Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13P-372-2016.pdf
PDF · 83.55 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-13P/372/2016
Uznesenie
Okresný súd Piešťany v právnej veci navrhovateľky: K. O., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: E. L. XXXX/ XX, S., t.č. bytom Q., Y. X/X/X, XXXX N., štátna občianka SR, právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Marián Kurhajec, s. r. o., IČO: 36 860 662, so sídlom Bajkalská 13, Bratislava, a manžela, ktorý návrh nepodal: D. T., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: E. N.K. XX, R., t. č.: U.T. Q., XXXXX S. XX, XX Q. M. C. XX, L. Z. T., štátny občan Čínskej ľudovej republiky, právne zast. Advokátska kancelária KUHAJDA, s.r.o., so sídlom Karadžičova 47, Bratislava, v konaní o návrhu na rozvod manželstva a o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom: A. Y. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom u otca, a W. Y. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, obe mal. deti zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, na čas po rozvode, takto
rozhodol:
I. Súd v y h l a s u j e, že nemá právomoc konať vo veci rozvodu manželstva a úpravy pomerov manželov na čas po rozvode k maloletým deťom: A. Y. T., nar. XX.XX.XXXX a W. Y. T., nar. XX.XX.XXXX.
II. Konanie o rozvod manželstva a úpravy pomerov manželov k maloletým deťom: A. Y. T., nar. XX.XX.XXXX a W. Y. T., nar. XX.XX.XXXX, na čas po rozvode sa z a s t a v u j e.
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 30.12.2016 navrhovateľka navrhla, aby súd rozviedol manželstvo účastníkov konania a na čas po rozvode manželstva upravil pomery manželov k ich maloletému dieťaťu A. Y. T., nar. XX.XX.XXXX. Svoj návrh odôvodnila tým, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené a manželstvo neplní a ani v budúcnosti už nemôže plniť svoj spoločenský účel, od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
2. Zo Sobášneho listu z 24.02.2016, Rodného listu z 24.02.2016, ako aj z ďalšieho obsahu spisového materiálu súd zistil, že navrhovateľka je štátna občianska Slovenskej republiky a manžel, ktorý návrh nepodal, je občanom Čínskej ľudovej republiky. Účastníci konania uzavreli manželstvo XX.XX.XXXX v Piešťanoch, u obidvoch manželov ide o manželstvo prvé. Dňa XX.XX.XXXX, pred uzavretím manželstva sa im narodil syn A. Y. T..
3. Z lustrácie v Registri obyvateľov súd zistil, že počas trvania manželstva sa dňa XX.XX.XXXX navrhovateľke narodila dcéra W. Y. T..
4. Zo zápisnice z informatívneho výsluchu matky zo dňa 21.09.2018 súd zistil, že manželom sa pred uzavretím manželstva dňa XX.XX.XXXX narodil syn A. Y. T.. Manželia žili pred uzavretím manželstva na Slovensku v Piešťanoch, pričom po narodení syna, ktorý bol vážne chorý, s ním bola navrhovateľka pol roka v nemocnici v Bratislave a manžel, ktorý návrh nepodal, žil zatiaľ sám v Ružomberku. V roku 2013 manžel, ktorý návrh nepodal, odišiel do Francúzska a navrhovateľka spolu so synom odišli o
mesiac neskôr za ním. Spoločne žili v jednej domácnosti vo Francúzsku jeden rok. V roku 2014 odišla navrhovateľka na krátky čas na Slovensko, pretože tu mala reštauráciu a musela vyriešiť záležitosti s jej ukončením. Krátko pred odchodom navrhovateľky sa manželia pohádali a manžel, ktorý návrh nepodal, viac nechcel, aby sa navrhovateľka vrátila do spoločnej domácnosti vo Francúzsku. Navrhovateľka sa do Francúzska viac nevrátila a odišla žiť a pracovať do Rakúska do Viedne, kde má prenajatý byt a žije tam doposiaľ. Dňa XX.XX.XXXX sa jej narodila dcéra W. Y. T., biologickým otcom maloletej je A. M., ktorý žije v Číne, a navrhovateľku s maloletou navštevuje.
