Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15C-55-2018.pdf
PDF · 90.19 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-15C/55/2018
Uznesenie
Okresný súd Piešťany v spore žalobcov: 1. K. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXX, 2. K. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXX, 3. O. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXX, 4. S. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXX, 5. D. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXX, zastúpených: E. W. W. P. (E. P. N. N. W.), so sídlom L. B. XX, H.-XXXX D., K. proti žalovanej: Obec Prašník, so sídlom Prašník 93, o porušení zásady rovnakého zaobchádzania, takto
rozhodol:
I. Konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zastavuje.
II. Konanie vo veci samej zastavuje.
III. Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 24.10.2018 sa žalobcovia 1. až 5. (ďalej len ,,žalobcovia“) domáhali vo veci samej, aby vydal nasledovný rozsudok: (1) žalovaná sa v dôsledku nezabezpečenia pripojenia obydlí žalobcov k verejnému vodovodu dopustila ich diskriminácie, (2) žalovaná je povinná do 6 mesiacov odo dňa právoplatnosti rozsudku zabezpečiť pripojenie obydlí žalobcov k verejnému vodovodu, (3), žalovaná je povinná do 30 dní od právoplatnosti rozsudku na oficiálnej stránke obce uverejniť tento rozsudok v anonymizovanej podobe v celom znení, a to aspoň po dobu 90 dní a (4) žalovaná je povinná do 30 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť každému zo žalobcov náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej porušením zásady rovnakého zaobchádzania, a to v sume 1.000,- eur.
2. Súčasne sa žalobcovia v žalobe domáhali nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zabezpečiť zásobovanie žalobcov pitnou vodou, a to v objeme minimálne 20 litrov na osobu na deň.
3. Žalobcovia v žalobe uviedli, že sú občania SR rómskeho pôvodu žijúci v obci Prašník a sú zastúpení E. P. N. N. W. (ďalej len „E.“) podľa § 10 ods. 1 písm. b) zákona č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v platnom znení (ďalej lej ako „ADZ“), s tým, že E. je medzinárodná mimovládna organizácia bojujúca proti diskriminácii a porušovaniu ľudských práv Rómov prostredníctvom strategických súdnych sporov, výskumu, advokácie a výchovy k ľudským právam. Ďalej bolo uvedené, že E. v súčasnosti vystupuje ako žalobca (podľa § 9a ADZ) v konaniach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania vedených na Okresnom súde Žilina a Bratislava I, taktiež v zmysle § 95 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,CSP“) v spojení s § 10 ods. 1 písm. b) ADZ bolo E. pribraté ako osobitný subjekt do viacerých konaní (napr. OS Malacky, OS Košice II, OS Bratislava I.). V ďalšej časti žaloby bol uvedený skutkový stav (časť II.), problémy príslušníkov rómskej menšiny v SR s prístupom k vode (časť III.), právo na vodu (časť IV.), diskriminácia (časť V.), prechod dôkazného bremena ďalej (časť VI.), záverečný petit (časť VII.) a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (časť VIII.).
4. Súd výzvou zo dňa 21.11.2018 vyzval zástupcu žalobcov, aby s poukazom na § 308 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok a § 10 ods. 1 písm. b) zákona č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou v lehote 15 dní od doručenia výzvy písomne osvedčil súdu tú skutočnosť, že je oprávneným subjektom na zastupovanie v tomto konaní, teda že cieľom, resp. predmetom jeho činnosti je ochrana pred diskrimináciou, a to predložením výpisu z registra organizácií, stanov príp. iným spôsobilým dokumentom, pretože poukaz na webovú stránku zástupcu žalobcu je v tomto smere nepostačujúci, nakoľko táto stránka sa nevedie v slovenskom jazyku a nie je možné tak osvedčiť súdom požadovanú skutočnosť.
