Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_4C-186-2014.pdf
PDF · 170.82 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/186/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Ľubicou Chmelanovou v spore žalobcov: 1/ B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. č.XXX, zastúpeného JUDr. Gabrielom Privitzerom, advokátom so sídlom Hviezdoslavova č. 3, Prievidza, 2/ M. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. č. XXX, proti žalovanej: M. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. č. XXX, zastúpenej JUDr. Jánom Kokindom, advokátom so sídlom M. Mišíka I.780/19A, Prievidza, o ochranu vlastníckeho práva, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovaná má proti žalobcom v 1 a v 2. rade povinným spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia žalobou podanou dňa 10.12.2014 žiadali rozhodnúť o povinnosti žalovanej vydať časti pozemkov parc. č. XXX/X - J. vo výmere XXX m2, parc. č. XXX/X - Zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX mX a parc. č. XXX/X - J. vo výmere XXX m2, zapísaných na LV č. XXX pre k.ú. P.. V žalobe uviedli, že nehnuteľnosti, ktorých svoje vlastníctvo preukazujú výpisom z LV č. XXX, nadobudli v roku XXXX. Žalovaná je výlučnou vlastníčkou susediacich parciel, a to parc. č. XXX/X, XXX/X a XXX/ X zapísaných na LV č. XX pre k.ú. P.. V žalobe ďalej tvrdili, že žalobkyňa svojvoľne zabrala časť ich parciel a to parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X a na časti týchto parciel položila dlažbu, ktorá je súčasťou jej parcely č. XXX/X. Keďže žalovaná popierala zabratie, ktoré pokračuje cez parc. č. XXX/X už o šírke 120 cm, dali si vyhotoviť geometrický plán č. 57/2013 zo dňa 25.07.2013, ktorým geometer zakreslil záber plochy zo strany žalovanej. Žalobcovia v žalobe označili a predložili dôkazy: výpis z LV č. XXX, z LV č. XX, oba pre k.ú. P., geometrický plán č. XX/XXXX. Dodatočne žalobca 1/ navrhol vypočuť svedkov P. C., B. M. a vykonať obhliadku miesta samého.
2. Žalovaná so žalobou nesúhlasila, žiadala ju ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázala na to, že predmetné nehnuteľnosti nadobudla od svojich právnych predchodcov, a to dohodou o vyporiadaní BSM zo 07.03.2008, kúpnou zmluvou z roku 2006 a darovacou zmluvou z roku 2010. V roku 2003 uzatvorila manželstvo s C. Y., kedy začala užívať nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX. Rodinný dom č. XXX užívali spolu s otcom svojho manžela B. Y.. V danom období bol stav nehnuteľností rovnaký ako je v súčasnosti (pokiaľ ide o zaužívané hranice). V danom období už existoval plot, ktorý postavili žalobcovia. O histórii užívania nehnuteľností má vedomosti od svojich predchodcov v tom zmysle, že B. Y., jej svokor so svojou manželkou v roku 1970 si usporadúvali pozemky na budúcu výstavbu rodinného domu č. XXX. Zmluvne usporiadali pôvodné pozemnoknižné parcely č. XXX, XXX a XXX. Dňa 04.12.1970 bol vyhotovený geometrický plán vtedajším Strediskom geodézie Prievidza, a to pani I., v zmysle ktorého boli určené hranice stavebného pozemku aj vedľajšieho pozemku, na ktorom má v súčasnosti postavený rodinný dom M. A.. Právni predchodcovia žalovanej B. Y. spolu s t.č. jeho nebohou manželkou po usporiadaní pozemkov začali s výstavou rodinného domu č. XXX v roku XXXX na základe stavebného povolenia č. výstavby XXXX/XXXX vydaného dňa 24.02.1971. Pri zameriavaní hranice stavebných parciel boli prizvaní vlastníci nehnuteľností, teda právni predchodcovia žalovanej ako aj vlastník susediacej nehnuteľnosti Y. J., ktorý bol vlastníkom susediacej nehnuteľnosti pkn. parc. č. XXX. Pri vytýčení stavebného pozemku boli nabité vytyčovacie kolíky. Vtedy sa právni predchodcovia žalovanej dohodli s M., že dôjde k vyrovnaniu hraníc pozemkov a odvtedy právni predchodcovia žalovaných začali nehnuteľnosti tak ako boli vytýčené užívať v dobrej viere, že sú vlastnícky v poriadku. Až v roku 1973 žalobcovia získali stavebný pozemok, ktorý je vytvorený z častí pkn. parc. č. XXX a č. XXX. Tento pozemok pod stavbu bol vyvlastnený a následne im pridelený do osobného užívania. Do užívania svojich nehnuteľností, ktoré majú žalobcovia dnes zapísané na LV č. XXX pre k.ú. P., vstúpili žalobcovia až v roku XXXX. Následne na pozemku postavili rodinný dom a vybudovali oplotenie. Žalobcovia rešpektovali hranicu vytýčenú geometrickým plánom zo 04.12.1970. Žalovaná ďalej poukázala na to, že žalobca predložil geometrický plán pre účely zamerania ich nehnuteľnosti a uvedený záber nie je bližšie neidentifikovaný. Žalovaná uzavrela, že od roku 1970 hranica susediacich pozemkov platila, nikdy neboli výhrady k jej priebehu v súlade s užívacím stavom, až v roku 2014 sa dozvedá, že zaberá časti pozemku vo vlastníctve žalobcov. Zo strany žalovanej ako jej právnych predchodcov šlo o nerušenú držbu nehnuteľností v stave, v akom sa nehnuteľnosti nachádzajú aj v súčasnosti a základom tejto držby bola dohoda medzi susedmi na základe zamerania v roku 1970. V prípade nesplnenia podmienok vydržania, vzhľadom na stav nehnuteľností - vybudované oplotenie žalobcami ešte v čase výstavby ich rodinného domu, by prichádzal do úvahy postup podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka. Žalovaná na svoje tvrdenia označila a predložila tieto dôkazy: geometrický plán zo 04.12.1970, plán rodinného domu č. XXX s potvrdením stavebného povolenia č. výstavby 1098/1971, navrhla ďalej vyžiadať si výpisy z pkn. parc. č. XXX a XXX pre k.ú. P. a vykonať výsluch strán, výsluch svedkov B. Y. a C. Y. a dodatočne aj syna Y. M. B. M. a vykonať obhliadku miesta samého.
3. Žalobca 1/ ku geometrickému plánu č. 57/2013 dodal, že bol vypracovaný z dôvodu kolaudácie hospodárskej budovy postavenej na parc. č. XXX/X. Podľa žalobcov na tomto geometrickom pláne je zaznačený správny priebeh hranice, a teda žalovaná zaberá pás od parc. č. XXX/X cez parc. č. XXX/ X až k ceste.
4. Zástupca žalovanej doplnil, že rozhodujúce skutočnosti nastali ešte skôr než získal žalobca so svojou manželkou pozemok do osobného užívania na výstavbu rodinného domu. Pôvodná pkn. parc. č. XXX bola zapísaná v pkn. vložke č. XXX pre k.ú. P. a bola vo vlastníctve C. C., právnej predchodkyne žalobcov. Pkn. parc. č. XXX zapísaná v pkn. vložke č. XX pre k.ú. P. bola vo vlastníctve pána M.. E. dva pozemky hraničili. O.. parc. č. XXX vo vlastníctve p. M. bola hraničnou parcelou s pozemkom, ktorý patril právnym predchodcom žalovanej. Pkn. parc. č. XXX a pkn. parcely právnych predchodcov žalovanej boli v roku 1970 zamerané geometrickým plánom, z ktorého je zrejmé, že sa hranica medzi nimi vyrovnala tak, že vytvorené dva trojuholníky, prvý v prednej časti od cesty a druhý v zadnej časti pozemkov, si navzájom p. M. s p. Y. zamenili. Takto užívací stav vytvorený v roku 1970 bol od roku 1970. Právni predchodcovia žalovanej si postavili rodinný dom a v týchto dohodnutých hraniciach pozemky užívali a užíva ich žalovaná až do dnes. Pozemok, na ktorom postavili žalobcovia rodinný dom, bol pridelený až následne do ich osobného užívania, a to v roku 1973, keď žalobcovia vstúpili do užívania svojich nehnuteľností. I. vytýčená z roku 1970 nebola ničím narušená, bola plne rešpektovaná, a to aj z hľadiska faktického správania žalobcov.
