Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2CoE-316-2018.pdf
PDF · 107.26 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoE/316/2018
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávnenej: M.. N. C., nar. X. A. XXXX, trvale bytom W. O. XXX, XXX XX, občan Slovenskej republiky, zast.: JUDr. Hedviga Gallová, advokátka, s miestom podnikania Čučmianska dlhá 45, 048 01 Rožňava, proti povinnému: M. J., nar. X. B. XXXX, trvale bytom Z. R. XXX/X, XXX XX P. A., občan Slovenskej republiky, zast.: JUDr. Pavlel Balog, advokát, s miestom podnikania: Železničná 6/1, 979 01 Rimavská Sobota, o vymoženie 22 920,00 Eur s príslušenstvom vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Blaškom, Exekútorský úrad Michalovce, so sídlom Kpt. Nálepku 8, 071 01 Michalovce pod sp. zn. EX 655/2014, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 15Er/217/2014-103 zo dňa 4. mája 2018, takto
rozhodol:
I. Uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 15Er/217/2014-103 zo dňa 4. mája 2018 vo výroku I. p o t v r d z u j e . II. Odvolanie oprávnenej proti výroku II. Uznesenia Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 15Er/217/2014-103 zo dňa 4. mája 2018 o d m i e t a .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým Uznesením č. k. 15Er/217/2014-103 zo dňa 4. mája 2018 rozhodol prvou výrokovou vetou tak, že exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Druhou výrokovou vetou uložil oprávnenej povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, výška ktorých bude určená samostatným uznesením exekučného súdu po právoplatnosti daného uznesenia. Treťou výrokovou vetou exekučný súd povinnému nárok na náhradu trov exekúcie nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnená požiadala dňa 18. februára 2014 súdneho exekútora o vykonanie exekúcie proti povinnému o vymoženie sumy 22 920,00 Eur na základe Rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 2To/101/13 zo dňa 21. novembra 2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21. novembra 2013. Exekučným titulom bol povinný zaviazaný nahradiť oprávnenej ako poškodenej škodu, ktorá jej vznikla ublížením na zdraví v dôsledku zavinenia povinného. Súdny exekútor bol dňa 24. marca 2014 poverený vykonaním exekúcie. Povinný v priebehu konania opakovane poukazoval na skutočnosť, že motocykel, pri prevádzke ktorého došlo k ujme oprávnenej na zdraví, bol poistený v rámci povinného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú pri prevádzke motorového vozidla u poisťovateľa KOOPERATÍVA poisťovňa a. s.. Hneď po skončení trestného konania povinný predložil u poisťovateľa súdne rozhodnutie za účelom vybavenia poistnej udalosti. Poškodená si svoj nárok na náhradu škody uplatnila u poisťovateľa pod č. 9521734190. Oprávnená mala vyčkať na uhradenie všetkých jej čiastkových nárokov od poisťovateľa. Exekučný súd Uznesením zo dňa 30. júla 2015, č. k. 15Er/217/2014-76 rozhodol o zastavení exekúcie v časti sumy 22 920,00 Eur, nakoľko mal za to, že vymáhaný nárok v tejto časti zanikol splnením v priebehu exekučného konania. Na odvolanie povinného Krajský súd v Banskej Bystrici Uznesením zo dňa 16. novembra 2017, č. k. 2CoE/381/2015-92 odvolaním napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil exekučnému súdu na ďalšie konanie. Vo svojom rozhodnutí vyslovil záväzný právny názor, že v zmysle ustanovení § 11 ods. 7 a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon
o povinnom zmluvnom poistení“) po uplynutí 15 dní od doručenia právoplatného rozsudku, ktorým bola určená výška náhrada škody, prechádza povinnosť nahradiť škodu na poisťovateľa. Skutočnosť, že poisťovateľovi ešte nezačala plynúť a ani neuplynula lehota na poskytnutie poistného plnenia v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie proti povinnému, je skutočnosťou, ktorá zakladá neprípustnosť exekúcie voči povinnému. Dôvod neprípustnosti exekúcie nemôže odpadnúť tým, že v priebehu konania je rozsudok doručený poisťovateľovi a tento následne poskytne oprávnenému poistné plnenie, čím dôjde k zániku pohľadávky na náhradu škody voči povinnému. Riadiac sa právne záväzným právnym názorom odvolacieho súdu exekučný súd skúmal, či v čase začatia exekučného konania prešla vymáhaná povinnosť na poisťovateľa v zmysle 4 ods. 4, § 11 ods. 7 a § 15 ods. 1 Zákona o povinnom zmluvnom poistení. Na výzvu súdu sa spoločnosť KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna insurance Group podaním zo dňa 21. júla 2015 vyjadrila tak, že Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 2To/101/13 zo dňa 21. novembra 2013 jej bol doručený dňa 17. apríla 2014 prostredníctvom právnej zástupkyne oprávnenej. Poisťovňa upozornila na skutočnosť, že jej nevyplýva automatická povinnosť konať v zmysle rozsudku, ktorým bol zaviazaný jej poistenec. Taktiež uviedla, že pod č. 952173490 evidovala nárok oprávnenej na vyplatenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Suma 24 275,04 Eur pokryla nároky vyplývajúce zo znaleckých posudkov M.. E. a M.. V.. Okrem toho poisťovňa vyplatila ešte bolestné, a to v sumách 6 924,00 Eur, 819,00 Eur a 1 935,70 Eur. Prvá z uvedených platieb bola uskutočnená v prospech splnomocnenca poškodenej VOTUM Centrum odškodnenia, pričom poisťovňa sa o odvolaní plnomocenstva dozvedela dňa 19. apríla 2014 z oznámenia poškodenej urobeného elektronickou poštou. Taktiež bola poškodenej vyplatená náhrada straty na zárobku vo výške 2 176,00 Eur, ako aj náklady spojené s liečením v sumách 438,81 Eur a 783,55 Eur. Zo strany účastníkov konania iné dôkazy o prípadnom skoršom doručení exekučného titulu poisťovni neboli predložené. Exekučný súd takto považoval za preukázané, že spoločnosť KOOPERATÍVA poisťovňa a. s. sa o existencii trestného rozsudku, ktorým bol povinný zaviazaný nahradiť škodu na zdraví spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, dozvedela dňa 17. apríla 2014. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 21. novembra 2013, č. k. 2To/101/13 bol povinný zaviazaný nahradiť oprávnenej škodu v sume 22 920,00 Eur. Išlo o škodu na zdraví spôsobenú pri prevádzke motorového vozidla povinného - motocyklu Suzuki SV 1000 ev. č. K vodičom ktorého v čase nehody bol povinný. Taktiež nie je sporné, že povinný mal uzavretú poistnú zmluvu na poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou tohto motorového vozidla u poisťovateľa KOOPERATÍVA poisťovňa, a. s.. Z ustanovení § 11 ods. 1 až 4 Zákona o povinnom zmluvnom poistení vyplýva povinnosť poisťovateľa poskytnúť za poisteného poistné plnenie v prospech poškodeného. Podľa ustanovenia § 11 ods. 7 Zákona o povinnom zmluvnom poistení po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi mal poisťovateľ k dispozícii lehotu na plnenie v trvaní 15 dní od doručenia rozsudku, keďže z exekučného titulu iná (dlhšia) lehota na plnenie nevyplýva. Podľa § 15 ods. 1 Zákona o povinnom zmluvnom poistení poškodený disponuje priamym nárokom voči poisťovateľovi. V exekučnom konaní bolo ustálené, že v čase začatia exekučného konania poisťovateľovi nebol doručený exekučný titul, a preto lehota na poskytnutie poistného plnenia pre oprávnenú nezačala plynúť a v čase podania návrhu ani neuplynula. Oprávnená mala možnosť podľa § 15 ods. 1 Zákona o povinnom zmluvnom poistení uplatniť si svoj nárok priamo voči poisťovateľovi, pričom tak neurobila. Namiesto toho podala návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému, pričom mala dôvodne predpokladať, že poistné plnenie obdrží od poisťovateľa. Tento jej postup exekučný súd vyhodnotil ako skutočnosť, ktorá činí exekúciu neprípustnou. Táto neprípustnosť nebola zhojená tým, že v priebehu exekučného konania bol poisťovateľovi doručený exekučný titul a následne poisťovateľ aj vyplatil oprávnenej vymáhaný nárok. Z uvedených dôvodov exekučný súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju podľa § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte „Exekučný poriadok“). Keďže oprávnená žiadala vymôcť nárok od povinného v rozpore s pozitívnou právnou úpravou, ktorá zakotvuje priamy nárok na náhradu spôsobenej škody voči poisťovateľovi, procesne zavinila zastavenie exekúcie, a preto ju exekučný súd podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v spojení zaviazal na náhradu trov exekúcie. 