5. Podľa článku 3 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým s zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej len „Nariadenie Brusel IIa), vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu, a/ na ktorého území:
- majú manželia obvyklý pobyt, alebo
- manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam niektorý z manželov stále býva, alebo
- má odporca obvyklý pobyt, alebo
- v prípade spoločnej žiadosti, má niektorý z manželov obvyklý pobyt, alebo
- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu, alebo
- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním návrhu a je buď štátnym príslušníkom tohto členského štátu alebo v prípade Veľkej Británie a Írska tam má „domicil“ b/ na ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia alebo v prípade Veľkej Británie a Írska tam majú obaja manželia „domicil“.
6. V medzinárodných vzťahoch je pojem "obvyklý pobyt" štandardne používaným pojmom. Keďže jeho definícia nie je nikde presne zadefinovaná, súd pri posúdení otázky, či má osoba obvyklý pobyt na území určitého štátu, musí zobrať do úvahy všetky relevantné skutočnosti konkrétneho prípadu. Treba však v tejto súvislosti zdôrazniť, že medzinárodné právo súkromné sa neopiera o koncept obvyklého pobytu, ako ho môže chápať vnútroštátne právo toho - ktorého štátu, ale používa ho ako autonómny koncept medzinárodného práva súkromného. V kontexte slovenského právneho poriadku a jeho terminológie, preto pojem obvyklý pobyt nie je možné stotožňovať s technickoprávnym pojmom trvalý pobyt a ani s pojmom bydlisko. Pre koncept obvyklého pobytu je totiž typickým jeho objektívny charakter. Podstatným je, kde sa osoba fakticky prevažne zdržiava a kde je ťažisko jej každodenného života, ako aj úmysel osoby zdržiavať sa na nejakom mieste. V tomto smere je teda významná najmä skutočnosť, kde sa osoba zdržuje, kde pracuje, študuje a pod. Pri posudzovaní obvyklého pobytu dieťaťa je navyše potrebné vziať do úvahy v závislosti od veku dieťaťa aj skutočnosť, kde je obvyklý pobyt osoby, ktorá sa stará o dieťa, kde dieťa navštevuje predškolské alebo školské zariadenie a pod. Zároveň nemožno pri posudzovaní obvyklého pobytu opomenúť ani ceľ, ktorý prijatie tohto pojmu ako kritéria určujúceho právomoc súdov sledovalo. Týmto cieľom bola predovšetkým snaha o aplikáciu kritéria, ktoré voči dotknutej osobe najspravodlivejšie a ktoré zabezpečuje, aby vo veci týkajúcej sa určitej osoby konal súd štátu, ktorý je k danej osobe „najbližší“. To znamená súd miesta, kde sa dotknutá osoba nachádza, aby sa táto mohla bez problémov v konaní vyjadriť a tohto sa zúčastniť.
7. Podľa Článku 17 Brusel II , ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
8. Podľa § 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.
9. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
10. Podľa § 161 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
11. Podľa § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
12. Podľa ust. § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
13. Podľa ust. § 14 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“), v konaní podľa tohto zákona koná a rozhoduje vyšší súdny úradník vrátane rozhodovania o zastavení konania. Sudca v konaní koná a rozhoduje o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Ak sa sťažnosti vyhovie v plnom rozsahu, rozhodnutie nemusí obsahovať odôvodnenie.
14. Zákonné ustanovenie § 161 ods.1 CSP upravuje povinnosť súdu kedykoľvek za konania prihliadať na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Dané ustanovenie má povahu generálneho procesného ustanovenia týkajúceho sa skúmania podmienok konania, ktoré v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností (ďalej len "Brusel IIa"), nakoľko predmetom konania je rozvod manželstva, s ktorým je obligatórne spojené konanie o úprave pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
15. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia súd skôr než začal vo veci konať, zisťoval, či sú splnené procesné podmienky konania, za ktorých môže súd konať a rozhodnúť, pričom jednou z podmienok je aj právomoc súdu.
