Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24S/54/2018

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členiek senátu JUDr. Jany Novotnej a Mgr. Ivany Datlovej v právnej veci žalobcu: CBA Slovakia, a.s. so sídlom ul. Dukelských hrdinov 2, 984 01 Lučenec, IČO: 36 620 319, právne zastúpeného JUDr. Ing. Danielou Trajteľovou, advokátkou, so sídlom Komenského 10/C, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100048513/2018 zo dňa 8. januára 2018 takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Na základe poverenia na výkon daňovej kontroly zo dňa 1. júna 2012 vykonal Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej len „správca dane") u daňového subjektu CBA Slovakia, 2 4 S / 5 4 / 2 0 1 8 - 2 -

a.s. (predtým CBA Slovakia, s.r.o.) so sídlom Dukelských hrdinov 2, Lučenec (ďalej len „žalobca") daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2012 na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti. Daňová kontrola bola začatá u žalobcu dňa 18. júna 2012 na základe Oznámenia správcu dane o daňovej kontrole a bola vykonávaná u správcu dane a v sídle žalobcu. Za účelom medzinárodnej výmeny informácií, potrebných pre preverenie žalobcom deklarovaných skutočností bola prerušená od 3. mája 2013 (rozhodnutím správcu dane č. 9601401/5/1658609/2013/Mad z 30. apríla 2013) do 20. júla 2016, kedy dôvody na jej prerušenie pominuli, čo správca dane žalobcovi oznámil listom zo dňa 21. júla 2016 (č. 103572437/2016), ktorý mu bol doručený dňa 3. augusta 2016. Správca dane vyhotovil dňa 11. augusta 2016 Protokol z daňovej kontroly č. 103706775/2016 (ďalej len „protokol"), ktorý bol žalobcovi doručený dňa 19. augusta 2016 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole do 15 pracovných dní od jej doručenia, čím bola daňová kontrola ukončená. Na základe výsledku daňovej kontroly bol u žalobcu zistený rozdiel dane z pridanej hodnoty oproti podanému daňovému priznaniu za zdaňovacie obdobie marec 2012 v sume 743 407,21 EUR, pretože bol zmenený nárok na odpočítanie dane zo sumy 3 365 604,15 EUR na sumu 2 622 196,96 EUR. Dňa 9. septembra 2016 sa žalobca k obsahu protokolu vyjadril a navrhol vykonanie dokazovania výsluchom svedkov na preukázanie reálneho uskutočnenia listinnými dôkazmi deklarovaných obchodných transakcií. Jeho vyjadrenie k protokolu bolo prerokované na ústnom pojednávaní dňa 29. mája 2017, čím považoval správca dane dokazovanie vo vyrubovacom konaní za ukončené. Žalobca podal priamo do zápisnice návrhy a námietky smerujúce proti jej obsahu a zároveň mu na jeho žiadosť bola poskytnutá lehota 8 dní na predloženie písomného vyjadrenia, ktoré žalobca správcovi dane doručil dňa 4. júna 2017. Rozhodnutie správcu dane 2. Správca dane vydal dňa 12. júna 2017 rozhodnutie č. 101294064/2017 (ďalej len „rozhodnutie správcu dane" alebo „prvostupňové rozhodnutie"), ktorým podľa §§ 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o

správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „") vyrubil žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty rozdiel na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2012 v sume 743 407,21 EUR, nepriznal mu nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2012 v sume 624 051,67 EUR a vyrubil mu daň v sume 119 355,54 EUR splatnú do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia správcu dane. Žalobca v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie marec 2012 uplatnil nadmerný odpočet v sume 624 051,67 EUR a správca dane zistil vo vyrubovacom konaní daň v sume 119 355,54 EUR, čo spolu činilo rozdiel na dani z pridanej hodnoty v sume 743 407,21 EUR a rozdiel dane určený žalobcovi na úhradu bol 119 355,54 EUR. 3. V odôvodnení rozhodnutia správca dane zopakoval priebeh daňovej kontroly a vyrubovacieho konania. Z kontrolných zistení vyplynulo, že v kontrolovanom zdaňovacom 2 4 S / 5 4 / 2 0 1 8 - 3 -

období žalobca obchodoval v rámci svojho projektu „externý predaj" s komoditami - kryštálový cukor a slnečnicový olej, ktoré neboli určené do maloobchodnej siete jeho vlastných predajní a boli účtované v samostatnom stredisku sklad č. 157 - Veľkosklad v Lučenci - Ľadovo, v ktorom uvedené komodity uskladňoval. Boli nakupované od tuzemských dodávateľov a následne dodávané odberateľom do iných členských štátov EÚ s oslobodením od dane podľa § 43 zákona o DPH. Prepravu tovaru zabezpečovali na svoj účet vždy dodávatelia alebo odberatelia žalobcu. Jeho dodávateľmi podľa predložených dokladov boli spoločnosti:

- ZEAL, s.r.o., Rastislavova 80, 040 01 Košice, IČ DPH: SK2022541103, (konateľ: B. V., A. U. 6, XXX XX R. od 06. 02. 2008 do 16. 03. 2012, C. F., E. XX/XXX, XXX XX D. 9 od 21. 03. 2012)

- PEWAN - SK, s.r.o., Popradská 68, 040 11 Košice, IČ DPH: SK2023238954, (konateľ: B.. D. N., H. XX, XXX XX L. od 22. 03. 2011)

- LUMIM METAL, a.s. Bočiarska 38, 040 15 Košice, IČ DPH: SK2022818325, (konateľ: B.. G. M., L. XX, L. - od 24. 11. 2010)

- SPS TRADE spol. s r.o., Jánošíkova 66/A, 080 01 Prešov, od 16. 05. 2013 San Fark, s.r.o., Trieda SNP 88, 040 01 Košice, (konateľ: B.. G. E., D. XXXXX/XX XXX XX D. od 08. 09. 2011 - 18. 12. 2012, E. W., XXXA, V. XXXXX, A. - od 11. 12. 2012)

- MST Trade s.r.o., Bešeňovská 125/31, Dvory nad Žitavou, DIČ: 2023075340, IČ DPH: SK2023075340, IČO: 45643997 (konateľ: G. E.)

- MODETAS s.r.o., Sliačska 10, Bratislava, DIČ: 2023247127, IČ DPH: SK2023247127, IČO: 47233737, (konateľ: C. R., G. XXX/XX, XXX XX D. X od 29. 10. 2011 do 24. 05. 2013, Q. G., G. utca 7, R. HU od 25. 05. 2013)

a odberateľmi boli spoločnosti:

- BMM CZ s.r.o., Drahobejlova 1019/27, Praha 9 - Libeň, CZ24195839, Česká republika,

- KINGSVILLE s.r.o., Hybernská 1009/24, Praha 1 - Nové Město, CZ24162531, Česká republika,

- EU BEST WORK Kft., Eötvös utca 139, 1153 Budapešť, HU23368028, Maďarská republika,

- Global Food Trade, s.r.o., Ocelářská 1354/35, Praha 9 - Libeň, CZ24186783, Česká republika,

- SAPRIM s.r.o., Masarykova 62, Luhačovice, CZ28286529, Česká republika,

- DUNCREEK s.r.o., Kubánské náměstí 1391/11, Praha 10 - Vršovice, CZ24160164, Česká republika,

- Dobos Rosa Fair Play Trading Int., Sportplatzweg 19, Durach, DE249660762, Nemecká republika (FTPI Germany - uvádzané na faktúrach),

- SUGAR TREND Kft., Arpád utca 9336, 9022 Györ, Maďarská republika, 2 4 S / 5 4 / 2 0 1 8 - 4 -

- Global Food Trade, s.r.o., Ocelářská 1354/35, Praha 9 - Libeň, CZ24186783, Česká republika,

- Platernion s.r.o., Mezibranská 1579/4 Praha 1 - Nové Město, CZ24174939, Česká republika,

- SPEDCOR s.r.o., Kaprova 42/14, Praha 1 - Staré Město, CZ24142875, Česká republika,

- K. I., Nowogrodzka 31, Warszawa, PL6561906451, Poľsko,

- Bormon s.r.o., Náměstí Přátelství 1518/2, Praha 15 - Hostivař, CZ24735159, Česká republika.

4. Organizáciu „externého predaja" a exportu uvedených komodít zabezpečovala spoločnosť HORN

- INVEST, s.r.o., so sídlom Horná 34/A, Banská Bystrica, v zastúpení jej konateľom B.. C. R. ako mandatárom na základe uzavretej mandátnej zmluvy zo dňa 29. februára 2012 so žalobcom ako mandantom. Za účelom verifikovania žalobcom predložených dokladov o reálnom uskutočnení obchodných transakcií vykonal správca dane rozsiahle dokazovanie v rámci celého obchodného

reťazca (výsluchy svedkov, miestne zisťovania, dožiadania u iných správcov dane, žiadosti adresované zahraničným správcom dane v rámci medzinárodnej výmeny informácií, nahliadnutie do správnych spisov iných daňových subjektov, oboznámil sa s dokladmi predloženými žalobcom ku daňovej kontrole...) a na základe zistených skutočností, ktoré podrobne v rozhodnutí opísal, konštatoval, že žalobca bol súčasťou obchodov s tovarom - kryštálovým cukrom a slnečnicovým olejom, ktorý sa pohyboval v reťazci spoločností zo Slovenska do Čiech a späť, zo Slovenska do Maďarska a späť, prípadne do Rumunska a späť na Slovensko, pričom v rámci reťazca spoločností obchodujúcich s uvedeným tovarom dochádzalo k formálnemu vystavovaniu a odovzdávaniu dokladov, pričom jednotlivé spoločnosti tovarom fyzicky nedisponovali a neprevzali ho (dodávatelia aj odberatelia). Hoci správca dane samotnú existenciu tovaru (kryštálového cukru a slnečnicového oleja) nespochybnil, nebolo možné zistiť skutočné obchodované množstvo tohto tovaru a spochybnil reálne dodanie tohto tovaru tými dodávateľmi, ktorých žalobca deklaroval predloženými dokladmi a jeho následné dodanie tovaru tým odberateľom, ktorých žalobca v ním predložených dokladoch deklaroval. Konkretizoval, že dodávateľská spoločnosť ZEAL s.r.o. (76 faktúr) je nekontaktná, nepredložila žiadne doklady preukazujúce dodanie tovaru pre žalobcu. Touto spoločnosťou bolo dodanie tovaru priznané až po tom, ako správca dane začal vykonávať dokazovanie. B. V., bývalý konateľ spoločnosti ZEAL s.r.o. uviedol, že k dodaniu tovaru došlo, dodávateľom však bola spoločnosť AP 22 s.r.o. a tovar išiel z Poľska. Svoje tvrdenia nevedel preukázať, pretože nedisponoval žiadnymi dokladmi. Spoločnosť AP 22 s.r.o. je nekontaktná. Dodávateľská spoločnosť PEWAN - SK, s.r.o. (3 faktúry) je taktiež nekontaktná a len dokazovaním správcu dane bolo zistené, že jej dodávateľmi mali byť spoločnosti JJ System, s.r.o. a IFJORD s.r.o., ktoré sú nekontaktné, pričom tovar mal byť prepravený priamo z Čiech k daňovému subjektu. Dodávateľská spoločnosť MST Trade s.r.o. (36 faktúr) tvrdila, že tovar, ktorý bol predmetom dodania pre žalobcu, nakúpila od spoločností VITAPACE s.r.o., HELMAND s.r.o., YENISEI s.r.o. a Worldwide Company s.r.o., pričom mal byť nimi dodaný a skladovaný v priestoroch spoločnosti ERA - PACK - PLUS spol. s r.o. Spoločnosti 2 4 S / 5 4 / 2 0 1 8 - 5 -

VITAPACE s.r.o., HELMAND s.r.o., YENISEI s.r.o. mali nakúpiť tovar od spoločnosti Worldwide Company s.r.o. a Van-mond company s.r.o., ktoré mali zabezpečiť aj jeho prepravu, avšak tieto spoločnosti sú nekontaktné a nepredložili žiadne doklady k preukázaniu zdaniteľných obchodov. Spoločnosťou ERA - PACK - PLUS spol. s r.o. nebolo potvrdené skladovanie pre uvedené spoločnosti. Dodávateľ LUMIM METAL a.s. (24 faktúr) prehlasoval, že tovar bol dodaný žalobcovi priamo jeho dodávateľom spoločnosťou DIESIRAE s.r.o., ktorá zabezpečovala aj prepravu tovaru a dodávateľ LUMIM METAL a.s. sa nakladania ani vykladania tovaru nezúčastnil. Spoločnosť DIESIRAE s.r.o. je nekontaktná a dodanie tovaru pre LUMIM METAL a.s. nepreukázala, čím nebolo preukázané ani následné dodanie tovaru žalobcovi. Dodávateľ SPS TRADE spol. s r.o. (33 faktúr) mal tovar, ktorý následne dodal žalobcovi, nakúpiť od spoločnosti Air Team SK s.r.o., ktorá mala zabezpečiť aj jeho prepravu priamo k žalobcovi, avšak táto spoločnosť je nekontaktná a žiadne doklady, ktoré by tvrdené skutočnosti preukázali, nepredložila. Bývalá konateľka spoločnosti Air Team SK s.r.o. si okolnosti ohľadom dopravy nepamätala, podľa jej vyjadrenia ju mali zabezpečiť dodávatelia SAVANAH s.r.o. a Trend Star s.r.o., ktoré sú nekontaktné. Dodávateľská spoločnosť MODETAS s.r.o. (32 faktúr) formálne nákup kryštálového cukru a slnečnicového oleja a jeho následný predaj žalobcovi potvrdila. Jej dodávateľom bola spoločnosť MARACON s.r.o., ktorá mala tovar dodať priamo spoločnosti MODETAS s.r.o., obchody s cukrom a olejom nepreukázala, pretože je nekontaktná. Skladovanie cukru a oleja mala zabezpečovať spoločnosť BORLEA s.r.o., ktorá nepredložila žiadne doklady, je nekontaktná. Z uvedených skutočností správca dane vyvodil, že keďže neboli potvrdené skutočnosti, ktoré prehlasovali a preukazovali priami dodávatelia žalobcu, neboli potvrdené ani skutočnosti a doklady, ktorými žalobca preukazoval nákup tovaru od týchto dodávateľov.. Nebolo preukázané, že tovar bol žalobcovi dodaný tak, ako bol žalobcom a jeho priamymi dodávateľmi deklarovaný. Priami dodávatelia žalobcu tovarom nedisponovali, nezúčastnili sa nakladania ani vykladania tovaru, tovar mal byť prepravený priamo od ich dodávateľov (t.j. subdodávateľov, príp. subsubdodávateľov) k žalobcovi. Správca dane preveroval právo žalobcu na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od jeho dodávateľov aj z hľadiska použitia predmetného tovaru na dodávky tovarov a služieb v zmysle § 49 ods.2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH") a zistil, že žalobca dodanie predmetného tovaru deklaroval spoločnostiam do iných členských štátov s oslobodením od dane. Ním označené priame odberateľské spoločnosti BMM CZ s.r.o. Praha, KINGSVILLE s.r.o., Praha, EU BEST WORK Kft. Budapešť, Platernion s.r.o. Praha, SPEDCOR s.r.o. Praha a Bormon s.r.o. Praha sú nekontaktné, nadobudnutie tovaru nepriznali a nepredložili žiadne doklady preukazujúce nadobudnutie tovaru od žalobcu. S ohľadom na uvedené neboli obchodné transakcie medzi nimi a žalobcom, ktoré

boli deklarované ním predloženými dokladmi (CMR, prehlásenia, faktúry, zmluvy, doklady k overovaniu obchodných partnerov) potvrdené a neboli potvrdené ani skutočnosti, ktoré boli v týchto dokladoch deklarované. Priame odberateľské spoločnosti žalobcu Global Food Trade s.r.o. Praha, DUNCREEK s.r.o. Praha, Dobos Rosa Fair Play Trading Int. Durach, Nemecko, ktoré preukazovali, že tovar od žalobcu nadobudli, tento tovar neprijali, fyzicky ním nedisponovali, nezúčastnili sa nakladania ani vykladania 2 4 S / 5 4 / 2 0 1 8 - 6 -

tovaru, a podľa ich vyjadrení a dokladov mal byť tovar priamo dodaný ďalším odberateľom a to spoločnostiam INNOFER-MIX Kft. Maďarsko, ROADSTONE ÉPÍTŐKŐ Kft. Maďarsko, RIKÁRD BUILDER SYSTEM Kft. Maďarsko, ZEMONI S.R.I. Rumunsko a BRONANSZ Kft. Maďarsko. Spoločnosti INNOFER-MIX Kft., ROADSTONE ÉPÍTŐKŐ Kft., RIKÁRD BUILDER SYSTEM Kft. a BRONANSZ Kft. nadobudnutie tovaru nepreukázali, nedisponovali skladovými priestormi na jeho uskladnenie, nemali zamestnancov a nepredložili žiadne doklady, ktoré by dodanie tovaru priamo od žalobcu preukazovali. Spoločnosťou ZEMONI S.R.L. boli predložené medzinárodné nákladné listy, podľa ktorých bola odosielateľom tovaru spoločnosť NYL s.r.o. Nitra s miestom nakladania v Košiciach - Šaca, a teda nie žalobca. Z uvedeného vyvodil, že ani označenými odberateľskými spoločnosťami neboli potvrdené skutočnosti deklarované žalobcom v predložených dokladoch, ktoré mali byť dôkazom preukazujúcim jeho právo na odpočítanie dane. Priame odberateľské spoločnosti SAPRIM s.r.o., SUGAR TREND Kft. Gyor a K. I., Varšava potvrdili nadobudnutie tovaru, avšak správca dane zistil, že tovar dodali späť na Slovensko a v niektorých prípadoch aj priamo žalobcovi, alebo tovar následne dodali späť do Maďarska alebo Poľska a v týchto obchodoch boli prostredníctvom dokladov zapojené spoločnosti a subjekty, ktoré fyzicky s tovarom nedisponovali (napr. G. D., H. O.), resp. spoločnosti, ktoré boli nekontaktné (napr. spoločnosť AP 22 s.r.o.). Skutočnosti ohľadom nepreukázaného pôvodu tovaru a o neobvyklom pohybe tovaru zo Slovenska do iných členských štátov EÚ a späť boli potvrdené aj kontrolnými zisteniami správcu dane u prepravcov, ktorí mali prepravu tovaru vykonať podľa prepravných dokladov. Prepravnými spoločnosťami MACSEK-TRANS 2000, SGM Slovakia s.r.o. a LIGNUM MDV PLUS s.r.o. preprava nebola potvrdená, resp. dopravu a obsah dokladov o preprave vyvrátili. Zisteniami správcu dane u prepravcov boli spochybnené aj tvrdenia žalobcu, že tovar bol buď dodaný do jeho skladu alebo bol z neho vydaný. Prepravcovia G. H. - DaMP, A. L. - KINTRANS a Detvianska nákladná doprava s.r.o. potvrdili, že tovar bol nakladaný v CS Cargo Malý Šariš a preprava len prešla cez žalobcu. U žalobcu dostal vodič papiere k vykládke a tovar bol vyložený v Čechách, preberala ho spoločnosť AVENA s.r.o., resp. iné spoločnosti, ktoré neboli zmluvnými odberateľmi žalobcu, alebo nebol tovar odovzdaný tomu odberateľovi, prípadne na tom mieste určenia, ktoré bolo deklarované na žalobcom predložených dokladoch. Spoločnosťou AVENA s.r.o. bolo popreté, že by poskytovala skladové priestory, napr. spoločnosti SPEDCOR s.r.o., ktorá bola príjemcom tovaru. U prepravcov GLOBY SPEED Kft., HIKO SPED Kft., GASPIPE s.r.o., G. V., G. I., UP SPEED s.r.o., Almatrans s.r.o. , Elumatrans s.r.o., C. E., K-ROS spol. s.r.o., BABOS FERENC, K. F. SANDY, BONNI s.r.o., IPS Logistics s.r.o. bolo zistené, že u týchto prepravcov tovar preberali iné spoločnosti, než boli deklarované daňovým subjektom, tovar bol dovážaný späť na Slovensko, a to aj k žalobcovi cez sieť nekontaktných spoločností. Na základe týchto skutkových zistení označil správca dane doklady, ktoré žalobca predložil k predmetnej daňovej kontrole za nevierohodné, pretože vykonaným dokazovaním nebol preukázaný pôvod kryštálového cukru a slnečnicového oleja, nebolo preukázané skutočné skladované množstvo, pretože žalobca nie vždy tovar prijal na sklad a vydal ho zo skladu, resp. bol tovar 2 4 S / 5 4 / 2 0 1 8 - 7 -

prepravovaný z úplne iných miest, než boli deklarované v ním predložených dokladoch. Bol preukázaný neobvyklý pohyb tovaru zo Slovenska do iných členských štátov ÉU a späť cez sieť nekontaktných spoločností, nebolo preukázané dodanie tovaru priamymi dodávateľmi, ktorí boli deklarovaní žalobcom, spochybnené bolo dodanie tovaru pre jeho priamych odberateľov ako aj nasledujúcich odberateľov a nepreukázaná, resp. spochybnená bola preprava a odovzdávanie dokladov vodičom. Vodiči sa s vozidlami len zastavili u daňového subjektu, tovar nenakladali ani nevykladali a boli len odovzdávané doklady. V iných členských štátoch preberali tovar spoločnosti, ku ktorým nebol preukázaný akýkoľvek obchodný vzťah a doklady neodrážali skutočný pohyb tovaru a neboli potvrdené spoločnosťami, ktoré mali byť do obchodu s tovarom zapojené z dôvodu ich nekontaktnosti a nespolupráce. 5. Na základe týchto zistení správca dane konštatoval, že žalobca porušil ust. §§ 19 ods. 1 prvej vety, 49 ods. 1, 49 ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, pretože napriek vystaveniu dodávateľských faktúr od žalobcom deklarovaných dodávateľov nebolo preukázané, že tovar bol žalobcovi dodaný práve tými dodávateľmi, ktorí boli na faktúrach uvedení. Zdôraznil, že samotné vystavenie faktúry a jej uvedenie do záznamov podľa § 70 zákona o DPH nie je preukázaním

uskutočnenia zdaniteľného obchodu a samotná existencia faktúry právo platiteľa na odpočítanie dane nezakladá. Je nevyhnutné, aby platiteľ dane preukázal, či a aké plnenie prijal na základe vystavenej faktúry, aby bolo možné oprávnenosť odpočítania dane posúdiť (§ 49 zákona o DPH). Dodávateľská faktúra musí jednoznačne preukazovať všetky znaky vyžadovanej skutočnosti - objekt, subjekt i právnu skutočnosť a ako dôkaz je použiteľná len v tom prípade, ak údaje v nej uvedené pravdivo odrážajú skutočnosť. Správca dane preto skúmal uskutočnenie zdaniteľného obchodu nielen z formálnej stránky, ale preveroval súlad skutočného stavu so stavom formálnym, ktorý sa nepreukázal, a preto podmienky na odpočítanie dane v zmysle § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH neboli splnené. Z uvedených dôvodov správca dane žalobcovi právo na odpočítanie dane vo výške 743 407,21 EUR za zdaňovacie obdobie marec 2012 zo žalobcom predložených dodávateľských faktúr od jednotlivých dodávateľov neuznal. Pri posudzovaní práva žalobcu na odpočítanie dane vychádzal správca dane z príslušných ustanovení zákona o DPH, zohľadnil závery rozsudkov Súdneho dvora ÉU, obsahujúce výklad 6. Smernice o DPH, postupoval v súlade so základnými zásadami správy daní, v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a viedol dokazovanie tak, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie, pričom žalobcovi neuprel žiadne práva, ktoré mu vyplývajú z ust. § 45 ods. 1 Daňového poriadku. Zaujal stanovisko k žalobcom navrhovaným dôkazom, ktoré nevykonal, ním navrhnuté vykonané dôkazy vyhodnotil a vyjadril sa k námietkam žalobcu. Rozhodnutie žalovaného 6. Proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 100048513/2018 zo dňa 8. januára 2018 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného") tak, že rozhodnutie správcu dane potvrdil. 2 4 S / 5 4 / 2 0 1 8 - 8 -

7. V odôvodnení rozhodnutia zopakoval skutkové zistenia správcu dane, z nich vyvodené skutkové závery a ich právne posúdenie. Konštatoval, že správca dane rozsiahlym dokazovaním vykonaným v súlade s Daňovým poriadkom počas daňovej kontroly a doplneným podľa návrhov žalobcu vo vyrubovacom konaní zistil dostatočne skutkový stav veci, získané dôkazy vyhodnotil vo vzájomných súvislostiach, vyvodil z nich správny právny záver, ktorý vo svojom rozhodnutí náležite odôvodnil. Správne neuznal žalobcovi odpočítanie dane v sume 743 407,21 EUR z dodávateľských faktúr od žalobcom deklarovaných dodávateľov (MST Trade s.r.o., PEWAN - SK, s.r.o., Zeal s.r.o., MODETAS s.r.o., LUMIM METAL a.s, a SPS Trade spol. s.r.o.) za dodanie kryštálového cukru a slnečnicového oleja, pretože žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno a vierohodne nepreukázal, že reálne došlo k dodaniu fakturovaného plnenia od deklarovaných dodávateľov pre žalobcu tak, ako to bolo uvedené v ním predložených dokladoch. Následne nebolo preukázané ani použitie uvedeného tovaru žalobcom ako platiteľom DPH na dodávky tovarov a služieb v zmysle § 49 ods. 2) písm. a) zákona o DPH, pretože priame a bezprostredné spojenie žalobcom nadobudnutého tovaru s jeho výstupnými plneniami tak, ako bol predaj tohto tovaru pre odberateľov do Maďarska, Českej republiky a Nemecka deklarovaný v žalobcom predložených dokladoch, sa jednoznačne nepotvrdilo. V dôsledku uvedeného nebolo možné žalobcovi priznať právo na odpočítanie dane podľa § 51 ods. 1 zákona o DPH, pretože to je viazané na splnenie kumulatívnych podmienok upravených v ust. § 49 ods. 1) a ods. 2) písm. a) zákona o DPH, t.j., že išlo o nákup tovaru v tuzemsku, ktorý bol podmienený faktúrou od dodávateľa a následne bol podkladom pre skutočné dodanie tovaru, ktorý bol ďalej použitý na dodávky tovarov a služieb. Nesplnenie ktorejkoľvek z uvedených podmienok možnosť priznania nároku na odpočítanie dane vylučuje. Zo zistení získaných preverovaním obchodného reťazca spoločností obchodujúcich s kryštálovým cukrom a slnečnicovým olejom vyplynulo, že ekonomická činnosť, ktorú žalobca preukazoval predloženými dodávateľskými a odberateľskými faktúrami nebola reálnou ekonomickou činnosťou. Jednotlivo sa vyjadril k odvolacím námietkam žalobcu uvedeným v bodoch I.-XII. podaného odvolania. 8. K žalobcom namietanému nesprávnemu postupu správcu dane v súvislosti s ukončením daňovej kontroly a začatím vyrubovacieho konania na základe protokolu z daňovej kontroly, ktorý podľa žalobcu neobsahoval zákonné náležitosti, žalovaný uviedol, že protokol z daňovej kontroly bol vyhotovený v súlade s Daňovým poriadkom a obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti. K namietanej absencii upovedomenia žalobcu o výsluchu svedka G.. G. uviedol, že s jej výsluchom sa oboznámil nahliadnutím do spisovej zložky z daňovej kontroly u žalobcu za zdaňovacie obdobie január 2012, o čom vyhotovil úradný záznam a nemohol ju opätovne vypočuť na návrh žalobcu vo vyrubovacom konaní, pretože sa dlhodobo na adrese trvalého bydliska nezdržiavala. K odvolacej námietke žalobcu, že nesprávne boli vykonané výsluchy svedkov označené ako miestne zisťovania uviedol, že G. V., G. H., A. L., E. T., B.. N., G. D., H. O., C. E. neboli zúčastnení na preverovaní obchodných transakcií žalobcu v procesnom postavení svedka ale ako štatutárni zástupcovia, resp. nimi 2 4 S / 5 4 / 2 0 1 8 - 9 -

splnomocnené osoby. B.. G. E. bol zúčastnený na miestnom zisťovaní ako splnomocnený zástupca spoločnosti SPS TRADE spol. s.r.o. a následne na návrh žalobcu bol vypočutý ako svedok za prítomnosti jeho splnomocnenej zástupkyne. Na návrh žalobcu správca dane vo vyrubovacom konaní vypočul ako svedkov aj ďalšie označené osoby, teda žalobcovi svojím konaním neuprel žiadne jeho práva. K namietanému neuvedeniu mena svedka, o ktorého výsluchu bol žalobca upovedomený, správca dane uviedol, že z ust. § 25 Daňového poriadku mu nevyplýva povinnosť uviesť meno svedka v upovedomení o jeho výsluchu. S odvolacou námietkou žalobcu, že správca dane vyjadril nesúlad dokladov predložených k daňovej kontrole so skutočnosťou až v zápisnici zo dňa 29. mája 2017 sa nestotožnil, pretože uvedené vyplynulo už z Oznámenia správcu dane o skutočnostiach zistených pri daňovej kontrole zo dňa 21. júna 2016 a tiež z protokolu z daňovej kontroly. K námietke žalobcu, že sa nevysporiadal s judikatúrou súdov Slovenskej republiky, či Súdneho dvora EÚ, na ktorú žalobca poukazoval, správca dane uviedol, že sa ňou zaoberal v rámci protokolu z daňovej kontroly aj v rámci prerokovania žalobcom predložených pripomienok a oponoval tvrdeniam žalobcu v tom zmysle, že v rámci daňovej kontroly aj vyrubovacieho konania postupoval v súlade so zákonom. K namietanému neprimeranému zaťažovaniu žalobcu dôkazným bremenom, ktoré spadalo do pôsobnosti iných spoločností, poukázal žalovaný na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 2Sžf 4/2009 zo dňa 23. júna 2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. III.ÚS 78/2011 zo dňa 23. februára 2011 a uviedol, že preukázanie žalobcom deklarovaných skutočností v ním predložených dokladoch je primárne na strane žalobcu a dokazovanie správcu dane slúži len na verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných žalobcom v súvislosti s uplatneným nárokom na odpočet dane z pridanej hodnoty, čo správca dane v konaní realizoval. K namietanej neprimeranej dĺžke obdobia, počas ktorej mal správca dane v držbe doklady žalobcu žalovaný uviedol, že podľa § 46 ods. 6 Daňového poriadku má správca dane daňovému subjektu, tj. žalobcovi vrátiť zapožičané doklady a iné veci najneskôr do 30 dní od ukončenia daňovej kontroly, čo bolo splnené, pretože dokladmi, ktorými správca dane v rámci daňovej kontroly disponoval, boli žalobcovi vrátené pri ústnom pojednávaní dňa 27. júla 2016, a teda ešte pred ukončením daňovej kontroly. K namietaným nedostatkom protokolu z daňovej kontroly, ktorému malo chýbať akékoľvek odôvodnenie a vysporiadanie sa s návrhmi žalobcu, v dôsledku čoho nemohol spôsobiť ukončenie daňovej kontroly, žalovaný uviedol, že protokol obsahuje všetky zistenia správcu dane, ich vyhodnotenie, vyjadrenie žalobcu a vysporiadanie sa správcu dane s návrhmi žalobcu, a teda obsahuje všetky náležitosti, a preto bola daňová kontrola ukončená dňom jeho doručenia v súlade s ust. § 47 ods. 9 Daňového poriadku a nasledujúci deň bolo v súlade s ust. § 49 ods. 1 Daňového poriadku začaté vyrubovacie konanie. S pripomienkami a návrhmi žalobcu, ktoré predložil vo svojom vyjadrení k protokolu sa správca dane zaoberal vo vyrubovacom konaní. K namietanej nezákonnosti prerušenia daňovej kontroly z hľadiska jej dĺžky a účelu žalovaný uviedol, že daňová kontrola bola prerušená v súlade s Daňovým poriadkom z legitímneho dôvodu, ktorým bolo preverenie prepravy a dodania tovaru žalobcom deklarovaným odberateľom, tj. za účelom čo najúplnejšieho zistenia informácii o obchodoch s preverovaným tovarom v rámci vykonanej daňovej kontroly, aby mohol správca dane 2 4 S / 5 4 / 2 0 1 8 - 10 -

