Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_18CoE-64-2018.pdf
PDF · 77.48 KB
Case nature
Subarea
18CoE/64/2018
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Tótha, členov senátu JUDr. Beaty Trandžíkovej a JUDr. Eugena Palášthyho, v exekučnej veci oprávneného: Orange Slovensko, a. s., so sídlom Metodova č. 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, proti povinnému: W. W., D.. Č.. XXXXXX/XXXX, Q. E.. J.. F. Č.. XXX/XX, XXX XX Q., štátny občan SR, pre vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 563,81 Eur (16.985,40 Sk) istiny s príslušenstvom pozostávajúcim z: 17,6% ročný úrok zo sumy 563,81 Eur od 02.06.2000 do zaplatenia, trov súdneho konania vo výške 28,05 Eur, trov exekučného konania a trov exekúcie vednej súdnym exekútorom: JUDr. Ladislav Jakubec (nástupca zosnulého súdneho exekútora JUDr. Františka Čarabu), so sídlom exekútorského úradu Zámocká č. 30, 811 01 Bratislava, IČO: 31 782 361, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II, č. k. 39Er/2960/2005-44 zo dňa 23.03.2015, pomerom hlasov 3:0, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd, uznesenie Okresného súdu Bratislava II, č. k. 39Er/2960/2005-44 zo dňa 23.03.2015 p o t v r d z u j e.
II. Oprávnenému sa nárok na náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie, opierajúc sa o dôvody zastavenia exekúcie vyplývajúce z § 57 ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), v znení neskorších noviel (ďalej len „EP“), zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorý svoju žiadosť opieral o neprípustnosť prebiehajúcej exekúcie, nakoľko ako podklad pre vydanie exekučného titulu slúžila zmluva o poskytnutí telekomunikačných služieb, ktorú uzavrel s oprávneným a ktorá, o. i. obsahovala podmienku viazanosti, ktorú povinný považoval v zmysle § 53 a nasl. zákona NZ ČSR č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Vychádzal z toho, že takáto podmienka obsiahnutá v spotrebiteľskej zmluve nemôže byť podkladom pre vznik exekučného titulu.
2. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie povinný a žiadal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a exekúciu zastaviť.
2.1. V dôvodoch odvolania považoval zmluvu o poskytnutí telekomunikačných služieb slúžiacu ako podklad pre vydanie exekučného titulu za neplatnú. Mal za to, že neplatná zmluva spôsobuje neplatnosť exekučného titulu zo zákona a súd je povinný na tento fakt prihliadnuť v ktorejkoľvek fáze konania.
2.2. Ostatne povinný poukázal na to, že sa dostal do nepriaznivej finančnej situácie, ktorá mu neumožňuje jeho dlh uhradiť (vo výkone trestu má obmedzené finančné prostriedky).
3. Oprávnený sa k doručenému mu odvolaniu povinného vyjadril v tom smere, že exekučným titulom je vykonateľné súdne rozhodnutie, ktoré povinný použitou argumentáciou nemôže spochybniť.
3.1. Vzhľadom na nepriaznivú finančnú situáciu povinného, oprávnený vyslovil súhlas s úhradou vymáhanej istiny, úrokov z omeškania a trov súdneho a exekučného konania v mesačných splátkach, ktorých výšku určí súdny exekútor.
4. Odvolanie podané oprávnenou osobou proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, proti ktorému zákon pripúšťal odvolanie, bolo podané za účinnosti zákona NZ ČSR č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), v zákonnej lehote, čím boli splnené podmienky funkčnej príslušnosti krajského súdu na prejednanie odvolania. Tieto podmienky v zmysle § 470 ods. 2, 4 zákona NR SR č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), zostali zachované aj po 01.07.2016.
5. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 470 CSP) po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.
6. Z obsahu spisu vyplýva, že exekučné konanie sa opiera o exekučný titul - rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č. k. 7C/160/2002-44 zo dňa 16.10.2002, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 28.11.2002 a vykonateľnosť 02.12.2002. V zmysle tohto exekučného titulu bol žalovaný (v tomto konaní povinný) zaviazaný k povinnosti zaplatiť žalobcovi (v tomto konaní oprávnený) istinu vo výške 16.985,40 Sk so 17,6% úrokom z omeškania od 02.06.2000 do zaplatenia a trovy konania vo výške 845,- Sk, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
6.1. Teda v predmetnej veci ide o exekučný titul predpokladaný v § 41 ods. 1 EP, vykonateľné rozhodnutie súdu, ktoré priznáva právo a zaväzuje k povinnosti.
7. Vzhľadom na obsah odvolania povinného je nutné si pripomenúť, že v civilnom súdnom konaní a to, ako v konaní základnom, tak i vykonávacom dochádza k zabezpečeniu potrebnej procesnej ochrany práv účastníkov konania vždy na úrovni osobitných procesných vzťahov upravených procesným súdnym poriadkom.