5. Dňa 18.12.2018 zástupca žalobcov doručil súdu výpis o údajoch zo súdneho registra organizácií vedený súdom Hlavného mesta Budapešť a zakladaciu listinu organizácie (pozn. súdu - zástupcu žalobcov). Z obsahu zakladacej listiny (bodu 3.) vyplýva, že primárnym cieľom zástupcu žalobcov ako nadácie je ochrana ľudských práv Rómov. Z výpisu o údajoch zo súdneho registra zástupcu žalobcov vyplýva (bod 10.), že jej účelom je ochrana ľudských práv rómskeho obyvateľstva v Európe.
6. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
7. Podľa § 161 ods. 3 CSP, k ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví.
8. Podľa § 307 CSP, antidiskriminačný spor je spor, ktorý sa týka porušenia zásady rovnakého zaobchádzania podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou.
9. Podľa § 308 CSP, strana sa môže dať v antidiskriminačnom spore zastupovať osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou. Ustanovenia prvej časti piatej hlavy piateho dielu tohto zákona tým nie sú dotknuté.
10. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou (ďalej len „antidiskriminačný zákon“), v konaní vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania sa účastník môže dať zastupovať aj právnickou osobou a) ktorej takéto oprávnenie priznáva osobitný zákon alebo b) ktorej cieľom činnosti alebo predmetom činnosti je ochrana pred diskrimináciou.
11. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
12. Podľa § 324 ods. 2 CSP, na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
13. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
14. S poukazom na ustanovenia § 161 ods. 1 CSP bolo povinnosťou súdu (ex offo) pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia skúmať splnenie procesných podmienok, za ktorých môže konať a rozhodnúť, a to jednak vo vzťahu k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako i vo vzťahu k žalobe vo veci samej. Postup súdu vo vzťahu ku skúmaniu procesných podmienok upravuje ust. § 161 CSP. Z obsahu ust. § 161 ods. 3 CSP vyplýva pre súd povinnosť pre prípad, ak súd zistí nedostatok procesnej podmienky, ktorý však možno odstrániť, urobiť vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Ak sa po vykonaní vhodného opatrenia zistený nedostatok procesnej podmienky odstrániť nepodarí, súd konanie zastaví. Čo sa týka procesných podmienok, tieto predstavujú základné procesné predpoklady (vlastnosti) na to, aby mohol súd rozhodnúť vo veci samej, resp. o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Procesné podmienky sú viaceré, patria medzi ne aj procesné podmienky na strane strany sporu, medzi ktoré radíme aj podmienku spôsobilosti byť zástupcom (k tomu: Števček, Ficová a kolektív, Civilný sporový poriadok - Veľké komentáre, C-H-Beck, str. 607.). A práve vo vzťahu k procesným podmienkam na strane žalobcov, resp. ich zástupcu súd zistil nedostatok spôsobilosti zástupcu žalobcov zastupovať ich v tomto konaní. Je nepochybné, že daný spor (vrátane konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia) napĺňa definíciu antidiskriminačného sporu v zmysle § 307 CSP. Antidiskriminačný spor predstavuje akýsi osobitný druh sporu v rámci civilného súdneho konania. Ako vyplýva z ust. § 308 CSP, strana (t.j. žalobcovia v tomto spore) sa môže dať v antidiskriminačnom spore zastupovať osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou. Týmto predpisom je zákon č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon), na ktorý poukazoval aj zástupca žalobcov v rámci jeho postavenia ako zástupcu žalobcov. Z obsahu ust. § 10 ods. 1 písm. b) ADZ, na ktorý poukazoval aj zástupca žalobcov v žalobe, vyplýva, že v konaní vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania (pozn. súdu - t.j. v tomto konaní) sa účastník môže dať zastupovať aj právnickou osobou, ktorej cieľom alebo predmetom činnosti je ochrana pred diskrimináciou.