5. Žalobca 1/ potvrdil, že jeho stará matka C. C. vlastnila pozemok, ktorý susedil s pozemkom p. Y. M.. Tieto pozemky mali tvar slíža a dohodli sa tak, že žalobca si vzal v prednej časti pozemku od cesty rovnakú plochu, ktorá zodpovedala výmere slížu, ktorý patril jeho starej matke, teda pozemky boli zamenené po šírke tak, aby sa vytvorili štvorce. K tejto zámene došlo niekedy v roku 1970, ešte pred tým, než začal stavať rodinný dom. Od roku 1971 takto zamenenú časť začal užíval a v rovnakom rozsahu, v rovnakej miere ho užíva až doteraz. Žalobcovia tiež potvrdili, že sú dlhoročné nezhody medzi nimi a manželom žalovanej a nebyť týchto nezhôd, nebyť zamerania hospodárskej budovy v roku 2013, by záber pozemkov nezistili.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu v 1. rade, výsluchom svedkov B. Y., C. Y., P. C., listinami - výpisom z LV č. XXX, z LV č. XX pre k.ú. P., Geometrickým plánom č. 57/2013 vyhotoveným dňa 09.07.2013, geometrickým plánom zo dňa 04.12.1970, plánom rodinného domu č. XXX s potvrdením stavebného povolenia č. výstavby XXXX/XXXX, kópiou katastrálnej mapy zo dňa XX.XX.XXXX a zo dňa XX.X.XXXX, plánom vyhotoveným GEOMETROU, súkromnou zememeračskou kanceláriou, Územným rozhodnutím o umiestnení stavby rodinného domu č.j. Výst. 5902/73 z 25.09.1973, rozhodnutím ONV - odbor PLVH z 18.9.1973, rozhodnutím o vyvlastnení z 15.11.1973, Dohodou o zriadení práva osobného užívania pozemku z 13.12.1973 č. reg. R II. 532/1973, výpismi z pkn. vl. XXXa č. P.pre k.ú. P. týkajúcimi sa pkn. parc. č. XXX a č. XXX, obhliadkou miesta samého, na základe čoho zistil tento skutkový stav:
7. Podľa výpisu z LV č. XXXpre k.ú. XXX/X.e sú žalobcovia bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností parc. č. CKN XXX/X - J. vo výmere XXX m2, parc. č. R. XXX/X - Zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, parc. č. R. XXX/X - J. vo výmere XXX mX a rodinného domu súpisného čísla 182 postavenom na parc. č. R. XXX/X. Ako titul nadobudnutia nehnuteľností je uvedený R II 532/73.
8. Podľa výpisu z LV čQ. pre k.ú. XX.XX.XXXXe je žalovaná výlučnou vlastníčkou nehnuteľností parc. č. R. XXX/X - Orná pôda vo výmere XXX m2, parc. č. R. XXX/X - Zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXX m2, parc. č. R. XXX/X- J. vo výmere XXX m2 a rodinného domu súpisné číslo 1XX/XXXXna parc. č. 4W.. Ako titul nadobudnutia nehnuteľností je uvedená kúpna zmluva zo dňa 06.09.2006 a dohoda o vyporiadaní BSM zo dňa 07.03.2008.
9. Geometrický plán č. 57/2013 vyhotovený dňa 09.07.2013 a overený vtedajšou Správou katastra Prievidza dňa 25.07.2013 bol vyhotovený (podľa údaju v ňom) na zameranie hospodárskej budovy parc. č. XX.Podľa „Nového stavu“ týmto geometrickým plánom bola novovytvorená parc. č. XXX/X - Zastavaná plocha vo výmere XX m2. V geometrickom pláne je poznámka, že novonavrhovaný druh pozemku parc. č. XXX/X možno do katastra zapísať iba na základe doloženia príslušného rozhodnutia orgánov ochrany PPF o ich odňatí. V geometrickom pláne je vyznačená hranica medzi susediacimi pozemkami strán s tým, že v mieste pravého predného rohu rodinného domu č. XXX je vyznačená šírka 0,90 m zužujúca sa smerom k parc. č. XXX po celej dĺžke.
10. Žalobcovia dodatočne doložili kópiu katastrálnej mapy na parc. č. XXX/X, XXX/X a XXX vyhotovenú dňa XX.XX.XXXX spolu s plánom vyhotoveným GEOMETROU, súkromnou zememeračskou kanceláriou bez názvu listiny a dátumu jej vyhotovenia. Na tomto pláne je podľa žalobcov vyznačený záber. Z predloženého plánu len vyplýva zakreslenie záberu medzi parc. č. R. XXX/X, XXX/X a XXX/X na jednej strane a parc. č. R. XXX/X, XXX/X s tým, že tento záber je vyznačený ako záber vo výmere cca XX m2.
11. Podľa Územného rozhodnutia o umiestnení stavby rodinného domu vydaného vtedajším odborom výstavby ONV Prievidza č.j. Výst. 5902/73 z 25.09.1973 ONV- odbor výstavby v Prievidzi žalobcovi B. C. a jeho manželke vymedzil k výstavbe rodinného domu stavebný pozemok v obci XX.XX.XXXX.pod parc. č. XXX, XXX s tým, že vymedzenie pozemku a osadenie stavby je vyznačené na priloženej situácii, ktoré je záväzné a nemenné. Stavba mala byť riešená ako prízemná, oplotenie osadené za prítomnosti zástupcov MNV. Vymedzený pozemok k príprave výstavby mal byť na požiadanie žalobcov odovzdaný zástupcom MNV G. osobne na základe tohto rozhodnutia. V rozhodnutí sa ďalej uvádza, že toto rozhodnutie žalobcov po prebratí pozemkov od MNV oprávňuje robiť na pozemku všetky prípravné práce na výstavbe, ale nie k započatiu prác na vlastnej stavbe. Predmetné rozhodnutie obsahuje aj náčrt situácie z vyznačením stavebnej čiary miesta stavby RD.
12. Vtedajší ONV odbor PLVH v Prievidzi rozhodol o odňatí poľnohospodárskej pôdy -role, časť parc. č. XXX a XXX v k.ú. P. na výstavbu rodinného domu pre žalobcu v 1. rade. Rozhodnutie je zo dňa 18.09.1973 a jeho obsahom je aj snímka z pozemkovej mapy. Podľa rozhodnutia vtedajšieho ONV -
odbor výstavby a územného plánovania v Prievidzi z 15.11.1973 boli vyvlastnené pkn. parc. č. XXX zapísaná vo vložke č. XXX vo výmere XXX mX a pkn. parc. č. XXX zapísaná v pkn. vložke č. XX vo výmere XXX m2, v prvom prípade vo vlastníctve XX., v druhom prípade vo vlastníctve Y. M.. V kópii katastrálnej mapy zo dňa 26.04.2018 týkajúcej sa parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, a XXX/X sú na mape zakreslené nehnuteľnosti žalobcov i žalovanej. Podľa Dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku zo dňa 13.12.1973 č. Reg. II. 532/73 vtedajší MNV v G. zriadil pre B. C., nar. XX.XX.XXXX a jeho manželku M. C. právo osobného užívania pozemku na LV č. X pre obec G., a to parc. č. XXX/X vo výmere XXXmX k.ú. G. bývalé P. k výstavbe rodinného domu.
13. Podľa výpisu z pkn. vložky č. O.pre k.ú.XXX-XXXX-X je v tejto pkn vložke okrem iného zapísaná pod radovým číslom I. pkn. parc. č.XX.XX.XXXX a ako jej vlastník je zapísaná K., rod.A. (podľa udania žalobcu 1/ jeho stará matka) na základe darovacej zmluvy z 11.11.1931. Podľa výpisu z pkn. vložky č. XX pre k.ú. P. je v tejto pkn. vložke pod poradovým číslom X zapísaná pkn. parc. č. XXX a ako jej vlastník je zapísaný O. M..
XX. Podľa žalovanou doloženého geometrického plánu č. 762-0432-0 bol tento vyhotovený p. A.so zameraním nehnuteľností dňa 04.12.1970 s tým, že nové hranice sú označené drevenými kolíkmi. Bývalé Stredisko geodézie potvrdilo dňa 8.12.1970, že kópia zodpovedá originálu. Geometrický plán odkazuje na Územné rozhodnutie Prievidza Výst. č. 678, ďalej nečitateľné. Geometrický plán obsahuje pozemnoknižný stav a stav evidencie nehnuteľností s tým, že podľa pozemnoknižného stavu boli susediacimi parcelami pkn. parcely č. XX.XX.XXXX. a M. a podľa stavu evidencie nehnuteľností boli novo vytvorené parc. č. XXX,XXX a XXX. Stav evidencie nehnuteľností vyznačuje aj priebeh hranice medzi parc. č. J. a XXX. Žalovanou doložená listina obsahuje plán rodinného domu č. XX.XX.XXXX., na ktorej je vtedajším odborom výstavby ONV v Prievidzi uvedené č. Výst. 1098/71 s tým, že plán je oprávnený a schválený, stavebné povolenie vXX..1971.
