Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Sa/14/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, sudca JUDr. Pavol Naď v právnej veci žalobkyne: Z.. F. V., bývajúcej v H., W.. V. XXX/X, právne zastúpenej JUDr. Milanom Slebodníkom, advokátom so sídlom v Košiciach, ul. Štúrova č. 20, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo PZ v Košiciach, Krajský dopravný inšpektorát so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 8, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-KE-KDI2-67/2017-P zo dňa 28.07.2017, takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach, Krajského dopravného inšpektorátu, Oddelenia BCPaDE č. KRPZ-KE-KDI2-67/2017-P zo dňa 28.07.2017, ako aj rozhodnutie Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach, Okresného dopravného inšpektorátu č. ORPZ-KE- ODI1-132/2017-P zo dňa 16.6.2017 a vec vracia prvostupňovému správnu orgánu na ďalšie konanie.

II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I.

1. Žalobou zo 04.10.2017, podanou v zákonom stanovenej lehote (§ 181 ods. 1 SSP) sa žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu domáhala preskúmania rozhodnutia žalovaného Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, Krajského dopravného inšpektorátu č. KRPZ- KE-KDI2-67/2017-P z 28.07.2017, ktorým žalovaný ako správny orgán druhého stupňa podľa § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní () v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) rozhodol o odvolaní žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach č. ORPZ- KE-ODI1-132/2017-P zo 16.6.2017 vydaného v priestupkovej veci žalobkyne tak, že podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku potvrdil prvostupňové rozhodnutie a odvolanie žalobkyne zamietol.

2. Rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa zo 16.06.2017 bola žalobkyňa uznaná vinnou zo spáchania priestupku, ktorého sa mala dopustiť 10.02.2017 v čase od 09.52 hod. do 15.25 hod. v meste H. na ulici E. X, keď ako vodička zastavila a stála s motorovým vozidlom továrenskej značky M. M. čiernej farby, evidenčné číslo: H. XXXJM, a to v centrálnej mestskej zóne s režimom plateného parkovania bez zaplateného poplatku za parkovanie, čím nerešpektovala zvislé dopravné značenie IP 17a (Parkovisko - parkovacie miesta s plateným státím) a zvislé dopravné značenie IP 24a (Zóna s dopravným obmedzením). Týmto konaním žalobkyňa porušila ustanovenie § 3 ods. 2 písm. b) v spojení s ustanovením § 25 ods. 1 písm. o) zákona NR SR č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 8/2009 Z. z.“) a správnym orgánom prvého stupňa bola uznaná za vinnú zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa ustanovenia § 22 ods. 1 písm. l) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 372/1990 Zb.“). Žalobkyni bola uložená za spáchanie uvedeného priestupku pokuta podľa § 22 ods. 2 písm. g) zákona č. 372/1990 Zb. vo výške 20 € a povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16 €.

3. Rozhodnutie o priestupku zo 16.6.2017 správny orgán prvého stupňa odôvodnil obsahom spisového materiálu Mestskej polície Košice stanica - Stred pod č. MsP-1/17/P-098 dňa 02.06.2017 s tým, že 31.03.2017 bol žalobkyni v súlade s ustanovením § 87 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. doručený Rozkaz o uložení sankcie za priestupok, voči ktorému podala žalobkyňa v stanovenej lehote odpor. Podaním odporu sa uvedený rozkaz zrušil a správny orgán pokračoval v konaní o priestupku. Pojednávanie o priestupku sa uskutočnilo v neprítomnosti osoby obvinenej z priestupku (žalobkyne), ktorá svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnila. Dňa 16.06.2017, teda v deň konania ústneho pojednávania o priestupku žalobkyňa doručila správnemu orgánu prvého stupňa elektronickou poštou podanie, v ktorom oznámila, že trvá na svojom stanovisku uvedenom vo vyjadrení z 27.03.2017 a v odpore proti rozkazu o uložení sankcie za priestupok z 10.02.2017. Zároveň uviedla, že „keďže správny orgán doplnil dokazovanie vyžiadaním stanoviska Magistrátu mesta Košice, považujem za potrebné sa k tomuto stanovisku zo dňa 16.05.2017 vyjadriť. Zo samotného vyjadrenia je zrejmé, že spoločnosť EEI, s.r.o. vyberá parkovné v mieste, kde malo dôjsť k údajnému priestupku na základe zmluvy s mestom Košice od roku 2012. Už som poukázala na ustanovenie Cestného zákona v znení účinnom do 30.11.2013, z ktorých vyplýva, že v roku 2012 nebolo možné platne uzavrieť zmluvu, ktorou by obec poverila prevádzkou parkovacích miest inú právnickú osobu. Zmena právnej úpravy účinná od 1.12.2013 nemôže konvalidovať neplatnosť zmluvy uzatvorenej v čase, keď právo zveriť výber parkovného inou osobou, ako obcou, neumožňovalo.“ Ďalej uviedla, že dáva do pozornosti správneho orgánu, že sa nemôže zbaviť svojej povinnosti vysporiadať sa s posúdením platnosti predmetnej zmluvy, keďže z ustanovenia § 40 ods. 1 Správneho poriadku vyplýva oprávnenie správneho orgánu urobiť si úsudok o otázke, posúdenie ktorej je predpokladom pre rozhodnutie správneho orgánu. Prvostupňový správny orgán po zhrnutí obsahu dokazovania ďalej argumentoval nasledovne:

„Správny orgán určil druh a výmeru uloženej sankcie podľa platnej právnej úpravy, pričom pri určovaní druhu sankcie a jej výmery správny orgán prihliadol na závažnosť priestupku, spôsob spáchania, jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný a na osobu páchateľa, jeho postoj k spáchanému skutku a pohnútku, ktorá ho viedla k spáchaniu protiprávneho konania.

