXXX V. M. XXXX/, z ktorých vyplýva, že pri prvom z nich bol zabitý jeho brat neznámymi páchateľmi na motorke v meste B., pri druhom incidente čelil útoku so streľbou neznámych maskovaných osôb jeho otec počas cesty do práce a pri treťom neznámi páchatelia strieľali na jeho dom, v ktorom žalobca býval so svojimi rodičmi a súrodencami. Všetky tri incidenty žalobca nahlásil na miestnom orgáne polície a pri všetkých troch zdôrazňoval, že skutočným cieľom útokov mal byť on sám, a to z dôvodu že žalobca bol toho času novinárom miestnych novín E. N., ktoré sa venovali písaniu článkov o kriminalite a terorizme v mieste pôvodu žalobcu. Na podporu svojich tvrdení žalobca predložil kópiu svojho novinárskeho preukazu a taktiež kópiu troch hlásení urobených žalobcom na policajných orgánoch jeho domovského štátu.

35. V prvom rade správny súd poukazuje na definíciu pojmu prenasledovanie zmysle § 2 písm. d) zákona o azyle, ktoré nadväzuje na ustanovenie § 8 písm. a/ resp. b/ zákona o azyle. Pokiaľ určitú formu fyzického alebo psychického násilia (vrátane sexuálneho) chceme podriadiť pod definíciu prenasledovania podľa citovaného zákonného ustanovenia musí ísť o také konanie, ktoré spôsobuje vážne porušovanie základných ľudských práv alebo ísť o taký súbeh rôznych opatrení, ktoré postihujú jednotlivca podobným spôsobom. Správny súd má za to, že v prípade žalobcu nie je bez ďalšieho možné absolútne vylúčiť u žalobcu prenasledovanie z dôvodu zastávania určitých politických názorov, pre ktoré sa nechce vrátiť do krajiny pôvodu, nakoľko pôsobil v tejto krajine ako novinár, ktorí sú v A. a ďalších krajinách v uvedenom regióne zvlášť vystavení útokom zo strany militantov. Taktiež nie je možné v predmetnej veci bez ďalšieho dokazovania, resp. zdôvodnenia vyslovene odmietnuť dôvod podľa § 8 písm. b/ zákona o azyle, t.j. prenasledovanie z dôvodu uplatňovania politických práv a slobôd.

36. Podľa obsahu rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžak/5/2017 zo dňa 23.05.2017 /na ktoré poukazoval aj samotný žalobca/ k vydaniu rozhodnutia podľa ustanovenia § 12 ods. 1 písm. a) zák. č. 480/2002 Z.z. je možné pristúpiť v prípadoch, ak žiadateľ o azyl neuvádza zjavne nič, čo by sa dalo skúmať ako opodstatnená obava z prenasledovania alebo ako hrozba vážneho bezprávia. V predmetnom prípade však sťažovateľ uviedol jednak dôvody, ktorými sa aj žalovaný podrobnejšie zaoberal a na účel ich posúdenia vykonal dokazovanie, a jednak uviedol také skutočnosti, ktoré nemožno bez analýzy posúdiť z pohľadu § 8 zák. č. 480/2002 Z.z. ako irelevantné, avšak žalovaný sa týmito nezaoberal. Treba v tejto súvislosti opätovne zdôrazniť, že podľa § 12 ods. 1 písm. a) zák. č. 480/2002 Z.z. možno rozhodnúť iba v prípade, ak zo žiadosti o udelenie azylu je už bez hlbšej analýzy zjavné, že niet ďalej čo skúmať.

37. Správny súd za daných okolností (keď správny orgán v konaní zo žiadosti sťažovateľa resp. jeho výsluchu identifikoval skutočnosti, ktoré by mohli nasvedčovať niektorému z dôvodov uvedených v § 8 odôvodňujúcich prípadné udelenie azylu, zaoberal sa nimi a v súvislosti s nimi vykonal vo veci dokazovanie). Konštatuje, že bolo po tom, čo žalovaný dospel k záveru o ich nepreukázaní, potrebné rozhodnúť o neudelení azylu podľa § 13, resp. o neposkytnutí doplnkovej ochrany podľa § 13c zák. č. 480/2002 Z.z., neopomínajúc pritom potrebu právne analyzovať obavy žalobcu z prenasledovania z dôvodu zastávania prípadných politických názorov, resp. z dôvodu uplatňovania politických práv a slobôd v krajine pôvodu žalobcu.