15. Z výsluchu žalobcu 1/ bolo zistené, že s MC.XXXX.u - žalobkyňou 2/ uzatvoril manželstvo v roku 1972. Obaja sú bezpodielovými spoluvlastníkmi rodinného domu č. XXX. Žalobcovia tvrdia, že žalovaná im zaberá časť predmetných pozemkov, a to od cesty, od rohu záhradky v šírke 1,20 m, od rohu domu v šírke 0,90 m. Príslušná šírka záberu sa zužuje na konci pozemkov až na hranicu. Už na geometrickom pláne č. 57/2013 je vyznačený cvik, ktorý podľa ich tvrdenia žalovaná zaberá. V čase tohto súdneho konania si dal vyhotoviť nákres GEOMETROU Prievidza a dostal sa ku kópii katastrálnej mapy. Na nákrese vyhotovenom GEOMETROU Prievidza je tiež vyznačený záber žalovanou, ktorý činí cca 26 m2. Na tomto nákrese je už vyznačený aj záber u parc. č. XXX, ktorý nie je vyznačený na geom. pláne č. 57/2013, nevie, z akých dôvodov. Záber pozemkov žalovanou je zrejmý aj z kópie katastrálnej mapy. Vyhotovenie geometrického plánu č. XX/XXXX zo dňa 9.7.2013 žalobca 1/ zdôvodnil tým, že potreboval pre stavebné konanie skolaudovať hospodársku budovu, preto bolo potrebné, aby si dal vyhotoviť geometrický plán. Tvrdil, že vie už 20 rokov, že žalovaná im zaberá časť pozemkov, a to po celej dĺžke všetkých troch pozemkov, len nevedel konkrétne, v akom rozsahu. Vedel, že žalovaná im zaberá pozemky za domom v záhrade až po koniec záhrady po celej dĺžky, ale koľko žalovaná z pozemkov zaberá, sa dozvedel z geometrického plánu č. 57/2013. Na otázku súdu, ak vedel skôr (už 20 rokov) o zábere pozemkov, prečo sa svojho práva nedomáhal skôr, žalobca 1/ odpovedal tak, že žalobcovia spomínali C. Y., že je to ich, teda to, čo je zakreslené na geometrickom pláne z roku 2013, a to vtedy, keď už mal geometrický plán, nevie, v ktorý deň mu to povedal, bolo to hádam v roku 2013. C. Y. im na to povedal, že keď mu to nepredajú, že im do konca života bude robiť problémy. Spomínal aj B. Y. a M. Y., teda rodičom C. Y., manžela žalovanej, že je to ich, čím myslel celú dĺžku, o čo je teraz spor. Oni začali nadávať a hrešiť. Spomínal im to niekedy v roku 1976 alebo 1977. Vychádzal z toho, že niečo musí mať okolo domu, aby mohol okolo domu robiť. Svoj rodinný dom nemá postavený na hranici. Žalobca 1/ k nadobudnutiu svojich predmetných nehnuteľností uviedol, že v roku 1973 začal stavať svoj dom. K pozemku, k predmetným nehnuteľnostiam sa dostal tak, že pôvodné pozemky znázornené na geom. pláne č. 57/2013 patrili v necelej polovici dnešných parciel č. XXX/X,X,X jeho starej matke C. C. a susedná časť týchto pozemkov patrila Y. M.. Nehnuteľnosti po C. C. získal dedením. Nehnuteľnosti menil sC. M. tak, že koľko mal celú dĺžku v mX alebo v ároch, toľko bolo vymerané vpredu. Parcely dnes označené č. XXX/X a XXX patria M.. Určite pri zámene nehnuteľností bol vyhotovený geometrický plán, ktorý nemá. K stavbe RD mal stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie, ani tieto listiny nemá. Susedom Y. M. bola rodina Y.. RD, ktorý vlastní žalovaná, staval B. Y. s manželkou M.. Pripustil že bola vyznačená hranica aj v prírode v súvislosti a geometrickým plánom o zámene pozemkov v roku 1973. Jeho strana pozemkov od Y. bola vyznačená, asi obecným úradom. Aj miesto pozemku pod RD mu bolo zamerané, asi z obecného úradu. Pozemok mal vyznačený aj od cesty tak, že tam bol kolík a z jednej, aj druhej strany, oň boli pripevnené latky. Takisto bol vyznačený pozemok aj vzadu, vo všetkých štyroch rohoch. Keď začal stavať, od cesty vpredu od strany Y. nebolo vyznačené. RD začal stavať v tej časti pozemku, v ktorej mu bola vyznačená. Keď začal v roku 1973 RD stavať, B. Y. už vo svojom dome býval. RD bol skolaudovaný v roku 1975 a od roku 1975 v ňom začali bývať. Zo začiatku s B. a M. Y. nemali spory o pozemky. Spory začali, keď spravil múrik pod plot na hranici. M. začal stavať asi rok po tom, čo tam začal bývať. V čase, keď staval múrik, nevedel, koľko mu Y.i zaberajú, a preto postavil múrik zarovno RD tak, že lícoval hranicu podľa RD až k ceste a rovnako tak lícoval aj hranicu v záhradách. Múrik staval zapustený do zeme asi 40 cm, plot má kovový. Na otázku súdu, čo sa Y. nepáčilo, keď staval múrik, žalobca 1/ uviedol, že práveže sa to K. páčilo. Dodal, že sa Y. nepýtal, keď išiel stavať múrik pod plot, pretože plot lícoval zarovno RD. Každý to tak robil, keď si aj myslel, že mu sused zaberá, že postavil takto plot. B. Y. od strany druhého suseda tiež tak staval plot, že mu sused zaberal časť pozemku, ale teraz už XXXy urobil tak, že ide do svojho suseda z druhej strany. Bol vtedy mladý, bol rád, že stavia, tak si to ohradil tak, ako to ohradil. Spory o hranicu začali, až keď C. Y. prerábal dvor, keď dával na dvor dlažbu. Je tomu 4-5 rokov dozadu (poznámka: žalobca 1/ túto skutočnosť uviedol pri výsluchu dňa 24.4.2018). Na otázku súdu, či boli spory o hranicu medzi žalobcami a Y., kedy a konkrétne medzi kým, žalobca 1/ uviedol: „koľko razy sme si vykrikovali: toto je moje a druhý zase: toto je moje, ale neviem povedať, kedy to bolo. Súd ohľadom hranice sa neviedol. Boli sme spolu napr. na Obecnom úrade v Novákoch kvôli nadávkam, že nám Y. nadávali. Najpriečnejší z Y. je C.. B., ten čušal“. Žalobca 1/ stavbu plota odôvodnil tým, že stavať plot medzi RD č. XXX a 183 patrilo jemu stavať. Pred stavbou murovaného plota nebol danom mieste predtým žiaden, ani provizórny plot. Keď staval plot, nachádzal sa v zadnej časti v záhrade kolík, tohto kolíka sa držal a plot viedol od tohto kolíka, lícoval RD až na záhradu od cesty. Ním postavený plot sa na mieste samom nachádza aj teraz. So žalovanou sa ohľadom hranice nerozprával. Riešil to len s C. Y.. Najväčšie spory medzi ním a Y. sú od roku 2013. Žalobca 1/ doplnil, že žalobkyňa 2/ by uviedla to isté čo on. K veci vie uviesť viac on ako žalobkyňa v 2. rade.
16. Z výsluchu žalovanej bolo zistené, že skutkové okolnosti uvedené v jej písomnom vyjadrení do roku 2003 sú len sprostredkované. K skutkovým okolnostiam spred roka 2003 sa vyjadriť nevie. V roku 2002 uzatvorila manželstvo s C. Y.. Predmetné nehnuteľnosti mohla spoznať pred uzavretím manželstva. Od jej nasťahovania sa do RD č. XXX v roku 2003 až doteraz sú RD č. XXXXč. XXX, ďalšie stavby, plot medzi jej pozemkami a pozemkami žalobcov, v rovnakom stave ako v súčasnosti. Od roku 2003 sa zmenilo len to, že bol dlažbou vydláždený priestor medzi RD č. Y.2 a XXX a postavil sa spredu od ulice na jej pozemku plot. Od roku 2003 nevnímala žiaden spor ohľadom hranice, záberu pozemkov. Nič také jej nehovoril ani svokor B. Y. ani žalobcovia. Žalobcovia ju nežiadali vydať časti svojich pozemkov, nehovorili jej, že hranica vedie inde ako v súčasnosti vyznačená plotom a nehovoril jej o tom ani manžel C., ani svokor B., že by sa tak stalo a že by žalobcovia išli v takejto súvislosti za nimi. Spory začala vnímať v roku 2014. Prvýkrát sa dozvedela o tom, že by tu mal byť nejaký záber časti pozemkov žalobcov ich stranou až vtedy, keď jej prišla žaloba (poznámka súdu: žaloba bola doručená žalovanej dňa 30.01.2015). Svoje predmetné nehnuteľnosti užívala, tiež B. a C. Y., ktorí žijú v dome č. 1Y.rovnako ako ona, slobodne, bez zásahov zo strany žalobcov, bez bránenia zo strany žalobcov. Bez zásahov a obmedzení svoje pozemky užívali, chodili po nich, udržiavali ich. Za hranicu medzi svojimi pozemkami a pozemkami žalobcov považuje jednak postavený plot a potom múr RD žalobcov a ďalších ich stavieb. Usudzuje tak z toho, že plot postavili žalobcovia a zrejme postavili plot tak ako to mali vymerané, teda vychádza z postaveného plotu žalobcami. Predo ňou ani B. Y., ani C. Y. nespomínali, že by si žalobcovia postavili plot posunúc do svojho pozemku a že by FC.XX.zaberali nejakú časť pozemkov.