V ustanovení § 3 ods. 2 písm. b) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke je všeobecne uvedené, že účastník cestnej premávky je povinný poslúchnuť pokyn vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia.

V ustanovení § 25 ods. 1 písm. o) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke je všeobecne uvedené, že vodič nesmie zastaviť a stáť na platenom parkovisku, ak vozidlo nemá zaplatený poplatok za parkovanie.

Značka Parkovisko - parkovacie miesta s plateným státím (č. IP 17a) informuje o povinnom platenom parkovacom státí a označuje parkovisko, kde zastavenie a státie vozidiel je dovolené len za dodržania podmienok vyplývajúcich z použitej značky. Inak vodičom vozidiel na takto označenom mieste je zastavenie a státie zakázané. Údaje, za ktorých podmienok je možné parkovisko používať, vrátane spôsobu úhrady, napr. použitie parkovacej karty, parkovací automat, platenie mobilným telefónom a podobne, alebo v akom čase je parkovisko spoplatnené, alebo iné doplňujúce údaje sa uvedú na dodatkovej tabuľke (č. E 12).

Značka Zóna s dopravným obmedzením (č. IP 24a) a Koniec zóny s dopravným obmedzením (č. IP 24b) vyznačujú oblasť, kde platí zákaz a obmedzenie vyplývajúce z použitých symbolov značky alebo značiek.

Podľa § 6a ods. 1) zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov, platný a účinný od 30.09.2013 (ďalej len „cestný zákon“) na účely organizovania dopravy na území obce môže obec ustanoviť všeobecne záväzným nariadením úseky miestnych komunikácií na dočasné parkovanie motorových vozidiel (ďalej len „parkovacie miesta“), ak sa tým neohrozí bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky alebo iný verejný záujem. Parkovacie miesta musia byť označené zvislými a vodorovnými dopravnými značkami. Vo všeobecne záväznom nariadení obec ustanoví spôsob zabezpečenia prevádzky parkovacích miest, výšku úhrady za dočasné parkovanie motorových vozidiel podľa osobitného predpisu, 2r) spôsob jej platenia a spôsob preukázania jej zaplatenia.

Podľa § 6a ods. 2, 3) cestného zákona, platného a účinného v čase spáchania skutku, prevádzkou parkovacích miest podľa odseku 1 môže obec poveriť aj inú právnickú osobu ako v § 3d ods. 5 písm. d). Na úpravu vzťahov medzi obcou a poverenou právnickou osobou sa vzťahuje osobitný predpis. 2s) Ak prevádzku parkovacích miest zabezpečuje právnická osoba poverená obcou, tak všeobecne záväzné nariadenie obce podľa odseku 1 ustanoví aj podmienky a rozsah prevádzky parkovacích miest a spôsob určenia odplaty poverenej právnickej osoby za prevádzku parkovacích miest.

Správny orgán uvádza, že ul. Hlavná v meste Košice je zahrnutá do centrálnej mestskej zóny, v ktorej vodič môže zastaviť a stáť len na vyhradených parkovacích miestach, pričom je povinný pri takomto parkovaní zakúpiť si platný parkovací lístok alebo parkovaciu kartu. Vstup do centrálnej mestskej zóny upravuje dopravná značka IP 24a (začiatok tóny) alebo IP 24b (koniec zóny). Následne v centrálnej zóne sú miesta vyhradené na parkovanie vyznačené zvislým dopravným značením IP 17a a vodorovným dopravným značením vyznačujúcim spôsob státia. Uvedené zvislé a vodorovné značenie sú schválené a osadené zákonným spôsobom, teda vodič je povinný ich rešpektovať.

Správny orgán taktiež zaslal Magistrátu mesta Košice - referát dopravy dožiadanie ohľadom informácie k osadeniu dopravných značiek IP 17a, IP 24a v meste Košice na ul. Hlavná medzi OC Dargov a hotelom Double Tree Hilton, pričom následne potvrdil skutočnosť, že tieto boli a sú umiestnené zákonným spôsobom.

Dočasné parkovanie v meste Košice upravuje cestný zákon a následne VZN č. 157 o dočasnom parkovaní, podľa ktorých na prevádzku parkovacích miest môže obec určiť právnickú osobu, pričom výnos úhrad za dočasné parkovanie je príjmom poverenej právnickej osoby. Obec teda nemusí prevádzkovať parkovacie miesta sama, ale môže na túto činnosť poveriť aj inú právnickú osobu, čo v danom prípade je spoločnosť EEI a teda výnos úhrad za dočasné parkovanie patrí tejto poverenej právnickej osobe.

