Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9P/250/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudcom JUDr. Branislavom Lečkom, PhD., vo veci starostlivosti o maloletého D. D. F., nar. XX. XX. XXXX, trvalé bydlisko N. - I. č. XXX, občana Slovenskej republiky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracoviskom Bytča, dieťa matky O. F., nar. XX. 1. XXXX, trvalé bydlisko N. - I. č. XXX, občianky Slovenskej republiky a otca Z. S., nar. 9. 2. M., trvalé bydlisko I. republika, Čepure, Ul. I. C. č. XX, prechodne bytom F. republika, I., I. 9. května č. XXX, občana Srbskej republiky, o návrhu matky na zvýšenie výživného pre maloleté dieťa, na pojednávaní na Okresnom súde Žilina dňa 21. 12. 2018, takto

rozhodol:

I. Otec Z. S., nar. 9. 2. XXXX, je p o v i n n ý platiť zvýšené výživné pre maloletého D. D. F., nar. XX. XX. XXXX, zo sumy 1 500 Kč (58, 01 EUR) mesačne na sumu 150 EUR mesačne, od 1. 10. 2014 a od 1. 9. 2018 na sumu 180 EUR mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky maloletého dieťaťa.

II. N e d o p l a t o k na výživnom pre maloletého D. D. F., za obdobie od 1. 10. 2014 do 31. 12. 2018 vo výške 4 811, 49 EUR, je otec Z. S. p o v i n n ý splácať v mesačných splátkach po 200 EUR, spolu s bežným výživným, k rukám matky maloletého dieťaťa, pod následkom straty výhody splátok.

III. Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Žilina, zo dňa 29. 1. 2004, sp. zn. 21 P 79/2003, v časti určeného výživného pre maloleté dieťa.

IV. Žiaden z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom zo dňa 3. 10. 2014, ktorý bol doručený Okresnému súdu Žilina dňa 6. 10. 2014, sa matka maloletého dieťaťa domáhala, aby súd zvýšil výživné pre maloleté dieťa zo sumy 49, 79 EUR na sumu 180 Eur mesačne, od 1. 9. 2014.

2. Návrh odôvodnila tým, že naposledy bola výška výživného pre maloleté dieťa určená rozsudkom Okresného súdu Žilina, zo dňa 29. 1. 2004, sp. zn. 21 P 79/2003, a to na sumu 1 500 Kč. V septembri 2014 nastúpil syn do 6. triedy základnej školy. Matka popísala výdavky, ktoré sú spojené s výchovou a výživou maloletého dieťaťa a svoje príjmy a výdavky.

3. Otec maloletého dieťaťa bol predvolaný na pojednávanie určené na deň 15. 10. 2018. Predvolanie bolo doručené dňa 11. 4. 2018 (č. l. 199). Otec sa na pojednávanie nedostavil. Matka uviedla, že proti otcovi dieťaťa sa vedie trestné konanie pre trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 212 Tr. zák. V tomto trestnom konaní bolo zistené, že sa má otec aktuálne zdržiavať v Českej republike, I., I. 9. května č. XXX. N. bolo pojednávanie odročené a termín pojednávania určený na deň 21. 12. 2018. Otec bol predvolaný na pojednávanie z uvedenej adresy. Podľa ustanovenia § 106 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len , ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti a) fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca. Podľa ustanovenia § 106 ods. 3 CSP, ak fyzická osoba nemá adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky, doručuje súd písomnosti tejto fyzickej osobe oznámením na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Písomnosť sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Otec dieťaťa nemá adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky. Súd preto zisťoval aj iné adresy, na ktorých by otec mohol prebrať predvolanie na pojednávanie, doručované do vlastných rúk (§ 111 . Takúto adresu zistil z trestného spisu OR PZ SR v Žiline, ČVS: ORP- 838/2- VYS - ZA- 2014 - Česká republika, I., I. 9. května č. XXX. V. dieťaťa súd predvolal na pojednávanie z tejto adresy, zásielka sa súdu vrátila s poznámkou, že adresát si ju neprevzal v odbernej lehote (č. l. 260). Inú adresu otca sa súdu nepodarilo zistiť.