17. Z výsluchu svedka Q. (bez príbuzenského pomeru k žalobcom, majúceho k nim dlhodobo záporný vzťah, svokra žalovanej, majúceho k žalovanej dobrý vzťah) bolo zistené: svedok sa v roku 1965 priženil do G.. S manželkou (t.č. nebohou) chceli stavať, svokrovci im vybavili pozemok v A.. Na miestach, kde stavali s manželkou, boli pôvodne role. Tieto role patrili priestorovo za sebou A., K. (svokrovcom), M., a C.. Išiel na geodéziu, odporučili mu pani I., ktorá mala na starosti G. a bola z G.. O. I., geodetka, pracujúca na geodézii vymerala pozemok pre neho (svedka) za účasti pána M., ktorý je už teraz nebohý a tiež za účasti A., suseda z pravej strany. Pán M. bol otcom zomrelého B. M.. Platilo, že každý mal pozemok od pohľadu z cesty o šírke 13,80 m. Pani I. na pozemku pre svedka osadila do každého rohu drevený kolík a tiež mu vyznačila kolíkmi, kde má postaviť dom. Svedok začal stavať na danom mieste prvý. A. začali stavať neskôr. Vymeranie pozemkov sa týkalo svedka, M. (otca B. M.) a z druhej strany A.. Ani jeden z prítomných pri zameraní pozemkov nemal žiadne výhrady. Svedok začal stavať ako prvý a ďalšie domy, ktoré sú postavené z jednej i druhej strany, boli postavené po ňom. Dom dokončil s manželkou v roku 1968. Tri roky po začatí stavby sa do domu s manželkou nasťahovali a v danom priestore bývali ako prví. Následne začali stavať C.. Kolíky osadené pani I. boli osadené na vymeranom jeho pozemku aj vtedy, keď začali žalobcovia stavať. Keď žalobcovia začali stavať, vychádzali vtedy dobre. Nepamätá si, či aj pozemok žalobcov bol zameraný. Vie tak, že žalobcovia pôvodne chceli postaviť taký istý dom, aký je jeho, ale žalobcovia si dom postavili na hranici a nenechali žiadnu vzdialenosť od hranice. Vtedy povedal žalobcovi 1/, že on nechal 0,50 m pre suseda z druhej strany, a teda nepostavil svoj dom na hranici a že mal tak urobiť aj on (žalobca 1/), na čo mu žalobca 1/ povedal, že ide stavať dom s rovnou strechou, že si to rozmyslel, že nebude stavať taký dom, ako pôvodne mal a že teda nemusí dodržať žiadnu vzdialenosť. Svedok si myslí, že žalobcovia museli mať vyznačené, kde majú stavať dom rovnako ako to mal zamerané on, teda 0,50 m od hranice do svojho pozemku. Odvtedy začali medzi nimi nie dobré vzťahy, napríklad aj preto, že napriek nesúhlasu svedka pre tienenie do jeho kuchyne, si žalobca 1/ postavil letnú kuchyňu na hranici svojho pozemku. Dlhé roky sa nerozprávali. Po niekoľkých rokoch žalobcovia našli, že je niečo zle vymerané a začali tieto spory. Začalo to pred dvoma alebo troma rokmi.
18. Svedok doplnil, že nikdy mu žalobcovia nepovedali, že zasahuje do ich pozemku, a to ani v 70-tych rokoch. Keď mal svoj pozemok vykolíkovaný, začal na základe toho a na základe nákresu stavať. Držal sa toho, čo mal vykolíkované, nielen vpredu, ale aj vzadu, a to považoval za svoje vlastné. Staval plot od M.a tak, že sa držal kolíka vpredu a kolíka vzadu a na danom mieste v záhradách postavil plot. M. nemal nič proti tomu. M. ukazoval dané kolíky, tie tam boli dlhé roky a O. povedal, že dobre, že tak môže stavať plot, ako ho potom aj postavil. Plot staval určite pred rokom 1989, v čase keď mal 28 alebo 30 rokov (poznámka súdu: svedok je narodený 10.9.1944). Ženil sa ako 23 ročný a dom začal stavať ako 25 ročný. Kolíky, ktoré vyznačovali jeho pozemok, už na mieste samom nie sú. Tento plot u teraz neexistuje. Pred svojím domom si postavil plot ako prvý, pri jeho stavbe sa držal miery, teda zadného kolíka a šírky 13,80 m. Tento plot sa na rovnakom mieste nachádza aj v súčasnosti. Tento plot začal stavať, keď už žalobcovia bývali vo svojom dome. Žalobcovia nemali žiadne námietky, keď tento plot staval čo do danej hranice. Žalobcovia stavali bočný plot susediaci s jeho pozemkom a plot pred svojím domom. Nepýtali sa ho, kade oni stavajú plot, jeho sa to ani netýkalo, veď za roveň domu stavali múrik. Žalobcovia stavali plot neskôr ako on a ten plot, čo postavili, je na tom istom mieste, ako ho vidno dnes. Svedok tvrdil, že nikdy neboli spory medzi nimi - Y. a žalobcami o hranicu, len posledné tri roky. Každý si užívali svoje, Y. a tiež žalobcovia. Nestalo sa, že by jeden druhému zasahovali do druhého pozemku alebo niečo z neho užívali. Nerozumie tomu, že je geometrický plán, podľa ktorého žalobcovia tvrdia, že zasahujú do ich vlastníctva. On sa držal len toho, čo mal vymerané a v tom rozsahu ako to mali zamerané pani XX,XXo až doteraz užívali v rovnakom rozsahu. Za celý čas teda žalobcovia neprišli, že im niečo zaberajú, aby im to vydali, alebo že by od nich niečo chceli vydať z pozemkov. To, čo považovali za svoje, užívali, napr. záhradku, ktorú vyčistili a zasiali trávnik, zasadili okrasné stromy. Zo strany žalobcov nebol teda vo vzťahu k nim nikdy žiaden problém. Nevie o tom, že by na ich ulici boli nejaké susedské spory o hranicu. Nemohli byť žiadne spory, lebo sa držal M.ovej stopy a tak ako to užívalZ. pred ním, to užíval aj on a tak to bolo aj vymerané. Z.žalobcovia) ani keď začali stavať dom, neprišli, že im niečo zaberajú. Spory začali dozadu len tri - štyri roky (poznámka súdu: svedok vypovedal dňa 3.7.2018). Ani jeho t.č. neb. manželka, ani deti nespomínali nič také, že by žalobcovia hovorili, že im zasahujú do ich pozemku. Vie, že žalobcovia si priviedli zememeračov. Tí mu povedali, že zaberajú žalobcom vpredu a oni (žalobcovia) zase im vzadu. Ale doteraz 40 rokov neboli ohľadom hranice žiadne spory. Svedok uviedol, že vychádzal z toho, že je to ich a že im, teda rodine Y., to patrí, a to z toho, ako to bolo vykolíkované a s tým, že voči tomu nemal výhrady ani XX.ako pôvodný vlastník. S M. nespisoval žiadnu zmluvu. G., ktorý urobila pani C., bol aj na geodézii. Y. merala aj susedné pozemky, takže sa počítalo s tým, že tam budú tri parcely, teda pre neho a ďalších dvoch a pozemky budú mať šírku 13,80 m.
19. Z výsluchu svedka KY. FO. (majúceho „komplikovaný“ vzťah k žalobcom, manžela žalovanej) bolo zistené: svedok od svojho narodenia býva v rodičovskom dome. Vnímal, že susedské vzťahy nie sú dobré. Vnímal nadávky a vulgarizmy zo strany žalobkyne 2/ na stranu jeho matky. V živote tu nikdy neboli spory o hranicu medzi XXXX.i a C. alebo o zaberaní nehnuteľností. Prvýkrát počul o výhradách vlastníctva až keď si žalobcovia začali zatepľovať dom. To bolo v roku 2014. Dovtedy nikto zo žalobcov nepovedal, že chodia po ich pozemku, že zaberajú ich pozemok a pod. Nikdy sa medzi nimi neriešili hranice pozemku. Svedok si nepamätá na vyznačené hranice. Keď sa on narodil, bol dom už postavený a všetko to, čo bolo postavené v čase jeho narodenia, existuje aj v súčasnosti, nič nie je zmenené. Nikdy nezapochyboval, že to nie je ich. V predmetných nehnuteľnostiach býva doteraz. Zopakoval. že v živote nikdy nemali so žalobcami spor o hranicu pozemku. Rozdiel v hranici podľa geometrického plánu a podľa reálnej skutočnosti si vysvetľuje tak, že v minulosti sa určila hranica, prišla geodetka, ktorá zamerala hranicu a tá hranica platila. Keď sa dohodli vlastníci, že tam tá hranica bude, tak tam bude. So žiadnymi inými susedmi nemajú žiadne spory ani o pozemky. Ani jeho rodičia pred ním nespomínali, že by im v minulosti žalobcovia povedali o zaberaní pozemkov alebo o probléme s hranicou medzi nehnuteľnosťami. On teda užíval predmetné nehnuteľnosti s tým, že mu patria a v takom presvedčení ich užívali aj jeho rodičia. Žiadne pochybnosti na ich strane nikdy nezaregistroval. Nezhody medzi nimi a žalobcami boli primitívne. O pozemkoch sa začalo hovoriť až od roku 2014.
