Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3CoZm/2/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: T.. W. C., nar. XX.XX.XXXX, M. 5, C., zast. JUDr. Mária Bauerová, advokátka, Bencúrova 14, Košice, IČO: 42 322 626, proti žalovanému: T.. B. C., nar. X.XX.XXXX, H. XX, C., zast. JUDr. Michal Treščák, ml., advokát, Thurzova 6, Košice, IČO: 35 555 823, o návrhu na obnovu konania 27CbZm/9/2012, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 31CbZm/25/2015-52 z 22.3.2018 takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

II. Žalovanému priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh na obnovu konania 27CbZm/9/2012 zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že podaním z 1.7.2015 sa žalobca domáhal obnovy konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 27CbZm/9/2012, ktorým súd ponechal v platnosti zmenkový platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Košice I pod č.k. 27Zm/13/2012-15 z 12.9.2012. Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. 2CoZm/2/2015-171 z 31.3.2015 vyššie uvedený rozsudok súdu prvej inštancie z 5.11.2014 potvrdil. Žalobca s poukazom na ust. § 228 ods. 1 písm.a/ O:s.p. uviedol, že bez vlastnej viny nemohol použiť dôkaz (čestné prehlásenie ) T. o tom, že dňa 13.10.2010 bol osobne prítomný v byte na O. ulici č. X pri odovzdávaní peňazí 10.000,00 eur do rúk osobne p. A. za zmenku. Predmetnú listinu, ktorou žalobca preukazuje, že dňa 13.10.2010 bolo plnené na zmenku, označenú ako „splnomocnenie“ žalobca objavil pri triedení starej dokumentácie, teda až po právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu.

3. Podľa žalovaného, žalobca neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by mohli vyvolať zmenu rozhodnutia vo veci samej a ktoré neboli žalobcovi známe v čase pôvodného konania. Navrhol návrh žalobcu na obnovu konania zamietnuť a má za to, že samotné „splnomocnenie“, ktorého pravosť žalovaný namieta, nemožno považovať za nový dôkaz. Poukázal na skutočnosť, že žalobca (v pôvodnom konaní žalovaný) tvrdil, že p. R. A. od neho prevzal peniaze 13.10.2010, o čom mal byť vyhotovený príjmový doklad. V konaní však bolo preukázané, že takýto doklad 13.10.2010 vyhotovovaný nemohol byť, nakoľko v tom čase tieto doklady neboli ešte ani vyrobené. Zdôraznil, že v pôvodnom konaní boli nariadené 4 pojednávania (3.4.2013, 18.6.2013, 10.9.2013 a 5.11.2013) a na všetky pojednávania bol predvolávaný p. T. A.. Z neúčasti ani na jednom z nich sa neospravedlnil a navyše žalobca (v pôvodnom konaní žalovaný) žiadal o odročenie vytýčených pojednávaní bez toho, aby predložil dôkaz, prečo sa p. I. A. nemôže dostaviť. Teda ani na výzvu súdu žalobca (v pôvodnom konaní žalovaný) nezabezpečil účasť uvedeného svedka na pojednávaní a neuviedol o tom ani žiaden relevantný dôkaz.

4. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na rozsudok Okresného súdu Košice I sp.zn. 27CbZm/9/2012-142 z 5.11.2014, z ktorého okrem iného vyplýva, že žalovaný i keď tvrdil, že sumu zaplatil, nepredložil súdu žiaden dôkaz, počas celého konania jasne neoznačil čo zaplatil (či pohľadávku, ktorú zmenka zisťovala alebo sumu). Nevyužitím práva požadovať vydanie zmenky pri jej platení má za následok pre žalovaného nemožnosť preukázať, že bolo plnené na zmenku. Túto skutočnosť nevedel žalovaný preukázať, pokiaľ ju platil, tak si pôvodný majiteľ ako veriteľ mohol pripísať na uspokojenie základného záväzku, teda toho, ktorý bol zmenkou zaistený, ale nie na plnenie zo zmenky.

5. Z listiny označenej ako „Splnomocnenie zo dňa 31.5.2013“ súd prvej inštancie zistil, že T. A. potvrdil, že 13.10.2010 bol osobne prítomný v byte na O. X pri odovzdaní peňazí 10.000,00 eur do rúk osobne p. A. P. za zmenku, ktorá týmto vyrovnaním stratila platnosť - zrušila sa. Z osvedčovanej knihy Miestneho úradu mestskej časti Košice - Sever súd zistil, že pod por. č. 3524/2013 T. A. túto listinu podpísal dňa 1.6.2013 o 9.10 hod.

6. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citujúc ust. § 470 ods. 2, § 357 ods. 1 písm.a/, § 400, § 411 ods. 1 a § 414 dospel súd k záveru, že nie sú splnené podmienky na to, aby povolil obnovu konania. Totiž žalobca v samotnom návrhu na obnovu konania vyslovene uviedol, že predmetný dôkaz sa žalobcovi podarilo zabezpečiť až po právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu tak, že túto listinu označenú ako „splnomocnenie“ objavil pri triedení starej dokumentácie. Teda nie bez vlastnej viny nemohol tento dôkaz použiť v pôvodnom konaní a navyše o existencii tejto listiny sa žalobca vôbec nezmienil ani v pôvodnom konaní. Preto návrh žalobcu na obnovu konania nie je dôvodný a súd upustil od hodnotenia stranami sporu predložených ďalších dôkazov, resp. vykonania ďalších dôkazov navrhovaných stranami sporu.

7. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 a keďže žalovaný bol v konaní úspešný, priznal mu súd náhradu trov konania v rozsahu 100%.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalobca. Navrhol, aby Krajský súd v Košiciach napadnutý rozsudok zmenil a obnovu konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 27CbZm/9/2012 povolil a zároveň, aby žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Uviedol, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm.b/,d/, e/, f/ a h/CSP.

9. Opätovne poukázal na skutočnosť, že bez vlastnej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní 27CbZm/9/2012 dôkaz, ktorým je čestné prehlásenie (potvrdenie) T. A. o tom, že dňa 13.10.2010 bol osobne prítomný v byte na O. X pri odovzdávaní peňazí 10.O00,00 eur do rúk osobne p. A. za zmenku a že predmetný dôkaz sa žalobcovi podarilo zabezpečiť až po právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu tak, že túto listinu označenú ako „splnomocnenie“ objavil pri triedení starej dokumentácie.

10. Má za to, že súd prvej inštancie sa vo svojom rozhodnutí obmedzil len na konštatovanie, že žalobca nie bez vlastnej viny nemohol označený dôkaz použiť v pôvodnom konaní, pričom zákonnú požiadavku skúmania viny žalobcu na nepredložení alebo neoznačení dôkazu v pôvodnom konaní súd nesplnil a vinu žalobcu vôbec neskúmal.

11. Žalobca predmetný dôkaz objavil pri triedení starej dokumentácie, ktorá sa mu dostala do rúk po I. A., s ktorým v minulosti vykonával obchodnú činnosť. Predmetný dôkaz žalobca nemal v pôvodnom konaní k dispozícii a nevedel ani, či tento dôkaz vôbec existuje, preto sa o ňom v pôvodnom konaní nezmienil. Pokiaľ by tento dôkaz mal k dispozícií, resp. by o ňom vedel, s určitosťou by ho použil a nenavrhoval by opakovane vypočutie svedka I. A., ktoré prítomnosť nebolo možné zo strany žalobcu na súdom vytýčené termíny pojednávania zabezpečiť. V tejto súvislosti žalobca poukázal na nález Ústavného súdu SR z 1.7.2015 sp.zn. I. ÚS 204/2015-25.

12. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu tvrdí, že žaloba na obnovu konania nespĺňala ani jeden zo zákonom stanovených dôvodov pre povolenie obnovy. Podľa žalovaného sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými relevantnými tvrdeniami strán a rozhodnutie obsahuje riadne odôvodnenie. Skutočnosti uvádzané žalobcom nie sú novými skutočnosťami podľa ust. § 397 CSP. Žalobca založil svoj návrh na tom, že údajne pri prehľadávaní starej dokumentácie mal objaviť „splnomocnenie“ od p. A. pre jeho osobu, ktorého obsahom bolo aj vyhlásenie o prítomnosti samotného p. A. dňa 3.10.2010 pri odovzdávaní sumy 10.000,00 eur p. A. žalovaným. Toto tvrdenie však žalovaný považuje za výlučne účelovú obranu v hrubom rozpore s výsledkami pôvodného právoplatne skončeného konania. Súd prvej inštancie sa s tvrdeniami žalobcu správne vysporiadal, keď došiel k záveru, že nejde o dôkaz, ktorý nemohol byť žalobcom nie bez vlastnej viny predložený už v pôvodnom konaní, Už len z dátumu vystavenia údajného „splnomocnenia“ dňa 31.5.2013, overeného dňa 1.6.2013 je zrejmé, že muselo existovať už v čase pôvodného konania. Navyše je absurdné tvrdenie žalobcu, že o ňom nemal vedomosť a bez vlastnej viny ho nemohol zabezpečiť.

