Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Cob-185-2018.pdf
PDF · 94.25 KB
Case nature
Area
Subarea
1Cob/185/2018
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a členiek senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci žalobcu: Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s., Prešovská 48, 826 46 Bratislava, IČO: 35 850 370, zastúpený advokátskou kanceláriou: Advokátska kancelária Roštár - Slovák, s. r. o., Révová 7, 811 02 Bratislava, IČO: 36 858 731, proti žalovanému: AQUA INVEST s. r. o., Bajkalská 9, 831 04 Bratislava, IČO: 46 738 304, zastúpený advokátskou kanceláriou: JUDr. Ing. Branislav Pecho, PhD., advokát, Piaristická 2, 949 01 Nitra, o zaplatenie 667,71 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III č.k. 26Cb/173/2017-86 zo dňa 25.10.2017, v časti trov konania, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III č.k. 26Cb/173/2017-86 zo dňa 25.10.2017, v časti trov konania, p o t v r d z u j e .
Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie, priznal žalobcovi voči žalovanému plnú náhradu trov konania a vrátil žalobcovi súdny poplatok za žalobu vo výške 33,80 eur. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 31.05.2017 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 667,71 eur s príslušenstvom titulom neuhradenia sumy za poskytnuté plnenie - dodávka pitnej vody. Súd prvej inštancie platobným rozkazom č.k. 26Cb/173/2017-61 zo dňa 20.09.2017 uložil žalovanému, aby do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatil žalobcovi žalovanú istinu spolu s príslušenstvom. Platobný rozkaz bol zrušený vecne odôvodneným odporom, ktorý podal v zákonnej lehote žalovaný. Podaním doručeným súdu dňa 10.10.2017 vzal žalobca žalobu v celom rozsahu späť s tým odôvodnením, že žalovaný istinu po podaní žaloby uhradil, pričom predložil výpis z peňažného ústavu. Súd prvej inštancie poukázal na § 144 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 146 ods. 1 a 2 CSP a konštatoval, že dispozičná zásada, ktorou sa spravuje civilné sporové konanie sa prejavuje aj v práve žalobcu disponovať so svojou žalobou tým, že ju vezme v celom rozsahu alebo v časti späť. Späťvzatie žaloby je procesným úkonom žalobcu, z obsahu ktorého vyplýva, že na prejednaní žaloby celkom alebo v určenej časti nemá záujem a je uzrozumený s tým, že o žalobe resp. jej časti nebude súdom meritórne rozhodnuté. Ako súd prvej inštancie ďalej uviedol, žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť písomným podaním dňa 10.10.2017, teda skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie, preto v tejto fáze konania nie je súd povinný zisťovať stanovisko žalovaného k späťvzatiu žaloby, nakoľko nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby by nebol v tejto fáze konania v zmysle § 146 ods. 1 CSP účinný a súd by na prípadný nesúhlas žalovaného neprihliadal. V danej veci sa tiež nejedná o prípad, kedy určitý spôsob usporiadania vzťahov medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. S ohľadom na prejavenú vôľu žalobcu postupoval súd v súlade s § 145 ods. 1 CSP a konanie zastavil. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 251 CSP, § 256 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 a 2 CSP tak, že vychádzal z inštitútu procesného zavinenia zastavenia konania, keď mal za to, že z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania žalovaný, nakoľko pohľadávku žalovaný uhradil po podaní žaloby. O vrátení súdneho poplatku vo výške 40,50 eur zaplateného žalobcom, kráteného o 6,70 eur súd rozhodol podľa § 11 ods. 3, 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení.