16. Z uvedených skutočností súd potom vychádzal pri posudzovaní, či je v danej veci daná právomoc súdu konať a rozhodnúť, aplikujúc vyššie citované nariadenie, ktoré za základ pre určenie medzinárodnej právomoci považuje viaceré alternatívne kritériá uvedené v článku 3 písm. a) a b), v zmysle ktorých vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu, na ktorého území: - majú manželia obvyklý pobyt, alebo manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam niektorý z manželov stále býva, alebo má odporca obvyklý pobyt, alebo v prípade spoločnej žiadosti, má niektorý z manželov obvyklý pobyt, alebo má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu, alebo má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním návrhu a je buď štátnym príslušníkom tohto členského štátu alebo v prípade Veľkej Británie a Írska tam má „domicil“ a ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia alebo v prípade Veľkej Británie a Írska tam majú obaja manželia „domicil“.
17. Obsahom spisu, ale najmä výsluchom navrhovateľky mal súd za preukázané, že manželia mali posledné spoločné bydlisko na území Francúzskej republiky. Navrhovateľka v roku 2014 odišla z tejto spoločnej domácnosti za účelom podnikateľských aktivít na krátky čas na Slovensko, kde ale ukončila podnikanie a ešte toho roku odišla žiť a pracovať na územie Rakúskej republiky do Viedne, kde žije a pracuje doposiaľ spolu s maloletou dcérou, ktorá sa jej narodila za trvania manželstva dňa 16.05.2017. Manžel, ktorý návrh nepodal, pritom zostal žiť aj s maloletým synom vo Francúzsku. Matka je štátnym občanom Slovenskej republiky a otec je štátnym občanom Čínskej ľudovej republiky. Na základe uvedeného preto súd v súlade s vyššie citovaným nariadením Rady a zákonnými ustanoveniami dospel k záveru, že v danej veci rozvodu manželstva účastníkov konania právomoc súdov Slovenskej republiky daná nie je, nakoľko účastníci konania nespĺňajú ani jedno zo stanovených kritérií v článku 3 ako to vyplýva z nasledovného: 1/ manželia nemajú obvyklý pobyt v Slovenskej republike, 2/ manželia mali naposledy obvyklý pobyt vo Francúzskej republike, teda nie v Slovenskej republike, 3/ manžel, ktorý návrh nepodal, nemá obvyklý pobyt v Slovenskej republike, ale vo Francúzskej republike, 4/ manželia nepodali spoločnú žiadosť, pričom ani jeden nemá obvyklý pobyt v Slovenskej republike, 5/ navrhovateľka má obvyklý pobyt v Rakúskej republike. Keďže v zmysle vyššie uvedeného vo veci rozvodu manželstva účastníkov konania nie je daná právomoc súdu Slovenskej republiky, nie je daná ani jeho právomoc na závislé konanie vo veci úpravy pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode, s ktorým je uvedené konanie obligatórne spojené.
18. Podľa článku 8 Nariadenia Brusel IIa, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania. Ak by aj súd dospel k záveru, že je potrebné upraviť práva a povinnosti rodičov k ich maloletým deťom na čas do rozvodu, nemal by v danej veci právomoc, nakoľko obvyklým pobytom maloletých detí nie je
Slovenská republika, ale v prípade maloletého A. Y. T. je ním územie Francúzskej republiky a v prípade maloletej W. Y. T. územie Rakúskej republiky.
19. Vzhľadom na vyššie uvedené súd konanie podľa § 161 ods. 2 CSP v spojení § 9 CSP zastavil.
20. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 52 C.m.p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
21. O vrátení súdneho poplatku v zmysle ust. § 14 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Piešťany, písomne, v troch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Z každého podania musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané; ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.