Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Co-223-2017.pdf
PDF · 90.54 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/223/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v právnej veci žalobcu: Slovenský plynárenský priemysel, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 44/a, Bratislava, IČO: 35 815 256, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanému: I. D., nar. XX.X.XXXX, bytom X. XXX, o zaplatenie 183,63 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 02. februára 2017, č.k. 30Csp/60/2016-43, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 92,10 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 70,75 eur od 1.9.2015 do zaplatenia a zo sumy 21,35 eur od 15.12.2015 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.), vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok II.) a rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (výrok III.)
2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ust. § 51, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1, § 488, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., vecne dôvodil, že žalobca sa na základe skutočností uvedených v žalobe zo dňa 8.8.2016 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 183,63 eur s príslušenstvom a náhradu trov konania na tom skutkovom základe, že dňa 14.1.2015 uzatvoril so žalovaným zmluvu o dodávke plynu, predmetom ktorej bolo poskytovanie dodávok a predaj plynu žalovanému a povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi za dodaný zemný plyn dohodnutú cenu. Žalobca si svoju zmluvnú povinnosť splnil, vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté dodávky dodaný zemný plyn faktúry, ktoré však žalovaný neuhradil riadne a včas, a to ani napriek písomným výzvam, pričom dlžná suma predstavuje spolu 183,63 eur.. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 297 písm. b) C.s.p., vychádzajúc z listinných dôkazov, predložených žalobcom ( zmluva o dodávke plynu pre odberateľov kategórie domácnosť zo dňa 14.1.2015, obchodné podmienky a faktúry), pričom žalovaný sa k podanej žalobe ani k predloženým dôkazom písomne nevyjadril. Na základe výsledkov dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná, keď mal preukázané, že medzi sporovými stranami došlo k vzniku záväzkového zmluvného vzťahu zo Zmluvy o dodávke plynu pre odberateľov kategórie domácnosť zo dňa 14.1.2015, na základe ktorej zmluvy sa žalobca zaviazal žalovanému dodať zemný plyn a žalovaný sa zaviazal zaplatiť cenu za odobratý zemný plyn. Cena za odobratý zemný plyn bola žalovanému vyúčtovaná na základe faktúry č. 7447198228 s dátumom splatnosti dňa 31.8.2015 na sumu 70,75 eur a faktúry č. 7415889014 s dátumom splatnosti dňa 14.12.2015 na sumu 21,35 eur. Žalovaný vyúčtovanú cenu za dodávku zemného plynu žalobcovi doposiaľ nezaplatil, preto súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 92,10 eur a tiež zákonný úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúr do zaplatenia. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na zaplatenie sumy 13,- eur (3 a 10,- eur) ako náhradu nákladov za vystavenie a zaslanie upomienok, súd žalobu v tejto časti zamietol, keďže žalobca ohľadom tohto nároku neuniesol povinnosť tvrdenia, ani dôkaznú povinnosť. Podobne pokiaľ ide o uplatnený nárok na zaplatenie sumy 78,53 eur za zabezpečenie fyzického prerušenia/obmedzenia dodávky zemného plynu z titulu neoprávneného odberu pre koncového odberateľa vrátane dopravy, žalobca v konaní nepredložil jediný dôkaz o tom, že by takýto poplatok z uvedeného dôvodu a v uvedenej výške bol medzi stranami sporu v zmluve výslovne dohodnutý. Pokiaľ by si žalobca uplatňoval nárok na náhradu škody, z jeho strany nebolo žiadnym spôsobom preukázané (ani tvrdené) z akého dôvodu by sa žalovaný mal dopustiť neoprávneného odberu a neboli preukázané ani základné predpoklady pre uplatnenie nároku na náhradu škody, najmä nepreukázal z akého titulu mu vznikla škoda a nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi konaním žalovaného a vznikom škody. Preto súd žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 v spoj. s § 262 ods. 1 C.s.p., t. j. podľa úspešnosti v spore a keďže strany mali v konaní približne rovnaký úspech, preto žiadnej z nich náhradu trov konania nepriznal.