Súčasne súd otca predvolal na pojednávanie aj podľa ustanovenia § 106 ods. 3 (č. l. 257).

Otec dieťaťa sa na pojednávanie nedostavil. Súd, s poukázaním na citované ustanovenia CSP, považoval predvolanie otca na pojednávanie za riadne a včas doručené, pričom nastúpila fikcia doručenia, podľa ktorej sa písomnosť považuje za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

4. Následne súd rozhodol, keď už konštatoval, že otec bol na pojednávanie predvolaný riadne a včas, na pojednávanie sa nedostavil, neúčasť neospravedlnil a nepožiadal súd ani o odročenie pojednávania, že sa pojednávanie vykoná v jeho neprítomnosti (§ 180 . Aj keď výsluch otca je nesporových konaniach dôležitým dôkazným prostriedkom, bolo potrebné vo veci vykonať pojednávanie a meritórne rozhodnúť, poukazujúc najmä na reštančnosť veci a najlepší záujem maloletého dieťaťa.

5. Matka maloletého dieťaťa na pojednávaní vo výpovedi navrhla zvýšiť výživné od 1.10.2014 na sumu 180 EUR mesačne. Naposledy bolo určené výživné otcovi 1500 Kč, a to rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 29.1.2004, sp. zn. 21P 79/2003. Otec sa s dieťaťom nestretáva, nič mu nekupuje. Výživné platí nepravidelne. Zdravotný stav dieťaťa je dobrý, ale má alergiu. Aj so synom sú nemajetní.

V septembri 2014 nastúpil syn do 6. triedy základnej školy a v septembri 2018 do 1. triedy strednej školy, takže výdavky sú rôzne za tieto dve obdobia.

V januári 2004 navštevoval syn škôlku a v septembri 2007 nastúpil do 1. triedy základnej školy.

Pokiaľ syn navštevoval základnú školu, jeho výdavky boli v podstate nasledovné: na stravu vynaložila 100 EUR, oblečenie 30 EUR, hygienické a iné základné potreby 15 EUR, cestovné do školy 15 EUR, výdavky v škole 15 EUR, družina 10 EUR, voľno - časové aktivity 20 - 30 EUR, výdavky na lieky asi 20 EUR, výdavky na mobil 10 EUR. V tomto období navštevovali aj plaváreň, keďže má skoliózu, čo ju mesačne stálo asi 20 EUR. Výlety na základnej škole mali dva krát do roka, čo ju vždy stálo asi 20 EUR. Platí synovi poistku ročne 130 EUR. Iné výdavky so synom nemala.

Výdavky spojené s výchovou a výživou mal. dieťaťa s nástupom na strednú školu: zvýšili sa výdavky v škole asi o 20 EUR, vzrástla strava asi o 40 EUR, oblečenie asi o 15 EUR, voľno - časové aktivity vzrástli asi o 10 EUR. Nástupom na strednú školu musela synovi zabezpečiť internet, čo ju mesačne stojí 10 EUR. Kúpila mu notebook v 9/2017 za sumu 340 EUR. Iné výdavky nepribudli ani iné sa nezvýšili.

Pokiaľ syn navštevuje strednú školu tak priemerné mesačné výdavky sú cca 250 EUR. Pokiaľ navštevoval základnú školu, priemerné opakujúce sa mesačné výdavky boli asi 200 EUR.

Syn trpí na alergiu, kupuje mu aj vitamínové doplnky, s čím ma náklady cca 20 EUR mesačne.

Iná zmena pomerov od roku 2004 u dieťaťa nenastala.