žalobcovi správne určiť daň a zároveň, aby bola zachovaná jednoročná lehota na vykonanie daňovej kontroly. Bola prerušená len v nevyhnutnom rozsahu do získania požadovaných informácií v rámci medzinárodnej výmeny informácií od správcov dane v iných štátoch a správca dane v nej pokračoval ihneď po pominutí dôvodov na jej prerušenie, čo žalobcovi písomne oznámil. Tvrdenie žalobcu, že správca dane predlžoval lehotu na vykonanie daňovej kontroly prostredníctvom inštitútu prerušenia daňovej kontroly umelo a neúčelne neboli v konaní preukázané. K žalobcom namietanej postupnosti doručovania Oznámenia o pokračovaní v daňovej kontrole zo dňa 21. júla 2016 a Oznámenia o skutočnostiach zistených pri daňovej kontrole zo dňa 21. júla 2016, ktoré bolo žalobcovi doručené osobne zamestnancami správcu dane skôr (21. júla 2016), než mu bolo doručené Oznámenie o pokračovaní v daňovej kontrole (3. augusta 2016) žalovaný uviedol, že z evidencie uvedených dokumentov jednoznačne vyplýva, že najskôr bolo vydané Oznámenie o pokračovaní v daňovej kontrole a následne Oznámenie o skutočnostiach zistených pri daňovej kontrole, pričom pri doručovaní uvedených dokumentov postupoval správca dane v súlade s ust. §§ 30 a 31 Daňového poriadku, z ktorých postupnosť doručovania písomností ani spôsob, akým má byť konkrétny dokument daňovému subjektu doručený, nevyplýva. K námietke, že správca dane žalobcovi odňal možnosť riadnej účasti na konaní, pretože počas daňovej kontroly nevykonal ním navrhnuté dôkazy, nedôsledne a nepreskúmateľne sa vysporiadal s jeho opakovanými námietkami a pripomienkami uplatnenými počas vyrubovacieho konania správca dane uviedol, že dôkazy navrhnuté žalobcom vo vyjadrení k Oznámeniu

o skutočnostiach zistených pri daňovej kontrole správca dane vykonal počas vyrubovacieho konania a v ňom sa zaoberal všetkými námietkami a vyjadreniami žalobcu, ktoré boli aj predmetom prerokovania počas ústneho pojednávania dňa 29. mája 2017. Počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania postupoval správca dane v súlade s Daňovým poriadkom a neuprel žalobcovi žiadne jeho práva. Preveroval oprávnenosť žalobcom uplatneného nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty, upovedomil žalobcu o výsluchu svedkov, v súvislosti s nimi mu umožnil realizovať jeho právo klásť svedkom otázky, v rámci miestnych zisťovaní získaval informácie od konateľov, resp. zástupcov obchodných spoločností v rámci preverovaného obchodného reťazca. Vydal rozhodnutie, ktoré obsahuje všetky náležitosti v zmysle § 63 Daňového poriadku, dokazovanie vykonával za účelom čo najúplnejšieho zistenia skutkového stavu s tým, že pri správcom dane zistených pochybnostiach o pravdivosti a reálnosti deklarovaných obchodných transakcií bolo dôkaznou povinnosťou žalobcu existujúce pochybnosti vyvrátiť. Pokiaľ žalobca poprel, že by mal predmetný tovar nadobudnúť od SAPRIM s.r.o., SUGAR TREND Kft., či ANITA GESICKA aj s poukazom na výpoveď prepravcu C. E., žalovaný uviedol, že táto skutočnosť nebola správcom dane tvrdená v protokole ani v jeho rozhodnutí. Hoci svedok C. E. prepravu tovaru od žalobcu k odberateľovi BMM CZ s.r.o. potvrdil, aj keď osobne pri preprave nebol účastný, nevedel, a ani z predložených dokladov nebolo zrejmé, kto tovar prevzal. Ním tvrdený odberateľ (BMM CZ s.r.o.) je nekontaktná spoločnosť. Z predložených CMR vyplynulo, že príjemcom tovaru bola spoločnosť AP 22 s.r.o., ktorá je tiež nekontaktná a miestom vykladania mal byť areál CBA Lučenec. Na základe uvedeného, po zohľadnení aj jednotlivých kúpno-predajných, prepravných a zasielateľských zmlúv, podľa ktorých mal 2 4 S / 5 4 / 2 0 1 8 - 11 -

žalobca disponovať presnými informáciami o mieste vykladania tovaru aj o spoločnosti, ktorá tovar prevzala, pretože sám vystavoval CMR, poukázal na neobvyklý pohyb tovaru. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal aj vyhodnotenie skutkových zistení správcom dane, týkajúcich sa prepravcov MACSEK- TRANS 2000 Kft., SGM Slovakia s.r.o. a LIGNUM MDV PLUS s.r.o. tak, že tovar sa od odberateľov z iných členských štátov EÚ mal vrátiť späť na Slovensko, a to aj k žalobcovi, žalovaný uviedol, že uvedení prepravcovia, a aj C. E., uviedli vo svojich výpovediach, že tovar vozili z iných členských štátov EÚ aj späť k žalobcovi, pričom na dokladoch uvádzané tuzemské spoločnosti len formálne deklarovali nadobudnutie, resp. dodanie tovaru. V priestoroch žalobcu dochádzalo len k výmene dokladov CMR, z čoho správca dane tiež vyvodil, že žalobca informáciami o skutočnom pohybe tovaru disponoval. Pri zisťovaní u prepravcu MACSEK-TRANS 2000 Kft. vykonanie prepravy nebolo potvrdené, spoločnosť je na adrese jej sídla nezastihnuteľná. Prepravca LIGNUM MDV PLUS s.r.o. prepravu tovaru nevykonal a na predložených CMR dokladoch sa nenachádza ani podpis jeho štatutárov, resp. zamestnancov. Prepravca SGM Slovakia s.r.o. prepravu deklarovaného tovaru v marci 2012 pre žalobcu nevykonával. Na predložených CMR dokladoch bol rozpor v označení evidenčného čísla vozidla, ktoré malo prepravu vykonať (Q. a Q., pričom na objednávke prepravy od D. I. ako zástupcu odberateľa KUBA ANITA GESICKA bolo uvedené avízo o preprave vozidlom s evidenčným číslom ZA XXX CC. V prípade odberateľa DUNCREEK s.r.o. z Českej republiky žalobca predloženými dokladmi deklaroval, že tovar bol dodaný a preberaný práve týmto odberateľom, zo zistení správcu dane však vyplynulo, že tento odberateľ tovar neprevzal, mal byť prepravený priamo do Maďarska, ale dodanie tovaru spoločnosti v Maďarsku, ktoré deklarovala spoločnosť DUNCREEK s.r.o. nebolo potvrdené. Podľa CMR dokladov žalobca deklaroval dodanie tovaru spoločnosti DUNCREEK, ktorá mala tovar aj prevziať, hoci jej štatutárny zástupca nebol pri nakládke ani vykládke prítomný. Pokiaľ žalobca namietal tvrdenia správcu dane, že skutočné obchodované množstvo kryštálového cukru a slnečnicového oleja sa nepodarilo zistiť, žalovaný uviedol, že zamestnankyňa žalobcu Dana L. tovar evidovala len na základe dokladov, vykládky ani nakládky sa nezúčastňovala. Svedkovia A. L. a D. H. vo výpovediach potvrdili, že sa tovar u žalobcu nevykladal, dochádzalo len k výmene dokladov. D. H. uviedol, že tovar viezol z Maďarska, kde sa vymenili CMR a následne pokračoval do Čiech, z čoho vyvodil, že tovar nebol od deklarovaného dodávateľa. Podľa výpovede D. H. a CMR dokladu mal dodať tovar spoločnosti AVENA s.r.o., čo aj urobil, ale tiež uviedol, že tovar vykladal v Brne, a nie pre spoločnosť AVENA s.r.o., a teda preprava deklarovaná v predložených dokladoch sa nepotvrdila. Na základe uvedeného bola spochybnená pravdivosť dokladov predložených žalobcom, podľa ktorých mal byť tovar vždy prijatý do jeho skladových priestorov a z nich mal byť tovar aj vydaný, a to najmä v tých prípadoch, keď nebola potvrdená ani samotná preprava. K žalobcom namietanému správcom dane spochybnenému uskutočneniu deklarovaných zdaniteľných obchodov voči priamym odberateľom žalobcu a ich nasledujúcim odberateľom žalovaný uviedol, že správca dane správne preveroval reálne uskutočnenie dodávok tovaru jednak od jednotlivých deklarovaných dodávateľov žalobcu a jednak k jednotlivých odberateľom žalobcu podľa toho ako boli žalobcom označení 2 4 S / 5 4 / 2 0 1 8 - 12 -

v predložených dokladoch a poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Sžf 9/2012 zo dňa 18. apríla 2012. Hoci žalobca predloženými dokladmi vždy deklaroval dodanie aj prevzatie tovaru jeho priamymi obchodnými partnermi na strane dodávateľov, či odberateľov, uvedené nebolo zisťovaním správcu dane potvrdené, hoci s poukazom na uvedený rozsudok Najvyššieho súdu SR by mali byť žalobcom deklarované skutočnosti overiteľné v CMR dokladoch aj s odstupom času. Žalobca namietal vyhodnotenie zistení, týkajúcich sa spoločnosti BRONANSZ Kft. (odberateľ subjektu Rosa Dobos Fair Play Trading Int. Germany ako odberateľa žalobcu) ohľadom jej nekontaktnosti ako neúplné a nekomplexné, k čomu žalovaný uviedol, že podľa zistení v rámci MVI bola táto spoločnosť nezastihnuteľná a správca dane vychádzal zo zistení poskytnutých v rámci medzinárodnej výmeny informácií. Pokiaľ žalobca namietal tvrdenia správcu dane ohľadom nepreukázania pôvodu kryštálového cukru, jeho pohybu, spochybnenia dodania tovaru priamym odberateľom žalobcu a ich ďalším odberateľom, žalovaný uviedol, že správca dane v protokole ani v rozhodnutí netvrdil, že žalobca mal preverovať pôvod tovaru. Správca dane dôvodne preveroval pohyb tovaru, pretože tovar mal byť vždy v nezmenenom stave nakupovaný aj predávaný, a preto po zistení, že žalobca obchodoval v reťazci spoločností, správne skúmal jeho postavenie v tomto reťazci. V prípade odberateľov títo buď vôbec nepreukázali, že s tovarom obchodovali, prípadne mal byť tovar priamo prepravený k ďalších odberateľom do iných členských štátov EÚ, pričom ani tieto skutočnosti sa nepotvrdili, alebo spoločnosti, ktoré mali byť odberateľmi, boli nekontaktné. Na neobvyklý pohyb tovaru správca dane poukázal v prípade, keď žalobca tovar dodal českým odberateľom, avšak podľa získaných dokladov sa tovar vracal späť na Slovensko, a to aj priamo k žalobcovi cez sieť nekontaktných spoločností (napr. spol. AP 22 s.r.o.). Pokiaľ žalobca tvrdil, že všetci zmluvní priami dodávatelia uskutočnenie obchodov jednoznačne potvrdili, toto tvrdenie žalobcu nebolo pravdivé, napr. C. R., konateľ deklarovaného dodávateľa MODETAS s.r.o. do protokolu o výsluchu svedka poprel, že by prišiel do styku s obchodovaným tovarom, že by bol v kontakte s niekým z jeho označenej dodávateľskej spoločnosť MARACON s.r.o. v Bratislave, že by ho niekto zo spoločnosti žalobcu kontaktoval, alebo že by bol s niekým z tejto spoločnosti v kontakte. Uvedený svedok nemal žiadne vedomosti o spoločnosti MODETAS s.r.o., v preverovanom období bol jej konateľom len preto, aby boli splnené podmienky pre jej existenciu, ale žiadnu činnosť nevykonával. Uvedeným bolo vyvrátené tvrdenie žalobcu, že v čase uskutočnenia zdaniteľných obchodov boli jeho zmluvní partneri aktívni. Aj v prípade nekontaktných odberateľov bolo spochybnené dodanie tovaru týmto odberateľom, pretože u nich neboli potvrdené skutočnosti, ktoré žalobca deklaroval. V rámci preverovania nároku, ktorý si žalobca uplatnil, správca dane preveroval skutočnosti, ktoré boli obsahom predložených dokladov, tj. vykonal preverovanie u dodávateľov, subdodávateľov a na základe zistených skutočností spochybnil dodanie tovaru žalobcovi, a tým aj jeho následné dodanie odberateľom žalobcu tak, ako to žalobca predloženými dokladmi deklaroval. Reálnosť uskutočnenia dodávok priamym odberateľom žalobcu sa nepodarilo preveriť napr. u spoločnosti BMM CZ s.r.o,, KINGSVILLE s.r.o., Platernion s.r.o., Bormon s.r.o, SPEDCOR s.r.o., ktoré boli nekontaktné, spoločnosti EU BEST WORK Kft. a Global Food Trade, s.r.o. nevedeli predložiť doklady preukazujúce nadobudnutie tovaru od žalobcu. 2 4 S / 5 4 / 2 0 1 8 - 13 -

U odberateľa SAPRIM s.r.o. sa údaje o množstve tovaru zistené správcom dane a predložené žalobcom nezhodovali. U odberateľa N. A. Fair Play Trading Int. boli doklady žalobcu o uskutočnení obchodných transakcií v rozpore so skutočnosťou, pretože tovar mal byť priamo dodaný spoločnosti BRONANSZ Kft., čo nebolo touto spoločnosťou potvrdené a to napriek tomu, že nadobudnutie tovaru v dokladoch vykázala. U odberateľa SUGAR TREND Kft. boli doklady CMR v rozpore s tvrdením H. T., konateľa tejto spoločnosti, podľa ktorého mal byť tovar dodaný žalobcom spoločnosti SUGAR TREND Kft. v Kápolná tér v Maďarsku, následne prepravený na Slovensko, čo bolo potvrdené aj svedeckou výpoveďou P. H.. Tovar sa nikdy v Maďarsku nepredával. K námietke žalobcu, že mu správca dane kládol za vinu skutočnosti, ktoré sa týkali iných subjektov a ich činnosti žalovaný uviedol, že správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie predovšetkým u jeho priamych obchodných partnerov, či už dodávateľov alebo odberateľov, a keďže zo zistení vyplynulo, že tovar mali dodať a prepraviť k žalobcovi dodávatelia dodávateľov (teda subdodávatelia) správca dane správne vykonal preverovanie aj u subdodávateľov. Pokiaľ priamy dodávateľ žalobcu deklaroval, že tovar bol dodaný a prepravený priamo od jeho dodávateľa k žalobcovi, pričom táto skutočnosť u subdodávateľov nebola potvrdená, potom nemohol žalobcom deklarovaný priamy dodávateľ predmetný tovar žalobcovi skutočne dodať. Hoci žalobca deklaroval, že všetci jeho odberatelia potvrdili fyzické prijatie tovaru, uvedenú skutočnosť nebolo možné potvrdiť v prípade tých deklarovaných odberateľov, ktorí boli nekontaktní, alebo sa u nich prijatie tovaru nepotvrdilo, alebo bol tovar dodaný a prevzatý úplne inými spoločnosťami ako daňový subjekt deklaroval.

K námietke žalobcu, že správca dane vec nesprávne právne posúdil v dôsledku nesprávnej aplikácie zákona žalovaný uviedol, že správca dane preveroval právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr, ktorými žalobca preukazoval nákup tovaru (cukru a oleja) a to s ohľadom na všetky podmienky stanovené v § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH pre odpočítanie dane a teda aj následné použitie tovaru na jeho zdaniteľné plnenia, tj. v danom prípade deklarované dodanie tovaru do iného členského štátu EÚ. Pokiaľ išlo o predaj obchodovaného tovaru od žalobcu k jeho dodávateľom správca dane vykonal preverovanie za účelom overenia reálnosti dodania tovaru odberateľom uvedeným na odberateľských faktúrach na určených odberných miestach. Dodávky tovaru do iného členského štátu s oslobodením od dane neboli preukázané tak, ako boli žalobcom v predložených dokladoch deklarované. Správca dane posudzoval dodávky tovarov podľa jednotlivých dodávateľov a odberateľov a preveroval práve tie doklady, ktoré predložil žalobca ohľadom nákupu a následného predaja tovaru. Správca dane preveroval CMR doklady, ktoré predložil žalobca ako dôkaz o odoslaní tovaru k svojim odberateľom a ktoré vystavoval sám žalobca. V nich bolo uvedené miesto určenia, avšak vierohodnosť týchto dokladov bola spochybnená. Skutočnosť, že žalobca sám prepravu tovaru od neho k odberateľom do iných členských štátov EÚ nezabezpečoval, ho nezbavovalo povinnosti preukázať, že pri dodaní tovaru fakturovaného s oslobodením od dane splnil podmienky zákona o DPH na jeho oslobodenie, a teda, že tovar opustil tuzemsko a bol dodaný deklarovaným odberateľom tak, ako to žalobca uvádzal v dokladoch CMR o odoslaní tovaru. Žalobca nesúhlasil ani s vyhodnotením výpovede svedka B.. C. R. správcom dane v tom zmysle, že napriek skutočnosti, že bol vedúcim tzv. „externého predaja", nevedel sa 2 4 S / 5 4 / 2 0 1 8 - 14 -

vyjadriť k spoločnostiam AP 22 s.r.o, DIESIRAE s.r.o., AVENA s.r.o, BITVET Czech republic s.r.o., ERA

- PACK - PLUS spol. s r.o., cez ktoré bol tovar predaný spoločnostiam do Česka a vrátil sa späť k žalobcovi s tým, že podľa žalobcu tento záver správcu dane potvrdil jeho tvrdenie, že pri veľkoobchodnej činnosti s uvedeným tovarom nemal a ani nemohol mať žiadnu vedomosť o existencii iných subjektov, než boli jeho priami zmluvní dodávatelia a odberatelia. K tomu žalovaný uviedol, že výpoveďami svedkov B.. C. R. a B.. A. H. bolo preukázané, že B.. R. bol denne B.. H. informovaný reportmi o pohybe tovaru na sklade, B.. H. osobne kontroloval tovar prichádzajúci do skladu a podľa zistení u prepravcov im boli v skladoch žalobcu odovzdávané aj CMR doklady. B.. H. boli diktované údaje na dodávateľské faktúry od spoločnosti ZEAL, s.r.o. pre žalobcu. Z ich výpovedí vyplynuli ďalšie informácie, ktoré preukázali obchodovanie žalobcu s cukrom a olejom, z čoho vyvodil, že žalobca disponoval informáciami o skutočnom pohybe tovaru a jeho dodaní. K odvolacej námietke žalobcu, že ho správca dane v rozpore so zákonom zaťažoval dôkazným bremenom svedčiacim iným subjektom a týkajúcim sa ich činnosti napriek tomu, že žalobcovi bol obchodovaný tovar (cukor a olej) jeho dodávateľmi skutočne fyzicky dodaný, žalovaný uviedol, že i keď správca dane existenciu obchodovaného tovaru nespochybnil, bolo spochybnené dodanie uvedeného tovaru tými dodávateľmi, ktorých žalobca označil na základe predložených dokladov a nebolo preukázané ani jeho následné dodanie tým odberateľom, ktorí boli v žalobcom predložených dokladoch označení, a teda reálne obchodovanie s tovarom v rámci deklarovaného reťazca dodávateľských a odberateľských spoločností nebolo preukázané, pretože reálnosť plnenia nie je daná existenciou faktúr a ich zaúčtovaním v účtovníctve, ale musí byť preukázané reálne plnenie podľa predložených dodávateľských a odberateľských faktúr. Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že žalobca v rámci obchodov s cukrom a olejom vystupoval vždy ako posledný obchodný článok v rámci Slovenskej republiky, ktorý deklaroval nadobudnutie tovaru od slovenských dodávateľov s cieľom získať odpočítanie dane a následne deklaroval jeho dodanie do iných členských štátov EU s cieľom oslobodiť dodanie tovaru od dane, pričom ani v jednom prípade nezodpovedal za prepravu, nezabezpečoval ju a nepodieľal sa na jej organizovaní, či už na strane dodávateľa alebo odberateľa. Deklaroval príjem a výdaj tovaru zo skladu a predložil doklady, ktoré podľa jeho presvedčenia jeho nárok na odpočítanie dane, resp. na od dane oslobodené dodanie tovaru preukazovali. Zo zistení správcu dane však vyplynulo, že žalobca mal informácie o skutočnom pohybe tovaru, v jeho sklade malo dochádzať len k výmene dokladov CMR, ktoré vystavoval žalobca a tiež sám žalobca zadával údaje na dodávateľské faktúry, napr. v prípade dodávateľa ZEAL s.r.o., z čoho vyvodil, že sa aktívne zúčastňoval na uvedených obchodoch, s cieľom získať výhodu v podobe odpočítania dane. V tejto súvislosti poukázal aj na údaje správcu dane ohľadom vyhodnotenia histórie daňových priznaní na DPH, ktoré žalobca podal od októbra 2011 do marca 2012 počas obchodovania s cukrom a olejom, počas ktorého vykazoval s ohľadom na jeho dovtedajšiu a následnú obchodnú činnosť neobvykle vysoké nadmerné odpočty. Odvolaciu námietku žalobcu, že nie je zodpovedný za nekontaktnosť zmluvných partnerov, pričom ani jeden z nich dodanie tovaru žalobcovi nevyvrátil, žalovaný uviedol, že tvrdenie, že všetci jeho dodávatelia a odberatelia potvrdili dodanie tovaru sa nezakladá na pravde, pretože 2 4 S / 5 4 / 2 0 1 8 - 15 -

potvrdenia dodávok jednotlivými dodávateľmi a odberateľmi boli spochybnené, čo bolo podrobne v rozhodnutí správcu dane uvedené. Jednotlivé dodávateľské a subdodávateľské spoločnosti v priebehu deklarovaných obchodov s cukrom a olejom alebo v nasledovnom období zmenili svojich spoločníkov a konateľov za občanov z iných štátov, dobrovoľne zanikli alebo boli vymazané ex offo, čo vyhodnotil ako účelové konanie obchodníkov v reťazci spoločností obchodujúcich s cukrom a olejom, ktorého súčasťou bol aj žalobca, aby bolo znemožnené preverenie deklarovaných obchodov. Nebolo pravdivé ani jeho tvrdenie, že sa nemohol vyjadriť k zisteným skutočnostiam, pretože z administratívneho spisu jednoznačne vyplýva, že žalobca sa vyjadril niekoľkokrát, správca dane sa s každým jeho vyjadrením zaoberal aj vysporiadal, hoci žalobca opakovane poukazoval na tie isté skutočnosti. Za nedôvodnú považoval žalovaný aj odvolaciu námietku žalobcu, že správca dane neprípustným spôsobom generalizoval a zovšeobecňoval získané informácie, a to vždy v neprospech žalobcu s tým, že podľa žalovaného správca dane všetky dôkazy uviedol a vyhodnotil v súvislosti s jednotlivými dodávkami cukru a oleja. K odvolacej námietke žalobcu, že správca dane podmieňoval jeho nárok na odpočet DPH z prijatých plnení zavedením ďalších povinností, napr. zaplatením dane ďalšími subjektami v rámci dodávateľsko-odberateľských vzťahov, podaním daňového priznania iným subjektom, než žalobcom, či skúmaním nasledujúceho pohybu tovaru a pod. žalovaný uviedol, že správca dane uvedeným spôsobom nepostupoval a nepodmieňoval nárok žalobcu na odpočet DPH z prijatých plnení uložením ďalších povinností žalobcovi, ale preveroval splnenie podmienok podľa zákona o DPH na odpočítanie dane a v tej súvislosti preveroval reálnosť uskutočnenia deklarovaných plnení. K tvrdeniu žalobcu, že riadne viedol svoju účtovnú evidenciu, uskutočňoval obvyklú a reálnu obchodnú činnosť, riadne si preveroval svojich obchodných partnerov a splnil všetky podmienky pre priznanie nároku na odpočítanie dane podľa zákona, účinného v kontrolovanom zdaňovacom období, žalovaný uviedol, že hoci žalobca k uplatnenému nároku na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr v kontrolovanom zdaňovacom období formálne doklady predložil, reálne uskutočnenie fakturovaných plnení dodávateľmi, ktoré boli v predložených dodávateľských faktúrach deklarovaní, sa nepreukázalo. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na ust. §§ 49 ods. 1 a 2, § 19 ods. 1 § 51 ods. 1 zákona o DPH a smernicu Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 a zdôraznil, že právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na takú daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej evidencie vo faktúre bez toho, aby bolo právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty žalobcom reálne preukázané. Žalobca tiež s poukazom na judikatúru Európskeho súdneho dvora a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3 Sžf 1/2011 tvrdil, že postup správcu dane sa javil tak, ako by si daňové orgány vopred urobili názor na žalobcu a potom zabezpečovali dôkazy, ktoré ich názor potvrdili a neprihliadali k dôkazom, ktoré svedčili v jeho prospech, k čomu žalovaný uviedol, že rozhodnutia Európskeho súdneho dvora vo veci C-438/09 Dankowski ani rozhodnutie vo veci C-95/07 Ecotrade nie sú aplikovateľné na prípad žalobcu a rozhodnutie vo veci C-642/11 Stroy Trans, či iné, na ktoré žalobca poukázal potvrdzujú, že vystavené faktúry musia zodpovedať skutočnému plneniu, inak nemôže vzniknúť právo na odpočítanie dane. Žalovaný tiež poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Sžf 4/2009 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu 2 4 S / 5 4 / 2 0 1 8 - 16 -

Slovenskej republiky č. III.ÚS 78/2011 zo dňa 23. februára 2011 s tým, že žalobca ako daňový subjekt, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty, a ktorý si tento nárok aj uplatnil, musí preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži len na verifikáciu skutočností a dokladov, ktoré tvrdil a predložil daňový subjekt. K žalobcom namietanému rozloženiu dôkazného bremena žalovaný uviedol, že ak správca dane pri preverovaní žalobcom predložených písomných podkladov spochybnil ich vierohodnosť pravdivosť alebo ich úplnosť, potom si splnil svoju dôkaznú povinnosť v zmysle § 24 Daňového poriadku a dôkazné bremeno, ohľadom vyvrátenia spochybnenia žalobcom predložených dôkazov správcom dane, bolo opäť na žalobcovi. Vyhodnotiac odvolacie námietky žalobcu žalovaný zhrnul, že správca dane v daňovej kontrole aj vo vyrubovacom konaní postupoval v súlade s Daňovým poriadkom, skutkový stav posudzoval podľa ustanovení zákona o DPH v súlade so sledovanými cieľmi DPH vyjadrenými v Smernici Rady 2006/112/ES a v rozsudkoch Súdneho dvora EÚ. Všetky získané dôkazy vyhodnotil podľa svojej úvahy, každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach a prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Dokazovanie viedol v súčinnosti so žalobcom, pričom dbal na to, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie. Umožnil žalobcovi využiť jeho právo vyjadrovať sa ku všetkým zisteniam, ktoré vyšli najavo v priebehu daňovej kontroly a nedošlo k žiadnemu ukráteniu žalobcu na jeho zákonných procesných právach. Rozhodnutie správcu dane bolo vydané v súlade s príslušnými ustanoveniami Daňového

poriadku a obsahuje zákonom predpísané náležitosti. Žalovaný preto nezistil žiadne dôvody na zrušenie odvolaním napadnutého rozhodnutia správcu dane. Žaloba 9. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného aj prvostupňového rozhodnutia správcu dane a vrátenia veci príslušnému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie a rozhodnutie. Nezákonnosť rozhodnutia žalovaného aj rozhodnutia správcu dane namietal z dôvodov, že 1) vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, 2) boli nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, 3) vychádzali zo skutkového stavu, ktoré bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, 4) skutkový stav, ktorý bol podkladom označených rozhodnutí bol v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemal oporu a 5) v konaní pred orgánom verejnej správy došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohli mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. V obsahovo rozsiahlej správnej žalobe konkretizoval jednotlivé dôvody nezákonnosti, ktoré boli v podstate obsahovo zhodné s dôvodmi jeho odvolania, na ktoré tiež v podrobnostiach poukazoval. 10. Nezákonnosť rozhodnutia žalovaného (aj rozhodnutia správcu dane) pre vady konania odôvodnil porušením zásad správy daní v zmysle § 3 ods. 1, 2, 3, 7 Daňového poriadku, čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (Štátne orgány môžu konať iba na základe 2 4 S / 5 4 / 2 0 1 8 - 17 -

Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon), a zásady zákonnosti ukladania daní v zmysle čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (Dane a poplatky možno ukladať zákonom alebo na základe zákona) tým, že A) mu bola odňatá možnosť riadnej účasti na daňovom konaní a) právo predkladať a navrhovať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia (§ 45 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku), pretože s jeho návrhmi na dokazovanie obsiahnutými vo vyjadrení z 8. augusta 2016 k Oznámeniu správcu dane o zistených skutočnostiach pri daňovej kontrole sa správca dane v protokole nevysporiadal, nevyjadril sa k nim a ani navrhované dôkazy počas daňovej kontroly nevykonal, v dôsledku čoho mu bolo upreté aj právo vyjadriť sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam (§ 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku), pretože bez vykonania navrhovaných dôkazov (a bez toho, aby ich nevykonanie bolo zdôvodnené) neboli známe všetky zistené skutočnosti, b) bolo mu upreté právo klásť svedkom pri ústnom pojednávaní otázky (§ 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku), pretože o výsluchu svedkyne G.. A. G. nebol upovedomený a toto svoje právo nemohol realizovať ani pri faktických výsluchoch svedkov B.. G. E., G. V., G. H., B.. C. C., A.. B. J. a C. V., A. L., C. M., E. T., L. D., Q. F., B.. D. N., C. R., G. D., H. B., H. O., C. W., A. T., V. N., C. E., pretože boli realizované v rozpore so skutočným obsahom týchto úkonov ako miestne zisťovania, v dôsledku čoho vydané rozhodnutia vychádzajú z nezákonne získaných, a preto neprípustných dôkazov, čím bolo zasiahnuté do jeho práva na spravodlivé konanie, c) správca dane nepostupoval v súlade s ust. § 46 ods. 5 Daňového poriadku, pretože neoznámil žalobcovi svoje pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti ním predložených dôkazov, nevyzval ho, aby sa k nim vyjadril. Žalobca sa o nich dozvedel len z Oznámenia správcu dane o zistených skutočnostiach pri daňovej kontrole zo dňa 21. júla 2016, avšak pre ich neurčitosť nemohol rozpory odstrániť, pretože nemal vedomosť, v čom rozpor spočíva,

B) bolo porušené ust. § 24 Daňového poriadku, pretože správca dane zaťažoval žalobcu dôkazným bremenom ohľadom skutočností, ktoré sa ho priamo netýkali a dôsledky dôkaznej núdze pričítal v jeho neprospech (preverovanie obchodných transakcií predchádzajúcich a nasledujúcich jeho priamym dodávateľsko-odberateľským vzťahom), čím C) bolo porušené aj ust. § 44 ods. 1 Daňového poriadku, D) daňová kontrola nebola ukončená zákonným spôsobom, a preto nemohlo začať legitímne vyrubovacie konanie, v dôsledku čoho sú v ňom vydané rozhodnutia zaťažené vadou nezákonnosti, a to preto, že protokol z daňovej kontroly neobsahoval všetky zákonné náležitosti (§ 47 ods. 1 písm. h) a i) Daňového poriadku - preukázané kontrolné zistenia (počas daňovej kontroly neboli bez zdôvodnenia vykonané dôkazy navrhnuté žalobcom, a preto neboli ani vyhodnotené a žalobca sa k nim nemohol vyjadriť), a preto jeho 2 4 S / 5 4 / 2 0 1 8 - 18 -

doručenie nemohlo vyvolať následok ukončenia daňovej kontroly (§§ 46 ods. 8, ods.9 písm. a), 47 písm. h) Daňového poriadku), E) bola prekročená maximálna dĺžka daňovej kontroly (§ 46 ods. 10 Daňového poriadku) v spojení s prekročením maximálnych lehôt na vybavenie dožiadaní v rámci medzinárodnej výmeny informácií

a prerušením daňovej kontroly (§ 61 Daňového poriadku), ktoré boli realizované na zistenie/overenie skutočností ohľadom obchodných transakcií a podnikateľských subjektov v rámci obchodného reťazca, ktoré sa žalobcu netýkali, a preto boli neúčelné, správca dane priebežne získané informácie z dožiadaní nevyhodnocoval a neposudzoval možnosť pokračovania v daňovej kontrole aj na základe získaných čiastočných informácií, daňová kontrola bola umelo predĺžená aj tým, že správca dane nesúlad žalobcom predložených dokladov so skutočnosťou konkretizoval až v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 29. mája 2017 (posledná zápisnica pred vydaním rozhodnutia vo vyrubovacom konaní), čím nezákonne preniesol ťažisko dokazovania do vyrubovacieho konania (aj tým, že návrhy žalobcu na vykonanie dôkazov obsiahnuté vo vyjadrení z 8. augusta 2016 k Oznámeniu o zistených skutočnostiach pri daňovej kontrole počas daňovej kontroly nevykonal a v protokole neozrejmil, prečo ich nevykonal. Uvedené ozrejmil až vo vyjadrení zo 17. októbra 2016 k vyjadreniu žalobcu z 8. augusta 2016, tj. po vyhotovení protokolu), F) bolo porušené jeho právo na spravodlivé konanie, pretože a) Oznámenie správcu dane o zistených skutočnostiach pri daňovej kontrole zo dňa 21. júla 2016 mu bolo doručené skôr (21. júla 2016) než Oznámenie o pominutí dôvodov na prerušenie daňovej kontroly zo dňa 20. júla 2016 (doručené 3. augusta 2016), b) v protokole aj v rozhodnutí správcu dane absentuje riadne vyhodnotenie dôkazov, návrhy žalobcu na vykonanie dôkazov podaním z 8. augusta 2016 a podaním zo 4. júna 2017, v ktorom boli obsiahnuté podrobné námietky k obsahu zápisnice z pojednávania zo dňa 29. mája 2017 boli odmietnuté bez relevantného odôvodnenia a c) v konaní neboli zohľadnené dôkazy svedčiace v prospech žalobcu. 11. Nezákonnosť rozhodnutia žalovaného pre nedostatočne zistený skutkový stav veci odôvodnil tým, že a) boli opomenuté skutkové okolnosti a dôkazy, ktoré menia skutkový stav tak, ako bol prezentovaný správcom dane a žalovaným, b) správca dane sa nezaoberal návrhmi na dokazovanie, ktoré predložil žalobca v podaní zo dňa 8. augusta 2016, a preto nemohol riadne zistiť skutkový stav veci a žalovaný tento nedostatok jeho rozhodnutia neodstránil. c) správca dane mal zistiť konkrétne množstvo tovaru, resp. jeho hodnotu, ktorá bola základom dane, aby mohol vo veci správne rozhodnúť a správne určiť daň. 12. Nezákonnosť rozhodnutia žalovaného (aj rozhodnutia správcu dane) pre skutkový stav, ktorý bol zistený v rozpore s obsahom spisu, resp. nemal v obsahu administratívneho spisu oporu odôvodnil tým, že a) správcom dane a žalovaným prezentovaný skutkový stav veci nezodpovedá skutočnosti, b) že existujú rozpory v 2 4 S / 5 4 / 2 0 1 8 - 19 -

„preukázaných zisteniach" v porovnaní s obsahom spisu a vykonanými dôkazmi, že c) existujú rozpory aj v rámci odôvodnenia ich rozhodnutí, že d) zistenia orgánov verejnej správy nesúviseli s obchodnou činnosťou žalobcu, že e) z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že dôkazy boli hodnotené vo svetle jednotlivých dodávok, že f) skutkové zistenia ohľadom niektorých prepravcov boli generalizované, pričom žalovaný nedostatky rozhodnutia správcu dane neodstránil, že g) žalovaný nepravdivo, v rozpore s obsahom spisu tvrdil, že protokol vypracovaný správcom dane mal všetky náležitosti a bol vyhotovený v súlade s právnymi predpismi, že v protokole boli obsiahnuté všetky zistenia a skutočnosti, že správca dane uviedol stanovisko k žalobcom navrhovaným dôkazom, že dožiadania v rámci medzinárodnej výmeny informácií boli správcom dane vykonávané za účelom správneho určenia dane (pretože v skutočnosti boli vykonávané za účelom preverenia obchodov na vstupe a výstupe v rámci obchodného reťazca) a že sa správca dane vysporiadal s judikatúrou, na ktorú žalobca poukázal v podaní zo 4. júna 2017 (s rozhodnutiami Európskeho súdneho dvora vo veciach PPUH Stehcemp, TWOH C184/05 - Správca dane na informáciách získaných cez MVI založil svoje rozhodnutie o tom, že žalobca nesplnil podmienky pre priznanie nároku na odpočítanie a oslobodenie od dane napriek tomu, že Inštitút medzinárodnej výmeny informácií nie je možné využívať za účelom zistenia, či sú splnené podmienky, ktoré požaduje legislatíva daného štátu na oslobodenie operácie od dane, Teleos, rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3 Sžf 1/2011), že h) sa nepodarilo zistiť skutočné obchodované množstvo tovaru pretože jeho množstvo bolo preukázané dodacími listami a tiež podpornými dôkazmi od jednotlivých externých dopravcov. 13.Tvrdený dôvod nezákonnosti pre nesprávne právne posúdenie veci žalobca odôvodnil a) nesprávnou aplikáciou právnych predpisov Slovenskej republiky a Európskej únie, najmä vo vzťahu k zodpovednosti žalobcu za konanie/opomenutie iných subjektov, b) neaplikovaním noriem komunitárneho práva ohľadom maximálnych lehôt na vybavenie dožiadaní v rámci medzinárodnej výmeny informácií,

c) žalovaný aj správca dane rozhodli v konaní v rozpore s európskou legislatívou a judikatúrou Európskeho súdneho dvora, nesprávne aplikovali a interpretovali judikáty, na ktoré žalobca poukázal, niektoré považovali za neaplikovateľné, pričom dôvody, ktoré žalovaný k uvedenému uviedol, neobstoja, d) žalovaný nesprávne konštatoval, že protokol z daňovej kontroly mal všetky zákonom stanovené obsahové náležitosti, pretože uvedené bolo v rozpore s obsahom spisu, keďže správca dane nezaujal žiadne stanovisko k návrhom žalobcu na vykonanie dokazovania, ktoré bolo obsahom vyjadrenia žalobcu k Oznámeniu správcu dane o zistených skutočnostiach pri daňovej kontrole, protokol z daňovej kontroly bol preto nezákonným dôkazom, a preto nemohlo začať vyrubovacie konanie a doručenie protokolu nemohlo ani spôsobiť ukončenie daňovej kontroly, e) nesprávne vyložil ustanovenie § 61 ods. 4 Daňového poriadku ohľadom pominutia dôvodov na prerušenie daňovej kontroly v kontexte maximálnej dĺžky lehôt pre dožiadania 2 4 S / 5 4 / 2 0 1 8 - 20 -

v rámci medzinárodnej výmeny informácií, pretože bola porušená zásada primeranosti a účelnosti, keďže daňová kontrola bola umelo predĺžená zneužitím inštitútu prerušenia daňovej kontroly a v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/32/2012, rozhodnutie ESD vo veci TWOH - C 184/05, v zmysle ktorého je zakázané využívať inštitút medzinárodnej výmeny informácií za účelom zistenia splnenia podmienok na oslobodenie od dane, nerešpektoval judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, pričom povinnosť prihliadať na ňu vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf 6/2012 zo dňa 31. januára 2013 a jeho argumentáciu ohľadom „doručenia konečnej odpovede" považoval za nenáležitú, f) nesprávne stotožnil pojem „miesto určenia" s pojmom „miesto vykládky", ktorý nie je zákonným termínom a zákonný pojem „miesto určenia" nie je v zákone o dani z pridanej hodnoty definovaný, g) neboli rešpektované princípy a zásady komunitárneho práva - judikatúra Európskeho súdneho dvora, Smernice, ktoré neumožňujú členským štátom Európskej únie podmieňovať nárok na odpočet DPH z prijatých plnení zavedením ďalších povinností, pričom žalobca tvrdil, že dôvodom na odopretie jeho nároku na odpočítanie dane boli výlučne skutočnosti, ktoré sa týkali obsahu právnych vzťahov iných subjektov, resp. nepreukázania tohto vzťahu, čo bolo v rozpore s povinnosťou orgánov správy daní posudzovať jednotlivé obchodné transakcie mimo im predchádzajúcich a po nich nasledujúcich obchodných transakcií, h) tvrdenie žalovaného, že „správca dane zohľadnil všetky skutočnosti a premietol ich do odvolaním napadnutého rozhodnutia, vrátane vyjadrenia žalobcu a vysporiadania sa s ním" označil za výsledok nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože správca dane sa nevysporiadal s jeho vyjadrením zo dňa 8. augusta 2016 a ani s namietaným porušením ust. § 46 ods. 5 Daňového poriadku, i) za nesprávne právne posúdenie veci označil žalobca skutočnosť, že žalovaný preukázanie dodania tovaru odvodzoval od preukázania skladovania tovaru dodávateľmi a subdodávateľmi žalobcu, pričom uvedené podľa zákona o dani z pridanej hodnoty nie je podmienkou prevodu vlastníckeho práva a uskutočnenia dodania tovaru, čo žalobca podložil aj judikatúrou Európskeho súdneho dvora, avšak žalovaný sa uvedenými pravidlami a normami neriadil a nevysporiadal sa s nimi, j) závery žalovaného vychádzajú z nesprávneho nerozlišovania medzi obsahom a účastníkmi prepravných vzťahov a účastníkmi dodávateľsko-odberateľských vzťahov, z nesprávneho stotožňovania osoby deklarovaného dodávateľa a osoby odosielateľa tovaru a z generalizovania skutkových zistení ohľadom jednotlivých dodávok (čo je samo o sebe nepreskúmateľné), keď na základe uvedeného žalovaný tvrdil, že dodávateľ žalobcu deklaroval, že tovar bol žalobcovi prepravený priamo od jeho subdodávateľa, čo v konaní nebolo preukázané, a z čoho žalovaný nesprávne vyvodil, že v dôsledku uvedeného nemohol byť tovar žalobcovi dodaný ani tým dodávateľom, ktorý vystavil faktúru, k) rozhodnutie o vzniku daňovej povinnosti žalobcu považoval za výsledok nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože pokiaľ nebolo zistené skutočné množstvo 2 4 S / 5 4 / 2 0 1 8 - 21 -

obchodovaného tovaru, tak nemohla byť ani správne určená daň a bolo povinnosťou správcu dane iné množstvo tovaru preukázať.

14. Nezákonnosť rozhodnutia žalovaného pre jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov, resp. pre nezrozumiteľnosť odôvodnil tým, že

- žalovaný sa nezaoberal námietkou žalobcu ohľadom vadného postupu správcu dane v súvislosti s vyjadrením správcu dane zo dňa 17. októbra 2016 k vyjadreniu žalobcu k Oznámeniu o zistených skutočnostiach pri daňovej kontrole, z ktorého vyplynulo, že sa „nestíhal zaoberať" pripomienkami žalobcu a navrhovanými dôkazmi počas daňovej kontroly pred vyhotovením protokolu a že sa nimi bude zaoberať vo vyrubovacom konaní,

- nedôsledne, alebo vôbec sa nevysporiadal s podstatnými námietkami žalobcu (nezákonne získané dôkazy, rozpory „v preukázaných zisteniach", rozhodnutie správcu dane založené na zisteniach, ktoré sa týkali iných subjektov, nemožnosť účasti žalobcu na výsluchu svedkov, námietka nutnosti zohľadnenia podstatného obsahu úkonu v súvislosti s úkonmi správcu dane označenými ako miestne zisťovanie, hoci v skutočnosti išlo o výsluch svedkov, odňatie možnosti riadnej účasti na konaní žalobcovi, absencia vyhodnotenia dôkazov, ktoré boli obsahom podania žalobcu zo dňa 8. augusta 2016 a zo dňa 4. júna 2017, obsahové nedostatky protokolu, v dôsledku ktorých nemohlo dôjsť k riadnemu ukončeniu daňovej kontroly a legálnemu začatiu vyrubovacieho konania, pretože jeho rozhodnutie obsahuje len všeobecné argumenty „...správca dane nepochybil...",

- žalovaný sa nevysporiadal s námietkou žalobcu ohľadom maximálnej lehoty na vybavenie dožiadaní v rámci medzinárodnej výmeny informácií,

- nevysporiadal sa s odvolacou námietkou žalobcu, že správca dane mal konať a vyhodnotiť aj čiastkové odpovede získané v rámci medzinárodnej výmeny informácií v súvislosti s tým, že v dôsledku uplynutia času boli porušené práva žalobcu tým, že zrušenie spoločností, ich likvidácia boli vyložené v neprospech žalobcu,

- nevysporiadal sa s namietanou potrebou a účelnosťou prerušenia daňovej kontroly,

- nevysporiadal sa s odvolacou námietkou, že správca dane vo veci rozhodol v rozpore s rozhodnutím Európskeho súdneho dvora vo veci TWOHC-184/05,

- nevysporiadal sa s námietkou, že daňová kontrola nebola ukončená, lebo protokol nemal zákonné náležitosti, a preto nemohlo začať vyrubovacie konanie, nedôsledne sa vysporiadal s námietkou neprípustnej generalizácie „negatívnych dôkazov" a s námietkou nezohľadnenia dôkazov svedčiacich v prospech žalobcu,

- jeho rozhodnutie neobsahovalo hodnotiaci záver, prečo považoval dôkazy predložené žalobcom za nesprávne alebo nedôveryhodné a prečo iným vykonaným dôkazom uveril (v súvislosti s CMR dokladmi), keď žalovaný tvrdil „rozpory v obsahu dokladov so skutočnosťou", avšak nezobral do úvahy to, že preprava tovaru sa fyzicky uskutočnila, tovar opustil územie Slovenskej republiky, a ani skutočnosti týkajúce sa toho, ktoré subjekty boli za obsah CMR zodpovedné a do akej miery mohol tieto skutočnosti zistiť žalobca, ktorý doklady CMR vystavil len ako odosielateľ tovaru,

- z rozhodnutia žalovaného nevyplynulo, na základe čoho dospel k záveru, že správca dane sa vysporiadal s judikatúrou, na ktorú žalobca poukazoval, 2 4 S / 5 4 / 2 0 1 8 - 22 -

- nevyjadril sa k námietke žalobcu ohľadom nezákonne preneseného dokazovania do vyrubovacieho konania,

- nevysporiadal sa s dôkazmi v prospech žalobcu a to najmä v súvislosti s preverovaným dodaním kryštálového cukru od dodávateľa MST Trade s.r.o. pre žalobcu (podrobne pozri bod 15) tohto rozhodnutia) s tým, že žalobca detailne popísal rozpory v skutkových zisteniach, na čo žalovaný nereagoval. V dôsledku uvedeného nezodpovedal obsah rozhodnutia žalovaného zákonným požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 63 ods. 5 Daňového poriadku,

- žalovaný sa nijako nevysporiadal so skutočnosťou, že žalobca nemal reálne vedomosť o subdodávateľoch a subodberateľoch, pričom obsah uzavretých rámcových zmlúv nie je objektívnym dôkazom o jeho vedomosti o subdodávateľoch a subodberateľoch, pretože bolo jednoznačne preukázané, že dodávatelia informácie o svojich subdodávateľoch neposkytovali a neposkytovali ich ani odberatelia o svojich subobodberateľoch, čo vyplynulo zo svedeckej výpovede D. H., ktorú žalovaný nesprávne vyhodnotil,

- žalovaný sa nijako nevysporiadal s námietkou žalobcu, že žalobca nemal žiadny dôvod pochybovať o správnosti prehlásení jeho odberateľov, že im bol tovar dodaný a že opustil územie Slovenskej republiky, pričom dodanie tovaru bolo realizované až po zaplatení kúpnej ceny odberateľom prostredníctvom bezhotovostných platieb,

- nevysporiadal sa ani s jeho námietkou, že pokiaľ sa aj preprava uskutočnila inak, ako bolo žalobcom preukazované, prípadne, ak fyzicky tovar prijala iná osoba ako bola odberateľom potvrdená, uvedené nemá žiadny vplyv na obsah a identitu účastníkov dodávateľsko-odberateľských vzťahov žalobcu,

- žalovaný sa nevysporiadal ani s námietkou žalobcu, že žalobca nemal dôvod skúmať „pôvod tovaru", pretože jeho dodávateľmi boli tuzemské obchodné spoločnosti, fyzicky bol tovar žalobcovi dovezený s vystaveným dodacím listom a faktúrou,

- žalovaný nijako nezdôvodnil, prečo výpoveď svedka P. H. (svedčil, že žalobca mal vedomosť o obsahu CMR dokladov v prípade dodania tovaru žalobcovi) považoval za hodnovernejšiu, než výpoveď svedka B.. H. - zamestnanca žalobcu, ktorý potvrdil, že pri preberaní dodaného tovaru doklady CMR nevidel,

- nevysporiadal sa ani s odvolacími námietkami žalobcu ohľadom nesprávne zisteného skutkového stavu veci, resp. jeho rozporov s obsahom spisu. 15. Nesprávne právne posúdenie veci žalobca namietal aj v súvislosti s hodnotením obchodnej transakcie od dodávateľa MST Trade s.r.o., keď v súvislosti s preverovaním uskutočnenia zdaniteľných obchodov medzi žalobcom a jeho dodávateľom MST Trade s.r.o. v rámci popisu a hodnotenia obsahu odpovede na dožiadanie správca dane uviedol len „objednávky boli mailom, na dodávky cukru bola uzatvorená písomná rámcová zmluva č. 3/2011" (odpoveď pochádzala od Daňového úradu Nitra ako miestne príslušného správcu dane dodávateľa MST Trade s.r.o.), pričom neuviedol celý obsah odpovede, z ktorej vyplynulo aj, že „daňový subjekt MST Trade s.r.o. podal za zdaňovacie obdobie marec 2012 daňové priznanie, uviedol daň vo výške prevyšujúcej súčet daní na preverovaných faktúrach, preverované faktúry boli zaúčtované v účtovníctve daňového subjektu, priznal a odviedol 2 4 S / 5 4 / 2 0 1 8 - 23 -

DPH z preverovaných faktúr v zdaňovacom období marec 2012, má priestory vhodné na skladovanie kryštálového cukru vo Dvoroch nad Žitavou, Tabaková ulica a v Nových Zámkoch na Dvorskej ceste č. 8, faktúry za nákup kryštálového cukru boli spoločnosťou CBA Slovakia s.r.o. uhradené bezhotovostne, zamestnanci správcu dane vykonali fyzickú obhliadku skladových priestorov na adrese Dvorská cesta 8 v Nových Zámkoch, v ktorých sa nachádzal cukor v 1-kilogramových baleniach na paletách a v 50-kilogramových vreciach, MST Trade s.r.o. vystavil preverované faktúry, kryštálový cukor bol podľa vyjadrenia MST Trade s.r.o. dodaný spoločnosti CBA Slovakia, k čomu predložil faktúry pre CBA Slovakia, tiež faktúry od svojich dodávateľov kryštálového cukru, doklady o úhrade fakturovaných súm, rámcovú kúpnu zmluvu č. 3/2012 uzatvorenú s CBA Slovakia, kúpnu zmluvu s dodávateľom HELMAND s.r.o., VITAPACE s.r.o., Worldwide Company s.r.o., YENISEI s.r.o., zmluvu o nájme nebytových priestorov vo Dvoroch nad Žitavou, objednávky cukru sa uskutočňovali formou telefonických hovorov, resp. e-mailovou komunikáciou, prepravu tovaru zabezpečovala spoločnosť Jufidos s.r.o. a L. F. E.V., preprava bola vykonaná prostredníctvom externých prepravcov na trase z Nových Zámkov do Lučenca". Pokiaľ bolo v administratívnom konaní poukázané na absenciu skladovacích priestorov, resp. činnosti skladovania v období marec 2012 s odvolaním sa na dátum uzavretia písomnej zmluvy so spoločnosťou ERA - PACK - PLUS spol. s r.o., poukázal žalobca na zistenia u tejto spoločnosti, z ktorých vyplynulo, že v období marec 2012 pre spoločnosť MST Trade s.r.o. skladovanie tovaru nezabezpečovala, avšak zo zápisnice o miestnom zisťovaní zo dňa 21. marca 2013, ktorá bola spísaná Daňovým úradom Nitra, pobočka Nové Zámky, vyplynulo, že „za mesiac marec 2012 spoločnosť MST Trade s.r.o. v priestoroch ERA - PACK - PLUS spol. s r.o. ešte neskladovala. Faktúry boli vystavené len za prenájom kancelárskych priestorov a za poskytnutie vysokozdvižného vozíka v prípade, že sa uskutočnila prekládka cukru z kamióna na druhý kamión". Na uvedené žalobca poukázal ako na príklad účelového skresľovania výpovedí a vytrhávania jednotlivých informácií z kontextu, na základe čoho tvrdil, že skutkové zistenia v danej veci boli v zásadnom rozpore s obsahom dôkazov. V tejto súvislosti žalobca poukázal aj na svoje objednávky na dodanie tovaru od dodávateľa MST Trade s.r.o., komunikáciu svedčiacu o avizácii dodávok tovaru s uvedeným ŠPZ vozidiel, ktoré tovar do skladu žalobcu priviezli, čím bol preukázaný reálny obsah objednávok aj avizácii, pretože v spise sa nachádza e-mailová dokumentácia svedčiaca o tom, že dodávaný tovar sa skutočne fyzicky kontroloval, pretože v prípade zistených odlišností bol dodávateľ na to upozornený (napr. e-mail zo dňa 20. marca 2012 o 13,43 hod. zaslaný p. A. H., zamestnancom žalobcu p. E., konateľovi MST Trade s.r.o.) Žalobca tvrdil, že preverované faktúry jednoznačne zodpovedajú skutočne dodaným množstvám tovaru, čo vyplýva z porovnania obsahu e-mailovej komunikácie. Žalobca zdôraznil, že nezodpovedá za činnosť iných subjektov a nie je povinný dokazovať obchody medzi svojím dodávateľom a jeho subdodávateľmi a poukázal na výsledky zisťovania (zápisnica o ústnom pojednávaní, odpoveď na dožiadanie), z ktorej v súvislosti so spoločnosťou VITAPACE s.r.o. jej konateľ A.. J. potvrdil dodanie tovaru pre MST Trade s.r.o., bola riadne priznaná a odvedená daň z predmetných obchodov a dodanie tovaru pre MST Trade s.r.o. bolo potvrdené aj od HELMAND s.r.o. vrátane riadneho priznania obchodov a odvedenia 2 4 S / 5 4 / 2 0 1 8 - 24 -

príslušnej dane. Pokiaľ mu bolo odopreté odpočítanie dane z dôvodu nekontaktnosti spoločnosti Worldwide Company s.r.o. a Van-mond company s.r.o., ktoré doklady nepredložili, žalobca zdôraznil, že fyzická existencia tovaru nebola správcom dane popretá, a preto uvedené skutočnosti nemali žiadny vplyv na jeho obchodné transakcie, pretože so spoločnosťami Worldwide Company s.r.o. a Van-mond company s.r.o. nemal žiadny obchodný vzťah. Namietal, že uvedené skutočnosti neboli v rozhodnutí správcu dane riadne vyhodnotené, hoci bolo jednoznačne potvrdené, že skutočne došlo k reálnemu uskutočneniu zdaniteľných obchodov, pričom tovar žalobcovi dodal dodávateľ MST Trade s.r.o. Neuznanie nároku na odpočítanie DPH z dodávok tovaru od tohto dodávateľa pre žalobcu len s poukazom na to, že spoločnosť MST Trade s.r.o. dodanie pre kontrolovaný daňový subjekt síce formálne potvrdila, ale reálne dodanie cukru od subdodávateľov pre spoločnosť MST Trade s.r.o. nebolo preukázané, a tým nebolo preukázané ani dodanie cukru fakturovaného spoločnosťou MST Trade s.r.o. pre žalobcu, považoval za nesprávne a v rozpore s aplikovateľnými právnymi normami, ktoré boli podporené jednoznačnými právnymi závermi Európskeho súdneho dvora, napr. vo veci LVK- 5 EOOD C-643/11, v ktorom bola riešená otázka, kto je zodpovedný za zaplatenie dane v prípadoch, keď vznikla pochybnosť, či u dodávateľa podľa práva reálne vznikla daňová povinnosť, resp. aj ak by malo byť potvrdené, že daňová povinnosť nevznikla tak, že „ každá osoba, ktorá uvádza DPH na faktúre alebo inom dokumente slúžiacom ako faktúra je povinná túto daň zaplatiť". Z uvedeného žalobca vyvodil, že mu nemôže byť bránené uplatniť si nárok na odpočet DPH z dodávateľských faktúr od MST Trade s.r.o. (aj od ostatných deklarovaných dodávateľov) s tvrdením, že mu nevznikla daňová povinnosť, lebo nepreukázal nadobudnutie tovaru od subdodávateľov, pretože MST Trade s.r.o. nielen uviedol DPH na faktúrach vystavených žalobcovi, ale mu aj reálne dodal fyzický tovar. Subjektom povinným zaplatiť daň ako dodávatelia a žalobcovi ako ich odberateľovi zostáva právo odpočtu DPH zachované. Keďže v rozhodnutí žalovaného nebola obsiahnutá presvedčivá argumentácia, ktorá by vylúčila aplikovateľnosť uvedených pravidiel a právnych záverov aj na obchodné transakcie žalobcu, žalobca tvrdil, že sa žalovaný neriadil právnymi normami, ktoré sú súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky. 16. V podrobnostiach žalobca poukázal na skutkové zistenia a ich právne posúdenie vo vzťahu k jeho odberateľom spoločnosti SAPRIM s.r.o. Luhačovice, SUGAR TREND Kft., Györ, a K. I. Varšava, ktorí potvrdili nadobudnutie tovaru od žalobcu, avšak podľa správcu dane tovar dodávali späť na Slovensko a v niektorých prípadoch aj priamo daňovému subjektu. Žalobca poprel, že by mal nadobudnúť tovar od uvedených spoločností a poukázal na to, že správca dane neprezentoval žiadny objektívny dôkaz o vedomosti žalobcu o tom, že tovar, dodaný týmto odberateľom, sa mu mal vrátiť v rámci ďalších obchodných vzťahov, a ani žiadny dôkaz o tom, že by uvedené odberateľské spoločnosti mali vedomosť o ďalšom pohybe tovaru, s výnimkou jeho nadobudnutia ich vlastnými zákazníkmi. Pokiaľ žalovaný v rozhodnutí uvedené vyhodnotil tak, že „správca dane len uviedol, ako bolo deklarované dodanie tovaru a ako v skutočnosti bol tovar prepravovaný, pričom daňový subjekt deklaroval nákup vždy len od tuzemských dodávateľov a tí len od tuzemských 2 4 S / 5 4 / 2 0 1 8 - 25 -