Správny orgán zastáva názor, že na posúdenie platnosti predmetnej zmluvy uzavretej medzi mestom Košice a spoločnosťou EEI nie je kompetentný, nakoľko dané posúdenie môžu preskúmať len súdy.

Z evidenčnej karty vodiča Z.. F. V. bolo zistené, že v sledovanom období 24 mesiacov sa dopustila štyroch priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky:

- dňa 23.04.2015 porušila ustanovenie § 16 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, kde jej bola uložená bloková pokuta vo výške 30 eur,

- dňa 17.07.2015 porušila ustanovenie § 16 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, kde jej bola uložená bloková pokuta vo výške 30 eur,

- dňa 19.04.2016 porušila ustanovenie § 16 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, kde jej bola uložená bloková pokuta vo výške 20 eur,

- dňa 24.09.2016 porušila ustanovenie § 16 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, kde jej bola uložená bloková pokuta vo výške 20 eur.

Správny orgán podľa najlepšieho vedomia a svedomia, po vyhodnotení všetkých dôkazných prostriedkov v celku ako aj v ich vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že obvinená sa priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky dopustila.

Čo sa týka uloženia sankcie a jeho odôvodnenia, správny orgán konštatuje, že sankciu za priestupok uložil správny orgán v súlade s ustanovením § 22 ods. 2 písm. g) zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Podľa citovaného zákona môže správny orgán za priestupok v správnom konaní uložiť pokutu do 100 eur. V odvolacom konaní správny orgán nemôže zmeniť uloženú sankciu v neprospech obvineného z priestupku, ak nezistí nové podstatné skutkové okolnosti. Na základe týchto vyššie uvedených skutočností správny orgán dospel k záveru, že uložená sankcia je primeraná a mala by dostatočne pôsobiť na osobu páchateľa.

Na základe vykonaných dôkazov, ktoré boli zistené a získané zákonným spôsobom, ako aj z výsledkov prejednania o priestupku bolo preukázané, že obvinená z priestupku Z.. F. V. svojím konaním spáchala priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. 1/ zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a preto bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.“

4. Vo včas podanom odvolaní z 10.07.2017 proti rozhodnutiu o priestupku zo 16.06.2017 žalobkyňa navrhla zrušiť uvedené prvostupňové rozhodnutie a konanie o priestupku zastaviť podľa ustanovenia § 76 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch, pretože skutok, o ktorom sa koná, nie je priestupkom. V celom rozsahu poukázala na svoje dovtedajšie podania argumentujúc ďalej tým, že „v uvedených podaniach na základe skutočností, ktoré boli v priestupkovom konaní nesporné, teda že prevádzkou parkovacích miest, parkovaním na ktorom som mala spáchať priestupok, bola mestom Košice poverená spoločnosť EEI, s.r.o., a to na základe zmluvy uzatvorenej v roku 2012 medzi touto spoločnosťou a mestom Košice, kedy vtedy platná právna úprava, na konkrétne ustanovenia ktorej som poukázala, poveriť prevádzkou parkovacích miest inú právnickú osobu neumožňovala.“

5. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí z 28.07.2017, ktorým zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil v celom rozsahu prvostupňové rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach č. ORPZ-KE-ODI1-132/2017-P zo 16.06.2017 poukázal na obsah a závery priestupkového konania vykonaného správnym orgánom prvého stupňa a reagujúc na obsah odvolania žalobkyne z 10.07.2017 a citujúc dotknutú právnu úpravu zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vyhlášky Ministerstva vnútra SR č. 9/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov a zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov argumentoval nasledovne:

„Obvinená vo svojom odvolaní namieta. cit .: .... Proti tomuto rozhodnutiu, proti všetkým jeho výrokom, podávam týmto odvolanie a navrhujem, aby odvolací orgán napadnuté rozhodnutie zrušil a konanie o priestupku zastavil podľa ust. § 76 ods. 1 písm. a) Zákona o priestupkoch, pretože skutok, o ktorom sa koná, nie je priestupkom. 3. V celom rozsahu poukazujem na svoje doterajšie podania v predmetnom priestupkovom konaní, a to predovšetkým na jeho odpor proti rozkazu o uložení sankcie zo dňa 16.4.2017 a na jeho podanie zo dňa 16.6.2017. 4. V uvedených podaniach na základe skutočností, ktoré boli v priestupkovom konaní nesporné, teda že prevádzkou parkovacích miest, parkovaním na ktorom som mala spáchať priestupok, bola mestom Košice poverená spoločnosť EEI, s.r.o. a to na základe zmluvy uzatvorenej roku 2012 medzi touto spoločnosťou a mestom Košice, kedy vtedy platná právna úprava na konkrétne ustanovenia ktorej som poukázala poveriť prevádzkou parkovacích miest inú právnickú osobu neumožňovala" K uvedenej námietke odvolací správny orgán dáva do pozornosti správu o výsledku objasňovania priestupku na úseku cestnej dopravy zo dňa 10.02.2017, ktorú menovaná odmietla podpísať a vyjadriť sa a v ktorej je uvedené, cit.: „Dňa 10. 02. 2017 v čase od 10.12 hod. bolo príslušníkom MsP Stred, zistené, že v H. na E. ul., vodič os. mot. voz. typu M., s D.-XXXJM, zastavil a stál na platenom parkovisku bez zaplateného poplatku za parkovanie, kde nerešpektoval DZ IP 17a. Vodič motorového vozidla p. F. V.Á., na mieste blokové konanie odmietla. Po zákonnom poučení sa na tlačivo SVOP nevyjadrila a nepodpísala. Uvedeným konaním vodič porušil ustanovenie §-u 25 ods. 1 písm. o zák. č. 8/2009 Z. z., čím naplnil skutkovú podstatu priestupku podľa §-u 22 ods. 1 písm. l) zák. č. 372/ 1990 Zb. Odvolací správny orgán dáva taktiež do pozornosti záznam o zistení priestupku zo dňa 10. 02. 2017 , v ktorom je uvedené, cit .: ,, Pri výkone služby MsP Košice-Stred v zložení MsP XXX F. A.., a pracovník EEI p. S. dňa 10.02.2017 v čase 09.52 hod. som na ul. E. Č.. X I. H. zistil, že OMV zn. M. čiernej farby D.:H.-XXX Z., nerešpektovalo DZ IP 1 7a - parkovanie s plateným parkovacím lístkom alebo parkovacou kartou na mieste, ktoré je označené zvislou dopravnou značkou platené parkovisko (IP 17a). Týmto sa vodič dopustil priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. 1) zák. č. 372/90 Zb. s poukazom na § 25 ods. 1 písm. c) zák. č. 8/2009 Zb. Vykonal som kontrolu zaplatenia parkovania cez SMS prostredníctvom systému PDA s negatívnym výsledkom. Najbližší parkovací automat bol v uvedenom čase funkčný. Nakoľko sa vodič pri vozidle nenachádzal v čase o 10.12 hod. som namontoval na vozidlo TPZO a vyhotovil foto. V čase o 15.25 hod. sa k vozidlu dostavila neznáma osoba, ktorá potvrdila že je vodičom daného vozidla. Jednalo sa o pani F. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. X H., č. OP D.. Menovaná bola poučená o priestupku, ktorého sa dopustila, načo na mieste uviedla ,,Nie som si vedomá priestupku, podľa rozhodnutia najvyššieho súdu mi nemáte právo dávať takéto zariadenia na auto, okamžite mi to dajte dole, zapamätajte si toto auto a už nikdy mi nedávajte toto vaše zariadenie, nie som s vami ochotná o tom ďalej diskutovať.“ Menovaná bola poučená o ďalšom postupe o spracovaní oznámenia o priestupku, ktorý bol odstúpený na ODI...“. Prvostupňový správny orgán dňa 27 .4 . 2017 zaslal dožiadanie na Magistrát mesta Košice, v ktorom žiadal informáciu, či informatívne dopravné značenie IP 17a (Parkovisko - parkovacie miesta s plateným státím) a IP 24a (Zóna s dopravným obmedzením) boli schválené a osadené zákonným spôsobom na E. W. Č.. X I. H.. Magistrát mesta Košice odd. bezpečnosti cestnej premávky dňa 16.05.2017, odpovedal takto: cit: ...Predmetné dopravné značenie IP 17a a IP 24a na parkovisku medzi hotelom Double Tree by Hilton a OC Dargov je osadené v zóne plateného parkovania, ktorú zabezpečuje od roku 2012 spoločnosť EEI s.r.o. v zmysle zmluvy s Mestom Košice. Všetky dopravné značky, t. j. aj predmetné dopravné značky boli schválené a umiestnené zákonným spôsobom. Odvolací správny orgán k námietke Z. . F. V.H. k uzatvorenej zmluve medzi spoločnosťou EEI s.r.o. a Mestom Košice sa nemôže vyjadrovať, nakoľko nie je ani miestne ani funkčne príslušným orgánom. Krajský dopravný inšpektorát Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach uvádza, že Z.. F. V. sa dopustila priestupku dňa 10.02.2017, teda v čase, kedy už bola platná novelizácia zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov a taktiež bolo v platnosti VZN č. 147 o dočasnom parkovaní motorových vozidiel na vymedzenom území mesta Košice.“