K svojim osobným pomerom matka uviedla nasledovné skutočnosti: v roku 2014 pracovala ako krajčírka v pracovnom pomere do augusta 2015 s čistým príjmom cca 320 EUR, od roku 2006. Potom sa zaevidovala na úrade práce, keďže tento zamestnávateľ zanikol. Tam bola evidovaná od 1.9.2015 do 4.9.2016. Poberala dávku v nezamestnanosti 6 mesiacov vo výške 260 EUR. V roku 2014 sa jej zhoršil zdravotný stav. Dostala polyneuropatiu. Bola práceneschopná od 1.5.2014 osem mesiacov a poberala nemocenské vo výške asi 250 EUR. Zníženú pracovnú schopnosť nemá, ani invaliditu. Potom poberala dávku v hmotnej núdzi vo výške od apríla 2016 vo výške 136 EUR. Od 4.9.2016 sa zamestnala ako operátorka výroby v Bytči, najskôr ako agentúrna pracovníčka do 30.9.2017 s čistým mesačným príjmom cca 400 EUR a od 1.10.2017 až doteraz pracuje ako operátorka výroby s čistým mesačným príjmom cca 500 EUR. Iný príjem v tomto období nemala. Už dlhodobo býva v nájomnom jednoizbovom obecnom byte. Nájomné a služby spojené s bývaním boli v roku 2013 cca 150 EUR. Tieto výdavky sa za celé rozhodné obdobie v podstate nemenili. Jej osobné výdavky, okrem bývania sú cca 100 EUR mesačne. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. V roku 2004 bol jej zdravotný stav dobrý. Vtedy výdavky na lieky nemala. V súčasnosti má priemerné mesačné výdavky na lieky asi 20 EUR. Iná zmena pomerov od roku 2004 u nej nenastala.

6. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní vo výpovedi navrhla zvýšiť výživné pre maloleté dieťa od 1.10.2014 na sumu 150 EUR a od 1.9.2018 na sumu 180 EUR mesačne. Dlžné výživné navrhla splácať v primeraných splátkach.

7. Súd na pojednávaní vykonal aj nasledovné listinné dôkazy:

Súd sa dôsledne oboznámil so spisom Okresného súdu Žilina, sp. zn. 21P 79/2003 a najmä rozsudkom zo dňa 29. 1. 2004. Toto rozhodnutie je dôležité najmä z toho dôvodu, aby súd mohol porovnať pomery účastníkov konania v čase predchádzajúcej úpravy výšky výživného a prípadnú zmenu pomerov, na ktorú poukazovali účastníci konania.

Z uvedeného spisu a rozhodnutia vyplývajú nasledovné podstatné skutočnosti, ktoré boli zistené v januári 2004, keď súd rozhodoval o návrhu matky na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu:

- súd zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky a určil výživné otca vo výške 1 500 Kč od 29. 1. 2004, styk otca s dieťaťom nebol upravený,

- otcov príjem súd ustálil na sumu 20 613 Kč netto od januára 2003 do septembra 2003 a od októbra 2003 do decembra 2003 na sumu 19 157 Kč netto (vrátane nemocenských dávok) - otec dieťaťa bol zamestnaný v Českej republike v obchodnej spoločnosti Crystalex, a.s., so sídlom v Novom Bore,

- matka poberala rodičovský príspevok od 23. 4. 2003 vo výške 3 790 Sk a prídavky na dieťa,

- výdavky spojené s výchovou a výživou pre maloleté dieťa neboli zisťované.

Z listinných dôkazov zadovážených v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného pre maloleté dieťa súd zistil nasledovné skutočnosti: Z vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva PZ v Žiline č. ČVS:ORP- 838/2- VYS- ZA- 2014 súd zistil:

- matka dieťaťa podala dňa 24. 7. 2014 na otca dieťa trestné oznámenie, pretože otec si neplnil riadne vyživovaciu povinnosť od 5. 5. 2009, pričom v tom čase mal dlh na výživnom 2 728, 57 EUR,

- uznesením zo dňa 23. 5. 2018, ČVS:ORP- 838/2- VYS- ZA- 2014 vzniesol vyšetrovateľ otcovi dieťaťa obvinenie pre trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. a), b) Tr. zák.