dodávateľov", označil to žalobca za nesprávne právne posúdenie veci v dôsledku nerozlišovania medzi subjektami prepravnej zmluvy a subjektami jednotlivých dodávateľsko-odberateľských vzťahov. Z uvedeného potom žalobca vyvodil, že záver žalovaného, že „správca dane v žiadnom bode rozhodnutia nestotožňoval účastníkov prepravnej zmluvy so zmluvnými stranami", nezodpovedal obsahu spisu, a pokiaľ by tento záver žalovaného mal byť správny, tak z jeho rozhodnutia nie je možné zistiť, v čom malo byť rozporné, nehodnoverné alebo nesprávne tvrdenie žalobcu a ním predložené doklady, ktorými „deklaroval nákup len od tuzemských dodávateľov" a žalovaný ani neozrejmil, v čom by zistenie správcu dane, že tovar dodaný žalobcovi „bol pôvodne prepravený zo zahraničia" mal byť dôvodom na pochybnosti o uskutočnení deklarovaného obchodu tak, ako to tvrdil a preukazoval žalobca. 17. Žalobca poukázal na rozpory v skutkových zisteniach žalovaného v súvislosti s dodaním tovaru pre deklarovaných odberateľov žalobcu a s tým súvisiacimi dokladmi CMR, keď žalovaný v rozhodnutí (str. 43 a 44 rozhodnutia žalovaného) uviedol, že „bolo zistené, že tieto vystavoval priamo kontrolovaný daňový subjekt" a „podľa kúpno-predajných zmlúv mal žalobca disponovať presnými informáciami o mieste a spoločnosti, ktorá skutočne tovar prevzala, a teda mal disponovať aj informáciami o skutočnom mieste vykladania a dodania tovaru" s poukazom na to, že „miesto dodania pri realizovanej preprave nebolo vždy totožné s tým miestom dodania, ktoré deklaroval žalobca", t.j. namietal skutkové závery správcu dane a žalovaného, že žalobca mal pri odovzdávaní tovaru na prepravu k jeho odberateľovi informácie o skutočnej identite príjemcov tovaru a o skutočnom mieste jeho určenia, pretože nevypisoval celý formulár CMR, ale iba údaje týkajúce sa odosielateľa tovaru (žalobcu) a vychádzajúc z informácií poskytnutých mu odberateľom vypísal aj údaje o mieste určenie a o príjemcovi, ktorým bol vždy zmluvný odberateľ žalobcu, pretože túto informáciu mal žalobca k dispozícii v čase odovzdávania tovaru na

prepravu. Vypísal tiež údaje o druhu a množstve odosielaného tovaru, čo vyplynulo aj z výpovede svedka B.. H.. Na vypísaní CMR dokladov sa okrem pracovníka žalobcu zúčastňoval aj vodič dopravcu, ktorý vyplnil a podpísal tie časti formulára, ktoré zachytávali údaje o konkrétnom dopravcovi, čím zároveň potvrdil prevzatie tovaru od žalobcu ako odosielateľa k preprave. Časť CMR o prijatí tovaru nemohla byť vypisovaná už v čase odovzdania tovaru k preprave, čo vyplynulo aj zo svedeckých výpovedí, pretože za riadne a správne vyplnenie údajov týkajúcich sa ukončenia prepravy, tj. dátum ukončenia prepravy, údaje o príjemcovi boli zodpovedné subjekty, ktoré boli prítomné pri vykládke tovaru. Žalobca poukázal na to, že obsah rámcových zmlúv, z ktorých žalovaný vyvodil že, „žalobca mal disponovať presnými informáciami o mieste a spoločnosti, ktorá v skutočnosti tovar prevzala" nie je takou okolnosťou, ktorá by mohla negatívne ovplyvniť žalobcom uplatnený nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty. Označenie uvedených skutočností bolo povinnosťou zmluvných partnerov žalobcu (dodávateľa alebo odberateľa) a vykonaným dokazovaním nebolo objektívne preukázané a ani preukazované, že by žalobcovi jeho odberatelia poskytli akékoľvek informácie ohľadom ich ďalších odberateľov, či o prípadnom inom mieste určenia tovaru, než bolo uvedené v príslušnom CMR doklade. Odberatelia žalobcu vždy potvrdili dodanie tovaru žalobcom aj 2 4 S / 5 4 / 2 0 1 8 - 26 -

jeho fyzické premiestnenie do iného členského štátu, čím jeho zmluvný odberateľ potvrdil pravdivosť týchto skutočností. Zdôraznil, že pokiaľ konkrétny odberateľ žalobcu v niektorom prípade uviedol žalobcu do omylu, alebo mu potvrdil ako pravdivé iné informácie a údaje, než mali podľa správcu dane zodpovedať skutočnosti, alebo napr. medzičasom tovar predal ďalšiemu odberateľovi, za takéto konanie odberateľov žalobca nenesie zodpovednosť, hoci mu tieto skutočnosti orgány správy daní pričítali na ťarchu. Zdôraznil, že v súvislosti s nárokom žalobcu na odpočet DPH bolo relevantné skúmať jedine to, či tovar prešiel do iného členského štátu a nie to, komu konkrétne bol odovzdaný, čo podložil poukazom na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora vo veci TWOH C-184/05 najmä na časť „bolo by v rozpore so zásadou právnej istoty, aby členský štát, ktorý stanovil podmienky na uplatnenie oslobodenia dodávky tovaru v rámci spoločenstva tým, že najmä stanovil zoznam dokumentov, ktoré je potrebné predložiť príslušným orgánom, pričom spočiatku dokumenty predložené dodávateľom prijal ako dôkazy odôvodňujúce nárok na oslobodenie od dane, mohol následne nútiť dodávateľa, aby zaplatil DPH prislúchajúce na takúto dodávku, ak sa ukáže, že z dôvodu spáchania podvodu nadobúdateľom, o ktorom dodávateľ nevedel ani nemohol vedieť, dotknutý tovar v skutočnosti neopustil územie členského štátu dodania". Preto podľa žalobcu v prípade údajných nezrovnalostí v identite a mieste príjemcov tovaru v porovnaní s niektorými konkrétnymi CMR, ktoré predložil, tieto skutočnosti nie sú spôsobilé privodiť žalobcovi následok v podobe odopretia nárokov vzťahujúcich sa k uskutočneniu intrakomunitárnych dodaní tovaru, a už vôbec nie k plošnému a generálnemu zamietnutiu týchto nárokov bez vysporiadania sa s osobitosťami každého jednotlivého obchodného prípadu. V súvislosti s tvrdeným „neobvyklým pohybom tovaru" poukázal žalobca na výpoveď prepravu p. C. E., ktorý potvrdil prepravy tovaru dodaného žalobcom pre jeho odberateľa BMM CZ, s.r.o. Z jeho výpovede vyplynulo, že „prepravu si uňho objednala špedícia UP SPEED spol. s.r.o., ktorá mu dávala aj pokyny k preprave, pričom dopravcovia majú výslovný zákaz riešiť čokoľvek s odosielateľom, či príjemcom", čím žalobca preukazoval, že prepravu nemohol ovplyvňovať. Svedok tiež potvrdil, že tovar od žalobcu bol vyložený v areáli Šroubáren v Kyjove, tj. presne na tom mieste, ktoré mal žalobca oznámené ako miesto určenia na základe avíza od jeho odberateľa a neskôr bolo odberateľom v CMR aj potvrdené (v časti o prijatí tovaru), že tovar bol žalobcom skutočne dodaný, na miesto určenia dorazil a odberateľ si ho tam prevzal a predložil mu tiež prehlásenie o prevoze tovaru do iného členského štátu. Svedok podrobne popísal postup pri vykládke tovaru s tým, že pri vstupe na miesto určenia bolo vozidlo identifikované podľa EVČ, pracovník pri vstupe kontaktoval osobu, ktorá mala tovar prevziať a táto ho aj prevzala, čím svedok jednoznačne potvrdil, že v prípade prepráv tovaru od žalobcu išlo o reálny tovar. Skutkové závery, že „...z výsluchu svedka C. E. vyplýva, že vykonal 2 prepravy po 24 ton z priestorov CBA Slovakia s.r.o. na objednávku spoločnosti UP SPEED spol. s.r.o., pričom nevedel identifikovať priestory ani osobu preberajúcu tovar, nakoľko prepravu osobne nevykonal a odvolával sa len na doklady CMR a informácie poskytnuté špedičnou spoločnosťou UP SPEED spol. s.r.o..." označil žalobca za nepravdivé, pretože svedok počas svedeckého výsluchu telefonicky, a to prostredníctvom hlasitého odposluchu za účasti pracovníkov správcu dane kontaktoval p. C. E., ktorý vyviezol tovar ako vodič a ten uviedol, že 2 4 S / 5 4 / 2 0 1 8 - 27 -

„fyzicky tovar nakladal v sklade Ľadovo" a popísal aj ďalšie skutočnosti, týkajúce sa vykonaných prepráv, pričom takto poskytnuté informácie boli zaznamenané v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 10. 11. 2016. Uvedeným žalobca preukazoval, že žalovaný jeho svedeckú výpoveď dezinterpretoval, s čím

sa žalovaný vo svojom rozhodnutí nijakým spôsobom nevysporiadal. Poukázal na to, že z dôkazov založených v spise vyplynulo, že špedičná spoločnosť UP SPEED spol. s.r.o. vykonala na základe objednávky BMM CZ, s.r.o. v preverovanom období prepravu tovaru z CBA Slovakia s.r.o. do areálu Šroubáren, Kyjov. Vykonanie prepravy medzi odosielateľom - žalobcom a príjemcom BMM CZ s.r.o. potvrdili aj iní prepravcovia, napr. G. V. - PROPAN BUTAN. Napriek uvedenému žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol: „C. E. vykonanie prepráv síce potvrdil, ale nevedel, a ani z predložených dokladov nebolo zrejmé, kto skutočne tovar prevzal", čím nezobral do úvahy celý obsah jeho svedeckej výpovede a ani obsah ďalších predložených dôkazov (existencia zmluvného vzťahu s BMM CZ, s.r.o., uzavretie konkrétnej kúpnej zmluvy - oferta a akceptácia, úhrada dohodnutej ceny za tovar, potvrdená fyzická existencia tovaru a jeho preprava, potvrdenie prevzatia pečiatkou a podpisom spoločnosti BMM CZ, s.r.o. v mieste určenia a v súlade s pokynmi, ktoré mal prepravca E. od špedície UP SPEED s.r.o.) Napriek uvedenému, v rozpore so skutočnosťou žalovaný konštatoval, že „...nebolo zrejmé, kto skutočne tovar prevzal..." a pravdivosť deklarovaných skutočností vo vzťahu k odberateľovi BMM CZ, s.r.o. spochybnil len z toho dôvodu, že v čase vykonávania daňovej kontroly nebola uvedená spoločnosť kontaktná, hoci v marci 2012 bola činná a podávala aj daňové priznania. Poukázal na nepreskúmateľnosť tvrdenia žalovaného (str. 44 jeho rozhodnutia), že „...prepravcovia uviedli, že v priestoroch kontrolovaného daňového subjektu došlo len k výmene dokladov CMR...", pretože z uvedeného nie je možné zistiť, ktorí konkrétni „prepravcovia" to mali uviesť" a ani to, pri ktorých konkrétnych prepravách sa tak malo stať. Naopak, z výsledkov dokazovania vyplynulo, že v rámci celého obdobia trvania projektu „externý predaj" sa tovar po jeho prijatí žalobcom v jeho skladovom areáli v Lučenci fyzicky nevykladal z vozidla a nepremiestňoval do budovy skladu len asi v piatich prípadoch, v ktorých sa tovar po kontrole množstva a kvality odosielal odberateľovi žalobcu, čo vyplynulo zo svedeckej výpovede B.. C. R.. Uvedené tvrdenie žalovaného bolo nepreskúmateľné aj z toho hľadiska, či sa uvedené prípady vzťahovali na kontrolované obdobie marec 2012 a zároveň nebolo preukázané, že by žalobca mal vedomosť o tom, že sa „vymieňajú CMR" a bolo tiež nepreskúmateľné tvrdenie žalovaného, že „...prepravcovia poskytli vyjadrenie, podľa ktorého tovar vozili aj späť k daňovému subjektu z iných členských štátov a dokonca aj priamo C. E., pričom na dokladoch uvádzali tuzemské spoločnosti...". V tejto súvislosti poukázal žalobca na to, že žalovaný nesprávne používa a stotožňuje pojem prepravca a dopravca, čím dochádza k skresleniu skutkového stavu. Žalobca poukázal na výpoveď svedka p. E., na ktorú sa žalovaný odvoláva s tým, že tento jasne uviedol, že prepravy z Čiech k priestorom žalobcu vykonal v mesiacoch apríl a máj 2012, a teda takto realizované prepravy sa netýkali kontrolovaného zdaňovacieho obdobia marec 2012. Na základe uvedeného žalobca zdôraznil, že záver žalovaného, podľa ktorého „...aj tieto skutočnosti svedčia o tom, že kontrolovaný daňový subjekt disponoval informáciou o skutočnom pohybe..." je v rozpore s obsahom spisu. 2 4 S / 5 4 / 2 0 1 8 - 28 -

18. Poukázal na nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného pokiaľ tvrdil, že „skutočný pohyb tovaru mal byť iný, než ten, ktorý vyplýval z dôkazov predložených žalobcom" s tým, že samotný fakt, že nejaký tovar je fyzicky prevážaný zo zahraničia neznamená, že jeho odosielateľom by nemohol byť tuzemský subjekt. Žalobca ďalej namietal, že skutkové závery správcu dane boli neprípustne zovšeobecnené, keď konštatoval, že „prepravnými spoločnosťami MACSEK-TRANS 2000, Fuvarozó es kereskedelmi betéti társaság, SGM Slovakia s.r.o. a LIGNUM MDV plus s.r.o. nebola preprava potvrdená, resp. dopravu a doklady vyvrátili".Žalovaný nezohľadnil jeho námietky týkajúce sa rozporov so zisteným skutkovým stavom veci, keď v rozhodnutí uviedol, že „...v uvedených evidenčných číslach je evidentný rozpor, čo potvrdzuje zistenia, že prepravca SGM Slovakia s.r.o. prepravu nevykonával". Žalobca v tejto súvislosti poukázal na kópiu e-mailovej objednávky (ktorá bola prílohou v rámci odpovede na dožiadanie pri MVI od správcu dane subjektu KUBA ANITA GESICKA - odberateľ žalobcu), z ktorej vyplynulo, že p. D. I. v súvislosti s objednávkou na deň 14. marca 2012 žalobcovi avizoval údaje o vozidle, ktoré si odberateľ KUBA K. I. k nakládke tovaru zo skladu žalobcu zabezpečil, t.j vozidlo s EČV: Q. XXX V., a hoci žalobca v podanom odvolaní evidenčné číslo tohto vozidla uviedol nesprávne (Q. XXX V.) išlo o chybu v písaní, pretože z objednávky tovaru vo forme e-mailu jednoznačne vyplynulo, že tovar mal byť prevzatý vozidlami s EČV: Q. XXX V. a Q. XXX J.. Túto odvolaciu námietku žalovaný vyhodnotil v rozpore s konkrétnym listinným dôkazom. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný nezistil skutkový stav riadne a postačujúco a nevysporiadal sa s podstatnou námietkou žalobcu, ktorý poukazoval na to, že fakt fyzickej prepravy tovaru vozidlom PÚ XXX BC nebol vyvrátený a sám konateľ prepravnej spoločnosti LIGNUM MDV plus s.r.o. p. H. potvrdil, že uvedené vozidlo v rozhodnom čase vlastnili, hoci ho reálne využíval nájomca, ktorému poskytli aj pečiatku svojej spoločnosti s odôvodnením: „odtlačok pečiatky spoločnosti, ktorý sa na predložených CMR nachádza súvisí s tým, že na prenajatý ťahač, ktorý je vlastníctvom spoločnosti LIGNUM MDV plus s.r.o. sa vzťahuje poistenie CMR platené touto

spoločnosťou a ktorý je v zmysle uzatvorenej zmluvy o prenájme súčasťou ceny nájmu". Namietal preto spochybnenie deklarovanej dodávky tovaru žalobcom s odôvodnením orgánov správy daní, že prepravu nevykonala spoločnosť LIGNUM MDV plus s.r.o., ktorej pečiatka bola na CMR. Žalovaný tvrdil, že za účelom vyjasnenia rozporov v skutkovom stave veci mal správca dane preveriť označeného nájomcu a žalovanému vytýkal, že si uvedené nesprávne skutkové zistenia správcu dane osvojil. Zdôraznil, že v súvislosti s uvedeným žalovaný vo svojom rozhodnutí neuviedol žiadne relevantné odôvodnenie, na základe ktorého by bolo možné vyššie uvedené skutočnosti pripísať v neprospech žalobcu („nepreukázala sa preprava tovaru") a neobjasnil, prečo by mal za konanie iných subjektov, t.j. LIGNUM MDV plus s.r.o., (ktorý ako vlastník umožnil používanie vlastnej pečiatky nájomcovi, ktorý vedome a úmyselne zavádzal súkromnoprávne osoby aj orgány verejnej moci, keď pečiatkou iného subjektu a údajmi o ňom označoval dokumenty, týkajúce sa prepráv tovaru v rozpore so skutočnosťou) znášať následky žalobca vo forme odopretia jeho nárokov vo vzťahu k ním deklarovaným intrakomunitárnym dodávkam v posudzovanom zdaňovacom období. Ohľadom skutkových 2 4 S / 5 4 / 2 0 1 8 - 29 -

záverov, že preprava spoločnosťou MACSEK-TRANS 2000 Kft. nebola preukázaná, pretože uvedená spoločnosť bola dňom 17. mája 2013 zrušená, žalobca namietal, že sa žalovaný nevysporiadal s podstatou tejto námietky, a síce, že nekontaktnosť tejto spoločnosti je, vzhľadom na časový odstup jej preverovania od času deklarovanej prepravy, irelevantná. Naviac žalobca zdôraznil, že preprava cez tohto prepravcu sa vzťahovala k tovaru pre odberateľa DUNCREEK s.r.o., ktorý nadobudnutie tovaru od žalobcu v celom deklarovanom rozsahu potvrdil, priznal a zdanil a predložil aj osobitné písomné vyhlásenia k jednotlivým dodávkam tovaru a poskytol prostredníctvom konateľa spoločnosti B.. A. W. aj podrobné informácie svedčiace o tom, že obchody skutočne prebehli. Zdôraznil, že na preukázanie toho, že žalobca skutočne uskutočnil intrakomunitárnu dodávku práve s týmto odberateľom bolo rozhodujúce to, že deklarovaný odberateľ DUNCREEK s.r.o. jednoznačne potvrdil, že žalobca mu predmetný tovar dodal a že bol tovar aj fyzicky prepravený mimo územia Slovenskej republiky. Poukaz žalovaného na nepreukázanie obsahu obchodných transakcií nasledujúcich po dodávke tovaru jeho odberateľovi DUNCREEK s.r.o. považoval žalobca za nenáležitý, pretože v konaní nebolo objektívne preukázané, že by tento odberateľ (ani iní odberatelia) žalobcovi poskytovali informácie, týkajúce sa ďalších odberateľov tovaru (subodberateľov), či informácie o inom mieste určenia tovaru a/alebo vykládky, než boli uvádzané v príslušnom CMR doklade, ktoré žalobca do daňovej kontroly predložil. Fyzické premiestnenie tovaru do iného členského štátu bolo vždy doložené prehlásením jeho zmluvného odberateľa, ktorý pravdivosť deklarovaných skutočností potvrdil. Z výpovede B.. W., konateľa spoločnosti DUNCREEK s.r.o. tiež vyplynulo, že informácie o prípadných subodberateľoch považovala spoločnosť DUNCREEK za obchodné tajomstvo, a preto ich žalobca nemal a nemal ich ani ako získať. Ani v tejto súvislosti sa žalovaný nevysporiadal s námietkami žalobcu ohľadom toho, z akých skutočností by mohol vedieť, že mu jeho obchodný partner prípadne neprezentoval všetky informácie správne a ako mohol takémuto riziku zabrániť. Za nesprávne alebo nepravdivé informácie, ktoré poskytli iné subjekty, než žalobca, nemôže žalobca niesť zodpovednosť. Žalovaný navyše opäť v rozhodnutí neuviedol žiadne hodnotiace úvahy o tom, prečo by nemali byť pravdivé tie skutočnosti, ktoré deklaroval žalobca a prečo by mali byť hodnovernejšie informácie poskytnuté inými subjektami. 19. Závery správcu dane, že „nebolo preukázané skutočné skladované množstvo tovaru, nakoľko žalobca nie vždy tovar prijal na sklad a vydal ho zo skladu, resp. bol tovar prepravovaný z iných miest", ktorý si bez ohľadu na námietky žalobcu osvojil aj žalovaný, označil žalobca jednak za nepreskúmateľné pre neurčitosť a tiež za rozporné s obsahom spisu. S poukazom na obsah svedeckých výpovedí N. L., B.. H. a B.. R. žalobca uviedol, že počas obdobia veľkoobchodovania v rokoch 2011 až 2013 sa asi v piatich prípadoch tovar po jeho dodaní žalobcovi ako odberateľovi z vozidla fyzicky neskladal, ale kontrola množstva a kvality bola vykonaná priamo na vozidle, pretože tovar už bol predaný, a preto bol ďalej prepravovaný k jeho odberateľovi. Uvedený postup vyplynul aj z výpovede svedka D. H., ktorý bol vodičom dopravcu A. L. - KINTRANS, ktorý do zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 31. januára 2013 potvrdil, že „prišiel som naložený 2 4 S / 5 4 / 2 0 1 8 - 30 -

z Malého Šariša... v Lučenci som nevykladal tovar, došlo k skontrolovaniu tovaru... tuším si ho aj fotil aparátom, či mobilom... zobral dodací list a do pol hodiny priniesol vypísanú CMR...", pričom na otázku, či komunikoval so skladníkmi ohľadom detailov odkiaľ tovar prišiel svedok odpovedal „nie". Na otázku, či vie potvrdiť fyzickú existenciu tovaru, ktorý viezol k žalobcovi do Lučenca a či bol tovar skutočne naložený na kamióne, svedok odpovedal: „keď som ho viezol ja osobne, vždy bol naložený". Uvedená svedecká výpoveď podľa žalobcu vyvracia aj skutkové závery, na ktorých bolo rozhodnutie

správcu dane založené a ktoré si osvojil aj žalovaný a síce, „...spochybnená a nepreukázaná preprava, resp. odovzdávanie dokladov vodičom, pričom sa s vozidlami len zastavili u daňového subjektu, kde tovar nebol nakladaný ani vykladaný a boli len odovzdané doklady", čo správca dane prezentoval ako generálnu skutočnosť, pričom takýto priebeh zistil len v niektorých prípadoch - svedok H. - prepravca R. L. - KINTRANS, hoci tento svedok jasne popísal priebeh odovzdávania dokladov, ktoré vždy sprevádzali skutočne prepravovaný tovar, ktorý žalobca fyzicky vždy videl, skontroloval a až potom prepustil k ďalšej preprave, čo však správca dane účelovo neuviedol. 20. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný sa v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia nezaoberal žalobcom namietanou neaplikovateľnosťou rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžf 9/2012 na preskúmavanú vec s ohľadom na z neho vyplývajúce závery, že „údaje na CMR by mali byť také, ktoré sa dajú aj s odstupom času potvrdiť a ktoré preukazujú a špecifikujú presné miesto vykladania a osoby preberajúce tovar" a to v súvislosti s tvrdeným nesprávne rozšíreným dôkazným bremenom v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku na žalobcu aj ohľadom skutočností, ktoré sa týkali iných subjektov a ktoré nemohol ovplyvniť. Uvedené považoval žalobca za výsledok nesprávneho právneho posúdenia veci správcom dane, ale aj žalovaným, ktorý napriek vznesenej námietke aj vo svojom rozhodnutí na toto rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžf 9/2012 poukázal. Žalobca dôvodil poukazom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených prípadoch C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum electronics) a C-484/03 (Bond House), v ktorom bolo uvedené, že „nárok na odpočet (DPH) nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v rámci dodávok je iná, predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom plátca nevie alebo nemôže vedieť. Každá transakcia musí byť posudzovaná sama o sebe a charakter jednotlivých transakcií nemôže byť zmenený predchádzajúcimi alebo následnými udalosťami". V súvislosti s dodaním tovaru žalobcom jeho odberateľovi Dobos Rosa Fair Play Trading Int. žalobca poukázal na vykonané dokazovanie, z ktorého vyplynulo, že spoločnosť GLOBY SPEED Kft. vykonala nákladnú prepravu tovaru od spoločnosti Dobos Rosa FTPI Germany, ktorá bola odberateľom žalobcu a tovar prepravila spoločnosti BRONANSZ Kft., ktorá bola odberateľom spoločnosti Rosa Dobos FTPI Germany. Spoločnosť BRONANSZ Kft. prijala faktúry od svojho dodávateľa - Dobos Rosa Fair Play Trading Int., doklady k transakciám boli obsahom jej účtovníctva a boli priznané v daňovom priznaní. Vo formulári SCAS 2004, ktoré poskytla Maďarská daňová správa, štatutárny zástupca spoločnosti BRONANSZ Kft. poskytol informácie, ktoré reálne obchodné transakcie potvrdili a jeho obsahom bola aj výpoveď P. K. V., konateľa 2 4 S / 5 4 / 2 0 1 8 - 31 -

prepravnej spoločnosti GLOBY SPEED, ktorý fyzickú prepravu tovaru v marci 2012 potvrdil. Záver žalovaného, že žalobca dodanie tovaru odberateľovi Rosa Dobos FTPI Germany nepreukázal tak, ako ho deklaroval, označil žalobca ako záver, ktorý je v priamom rozpore s obsahom spisu. Žalobca tvrdil, že splnil povinnosti, vyplývajúce zo zákona o DPH v znení účinnom na preverované obdobie a predloženými dôkazmi, potvrdenými zo strany jeho odberateľa, vrátane informácií, ktoré jeho odberateľ poskytol jemu miestne príslušnej zahraničnej daňovej správe preukázal, že k dodaniu tovaru odberateľovi Dobos Rosa FTPI Germany skutočne došlo tak ako bolo deklarované, bola preukázaná hodnota, množstvo tovaru aj skutočnosť, že tovar prešiel do iného členského štátu, a teda boli splnené všetky podmienky pre posúdenie deklarovaných zdaniteľných obchodov ako intrakomunitárnych dodávok. Iný právny záver žalovaného je výsledkom jeho nesprávneho právneho posúdenia veci s dôrazom na to, že skutočnosti, ktoré sa týkali ďalších (nasledujúcich) dodaní nemôžu byť pripisované na ťarchu žalobcu s výnimkou jeho vedomosti, resp. objektívnej nemožnosti nevedomosti o tom, že nasledujúce obchodné transakcie boli poznačené podvodom vo vzťahu k systému daňových výhod. Žalobca v uvedených súvislostiach zdôraznil, že všetky skutočnosti, ktoré boli v konaní orgánov verejnej správy vyložené v jeho neprospech, v čase uskutočnenia jeho zdaniteľných obchodov neexistovali a nebolo ich možné ani predvídať. Získané informácie sa buď vzťahujú k obdobiam až po uskutočnení zdaniteľných obchodov (napr. zistené nepodanie daňového priznania za marec 2012 u iných subjektov, nekontaktnosť subjektov v období po uskutočnení deklarovaných zdaniteľných obchodov), alebo išlo o informácie, ktoré boli chránené ako daňové tajomstvo, či boli z iného dôvodu verejnosti neprístupné (skutočnosti týkajúce sa podnikateľskej činnosti iných subjektov) a správca dane (žalovaný) dôsledne neskúmal a nevyhodnotil rozsah konkrétnych opatrení, ktoré žalobca prijal, aby si svojich obchodných partnerov preveril. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci správcom dane ale aj žalovaným, ktorý nezjednal nápravu, pretože rozhodli v priamom rozpore so záväznými právnymi normami nielen na úrovni Slovenskej republiky ale aj Európskej únie ako aj v rozpore s konštantnou rozhodovacou činnosťou Európskeho súdneho dvora a jeho právnymi závermi týkajúcimi sa výkladu smerníc a nariadení v oblasti DPH. Poukázal na rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci PPUH Stehcemp C-277/14, jeho body 35,

36 a 44, ktorými preukazoval, že „schátralý stav budovy, v ktorej sa má nachádzať sídlo obchodnej spoločnosti neznamená, že jeho hospodárska činnosť je v dôsledku uvedeného vylúčená", tiež preto, že „k záveru o neexistencii hospodárskej činnosti obchodnej spoločnosti v čase sporných dodaní nemožno dospieť zo zistení, že v období predchádzajúcom alebo nasledujúcom po týchto dodaniach bola uvedená spoločnosť nekontaktná, a tiež pre nesprávny výklad pojmu „dodávka tovarov", ktorého obsahom je prevod hmotného majetku bez toho, aby sa vyžadoval prevod vlastníctva spôsobom upraveným vo vnútroštátnom zákonodarstve. Poukázal aj na výklad Smernice Rady 77/388/EHS zo dňa 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu - spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 2002/38/ES zo dňa 7. mája 2012, ktoré sa majú vykladať v tom zmysle, že „bránia vnútroštátnej právnej úprave, o ktorú ide vo veci samej, ktorá zdaniteľnej osobe zamietla právo na odpočet dane z pridanej hodnoty splatnej alebo zaplatenej za tovar, ktorý 2 4 S / 5 4 / 2 0 1 8 - 32 -

jej bol dodaný, a to z dôvodu, že faktúru vystavil subjekt, ktorý je potrebné z hľadiska kritérií upravených touto právnou úpravou považovať za neexistujúci subjekt a že je nemožné určiť totožnosť skutočného dodávateľa tovaru okrem prípadu, že sa vzhľadom na objektívne skutočnosti a bez toho, aby sa od tejto zdaniteľnej osoby vyžadovali overenia, ktoré jej neprináležia, preukáže, že táto zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené dodanie bolo súčasťou podvodu na DPH, čo prináleží preveriť vnútroštátnemu súdu" a žalobca zdôraznil, že k nadobudnutiu tovaru predložil všetky dôkazy v podobe faktúr aj ďalších dôkazov o reálnej existencii tovaru, všetci deklarovaní dodávatelia dodanie tovaru jednoznačne potvrdili tak, ako bol fakturačne zachytený, tzn., že materiálny základ vystavených faktúr bol daný. Napriek tomu nebol jeho nárok na odpočítanie dane uznaný bez toho, aby bola preukázaná jeho vedomosť o zneužití systému daňových výhod a o jeho prípadnej účasti na ňom, čo označil za rozporné s vyššie uvedeným rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie a príslušnými právnymi predpismi ES/EÚ. Namietal záver správcu dane, s ktorými sa stotožnil aj žalovaný, že „dodávateľská faktúra musí jednoznačne preukazovať všetky znaky vyžadovanej skutočnosti - objekt, subjekt i právnu skutočnosť a je ako dôkaz použiteľná len vtedy, ak údaje v nej uvedené pravdivo odrážajú skutočnosť...", pretože takáto interpretácia neberie ohľad na okolnosti konkrétneho prípadu, najmä na dobromyseľnosť žalobcu, ktorý vykonal všetky primerané a rozumné opatrenia pre to, aby sa ubezpečil, že dodanie tovaru nebude súčasťou daňového podvodu. Zdôraznil, že jeho dodávatelia potvrdili pravdivosť a materiálny základ faktúr vrátane skutočnosti, že práve títo dodávatelia deklarovaný tovar v deklarovanom čase a deklarovanom množstve žalobcovi dodali a bola preukázaná aj fyzická existencia tovaru jednak u dodávateľov a aj počas prepravy a aj pri dodaní tovaru do skladu žalobcu. Ani na strane odberateľov nikto nadobudnutie tovaru od žalobcu nepoprel, naopak, výslovne potvrdili dodanie tovaru a aj v prípade, že následne boli niektorí odberatelia nekontaktní, prechod práva disponovať s tovarom ako vlastník zo žalobcu na odberateľa bol preukázaný úhradou kúpnej ceny a tiež dôkazmi zo strany prepravných spoločností, pretože žalobca tovar fyzicky na prepravu odovzdal a dopravca ho aj skutočne k príjemcovi v inom členskom štáte prepravil. 21. Žalobca všeobecne poukázal na nesprávne právne posúdenie veci, pretože obsah CMR dokladov bol stotožnený s obsahom konkrétnej zmluvy. Zdôraznil, že miesto určenia na prepravnom doklade bolo uvedené tak, ako to žiadal odberateľ, ktorý prepravu aj zabezpečoval a každý odberateľ žalobcu následne žalobcovi potvrdil nielen CMR o prevzatí tovaru, ale doložil aj osobitné prehlásenie o tom, že tovar, ktorý mu žalobca dodal, odberateľ skutočne previezol na územie iného členského štátu. Zdôraznil, že za správnosť potvrdenia o prijatí tovaru na CMR a na osobitnom prehlásení zodpovedal odberateľ a žalobca nemal v čase vykonávania zdaniteľných obchodov žiadny dôvod pochybovať o úplnosti, pravdivosti a správnosti informácií, ktoré jeho obchodní partneri potvrdili. Pokiaľ žalovaný v rozhodnutí uviedol, že „údaje o prevzatí tovaru deklarovanými odberateľmi sa nepotvrdili" žalobca zdôraznil, že uvedené tvrdenie je nepreskúmateľné, pretože nie je zrejmé, ktorých konkrétnych obchodov sa malo týkať a absentuje tiež preskúmateľné odôvodnenie, aký má 2 4 S / 5 4 / 2 0 1 8 - 33 -

tento záver súvis so splnením podmienok na preukázanie uskutočnenia intrakomunitárnej dodávky, pretože zákon splnenie takejto podmienky nepožadoval. 22. Na rozpor skutkových záverov správcu dane, z ktorých vychádzal aj žalovaný so skutočným obsahom dôkazov žalobca poukázal aj v súvislosti s dodaním tovaru od dodávateľa PEWAN - SK, s.r.o, keď konateľ spoločnosti PEWAN - SK, s.r.o B.. D. N. do zápisnice o ústnom pojednávaní spísanej na Daňovom úrade Košice uviedol, že faktúry za dodanie kryštálového cukru pre žalobcu vystavil a tiež potvrdil, že s daňovým subjektom obchodoval a predmetom ich obchodovania bol kryštálový cukor.