6. Po zhrnutí skutkového stavu a priebehu administratívneho konania uvedeného v predchádzajúcom bode odôvodnenia tohto rozsudku, žalovaný správny orgán argumentoval tým, že prvostupňový správny orgán postupoval v prejednávaní priestupku v súlade s ustanovením § 74 ods. 1 zákona SNR č. 372/1990 Zb., pričom ďalej poukázal na svoje procesnoprávne oprávnenia dané ustanoveniami § 59 ods. 1 a § 34 ods. 4, ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní () v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). V nadväznosti na citáciu daných zákonných ustanovení uviedol, že „vychádzajúc z citovaných ustanovení, rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre svoje rozhodnutie si určuje vždy konajúci orgán. Berie ich do úvahy pokiaľ môžu prispieť k objasneniu skutkového stavu veci a môže mať vplyv na správnosť rozhodnutia. Na jednej strane v zmysle § 73 ods. 2 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky, na druhej strane správny orgán v zmysle § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov v súvislosti s ustanovením § 51 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov povinný zistiť presne úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Obstaranie podkladov pre rozhodnutie je vecou správneho orgánu, ktorý pritom postupuje v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania v zmysle § 33 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. Je vecou úvahy správneho orgánu, či navrhnutý dôkaz vykoná, ktorý je potrebný na potvrdenie alebo vyvrátenie rozhodujúcich skutočností a správne posúdenie celej veci, alebo či použije pre rozhodnutie iný podklad.

Tvrdenia a námietky, ktoré obvinená uvádza vo svojom odvolaní, odvolací správny orgán hodnotí ako neopodstatnené a obranu obvinenej považuje za účelovú, v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za spáchaný priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.“

7. Po právnom vyhodnotení druhu a výšky uloženej sankcie žalovaný ďalej argumentoval tým, že „po objektívnom preskúmaní predloženého spisového materiálu a po zhodnotení predložených dôkazov odvolací správny orgán dospel k záveru, že vykonané dokazovanie postačuje na spoľahlivé zistenie stavu veci a skutkové zistenia prvostupňového správneho orgánu majú v tom oporu. Preskúmaný spisový materiál obsahuje dôležité skutočnosti, ktoré potvrdzujú, že obvinená Z.. F. V. sa dopustila priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia o priestupku. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že prvostupňový správny orgán postupoval v súlade so základnými pravidlami konania a hodnotením dôkazov, ktoré je vecou správnej úvahy správneho orgánu a zabezpečil presné a úplné zistenie skutkového stavu veci.“

II.

8. V správnej žalobe vo veciach správneho trestania zo 04.10.2017 žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu navrhla preskúmať a zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa z procesnoprávnych dôvodov uvedených v ustanovení § 191 ods. 1 písm. c) SSP (rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci). Žalobkyňa poukázala v tejto súvislosti na obsah zásadnej námietky, ktorú uviedla v administratívnom konaní a podstatou ktorej bolo tvrdenie, že nemohla spáchať priestupok, keďže úhrada za parkovné, ktorú (a to nebolo v konaní sporné) mala zaplatiť právnickej osobe odlišnej od mesta Košice, ktorá vyberá úhradu za parkovné na základe nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi Mestom Košice a spoločnosťou EEI, s.r.o. dňa 30.07.2012, ktorá bola uzatvorená v čase, keď zákon č. 135/1961 Zb. výslovne stanovoval, že výnos úhrad za dočasné parkovanie motorových vozidiel je príjmom obce. Neuznávajúc spôsob, akým sa žalovaný vysporiadal s touto námietkou v preskúmavanom rozhodnutí (bod 5. odôvodnenia tohto rozsudku - pozn. súdu) žalobkyňa poukázala na obsah rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 10Sžd/23/2013 z 11.09.2013, ktorým bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 6S/19756/2010 z 28.02.2013, ktorým bolo rozhodnutie správneho orgánu o uložení pokuty žalobcovi za priestupok spočívajúci v nerešpektovaní zvislého dopravného značenia označujúceho parkovacie miesta s plateným státím zrušené a vrátené správnemu orgánu na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky v hore uvedenom rozsudku z 11.09.2013 okrem iného uviedol nasledovnú právnu argumentáciu:

„V právnom štáte musí mať každý postup vyberania parkovného na platenom parkovisku svoju oporu v právnych predpisoch a nemôže byt' svojvoľné. Ak dôjde k zriadeniu plateného parkoviska a vyberaniu parkovného za jeho použitie na verejnom priestranstve v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, alebo predpismi, nemôže sa vodič, ktorý ho použije, dopustiť priestupku podľa § 21 ods. 1 písm. k) ZP, so zreteľom na § 25 ods. 1 písm. o) ZCP, pretože nie je preukázaná subjektívna stránka priestupku uvedená v ustanovení §3a§4 ods. 1 ZP...

K tomu, aby bolo možné postihnúť vodiča za parkovanie na platenom parkovisku bez zaplatenia poplatku za parkovanie, je nevyhnutné v priestupkovom konaní nielen zistiť, či vodič stál na mieste, ktoré je označené za platené parkovisko dopravnou značkou, ale či je také miesto označené právne dovoleným spôsobom v súlade s platnými, všeobecne záväznými právnymi predpismi, a to najmä, ak obvinený z priestupku poukazuje na protiprávnosť vyberania poplatku za parkovanie na verejnom priestranstve, a teda i zriadenie plateného parkoviska a označenia miesta dopravnou značkou IP - 17 platené parkovisko".