- uznesením zo dňa 12. 9. 2017, ČVS:ORP- 838/2- VYS- ZA- 2014 bolo trestné stíhanie otca prerušené, pretože vyšetrovateľ navrhol odovzdať trestné stíhanie do cudziny (otec reagoval na výzvu v roku 2014 s tým, že výživné bude platiť prostredníctvom svojho bratranca po 50 EUR mesačne, následne na výzvy nereagoval, mal sa zdržiavať v Srbskej republike),

- uznesením zo dňa 23. 5. 2018, ČVS:ORP- 838/2- VYS- ZA- 2014 bolo v trestnom stíhaní otca pokračované,

- z výsluchu otca v českej republike dňa 5. 6. 2017 otec uviedol, že o vyživovacej povinnosti voči Bojanovi D. F. vie, ako aj o výške výživného, výživné platil vždy, keď mal prácu, v tom čase bol práceneschopný, poberal nemocenské vo výške 9. 600 Kč, pred úrazom pracoval vo firme RÜCKL CRYSTAL, kde jeho príjem dosahoval sumy 13 000 Kč až 18 000 Kč, za ubytovanie platil 1950 Kč, spláca úver mesačne 9 870 Kč, na cigarety vynaloží mesačne 2 500 Kč, oblečenie a jedlo 2 000 Kč, od apríla 2011 pracoval vo firme Kavalier I., bola mu daná výpoveď (nebola pre neho práca), v roku 2014 absolvoval rekvalifikačný kurz zvárania, je nemajetný, inú vyživovaciu povinnosť nemá,

- zo správ z Českej republiky vyplýva, že otec dieťaťa nepoberá dôchodok, je zamestnaný vo firme RÜCKL CRYSTAL, a.s. od 22. 2. 2016, od 24. 10. 2016 je práceneschopný pre pracovný úraz, v roku 2016 bol jeho čistý ročný príjem 178 523 Kč (priemerne 14.876 Kč mesačne), denná nemocenská dávky sa pohybuje od 482 až 513 Kč - mesačne od 12 532 Kč do 15 686 Kč),

- od 2. 4. 2011 do 20. 12. 2013 pracoval otec dieťaťa vo firme KAVALIER TEC, s.r.o., pracovný pomer bol ukončený dohodou, priemerný mesačný príjem v roku 2013 predstavoval sumu 23 395 Kč.

Z výsluchu otca v Srbskej republike zo dňa 3. 10. 2016 súd zistil, že je nezamestnaný - evidovaný v ČR od 26. 9. 2016, nemajetný, stará sa o svoju matku v Srbsku. Matka dieťaťa pracovala v roku 2013 vo firme Golem - plus, s.r.o. s príjmom od 325, 41 do 362 EUR netto, od 12. 5. 2014 bola práceneschopná do októbra 2014, bolo jej vyplácané nemocenské cca 250 EUR mesačne. U tohto zamestnávateľa pracovala do 31. 8. 2015. Následne mala príjem na základe krátkodobých dohôd o vykonaní práce a od 1. 10. 2017 sa zamestnala vo firme ITW Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bytči. Priemerný príjem matky od októbra 2017 do júla 2018 predstavoval sumu 558, 98 EUR netto. Matke bolo vyplatená dávka v nezamestnanosti od septembra 2015 do februára 2016 v celkovej výške 1 572, 40 EUR, nemocenské od mája 2014 do decembra 2014 vo výške 1 889, 40 EUR a v roku 2018 vo výške 217 EUR. V evidencii uchádzačov o zamestnanie bola od 1. 9. 2015 do 3. 9. 2016. Matka poberala aj dávky v hmotnej núdzi, v roku 2016 v celkovej výške 912 EUR V roku 2014 matka poberala náhradné výživné vo výške 659, 30 EUR (za celý rok), v roku 2013 v sume 695, 62 Eur (za celý rok), v roku 2015 v sume 437, 55 EUR (za celý rok), v roku 2016 v sume 465, 86 EUR (za celý rok), v roku 2017 v sume 475, 42 EUR (za celý rok) a v roku 2018 (do septembra 2018) v sume 585, 92 EUR. Z dokladov predložených matkou na pojednávaní súd zistil niektoré výdavky spojené s výchovou a výživou maloletého dieťaťa a údaje o jeho zdravotnom stave. 8. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rodine), rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 2 ods. 2 CMP, na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. Podľa § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 185 ods. 1 Civilného sporového poriadku - zákon č. 160/2015 Z. z. (ďalej len , súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 185 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva. Podľa § 187 ods. 1 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Podľa § 187 ods. 1 CSP, dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Podľa § 191 ods. 2 CSP, vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak. Podľa § 35 je súd povinný zistiť skutočný stav veci. Podľa § 36 je súd povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci konania, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. Podľa § 37 CMP, súd si môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, ak nemá pochybnosti o ich pravdivosti, len ak nie sú v rozpore s vykonaním dokazovaním. 9. Súd vykonal dokazovanie na pojednávaní výsluchom matky, kolíznej opatrovníčky a oboznámením obsahu listinných dôkazov.