15. Nakoľko zástupca žalobcov v žalobe neosvedčil skutočnosť (podmienku), že jeho cieľom alebo predmetom činnosti je ochrana pred diskrimináciou (len jeho tvrdenie je nepostačujúce), súd z dôvodu, že uvedenú skutočnosť považoval za procesnú podmienku, ktorej splnenie bolo potrebné na to, aby súd mohol ďalej vo veci samej (aj o návrhu na neodkladné opatrenie) konať a rozhodnúť, postupom v zmysle § 161 ods. 1 CSP v spojení v § 10 ods. 1 písm. b) ADZ vyzval zástupcu žalobcov na osvedčenie tejto skutočnosti. Zástupca žalobcov síce predložil súdu spôsobilé listiny, z ktorých by súdom požadovaná skutočnosť mohla byť osvedčená, no z obsahu predložených listín podmienka ustanovená § 10 ods. 1 písm. b) ADZ, t.j. že jeho cieľom alebo predmetom činnosti zástupcu žalobcov je ochrana pred diskrimináciou splnená podľa súdu nebola. Ako už bolo súdom uvedené, ust. § 308 CSP dáva možnosť strane v antidiskriminačnom spore zvoliť si aj iného zástupcu než mu umožňuje ustanovenie prvej časti piatej hlavy piateho dielu (§§ 89 - 92 CSP, § 308 CSP). Ak sa však strana antidiskriminačného sporu rozhodne pre zastúpenie osobou podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou (čo bolo v tomto prípade na strane žalobcov), môže takouto osobou v zmysle § 10 ods. 1 písm. b) ADZ byť aj právnická osoba (čo splnené bolo), no ďalšou podmienkou je to, že jej cieľom alebo predmetom činnosti je ochrana pred diskrimináciou, čo podľa súdu splnené nebolo. Z predložených listín (k tomu pozri bod 5. odôvodnenia tohto uznesenia) vyplýva, že primárnym cieľom zástupcu žalobcov je ochrana ľudských práv Rómov, resp. ochrana ľudských práv rómskeho obyvateľstva v Európe. Činnosť „ochrana ľudských práv“ je podľa súdu činnosťou (pojmom) odlišnou od činnosti „ochrana pred diskrimináciou“. Súd uvedené vyvodzuje napr. z ust. § 95 ods. 1 CSP („Na ochranu práv strany môže súd aj bez návrhu do konania pribrať orgán verejnej moci, v pôsobnosti ktorého je ochrana základných ľudských práv a slobôd....), v ktorom zákonodarca vyslovene používa pojem „ochrana ľudských práv a slobôd“. Ak by zákonodarca nerozlišoval medzi pojmom ochrana ľudských práv a slobôd a pojmom diskriminácia, potom by v ustanovení § 308 CSP vo vzťahu k možnosti zastupovania strany antidiskriminačného sporu neodkazoval na predpis o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou (tzv. antidiskriminačný zákon), podľa ktorého (§ 10 ods. 1 psím. b/) je takéto zastúpenie právnickou osobou možné len vtedy, ak cieľom alebo predmetom činnosti tejto právnickej osoby je ochrana pred diskrimináciou. Ak zákonodarca v ust. § 95 ods. 1 CSP priamo použil pojem „ochrana ľudských práv a slobôd“, nebol potom dôvod takýto pojem neuviesť priamo v ust. § 308 CSP. No zákonodarca odkázal na právny predpis z roku 2004, ktorý používa (§ 10 ADZ) pojem „ochrana pred diskrimináciou“. Je nepochybné, že pojem ochrana ľudských práv je pojmom širším než pojem ochrana pred diskrimináciou, no zrejme práve s prihliadnutím na špecifiká antidiskriminačného sporu je potrebný podľa zákonodarcu predmet (cieľ) činnosti ochrana pred diskrimináciou ako špecifický, užší predmet (cieľ) činnosti než je predmet (cieľ) činnosti ochrana ľudských práv.