9. V nadväznosti na obsah rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 10Sžd/23/2013 z 11.09.2013 žalobkyňa ďalej v žalobe uviedla nasledovné námietky:

„Z citovaného rozsudku najvyššieho súdu je zrejmé, že právny názor žalovaného spočívajúci v tom, že pre naplnenie skutkovej podstaty priestupku, z ktorého bola žalobkyňa uznaná vinnou, postačuje samotná existencia zvislého dopravného značenia označujúceho platené parkovisko a nezaplatenie parkovného zo strany žalobkyne nie je správny. Pokiaľ žalobkyňa namieta, že subjekt, ktorému by mal platiť parkovné, nie je oprávnený takéto platby za užívanie verejného priestranstva vyberať, keďže v čase uzatvorenia zmluvy s Mestom Košice, z ktorej vyvodzuje svoje právo vyberať parkovné, právna úprava zverenie oprávnenia obce vyberať parkovné inému subjektu neumožňovala a pokiaľ pravdivosť tohto jeho tvrdenia vyplýva nesporne z ustanovení právnych predpisov, potom konanie žalobkyne nie je priestupkom a bolo povinnosťou orgánu verejnej správy takéto konanie o priestupku zastaviť.

Podľa ust. § 6a zákona č. 135/1961 Zb. v znení platnom do 29.11.2013: (1) Na účely organizovania dopravy na území obce môže obec ustanoviť všeobecne záväzným nariadením úseky miestnych komunikácií na dočasné parkovanie motorových vozidiel, ak sa tým neohrozí bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky alebo iný verejný záujem. Takto vymedzené úseky miestnych komunikácií musia byt' označené zvislými a vodorovnými dopravnými značkami. Vo všeobecne záväznom nariadení obec ustanoví aj výšku úhrady za dočasné parkovanie motorových vozidiel podľa osobitného predpisu, spôsob jej platenia a spôsob preukázania jej zaplatenia. (2) Výnos úhrad za dočasné parkovanie motorových vozidiel je príjmom obce.

Je nesporné, že žalobkyňa bola uznaná vinnou zo spáchania priestupku, pričom spáchanie tohto priestupku má spočívať v tom, že nezaplatila úhradu spoločnosti EEI, s. r. o., ktorej právo prijímať úhrady za parkovanie vyplýva zo zmluvy uzatvorenej v čase, kedy zákon uzavretie takejto zmluvy neumožňoval. Žalobkyňa bola teda uznaná vinnou zo spáchania priestupku za to, že nezaplatila úhradu za parkovné, ktoré v rozpore s právnymi predpismi obec zverila vyberať právnickej osobe.

Žalobkyňa je presvedčená o tom, že je v rozpore s princípmi právneho štátu (čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), ako aj v rozpore s čl. 2 ods. 3 ústavy, podľa ktorého: „Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá".

Napadnutie rozhodnutie žalovaného je rovnako v rozpore s čl. 13 ods. 1 písm. a) ústavy, podľa ktorého povinnosti možno ukladať zákonom, alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných ľudských práv a slobôd.“

III.

10. Žalovaný správny orgán v písomnom vyjadrení z 08.11.2017 v súlade s obsahom skutkovej a právnej argumentácie uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí z 28.07.2017 zotrval na svojich skutkových zisteniach a z nich vyplývajúcich právnych záverov. K obsahu žalobných námietok, predovšetkým zásadnej žalobnej námietky vzťahujúcej sa na vyberanie parkovného na základe nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi Mestom Košice a spoločnosťou EEI, s.r.o. dňa 30.07.2012 žalovaný uviedol: „s námietkou žalobkyne sa už vysporiadal v rozhodnutí o odvolaní č. KRPZ-KE-KDI2-67/2017- P zo dňa 28.07.2017“. V ďalšej časti vyjadrenia z 08.11.2017 žalovaný zopakoval text odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia (č.l. 5. tretí odsek) a stotožňujúc sa so závermi prvostupňového správneho orgánu a obsahom svojho rozhodnutia navrhol, aby súd žalobu zamietol a nepriznal žalobkyni právo na náhradu trov konania.

11. V ďalšom priebehu súdneho preskúmavacieho konania strany v konaní nevyužili oprávnenia vyplývajúce z ustanovení § 106 ods. 1, 2 SSP (právo repliky a dupliky).

IV.

12. Krajský súd v Košiciach ako správny súd v konaní podľa zákona č. 162/2015 Z. z. v platnom znení (Správny súdny poriadok) o správnej žalobe vo veciach správneho trestania (§ 194 - § 198 SSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a obsah administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu v právnych medziach žaloby (§ 182 ods. 1 písm. e) SSP), ako aj podľa právnych kritérií obsiahnutých v ustanovení § 195 SSP, pri ktorých správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu správnych orgánov oboch stupňov a dospel k záveru o potrebe zrušenia rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov, a to z právnych dôvodov uvedených v ustanovení § 191 ods. 1 písm. d) SSP (nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov rozhodnutia).

13. V súlade s ustanovením § 107 ods. 1 písm. a) SSP v spojení s ustanovením § 105 ods. 2 písm. a) SSP súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, a to na základe súhlasného stanoviska oboch účastníkov konania k danému procesnoprávnemu postupu.