Za obdobie marec 2012 podal daňové priznanie, v ktorom vykázal dodanie tovaru a služby v sume prevyšujúcej objemy dodávok pre žalobcu. 23. Vo vzťahu k dodaniu tovaru od dodávateľa ZEAL s.r.o. žalobca poukázal na to, že B. V., konateľ uvedenej spoločnosti v kontrolovanom období potvrdil, že „...cukor bol spoločnosti CBA Slovakia dodaný" a zároveň táto spoločnosť priznala uskutočnenie zdaniteľných obchodov a označil za nepodstatné, či sa tak stalo riadnym alebo dodatočným, či opravným daňovým priznaním. Za podstatné označil skutočnosť, že dodanie tovaru bolo týmto subjektom pre žalobcu potvrdené a že samotná fyzická existencia tovaru nebola v administratívnom konaní spochybnená. Pokiaľ správca dane, s čím sa stotožnil aj žalovaný, poukázal na „rozpor tvrdení pri pôvode kryštálového cukru, nakoľko B. V., bývalý konateľ spoločnosti ZEAL s.r.o. tvrdil, že cukor mal byť z Poľska a G. L., bývalý konateľ spoločnosti AP 22 s.r.o., ktorá mala dodať cukor pre spoločnosť ZEAL s.r.o. v subdodávkach tvrdil, že cukor bol nadobudnutý z Českej republiky, pričom ani jeden nevedel preukázať tieto skutočnosti dokladmi" žalobca poukázal na nesprávne právne posúdenie veci v dôsledku nesprávnej aplikácie ust. § 24 ods. 1 Daňového poriadku vo vzťahu k rozsahu dôkazného bremena žalobcu, pretože v administratívnom konaní bol žalobcovi neprípustne a nezákonne upretý nárok na odpočítanie dane len z dôvodov, za ktoré žalobca nezodpovedá. Žiadny zákonný predpis žalobcovi nepredpisoval povinnosť dokazovať primárny pôvod tovaru, žalobca tovar nadobudol vždy od slovenského dodávateľa, čo dodávateľ potvrdil a uskutočnenie zdaniteľných obchodov bolo potvrdené aj dopravcami, ktorí uskutočnili fyzickú prepravu tovaru pre žalobcu od dodávateľa ZEAL s.r.o. Poukázal aj na svedecké výpovede I. V., B.. J. R. a R. H., ktorí analogicky vypovedali, že v priebehu obchodovania medzi ZEAL s.r.o. a CBA Slovakia s.r.o. boli pri kontrole dodaného tovaru pri vykládke zistené rozdiely v skutočne dodanom množstve, čo si vyžadovalo korekciu dokladov, aby ich obsah bol v súlade s fyzicky jestvujúcim tovarom. I. V. presne a detailne popísal priebeh obchodov so žalobcom, potvrdil, že aj on osobne sa zúčastňoval vykládok. Každý kamión, stav tovaru, evidenčné číslo vozidla podľa dodacieho listu kontroloval p. H., pretože na základe jeho fyzickej kontroly bol tovar fakturovaný. 24. K dodaniu tovaru od dodávateľa SPS Trade s.r.o. žalobca poukázal na výsledky dožiadania zaslaného na Daňový úrad Prešov - odpoveď zo dňa 22. augusta 2013 ako miestne príslušného správcu dane pre SPS Trade s.r.o. a na obsah zápisnice o miestnom zisťovaní zo 2 4 S / 5 4 / 2 0 1 8 - 34 -

dňa 12. septembra 2012, na základe ktorých tvrdil, že bolo jednoznačne preukázané, že skutočne došlo k reálnemu uskutočneniu zdaniteľných obchodov a tovar bol žalobcovi označeným dodávateľom dodaný, pretože preverované faktúry spoločnosť SPS Trade s.r.o. zaúčtovala v účtovníctve a v zozname DPH dokladov za zdaňovacie obdobie marec 2012 a DPH z predmetných faktúr priznala. Poukázal aj na výpoveď B.. E. (splnomocnený zástupca) zo dňa 4. apríla 2017, z ktorej vyplynulo, že „žalobca nemohol poznať subdodávateľov spoločnosti SPS Trade s.r.o., pretože to bolo obchodné tajomstvo" a tiež uviedol, že dodací list bol v prípade, že sa tovar nenakladal priamo v sklade SPS Trade s.r.o., zaslaný žalobcovi e-mailom a SPS Trade s.r.o. vždy vopred žalobcovi zaslal avizáciu o dodávke tovaru, ktorá obsahovala plánovaný čas dodania a EČV vozidla privážajúceho tovar. Žalobca zdôraznil, že reálne uskutočnil deklarované zdaniteľné obchody v rámci svojej obvyklej podnikateľskej činnosti za účelom dosiahnutia zisku, nedopustil sa žiadneho zneužívajúceho konania, nemal, a ani nemohol mať vedomosť o prípadných zneužitiach systému daňových výhod a podnikol všetky preventívne kroky, ktoré bolo možné od neho v rozumnej miere očakávať s cieľom ubezpečenia sa, že jeho obchodné transakcie nebudú viesť k účasti na akomkoľvek zneužití výhod daňového systému. SPS Trade s.r.o. sa obchodovaniu s olejom venuje dlhodobo v nezanedbateľnom rozsahu, ide o jeho obvyklú a ekonomicky odôvodnenú činnosť. Pokiaľ bolo v administratívnom konaní poukazované na nekontaktnosť, či nepreukázanie obchodov s olejom, alebo nepreukázanie prepravy u subjektov Air Team SK s.r.o. a SAVANAH s.r.o. (dodávatelia spoločnosti SPS Trade s.r.o.), žalobca uviedol, že tieto skutočnosti netvoria jeho dôkazné bremeno, a preto ich prípadné nepreukázanie nemá žiadny dopad na jeho obchodné transakcie , či obchodné transakcie jeho dodávateľa SPS Trade s.r.o. 25. Vo vzťahu k dodaniu tovaru žalobcom pre jeho odberateľa DUNCREEK s.r.o. žalobca poukázal na výsledky dožiadania v rámci MVI, ktorými malo byť objektívne preukázané, že materiálne plnenie žalobcu pre odberateľa DUNCREEK s.r.o. sa uskutočnilo a že tento odberateľ nadobudnutie tovaru od žalobcu priznal. Uviedol, že odpoveď na dožiadanie v rámci MVI obsahuje podrobnosti o preprave tovaru pri jednotlivých dodávkach, z čoho vyplýva, že bola preukázaná aj reálna preprava tovaru do iného členského štátu odberateľovi DUNCREEK s.r.o. Na základe uvedeného žalobca tvrdil, že splnil povinnosti, ktoré mu zákon o DPH v znení platnom a účinnom v čase uskutočnenia zdaniteľných obchodov ukladal a preukázal, že tovar riadne k preprave odovzdal a následne získal v zákonnej lehote aj dôkaz o tom, že ním dodaný tovar bol skutočne prepravený do iného členského štátu, a to príslušný

CMR doklad a tiež osobitné prehlásenie odberateľa, že tovar bol prepravený do iného členského štátu. Zdôraznil, že nezodpovedá za konanie iných subjektov, a teda ani za konanie svojho odberateľa v súvislosti s prípadnou ďalšou realizáciou tovaru a je nepodstatné, či sa tak stalo v rámci dvojstranného alebo trojstranného obchodu, pretože žalobca, keďže bol v každom prípade prvým dodávateľom, nemal žiadne iné povinnosti, než tie, ktoré splnil a navyše správca dane nepreukázal, že by žalobca mohol vedieť o tom, že jeho odberateľ DUNCREEK s.r.o. mal realizovať trojstranný obchod. Za podstatné pri preukazovaní intrakomunitárneho dodania žalobca označil to, že bolo jeho 2 4 S / 5 4 / 2 0 1 8 - 35 -

povinnosťou predložiť dôkaz o odoslaní tovaru v zmysle § 43 ods. 5 písm. a) zákona o DPH, pričom zákon ani nepožadoval, aby mal ako dodávateľ k dispozícii aj doklady o prijatí tovaru v inom členskom štáte. Tvrdil, že bolo preukázané, že v zdaňovacom období marec 2012 skutočne tovar odberateľovi DUNCREEK s.r.o. v deklarovanom množstve a hodnote dodal, čím boli splnené všetky zákonné požiadavky na preukázanie nárokov titulom intrakomunitárneho dodania tovaru, pretože deklarované plnenia majú materiálny základ, tovar fyzicky existoval a bol reálne dodaný deklarovanému odberateľovi, ktorý to v celom rozsahu potvrdil a aj fyzicky bol prepravený do iného členského štátu, čo potvrdili aj výsledky zisťovania u externých dopravcov. Namietal rozpor zisteného skutkového stavu s dôkazmi obsiahnutými v spise vo vzťahu k dodaniu tovaru pre odberateľa SUGAR TREND Kft. a poukázal na výpoveď H. T., ktorý bol v marci 2012 konateľom a spoločníkom SUGAR TREND Kft.. V svedeckej výpovedi (dňa 7. decembra 2016) potvrdil, že „osobne som prichádzal do styku s tovarom"... „V SUGAR TREND som niekedy aj manipuloval s tovarom, na 90 % som tovar osobne videl pri vykládke a vo väčšine prípadov aj pri nakládkach u dodávateľa". Žalobcovi nahlasoval len údaje o spoločnosti SUGAR TREND Kft., účtovné doklady vystavoval a podpisoval on, účtovníctvo viedla externá účtovnícka kancelária, ktorá vypracovala aj daňové priznanie za marec 2012, ktoré p. T. ako štatutárny zástupca spoločnosti podpísal. Potvrdil tiež, že „prepravu z CBA som zabezpečil ja cez špeditérov (prepravcovia hlavne T-Trans s.r.o., OL´REAL Europe, Merkantil s.r.o. ale aj iní), pri preberaní tovaru som bol osobne, prítomný bol okrem mňa šofér a externý skladník". Reálne uskutočnenie prepravy potvrdili aj dopravcovia K. F. SANDY, M. F. T-Trans, na čo žalobca osobitne poukázal. Pokiaľ správca dane vyjadrenie H. T. o obchodnom tajomstve ohľadom posledného miesta dodania a vykladania tovaru označil za nepravdivé s poukazom na rámcovú zmluvu č. 9/2012 (kde sa v čl. 4 uvádza, že objednávky okrem iných skutočností musia obsahovať aj údaje o mieste konečnej vykládky tovaru s uvedením plnej adresy, obchodného mena, identifikačného čísla firmy, ulice, mesta a štátu) správca dane nepreukázal, že v objednávkach boli v skutočnosti obsiahnuté údaje o iných subjektoch, než bola spoločnosť SUGAR TREND Kft. Žalobca zdôraznil, že pokiaľ aj rámcová zmluva obsahovala určité povinnosti odberateľa, neznamená to, že boli v takom rozsahu aj reálne plnené, pričom zodpovednosť za uvedené je na odberateľovi, a nie na žalobcovi. Žalobca zdôraznil, že nemal vedomosť o presnom konečnom mieste vykládky, ani o prepravcovi a vodičovi vykonávajúcom prepravu, hoci sa jeho obchodný partner k ich poskytnutiu zaviazal. 26. Žalobca namietal, že by viedol „oddelené účtovníctvo" ohľadom obchodných transakcií súvisiacich s projektom „externý predaj". Naopak, s ohľadom na predmet daňovej kontroly, nebolo správcom dane zdôvodnené, prečo skúmal výlučne obchody, účtovne zachytené na stredisku 157 (sklad Lučenec Ľadovo), pričom išlo len o vedenie syntetických a analytických účtov, a nie účtovníctva ako takého. Namietal tiež záver, že v prípade preverovaných obchodov išlo o „fiktívne a ekonomicky nezmyselné transakcie", pretože v konaní bola jasne preukázaná spojitosť s tradičnou činnosťou žalobcu a tiež bolo dokázané, 2 4 S / 5 4 / 2 0 1 8 - 36 -

že každá transakcia bola vykonávaná za účelom dosiahnutia zisku a tento bol aj skutočne dosahovaný. 27. Za nepreskúmateľné označil žalobca závery, že „k uskutočneniu zdaniteľných obchodov nedošlo tak, ako prezentovali a preukazovali doklady a listiny (predložené žalobcom)", čo žalobcovi znemožnilo relevantne reagovať, brániť sa a tvrdenia orgánov správy daní vyvrátiť, čím mu bolo upreté právo na riadne a spravodlivé konanie. Žalobca tiež namietal, že tvrdenie správcu dane, s ktorým sa žalovaný stotožnil, a síce, že cieľom deklarovaných obchodov žalobcu bolo dosiahnutie daňovej výhody, nebolo ničím podložené, hoci normy komunitárneho práva a judikáty Európskeho súdneho dvora, na ktoré aj sám správca dane poukázal, vyžadujú jednoznačné a objektívne preukázanie, že zneužitie systému daňovej neutrality DPH bolo hlavným cieľom žalobcu. Žalobca sa tiež podrobne zaoberal aplikovateľnosťou rozsudkov Európskeho súdneho dvora vo veci C-643/11 LKV-56, C-438/09 DANKOWSKI, C-642/11 STROY TRANS, C-95/07 ECOTRADE a ich neaplikovanie na preskúmavanú vec, resp. ich nesprávne aplikovanie označil za nesprávne právne posúdenie veci. 28. Záverom žalobca poukázal na znenie ust. § 43 zákona o DPH v znení účinnom na kontrolované zdaňovacie obdobie a tvrdil, že ako platiteľ DPH splnil a riadne preukázal všetky zákonom požadované

podmienky, pretože predložil riadne potvrdené CMR a prehlásenia odberateľov o tom, že tovar bol vyvezený na územie iného členského štátu. Žiadny právny predpis mu v čase uskutočnenia zdaniteľných obchodov neukladal povinnosť skúmať krajinu spotreby, či identifikovať konečného spotrebiteľa tovaru, hoci týmito pojmami na ťarchu žalobcu argumentovali správne orgány. Zákon platný v rozhodnom období od neho ako dodávateľa požadoval, aby preukázal, že ním dodaný tovar bol odoslaný do iného členského štátu, čo žalobca v obchodoch, v ktorých bol v postavení dodávateľa aj preukázal. Zdôraznil, že predmetom daňovej kontroly malo byť „zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti" z čoho vyvodil, že každú transakciu bolo potrebné skúmať individuálne, t.j skúmať a hodnotiť bolo možné len každý obchodný prípad samostatne. Pokiaľ žalovaný v rozhodnutí tvrdil, že správca dane všetky dôkazy uviedol a hodnotil v súvislosti s jednotlivými dodávkami cukru a oleja, a teda zistenia negeneralizoval, uvedené tvrdenie bolo v rozpore s vykonaným dokazovaním a prezentovanými hodnotiacimi úvahami, pretože závery správcu dane ani žalovaného k jednotlivých obchodným prípadom nemožno z ich rozhodnutí zistiť. Zdôraznil, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané žiadne porušenie zákonov žalobcom, či nesplnenie jeho zákonných povinností pre priznanie nárokov, ktoré si uplatnil v podanom daňovom priznaní k DPH za obdobie marec 2012. Naopak, bolo preukázané, že žalobcovi bol tovar dodaný, a teda došlo k vzniku jeho daňovej povinnosti, pričom dodanie tovaru potvrdili práve tie subjekty, ktoré boli vystaviteľmi faktúr pre žalobcu ako odberateľa a ich faktúry mali všetky náležitosti vyplývajúce z ust. § 71 zákona o DPH. Bola preukázaná fyzická existencia tovaru, ktorá bola správcom dane aj uznaná a tiež bolo preukázané, že žalobca tovar použil na ďalšie dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, a teda mal právo 2 4 S / 5 4 / 2 0 1 8 - 37 -

uplatniť si odpočítanie dane z nadobudnutých tovarov. Už správca dane nezistil skutkový stav veci dôsledne, nesprávne aplikoval jednotlivé ustanovenia zákona o DPH, pri aplikácii a interpretácii zákonných ustanovení nepostupoval v súlade s normami európskeho a komunitárneho práva, pričom nápravu neučinil ani žalovaný, konajúci ako odvolací orgán, a preto sú obe uvedené rozhodnutia nezákonné, čo označil za dôvod na ich zrušenie súdom. S poukazom na európsku legislatívu zdôraznil, že nie je možné ignorovať faktické dodanie tovaru a nemôže byť na ťarchu žalobcu ako odberateľa tohto reálneho tovaru, ak by jeho deklarovaný dodávateľ, ktorý aj pred správcami dane potvrdil, že to bol práve on, ktorý dotknutý tovar žalobcovi dodal, nevedel preukázať, odkiaľ tovar má on sám, nedisponoval skladovými priestormi, zamestnancami, či prepravnými kapacitami, čo je podľa európskej legislatívny bezpredmetné. 29. Súčasťou podanej žaloby bol aj návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zmysle § 185 písm. a) SSP, o ktorom správny súd rozhodol uznesením č. 24S/54/2018-207 zo dňa 4. júna 2018 tak, že návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. Rozhodnutie súdu nadobudlo právoplatnosť 20. júna 2018. Vyjadrenie žalovaného 30. V písomnom vyjadrení k podanej správnej žalobe žalovaný zotrval na svojom žalobou napadnutom rozhodnutí zo dňa 8. januára 2018, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane zo dňa 12. júna 2017, žalobu navrhol zamietnuť a žalobcu zaviazať znášaním trov konania zo svojho. Zopakoval priebeh administratívneho konania, kontrolné zistenia správcu dane, obsah jeho rozhodnutia s poukazom na jeho skutkové a právne závery a uviedol, že žalobné námietky žalobcu sa v podstate zhodujú s odvolacími námietkami voči prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane, čo aj sám žalobca v žalobe uviedol a žiadal, aby boli považované za súčasť jeho žaloby, a preto aj žalovaný zotrval na svojich vyjadreniach k odvolacím námietkam žalobcu a v podrobnostiach k jednotlivým žalobným námietkam žalobcu argumentoval v podstate zhodne s jeho argumentáciou v napadnutom rozhodnutí. Zároveň uviedol, že žalobca podal podnet na preskúmanie rozhodnutia žalovaného mimo odvolacieho konania podľa § 77 Daňového poriadku, ktorý bol odstúpený Ministerstvu financií Slovenskej republiky. Následne žalovaný podaním zo dňa 20. júna 2018 oznámil, že Ministerstvo financií Slovenskej republiky prešetrilo rozhodnutie žalovaného zo dňa 8. januára 2018 a dospelo k záveru, že napadnuté rozhodnutie nie je vydané v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, a preto nie sú podľa § 77 ods. 3 Daňového poriadku dôvody na jeho zmenu alebo zrušenie a správnemu súdu predložil oznámenie Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/012167/2018-731 zo dňa 24. mája 2018, z ktorého uvedená skutočnosť vyplynula. Replika žalobcu 2 4 S / 5 4 / 2 0 1 8 - 38 -

31. Žalobca v podanej replike označil vyjadrenie žalovaného k jeho žalobe za všeobecné, bez vysporiadania sa s viacerými konkrétnymi skutočnosťami, na ktoré žalobca v žalobe poukazoval. Konkrétne upriamil pozornosť správneho súdu na skutočnosť, že žalovaný opäť v neprospech žalobcu

vo vyjadrení uviedol: „...v neprospech vykonania prepravy svedčia aj tvrdenia žalobcu priamo v odvolaní, keď uvádza, že na dokladoch CMR, podľa ktorých mal prepravu vykonať prepravca SGM Slovakia s.r.o. bolo uvádzané evidenčné číslo vozidla Q. S. a Q. S. a na objednávke od D. I. ako zástupcu odberateľa KUBA K. I. bolo uvádzané avízo o vozidle s evidenčným číslom Q. S., pretože žalobca podal 30. januára 2018 podanie, ktorého obsahom bola oprava chyby v písaní, v ktorom poukázal na to, že predmetná objednávka je súčasťou spisu a priamo z jej obsahu je preveriteľné, že p. I. zaslal žalobcovi avízo s oznámením EVĆ uvedeným ako Q. S. a Q. S., na základe čoho žalobca tvrdil, že žalovaný sa s pripojenými listinnými dôkazmi neoboznámil a zotrval na svojom tvrdení napriek tomu, že z obsahu spisu vyplynul iný skutkový stav". K podanej replike žaloba priložil medzinárodný nákladný list č. SK 7451179, ktorým dokladoval, že preprava cukru prostredníctvom dopravcu SGM Slovakia spol. s.r.o. od dodávateľa - žalobcu k odberateľovi - KUBA K. I. bola avízovaná vozidlom s EVČ Q. S. a Q. S.. Ďalej žalobca protestoval voči konštatovaniu žalovaného, podľa ktorého údajne: „...aj zdaňovacie obdobia september, október, november, december 2011 a január a február 2012, ktorými boli zistené v podstate rovnaké skutočnosti ako za zdaňovacie obdobie marec 2012 a to, že žalobca deklaroval obchody s komoditami kryštálový cukor a slnečnicový olej, že bol súčasťou reťazca spoločností obchodujúcich s týmto tovarom a na základe kontrolných zistení odpočítania dane z dodávateľských faktúr za dodanie kryštálového cukru a slnečnicového oleja neboli uznané", pretože uvedené tvrdenie bolo podľa žalobcu v zásadných faktoch nesprávne. Žalobca už v podanej správnej žalobe namietal porušenie zásady právnej istoty a rozhodovania za analogických okolností rovnako a poukázal na to, že napríklad dodávky tovaru od dodávateľa LUMIM METAL, a.s., (s ktorým žalobca obchodoval aj v období marec 2012) mali byť podľa obsahu informácií obsiahnutých v dokumente „sprístupnenie informácií zo dňa 1. marca 2017 správcom dane uznané ako zdaniteľné obchody zakladajúce nárok žalobcu na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr. Zdôraznil, že žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe neobjasnil a nevysporiadal sa so žalobnou námietkou žalobcu v tom smere, z akého dôvodu boli obchodné transakcie s dodávateľom LUMIM METAL a.s. v zdaňovacom období 12/2011 uznané za zdaniteľné obchody na rozdiel od zdaňovacieho obdobia marec 2012, a v čom sa podľa žalovaného skutkový stav odlišoval. Žalobca tiež poukázal na to, že sa žalovaný nevyjadril k žalobnému dôvodu, spočívajúcemu v poukazovaní žalobcu na simulované úkony s nutnosťou posudzovať ich podľa ich obsahu a to vo vzťahu k simulovaným svedeckým výsluchom, ktoré boli formálne označené napr. ako miestne zisťovania. Za nepreskúmateľné tvrdenie opäť označil konštatovanie žalovaného, že „judikatúrou, na ktorú poukazoval žalobca sa správca dane zaoberal", pretože z jeho odôvodnenia nebolo možné zistiť stanovisko, hodnotiace úvahy ani vysporiadanie sa s konkrétnymi argumentami, ktoré žalobca predniesol vo vzťahu k nevyhnutnosti aplikácie a správnej a komplexnej interpretácie záverov, vyplývajúcich z rozhodnutí Európskeho 2 4 S / 5 4 / 2 0 1 8 - 39 -

súdneho dvora napr. vo veci PPUH Stehcemp, či TWOH . Žalobca zdôraznil aj tú skutočnosť, že napriek jeho podrobným argumentom vo vzťahu k forme realizačných zmlúv, vyplývajúcich z rámcových zmlúv, uzavretých s jednotlivými obchodnými partnermi žalovaný naďalej opakoval, že „...realizačné zmluvy, na ktoré žalobca poukazoval, neboli správcovi dane predložené...", hoci sa nijakým spôsobom nevysporiadal s argumentáciou žalobcu a ním tvrdeným skutkovým stavom veci. Žalobca poukázal aj na tú časť vyjadrenia žalovaného k jeho žalobe, v ktorej sa opakovane odvoláva na svedeckú výpoveď p. H., šoféra, ktorý pracoval pre prepravcu A. L. - KINTRANS, na ktorého výpovedi založil svoju teóriu o tom, že žalobcovi mali byť (všeobecne pri všetkých dodávkach) pri dodaní tovaru do jeho priestorov v Lučenci predkladané dokumenty, pričom ani svedok nevedel uviesť, aké konkrétne, z ktorých žalovaný vyvodil, že „disponoval informáciami o skutočnom pohybe tovaru z iných členských štátov dopravených priamo k žalobcovi, pričom žalobca deklaroval vždy nákup len od tuzemských dodávateľov". Zdôraznil, že ani správca dane, ani žalovaný, neuviedli žiadne preskúmateľné hodnotiace úvahy, prečo vo vzťahu k tvrdeniam o odovzdávaní bližšie nešpecifikovaných dokladov, ktoré popisoval svedok Veľk, považovali práve jeho výpoveď za hodnovernejšiu, než napr. výpoveď svedka H., ktorý vypovedal ohľadom dokladov, ktoré boli odovzdávané pri dodaní tovaru určeného žalobcovi - dodacie listy a v niektorých prípadoch aj faktúry a zdôraznil, že žalovaný sa nijako nevyjadril k žalobcom poukazovanému faktu, že pokiaľ chcel argumentovať touto svedeckou výpoveďou p. H., mohol tak učiniť nanajvýš vo vzťahu k tým konkrétnym prepravám, ktoré tento svedok osobne realizoval. Žalovaný však závery vyplývajúce z výsluchu svedka p. H. prezentuje ako generálne fakty, týkajúce sa dodávania tovaru počas celého preverovaného zdaňovacieho obdobia. Žalobca zotrval na stanovisku, že žalovaný nesprávne stotožňoval osobu dodávateľa (obchodná spoločnosť sídliaca v SR) s miestom, odkiaľ sa tovar fyzicky prepravoval, čo vyvodil z jeho tvrdenia „...bolo zistené, že tovar bol z iných členských štátov dopravený priamo k žalobcovi, pričom žalobca deklaroval vždy nákup len od tuzemských dodávateľov...".