2. Proti predmetnému uzneseniu v rozsahu prvej a druhej výrokovej vety podala odvolanie oprávnená, ktoré odôvodnila tak, že oprávnená vyzvala povinného na zaplatenie náhrady škody podľa Rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 2To/101/13 zo dňa 21. novembra 2013 ihneď po jeho doručení. Na danú výzvu reagoval právny zástupca povinného listom zo dňa 19. decembra 2013 a požiadal „o chvíľu strpenia“, pretože po prevzatí predmetného rozsudku podnikol v poisťovni KOOPERATÍVA poisťovňa, a. s. kroky k zabezpečeniu náhrady škody. Z predmetného rozsudku podľa oprávnenej jasne vyplýva, že náhrada škody vo výške 22 920,00 Eur je iba minimálnou škodou na zdraví, ktorú
utrpela oprávnená, ohodnotenie ktorej je jednoznačne vyčíslené v znaleckých posudkoch. Skutočnosť, či celú škodu zaplatí oprávnenej povinný alebo sa bude na tejto škode podieľať určitou čiastkou aj poisťovňa, je len vecou povinného a nemôže to byť v žiadnom prípade na ťarchu samotnej poškodenej, ktorá sa nijakým spôsobom nepodieľala na ublížení na zdraví, ktorej jej spôsobil svojím zavinením povinný. Od samého začiatku je pre oprávnenú zarážajúci postoj povinného, ktorý považuje konanie oprávnenej ako poškodenej pri uplatňovaní si jej nároku na náhradu škody po štyroch rokoch od ublíženia na zdraví v rozpore s dobrými mravmi. Práve povinný za obdobie štyroch rokov neposkytol žiadnu súčinnosť pri uplatnení náhrady škody, neuhradil jej žiadnu finančnú čiastku a všetky náklady spojené s ťažkými opakovanými operáciami, hospitalizáciami a liečením si hradila poškodená sama za pomoci svojej rodiny a blízkych. Okrem náhrady škody vo výške 22 920,00 Eur si oprávnená v dôsledku ublíženia na zdraví uplatnila priamo v poisťovni KOOPERATÍVA poisťovňa, a. s. aj náhradu škody vo výške 22 406,30 Eur z titulu sťaženia spoločenského o uplatnenia, ktoré bolo vyčíslené znaleckým posudkom M.. V. v počte bodov 338, čo činí 5 441,81 Eur, náhradu škody titulom lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 20. septembra 2013 v počte 130 bodov, čo činí 2 093,00 Eur, náhradu škody spojenú s nákladmi liečenia v sume 438,81 Eur, náhradu škody titulom cestovných náhrad vo výške 1 604,42 Eur, náhradu škody titulom skutočných výdavkov poškodenej na lieky, poplatky v nemocnici a rehabilitačné pomôcky vo výške 2 123,88 Eur, náhradu škody titulom straty na zárobku vo výške 3 690,00 Eur a náhradu škody titulom rozdielu na zárobku vo výške 7 014,39 Eur. Následne listom zo dňa 19. júna 2014 oprávnená opätovne žiadala o poskytnutie poistného plnenia, špecifikovala svoje finančné nároky a opätovne žiadala aj o plnenie bolestného a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Dňa 19. júna 2014 ešte oprávnená neevidovala úhradu exekučne vymáhanej sumy. Z uvedeného podľa oprávnenej vyplýva, že tvrdenie povinného o tom, že z vymáhanej istiny v predmetnom exekučnom konaní bolo uhradené 33 240,36 Eur je klamlivé a zavádzajúce. Poškodená si návrhom na vykonanie exekúcie uplatnila len minimálnu škodu na zdraví, ktorá jej bola priznaná vykonateľným súdnym rozhodnutím. Táto suma bola povinnej zo strany poisťovne vyplatená v splátkach ku dňu 12. augusta 2014, pričom nie je zrejmé, ktorá časť finančného nároku poškodenej bola touto splátkou likvidovaná. Je pravdou, že oprávnená spočiatku splnomocnila VOTUM Centrum odškodnenia, a.s., avšak tejto spoločnosti oprávnená vypovedala plnomocenstvo dňa 6. apríla 2011 a napriek tejto skutočnosti jej poisťovňa dňa 22. apríla 2014 z titulu predmetnej poistnej udalosti vyplatila pre oprávnenú neznámu výšku škody. Oprávnená v žiadnom prípade nemala záujem poškodiť povinného, snažila sa s ním komunikovať, následne aj s jeho právnym zástupcom komunikovala ešte pred podaním návrhu na začatie exekúcie a vyzývala ho na plnenie, avšak