13. Totiž podľa žalovaného nie je možné, že žalobca nevedel o splnomocnení udelenom jeho osobe na zastupovanie v tak širokom rozsahu, ak bolo súčasťou jeho starej dokumentácie. Je rozdiel, ak sporová strana vie o existencii takéhoto dôkazu, tento v konaní namietne, avšak nie je objektívne spôsobilá ho predložiť a rozdiel ak o ňom vie, má vedomosť, že tento existuje a nachádza sa niekde medzi dokumentmi, avšak pred súdom ho v rámci procesnej obrany ani len nepoužije a nespomenie. Je neopodstatnený aj poukaz žalobcu na judikatúru Ústavného súdu SR, keďže je zrejmé, že žalobca súd úmyselne zavádza. O takomto splnomocnení nielenže musel mať vedomosť, ale aj ho mohol predložiť. Nemožnosť predloženia dôkazu, resp. namietania určitých skutočností treba posudzovať objektívne, pričom žalobca, ktorý vedel, že mu bolo splnomocnenie udelené bol povinný svoju starú dokumentáciu prezrieť a toto do konania predložiť. Skutočnosť, že tak neurobil a ani sa nepokúsil ho nájsť, prípadne žiadať o jeho zabezpečenie od p. A. je jednoznačne zavinením žalobcu.

14. Preto súd prvej inštancie správne uviedol, že žalobca nikdy predtým v pôvodnom konaní existenciu takéhoto splnomocnenia ani len nespomenul bez ohľadu na to, či ním disponoval v listinnej podobe.

15. Žalovaný trvá na tom, že predložené „Splnomocnenie“ je umelo vyfabulované za účelom zmarenia výsledkov súdneho konania. Táto skutočnosť vyplýva nielen z toho, že zrazu po niekoľkých rokoch žalobca objaví akési „Splnomocnenie“, ktoré bolo udelené jeho osobe spolu so zahrnutím nesúvisiaceho prehlásenia o zaplatení sumy 10.000,00 eur p. A., ale aj z toho, že dátumy jeho vystavenia sú nanajvýš podozrivé. Je zarážajúce, ako mohlo byť toto splnomocnenie úradne overené na matričnom úrade Mestskej časti Košice- sever dňa 1.6.2013 t.j. v sobotu, keď ide o deň pracovného pokoja, kedy tento úrad nemá stránkové dni a teda nie je možné, aby mohol overenie podpísať akýkoľvek pracovník úradu. Toto je jasný dôkaz o účelovosti a vyfabulovaného predloženého „Splnomocnenia“. V tejto súvislosti žalovaný poukázal aj na pokladničný doklad predložený žalobcom v pôvodnom konaní, pri ktorom bolo takisto preukázané, že tento bol dodatočne vyrobený nezodpovedajúc času jeho údajného podpísania. Je teda zrejmé, že u žalobcu existuje účelová snaha o vyhnutie sa splnenia svojej povinnosti, a to za akýchkoľvek okolností, aj za cenu protiprávneho marenia súdneho konania predkladaním falošných listinných dôkazov. Žalobca mal v konaní možnosť zabezpečiť účasť svedka p. A. niekoľkokrát avšak tak neurobil a p. A. sa pojednávania niekoľkokrát nezúčastnil, čo taktiež svedčí o zjavnej nepravdivosti a účelovosti tvrdení žalobcu.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

17. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Vec prejednal podľa § 379 - § 385 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

18. S odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 , na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím dôvodom žalobcu odvolací súd uvádza:

19. Navrhovateľ obnovy konania v odvolaní uvádza len tie skutočnosti, ktoré uviedol v návrhu na obnovu konania.

20. Súd prvej inštancie sa s týmito skutočnosťami dôsledne vyporiadal v napadnutom rozhodnutí.

21. Naviac aj podľa názoru odvolacieho súdu navrhovaný dôkaz nemôže priniesť pre navrhovateľa obnovy konania priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

22. Odvolací súd z týchto dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný, preto má nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške priznaných trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).