Ani v podanom vyjadrení k správnej žalobe sa žalovaný opätovne nevyjadril k zásadnej žalobcom namietanej skutočnosti, a síce, že v daňovom konaní bolo porušené ust. § 46 ods. 5 Daňového poriadku a nevyjadril sa ani k argumentácii žalobcu, ohľadom nutnosti rešpektovať maximálne lehoty na vybavenie dožiadaní o MVI, ktoré sú upravené príslušnou legislatívou na úrovni ES/EÚ. Duplika žalovaného 32. Žalovaný nevyužil svoje právo podať k replike žalobcu dupliku. Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov 33. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP") a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP pre toto konanie preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného 2 4 S / 5 4 / 2 0 1 8 - 40 -

a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a preto ju v súlade s ust. § 190 SSP zamietol. 34. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 35. Podľa čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky dane a poplatky možno ukladať zákonom alebo na základe zákona. 36..Podľa § 1 ods. 1 Daňového poriadku tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní. 37.Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 6, 8, 9 Daňového poriadku (1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. (2) Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. (3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. (6) Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada. (8) Právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane. (9) Správca dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 38.Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 Daňového poriadku (1) Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. (2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. (3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. (4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 2 4 S / 5 4 / 2 0 1 8 - 41 -

39.Podľa § 25 ods. 1 Daňového poriadku každý je povinný vypovedať na účely správy daní ako svedok o dôležitých okolnostiach, ak sú mu známe; musí vypovedať pravdivo a nič nezamlčať. Správca dane môže svedkovi uložiť povinnosť, aby sa dostavil osobne a vypovedal; ak sa svedok nedostaví, správca dane môže postupovať podľa § 20. 40.Podľa § 30 ods. 1,2, 3, Daňového poriadku. (1) Správca dane doručuje písomnosť elektronickými prostriedkami. Ak je to účelné a možné, písomnosti doručujú zamestnanci správcu dane. (2) Ak písomnosť nie je možné doručiť spôsobom podľa odseku 1, správca dane doručuje písomnosť prostredníctvom a) poskytovateľa poštových služieb, b) iného orgánu, ak to ustanovuje osobitný predpis, 28) c) verejnej vyhlášky (3) Ak má adresát zástupcu s plnomocenstvom na účely správy daní, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Ak má však adresát osobne pri správe daní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť jemu aj jeho zástupcovi. Týmto nie je dotknuté doručenie písomnosti uložením podľa § 9 ods. 2 a 11. 41.Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. 1)Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. 42.Podľa § 45 ods. 1, písm. c), e), f) Daňového poriadku. 1) Daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia, e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní, f) vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim, 43. Podľa § 46 ods. 2,5, 9, 10 Daňového poriadku (2) Ak sa vykonáva daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti, daňová kontrola je začatá v deň spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly alebo v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, kontrolované zdaňovacie obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. (5) Ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. (9) Daňová kontrola je ukončená dňom a) doručenia protokolu podľa odseku 8, b) doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2, alebo c) zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu. 36a) (10) Lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. 44. Podľa § 47 Daňového poriadku Protokol musí obsahovať a) názov a sídlo správcu dane, 2 4 S / 5 4 / 2 0 1 8 - 42 -

b) číslo konania,

c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu kontrolovaného daňového subjektu alebo obchodné meno a sídlo kontrolovaného daňového subjektu, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo kontrolovaného daňového subjektu pridelené pri registrácii, alebo rodné číslo, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu, d) predmet daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie, e) meno a priezvisko zamestnanca správcu dane, ktorý vykonával daňovú kontrolu, f) miesto vykonania daňovej kontroly a dátum začatia daňovej kontroly,

g) súpis kontrolovaných dokladov, h) preukázané kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov, i) vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu podľa § 45 ods. 1 písm. f), j) dátum vypracovania protokolu k) vlastnoručný podpis alebo kvalifikovaný elektronický podpis zamestnanca správcu dane, ktorý vyhotovil protokol. 45. Podľa § 63 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Daňového poriadku (1) Ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu 2)možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis 1)neustanovuje inak (3) Ak tento zákon alebo osobitné predpisy 1)neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať a) označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, b) číslo a dátum rozhodnutia, c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu; 33)ak ide o zahraničnú fyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu a ak ide o zahraničnú právnickú osobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci túto právnickú osobu, d) výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu, na ktorý má byť suma zaplatená, e) poučenie o mieste, lehote a forme podania odvolania s upozornením na prípadné vylúčenie odkladného účinku, f) vlastnoručný podpis povereného zamestnanca finančného riaditeľstva alebo správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, s uvedením jeho mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky, ak ide o správcu dane, ktorým je obec, podpis starostu obce alebo ním povereného zamestnanca obce s uvedením mena, priezviska starostu obce a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie doručuje elektronickými prostriedkami, vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky sa nahrádzajú kvalifikovaným elektronickým podpisom. (4) Lehota plnenia podľa odseku 3 písm. d) je 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ak tento zákon alebo osobitný predpis 1)neustanovuje inak. (5) Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. 46. Podľa § 68 ods. 1, 3, 5, 6 Daňového poriadku (1) Ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému 2 4 S / 5 4 / 2 0 1 8 - 43 -

subjektu; vyrubovacie konanie nezačne, ak sa výzva podľa § 46 ods. 8 nezasiela. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal daňovú kontrolu. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 49 ods. 1 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa § 48 ods. 2. Ak daňovú kontrolu vykonalo finančné riaditeľstvo, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá miestne príslušný správca dane. Ak je vec vrátená na ďalšie vyrubovacie konanie, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorého rozhodnutie bolo zrušené. (3) Ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane. Ak sa daňový subjekt

nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto skutočnosti úradný záznam. O priebehu a o výsledkoch dokazovania správca dane spíše s daňovým subjektom zápisnicu podľa § 19, a to aj opakovane; v tom prípade správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice s daňovým subjektom alebo odo dňa spísania úradného záznamu, najneskôr však do troch mesiacov od uplynutia lehoty určenej správcom dane podľa prvej vety. Ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu, iné závažné okolnosti alebo osobitnú povahu prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote troch mesiacov, môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť druhostupňový orgán. (5) Správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani. 47. Podľa § 74 ods. 1, 2, 3, 4 Daňového poriadku (1) Odvolacím orgánom je druhostupňový orgán. Ak rozhodnutie vydalo ministerstvo, odvolacím orgánom je minister, ktorý rozhoduje na základe odporúčaní ním určenej osobitnej komisie. (2) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty. (3) Odvolací orgán je oprávnený vykonávať v rámci odvolacieho konania dokazovanie, ak to považuje za potrebné. Ak odvolací orgán vykonáva dokazovanie, je povinný pred vydaním rozhodnutia o odvolaní umožniť účastníkovi konania oboznámiť sa s výsledkami vykonaného dokazovania. (4) Odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu. 48. Podľa § 2 ods.1 písm. a) zákona o DPH v znení účinnom na preverované zdaňovacie obdobie (ďalej len „zákon o DPH v relevantnom znení") 1) Predmetom dane je a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, 49. Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona o DPH v relevantnom znení (1) Zdaniteľnou osobou je každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť podľa odseku 2 bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti. 2 4 S / 5 4 / 2 0 1 8 - 44 -

(2) Ekonomickou činnosťou (ďalej len "podnikanie") sa rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie podľa osobitných predpisov, 1) duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť. Za podnikanie sa považuje aj využívanie hmotného majetku a nehmotného majetku na účel dosahovania príjmu z tohto majetku; ak je majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, považuje sa jeho využívanie na účel dosahovania príjmu za podnikanie v rovnakom pomere u každého z manželov, ak sa manželia nedohodnú inak. 50. Podľa § 8 ods. 1 písm. a), ods. 4 písm. e) zákona o DPH v relevantnom znení (1) Dodaním tovaru je a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí, (4) Za dodanie tovaru sa považuje aj premiestnenie tovaru, ktorý je vo vlastníctve zdaniteľnej osoby, z tuzemska do iného členského štátu, ak je tento tovar odoslaný alebo prepravený ňou alebo na jej účet

do iného členského štátu na účely jej podnikania. Takéto premiestnenie sa považuje za dodanie tovaru za protihodnotu okrem premiestnenia tovaru e) určeného na dodanie tovaru do iného členského štátu touto zdaniteľnou osobou, ak dodanie tohto tovaru v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, bude oslobodené od dane, 51. Podľa § 13 ods. 1, písm. a) zákona o DPH v relevantnom znení (1) Miestom dodania tovaru, a) ak je dodanie tovaru spojené s odoslaním alebo prepravou tovaru, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa odoslanie alebo preprava tovaru osobe, ktorej má byť tovar dodaný, začína uskutočňovať, s výnimkou podľa písmena b), odseku 2 a § 14 52. Podľa § 43 ods. 1, 4, 5 písm. a) až d), ods. 7, 8 zákona o DPH v relevantnom znení (1) Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. (4) Oslobodené od dane je premiestnenie tovaru zdaniteľnej osoby z tuzemska do iného členského štátu na účely jej podnikania ( § 8ods. 4), ak by dodanie tohto tovaru pre inú osobu bolo oslobodené od dane podľa odseku 1. (5) Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4. Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry, a a) ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia, b) ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, c) ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu, d) inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar. (7) Platiteľ je povinný preukázať oslobodenie od dane podľa odseku 6 potvrdením na úradnom tlačive na oslobodenie od dane, ktoré je vyhotovené príslušným štátnym orgánom iného členského štátu a ktoré odberateľ odovzdal platiteľovi. (8) Ak prepravu tovaru z tuzemska do iného členského štátu vykoná odberateľ alebo ju zabezpečí odberateľ inou osobou, platiteľ je povinný mať doklady podľa odseku 5 písm. a) alebo c) do konca šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom sa uskutočnilo dodanie tovaru. Ak platiteľ 2 4 S / 5 4 / 2 0 1 8 - 45 -

nemá doklady podľa odseku 5 písm. a) alebo c) v lehote podľa prvej vety, uvedie dodanie tovaru bez oslobodenia od dane do daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplynula táto lehota. 53. Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a) zákona o DPH v relevantnom znení (1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. (2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, 54. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH v relevantnom znení (1) Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71 55.Podľa § 190 SSP Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 56. Podľa článku 9 bod 1 Vyhlášky č. 11/1975 Zb. o Dohovore o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej a nákladnej doprave (CMR) 1. Nákladný list je, pokiaľ sa nedokáže opak, vierohodným dokladom o uzavretí a obsahu prepravnej zmluvy, ako aj o prevzatí zásielky dopravcom. 57. Predmetom súdneho prieskumu bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane o určení rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2012. Rozsah a obsah súdneho prieskumu je daný dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v žalobe. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. V preskúmavanej veci nebol naplnený žiadny z dôvodov uvedených v § 134 ods. 2 SSP, kedy správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby. Správny súd preto preskúmal zákonnosť napadnutého

rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania výlučne z dôvodov nezákonnosti uplatnených vo včas podanej žalobe. 58. Podstatným výsledkom skutkového a právneho posúdenia veci žalovaným a správcom dane bol záver, že žalobca si právo na odpočet DPH z dodávateľských faktúr od označených dodávateľov uplatnil v rozpore s ust. § 49 ods. 1 zákona o DPH, tj. neoprávnene, pretože neuniesol dôkazné bremeno, keď sám hodnoverne nepreukázal, a ani preverovaním správcu dane sa nepotvrdilo, materiálne naplnenie deklarovaných dodávok tovaru (kryštálový cukor a slnečnicový olej) podľa jednotlivých dodávateľských faktúr tými dodávateľmi, ktorí boli na faktúrach ako dodávatelia označení, t.j., žalobca nepreukázal, že prijal zdaniteľné plnenia od dodávateľov - platiteľov DPH - uvedených na faktúrach. 59. Ad bod 10 Aa: Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že podaním zo dňa 8. augusta 2016 sa žalobca vyjadril k Oznámeniu správcu dane o zistených skutočnostiach pri daňovej kontrole zo dňa 21. júla 2016, v ktorom navrhol vykonanie výsluchu svedkov - A. H. (príjem a výdaj tovaru v sklade Ľadovo, fyzická kontrola tovaru, komunikácia s obchodnými partnermi), N. L. (zabezpečovala 2 4 S / 5 4 / 2 0 1 8 - 46 -

administratívu súvisiacu s preverovanými obchodmi) a A. Y. (vedúci skladu Ľadovo), zamestnancov žalobcu, F. W., pôsobiacej v dodávateľskej spoločnosti ZEAL s.r.o.. Za účelom potvrdenia vykonaných prepráv tovaru od žalobcu k odberateľovi KINGSVILLE s.r.o. navrhol „vykonať dožiadania TMV Kft. 1037 Budapešť a VANTIHA SYSTEM Kft". Predložil CMR dokumenty (199 ks scanov) ku všetkým zdaniteľným obchodom uskutočneným medzi žalobcom ako dodávateľom a jeho odberateľmi, konkrétne dôkazy preukazujúce, že si obchodných partnerov preveroval, fotodokumentáciu ohľadom existencie tovaru v sklade Ľadovo v kontrolovanom zdaňovacom období a poukázal na rozsudky Súdneho dvora a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Súčasťou jeho vyjadrenia bol CD nosič obsahujúci označené dôkazy. Správca dane obsah jeho vyjadrenia v celosti zopakoval v protokole (na stranách 73 až 98) a v podrobnostiach sa k jeho obsahu a k obsahu predložených dôkazov vyjadril a poukázal na závery rozhodnutí ESD a Najvyššieho súdu SR, ktoré považoval za relevantné. K navrhovaným výsluchom označených osôb, či dožiadaní s poukazom na závery rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sž 136/99, Sžf 18/2011 a 6Sžf 14/2012 uviedol, že žalobca nemôže očakávať, že správca dane bude vyhľadávať dôkazy, ktoré by prípadne mohli nasvedčovať v jeho prospech, resp. že bude a musí čakať, kým si žalobca také dôkazy zabezpečí. Zdôraznil, že žalobca (ani jeho dodávatelia, či subdodávatelia) žiadnymi relevantnými dôkazmi nepreukázal, že preverovanými faktúrami deklarované obchodné transakcie boli reálne, pretože nepreukázal, že fakturovaný tovar mu bol dodaný práve označenými dodávateľmi (platiteľmi DPH), a teda, že u žalobcu boli splnené podmienky na odpočet dane. Z uvedeného je zrejmé, že žalobná námietka žalobcu, že nemohol v priebehu daňovej kontroly predkladať a navrhovať dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia bola v rozpore s obsahom správneho spisu, a preto nebola dôvodná. Žalobcovi neboli práva, vyplývajúce z ust. § 45 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku upreté, čo je jednoznačne zrejmé z obsahu jeho vyjadrenia zo dňa 8. augusta 2016, v ktorom predložil dôkazy, ktorými disponoval a navrhol vykonanie výsluchov svedkov, či dožiadaní. Aj jeho tvrdenie, že mu bolo upreté právo vyplývajúce z ust. § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku bolo v rozpore s obsahom administratívneho spisu, ktorým bolo preukázané, že k skutočnostiam zisteným v priebehu daňovej kontroly sa mohol vyjadriť a svoje právo aj realizoval napr. aj svojím vyjadrením zo dňa 8. augusta 2016. Tvrdenie žalobcu, že bez vykonania ním navrhovaných dôkazov sa nemohol vyjadriť k zisteným skutočnostiam, pretože všetky zistené skutočnosti neboli známe, nemá oporu v ust. § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku. Podľa jeho znenia má žalobca právo vyjadriť sa k tým skutočnostiam, ktoré boli v priebehu daňovej kontroly ku dňu jeho vyjadrenia zistené, tj. v súlade s ust. § 45 ods. 1 písm. f) sa mal možnosť vyjadriť sa, a aj sa vyjadril, k skutočnostiam zisteným počas daňovej kontroly, ktoré boli zhrnuté v Oznámení správcu dane zo dňa 21. júla 2016. Pre úplnosť správny súd uvádza, že správca dane nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy, pretože nie je povinný vykonávať dokazovanie dovtedy, kým sa nepreukážu tvrdenia žalobcu. Ním vykonané dokazovanie slúži len na verifikáciu žalobcom tvrdených skutočností. Žalobca je ten, kto musí preukázať reálne uskutočnenie zdaniteľného plnenia, z ktorého si uplatňuje právo na odpočet DPH. Napriek uvedenému sa správca dane návrhmi žalobcu na dokazovanie obsiahnutými v jeho podaní zo dňa 8. augusta 2016 zaoberal, a to vo 2 4 S / 5 4 / 2 0 1 8 - 47 -

vyrubovacom konaní v súlade s ust. § 68 ods.3 Daňového poriadku a k výsledkom doplneného dokazovania mal žalobca možnosť sa vyjadriť, čo využil na ústnom pojednávaní konanom dňa 29. mája 2017 (konečná zápisnica vo vyrubovacom konaní pred vydaním rozhodnutia správcu dane) a tiež v nasledujúcom doplňujúcom podaní zo dňa 4. júna 2017. Na základe uvedeného správny súd

jednak nezistil porušenie práv žalobcu vyplývajúcich mu z ust. § 45 ods. 1 písm. c) a f) Daňového poriadku a jednak žalobcom tvrdené skutočnosti nemohli spôsobiť odňatie mu možnosti riadnej účasti na daňovom konaní, pretože vykonávanie daňovej kontroly nie je daňovým konaním, a preto vyhodnotil túto žalobnú námietku ako nedôvodnú. Daňová kontrola je v zmysle § 44 ods. 1 Daňového poriadku zákonom upravený dôkazný proces správcu dane, ktorým zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Je dôkazným postupom, a nie vlastným daňovým konaním a jej právne významným výsledkom je protokol, ktorý je dôkazným prostriedkom v daňovom konaní. Práva žalobcu, ktoré mu patria počas daňovej kontroly nemožno stotožňovať s právami, ktoré mu patria v daňovom konaní. Práva, ktoré žalobcovi patrili pri daňovej kontrole sú vymedzené v ust. § 45 Daňového poriadku a ich porušenie správny súd nezistil. Na rozdiel od daňového konania nemôže byť daňová kontrola nezákonná len z toho dôvodu, že počas nej nebol vykonaný dôkaz navrhnutý daňovníkom (žalobcom), pretože dôkazy je možné vykonávať aj po ukončení daňovej kontroly, napr. aj za situácie, aká bola v preskúmavanej veci, keď návrhy na vykonanie dôkazov boli podané v čase, kedy by ich už nebolo možné vykonať bez prekročenia zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly. Tento postup bol v súlade s ustanovením § 68 ods. 3 Daňového poriadku v preskúmavanej veci aj realizovaný tým, že vo vyrubovacom konaní boli žalobcom navrhnuté dôkazy vykonané a v ňom svoje práva účastníka daňového konania žalobca využil, keď sa opakovane k zisteným skutočnostiam vyjadroval. 60. Ad bod 10Ab: Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že G.. A. G., konateľka spoločnosti AIR TEAM SK, s.r.o. v čase od 12. decembra 2011 do 10. septembra 2012, ktorá bola účastná obchodovania žalobcu s cukrom a olejom v preverovanom zdaňovacom období, a to v pozícii subdodávateľa pre spoločnosť SPS TRADE spol. s.r.o., tj. deklarovaného dodávateľa žalobcu, bola počas daňovej kontroly vypočutá ako svedok Daňovým úradom Bratislava na dožiadanie správcu dane. Podstatou a účelom jej výsluchu bolo vyhľadať dôkazy, preveriť a zistiť skutočnosti potrebné na účely správy daní. Upovedomenie o jej výsluchu bolo zaslané spoločnosti SPS TRADE spol. s r.o. so sídlom v Prešove. Žalobca o vykonaní jej výsluchu upovedomený nebol. Možno súhlasiť s tvrdením žalobcu, že svedecký výsluch A. G. nebol vykonaný v súlade so zákonom, keď o jej výsluchu žalobca nebol upovedomený. Napriek uvedenému toto pochybenie nemalo za následok nezákonnosť daňovej kontroly. Mohlo mať za následok len nezákonnosť dôkazu, zisteného z takého výsluchu. Svedeckou výpoveďou tejto osoby ale nebolo nič preukázané. Žalovaný ani nezaložil svoje rozhodnutie na výpovedi tohto „svedka", pretože nemal za preukázané, že obchodovaný tovar nebol žalobcovi dodaný. Vychádzal zo skutkového záveru, že žalobca hodnoverne nepreukázal reálne uskutočnenie dodávok tovaru 2 4 S / 5 4 / 2 0 1 8 - 48 -

tak, ako bolo ním deklarované podľa predložených dodávateľských faktúr (a ani preverovaním správcu dane sa jeho skutočné dodanie označenými dodávateľmi nepotvrdilo). Výpoveď A. G. teda nebola pre rozhodnutie správcu dane (žalovaného) podstatná a rozhodnutie na tomto dôkaze nebolo založené. Uvedená žalobná námietka preto nebola dôvodná. Žalobca navrhol opakovaný výsluch A. G., ktorý je v súlade s ust. § 68 ods.3 Daňového poriadku možný aj vo vyrubovacom konaní a správca dane sa ním v súlade s procesným poriadkom aj zaoberal. Aj keď ho vo vyrubovacom konaní už nevykonal, pretože A. G. sa na svojej adrese dlhodobo nezdržiavala, nemalo uvedené žiadny vplyv na skutkové zistenia, z ktorých vychádzal, pretože jej výpoveďou počas daňovej kontroly neboli preukázané žiadne rozhodujúce skutočnosti.. Žalobca sa tiež mýli v tvrdení, že výsluchy osôb označených v bode 10Ab tohto rozsudku mali byť vykonané ako výsluchy svedkov, a keď boli vykonané ako miestne zisťovania, ide o dôkazy získané nezákonne, čím bolo zasiahnuté do jeho práva na spravodlivé konanie. C. V., účtovníčka spoločnosti VITAPACE s.r.o. a Q. F., ekonómka spoločnosti HELMAND s.r.o. v administratívnom konaní neboli vypočuté, to znamená, že tvrdenie žalobcu s týmto obsahom je v rozpore s obsahom administratívneho spisu. C. V. bola len účastná miestneho zisťovania, ktoré bolo vykonané s konateľom spoločnosti VITAPACE s.r.o. - A.. B. J. a Q. F. bola účastná pri miestnom zisťovaní realizovanom s konateľom spoločnosti HELMAND s.r.o. - L. D.. Z obsahu zápisníc o miestnych zisťovaniach nevyplynuli žiadne ich osobné vyjadrenia. Ostatné označené osoby poskytli správcovi dane žiadané informácie, resp. doklady v rámci miestnych zisťovaní z titulu, že boli konateľmi obchodných spoločností v pozícii dodávateľov alebo odberateľov žalobcu v rámci preverovaných obchodných transakcií alebo dopravcov, s výnimkou B.. G. E., ktorý bol účastný miestneho zisťovania ako splnomocnený zástupca spoločnosti SPS TRADE spol. s.r.o. a B.. C. C., ktorá sa miestneho zisťovania zúčastnila ako splnomocnená zástupkyňa spoločnosti MODETAS s.r.o. Miestne zisťovanie je v zmysle § 37 ods. 2 Daňového poriadku činnosť správcu dane, v rámci ktorej vyhľadáva dôkazy, preveruje a zisťuje skutočnosti, ktoré sú potrebné na účely správy daní, a teda ide o jednu z činností správcu dane pri vykonávaní daňovej kontroly.

Získavaním potrebných informácií a dokladov od označených osôb v rámci miestneho zisťovania za účelom preverovania žalobcom deklarovaných obchodných transakcií správca dane postupoval v súlade s ust. § 37 ods. 2 Daňového poriadku, to znamená, že jeho procesný postup bol zákonný, a preto aj dôkazy získané týmto postupom boli zákonné. Námietka žalobcu, že bolo zasiahnuté do jeho práva na spravodlivé konanie nebola preto dôvodná. 61. Ad bod 10Ac: Pochybnosti správcu dane o správnosti, pravdivosti a úplnosti žalobcom predložených dôkazov, na základe ktorých si uplatnil právo na odpočet DPH (ďalej len „pochybnosti") mohli byť a boli výsledkom dokazovania správcu dane, ktoré bolo zamerané na verifikáciu žalobcom tvrdených skutočností ohľadom reálneho uskutočnenia preverovaných zdaniteľných obchodov a subjektov na nich zúčastnených, tj. boli výsledkom vykonaných výsluchov svedkov, miestnych zisťovaní, informácií získaných od správcov dane iných subjektov v rámci dožiadaní, informácií získaných v rámci medzinárodnej výmeny 2 4 S / 5 4 / 2 0 1 8 - 49 -

informácií. Len po ich zhromaždení mohol správca dane reálne dospieť k pochybnostiam o oprávnenosti nároku žalobcu na uplatnený odpočet DPH, pretože len po vykonaní dôkazov, ktoré považoval za potrebné pre účely správneho určenia dane, mohol zistiť rozpory, resp. nezrovnalosti v žalobcom deklarovaných skutočnostiach na základe ním predložených dokladov, súvisiacich s predmetom vykonávanej daňovej kontroly a tými, ktoré boli výsledkom jeho dokazovania/preverovania. U správcu dane vzniknuté pochybnosti boli výsledkom jeho zákonného postupu, tj. dokazovania, ktorého účelom je čo najúplnejšie zistenie skutočností nevyhnutných pre účely správy daní (§ 24 ods. 2, ods. 4 Daňového poriadku). Boli obsahom Oznámenia správcu dane o zistených skutočnostiach pri daňovej kontrole zo dňa 21. júla 2016, ktoré bolo vyhotovené po vykonaní dovtedy navrhnutých, označených alebo správcom dane uznaných za potrebné, dôkazov. To znamená, že postupu správcu dane, ktorý svoje pochybnosti žalobcovi sprostredkoval v Oznámení zo dňa 21. júla 2016, nie je možné nič vytknúť. Správca dane žalobcu vyzval v súlade s ust. § 46 ods. 5 Daňového poriadku, aby sa k zisteným skutočnostiam, z ktorých vyplynuli aj jeho pochybnosti, vyjadril a poskytol mu lehotu 8 dní (v súlade s ust. § 27 ods. 1 Daňového poriadku), ktorú na žiadosť žalobcu predĺžil v súlade s ust. § 28 ods. 1 Daňového poriadku. Tvrdenie žalobcu, že správcom dane zistené pochybnosti boli neurčité, a preto ich nemohol odstrániť, nezodpovedá obsahu Oznámenia správcu dane o zistených skutočnostiach pri daňovej kontrole. Z jeho obsahu podrobne vyplýva, aké dôkazy správca dane vykonal a aké skutočnosti vykonaným dokazovaním zistil s konkrétnym záverom, v čom sa takto zistené skutočnosti nezhodovali so skutočnosťami deklarovanými žalobcom, alebo boli spochybnené, alebo neboli preukázané, a preto žalobcom namietaná neurčitosť tohto oznámenia nebola dôvodná. Uvedenú žalobnú námietku preto správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Žalobca v podanej správnej žalobe tiež tvrdil, že správca dane ani žalovaný nezaujali žiadny postoj k ním namietanému nesprávnemu procesnému postupu, nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, či nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, a to v súvislosti s tvrdením žalobcu, že správca dane nepostupoval v súlade s ust. § 46 ods. 5 Daňového poriadku, pretože mu neoznámil, že vznikli pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov, ktoré predložil alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených a nevyzval ho, aby sa k nim vyjadril a neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo ich pravdivosť preukázal. K uvedenému správny súd uvádza, že tvrdenie žalobcu, že na túto námietku nedostal odpoveď (§ 63 ods. 5 Daňového poriadku) nezodpovedá obsahu spisu, pretože správca dane aj žalovaný vo svojich rozhodnutiach uviedli, že žalobcovi bolo zaslané Oznámenie o zistených skutočnostiach počas daňovej kontroly a bola mu poskytnutá lehota, aby sa k nim na základe výzvy správcu dane vyjadril. Je pravdou, že Oznámenie o zistených skutočnostiach v daňovej kontrole neobsahovalo konkrétnu formuláciu správcu dane, že „vznikli pochybnosti, spolu s výzvou na ich odstránenie, doplnenie, vyjadrenie žalobcu v zmysle § 46 ods. 5 daňového poriadku", čo je možné označiť za čiastkový nedostatok v postupe správcu dane. Dôvodom na zrušenie rozhodnutia orgánu verejnej správy však nie akékoľvek porušenie procesného procesu, ale len také, ktoré je podstatné, tj. porušenie určitej intenzity, ktoré zároveň malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Zistený nedostatok v konaní pred orgánom verejnej správy