20. Súd vo veci vykonal obhliadku miesta samého, vyhotovil fotodokumentáciu a náčrtok stavu predmetných nehnuteľností. Medzi stranami nebolo sporné, že podľa pôvodného stavu susediace pozemnoknižné nehnuteľnosti z pohľadu od cesty zľava patrili predchodcom žalobcu 1/, ďalšia M. a v poradí tretia predchodcom žalovanej. Predchodcovia žalobcov a p. M. si parcely zamenili tak, že ich zlúčili, pričom predná časť zlúčených pásov parciel pripadla žalobcovi a zadná časť pripadla p. M.. K tejto zámene nehnuteľností došlo až potom, čo došlo k zameraniu parcely pre predchodcov žalovanej, teda pre Y.. Podľa tvrdenia žalobcu 1/ záber predstavuje na začiatku predzáhradky od rohu plotu s múrikom šírku 1,20 metrov, na prednom pravom rohu rodinného domu šírku 0,90 metrov. Pôvodné drevené kolíky sa na mieste samom už nenachádzajú.
21. Z výsluchu svedka E.(syna žalobcov, majúceho dobrý vzťah k žalobcom, bez vzťahu k žalovanej) bolo zistené: svedok sa narodil do rodinného domu č. 182, na udalosti si pamätá od svojich 10 rokov. Potvrdil, že predmetné nehnuteľnosti, teda miesto, kde bol postavený rodinný dom, kde sa v súčasnosti nachádza predmetný plot, teda jednak z bočnej strany a jednak z prednej časti od cesty, sú v rovnakom stave ako v čase, keď mal 10 rokov. Tvrdil, že medzi rodinou Y. a C. boli vždy spory, ktoré vnímal od svojich 10 rokov. Takýmito spormi boli napr. spory pri výmene strechy na šope, pri pokrivení ríny v prístavbe, poškodenie okienka na ich rodinnom dome, parkovanie žalovaným na ceste tak, že majú sťažený prístup do dvora, nahadzovanie snehu manželom žalovanej k rodinnému domu žalobcov, neumožnenie prístupu na pozemok k ich rodinnému domu z vonkajšej strany žalovanou, neumožnenie postavenia lešenia na ich rodinný dom na pozemku žalovanej. Svedok uviedol, že spory o hranicu medzi predmetnými nehnuteľnosťami začali až vtedy, keď sa skolaudovala prístavba, čo je asi 5 rokov dozadu (poznámka súdu: svedok vypovedal dňa 08.10.2018). Vtedy došlo k zameraniu nehnuteľnosti a zistil sa záber nehnuteľností na úkor žalobcov.
22. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
23. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
24. Po zhodnotení výsledkov dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcov nie je dôvodná, preto ju v celom rozsahu zamietol.
25. Súd vo veci vykonal všetky dôkazy navrhované stranami s výnimkou vykonania výsluchu svedka JO., ktorý v priebehu konania v tejto veci zomrel a teda z objektívnych dôvodov nebolo možné tento dôkaz vykonať, a s výnimkou ďalej žalobcami navrhovaného znaleckého dokazovania (vyhotovenie geometrického plánu na určenie hranice medzi predmetnými nehnuteľnosťami), ktoré súd považoval za nehospodárne, nadbytočné, a to s poukazom na nižšie zdôvodnenie zamietnutia žaloby.
26. Žalobcovia sa v tejto veci domáhajú vydania časti pozemkov parc. č. R. XXX/X, XXX/X a XXX/X pre k. ú. P. s odkazom najskôr na geometrický plán č. 57/2013 zo dňa 09.07.2013 a neskôr na plán GEOMETRY súkromnej zememeračskej kancelárie Prievidza, ktoré listiny podľa udania žalobcov vyznačujú záber príslušných častí predmetných nehnuteľností žalovanou, ktoré žiadajú vydať. Súd konštatuje, že ani geometrický plán č. 57/2013 a ani plán GEOMETRY Prievidza neidentifikuje presne pozemok, jeho druh, výmeru a označenie parcelným číslom, ktorým by identifikoval zaberanú časť predmetných pozemkov žalovanou. Geometrický plán č. 57/2013 len uvádza šírku záberu na začiatku po dĺžke pozemkov a plán GEOMETRY Prievidza bez overenia Katastrálnym odborom zas vyznačuje záber pozemkov len výmerou cca 26 m2.
27. Žalobcovia v 1. a 2. rade sa žalobou v tomto spore domáhajú vydania časti predmetných pozemkov (pozemkov parc.č. CKN XXX/X, parc.č. CKN XXX/X, parc.č. CKN XXX/X) zapísaných na LV č. XXX pre k. ú. P. s odôvodnením, že sú vlastníkmi predmetných nehnuteľností a teda domáhali sa vydania časti týchto pozemkov, ktoré sú podľa ich tvrdenia zadržiavané neprávom žalovanou. V danom prípade sa tak domáhali ochrany svojho vlastníckeho práva neoprávneným zásahom žalovanej s odôvodnením, že žalovaná zadržiava, užíva spornú časť predmetných nehnuteľností. Vlastnícka žaloba o vydanie veci tak, ako je tomu v tomto prípade, môže mať úspech len vtedy, ak žalobca preukáže svoje vlastnícke právo a preukáže, že vec mu žalovaný zadržuje neprávom. Obrana žalovanej spočívala v tom, že v minulosti sa vytvoril iný užívací stav ako je stav na geometrickom pláne č. 57/2013 zo dňa 09.07.2013, ktorý geometrický plán žalovaná (s pripomienkou, že tento geometrický plán záber bližšie neidentifikuje) nespochybnila. Žalovaná sa bránila tvrdením, že od roku 1970 platila hranica susediacich pozemkov, že priebeh vlastníckej hranice je zhodný s užívacím stavom, pričom k tejto hranici nikdy neboli žiadne výhrady až do roku 2014, že zo strany predchodcov žalovanej a žalobkyne išlo o nerušenú držbu nehnuteľností v stave zhodnom ako sa nehnuteľnosti nachádzajú v súčasnosti, pokiaľ ide o ich polohy a že základom tejto držby bola dohoda medzi susedmi na základe zamerania nehnuteľností v roku 1970, a teda, že právni predchodcovia žalovanej splnili podmienky vydržania pre spornú časť predmetných nehnuteľností.