2. Proti tomuto uzneseniu do časti výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý úvodom svojho odvolania konštatoval, že žalovaný si u žalobcu neobjednal vytýčenie podzemného vodovodného potrubia a Objednávku zo dňa 13.03.2016 a Zákazkový list zo dňa 29.03.2016 žalovaný nepodpísal. Žalobca podľa názoru žalovaného túto skutočnosť nepreukázal a žalovaný predmetnú pohľadávku žalobcu uhradil iba z dôvodu, že žalovaný nemá záujem viesť súdne spory, nakoľko sú finančne náročné a najmä z obavy, že žalobca by žalovaného odpojil od prívodu vody, čo by spôsobilo žalovanému značnú škodu na majetku (kúrenie) a ohrozenie zdravia osôb zdržujúcich sa v nehnuteľnosti žalovaného. Žalovaný ďalej namietal, že mu nebola doručená faktúra č. 16960116, vystavená na sumu vo výške 52,25 eur za vytýčenie podzemného vodovodného potrubia, splatná dňa 13.04.2016, faktúra č. 316115933, vystavená na sumu vo výške 31,45 eur za dodávku pitnej vody, splatná dňa 26.01.2016, faktúra č. 116162516, vystavená na sumu vo výške 407,68 eur za dodávku pitnej vody, splatná dňa 16.09.2016, faktúra č. 316600752, vystavená na sumu vo výške 16,85 eur za dodávku pitnej vody, splatná dňa 24.10.2016, faktúra č. 316657129, vystavená na sumu vo výške 16,85 eur za dodávku pitnej vody, splatná dňa 02.12.2016, faktúra č. 316710641, vystavená na sumu vo výške 16,85 eur za dodávku pitnej vody, splatná dňa 22.12.2016, a faktúra č. 116210650, vystavená na sumu vo výške 125,78 eur za dodávku pitnej vody, splatná dňa 09.02.2017, preto nebol v omeškaní s úhradou akejkoľvek peňažnej sumy a nemal povinnosť pred doručením platobného rozkazu so žalobným návrhom uhradiť akúkoľvek sumu žalobcovi, nakoľko nemal vedomosť o akejkoľvek dlžnej sume. Žalovaný predmetnú sumu uhradil okrem iného aj z obavy, že žalobca by žalovaného odpojil od prívodu vody, čo by spôsobilo žalovanému značnú škodu na majetku a ohrozenie zdravia osôb zdržujúcich sa v nehnuteľnosti žalovaného, avšak žalovaný namietal doručenie predmetných faktúr, a teda nielen začiatok plynutia omeškania a výšku uplatňovaného príslušenstva, ale aj skutočnosť, že žaloba bola podaná predčasne. Žalobca nepreukázal, že predmetné faktúry doručil žalovanému a že žalovaný vedel o akejkoľvek dlžnej sume pred doručením platobného rozkazu so žalobným návrhom, čím žalobca nepreukázal, že podal žalobu oprávnene. Žalovaný bol toho názoru, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nakoľko neprihliadol na argumentáciu žalovaného v podanom odpore žalovaného voči platobnému rozkazu, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, nakoľko z odôvodnenia napadnutého uznesenia je zrejmé, že sa súd nezaoberal s argumentáciou žalovaného, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko je nepochybné, že predmetné faktúry neboli pred podaním žaloby doručené žalovanému a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko súd mal aplikovať ustanovenie § 256 ods. 2 CSP, keď žalobca nedoručil predmetné faktúry žalovanému a ešte pred doručením faktúr žalovanému podal predčasne žalobu o zaplatenie, a teda žalobca procesne zavinil trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, resp. súd mal aplikovať ustanovenie § 257 CSP. Záverom žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v časti týkajúcej sa priznania náhrady trov konania zmenil tak, že žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania a teda priznal nárok na náhradu trov konania žalovanému.