- neuvedenie ustanovenia § 46 ods. 5 2 4 S / 5 4 / 2 0 1 8 - 50 -

Daňového poriadku správny súd nevyhodnotil ako podstatné, a ani ako majúce za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. V Oznámení o zistených skutočnostiach pri daňovej kontrole správca dane podrobne rozpísal skutočnosti, ktoré z vykonaného dokazovania zistil a uviedol svoje vyhodnotenie zisteného skutkového stavu, keď konštatoval, že dodanie tovaru žalobcovi tými dodávateľmi, ktorí boli deklarovaní v ním predložených preverovaných faktúrach nebolo preukázané a svoje skutkové zistenia zhrnul aj ohľadom v dokladoch označených odberateľov a vykonanej prepravy tovaru. Zároveň ho

vyzval, aby sa k zisteným skutočnostiam vyjadril, k čomu mu poskytol lehotu súladnú s Daňovým poriadkom. Z toho vyplýva, že správca dane žalobcovi vzniknuté pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti ním predložených dôkazov oznámil. Tým, že správca dane žalobcovi poskytol vedomosť o skutkových zisteniach, a teda aj o vzniku pochybností ohľadom žalobcom deklarovaných skutočností a umožnil mu vyjadriť sa k nim, boli realizované, resp. naplnené práva žalobcu, vyplývajúce z ust. § 46 ods. 5 Daňového poriadku (získať vedomosť a mať právo vyjadriť sa k zistených skutočnostiam), a preto k podstatnému porušeniu procesného postupu v konaní orgánu verejnej správy nedošlo. Nezákonnosť procesného postupu by mohla spočívať len v opomenutí procesných práv žalobcu, tj. v neoznámení „pochybností", prípadne v neposkytnutí lehoty žalobcovi na vyjadrenie. Neuvedenie zákonného ustanovenia, podľa ktorého boli procesné práva žalobcu realizované, nie je takou vadou v postupe orgánu verejnej správy, tj. správcu dane, ktorá by mohla spôsobiť jeho nezákonnosť, pretože žalobcovi nebolo odňaté právo riadnej účasti na konaní, ako sa mylne domnieva, pretože „pochybnosti" správcu dane mu boli oznámené a mohol sa k nim vyjadriť. Na základe uvedeného vyhodnotil správny súd žalobnú námietku, týkajúcu sa nesprávneho procesného postupu ako nedôvodnú. Do vyhotovenia Oznámenia o zistených skutočnostiach z daňovej kontroly správca dane nemal pochybnosti, o ktorých by mal žalobcu informovať, pretože tie mohli uňho vzniknúť až po vykonaní dokazovania - dožiadaniami, žiadosťami o medzinárodnú výmenu informácií, miestnymi zisťovaniami, výsluchmi svedkov atď., ktoré vykonával v rámci preverovania oprávnenosti žalobcom uplatneného nároku na nadmerný odpočet DPH, čo je jeho základnou zákonnou povinnosťou. Keď po ukončení dokazovania zistil, že existujú pochybnosti o správnosti, úplnosti alebo pravdivosti dokladov, ktorými žalobca preukazoval oprávnenosť uplatneného nároku na nadmerný odpočet DPH, žalobcu o tých pochybnostiach informoval v Oznámení o zistených skutočnostiach z daňovej kontroly. Námietku nedostatku dôvodov rozhodnutia správcu dane aj žalovaného, rovnako s jeho námietkou týkajúcou sa nesprávneho právneho posúdenia veci, ktorú tvrdil v súvislosti s nemožnosťou riadneho ukončenia daňovej kontroly a začatia vyrubovacieho konania v dôsledku nezákonne vykonanej daňovej kontroly vyhodnotil správny súd tiež ako nedôvodnú. Keďže správca dane si Oznámením o zistených skutočnostiach pri daňovej kontrole zo dňa 21. júla 2016 splnil povinnosť podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, nebol v uvedených súvislostiach daný dôvod na označenie daňovej kontroly za nezákonnú. Správca dane sa s touto námietkou žalobcu v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal tak, že svoj postup považoval za súladný s § 3 ods. 1 Daňového poriadku a neuprel žalobcovi právo predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Žalovaný vo svojom rozhodnutí označil postup správcu dane za súladný s ustanoveniami Daňového 2 4 S / 5 4 / 2 0 1 8 - 51 -

poriadku s tým, že žalobcovi bolo umožnené vyjadrovať sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré vyšli v priebehu daňovej kontroly najavo a neukrátil ho na jeho procesných právach. Uvedené považoval správny súd za dostatočné vysporiadanie sa s touto procesnou námietkou v súlade s ust. § 63 ods. 5 Daňového poriadku, a preto túto žalobnú námietku pre jej rozpor s obsahom administratívneho spisu (s obsahom rozhodnutí orgánov správy daní) vyhodnotil ako nedôvodnú. 62. Ad bod 10B: Uvedenú žalobnú námietku vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú, pretože nemala oporu v obsahu administratívneho spisu. Je pravdou, že správca dane preveroval obchodné transakcie, ktoré predchádzali alebo nasledovali po priamych dodávateľsko-odberateľských vzťahoch žalobcu, ktoré boli deklarované faktúrami a inými dokladmi, predloženými žalobcom k daňovej kontrole za účelom preukázania oprávnenosti uplatneného nároku na odpočet DPH za zdaňovacie obdobie marec 2012. Splnenie zákonných predpokladov uvedených v ust. § 49 ods. 1, § 49 ods. 2 písm. a) a § 51 zákona o DPH musí byť preukázané skutočným, faktickým plnením. Keďže doklady predložené žalobcom (faktúry, dodacie listy, kúpne zmluvy, rámcové zmluvy, interné doklady, výpisy z účtu) nemali potrebnú preukaznú hodnotu, pretože nepreukazovali skutočné dodanie deklarovaného tovaru od dodávateľov uvedených na faktúrach (akým spôsobom bol od dodávateľov deklarovaný tovar k žalobcovi prepravený, napr. ŠPZ vozidiel, identifikačné údaje o vodičoch, označenie a podpis konkrétnej osoby, ktorá tovar na prepravu odovzdala a tiež osoby, ktorá tovar prijala...) správne, plniac svoje zákonné povinnosti pri správe daní a v záujme a v prospech žalobcu preveroval správca dane aj tie obchodné transakcie a dopravu, ktoré žalobcom deklarovaným obchodom predchádzali alebo po nich nasledovali, t.j. celý obchodný reťazec. Dôkazným bremenom ohľadom týchto skutočností však nezaťažoval žalobcu, ako to v rozpore s obsahom administratívneho spisu žalobca tvrdil, ale potrebné dokazovanie/preverovanie vykonal sám, či už dožiadaním správcov daní iných subjektov (subdodávateľov, subodberateľov, prepravcov), žiadosťami o medzinárodnú výmenu informácií, miestnym zisťovaním, výsluchom svedkom (napr. D. H. ako vodič prepravcu L. -TRANS s.r.o.). Nie je pravdou, že dôsledky dôkaznej núdze ohľadom okolností, týkajúcich sa iných subjektov, keď ani takto vykonaným šetrením sa nepotvrdili žalobcom

deklarované skutočnosti relevantné pre uplatnený odpočet DPH, správca dane pripísal v neprospech žalobcu. Dôvodom jeho rozhodnutia (ani rozhodnutia žalovaného) totiž neboli skutkové zistenia, že splnenie zákonných podmienok pre priznanie uplatneného odpočtu DPH nepreukázali iné subjekty, než žalobca, ale že tieto relevantné skutočnosti nepreukázal žalobca, pretože z ním predložených dôkazov nebol preukázaný materiálny obsah v ňom tvrdených skutočností. 63. Ad bod 10C: Žalobnú námietku, že daňová kontrola bola vykonávaná v rozsahu prevyšujúcom rozsah potrebný na dosiahnutie jej účelu, pretože správca dane zisťoval skutočnosti, ktoré sa žalobcu priamo netýkali (v súvislosti s bodom 10B), vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú, pretože bola v rozpore s platnou právnou úpravou. Z ust. § 44 ods. 1 Daňového poriadku vyplýva, že daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje 2 4 S / 5 4 / 2 0 1 8 - 52 -

skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Správca dane postupoval v súlade s uvedeným zákonným ustanovením, pretože pri nepreukaznosti dokladov, ktorými žalobca oprávnenosť nároku na odpočet DPH preukazoval, správne, s cieľom správneho zistenia dane preveroval reálnu existenciu žalobcom deklarovaných plnení a to aj u subjektov (subdodávatelia, subodberatelia, prepravcovia), u ktorých mohli byť zistené skutočnosti relevantné pre rozhodnutie o žalobcom uplatnenom nároku na odpočet DPH, t.j. v rámci celého obchodného reťazca. 64. Ad bod 10D: Z ust. § 46 ods. 8 Daňového poriadku vyplýva, že protokol z daňovej kontroly má obsahovať výsledok daňovej kontroly, vrátane vyhodnotenia dôkazov. Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, na ktorú si kontrolovaný daňový subjekt uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašla správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedených v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Obsahové požiadavky na protokol sú komplexne normované v ust. § 47 Daňového poriadku. Okrem označenia správcu dane, čísla konania, daňového subjektu, predmetu daňovej kontroly, miesta jej vykonania a dátumu jej začatia s označením zamestnancov správcu dane, ktorí daňovú kontrolu vykonávali a súpisu kontrolovaných dokladov, musí protokol obsahovať aj kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov (písm. h), vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu podľa § 45 ods. 1 písm. f) (písm. i), dátum jeho vypracovania a podpis zamestnanca správcu dane. Daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu a dňom nasledujúcim po jeho doručení začína vyrubovacie konanie v zmysle § 68 ods. 1 Daňového poriadku, ktoré je súčasťou daňového konania. Z ust. § 68 ods. 3 Daňového poriadku vyplýva, že vykonávanie dokazovania je možné aj vo vyrubovacom konaní. Po preskúmaní obsahu protokolu z daňovej kontroly zo dňa 11. augusta 2016 dospel správny súd k záveru, že obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti, pretože okrem tých, ktoré neboli žalobcom namietané, obsahuje preukázané kontrolné zistenia, pretože obsahuje skutkové zistenia vo vzťahu k jednotlivých dodávateľom, odberateľom, prepravcom (v súvislosti so žalobcom deklarovanými dodávateľsko-odberateľskými vzťahmi), prípadne aj subodberateľom, subdodávateľom, či vo vzťahu k subjektom, ktoré mali poskytovať skladové priestory v rámci deklarovaných dodávateľsko- odberateľských vzťahov a ich vyhodnotenie a to vo vzťahu k (ne)splneniu zákonných podmienok pre odpočet DPH. Obsahuje aj vyjadrenia žalobcu k zistených skutočnostiam počas daňovej kontroly. Námietky žalobcu neobstoja, pretože daňová kontrola bola v súlade s ust. § 46 ods. 9 písm. a) Daňového poriadku ukončená dňom doručenia protokolu, ktorý obsahoval zákonné náležitosti dňom 19. augusta 2016. Skutočnosť, že v priebehu daňovej kontroly správca dane nevykonal žalobcom navrhnuté dôkazy vo vyjadrení k Oznámeniu zistených skutočností počas daňovej kontroly zo dňa 8. augusta 2016, nie je vadou v konaní, ktorá by mohla mať za následok nezákonnosť rozhodnutia správcu dane (a aj rozhodnutia žalovaného, ktorý rozhodnutie správcu dane potvrdil), pretože zo žiadneho ustanovenia Daňového poriadku nevyplýva pre správcu dane povinnosť vykonať všetky dôkazy navrhnuté žalobcom. Dokazovanie môže v zmysle § 68 ods. 3 Daňového poriadku prebiehať aj vo vyrubovacom konaní, ktoré v preskúmavanom administratívnom konaní aj prebiehalo, a to vykonávaním žalobcom 2 4 S / 5 4 / 2 0 1 8 - 53 -

navrhnutých dôkazov, ku ktorým mal žalobca možnosť sa vyjadriť jednotlivo, resp. na pojednávaní konanom dňa 29. mája 2017, v rámci ktorého, a následne aj v podaní zo 6. júna 2017, žalobca svoje práva realizoval. Predmetom pojednávania konaného dňa 29. mája 2017 bolo prerokovanie jeho pripomienok, námietok a vykonaných dôkazov. Z ust. § 45 ods. 1 písm. f) nevyplýva pre správcu dane povinnosť, aby zdôvodnil, prečo dôkazy navrhnuté v podaní z 8. augusta 2016 nevykonal. Z uvedeného správny súd vyvodil, že žalobcom tvrdené nedostatky protokolu nemali oporu v ust. § 46 ods. 8, § 47 písm. h) v spojení s ust. § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku, a preto takto tvrdenej námietke nezákonnosti, spočívajúcej vo vadách administratívneho konania, nebolo možné vyhovieť.

65. Ad 10E: V súvislosti s námietkou žalobcu, týkajúcou sa prekročenia maximálnej dĺžky daňovej kontroly správny súd uvádza, že na posúdenie, či bola dodržaná maximálna možná dĺžka trvania daňovej kontroly z hľadiska jej prerušenia bolo dôležité presne vymedziť deň jej začatia a deň jej skončenia. V prejednávanej veci mal súd z obsahu administratívneho spisu za nesporne preukázané, že správca dane začal daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie marec 2012 dňom 18. júna 2012 a ukončil ju dňom 19. augusta 2016, kedy bol žalobcovi doručený protokol a to v súlade s ust. § 46 ods. 9 písm. a) Daňového poriadku. Celkovo daňová kontrola aj s jej prerušením trvala 1 524 dní. v ust. § 46 ods. 1 umožňuje daňovú kontrolu prerušiť, rozlišujúc obligatórne a fakultatívne prerušenie daňovej kontroly. Daňová kontrola je prerušená dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení kontroly, čo v prejednávanej veci bolo dňom 3. mája 2013. Správca dane následne v daňovej kontrole pokračuje z vlastného podnetu alebo na podnet kontrolovaného daňového subjektu v prípade, ak pominuli dôvody, pre ktoré bolo konanie prerušené (ust. § 61 ods. 4 Daňového poriadku). V prejednávanej veci prerušenie daňovej kontroly trvalo do 20. júla 2016. Počas prerušenia daňovej kontroly od 3. mája 2013 do 20. júla 2016 lehota na jej vykonanie (1 rok v zmysle § 46 ods. 10 Daňového poriadku) neplynula, tj. daňová kontrola bola predĺžená o čas, o ktorý bola prerušená. Prerušenie daňovej kontroly znamená, že časový interval medzi jej začatím a jej ukončením môže presiahnuť 1 rok, čo je maximálna zákonná dĺžka trvania daňovej kontroly. V prípade, že daňová kontrola trvá dlhšie než 1 rok, musí súd skúmať dôvodnosť (tj. zákonnosť) takéhoto prerušenia a v prejednávanej veci sa uvedenou okolnosťou zaoberal aj s ohľadom na žalobcom uplatnenú žalobnú námietku, týkajúcu sa prekročenia maximálnej dĺžky daňovej kontroly s dôsledkom tvrdenej nezákonnosti rozhodnutia správcu dane (aj žalovaného) pre podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. V zmysle § 44 Daňového poriadku sa daňová kontrola vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu (čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), čo znamená, že správca dane by pri jej výkone nemal zbytočne zaťažovať daňový subjekt, no zároveň ju musí vykonať v takom rozsahu, aby čo najpresnejšie a najobjektívnejšie zistil skutočnosti potrebné na splnenie jej účelu. Rozsah a spôsob daňovej kontroly, ktorý správca dane zvolí, musí spĺňať požiadavku nevyhnutnosti, primeranosti a účelnosti. Uvedené zákonné ustanovenie je potrebné vykladať v spojení so základnou zásadou správy daní upravenou v ust. § 3 ods. 2 druhej vety Daňového poriadku, 2 4 S / 5 4 / 2 0 1 8 - 54 -

podľa ktorej je správca dane povinný vybaviť vec bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré najmenej zaťažujú daňový subjekt a ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrúbeniu dane. Počas prerušenia daňovej kontroly správca dane nevykonáva žiadne kontrolné úkony, v ktorých sú inkorporované mocenské nástroje zasahujúce do základných práv a slobôd, ktoré svojou podstatou daňový subjekt zaťažujú, a preto nemôže byť vo svojej slobode a základných právach obmedzený. Základom tejto žalobnej námietky bolo tvrdenie žalobcu, že daňová kontrola na zistenie oprávnenosti jeho nároku na uplatnenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie marec 2012 trvala nezákonne dlho z dôvodu jej neprimerane dlhého prerušenia za účelom medzinárodnej výmeny informácií pre zistenie/overenie skutočností ohľadom obchodných transakcií a podnikateľských subjektov v rámci obchodného reťazca s cukrom a olejom, ktoré sa žalobcu priamo netýkali. Tvrdil, že správca dane informácie získané z dožiadaní priebežne nevyhodnocoval a neposudzoval tak možnosť pokračovania v daňovej kontrole aj na základe získaných čiastočných informácií, v dôsledku čoho považoval daňovú kontrolu za umelo predĺženú. Pri posúdení veci poukazuje správny súd na všeobecné zásady a princípy správy daní, ktorej účelom je zistiť alebo preveriť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržanie osobitných predpisov. Daňová kontrola je z tohto pohľadu jedným z najvýznamnejších nástrojov štátu v podmienkach správy daní, ktorá slúži na ochranu fiškálnych záujmov štátu pri súčasnom zachovaní práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb a zároveň predstavuje verejno-mocenský zásah do individuálnej sféry daňového subjektu, ktorý v konečnom dôsledku najčastejšie smeruje k dorubovaniu daní a sekundárne k ukladaniu sankcií. Dokazovanie vykonáva správca dane, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania. Daňový subjekt preukazuje aj vierohodnosť, správnosť a úplnosť povinných evidencií alebo záznamov, ktoré vedie. Inštitút daňovej kontroly slúži na zistenie alebo overenie si skutočností a údajov rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo dodržiavanie hmotnoprávnych daňových predpisov a zároveň predstavuje nástroj na overenie pravdivosti a úplnosti podaného daňového priznania. Podľa § 6 ods. 5 zákona č. 442/2012 Z.z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní je príslušný orgán daného štátu povinný poskytnúť požadovanú informáciu čo najrýchlejšie, najneskôr však do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. Ak však dožiadaný orgán tieto

informácie má, je potrebné ich zaslať do 2 mesiacov od uvedeného dňa. V prejednávanej veci súd z pripojeného administratívneho spisu zistil, že daňová kontrola bola prerušená od 3. mája 2013 v zmysle § 61 ods. 1 daňového poriadku s odôvodnením, že bolo začaté konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia, tj. z dôvodu podania žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií, týkajúcich sa DPH. Dňa 21. júla 2016 správca dane žalobcovi oznámil, že v daňovej kontrole pokračuje. Daňová kontrola bola prerušená 1 175 dní a po odpočítaní doby jej prerušenia trvala 349 dní, t.j. menej než jeden rok. Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že správca dane žiadosťami o medzinárodnú výmenu informácií zisťoval skutočnosti, ktoré boli podstatné pre jeho rozhodnutie, pretože zisťoval/preveroval skutočnosti, týkajúce sa zdaniteľných obchodných transakcií žalobcu, z ktorých si uplatnil nadmerný odpočet DPH, 2 4 S / 5 4 / 2 0 1 8 - 55 -

pretože u odberateľov, subodberateľov, dopravcov preveroval faktické uskutočnenie obchodov deklarovaných faktúrami v preverovanom zdaňovacom období. Zisťoval/preveroval, či tovar dodaný žalobcovi jeho dodávateľmi bol skutočne nimi v deklarovanom množstve a kvalite dodaný a či tieto tovary žalobca ďalej použil na dodávky tovarov ako platiteľ s oslobodením od dane, pretože ich dodal odberateľom na území iného členského štátu tak, ako to predloženými dokladmi preukazoval. Táto činnosť, ktorej výsledky boli obsahom jeho rozhodnutia bola v súlade s jeho povinnosťou pri správe daní zistiť rozhodujúce skutočnosti čo najúplnejšie. Až po zhromaždení potrebných informácií mohol správca dane prijať rozhodujúci záver, že neboli verifikované žalobcom predkladané tvrdenia o splnení podmienok na odpočet DPH. Zároveň bol zachovaný postup podľa článku 12 Nariadenia Rady (EU) č. 904/2010, keď zahraničné daňové správy oznámili, že nebude možné odpovedať v lehote podľa čl. 10 tohto Nariadenia. Z uvedeného správny súd vyvodil záver, že prerušenie daňovej kontroly za účelom zistenia/overenia relevantných skutočností prostredníctvom inštitútu medzinárodnej výmeny informácií nebolo bezúčelné, naopak, bolo súladné s účelom správy daní - správne určiť a vyrubiť daň a za tým účelom zistiť nevyhnutné skutočnosti čo najúplnejšie a zároveň nebola lehota na vykonanie daňovej kontroly prekročená v dôsledku prekročenia maximálnych lehôt na poskytnutie informácií v rámci medzinárodnej výmeny informácií, pretože bol zachovaný postup podľa čl. 12 Nariadenia Rady (EU) č. 904/2010. Správny súd preto túto žalobnú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Žalobca sa nemýli v tvrdení, že správca dane mal počas prerušenej daňovej kontroly vyhodnocovať priebežne získavané informácie z medzinárodnej výmeny informácií z toho hľadiska, či pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená, avšak z ničoho nevyplýva, že tak nekonal. Tvrdenie žalobcu, že maximálna dĺžka daňovej kontroly bola prekročená aj tým, že dokazovanie, navrhnuté počas daňovej kontroly bolo vykonané až vo vyrubovacom konaní neobstojí, pretože daňová kontrola bola ukončená doručením protokolu. (Naviac správny súd uvádza, že napriek celkovej dobe trvania daňovej kontroly bola päť ročná lehota vyplývajúca z ust. § 69 Daňového poriadku zachovaná, a preto ani v tejto súvislosti neboli práva žalobcu dotknuté). 66. Ad bod 10F písm. a): Oznámenie správcu dane, že dňa 20. júla 2016 pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená, a preto pokračuje vo výkone daňovej kontroly začatej dňa 18. júna 2012, bolo vyhotovené dňa 21. júla 2016 pod č. 103572437/20126 a právnej zástupkyni žalobcu bolo prostredníctvom poskytovateľa poštových služieb doručené dňa 3. augusta 2016. Oznámenie skutočností, zistených pri daňovej kontrole bolo správcom dane vypracované 21. júla 2016 pod č. 103574019/2016 a právnej zástupkyni žalobcu bolo doručené dňa 21. júla 2016 priamo pracovníkmi správcu dane. Z uvedeného je zrejmé, že Oznámenie o skutočnostiach zistených pri daňovej kontrole správca dane vypracoval až po ukončení prerušenia daňovej kontroly, tj. v súlade s ust. § 61 ods. 4 v spojení s ust. § 46 ods. 10 Daňového poriadku. Námietku žalobcu, že doručením Oznámenia správcu dane o skutočnostiach zistených pri daňovej kontrole, ktoré predchádzalo doručeniu Oznámenia o pokračovaní v daňovej kontrole bolo porušené jeho právo na spravodlivé konanie, vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. Právo na spravodlivý proces je 2 4 S / 5 4 / 2 0 1 8 - 56 -

jedným z ľudských práv, ktorým poskytuje na medzinárodnej úrovni ochranu Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v čl. 6 ods. 1. Je právom individuálnym, tj. jeho adresátmi sú jednotlivé fyzické alebo právnické osoby. Jeho podstatou je tzv. „čistota konania", t.j. požiadavka zákonnosti procesných postupov konania rozhodujúceho súdu alebo iného orgánu, ktorá je základným predpokladom zákonnosti v ňom vydaného rozhodnutia, to znamená, že sa týka konania na súde alebo inom orgáne. Daňová kontrola nie je konaním. Je dôkazným procesom, ktorého výsledkom je protokol, ktorý je podkladom pre daňové konanie. Európsky súd pre ľudské práva naviac opakovane vo svojej rozhodovacej činnosti vylúčil možnosť aplikácie čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd na daňové veci z dôvodu, že tvoria súčasť jadra výsad verejnej moci (napr.

JUSSILA v. Fínsko č. 73053/01, rozsudok Veľkej komory ESĽP z 23. 11. 2006...) s výnimkou, že daňové konanie možno považovať za konanie trestné, čo v preskúmavanej veci naplnené nebolo. Po preskúmaní veci správny súd zistil, že žalovaný postupoval v súlade s ust. § 61 ods. 4 v spojení s ust. § 46 ods. 10 Daňového poriadku, keď Oznámenie o zistení skutočností počas daňovej kontroly vypracoval až po Oznámení o pokračovaní daňovej kontroly (hoci v ten istý deň), a preto tomuto procesnému postupu správcu dane pri daňovej kontrole nemožno nič vytknúť. Spôsob doručovania označených písomností správca dane zvolil v súlade s ust. § 30 Daňového poriadku, ktorý (a ani iné jeho ustanovenia) nevymedzuje konkrétny spôsob doručovania označených písomností. Z toho správny súd vyvodil, že nie je možné považovať za nezákonný žalobcom namietaný postup žalovaného, v ktorom si v súlade s ust. § 30 Daňového poriadku zvolil spôsob doručovania pre uvedené písomnosti. Bez existencie právnej úpravy, obsahujúcej požiadavku, aby Oznámenie o pokračovaní v daňovej kontrole bolo doručené daňovému subjektu (tj. žalobcovi) skôr, než mu bolo doručené Oznámenie o zistených skutočnostiach pri daňovej kontrole, nebolo možné dospieť k záveru, že žalovaný žalobcom namietanými časovými momentami doručenia označených písomností konal v rozpore s Daňovým poriadkom, a preto práva žalobcu neboli dotknuté, a to aj preto, že v daňovej kontrole nemá žalobca práva totožné s právami účastníka daňového konania. V daňovej kontrole (vyhotovením Oznámenia o zistených skutočnostiach počas daňovej kontroly) správca dane jednoznačne pokračoval až po vydaní Oznámenia o pokračovaní v daňovej kontrole, a teda zákonom stanovený procesný postup dodržal. Možnosť realizácie práva žalobcu na vyjadrenie sa k skutočnostiam zisteným počas daňovej kontroly vyplynulo z Oznámenia správcu dane o zistených skutočnostiach počas daňovej kontroly, ktorého súčasťou bola výzva správcu dane pre žalobcu, aby sa k zisteným skutočnostiam vyjadril, a teda toto právo žalobcu, vyplývajúce mu z ust. § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku mu upreté nebolo. Súd preto s ohľadom na uvedené vyhodnotil túto žalobnú námietku ako nedôvodnú. 67. Ad bod 10F písm. b), c): Z ust. § 47 písm. h) Daňového poriadku vyplýva, že „protokol musí obsahovať preukázané kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov". Námietka žalobcu, že protokol riadne vyhodnotenie dôkazov neobsahuje, nezodpovedá obsahu protokolu, a preto ju správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Obsahom rozsiahly protokol obsahuje súpis kontrolovaných dokladov, účtovných záznamov a iných písomností, ktoré 2 4 S / 5 4 / 2 0 1 8 - 57 -

žalobca ku kontrole predložil a podrobné kontrolné zistenia, ktoré z nich, ako aj z dôkazov zabezpečených správcom dane (výsledky dožiadaní u správcov dane iných daňových subjektov, výsluchy svedkov, miestne zisťovania, v rámci ktorých podávali informácie štatutárni zástupcovia obchodných spoločností, informácie získané v rámci medzinárodnej výmeny informácií), vyplynuli. Jednotlivé dôkazy od žalobcu, či získané správcom dane v rámci preverovania žalobcom deklarovaných skutočností boli správcom dane vyhodnotené jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach so záverom, že žalovaný nepreukázal, že dodávky tovarov, ktoré boli žalobcom deklarované preverovanými faktúrami v rámci kontrolovaného zdaňovacieho obdobia boli aj skutočne realizované tými dodávateľmi, ktorí boli na faktúrach ako dodávatelia označení, a teda, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že žalobcovi nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z predložených dodávateľských faktúr vznikol. Správca dane sa osobitne zaoberal vyhodnotením žalobcom predložených dokladov a aj ďalších zistených skutočností, ktoré boli výsledkom preverovania žalobcom deklarovaných skutočností vo vzťahu ku každému označenému dodávateľovi, ale aj vo vzťahu k subdodávateľom, odberateľom, subodberateľom, či prepravcom v rámci preverovania celého obchodného reťazca zisteného v súvislosti s preverovaným obchodovaním žalobcu s kryštálovým cukrom a slnečnicovým olejom v rámci tzv. „externého predaja" v zdaňovacom období marec 2012. Po preskúmaní obsahu protokolu dospel správny súd k záveru, že v ňom boli obsiahnuté preukázané kontrolné zistenia aj vyhodnotenie dôkazov. Z ust. § 47 Daňového poriadku nevyplýva, že by obsahom protokolu z daňovej kontroly malo byť aj vysporiadanie sa správcu dane s návrhmi žalobcu na vykonanie dôkazov, ktoré boli obsahom jeho podania zo dňa 8. augusta 2016, tj. jeho vyjadrenia k zisteniam správcu dane počas daňovej kontroly. To znamená, že námietka žalobcu, že v protokole absentovalo riadne vyhodnotenie dôkazov a návrhy žalobcu na vykonanie dôkazov podaním z 8. augusta 2016 boli odmietnuté bez relevantného odôvodnenia, nebola dôvodná, pretože jednak nemala oporu v platnej právnej úprave a ani nezodpovedala obsahu protokolu. Porušenie práva žalobcu na zákonné konanie v uvedených súvislostiach (aj z dôvodov uvedených v texte vyššie ohľadom nemožnosti uplatnenia tohto práva v daňovej kontrole) zistené nebolo. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že rozhodnutie správcu dane neobsahuje riadne vyhodnotenie dôkazov a že jeho podrobné námietky voči obsahu zápisnice z pojednávania zo dňa 29. mája 2017, ktoré boli obsahom jeho podania zo dňa 4. júna 2017 správca dane odmietol bez relevantného zdôvodnenia, čím de facto namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia správcu

dane pre nedostatok dôvodov správny súd uvádza nasledovné: Rozhodnutie trpí nepreskúmateľnosťou pre nedostatok dôvodov vtedy, keď vôbec nemá odôvodnenie, keď chýbajú skutkové dôvody a tiež vtedy, keď chýba právne posúdenie zistených skutočností. Skutkové dôvody chýbajú vtedy, ak ich orgán verejnej správy v odôvodnení vôbec neuvedie, ale aj vtedy, ak bolo rozhodnutie založené na skutočnostiach, ktoré neboli v konaní zisťované, prípadne, keď nie je zrejmé, či bolo dokazovanie vykonané, alebo, ak rozhodné skutočnosti boli zistené z nezákonne získaných dôkazov. Takýmito vadami rozhodnutie správcu dane netrpí. Obsahom podania žalobcu zo dňa 4. júla 2017 sú jeho námietky voči skutkovým a právnym záverom správcu dane, ktoré boli výsledkom dokazovania, vykonaného počas daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní. 2 4 S / 5 4 / 2 0 1 8 - 58 -