7.1. V konaní vykonávacom, ku ktorému dochádza na základe autoritatívneho a vykonateľného rozhodnutia príslušného orgánu (tzv. exekučného titulu) je predmetom procesnej ochrany od súdu požadovaný a súdom nariadený nútený výkon subjektívneho práva z vykonateľného rozhodnutia, t. j. práva už judikovaného (s výnimkou tzv. notárskych zápisníc). Vecou samou je tu nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia (v tejto fáze konania niet priestoru pre činnosť spadajúcu pod fázu základného konania, napríklad možnosť zohľadniť argumentáciu účastníka konania zo základného konania), takúto kompetenciu zákon exekučnému súdu nezveruje. Exekučný súd nie je súdom odvolacím, ale ani súdom v kompetencii ktorého je preskúmanie toho, čo už bolo predmetom súdneho prieskumu v základnom konaní.
7.2. Exekučný titul, ako listina vydaná oprávneným orgánom musí mať predpísanú formu a obsah z ktorého plynie určitej osobe povinnosť niečo v určitej dobe plniť. Teda prieskum exekučného titulu je exekučnému súdu zverený len v rozsahu skúmania, či použitý exekučný titul spĺňa náležitosti formálnej a súčasne materiálnej povahy.
7.2.1. Materiálne predpoklady vyjadrujú obsahovú určitosť exekučného titulu, podľa ktorého sa exekúcia vedie. Ide o to, aby práva, ale predovšetkým vynucované povinnosti, boli vo vykonávanom exekučnom titule určené presným a nepochybným spôsobom. Táto obsahová určitosť musí byť daná u každého titulu do tej miery, že z neho musí byť zrejmé, čo má byť exekúciou vynútené. Nie je možné, aby až exekučný súd zisťoval, čo má byť exekúciou vymáhané. To je vecou konania súdu (nie exekučného) v sporovom - základnom konaní podľa druhej časti CSP.
7.2.2. Z hľadiska materiálnej vykonateľnosti musí teda každý titul obsahovať presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práva a jemu zodpovedajúcu povinnosť na plnenie a ostatne presne stanovenú lehotu na plnenie (R 21/1981, s. 161, R 27/1984, s. 130). Práve tieto náležitosti robia titul vykonateľným. Rozhodnutie, ktoré tieto náležitosti nemá, nie je rozhodnutím vykonateľným a nemôže byť podkladom pre výkon exekúcie. Ak by bola exekúcia, ktorá tieto požiadavky nespĺňa,
napriek tomu nesprávne vedená, musí byť, v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená (§ 57 ods. 1 písm. a/ EP).
7.3. Formálnu vykonateľnosť stanovuje predpis upravujúci konanie, v ktorom bolo rozhodnutie slúžiace ako exekučný titul vydané. Týmto exekučným titulom, ako už bolo uvedené vyššie, je rozsudok súdu a teda týmto predpisom je Civilný sporový poriadok.
8. Podľa § 9a ods. 1 EP, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
V konaní podľa tohto zákona rozhoduje súd uznesením.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 58 ods. 1 EP, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. V rozhodnutí exekučného súdu o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie bolo úlohou prvoinštančného súdu, v rozsahu návrhu na zastavenie exekúcie, preskúmať dôvodnosť tohto návrhu. Týmto dôvodom mali byť, vyššie uplatnené námietky povinného, ktoré tvrdenia neboli takej kvality, ktorá by mala za následok zastavenie exekúcie, nakoľko sa týkali výhradne základného konania a ako správne uviedol prvoinštančný súd, exekučný súd nie je v exekučnom konaní kompetentný posudzovať skutočnosti, ktoré boli predmetom úvah súdu v základnom konaní pred vydaním exekučného titulu.
9.1. Preskúmania skutočností tvrdených povinným je možné sa domôcť len zákonom ustanovenými procesnými prostriedkami v konaní pred súdom prvej inštancie (formou návrhov, námietok a pod.), alebo opravnými prostriedkami (riadnymi, alebo mimoriadnymi), smerujúcimi proti rozsudku ukladajúcemu povinnosť plniť. Exekučný titul, na podklade ktorého sa predmetná exekúcia vykonáva, je právoplatný a vykonateľný rozsudok súdu, čo bolo rozhodné v štádiu rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. A keďže exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť, či meniť rozhodnutia, ktoré sú exekučnými titulmi, či naprávať prípadné chyby a nedostatky takýchto rozhodnutí správne preto tento súd vyhodnotil návrh povinného na zastavenie exekúcie, ako bezpredmetný, nemajúci vplyv na vedenie exekúcie, čoho následkom odvolací súd, s poukazom na § 387 ods. 1 CSP, napadnuté uznesenie, ako vecne a právne argumentačne správne potvrdil.
10. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, kedy úspešnému oprávnenému odvolací súd nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko nárok na ich náhradu si neuplatnil a žiadne trovy mu s odvolacím konaním nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).