10. Súd nebol oprávnený skúmať výšku pôvodne určeného výživného v januári 2004, pretože by išlo o neprípustnú reparáciu právoplatného rozhodnutia. V rámci dokazovania najskôr skúmal, či došlo k zmene pomerov na strane všetkých účastníkov konania, t.j. otca, matky a dieťaťa, a to od predchádzajúcej úpravy výživného (január 2004) do času rozhodovania o návrhu matky na zvýšenie výživného, teda či je vôbec oprávnený vec výšky výživného opätovne prejednať.

11. Zmena pomerov (ako hmotnoprávny základ pre nové rozhodnutie o výške výživného) nemusí byť podstatná. Na druhej strane, musí byť tak závažná (kvalifikovaná), aby bolo možné konštatovať, že pôvodné rozhodnutie pri takto zmenených pomeroch neobstojí. Je potrebné prihliadnuť na rozsah, časové trvanie ale aj všetky ostatné okolnosti, ktoré sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov, v porovnaní s ich pomermi v čase skoršieho rozhodnutia.

12. Pri posudzovaní zmeny pomerov súd prihliadol aj na vývoj životných nákladov (objektívna okolnosť) od určenia výšky výživného skorším rozhodnutím, spolu s inými dôvodmi (subjektívnymi okolnosťami na strane účastníkov konania).

13. Na strane matky došlo (oproti obdobiu, keď bola naposledy určená výška výživného na maloleté dieťa) k nasledovným podstatným zmenám pomerov:

- v roku 2004 poberala matka rodičovský príspevok 3 790 Sk,

- od roku 2013 až do vyhlásenia rozsudku matka pracovala s čistým mesačným príjmom cca 320 EUR, následne sa jej príjem postupne zvyšoval, až na 558 EUR v roku 2018, v rozhodnom období však bola matka dlhodobo dočasne práceneschopná, poberala nemocenské ale aj dávku nezamestnanosti - teda jej príjem sa zvýšil, priemerný príjem súd ustálil v rozhodnom období na sumu cca 450 EUR mesačne netto,

- zhoršil sa jej zdravotný stav, mesačné výdavky s liečbou má cca 20 EUR,

- výdavky na bývanie predstavujú mesačne cca 150 EUR.

Matka je stále nemajetná, inú vyživovaciu povinnosť nemá.

14. Na strane otca došlo (oproti obdobiu, keď bola naposledy určená výška výživného na maloleté dieťa) k nasledovným podstatným zmenám pomerov:

- roku 2003 bol jeho príjem ustálený na sumu cca 20 000 Kč,

- otec bol v rozhodnom období zamestnaný od 2. 4. 2011 do 20. 12. 2013, s čistým mesačným priemerným príjmom 23 395 Kč, pracovný pomer ukončil dohodou,

- následne sa zamestnal vo firme RÜCKL CRYSTAL, a.s. od 22. 2. 2016, od 24. 10. 2016 bol práceneschopný pre pracovný úraz, v roku 2016 bol jeho čistý ročný príjem 178 523 Kč (14.876 Kč), denná nemocenská dávky sa pohybovala od 482 až 513 Kč (mesačne od 12 532 Kč do 15 686 Kč),

- je nemajetný, inú vyživovaciu povinnosť nemá,

- otec si podľa vlastnej výpovede zvýšil v roku 2014 kvalifikáciu (zvárač CO2),

- podľa názoru súdu možno jeho príjem ustáliť počas rozhodného obdobia, vychádzajúc z jeho príjmu a možností a schopností na cca 23 400 Kč netto počas celého rozhodného obdobia, keďže lepšie plateného zamestnania sa vzdal - rozviazaním pracovného pomeru dohodou,

- oproti roku 2004 teda vzrástol jeho príjem (porovnávajúc ho s potencionálnym príjmom 23 400 Kč) o cca 3 400 Kč mesačne netto.