bezvýsledne. Oprávnená komunikovala s poisťovňou bezvýsledne do začatia exekučného konania. Oprávnená uviedla, že v žiadnom prípade nepodala návrh na vykonanie exekúcie predčasne. Návrh bol podaný takmer tri mesiace po právoplatnom súdnom rozhodnutí. Exekučné konanie sa začalo dňa 18. februára 2014 a dňa 14. augusta 2014 mala oprávnená poukázanú na svoj účet sumu 22 920,00 Eur zo strany poisťovne KOOPERATÍVA poisťovňa, a. s. Napadnuté rozhodnutie podľa oprávnenej nerieši otázku celkovej výšky škody oprávnenej, keďže exekučný súd sa nezaoberal jednotlivými plneniami náhrady škody zo strany poisťovne, teda kedy a v akých sumách došlo k plneniu zo strany poisťovne a ako prebiehala likvidácia poistnej udalosti. Oprávnená tvrdí, že nemožno vyvodiť záver, že oprávnená mala možnosť podľa § 15 ods. 1 Zákona o povinnom zmluvnom poistení si uplatniť svoj nárok priamo voči poisťovateľovi, a teda že mala dôvodne predpokladať, že poistné plnenie obdrží od poisťovateľa. Uvedené považuje oprávnená za neprípustný formalizmus s poukazom na tú skutočnosť, že oprávnená napriek opakovaným ťažkým operačným zákrokom „bojovala“ s povinným, ako aj s poisťovňou o úhradu akejkoľvek náhrady škody viac než štyri roky. Oprávnená konala po vyčerpaní všetkých pokusov o mimosúdne urovnanie, a preto je pre ňu rozhodnutie exekučného súdu prekvapujúce, predovšetkým vo výroku, ktorým ju zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. Vzhľadom na uvedené oprávnená žiada, aby odvolací súd exekúciu zastavil v časti vymáhanej istiny vo výške 22 920,00 Eur a v prevyšujúcej časti exekúciu nezastavil. 3. K odvolaniu oprávnenej sa vyjadril povinný podaním doručeným exekučnému súdu dňa 15. októbra 2018 a uviedol, že povinnosť nahradiť škodu prechádza podľa § 11 ods. 7 a § 15 ods. 1 Zákona o povinnom zmluvnom poistení po uplynutí 15 dní od doručenia právoplatného rozsudku, ktorým bola určená výška náhrady škody, na poisťovateľa. Skutočnosť, že poisťovateľovi ešte nezačala plynúť a ani neuplynula lehota na poskytnutie poistného plnenia v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie proti povinnému, je skutočnosťou, ktorá zakladá neprípustnosť exekúcie voči povinnému. Oprávnená si mala uplatniť svoje právo voči poisťovateľovi. Povinný poskytol súčinnosť pri prešetrovaní poistnej udalosti a právny zástupca povinného bol v kontakte s likvidátorkou poistnej udalosti. Právna zástupkyňa oprávnenej mala vedomosť o tom, že povinný bol riadne povinne zmluvne poistený, a teda že za
neho bude plniť poisťovateľ. Aj napriek tomu bol však podaný návrh na vykonanie exekúcie voči povinnému. Návrh bol podaný v čase, keď už toto právo prešlo na poisťovateľa a táto skutočnosť založila neprípustnosť vedenia exekúcie voči povinnému. Povinný preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie exekučného súdu ako vecne správne potvrdil. 4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.1 (a contrario) CSP a uznesenie exekučného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 6. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 7. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. 8. Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku Exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44). 9. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. 10. Podľa § 4 ods. 1 až 4 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení účinnom do 31. marca 2015 (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z.z.“) poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. (2) Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku. (3) Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil príslušným subjektom 6b) uplatnené, preukázané a vyplatené náklady zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, dávky nemocenského zabezpečenia, úrazové dávky, dávky úrazového zabezpečenia, dôchodkové dávky, dávky výsluhového zabezpečenia a dôchodky starobného dôchodkového sporenia, ak poistený je povinný ich nahradiť týmto subjektom. (4) Poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak. 11. Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. 12. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. 13. Odvolací súd po preskúmaní veci, aplikujúc § 387 ods. 2 CSP, sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a konštatuje správnosť dôvodov, na podklade ktorých exekučný súd rozhodol, avšak pre úplnosť na zdôraznenie jeho správnosti dodáva: 14. Návrhom na vykonanie exekúcie oprávnenej, ktorý bol doručený súdnemu exekútorovi dňa 18. februára 2014, sa oprávnená domáhala proti povinnému vymoženia sumy 22 720,00 Eur s príslušenstvom, a to na základe Rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 2To/101/2013-623 zo dňa 21. novembra 2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21. novembra 2013, a podľa ktorého bol povinný zaviazaný nahradiť oprávnenej ako poškodenej škodu vo výške 22 920,00 Eur. Exekučný súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie dňa 24. marca 2014. Po podaní návrhu na vykonanie exekúcie voči povinnému si oprávnená uplatnila nárok na náhradu škody u poisťovateľa KOOPERATÍVA
poisťovňa, a. s. doručením Rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 2To/101/2013-623 zo dňa 21. novembra 2013 dňa 17. apríla 2014. 15. Exekučný súd sa riadil pri vydaní napadnutého rozhodnutia právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý vyslovil v predmetnej veci v predchádzajúcom zrušovacom rozhodnutí -Uznesení č. k. 2CoE/381/2015-92 zo dňa 16. novembra 2017 : „Faktom je, že oprávnená disponovala exekučným titulom voči povinnému, avšak nemožno pritom ignorovať právnu úpravu obsiahnutú v zákone č. 381/2001 Z. z., podľa ktorej poškodenému náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla uhrádza ako poistné plnenie poisťovateľ zo zmluvy o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Iná by bola situácia v prípade, že by poisťovateľ svoju povinnosť, ktorú mu ukladá uvedený zákon nesplnil a napriek tomu, že mu bolo doručené rozhodnutie súdu o výške náhrady škody, túto poškodenému nezaplatil formou poistného plnenia. V predmetnom prípade, ale takáto situácia nenastala. Podľa § 15 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému, pričom poškodený má priamy nárok voči poisťovateľovi. Poisťovateľ je povinný škodu nahradiť. Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. je poisťovateľ povinný nahradiť škodu do 15 dní od doručenia rozhodnutia súdu o výške náhrady škody, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota. Z uvedeného vyplýva, že námietky povinného týkajúce sa predčasnosti podaného návrhu na vykonanie exekúcie, keď tento namietal, že dôvodom podania návrhu nebolo uspokojiť pohľadávku oprávnenej od povinného, ale poškodiť povinného, t. j. že exekúcia nemohla byť vedená proti povinnému, keď oprávnená vedela, že plniť bude poisťovňa, boli dôvodné. Exekučný súd po doplnení podkladov na vydanie rozhodnutia zistil, že oprávnená podala návrh na vykonanie exekúcie skôr, ako doručila rozsudok o výške náhrady škody poisťovateľovi. Z toho vyplýva, že v danom prípade existovala iná skutočnosť, pre ktorú nebolo možné vykonať exekúciu voči povinnému. Touto skutočnosťou bolo, že poisťovateľovi ešte nezačala plynúť a ani neuplynula lehota na poskytnutie poistného plnenia, ktorým sa poškodenému nahrádza škoda spôsobená prevádzkou motorového vozidla. Exekučný súd vec nesprávne právne posúdil, keď konanie zastavil z dôvodu zániku pohľadávky počas exekučného konania. Dôvod, pre ktorý je exekúcia neprípustná, nemôže odpadnúť tým, že v priebehu konania je rozsudok o výške náhrady škody doručený poisťovateľovi a ten následne v lehote stanovenej zákonom poskytne oprávnenému poistné plnenie, čím pohľadávka na náhradu škody voči povinnému zanikne.“ Odvolací súd zotrváva na uvedenom posúdení rozhodných skutočností v predmetnej veci. Nemohla obstáť odvolacia námietka, že požiadavka, aby bol nárok poškodenej pred začatím exekučného konania uplatnený u poisťovateľa je neprípustným formalizmom. Zákon o povinnom zmluvnom poistení stanovil jasné a zrozumiteľné pravidlá pre vymáhanie nárokov krytých zákonným zmluvným poistením, ktoré nie je možné obchádzať. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému pričom podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi. 16. Odvolacie námietky oprávnenej, že exekučný súd sa nezaoberal jednotlivými plneniami náhrady škody zo strany poisťovne, teda kedy a v akých sumách došlo k plneniu zo strany poisťovne a ako prebiehala likvidácia poistnej udalosti, ako aj ostatné odvolacie námietky uvedené v bode dva tohto rozhodnutia, nemohli obstáť, pretože nesmerovali proti dôvodom napadnutého rozhodnutia. Podstatné v predmetnom exekučnom konaní bolo, že návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na náhradu škody priznanej oprávnenej proti povinnému rozhodnutím súdu bol podaný skôr ako poisťovateľovi zo zákonného zmluvného poistenia uplynula lehota na uhradenie čiastky vymáhanej v tomto exekučnom konaní voči povinnému, ktorú skutočnosť exekučný súd správne právne posúdil ako iný dôvod pre ktorý je exekúcia neprípustná, čo je dôvodom na zastavenie konania. 17. Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu proti výroku I. napadnutého rozhodnutia exekučného súdu z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací súd preto s poukazom na § 387 ods. 1, 2 CSP napadnuté rozhodnutie ako vecne správne vo výroku I. potvrdil. 18. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50). 19. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. 20. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. 21. Právna úprava trov exekúcie sa nachádza v ustanoveniach § 200 až 203 Exekučného poriadku. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku sú trovami exekúcie odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie. V súvislosti s rozhodnutím súdu o zastavení exekúcie platí osobitná úprava v § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorej v prípade, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Trovy exekúcie tak predstavujú osobitný inštitút komplexne upravený v Exekučnom poriadku. Právna úprava trov exekúcie neobsahuje ustanovenie, ktoré by proti výroku súdu o náhrade trov exekúcie pripúšťalo odvolanie. Keďže v exekučnom konaní platí zásada, že odvolanie je prípustné len vtedy, ak to Exekučný poriadok výslovne pripúšťa, v danom prípade je nutné vyvodiť záver, že odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie nie je podľa Exekučného poriadku prípustné. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 19/2012 zo dňa 14. marca 2012, podľa ktorého: „Rozhodovanie súdu o trovách exekúcie v súvislosti so zastavením exekúcie upravuje § 203 Exekučného poriadku. Rozhodnutie súdu o trovách exekúcie v týchto prípadoch je preto rozhodnutím v exekučnom konaní vydaným podľa Exekučného poriadku. V ustanovení § 203, ale ani v žiadnom inom ustanovení Exekučného poriadku v znení platnom v čase rozhodovania súdu prvého stupňa sa výslovne neuvádzala prípustnosť odvolania proti takémuto rozhodnutiu. Vzhľadom na uvedenú zásadu odvolanie proti nemu nebolo prípustné.“ 22. Odvolací súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že rozhodnutie o trovách exekúcie podľa § 200 a nasl. Exekučného poriadku nemožno zamieňať s rozhodnutím o náhrade trov konania podľa § 251 a nasl. CSP. Vo vzťahu k rozhodnutiu exekučného súdu o trovách exekúcie preto nie je možné aplikovať ani ustanovenie § 357 písm. m) CSP, podľa ktorého je odvolanie prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania. 23. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odvolanie oprávnenej proti druhej výrokovej vete napadnutého uznesenia exekučného súdu podľa § 386 písm. c) CSP odmietol, keďže smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. 24. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Poznámka: Rozhodnutie nepodpísal člen senátu JUDr. Peter Molčan a JUDr. Alena Antalová z dôvodu ich ospravedlnenej neprítomnosti na súde v čase jeho písomného vyhotovenia.