38. Ani skutočnosť, že žalovaný po vykonanom dokazovaní (ako v riadnom administratívnom konaní) v konečnom dôsledku vyhodnotil dôvody ako nepreukázané a o žiadosti rozhodol v skrátenej lehote, t.j. do 60 dní od začatia konania (§ 12 ods. 3 zák. č. 480/2002 Z.z.), neposkytuje dostatočný právny základ pre opodstatnenosť výroku jeho rozhodnutia o zamietnutí žiadosti ako zjavne neopodstatnenej v zmysle § 12 ods. 1 písm. a) zák. č. 480/2002 Z.z..

39. Pretože správny orgán takto nepostupoval, táto skutočnosť dostatočne odôvodňuje záver o nesprávnom právnom posúdení veci, čo sťažovateľ namietal.

40. Správny súd sa napokon stotožnil aj s namietaným nesprávnym právnym posúdením veci žalovaným správnym orgánom a prisvedčil námietke žalobcu v tom smere, že pokiaľ správny orgán rozhodne o neudelení azylu, má povinnosť zároveň rozhodnúť o poskytnutí, resp. neposkytnutí doplnkovej ochrany. Pokiaľ však tento vydáva rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o azyl ako zjavne neopodstatnenej podľa § 12 ods. 1 písm. a) zákona o azyle, takýto postup nezbavuje správny orgán povinnosti posúdiť možné riziká návratu žiadateľa do krajiny pôvodu podľa § 2 písm. f) tohto zákona.

41. Pretože žalovaným vykonané dokazovanie formou spísania dotazníka nedáva podklad pre spoľahlivé konštatovanie, že žalobcom udávané dôvody jeho žiadosti o azyl sú inými, ako sú dôvody § 8, § 13a zákona o azyle a pretože takýto postup žalovaného správny súd vyhodnotil ako nedostatočné zistenie stavu veci, správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

42. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného dôsledne sa venovať otázkam posúdenia existencie či neexistencie dôvodov na udelenie azylu u žalobcu a tento postup zamerať na odstránenie nejasností, či nepresností, týkajúcich sa žalobcom prezentovaného dôvodu (dôvodov) jeho žiadosti o azyl tak, ako to vyplýva z obsahu odôvodnenia tohto rozsudku. Podľa jeho výsledku a po vykonaní náležitého dokazovania vo veci bude povinnosťou žalovaného rozhodnúť meritórne v intenciách zákona o azyle.

43. Správny súd dáva taktiež do pozornosti aj skutočnosť, že žalovaný žiadnym spôsobom nereagoval na opakovanú námietku žalovaného, že preskúmavané rozhodnutie hoc bolo vydané dňa 03.08.2018, bolo následne doručované žalobcovi až dňa 27.08.2018 napriek tomu, že žalobca bol toho času umiestnený v Ú. A. R. A. Y. S. Z.. Z dôvodu tejto skutočnosti mal žalobca podozrenie, že žalovaný nestihol vydať predmetné rozhodnutie v lehote 60 dní /žiadosť o udelenie azylu bola žalobcom podaná dňa 07.06.2018/, v dôsledku čoho by už nemohol rozhodnúť o zamietnutí žiadosti o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenej. Žalobca bol toho názoru, že uvedené rozhodnutie mohlo byť antidatované tak, aby žalovaný stihol 60-dňovú lehotu. Uvedená skutočnosť, že rozdiel medzi časom vydania preskúmavaného rozhodnutia a jeho doručením žalobcovi je 24 dní, mohla mať objektívny dôvod u žalovaného, avšak tento sa k uvedenému žiadnym spôsobom nevyjadril, ani uvedené nevysvetlil, pričom uvedené taktiež malo vplyv na rozhodnutie správneho súdu o zrušení preskúmavaného rozhodnutia správneho orgánu.

44. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 Správneho súdneho poriadku tak, že priznal ich plnú náhradu žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, voči žalovanému. O výške priznaných trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci (§ 175 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnejsťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.