3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca v časti, v ktorej súd žalobu zamietol. Mal za to, že súd prvej inštancie svojím postupom odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom, porušil základné právo účastníka súdneho konania na spravodlivý proces a to tým, že vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, ktorý postup je však možný len v prípade, ak žalovaný nespochybnil tvrdenia žalobcu a skutkové tvrdenia neboli sporné. Preto súd mal žalobe vyhovieť, zatiaľ čo v prípade, ak skutkové tvrdenia boli sporné, keďže súd ich nemal za preukázané, potom neboli splnené podmienky pre rozhodnutie bez nariadenia pojednávania. Poukázal na to, že súd síce nie je povinný žalobcu vyzývať na doplnenie dokazovania, avšak zároveň treba rešpektovať zákonné ustanovenia a nie je možné vo veci rozhodnúť a žalobu zamietnuť bez toho, aby súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom by bolo možné doplniť dokazovanie zo strany oboch strán. V danom prípade súd nevyslovil svoj právny názor, neprezentoval pred stranami žiadnu skutočnosť ako spornú, čím nevytvoril zákonný priestor na doplnenie dôkazov, ktoré by vyvrátili alebo potvrdili tvrdené skutočnosti. Pokiaľ potom žalobu zamietol, odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom, pretože žalobca nemal možnosť získať vedomosť o vnímaní uvedenej rozhodujúcej skutočnosti súdom ako spornej a zároveň nemal dôvod na označenie ďalších dôkazov v tomto smere. Okrem toho odvolateľ namietal nesprávne právne posúdenie veci, majúc za to, že pokiaľ ide o nárok žalobcu v podobe poplatkov za upomienky, ak by bolo nariadené pojednávanie tento nárok žalobca riadne mohol preukázať predložením podacích hárkov ako dokladu o tom, že boli žalovanému takéto upomienky zaslané, pričom zároveň v konaní predložil faktúry za zaslané upomienky a výška fakturovaných poplatkov vyplýva z aktuálnych cenníkov, ktoré boli žalovanému predložené a sú zverejnené na webovej stránke žalobcu, rovnako pokiaľ ide o poplatok v sume 78,53 eur, aj tento bol fakturovaný v súlade s platným cenníkom a ustanoveniami obchodných podmienok, pričom ide o sumu vyfakturovanú za zabezpečenie administratívneho prerušenia dodávky plynu z titulu neoprávneného odberu. Na základe uvedeného odvolateľ navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalobcovi prizná uplatnený nárok v celom rozsahu resp. napadnutý rozsudok zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
4. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 30Csp/60/2016 je zaplatenie pohľadávky vo výške 183,63 eur s príslušenstvom, ako nároky žalobcu vyplývajúce zo zmluvy o dodávke plynu uzavretej medzi stranami dňa 14.01.2015. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým žalobu v časti prevyšujúcej sumu 92,10 eur s príslušenstvom zamietol pre neunesenie dôkazného bremena a zároveň je predmetom odvolacieho konania aj závislý výrok o nároku na náhradu trov konania a to v zmysle § 379 písm. c) CSP.
7. Podstatná časť odvolateľových námietok je založená na tvrdení, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, keďže súd žalobu vo zvyšku zamietol bez nariadenia pojednávania. Urobil tak napriek tomu, že žalovaný sa k veci žiadnym spôsobom nevyjadril a dôvodnosť uplatneného nároku nenamietal, avšak súd považoval nárok žalobcu v časti uplatnených poplatkov za nepreukázaný bez toho, aby (v prípade ak spochybňoval nárok žalobcu), vytvoril žalobcovi zákonný priestor na doplnenie dôkazov, ktoré by vyvrátili alebo potvrdili pochybnosti súdu o dôvodnosti jeho nároku, čím porušil jeho právo na spravodlivý proces.
8. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že na základe podanej žaloby súd prvej inštancie vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, žalobe čiastočne vyhovel, a v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 91,53 eur s príslušenstvom ju zamietol s odôvodnením, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie oprávnenosti uplatneného nároku. Podľa názoru odvolacieho súdu takýto postup súdu prvej inštancie však nemal oporu v zákone.
9. Podľa § 177 ods. 2 písm. a) CSP, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2.000 eur.
10. Podľa § 297 písm. b) CSP, pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur.
11. Zákon neustanovuje, čo treba rozumieť pod jednoduchým právnym posúdením, pričom ide o čisto subjektívny pojem. Posudzujúcim subjektom toho, čo je jednoduché právne posúdenie, je konajúci súd. Strany svojimi akokoľvek rozdielnymi a zložito sa javiacimi písomnými vyjadreniami právneho posúdenia nemôžu do konania priviesť prvok, ktorý by súd v prípade jeho presvedčenia o jednoduchosti právnej otázky presvedčil o tom, že o takúto otázku nejde. Na druhej strane splnenie druhého kritéria spočívajúceho v tom, že tvrdenia strán nie sú sporné, celkom závisí od procesných úkonov žalovaného. Nespornosť tvrdení je skôr pojmom dôležitým pre hodnotenie vykonaného dokazovania a zistenia skutkového stavu. Zavedenie tohto pojmu ako kritéria pre nenariadenie pojednávania je na hrane prípustného odchýlenia sa od zásady bezprostrednosti a ústnosti, keďže jediným možným výkladom tohto pojmu možno dospieť k záveru, že skutkové tvrdenia možno považovať za nie sporné v tom prípade, ak sa žalovaný v lehote stanovenej súdom podľa § 167 ods. 2 CSP k žalobe nevyjadril, resp. vyjadril takým spôsobom, že skutkové tvrdenia žalobcu žiadnym spôsobom nespochybnil.
12. Spravodlivým prejednaním veci je také súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a princípy, ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd. Podľa nálezu Ústavného súdu SR I.ÚS 26/94, obsah práva na súdnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je potom porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba potom rozumieť závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi (strane sporu) znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
13. Preto pokiaľ súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu pre to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pričom rozhodol o veci bez nariadenia pojednávania s odkazom na § 297 písm. b) CSP, hoci súd nemal tvrdenia žalobcu za nesporné, čím si potom nemohol splniť povinnosť podľa § 181 ods. 2 CSP a prezentovať stranám sporu, ktoré skutkové tvrdenia za také považuje, týmto nesprávnym postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie tak nemal žiadnu možnosť spoznať názor súdu a prípadné jeho pochybnosti ohľadom presvedčivosti žaloby, v dôsledku čoho nemohol účinne realizovať procesné práva, ktoré mu podľa zákona prislúchajú, nemal možnosť ani dôvod produkovať ďalšie dôkazy na podporu svojich tvrdení (ktoré nepovažoval za sporné) a na odstránenie pochybností súdu.
14. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP). Po vrátení veci bude súd prvej inštancie postupovať v zmysle zákona, teda v prípade, že skutkové tvrdenia bude považovať za nesporné, vo veci môže rozhodnúť bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 297 písm. b) CSP, pokiaľ však dospeje k opačnému záveru, nemôže súd žalobu zamietnuť bez nariadenia pojednávania, ale musí nariadiť pojednávanie a na ňom je povinný oboznámiť strany so spornými a nespornými skutočnosťami (§ 181 ods. 2 CSP) a dať priestor stranám na to, aby podľa toho predniesli prostriedky procesného útoku a obrany. Následne súd takto uplatnené prostriedky posúdi, vykoná prípadne ďalšie navrhnuté dôkazy, tieto vyhodnotí v zmysle § 191 CSP a vo veci opätovne rozhodne. Svoje závery v novom rozhodnutí odôvodní spôsobom podľa § 220 ods. 2 CSP a zároveň rozhodne aj o trovách prvoinštančného a odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
15. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).