14. Podstatou namietaných skutočností voči rozhodnutiam správnych orgánov v preskúmavanej právnej veci je poukázanie žalobkyne na znenie § 6a zákona č. 135/1961 Zb. v znení platnom do 29.11.2013, ktoré neumožňovalo obci (mestu) postup zvolený Mestom Košice v súvislosti s uzatvorením nájomnej zmluvy medzi ním a spoločnosťou EEI, s.r.o. dňa 30.07.2012. Žalobkyňa namietala, že vyberanie parkovného spoločnosťou EEI, s.r.o. na základe takéhoto skutkového a právneho stavu nemá svoje právne opodstatnenie, a preto aj rozhodnutie o vyvodení priestupkovej zodpovednosti voči nej nemožno považovať za zákonné. V tejto súvislosti žalobkyňa v žalobe citovala zásadné časti odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR č.k. 10Sžd/23/2013 z 11.09.2013, obsahom ktorého je právna argumentácia súladná s obsahom zásadnej žalobnej námietky žalobkyne. Takto formulovanú právnu námietku žalobkyňa uvádzala už v konaní pred správnym orgánom prvého stupňa, ako aj v riadnom opravnom prostriedku - odvolaní z 10.07.2017 (bod 4. odvolania).

15. Správne orgány oboch stupňov sa podľa zistení správneho súdu opierajúcich sa o obsah preskúmavaných rozhodnutí s danou námietkou v administratívnom konaní dôsledne nevysporiadali. Správny orgán prvého stupňa poukázal na právne podmienky vstupu do centrálnej mestskej zóny mesta Košice regulovanému dopravnými značkami IP 24a a IP 24b a zvislým dopravným značením IP 17a v kombinácii s vodorovným dopravným značením vyznačujúcim spôsob státia, obsah správy Magistrátu mesta Košice - referátu dopravy, vyžiadanému v prvostupňovom konaní, ako aj obsah právnej úpravy a v nadväznosti na právny stav daný VZN č. 157 (správne č. 147 - poznámka súdu) Mesta Košice o dočasnom parkovaní. V súvislosti s námietkami žalobkyne prvostupňový správny orgán uviedol, že „na posúdenie platnosti predmetnej zmluvy uzatvorenej medzi Mestom Košice a spoločnosťou EEI nie je kompetentný, nakoľko dané posúdenie môžu preskúmavať len súdy.“ Žalovaný v reakcii na danú odvolaciu námietku konštatoval nasledovné:

„Odvolací správny orgán k námietke Z.. F. V. k uzatvorenej zmluve medzi spoločnosťou EEI s.r.o a Mestom Košice sa nemôže vyjadrovať, nakoľko nie je ani miestne ani funkčne príslušným orgánom. Krajský dopravný inšpektorát Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach uvádza, že Z.. F. V. sa dopustila priestupku dňa 10.02.2017, teda v čase, kedy už bola platná novelizácia zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov a taktiež bolo v platnosti VZN č. 147 o dočasnom parkovaní motorových vozidiel na vymedzenom území mesta Košice.“

16. Vychádzajúc z obsahu odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 10Sžd/23/2013 z 11.09.2013, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky formuloval zásadné stanovisko k preskúmavanej právnej problematike, je podľa názoru správneho súdu v preskúmavanej právnej veci takýto rozsah odôvodnenia stanoviska správnych orgánov k danej námietke nedostatočný, a to bez ohľadu na skutočnosť, že správne orgány obidvoch stupňov k predmetnej argumentácii žalobkyne zaujali svoj stručne odôvodnený právny postoj.

17. Správny súd v tejto súvislosti poznamenáva, že v súvislosti s požiadavkou na presvedčivé a obsahovo vyčerpávajúce odôvodnenie administratívneho rozhodnutia považuje za nevyhnutné zohľadniť aj obsah rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky - rozsudku č.k. 10Sžd/23/2013 z 11.09.2013.

18. Podľa § 40 ods. 1 Správneho poriadku (predbežné otázky), ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol príslušný orgán, je správny orgán takým rozhodnutím viazaný; inak si správny orgán môže o takejto otázke urobiť úsudok alebo dá príslušnému orgánu podnet na začatie konania.

19. Správny súd v danej právnej veci napriek právnej úprave obsiahnutej v Správnom súdnom poriadku, dotýkajúcej sa prejudiciality (§ 132 SSP, otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci ako orgán podľa § 131, si môže správny súd posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť), poukazuje aj na existenciu právnej hranice medzi rozhodovacou činnosťou orgánov verejnej správy a preskúmavacím súdnym konaním vykonávaným správnym súdom. Všetky zásadné právne otázky dôležité pre rozhodnutie vo veci samej je povinný vyriešiť správny orgán v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia a správny súd nie je oprávnený vstupovať do rozhodovacej činnosti orgánov verejnej správy, okrem zákonom vymedzených prípadov. Napriek tomu, že správny súd v danom právnom režime konania o žalobe vo veciach správneho trestania, má oprávnenie v režime tzv. plnej jurisdikcie využívať svoje procesné oprávnenia, v danej veci právny záber plnej jurisdikcie správneho súdu v nadväznosti na vznesenú žalobnú námietku nie je daný, keďže sa dotýka predovšetkým možnosti sankčnej moderácie podľa podmienok uvedených v § 198 SSP.