3. Podaním zo dňa 19.04.2018 sa k odvolaniu žalovaného vyjadril žalobca. Uviedol, že tvrdenia žalovaného nie sú pravdivé, pričom poukázal na dôkaz predložený žalobcom spolu s podanou žalobou, a to „Objednávka na vytýčenie priebehu inžinierskych sietí verejného vodovodu“ zo dňa 13.03.2016, ktorá je riadne podpísaná žalovaným ako konateľom spoločnosti AQUA INVEST s.r.o. a zároveň je na objednávke odtlačok firemnej pečiatky spoločnosti AQUA INVEST s.r.o., v dôsledku čoho sa žalobca dôvodne domnieval, že predmetná objednávka bola skutočne vyhotovená a podpísaná žalovaným, a zároveň poukázal na skutočnosť, že žalovaný v priebehu konania nepreukázal opak a svoje tvrdenie nepodložil žiadnym relevantným dôkazom. Ako ďalej žalobca uviedol, faktúry za riadne poskytnuté služby, ktoré žalovaný využíval bez akéhokoľvek primeraného protiplnenia vystavoval a zasielal žalovanému na adresu vyplývajúcu z verejne dostupného registra, t .j. Obchodného registra, pričom žalovaný tieto faktúry nikdy nerozporoval čo do dôvodu ani do výšky, až do okamihu podania žaloby a následného predmetného súdneho sporu, zároveň tieto neboli nikdy zo strany žalovaného u žalobcu reklamované. Žalobca v predmetnom spore žaluje faktúry za obdobie od januára 2016, kedy na uhradenie týchto faktúr bol žalovaný žalobcom opakovane vyzývaný a predmetné výzvy na zaplatenie dlžnej čiastky mu boli tiež zasielané na adresu sídla spoločnosti vyplývajúcej z Obchodného registra. Žalovaný si neplnil svoje záväzky voči žalobcovi riadne a včas, pričom žalobca nesúhlasil s názorom, že žaloba bola podaná predčasne, nakoľko ide o záväzky z obdobia roku 2016 a samotná žaloba bola podaná až v máji 2017. Žalobca zdôraznil, že žalovaný bol na úhradu svojich záväzkov pred podaním žaloby vyzývaný, no k úhrade týchto faktúr došlo až po podaní žaloby, v dôsledku čoho je zavinenie na strane žalovaného, preto súd správne priznal náhradu trov konania žalobcovi voči žalovanému. Žalovaný je povinný v zmysle základných princípov vlastníckeho práva riadne si spravovať všetky záväzky mu z neho vyplývajúce, a preto tvrdenie, že mu neboli faktúry doručené neobstojí, a toto ho nijako neospravedlňuje, nakoľko vlastníctvo zaväzuje, v dôsledku čoho bol žalovaný povinný si tieto záväzky evidovať, kontrolovať spravovať a riadne uhrádzať, a to na základe riadne vystavených a doručovaných faktúr. Žalobca na záver konštatoval, že vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný po podaní žaloby uhradil všetky dlžné sumy, v dôsledku čoho žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť, žalovaný uznal svoju pohľadávku v celom rozsahu, nakoľko z jeho strany došlo k jej úhrade. Žalobca po podaní žaloby dokonca so žalovaným komunikoval za účelom vyrovnania svojich záväzkov, pričom v zmysle vzájomnej komunikácie medzi sporovými stranami žalobca na žiadosť žalovaného riadne vyčíslil žalovanému všetky dlžné čiastky spôsobom istina, úroky z omeškania, trovy konania, kedy na základe týchto rokovaní, žalovaný predmetné sumy uhradil pod žalobcom uvedeným variabilným symbolom.
4. K vyjadreniu žalobcu sa podaním zo dňa 10.07.2018 vyjadril žalovaný, ktorý trval na tom, že žalovaný si u žalobcu neobjednal vytýčenie podzemného vodovodného potrubia, Objednávku zo dňa 13.03.2016 a Zákazkový list zo dňa 29.03.2016 žalovaný nepodpísal a uvedený podpis nie je podpisom konateľa žalovaného, rovnako ako skutočnosť, že žalobca nedoručil žalovanému faktúru č. 16960116, vystavenú na sumu vo výške 52,25 eur za vytýčenie podzemného vodovodného potrubia, faktúru č. 316115933, vystavenú na sumu vo výške 31,45 eur za dodávku pitnej vody, faktúru č. 116162516, vystavenú na sumu vo výške 407,68 eur za dodávku pitnej vody, faktúru č. 316600752, vystavenú na sumu vo výške 16,85 