28. Vo veci bolo preukázané a nesporné, že súčasné nehnuteľnosti parc. č. R. XXX/X, XXX/X a XXX/ X (v BSM žalobcov) sú novovytvorenými pozemkami z pôvodnej pkn. parc. č. XXX zapísanej v pkn.vl. č. XXX pre k. ú. P.. Pôvodnou pozemnoknižnou vlastníčkou tejto pkn. nehnuteľnosti bolaI. C., rod. A., stará matka žalobcu v 1. rade. Nehnuteľnosti parc. č. R. XXX/X, XXX/X a XXX/X sú novovytvorenými pozemkami aj pôvodnej pkn. parc. č. XXX zapísanej v pkn. vložke č. XX pre k.ú. P.. Výlučným vlastníkom tejto pkn. parcely bol X.XX.XXXX Tieto skutočnosti boli preukázané výpisom z pkn. vložiek č. XXX a č. XX pre k.ú. P.. Svedčí o tom aj pozemnoknižný stav uvedený v geometrickom pláne zo dňa 04.12.1970 s tým, že podľa pozemnoknižného stavu susediacimi pkn. pozemkami boli pozemky pkn. parc. č. XXX, a XXX, pričom podľa nového stavu evidencie nehnuteľností zostali susediacimi pozemkami pozemky s parc. č. XXX,XXX a XXX. Novovytvorené parcely č. R. XXX a XXX sú teda pozemkami vytvorenými z pôvodných pkn. parc. č. Y.a O. V súčasnosti (podľa geometrického plánu č. 57/2013 sú susediacimi pozemkami parc.č. R. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X a pozemky parc.č. R. XXX/X, XXX/X. Výpisy z pkn. vložiek č. XXX a č. XX a geometrický plán zo dňa 04.12.1970 nasvedčujú tvrdeniam svedka B., že v danom čase v roku 1970 sa vytvoril usporiadaním pôvodných pkn. parciel č. XXX, XXX, XXX a XXX nový vlastnícky a užívací stav predmetných nehnuteľností a to tak, že geometrickým plánom zo dňa 4.12.1970 boli zamerané a určené hranice stavebných pozemkov, pričom zameriavanie hranice sa udialo za prítomnosti vtedajších vlastníkov pozemkov, teda (za svokra) predchodcu žalovanej (svedka B. Y.), Y. M. (právny nástupca O. M.) a pána A. a že vtedy došlo aj k vyrovnaniu hraníc pozemkov na základe dohody medzi ním (svedkom B. Y.) a p. M.. O tvrdeniach svedka B. Y. svedčia údaje na geometrickom pláne zo dňa 4.12.1970 o zakreslení pozemnoknižného stavu, stavu EN, o zameraní a o označení nových hraníc drevenými kolíkmi. Po tomto zameraní pozemkov boli susediacim pozemkami pozemky parc.č. EN 467, 468, 470. Podľa tvrdenia svedka XX.o boli novovytvorené pozemky zamerané a ich hranice vyznačené kolíkmi na mieste samom geodetkou pani I.. Pozemok pre FS.v bol zameraný a jeho hranice určené geodetkou za prítomnosti vlastníkov susedných pozemkov, teda pána J.a p. A.. Ani jeden z nich nemal k vymeraniu pozemku pre Y. žiadne výhrady. Svedok sa podľa svojho tvrdenia držal toho, čo mal vykolíkované a to považoval za svoje vlastné. Až následne došlo k zámene pozemkov medzi pánom M. a žalobcami, resp. ich predchodcami. Susediacimi parcelami sa tak stali pozemky vo vlastníctve žalobcov a pozemky vo vlastníctve predchodcov žalovanej. Túto zámenu nehnuteľností potvrdil aj žalobca v 1. rade, ktorý potvrdil aj tvrdenie žalovanej, že k tejto zámene nehnuteľností došlo až po zameraní pozemku pre predchodcov žalovanej, t.j. pre Y..
29. Žalobca v 1. rade tvrdil, že svoj dom začal stavať v roku 1973. Tomuto tvrdeniu zodpovedajú aj listiny ním predložené, a to Dohoda o zriadení práva osobného užívania pozemku na výstavbu rodinného domu č. P.. II. 532/1973 zo dňa 13.12.1973, ktorej prechádzali Územné rozhodnutie č. Výst. 5902/73 z 25.09.1973 na výstavbu rodinného domu vydané pre žalobcov a rozhodnutie vtedajšieho MNV- odboru PLVH v Prievidzi o odňatí poľnohospodárskej pôdy na výstavbu rodinného domu pre žalobcu v 1. rade zo dňa 18.09.1973. Zámenu nehnuteľností spolu s Y. M. jeho vtedajším susedom žalobca v 1. rade potvrdil. Potvrdil tiež, že pri zámene nehnuteľností bol vyhotovený geometrický plán. Pripustil, že v súvislosti s geometrickým plánom o zámene pozemkov v roku 1973 bola vyznačená hranica aj v prírode a že pozemky boli vyznačené „myslí, že obecným úradom“. Jeho pozemok bol vyznačený kolíkmi vo všetkých štyroch rohoch a rodinný dom začal stavať v tej časti, ktorá mu bola vyznačená. Potvrdil tiež, že keď začal stavať svoj dom v roku 1973, JXX.ry už vo svojom dome býval. Toto tvrdenie zodpovedá tvrdeniu svedka B. Y., ktorý tvrdil, že svoj dom začal stavať v roku 1971, keď manželstvo s t. č. už nebohou manželkou uzatvoril v roku 1970. Toto tvrdenie svedka B. Y. zodpovedá aj listinným dôkazom - geometrickému plánu zo 04.12.1970, ktorým geometrickým plánom boli novovytvorené nehnuteľnosti parc. č. XXX, XXX a XXX a z ktorého vyplýva, že nové hranice boli vyznačené drevenými kolíkmi dňa 4.12.1970 a tiež plánu rodinného domu, ktorý odkazuje na stavebné povolenie z 24.02.1971.
30. Ak boli nehnuteľnosti zamerané a nové hranice označené drevenými kolíkmi dňa 04.12.1970 geometrickým plánom č. 762-0432-0 a kópia geometrického plánu bola potvrdená vtedajším Strediskom geodézie Prievidza dňa 08.12.1970, možno dôvodne usudzovať, že od začiatku roku 1971 sa vytvoril určitý užívací stav pozemkov týkajúcich sa parc. č. CKN XXX, XXX a XXX. Nasvedčuje tomu nielen tvrdenie svedka B. Y., ale aj tvrdenie žalobcu v 1. rade pri jeho výpovedi k nadobudnutiu predmetných nehnuteľností. Podstatným pre rozhodnutie vo veci je aj tvrdenie žalobcu v 1. rade, že asi rok po tom, čo začal bývať v rodinnom dome (v rodinnom dome začal bývať v roku 1975) staval múrik pod plot. Žalobca v 1. rade uviedol, že v čase, keď staval tento múrik, nevedel, koľko mu Fábryovci zaberajú, a preto postavil múrik zarovno rodinného domu tak, že lícoval hranicu podľa rodinného domu až k ceste a tak lícoval aj hranicu v záhradách. Postavil múrik zapustený 40 cm do zeme a naň osadil kovový plot. Najskôr uviedol, že Y. sa to nepáčilo, ale na otázku sudcu, nech uvedie v čom konkrétne, odpovedal, že „práveže sa to Y. páčilo“. Pred stavbou plotu sa Y. nepýtal na miesto stavby plotu, pretože lícoval plot zarovno rodinného domu. Skonštatoval, že pozemok si ohradil tak ako to ohradil. Žalobca v 1. rade tiež uviedol, že čase výstavby plotu sa v zadnej časti v záhrade nachádzal kolík, ktorého sa držal a od tohto kolíka viedol plot, lícoval rodinný dom až na záhradu od cesty. V súčasnosti postavený plot sa nachádza na rovnakom mieste. Na rovnakom mieste, kde má dnes žalovaná dlažbu, bola v minulosti tráva a betón. Súd dodáva, že obhliadkou miesta samého bolo zistené, že plot vybudovaný žalobcom v 1. rade má vybudovaný betónový múrik a doň osadený kovový plot (kovové vložky). Táto skutočnosť je zrejmá aj z fotografií vyhotovených z miesta samého. Takto vybudovaný plot nemožno považovať za provizórny, pretože má pevný základ v podobe betónového múriku, do ktorého sú osadené kovové vložky.