20. K obsahu súdneho preskúmavacieho konania ďalej považuje za nevyhnutné správny súd uviesť, že judikatúra Najvyššieho súdu SR k danej právnej problematike nie je jednotná. Vyplýva to vo vzťahu k žalobkyňou uvádzanému rozsudku, aj z obsahu rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 9Sžd/17/2013 z 28.10.2015, v ktorom Najvyšší súd SR okrem iného uviedol:

„Pokiaľ žalobkyňa vidí porušenie zákona v tom, že krajský súd či správne orgány ex offo neskúmali zákonnosť osadenia dopravnej značky IP 27a, odvolací súd dospel k záveru, že toto tvrdenie nie je dôvodné. Krajský súd ani správne orgány nemali dôvod na uvedený postup, keďže z obsahu administratívneho spisu vyplýva vyjadrenie dopravného inšpektorátu, ktorý vydal súhlasné stanovisko k osadeniu dopravného označenia na skúmanom mieste a preto túto skutočnosť nemali dôvod v relevantnom čase spochybniť.

Odvolací súd poukazuje na svoje už skoršie vyslovené stanovisko, v zmysle ktorého zo žiadneho ustanovenia ZCP nevyplýva právomoc súdu, aby posudzoval vhodnosť a účelnosť osadenia príslušnej dopravnej značky. Týmto postupom by súd konajúci v správnom súdnictve zasiahol do právomoci príslušných správnych orgánov (pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. marca 2010 sp.zn. 2Sžo/255/2009). Navyše, správny orgán ako bolo vyššie uvedené, vychádzal zo súhlasného stanoviska vydaného Okresným dopravným inšpektorátom OR PZ v Prievidzi dňa 14.12.2011, preto mu nemožno vytknúť, že by v danej veci konal svojvoľne.“

21. Predmetné rozhodnutie Najvyššieho súdu SR - rozsudok č.k. 9Sžd/17/2013 z 28.10.2015 bolo aj predmetom konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky v konaní vedenom pod č.k. II. ÚS 305/2016-14, v ktorom Ústavný súd SR v uznesení zo 7.4.2016 okrem iného uviedol nasledovnú argumentáciu:

„Z citovanej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku (predchádzajúci bod odôvodnenia tohto rozsudku

- pozn. súdu) vyplýva, že najvyšší súd na podklade administratívneho a súdneho spisu podrobne preskúmal zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov a ústavne akceptovateľným spôsobom jasne a zrozumiteľne vysvetlil, prečo sa nestotožnil s jednotlivými odvolacími námietkami sťažovateľky a rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Napadnutý rozsudok podľa názoru ústavného súdu nemožno považovať za zjavne neodôvodnený a ani za arbitrárny, t.j. taký, ktorý by bol založený na právnych záveroch, ktoré nemajú oporu v dotknutých právnych predpisoch, resp. popierajú podstatu, zmysel a účel aplikovaných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.“

22. Za daného skutkového a právneho stavu vyplývajúceho z obsahu administratívneho konania, žalobných námietok, vyjadrenia žalovaného, ako aj z citovanej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky, správny súd uvádza, že bude povinnosťou žalovaného v ďalšom konaní sa podrobnejším spôsobom vysporiadať s námietkou žalobkyne uvádzanou v priebehu administratívneho konania, ako aj v obsahu žaloby. Pokiaľ ide o žalobkyňou uvádzaný rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 10Sžd/23/2013 z 11.09.2013, nemožno z neho podľa názoru správneho súdu aj s prihliadnutím na ďalšiu citovanú judikatúru NS SR a ÚS SR dotýkajúcu sa danej právnej problematiky vyvodzovať závery, ktoré by boli zovšeobecňujúcimi východiskovými právnymi pohľadmi na otázku možnosti nerešpektovania oficiálneho dopravného značenia osadeného orgánom verejnej správy.

23. Požiadavka na doplnenie obsahu argumentácie správnych orgánov oboch stupňov v danej právnej veci (v novom rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu a prípadne aj žalovaného) smerujúca ku komplexnému obsahu argumentácie reagujúcemu na všetky námietky vznesené účastníčkou v konaní súvisí aj s vyhrotenými právnymi a spoločenskými pomermi v mesta Košice týkajúcimi sa parkovania v centrálnych zónach mesta. Iba presvedčivé rozhodnutie reagujúce na všetky prednesy a námietky účastníka priestupkového konania je podľa názoru správneho súdu rozhodnutím zodpovedajúcim základnej požiadavke uvedenej v článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

24. Vzhľadom na uvedenú skutkovú a právnu argumentáciu súd rozhodol v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 písm. d) SSP a zrušil rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov postupom podľa § 191 ods. 3 písm. a), ods. 4, prvá veta SSP.

25. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 a nasl. SSP tak, že žalobkyni, ktorá bola v konaní úspešná priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka (§ 175 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.