eur za dodávku pitnej vody, faktúru č. 316657129, vystavenú na sumu vo výške 16,85 eur za dodávku pitnej vody, faktúru č. 316710641, vystavenú na sumu vo výške 16,85 eur za dodávku pitnej vody a faktúru č. 116210650, vystavenú na sumu vo výške 125,78 eur za dodávku pitnej vody pred podaním žaloby, nakoľko žaloba žiadnym spôsobom doručenie nepreukázal. Žalovaný vzhľadom na uvedené nebol v omeškaní s úhradou akejkoľvek peňažnej sumy a nemal povinnosť pred doručením platobného rozkazu so žalobným návrhom uhradiť akúkoľvek sumu žalobcovi, nakoľko nemal vedomosť o akejkoľvek dlžnej sume, avšak napriek tomu predmetnú sumu vzhľadom na jeho výšku uhradil, nakoľko žalovaný nemal záujem viesť súdne spory, keďže sú finančne náročné a najmä z obavy, že žalobca by žalovaného odpojil od prívodu vody, čo by spôsobilo žalovanému značnú škodu na majetku a ohrozenie zdravia osôb zdržujúcich sa v nehnuteľnosti žalovaného. Žalobca podľa názoru žalovaného nepreukázal doručenie predmetných faktúr, pričom žalovaný nemá ako preukazovať nedoručenie faktúr, navyše ani nie je povinný túto skutočnosť preukazovať, nakoľko neexistencia skutočnosti sa nepreukazuje. V súvislosti s otázkou splatnosti predmetných faktúr žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1MObdoV/3/2011, zo dňa 29.02.2012 a súčasne na skutočnosť, že žalobca nepreukázal nielen doručenie faktúr, ale ani komunikáciu a vyčíslenie istiny, úrokov z omeškania a trov konania, tak ako uvádza žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 19.04.2018. Žalovaný podotkol, že nemá ani vedomosť, o aké trovy by sa malo jednať, nakoľko podľa tvrdení žalobcu uvedených vo vyjadrení zo dňa 19.04.2018 tieto už údajne žalovaný uhradil pod žalobcom uvedeným variabilným symbolom. Vzhľadom na uvedené žalovaný žiadal, aby predmetné uznesenie v napadnutej časti týkajúcej sa priznania náhrady trov konania zmenil tak, že žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania, a teda priznal nárok na náhradu trov konania žalovanému.
5. Podaním zo dňa 06.08.2018 sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril žalobca tak, že sa v plnej miere pridržiava svojich doterajších podaní a naďalej trvá na tom, že odvolaním napadnuté uznesenie považuje za vecne správne a žalobcovi patrí proti žalovanému náhrada trov konania v plnom rozsahu tak, ako je súdom priznaná v uvedenom uznesení. Súd prvej inštancie podľa žalobcu správne vyhodnotil, že žalovaný zaplatením žalovanej sumy po podaní žaloby spôsobil zastavenie konania, preto žalobca žiadal, aby odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP napadnuté uznesenie č. k. 26Cb/173/2017-86 zo dňa 25.10.2017 v časti, v ktorej súd žalobcovi proti žalovanému priznal plnú náhradu trov konania, potvrdil ako vecne správne.
6. Podaním zo dňa 02.10.2018 sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril žalovaný, ktorý uviedol totožné argumenty ako vo svojom podaní zo dňa 10.07.2018, pričom skonštatoval, že žalobca sa nevyjadril k skutkovému tvrdeniu žalovaného a to, že žalovaný si u žalobcu neobjednal vytýčenie podzemného vodovodného potrubia a Objednávku zo dňa 13.03.2016 a Zákazkový list zo dňa 29.03.2016 žalovaný nepodpísal, nevyjadril sa k skutkovému tvrdeniu žalovaného, že žalovanému neboli doručené jednotlivé faktúry, pričom žalobca nepredložil žiadny dôkaz, ktorým by preukázal doručenie predmetných faktúr žalovanému pred podaním žaloby, a teda, že žalovaný vedel o akejkoľvek dlžnej sume pred doručením platobného rozkazu so žalobným návrhom. Žalovaný opätovne navrhol, aby súd rozhodnutie v napadnutej časti, týkajúcej sa priznania náhrady trov konania zmenil tak, že žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania, a teda priznal nárok na náhradu trov konania žalovanému.
7. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach dôvodov a v rozsahu odvolania podľa § 379 CSP a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
8. Odvolací súd má zo spisového materiálu za preukázané, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 31.05.2017 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 667,71 eur s príslušenstvom titulom neuhradenia sumy za poskytnuté plnenie - dodávka pitnej vody. Žalobca podaním dňa 10.10.2017 vzal v celom rozsahu žalobu späť z dôvodu, že žalovaný istinu po podaní žaloby uhradil, čo preukázal výpisom z peňažného ústavu, žiadal konanie zastaviť a priznať žalobcovi proti žalovanému plnú náhradu trov konania. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením vzhľadom na späťvzatie žaloby žalobcom konanie zastavil a s poukazom na § 256 ods. 1 CSP priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.
9. Ohľadom argumentácie žalovaného v odvolaní, ktorou namietal postup súdu pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania v zastavenom konaní, odvolací súd konštatuje, že náhradu trov konania v prípade, ak dôjde k zastaveniu konania, upravuje ustanovenie § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Z dikcie citovaného ustanovenia vyplýva, že pokiaľ niektorá zo strán sporu zavinila, že konanie muselo byť zastavené, postupuje sa podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, ktorý predpokladá zodpovednosť za zavinenie tej strany sporu, ktorej procesný úkon mal za následok zastavenie konania.
10. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR zo 14.09.2011, sp. zn. 7 M Cdo 4/2010 vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Pri zastavení sporového konania je pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorá zo strán sporu z procesného hľadiska zastavenie konania zavinila. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené.
11. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že súdne konanie začína doručením žaloby na súd a týmto okamihom môžu vznikať stranám sporu trovy konania spojené s uplatňovaním, resp. bránením svojho práva. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, ak súd zastavuje konanie (napr. z dôvodu späťvzatia návrhu) zaoberá sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania tým, či niektorá zo strán sporu zavinila, že konanie muselo byť zastavené. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. V prípadoch, v ktorých bolo zastavenie konania zavinené stranou sporu, súd prizná protistrane náhradu trov konania, ktoré účelne vynaložila na uplatňovanie alebo bránenie svojho práva. Zároveň je potrebné otázku, či strana zavinila, že konanie muselo byť zastavené, posudzovať podľa procesného výsledku. Pri posudzovaní zavinenia výraz „zavinenie“ nemožno interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorej príčinou je správanie strany sporu a dôsledkom je vznik trov druhého účastníka. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že v čase späťvzatia žaloby bol dosiahnutý účel žaloby, keďže žalovaný plnil žalobcovi žalobou požadovaný nárok, t.j. z uvedeného vyplýva, že žaloba bola podaná dôvodne a príčinou späťvzatia bolo správanie sa žalovaného, ktorý v konečnom dôsledku zavinil, že konanie sa muselo zastaviť. Odvolací súd dodáva, že dôvodnosť žaloby sa posudzuje procesne a bez ohľadu na to, aký by bol výsledok konania, keby k späťvzatiu žaloby nedošlo. Rozhodnou je skutočnosť, že žalovaný splnil to, čoho sa žalobca domáhal, a že len z tohto dôvodu vzal žalobca žalobu späť.
12. Žalovaný uhradil žalobcovi uplatnenú pohľadávku dňa 03.10.2017 a 09.10.2017, teda po podaní žaloby /dňa 31.05.2015/, na základe čoho vzal žalobca žalobu späť, čím sa stali ďalšie námietky žalovaného ohľadne dôvodnosti nároku irelevantné. Ak žalovaný nesúhlasil s uplatňovaným nárokom v podanej žalobe, resp. mal za to, že dôkazy predložené žalobcom nepreukazujú objednanie vytýčeného podzemného vodovodného potrubia alebo nepreukazujú doručenie predmetných faktúr žalovaného, ako to v odvolaní tvrdil, mal v konaní pokračovať bez uhradenia dlžnej sumy a ďalej brániť svoje záujmy v prebiehajúcom konaní. Súd prvej inštancie postupoval v súlade s ustanovením § 256 ods. 1 CSP a vec správne právne posúdil, keď o náhrade trov konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením.
13. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
14. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
15. Odvolací súd má za to, že obsah odvolania žalovaného nebol spôsobilý spochybniť správnosť záverov odvolaním napadnutého uznesenia v časti trov konania z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také rozhodujúce skutočnosti, ktoré by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie v časti, v ktorej súd prvej inštancie priznal žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu, bolo potrebné podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdiť.
16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP s tým, že úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
17. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).