31. Žalovaná pozná užívací stav predmetných nehnuteľností od roku 2001. Potvrdila, že rodinné domy č. XXX, č. XXX, ďalšie stavby a plot medzi predmetnými pozemkami, teda pozemkami žalobcov a pozemkami v jej vlastníctve, boli v danom čase v roku 2003 v rovnakom stave ako sú v súčasnosti. Od roku 2003 nevnímala žiaden spor ohľadom hranice alebo záberu pozemkov, nemá takúto vedomosť ani od svojich predchodcov. Tvrdila, že tu nebol žiaden spor medzi ňou a žalobcami, ktorý by bol v súvislosti s vydaním časti pozemkov jej osobou a takúto informáciu nemá ani od svojich predchodcov - svokra B. Y. a manžela C. Y.. Spory začala vnímať až v roku 2014 v súvislosti s týmto súdnym sporom. Svoje nehnuteľnosti užívala slobodne bez zásahov zo strany žalobcov, bez bránenia zo strany žalobcov, bez obmedzení, bez zásahov a obmedzení svoje pozemky užívala a chodila po nich, udržiavala ich. Za hranicu medzi svojimi pozemkami a pozemkami žalobcov považovala postavený plot žalobcami a múr rodinného domu žalobcov a ďalších naň nadväzujúcich stavieb. Vychádzala tak z toho, že žalobcovia si postavili plot zrejme na mieste ako to mali vymerané. Pred žalovanou predmetné nehnuteľnosti užíval a v súčasnosti v rodinnom dome č. XXX aj býva svokor žalovanej B. Y.. Ten ako svedok tvrdil, že za prítomnosti t. č. nebohého p. M., otca už zomrelého B. M., p. A. a jeho osoby vymerala pozemok pre neho, p. A. a pre p. A. pani I.. Do jeho pozemku p. I. osadila do každého rohu drevený kolík a zamerala, kde má postaviť dom. V danom mieste začal stavať ako prvý rodinný dom on, po ňom XXXXa napokon žalobcovia. Vymeranie pozemkov sa týkalo jeho osoby, p. M. (otca B.J.a) a A.. Ani jeden z nich nemal žiadne výhrady pri zameraní pozemkov. A. tvrdil, že kolíky osadené p.XX. boli osadené na jeho vymeranom pozemku aj vtedy, keď začali stavať žalobcovia. Potvrdil, že vzťahy medzi nimi ako susedmi neboli dobré, ale predmetné spory týkajúce sa záberu začali pred 2 alebo 3 rokmi (poznámka súdu: svedok bol vypočutý dňa 03.07.2018). Svedok B. Y. tiež tvrdil, že pri užívaní pozemku sa držal toho, ako bol pozemok označený kolíkmi vpredu i vzadu, a to považoval za svoje vlastné. Pred svojím domom si postavil plot on, pričom sa pridržiaval osadených kolíkov, teda plot staval po hranicu vyznačenú kolíkom. Plot staval v čase, kedy už žalobcovia vo svojom dome bývali. Tento plot sa nachádza na rovnakom mieste aj v súčasnosti a žalobcovia voči plotu čo do hranice nemali žiadne námietky. Až následne žalobcovia postavili plot na svojom pozemku na tom istom mieste ako sa nachádza i dnes. Žalobca si postavil bočný plot a plot pred svojím domom. Svedok ďalej tvrdil, že každý, teda Y. (jeho rodina) i žalobcovia si užívali svoje a nestalo sa, že by zasahovali jeden druhému do druhého pozemku alebo niečo z neho užívali. To, čo považovali za svoje, užívali vrátane záhradky. Zopakoval, že spory o hranicu začali len posledné 3, 4 roky, predtým žiadne spory ohľadom hranice neboli, vychádzal z toho, že to, čo bolo rodine Y. vykolíkované, to im patrí, voči tomu nemal výhrady ani p. M. ako pôvodný vlastník a teda vychádzal z toho, že mu to patrí a že to je jeho. Dodal, že pani I. nezameriavala len jeho pozemok, ale aj susedné pozemky. Svedok C. Y. (bývajúci v predmetnom rodinnom dome a v predmetných nehnuteľnostiach od svojho narodenia v roku 1975) potvrdil, že spory o hranicu medzi XXXX,i a XXXX,alebo o zaberaní nehnuteľností neboli a o výhradách vlastníctva sa dozvedel prvý krát v roku 2014. Narodil sa v čase, kedy boli rodinné domy a ostatné nehnuteľnosti postavené tak ako sú v súčasnosti. Nikdy nezapochyboval, že by to nebolo jeho. V predmetných nehnuteľnostiach býva doteraz. Predmetné nehnuteľnosti užíval s tým, že mu patria a v takom presvedčení ju užívali aj jeho rodičia a žiadne pochybnosti na ich strane nikdy nezaregistroval.
32. Skutkové tvrdenia žalobcu v 1. rade a žalovanej o sporoch o vlastnícke právo medzi stranami, resp. medzi žalobcami a právnymi predchodcami žalovanej, boli sporné. Žalobca v 1. rade na jednej strane tvrdil, že nezhody o vlastnícke právo a o hranicu tu boli od roku 1973 až 1975, keď na druhej strane potvrdil, že k zámene nehnuteľností došlo v roku 1970, teda skôr než začal stavať svoj rodinný dom a od roku 1971 takto zamenenú časť začal užívať a v rovnakom rozsahu ju užíva až doteraz. Je tiež nelogické, ak žalobcovia tvrdia, že spor medzi stranami o hranicu, čo do vlastníctva, trval od roku 1973 - 1975, keď si dali vyhotoviť geometrický plán až v roku 2013, ktorým geometrickým plánom je geometrický plán č. 57/2013 zo dňa 09.07.2013, ktorý je navyše podľa údajov v ňom uvedených vyhotovený na zameranie hospodárskej budovy parc. č. XXX/X. A. B. Y. - predchodca žalovanej tvrdil, že v súvislosti s geometrickým plánom z 4.12.1970 sa vyrovnala hranica tak, že trojuholník vytvorený v prednej časti pozemkov od cesty a trojuholník vytvorený v zadnej časti pozemkov si s p. M. zamenili, pričom sa vytvoril užívací stav od roku 1970 a v týchto takto vytvorených hraniciach právni predchodcovia žalovanej nehnuteľnosti užívajú a dodnes ich užíva žalovaná. Až následne bol susedný pozemok, na ktorom si postavili žalobcovia rodinný dom, pridelený do ich osobného užívania a to až v roku 1973, teda keď žalobcovia vstúpili do užívania svojich nehnuteľností, hranica vytýčená z roku 1970 bola vytvorená a následne ničím nerušená a plne rešpektovaná, čo vyplýva aj z faktického správania žalobcov. Žalobcovia v súvislosti s tvrdením o dlhoročných nezhodách medzi žalobcami a manželom žalovanej tiež uviedli, že nebyť týchto nezhôd a nebyť zamerania hospodárskej budovy v roku 2013, by záber pozemkov nezistili. Aj toto vyjadrenie nasvedčuje tomu, že nezhody o vlastnícke právo a nezhody o hranicu medzi stranami v minulosti nemohli byť. Sám žalobca v 1. rade potvrdil, že motívom pre vyhotovenie geometrického plánu č. 57/2013 bola potreba skolaudovania hospodárskej budovy pre stavebné konania. Rozpory v tvrdeniach žalobcu v 1. rade vyplývajú aj z tvrdenia, že na jednej strane žalobca v 1. rade tvrdí, že vie o tom, že 20 rokov už žalovaná zaberá časť pozemkov, len že nevedel konkrétne v akom rozsahu a o tomto rozsahu sa dozvedel z geometrického plánu č. 57/2013, na druhej strane však uviedol, že (svedkovi) C. Y. spomínali, že to, čo je zakreslené na geometrickom pláne z roku 2013 im patrí, spomínal to C. Y. už v čase, keď už mal geometrický plán, čo bolo v roku 2013. Rozporné tvrdeniach žalobcu 1/ ohľadom sporov o vlastníctvo, o hranicu, vyplývajú aj z toho, že sám žalobca v 1. rade potvrdil, že spory o hranicu začali vtedy, keď C. Y. prerábal dvor, keď osádzal dlažbu, čo je 4-5 rokov dozadu (poznámka sudcu: pri výpovedi žalobcu 1/ dňa 24.04.2018 tento údaj zodpovedá rokom 2013,2014). Žalobca v 1. rade tiež uviedol, že najväčšie spory medzi ním a Y. sú od roku 2013. Žalobcovia svoje tvrdenia, že spory o hranicu, o vlastnícke právo tu boli od začiatku, od roku 1973, resp. aj v roku 1976 alebo v roku 1977, nijako nepreukázali. Tvrdenia samotného žalobcu v 1. rade si navzájom odporujú, preto tieto tvrdenia súd vyhodnotil ako nepreukázané a ako účelové.
33. Vzhľadom na obranu žalovanej, že sporné časti predmetných nehnuteľností nevlastnia žalobcovia, ale žalovaná, súd skúmal, či žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi časti predmetných pozemkov, ktorých vydania sa domáhajú, pretože len v prípade preukázania svojho vlastníckeho práva žalobcami a preukázania, že žalovaná neprávom zadržiava spornú časť pozemkov, ktorých vydania sa žalobcovia domáhajú, by ich vlastnícka žaloba mohla byť úspešná. Súčasne vzhľadom na tvrdenie žalovanej, súd skúmal, či došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva k sporným častiam pozemkov vydržaním. Zistený užívací stav na mieste samom súd zdokumentoval písomne i fotodokumentáciou.
34. Jedným zo spôsobov nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona je vydržanie. Pre vydržanie musia byť splnené zákonom požadované predpoklady, a to: musí ísť o spôsobilý predmet vydržania, držba musí byť oprávnená, držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom ustanovenej doby. Vydržanie upravuje § 134 Občianskeho zákonníka. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Súd má za to, že predmetné pozemky, ich sporná časť je spôsobilým predmetom vydržania, pretože pozemok a jeho časť môže byť predmetom vlastníctva. Súd ďalej skúmal, či držba žalovanou a jej predchodcami bola oprávnená a nepretržitá počas celej zákonom ustanovenej doby. Subjektom vydržania môže byť fyzická osoba. Keďže v danom prípade malo ísť o držbu predchodcami žalovanej od roku 1971, potom súd vychádzal z právnej úpravy zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. Občiansky zákonník držbu a vydržanie až do novelizácie zákonom č. 131/1982 Zb., ktorý nadobudol účinnosť 01.04.1983, neupravoval. Zákon č. 131/1982 Zb. - novela Občianskeho zákonníka v ustanoveniach § 132a a § 135a novoupravil ochranu držby a vydržanie s možnosťou započítania času predchádzajúcej nepretržitej držby pred 01.04.1983 s tým, že tento čas neskončil skôr než 01.04.1984. Vyplýva to z prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 01.04.1983, a to z § 865 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého do času uvedeného v ustanovení § 135a v znení zákona č. 131/1982 Zb. sa započíta aj čas, po ktorý občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe (§ 135a ods. 1) alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu ( § 135a ods. 2) pred 1. aprílom 1983; tento čas sa však neskončí skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa. Podľa právnej úpravy zákonom č. 131/1982 Zb. vlastníctvo veci, ktorá mohla byť v osobnom vlastníctve, nadobudol občan, ktorý mal nepretržite v držbe nehnuteľnú vec 10 rokov, s vecou zaobchádzal ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti bol dobromyseľný, že mu vec patrí (§ 135a a § 132a). Podľa tejto úpravy nebolo možné nadobudnúť vec z majetku v socialistickom vlastníctve alebo vec, ku ktorej mala socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov. V prípade pozemku platila úprava, že vydržať bolo možné iba pozemok alebo jeho časť, ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania. Vlastníctvo k takému pozemku však nadobudol štát a občan nadobudol zo zákona práva na uzavretie dohody o osobnom užívaní. Podľa § 132a ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení novely po 01.04.1983 kto s vecou zaobchádza ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný, že mu vec patrí, má
- pokiaľ nie je ustanovené inak - obdobné práva na ochranu, ako má vlastník. Podľa § 135a ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka v znení novely po 01.04.1983 vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe (§132a ods. 1) hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov.