16. Nakoľko podľa názoru súdu nebola na strane zástupcu žalobcov splnená procesná podmienka (ako odstrániteľný nedostatok podmienky konania), t.j. podmienka spôsobilosti byť zástupcom z dôvodov uvedených v bode 14. odôvodnenia tohto uznesenia, a to napriek tomu, že súd v zmysle § 161 ods. 3 CSP písomne vyzval zástupcu žalobcov na osvedčenie tej skutočnosti, že je oprávneným subjektom na zastupovanie žalobcov v tomto konaní, teda že cieľom resp. predmetom jeho činnosti je ochrana pred diskrimináciou, čo osvedčené nebolo, teda ani týmto opatrením súdu nebol odstránený zistený nedostatok procesnej podmienky (vada konania), s poukazom na ustanovenie § 161 ods. 3 CSP súd preto konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako i konanie veci samej (z toho istého dôvodu) zastavil. Súd samostatne zastavil konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (výrok I.), nakoľko podľa súdu sa jedná o samostatnú časť (aj keď súčasťou konania vo veci samej) konania (§ 324 ods. 2 CSP) a samostatne zastavil konanie vo veci samej (výrok II.). Súčasne súd uvádza, že vadu návrhu na začatie konania (žaloby) nemožno zamieňať za nedostatok v podmienkach konania (ZSP 84/2006) ako i to, že pokiaľ sa v občianskom súdnom konaní nechal žalobca právne zastúpiť a žalobu podal v jeho mene zvolený právny zástupca bez preukázania oprávnenia na zastupovanie, treba to považovať za nedostatok podmienky konania, ktorý možno odstrániť (NS SR, s. zn. 6 Sžf 30/2010). Z uvedených dôvodov súd neodmietal podanie žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia (§ 327 CSP), resp. neodstraňoval vady podania vo veci samej - žaloby (§ 129 CSP).
17. Čo sa týka argumentácie uvedenej v žalobe, t.j. že zástupca žalobcov v súčasnosti vystupuje ako žalobca (pozn. súdu - nie zástupca) v konaniach o porušení zásady rovnakého zaobchádzania vedených na Okresnom súde Žilina a Bratislava I, súd uvádza, že otázka procesnej spôsobilosti byť stranou sporu (žalobcom) sa spravuje inými kritériami než procesná spôsobilosti byť zástupcom strany antidiskriminačného sporu. Taktiež postavenie subjektu zástupcu žalobcov ako osobitného subjektu v iných konaniach (napr. OS Malacky, OS Košice II, OS Bratislava I.) je odlišné postavenie (s inými procesnými oprávneniami) od postavenia zástupcu antidiskriminačného sporu, navyše postavenie osobitného subjektu je podmienené pôsobnosťou v oblasti ochrany základných ľudských práv a slobôd (čo tento subjekt napĺňa). S poukazom na ust. § 308 CSP in fine je zastúpenie žalobcov v zmysle §§ 89 - 92 CSP možné či už advokátom, alebo iným subjektom, u ktorého je však za situácie, že sa bude jednať právnickú sobou podmienka tá, že jeho predmetom (cieľom) činnosti bude ochrana pred diskrimináciou. Pri zastúpení fyzickou osobou je prípadné obmedzenie takéhoto zastúpenia ustanovené § 89 ods. 2 CSP.
18. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
19. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
20. Podľa Čl. 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.
21. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol aj bez návrhu (§ 262 ods. 1 CSP) tak, že žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok III.). Žalovanej síce formálne vznikol voči žalobcom podľa § 256 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania v plnej výške, nakoľko žalobcovia procesne zavinili zastavenie konania, no vzhľadom na to, že žalovanej žiadne preukázateľné trovy v tomto konaní nevznikli (doposiaľ jej nebola ani doručená žaloba), súd preto rozhodol, že jej náhradu trov konania nepriznáva. V opačnom prípade, t.j. v prípade priznania nároku na náhradu trov konania by napokon súd musel rozhodnúť o výške tejto náhrady, no tá by bola v sume 0,-€, čo možno považovať za nehospodárne a zbytočné (Čl. 17 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Piešťany, písomne, v šiestich vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Z každého podania musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané; ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.