15. Nepochybne došlo k zmene aj na strane oprávneného - maloletého dieťaťa.

V čase vyhlásenia rozsudku januári 2004 dieťa navštevovalo škôlku. Aj keď výdavky vtedy zisťované neboli, je logické a prirodzené, že za takmer 14 rokov vzrástli podstatne. Dieťa začalo navštevovať základnú školu a v septembri 2018 nastúpilo do 1. ročníka strednej školy. Blíži sa veku dospelosti.

Matka v zásade popísala výdavky počas obdobia, keď syn navštevoval základnú školu a následne od nástupu na strednú školu.

Z výdavkov uvádzaných matkou a listinných dôkazov súd ustálil výšku nákladov spojených s výchovou a výživou maloletého dieťa nasledovne:

Priemerné mesačné výdavky dieťaťa za obdobie, kedy navštevovalo základnú školu súd určil na sumu 295 EUR (strava 140 EUR, oblečenie 30 EUR, hygienické a iné základné potreby 15 EUR, cestovné do školy 15 EUR, výdavky v škole 15 EUR, družina 10 EUR, voľno - časové aktivity 20 - 30 EUR, výdavky na lieky asi 10 EUR, výdavky na mobil 10 EUR, plaváreň 20 EUR). Matka síce uviedla výdavky 200 EUR mesačne, ktoré sú ale podľa názoru súdu podhodnotené. Preto súd vychádzal z výdavkov, ktoré ustálil sám, na základe výpovede matky a praktických poznatkov o odôvodnených výdavkoch maloletých detí v podobnom veku.

Priemerné mesačné výdavky dieťaťa za obdobie, kedy navštevuje strednú školu súd určil na sumu 350 EUR zvýšenie o cca 45 EUR (zvýšenie výdavkov na stravu o 30 EUR, oblečenie o 15 EUR, výdavky v škole o 10 EUR, internet 10 EUR, voľnočasové aktivity o 10 EUR zánik výdavkov na družinu 10 EUR a na plávanie 20 EUR mesačne). Matka síce uviedla výdavky 250 EUR mesačne, ktoré sú ale podľa názoru súdu podhodnotené. Preto súd vychádzal z výdavkov, ktoré ustálil sám, na základe výpovede matky a praktických poznatkov o odôvodnených výdavkoch maloletých detí v podobnom veku.

Na základe vykonaného dokazovania súd konštatoval, že došlo k zmene pomerov na strane všetkých účastníkov konania (najmä u maloletého dieťaťa) a taktiež aj k zvýšeniu životných nákladov od roku 2004.

16. Súd pri rozhodovaní o návrhu matky, bral v prvom rade do úvahy najlepší záujem maloletého dieťaťa.

Súd konštatoval, že príjem matky sa od roku 2004 zvýšil asi o 200 až 250 EUR, otcov príjem asi o 3 400 Kč, podstatne vzrástli výdavky pre dieťa a aj životné náklady. Aj keď matka už nezabezpečuje v takom rozsahu osobnú starostlivosť o dieťa ako v roku 2004, zabezpečuje mu najmä bývanie a iné potreby. Otec sa o dieťa v podstate nezaujíma, riadne neplatí ani doteraz určené výživné a v súvislosti s tým je trestne stíhaný. Neposkytuje synovi ani naturálne plnenia. Otec sa zdržiava v Českej republike, kde pracuje a býva. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Skutočnosť, že sa má starať o chorú matku v Srbsku je síce pozitívna, ale otec sa musí starať aj o svojho syna, a to aspoň platením výživného. Sám otec uviedol vo výpovedi v trestnom konaní v roku 2016, že medzi jeho výdavky patrí aj splácanie úveru vo výške 9 870 Kč a na cigarety 2 500 Kč mesačne. Platenie výživného má prednosť pred splátkami úverov a značné výdavky na cigarety samozrejme súd považoval za také, ktoré nie je potrebné vynaložiť. Preto na ne neprihliadal. Otec je v produktívnom veku, zdravotný stav má dobrý, inú vyživovaciu povinnosť nemá.