35. Ďalším predpokladom pre vydržanie vlastníckeho práva je oprávnenosť držby. To znamená, že aby mohlo dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním, musí byť osoba dobromyseľná, že vlastníctvo nadobudla, hoci v skutočnosti sa tak nestalo, pretože jej chýba platný nadobúdací právny dôvod. Za držiteľa sa považuje osoba, ktorá fakticky ovláda vec a nakladá s ňou ako s vlastnou v zmysle § 138 ods. 1 Občianskeho zákonníka, resp. s vecou zaobchádza ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti bola dobromyseľný, že mu vec patrí (§ 132a ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení novely Občianskeho zákonníka zákonom č. 131/1982 Zb.) Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiam sa predpokladá, že držba je oprávnená. Oprávnená držba je faktické ovládanie veci alebo vykonávanie práva späté s vôľou nakladať s nimi ako so svojimi v dobrej viere, že držiteľovi veci patrí. Pre oprávnenú držbu musia byť splnené náležitosti: faktické ovládanie veci, vôľa nakladať s vecou ako so svojou a dobrá viera, že danej osobe (jej) vec patrí. Súčasne platí, že tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí (ako tomu je v tomto prípade) a že s ňou nakladá ako s vlastnou, musí byť podložená konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú vydržaciu dobu dôvodné.
36. V konaní bolo preukázané, že spornú časť predmetných nehnuteľností ovládala žalovaná a predtým jej právni predchodcovia. Fakticky ovládali aj časť sporných (podľa žalobcov časť zaberaných) pozemkov, nakladali s touto časťou pozemkov ako so svojou, teda ako s takou, ktorá im vlastnícky patrí a v dobrej viere, že im táto vec patrí. K tomuto záveru súd dospel na základe vykonaného dokazovania nielen výsluchom svedkov B. Y. a C. Y., žalovanej, ale aj výsluchom žalobcu v 1. rade, výsluchom svedka P. C. a listinnými dôkazmi. Súd hodnotiac každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že žaloba žalobcov je nedôvodná, nielen na základe tvrdenia svedkov B. Y., C. Y. a žalovanej, že boli v dobrej viere, že im vec (časť sporných pozemkov) patrí, ale aj na základe objektívnych skutkových okolností, ktorým je geometrický plán č. 762-0432-0 z 04.12.1970, z ktorého vyplýva, že nové hranice novovytvorených pozemkov z pozemnoknižných pozemkov boli vyznačené drevenými kolíkmi. Z tvrdenia žalovanej a svedkov G.i XX. možno dôvodne vyvodiť, že tu bola dobrá viera, že im vec patrí aj zo zámeny nehnuteľností, ktorá bola rešpektovaná aj žalobcami, ďalej zo skutočnosti potvrdenej žalobcom 1/, keď žalobca 1/ potvrdil, že v čase výstavby rodinného domu bol aj jeho pozemok vyznačený kolíkmi a najmä z toho, že samotný žalobca v 1. rade pri výstavbe bočného plotu susediaceho so žalovanou si sám určil, v ktorom mieste tento plot postaví. Dôvodne možno predpokladať, že žalobca pri výstavbe tohto plotu v roku 1976 rešpektoval užívanú hranicu, keď sám uviedol, že sa držal kolíka, ktorý sa nachádzal v zadnej časti pozemkov a lícoval rodinný dom až po začiatok pozemku smerom k ceste. Za stavu, že by žalobca 1/ vedel, že predchodcovia žalovaného zasahujú do jeho vlastníckeho práva záberom v určitej časti pozemkov, je nelogické, aby plot postavil posunúc ho do svojej časti pozemkov. Žalobca v 1. rade logicky nevysvetlil, prečo si zvolil hranicu plotom postaveným práve na danom mieste, ak tvrdí, že o správnosti hranice už vtedy pochyboval, resp. že nevedel, koľko mu FXX.i zaberajú. Výstavba plotu žalobcom v 1. rade skôr nasvedčuje tomu, že rešpektoval už skôr vytvorenú užívaciu hranicu medzi pozemkami predchodcov žalovanej a žalobcami.
37. Napokon, tak ako to vyplynulo z dokazovania, za celé obdobie susedstva medzi predchodcami žalovanej a žalobcami nikdy neexistovali a neboli spory o hranicu, o vlastníckeho právo. Spory, ktoré žalobca 1/, resp. svedok P. C. uvádzal, boli inými susedskými spormi, ale nie spormi o hranicu, o vlastnícke právo. Skutočnosť, že sa predchodcovia žalovanej správali k spornej časti pozemkov ako k svojej, svedčí i to, že si osadili na danom mieste trávnik s betónovou plochou a neskôr dlažbu. V prospech pravdivých tvrdení žalovanej o oprávnenosti držby a svedka B. Y. nasvedčuje aj tvrdenie žalobcu 1/, že zamenil nehnuteľnosti, ktoré nadobudol po svojej starej matke C. C. s p. M., otcom B. M. ešte pred výstavbou svojho rodinného domu.
38. Ďalším predpokladom pre vydržanie vlastníckeho práva je nepretržitá vydržacia doba počas desiatich rokov. Na základe vykonaného dokazovania súd uzavrel, že v tomto prípade vydržacia doba začala plynúť od začiatku roku 1971, nie skôr ako 4.12.1970 (zameranie pozemkov a označenie nových hraníc pozemkov geometrickým plánom z 4.12.1970), ale najneskôr 24.2.1971, kedy bolo schválené stavebné povolenie na stavbu rodinného domu predchodcov žalovanej č. Výst. 1098/1971. Táto vydržacia doba bola nepretržitá a v zmysle § 865 ods. 3 Občianskeho zákonníka skončila 1.4.1984. Podľa § 865 ods. 3 Občianskeho zákonníka (prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 1983 zákonom č. 131/1982 Zb.) do času uvedeného v ustanovení § 135a v znení zákona č. 131/1982 Zb. sa započíta aj čas, po ktorý občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe (§ 135a ods. 1) alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 135a ods. 2) pred 1. aprílom 1983, tento čas sa však neskončí skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa. S poukazom na toto ustanovenie účinky vydržania nastali najneskôr od 01.04.1984. S prihliadnutím na § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka (prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 1992 zákonom č. 509/1991 Zb.), podľa ktorého ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona, kde na základe ďalších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemkov, môže si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona, sa právny predchodca žalovanej dňom 01.04.1984 stal vlastníkom spornej časti predmetných pozemkov. Účinky vydržania nastali priamo zo zákona 01.04.1984. K uplynutiu vydržacej doby došlo ešte pred vznikom nezhôd medzi stranami o vlastnícke právo, ktoré začali až v roku 2013.
39. Za takýchto skutočnosti je uplatnené právo žalobcu nedôvodné vzhľadom na preukázanie vlastníckeho práva spornej časti predmetných pozemkov žalovanou vydržaním. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že súčasná hrania medzi predmetnými susediacimi pozemkami strán je vlastníckou hranicou, ktorá bola vytvorená v roku 1970 na základe vzájomnej dohody vtedajších vlastníkov nehnuteľností, teda predchodcov žalovanej, p. M. a následne aj žalobcov. Ak teda strany, vrátane predchodcu žalovanej od roku 1971 užívajú svoje nehnuteľnosti ohraničené predmetnou vlastníckou hranicou, potom sú vlastníkmi pozemkov tak ako je i v súčasnosti v prírode určená hranica medzi nimi. Nemožno potom vyvodiť, že by žalovaná zasahovala do výlučného vlastníckeho práva žalobcov, a že by neoprávnene užívala tú časť pozemku, o ktorej žalobcovia tvrdia, že patrí do ich BSM. Súd preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.
40. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaná mala vo veci úspech v rozsahu 100%, súd preto rozhodol, že žalovaná má proti žalobcom povinným spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.