17. Na základe vykonaného dokazovania, vychádzajúc z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa a príjmov a možností a schopností otca, súd dospel k záveru, že otec sa musí podieľať výživným za obdobie, kedy dieťa navštevovalo základnú školu, vo výške 150 EUR od 1. 10. 2014 a od nástupu na strednú školu - od 1. 9. 2018 vo výške 180 EUR mesačne - teda väčšou polovicou, a to z dôvodov, uvedených v predchádzajúcom odôvodnení rozsudku.

18. Ku dňu vyhlásenia rozsudku (21. 12. 2018) predstavovala suma 1 500 Kč sumu 58, 01 EUR (kurz Kč/ EUR - 25, 855 Kč/1 EURO) - https://www.kurzy.cz/kurzy-men/historie/ceska-narodni-banka/ D-21.12.2018/.

19. Keďže súd zvýšil výživné otca pre maloleté dieťa od 1. 10. 2014 o 91, 99 EUR (180 EUR zvýšené výživné mínus 58, 01 EUR - doterajšia výška výživného), vznikol otcovi nedoplatok na výživnom za obdobie 1. 10. 2014 do 31. 8. 2018 vo výške 4 323, 53 EUR (91, 99 EUR krát 47 mesiacov).

Za obdobie od septembra 2018 zvýšil súd výživné o 121, 99 EUR (180 EUR zvýšené výživné mínus 49, 79 EUR - doterajšia výška výživného).

Dlh za obdobie od 1. 9. 2018 do 31. 12. 2018 predstavuje sumu 487, 96 EUR (121, 99 EUR krát 4 mesiace).

Celkový dlh za obdobie od 1. 10. 2014 do 31. 12. 2018 predstavuje sumu 4 811, 49 EUR.

20. Súd povolil otcovi splácať dlžné výživné v celkovej výške 4 811, 49 EUR po 200 EUR, spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok Ak si otec nebude plniť takto určenú vyživovaciu povinnosť, stratí výhodu splátok dlžného výživného. Súd povolenie splátok odôvodňuje úpravou výživného, výškou priznaného nedoplatku na zameškanom výživnom a platobnou schopnosťou otca a pomermi oprávneného dieťaťa, ktorého výchova a výživa nebude ohrozená, aj keď nebude nedoplatok na výživnom uhradený jednou splátkou. Otec si musel byť vedomý toho, že výživné bude zvýšené, a preto sa na takúto situáciu mal v predstihu pripraviť. Otcova vyživovacia povinnosť vyplýva priamo zo Zákona o rodine. Otec je povinný uspokojiť predovšetkým potreby maloletého dieťaťa a až následne, svoje potreby.

21. Keďže sa zmenili podstatne pomery u účastníkov konania od januára 2004 tak, ako ich súd konštatoval v predchádzajúcej časti tohto rozsudku, súd potom zmenil rozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa 29. 1. 2004, sp. zn. 21 P 79/2003, v časti určeného výživného pre maloleté dieťa.

22. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého, žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. V konaní neboli zistené také okolnosti prípadu, kedy by priznanie trov konania bolo spravodlivé (§ 55 Civilného mimosporového poriadku). Účastníci konania ani nenavrhli priznať trovy konania (§ 57 Civilného mimosporového poriadku.

23. Rozsudok o výživnom je predbežne vykonateľný (§ 44 .

Predbežne vykonateľný je výrok o zvýšení výživného (o bežnom výživnom), ako aj výrok o nedoplatku na výživnom, ktorý vznikol v dôsledku zvýšenia výživného pre maloleté dieťa, a to bez obmedzenia.

Otec je povinný prispievať na výživu maloletého dieťaťa podľa tohto rozhodnutia, aj keď by proti nemu prípadne podal odvolanie.

24. Podľa § 44 lehota na plnenie výživného plynie od doručenia tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné o d v o l a n i e, a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Žilina.

V odvolaní je potrebné:

· uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, spisová značka,

· označiť rozhodnutie, proti ktorému odvolanie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie musí byť podpísané.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde prvej inštancie a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.