Z obsahu rozhodnutia správcu dane vyplýva, že správca dane podrobne, jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach jasne a zrozumiteľne uviedol, ako vykonané dôkazy vyhodnotil a aké skutkové zistenia z nich vyplynuli. Konkrétne sa vyjadril k skutočnostiam, ktoré boli výsledkom vykonaného dokazovania vo vzťahu ku každému jednotlivému žalobcom deklarovanému dodávateľovi, odberateľovi, ale aj vo vzťahu k subodberateľom, subdodávateľom, či jednotlivým prepravcom. Dokazovanie vykonával za účelom preverenia žalobcom deklarovaných skutočností. Vyhodnotil aj výsluchy svedkov, ktoré boli realizované na návrh žalobcu (N. L., B.. A. H., B.. C. R., O. N., A. Y., B.. G. E.,...) a vyjadril sa k tým výsluchom svedkov, ktorých opakovaný výsluch na návrh žalobcu nepovažoval za potrebný (B.. A. W. a B.. G. L.), pretože boli vypočutí už počas daňovej kontroly. Podrobne sa vyjadril aj k námietkam žalobcu, ktoré boli obsahom jeho podania zo dňa 4. júna 2017 a zdôraznil, že počas daňovej kontroly nebola spochybnená samotná existencia obchodovaného tovaru - kryštálového cukru a slnečnicového oleja, avšak nebolo možné zistiť skutočné obchodované množstvo tohto tovaru a najmä bola spochybnená skutočnosť, že predmetný tovar bol dodaný od jednotlivých dodávateľov tak, ako bolo deklarované v žalobcom predložených faktúrach, pretože žalobca nepredložil žiadne dôkazy o skutočnom pohybe tovaru od jeho dodávateľov, napriek tomu, že išlo o pohyblivé dodávky (ktoré sú v obchodnom styku sprevádzané dokladmi o tom, kto tovar za dodávateľa odovzdal na prepravu, kto ho prepravil, po akej trase, kto ho za žalobcu ako odberateľa prevzal, pričom ide o konkrétne fyzické osoby, ktoré mali v danom čase za tovar hmotnú zodpovednosť) a spochybnil tiež dodanie tovaru žalobcom jeho odberateľom spôsobom deklarovaných na základe ním predložených dokladov. Prepravu tovaru pre žalobcu ako odberateľa mali zabezpečovať jeho dodávatelia, resp. subdodávatelia, u ktorých sa preprava žalobcom deklarovaného tovaru nepotvrdila z dôvodu nekontaktnosti týchto spoločností, alebo preto, že potrebnými dokladmi nedisponovali, v dôsledku čoho sa ani preverovaním správcu dane žalobcom deklarované skutočnosti nepotvrdili. Konkrétne uviedol, že dodávateľ žalobcu spoločnosť ZEAL s.r.o. je nekontaktná spoločnosť a nepredložila žiadne doklady preukazujúce dodanie tovaru pre žalobcu, hoci bývalý konateľ tejto spoločnosti B. V. do zápisnice uviedol, že k dodaniu tovaru došlo, pričom jeho dodávateľom bola spoločnosť AP 22 s.r.o. (tj. subdodávateľ žalobcu) a tovar mal ísť priamo z Poľska, svoje tvrdenia nevedel preukázať, pretože dokladmi nedisponoval a spoločnosť AP 22 s.r.o. je nekontaktná. Aj dodávateľská spoločnosť žalobcu PEWAN - SK s.r.o. je nekontaktná, ale dokazovaním správcu dane bolo zistené, že dodávateľmi tovaru pre spoločnosti PEWAN - SK s.r.o. (tj. subdodávateľmi žalobcu) mali byť spoločnosti JJ Systém s.r.o. a IFJORD s.r.o., ktoré sú taktiež nekontaktné. Dodávateľská spoločnosť MST TRADE s.r.o. tvrdila, že tovar, ktorý bol žalobcovi dodaný nakúpila od spoločnosti VITAPACE s.r.o., HELLMAND s.r.o., a YENISEI s.r.o. a Worldwide Company s.r.o., s tým, že tovar mal byť dodaný a skladovaný v priestoroch spoločnosti ERA- PACK - PLUS spol. s r.o. Spoločnosti VITAPACE s.r.o., HELMAND s.r.o., YENISEI s.r.o. mali tovar nakúpiť od spoločnosti Worldwide Company s.r.o. a VAN - mond Company s.r.o., ktoré mali zabezpečiť aj jeho prepravu k žalobcovi, avšak uvedené spoločnosti sú nekontaktné a nepredložili žiadne doklady k preukázaniu zdaniteľných 2 4 S / 5 4 / 2 0 1 8 - 59 -

obchodov a ani spoločnosťou ERA - PACK - PLUS spol. s r.o. nebolo potvrdené skladovanie tovaru pre tieto spoločnosti. Dodávateľ LUMIM METAL, a.s. prehlasoval, že tovar mal byť dodaný žalobcovi priamo od jeho dodávateľa, od spoločnosti DIESIRAE s.r.o., ktorý mal zabezpečiť aj jeho prepravu k žalobcovi, pričom dodávateľ LUMIM METAL a.s. sa nakladania ani vykladania tovaru nezúčastnil. Spoločnosť DIESIRAE s.r.o. je nekontaktná, dodanie tovaru pre LUMIM METAL, ani priamo žalobcovi, nepreukázala. Dodávateľ SPS TRADE s.r.o. mal tovar, ktorý mal byť dodaný žalobcovi nakúpiť od spoločnosti AIR TEAM SK s.r.o., ktorá mala zabezpečiť aj jeho prepravu priamo k žalobcovi, pričom táto spoločnosť je nekontaktná a nepredložila žiadne doklady, ktoré by tieto skutočnosti preukázali. Z uvedeného správca dane vyvodil, že neboli potvrdené skutočnosti, ktoré prehlasovali a preukazovali priami dodávatelia žalobcu, a teda neboli potvrdené skutočnosti deklarované dokladmi, ktoré žalobca predložil správcovi dane na preukázanie svojho nároku na odpočet DPH. Nebolo preukázané, že tovar bol žalobcovi

dodaný tak, ako bolo ním, resp. jeho priamymi dodávateľmi deklarované. Priami dodávatelia žalobcu tovarom nedisponovali, nezúčastňovali sa nakladania ani vykladania tovaru, tovar mal byť žalobcovi dodaný priamo ich dodávateľmi, tj. subdodávateľmi žalobcu, čo však zisteniami správcu dane nebolo preukázané. Spoločnosť ERA - PACK - PLUS spol. s r.o., ktorá mala zabezpečovať skladovanie tovaru pre dodávateľa žalobcu spoločnosť MST TRADE s.r.o., či jeho subdodávateľov VITAPACE s.r.o., HELMAND s.r.o., YENISEI s.r.o. a Worldwide Company s.r.o. pre uvedené spoločnosti skladovanie nevykonávala. Zdôraznil, že podmienky pre vznik nároku na odpočítanie DPH upravené v ust. § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v § 51 ods. 1 písm. a) v spojení s ust. § 19 ods. 1 zákona o DPH musia byť splnené kumulatívne a nesplnenie už len jednej z nich možnosť priznania nároku na odpočet DPH vylučuje. Pritom zdôraznil, že splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočítanie dane nespočíva len v predložení dodávateľskej faktúry, jej zaúčtovaní, resp. v priznaní dane na strane dodávateľa, pretože uvedené je len formálnou stránkou účtovnej operácie. Dodávateľská faktúra musí jednoznačne preukazovať všetky znaky vyžadovanej skutočnosti, tj. objekt, subjekt i právnu skutočnosť a ako dôkaz je v daňovom konaní použiteľná len vtedy, ak údaje v nej uvedené pravdivo odrážajú skutočnosť. Preto správca dane skúmal uskutočnenie preverovaných zdaniteľných obchodov nielen z formálnej stránky, ale preveroval aj súlad skutočného stavu so stavom formálnym a uzavrel, že nebolo preukázané dodanie tovaru žalobcom deklarovanými dodávateľmi, čo bolo dôvodom na nepriznanie nároku žalobcovi na uplatnený odpočet DPH. Z uvedeného je zrejmé, že rozhodnutie správcu dane vadami označenými v tejto námietke žalobcu netrpí, pretože zodpovedá ustanoveniu § 63 ods. 5 Daňového poriadku, a preto v súvislosti s tvrdeným nedostatočným obsahom rozhodnutia správcu dane nebolo právo žalobcu na spravodlivé konanie dotknuté. Táto žalobná námietka bola len vyjadrením vlastného hodnotenia dôkazov žalobcom, ktoré bolo odlišné od ich hodnotenia správcom dane, a teda bolo len vyjadrením nesúhlasu s jeho hodnotením dôkazov. Nesúhlas s hodnotením dôkazov bez konkrétnych tvrdení, v čom a na základe akých skutočností bolo hodnotenie vykonané správcom dane (žalovaným) nesprávne, nestačí na to, aby bolo možné dospieť k záveru o nezákonnosti rozhodnutia. Aj námietka žalobcu, že v konaní neboli zohľadnené dôkazy, ktoré mali svedčiť v prospech žalobcu (bod 10Fc), bola bez označenia 2 4 S / 5 4 / 2 0 1 8 - 60 -

konkrétnych dôkazov, ktoré mali svedčiť v prospech žalobcu a ktoré nemali byť správcom dane alebo žalovaným zohľadnené, len vyjadrením nesúhlasu s hodnotením dôkazov žalovaným, či správcom dane. Z ich rozhodnutí jednoznačne vyplynulo, že všetky dôkazy, ktoré boli v priebehu daňovej kontroly, či vyrubovacieho konania získané, boli vyhodnotené, a to jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach. Preto ani táto žalobná námietka nebola konkrétna a ani nemala oporu v obsahu odôvodnení rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia. Bez preukázaného tvrdenia, ktoré dôkazy svedčiace v prospech žalobcu neboli v konaní vykonané, neodôvodňovala záver, že bolo porušené právo žalobcu na spravodlivé konanie. 68. Ad bod 11a,b,c: Žalobca nekonkretizoval, ktoré skutkové okolnosti a dôkazy, ktoré mali meniť skutkový stav zistený správcom dane a žalovaným (a akým spôsobom) boli opomenuté, v dôsledku čoho, pre nekonkrétnosť tejto námietky, ju správny súd nemohol preskúmať. Správny súd nie je oprávnený ani povinný nahrádzať skutkovú, či právnu argumentáciu žalobcu, ktorá má byť v zmysle § 182 ods. 1 písm. e) SSP obsahom ním podanej správnej žaloby. Tvrdenie žalobcu, že sa správca dane nezaoberal jeho návrhmi na dokazovanie predloženými v podaní zo dňa 8. augusta 2016 (na str. 19) nezodpovedá obsahu správneho spisu. Správca dane sa jeho návrhmi na výsluch svedkov (A. H., N. L., A. Y., F. W., G.. A. G., G. L...), či navrhovaným vykonaním dožiadaní ohľadom prepravy tovaru k odberateľovi žalobcu KINGSVILLE s.r.o. zaoberal vo vyrubovacom konaní, v ktorom N. L. (8. novembra 2016), B.. A. H. (8. novembra 2016), B.. C. R. (6. decembra 2016), A. Y. (23. novembra 2016) vypočul. Ohľadom prepravy spoločnosťou TMV Kft. vykonal úkon nahliadnutia do administratívneho spisu žalobcu súvisiaceho so zdaňovacím obdobím január a február 2012, z ktorého vyhotovil zápisnicu. Výsluch K. G. vo vyrubovacom konaní nevykonal, pretože nebola na adrese svojho bydliska zastihnuteľná. Opakovaný výsluch G. L. nevykonal (konateľ spoločnosti MARACON SK s.r.o.), pretože už bol vypočutý 15. januára 2013 a tiež 1. februára 2013. Zistenia z vykonaných dôkazov vyhodnotil (na str. 83 až 91 rozhodnutia správcu dane). K ostatným navrhovaným dôkazom, ktoré nevykonal sa vyjadril tak, že už vykonané dokazovanie bolo pre jeho rozhodnutie dostatočné. Táto žalobná námietka tiež nebola dostatočne konkrétna, pretože neobsahovala žiadne konkrétne tvrdenia, v čom nebol skutkový stav riadne zistený a aké skutkové zistenia mali z (ne)vykonaných dôkazov vyplynúť, t.j. neobsahovala tvrdenie, v čom bol skutkový stav zistený nedostatočne a aký to malo mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Tvrdenie žalobcu, že správca dane mal zistiť konkrétne obchodované množstvo tovaru a jeho hodnotu, aby mohol správne určiť daň, nezodpovedá platnej právnej úprave. Z ust. § 24 ods. 1 a 2 Daňového

poriadku vyplýva, že skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, skutočnosti na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania a vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť, preukazuje daňový subjekt. Správca dane 2 4 S / 5 4 / 2 0 1 8 - 61 -

dokazovanie vedie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie, pričom nie je viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Žalobcom deklarované plnenie musí byť pre priznanie uplatneného nadmerného odpočtu DPH reálne preukázané, tj. žalobca musí preukázať reálne dodanie tovaru deklarovaného v predmetných faktúrach, a to dôkazmi o jeho nadobudnutí od toho subjektu, ktorý predmetné faktúry vystavil a o ktorom žalobca tvrdí, že mu tento tovar dodal. Daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH vzniká dňom dodania tovaru a právo odpočítať daň z tovaru vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť, čo vyplýva z ust. § 49 ods. 1 zákona o DPH. Žalobca v daňovom konaní dôkazy o splnení podmienok na odpočet dane nepredložil. Ustanovenie § 24 ods. 1 Daňového poriadku upravuje povinnosť daňového subjektu preukazovať skutočnosti uvedené v cit. ust. § 24 ods. 1 písm. a), b), a c), pričom správca dane nie je povinný vyzývať alebo označovať dôkazy, ktoré má daňový subjekt predložiť. Pre rozhodnutie žalovaného aj správcu dane bola podstatná tá skutočnosť, že žalobca bol povinný preukázať splnenie podmienok na odpočet dane, pričom svoje dôkazné bremeno neuniesol, pretože dôkazy o reálnom dodaní tovaru dodávateľmi deklarovanými na preverovaných faktúrach - napr. potvrdené dodacie listy, z ktorých by bolo zrejmé, kto tovar prevzal, odovzdal, prípadne akým motorovým vozidlom bol tovar privezený s uvedením typu a evidenčného čísla motorového vozidla, mena a identifikačných údajov vodiča, nákladné listy a pod. To znamená, že správca dane (ani žalovaný) neboli povinní zistiť konkrétne množstvo tovaru, resp. jeho hodnotu, ako sa žalobca mylne domnieva. Naopak, bolo povinnosťou žalobcu oprávnenosť nároku na uplatnený odpočet DPH preukázať relevantnými dôkazmi, tj. takými, z ktorých by bolo nepochybné, že bola naplnená materiálna podstata deklarovaného plnenia a to, že deklarovaný tovar (množstvo a kvalita) bol žalobcovi dodaný práve tými dodávateľmi, ktorí boli v predložených dodávateľských faktúrach označení. Dôkazným bremenom na preukázanie týchto skutočností je v zmysle § 24 Daňového poriadku zaťažený žalobca, a preto uvedenú žalobnú námietku vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. 69. Ad bod 12: Žalobná námietka uvedená v bode 12 písm. a) až h) tohto rozsudku nebola pre jej nekonkrétny obsah spôsobilá na preskúmanie správnym súdom, pretože neobsahuje konkrétne tvrdenia žalobcu, ktoré skutočnosti, z ktorých správca dane (aj žalovaný) v rozhodnutiach vychádzali, boli rozporné so skutočnosťou, s vykonanými dôkazmi, či s obsahom ich odôvodnenia. Nekonkretizoval svoje tvrdenia, že vykonané dôkazy neboli hodnotené vo svetle jednotlivých dodávok, že skutkové zistenia, týkajúce sa prepravcov boli generalizované, aký skutkový stav bol podľa jeho názoru správny, t j. súladný so skutočnosťou a s vykonanými dôkazmi a aký dôsledok to malo mať na skutkové a právne závery orgánov správy daní. Správny súd nie je oprávnený za žalobcu vyhľadávať alebo pomenovať nedostatky rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktoré naopak musia byť konkrétnym obsahom v žalobe tvrdených dôvodov nezákonnosti žalobou napadnutých rozhodnutí. Absencia konkrétnych tvrdení žalobcu bráni správnemu súdu preskúmať ich dôvodnosť, a teda posúdiť, či žalobcom tvrdený dôvod nezákonnosti je daný (§ 182 ods. 1 písm. e) SSP). Žalobcom tvrdené skutočnosti zhrnuté v bode 11g) tohto rozsudku, ktoré mali byť rozporné s obsahom spisu, správny súd po preskúmaní veci nezistil. Protokol okrem 2 4 S / 5 4 / 2 0 1 8 - 62 -

formálnych náležitostí (§ 47 písm. a) až g), písm. i) a písm. k)) obsahoval preukázané kontrolné zistenia, ktoré boli výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov správcom dane, obsahoval tiež vyjadrenie žalobcu v zmysle § 45 ods. 1, písm. f) Daňového poriadku k skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole (časť II protokolu) a stanovisko správcu dane k tomuto vyjadreniu (str. 98 až 105 protokolu) aj k žalobcom navrhovaným dôkazom (str. 108 protokolu). Žalobca, ktorý má dôkaznú povinnosť nepredložil také dôkazy, ktorými by skutočné dodanie tovaru od deklarovaných dodávateľov a k deklarovaným odberateľom (kryštálového cukru a slnečnicového oleja) z hľadiska jeho priebehu a výsledku preukázal, a preto správca dane preveroval žalobcom deklarované skutočnosti pre uplatnený odpočet DPH okrem iných aj dožiadaniami v rámci medzinárodnej výmeny informácií. Tieto vykonal správca dane za účelom preveriť reálne uskutočnenie obchodov tak, ako ich žalobca dôkazmi predloženými v daňovej kontrole preukazoval, pretože ním predložené doklady neboli jednak komplexné (prepravu tovaru nezabezpečoval) a jednak bez konkrétnych údajov o tom, kto, kde, kedy a ako tovar, ktorý mal byť žalobcovi (alebo žalobcom) dodaný, žalobcovi odovzdal, priebeh ani výsledok deklarovaného dodania tovaru nepreukázal. Ním predložené faktúry, dodacie listy, interná evidencia, kúpne zmluvy,

rámcové zmluvy, doklady o úhradách faktúr nemali v uvedených súvislostiach potrebnú výpovednú hodnotu. V podaní zo dňa 4. júna 2017 žalobca argumentoval voči správnosti rozhodnutia správcu dane poukazom na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžf 1/2011, 8 Sžf 92/2014, 2 Sžf 4/2009 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 78/2011, poukazom na judikatúru Súdneho dvora vo veci Mahageben a Dávid C-80/11, C-142/11, vo veci Stroy Trans C-642/11, Jagiello C-33/13, C-439/04 Kittel a Recolta Recycling, C-354/03 Optigen, C-355/03 Fullcrum Elektronics, C-484/03 Bondhouse, C-277/14 PPUH STEHCEMP, C-324/11 Tóth, C-409/04, Teleos C-563/11 Forwards, C-320/88 Shipping and Forwanding Enterprise Safe a ďalšími. Z obsahu rozhodnutia správcu dane je zrejmé, že správca dane sa jednotlivými označenými rozhodnutiami v podrobnostiach nezaoberal, poukázal však na iné rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 4 Sžf 9/2012, 3 Sžf 110/2014, 2 Sžf 4/2009 a aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. III ÚS 78/2011., ktorými preukazoval správnosť svojho postupu a hodnotenia dôkazov. Žalobca nekonkretizoval, akým spôsobom skutočnosť, že sa k obsahu a aplikovateľnosti rozhodnutí, na ktoré žalobca poukázal, správca dane nevyjadril, zasiahla do jeho práv alebo právom chránených záujmov, ktorým súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu a nešpecifikoval, konkrétne ktoré jeho právo bolo porušené, či dotknuté, v dôsledku čoho nie je táto námietka spôsobilým predmetom na jej preskúmanie. Napriek tomu správny súd uvádza, že žalobcom poukazované rozhodnutia (vo veci Mahagében a David, Kittel a Recolta Recycling...) vychádzajú zo spoločného predpokladu, že materiálny obsah plnenia, ktorý daňový subjekt na základe ním predložených dôkazov preukazoval pre účely nadmerného odpočtu DPH, bol predloženými dôkazmi aj preukázaný, čo nezodpovedá skutkovému stavu v prejednávanej veci, a preto neboli na ňu aplikovateľné. Podstatou rozhodnutia správcu dane aj žalovaného totiž bola skutočnosť, že žalobcom predložené dôkazy na preukázanie oprávnenosti nároku na odpočet DPH neboli spôsobilé pre ich nedostatočnú preukaznú hodnotu preukázať, že k deklarovanému zdaniteľnému plneniu došlo v takom rozsahu, takým spôsobom a tými 2 4 S / 5 4 / 2 0 1 8 - 63 -

subjektami - dodávateľmi, ktorí boli označení v predložených dokladoch. I keď je nesporne zákonnou povinnosťou správcu dane (aj žalovaného) uviesť v odôvodnení svojho rozhodnutia, ako sa vysporiadali s námietkami žalobcu, má povinnosť odpovedať len na tie námietky, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie, čo v nadväznosti na uvedené bolo splnené. Správny súd preto námietky žalobcu uvedené v bode 12) tohto rozsudku vyhodnotil ako nedôvodné. 70. Ad bod 13: Právnym posúdením veci je činnosť orgánu verejnej správy, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl orgánu verejnej správy pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, napr. ak orgán verejnej správy podriadil zistený skutkový stav pod právnu normu, ktorá sa na vec nevzťahuje, alebo sa nevzťahuje v uvedenom rozsahu, alebo orgán verejnej správy aplikoval nesprávny právny predpis, alebo správne aplikovaný právny predpis chybne vyložil a v dôsledku uvedeného dospel k nesprávnym právnym záverom. Tvrdenia žalobcu v bodoch 13 písm. a), c), f), j) boli nekonkrétne, pretože neobsahovali konkrétne skutkové východiská ani konkrétne tvrdenia o ich vplyve na právne posúdenie veci, čo bránilo správnemu súdu preskúmať ich dôvodnosť. K obsahu protokolu (písm. d)) sa správny súd už vyjadril v bodoch 64,67 tohto rozsudku. Konštatoval, že zákonom stanovené obsahové náležitosti protokol obsahoval, a preto tvrdenie žalobcu, že žalovaný obsah protokolu a jeho právne účinky nesprávne vyhodnotil, a preto bolo jeho rozhodnutie nezákonné pre nesprávne právne posúdenie veci nemalo oporu v jeho obsahu. Uvedené tvrdenie je len vyjadrením nesúhlasu žalobcu s hodnotením dôkazov (protokolu) zo strany správcu dane, či žalovaného, pretože obsahuje jeho odlišné hodnotenie, čo však nie je bez ďalšieho dôvodom na vyslovenie nezákonnosti konania, či rozhodnutia. Žalobca sa mýli i v tvrdení (písm. g), i), h)), že žalovaný preukázanie dodania tovaru žalobcovi odvodzoval od preukázania jeho skladovania dodávateľmi, či subdodávateľmi a že nárok na odpočet DPH mu odoprel v dôsledku skutočností, ktoré sa týkali obsahu právnych vzťahov iných subjektov. Z obsahu administratívneho spisu, a to z obsahu vykonaného dokazovania a z jeho vyhodnotenia mal správny súd za preukázané, že označené tvrdenia žalobcu nezodpovedajú obsahu administratívneho spisu, vrátane rozhodnutia správcu dane a žalovaného. Ich rozhodnutia boli založené na takom vyhodnotení dôkazov (predložených žalobcom, či získaných správcom dane v rámci preverovania žalobcom deklarovaných skutočností), že žalobca predloženými dôkazmi, ktorými preukazoval nárok na odpočet DPH, tento nárok nepreukázal, pretože nimi nebol preukázaný pohyb tovaru, či manipulácia s ním, t.j nebolo preukázané jeho faktické, skutočné dodanie, pričom tieto zistenia a ich preukázanie boli relevantné pre možnosť priznania nadmerného odpočtu DPH. Pre priznanie uplatneného nároku nepostačuje predloženie formálne úplnej faktúry, ale je potrebné preukázať skutočné plnenie spôsobom, v takom rozsahu a tými osobami, ako bolo na predložených faktúrach uvedené. Správca dane ani

žalovaný na žalobcom tvrdených skutočnostiach svoje rozhodnutie nezaložili. Tieto skutočnosti zisťovali len v rámci preverovania žalobcom deklarovaných skutočností (pretože ním predložené dôkazy nemali dostatočnú preukaznú hodnotu), čo je plne v súlade so základnou zásadou správy daní v zmysle § 3 ods. 2 Daňového poriadku 2 4 S / 5 4 / 2 0 1 8 - 64 -

správne určiť a vyrúbiť daň. To znamená, že preverovali správnosť údajov uvedených žalobcom v jeho daňovom priznaní za obdobie marec 2012 z hľadiska uplatneného nároku na nadmerný odpočet DPH. Žalobca sa mýli, keď tvrdí (písm. k), že bolo povinnosťou správcu dane preukázať skutočné obchodované množstvo tovaru, pokiaľ spochybnil to množstvo tovaru, ktoré bolo žalobcom predloženými dokladmi preukazované, pretože toto tvrdenie je v rozpore s platnou právnou úpravou. Z ust. § 24 daňového poriadku vyplýva, že subjektom, ktorý má preukázať skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie daní, t.j. aj správnosť údajov uvádzaných v daňovom priznaní v súvislosti s uplatneným nárokom na nadmerný odpočet DPH, je žalobca. Činnosti správcu dane, ním vykonávané dokazovanie slúži len na preverenie/verifikáciu tých skutočností, ktorými žalobca právo na nadmerný odpočet DPH preukazuje. To znamená, že úlohou správcu dane nebolo zistiť skutočné obchodované množstvo tovaru, ale jeho úlohou bolo preveriť, či žalobcom uplatnený nárok na nadmerný odpočet DPH je preukázaný, t.j. daný, a teda, či je preukázané skutočné (materiálne) plnenie, ktoré bolo deklarované a ktorým sa preukazuje nárok na odpočet DPH. Správny súd sa k žalobcom tvrdenému (bod 13 písm. e) zákazu využitia inštitútu využitia medzinárodnej výmeny informácií za účelom zistenia podmienok pre oslobodenie od dane (v súvislosti s rozhodnutím Súdneho dvora vo veci C-184/05 TWOH) vyjadril už v bode 10E tohto rozsudku. Správca dane informácie v rámci medzinárodnej výmeny informácií získaval za účelom preverenia uskutočnenia obchodných transakcií deklarovaných žalobcom a ich obsahu, a teda postupoval v súlade so svojou povinnosťou zistiť skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní čo najúplnejšie (§ 24 ods. 2 Daňového poriadku). Až po získaní žiadaných informácií, resp. po oznámení prekážok, pre ktoré ich nie je možné poskytnúť, mohol v daňovej kontrole pokračovať a vyhodnotiť skutkový stav, pretože získaním informácií o rozhodujúcich skutočnostiach pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená. Tento postup správcu dane bol plne v súlade s ust. § 61 ods. 4 Daňového poriadku a správny súd nezistil žiadny omyl správcu dane pri aplikovaní ust. § 61 ods. 4 Daňového poriadku na zistený skutkový stav. Tvrdenie žalobcu, že v dôsledku prekročenia maximálnych lehôt na vybavenie žiadostí v rámci medzinárodnej výmeny informácií dospel správca dane k nesprávnemu výkladu ust. § 61 ods. 4 Daňového poriadku, bolo nekonkrétne. Hoci sú lehoty na poskytnutie informácií v rámci medzinárodnej výmeny informácií určené (§ 6 ods. 5 zákona č. 442/2012 Z.z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní), je možné ich aj predĺžiť (§ 9), a preto bez konkrétnych tvrdení žalobcu, ktorá konkrétna žiadosť správcu dane o medzinárodnú výmenu informácií nebola vybavená v lehote, prípadne nebola dôvodne predložená, alebo v ktorej žiadané informácie neboli pre rozhodnutie správcu dane relevantné, nie je možné dospieť k záveru, že bola porušená zásada primeranosti a účelnosti prerušenia daňovej kontroly. Takto uplatnenej námietke nezákonnosti rozhodnutia správcu dane a žalovaného nebolo možné pre absenciu konkrétnych skutkových tvrdení vyhovieť, pretože správny súd nie je oprávnený ani povinný za žalobcu z administratívneho spisu vyhľadávať konkrétne dôvody tvrdenej nezákonnosti. Tvrdenie žalobcu, že žalovaný sa konštatovaním, že „správca dane zohľadnil všetky skutočnosti a premietol ich do odvolaním napadnutého rozhodnutia, vrátane vyjadrenia žalobcu a vysporiadania sa s ním" dopustil nesprávneho právneho posúdenia veci bolo nekonkrétne, čo správnemu súdu bránilo preskúmať dôvodnosť 2 4 S / 5 4 / 2 0 1 8 - 65 -

takto uplatnenej námietky nezákonnosti. Žalobca neuviedol, akého omylu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav sa žalovaný uvedeným konštatovaním dopustil, pretože poukaz žalobcu na to, že sa správca dane nevysporiadal s jeho vyjadrením z 8. augusta 2016 a ani s jeho námietkou porušenia ust. § 46 ods. 5 Daňového poriadku je len skutkovým podkladom pre tvrdený dôvod nezákonnosti, ktorému však právna argumentácia chýba, a preto správny súd nemohol posúdiť, či žalovaný pochybil pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. Z vyššie uvedenej argumentácie správneho súdu k námietkam žalobcu zhrnutým v bode 13) tohto rozsudku vyplýva, že zo žiadneho z uvedených dôvodov správny súd nezákonnosť rozhodnutia žalovaného (správcu dane) nezistil, resp. pre obsahovú bezobsažnosť námietok ich dôvodnosť nemohol preskúmať. 71. Ad bod 14: Nepreskúmateľnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je jednou z najzávažnejších vád, ktorými môže byť napadnuté rozhodnutie zaťažené. Ide o takú vadu, ktorá bráni správnemu súdu napadnuté rozhodnutie preskúmať. Nepreskúmateľné je také rozhodnutie, pokiaľ z neho nemožno zistiť ako bolo rozhodnuté, o čom bolo rozhodnuté alebo prečo bolo rozhodnuté práve daným spôsobom. Dôvodom nepreskúmateľnosti rozhodnutia je buď jeho nezrozumiteľnosť alebo nedostatok

odôvodnenia. Pre nezrozumiteľnosť je rozhodnutie nepreskúmateľné vtedy, ak je nejasné, alebo je protirečivé. Za nedostatočne odôvodnené sa považuje také rozhodnutie, ktoré je zaťažené absolútnym nedostatkom odôvodnenia alebo ak neobsahuje skutočnosti ani úvahy, ktoré viedli orgán verejnej správy pri hodnotení dokazovania a pri právnom posudzovaní veci. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov je zásadne založená na nedostatku dôvodov skutkových, o ktoré boli opreté rozhodovacie dôvody. Z ust. § 63 ods. 5 Daňového poriadku vyplýva, že obsahom odôvodnenia rozhodnutia majú byť skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu a aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Žalobná námietka nepreskúmateľnosti, ktorú malo podľa žalobcu spôsobiť to, že sa žalovaný nedostatočne (alebo vôbec) nevysporiadal s jeho odvolacími námietkami, nemá oporu v odôvodnení rozhodnutia žalovaného. Žalovaný sa v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne vysporiadal s podstatnými odvolacími námietkami žalobcu (odpovede na ne sú zhrnuté v bode 9 tohto rozsudku), čím žalobcovi dal potrebné odpovede a naplnil tak požiadavku vyjadrenú v ust. § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Uviedol, že jeho procesný postup bol súladný s Daňovým poriadkom, keď dôkazy navrhnuté žalobcom počas daňovej kontroly (vo vyjadrení k Oznámeniu o zisteniach z daňovej kontroly) vykonal vo vyrubovacom konaní, že svoje rozhodnutie nezaložil na zisteniach týkajúcich sa iných subjektov ale na zistení, že žalobcom predloženými faktúrami, dodacími listami ani výsluchmi konateľov jeho dodávateľov nebolo preukázané (a to ani dôkazmi získanými správcom dane), že žalobca skutočne fakturovaný tovar nadobudol od deklarovaných dodávateľov a spochybnené bolo aj dodanie tovaru označeným odberateľom, že žalobcovi právo riadnej účasti na konaní neodňal, pretože sa zaoberal všetkými jeho podaniami, v ktorých opakovane namietal zhodné skutočnosti, k podstatným z nich sa vyjadril, že výsluchy konateľov obchodných partnerov žalobcu, či ich splnomocnených zástupcov neboli 2 4 S / 5 4 / 2 0 1 8 - 66 -

svedeckými výsluchmi, že títo podávali len informácie o činnosti svojej spoločnosti a o svojich obchodných transakciách. Žalobca sa vysporiadal aj s namietaným prekročením lehoty na vybavenie dožiadaní v rámci medzinárodnej výmeny informácií, s účelnosťou prerušenia daňovej kontroly (na str. 39 až 41 jeho rozhodnutia), keď uviedol, že daňová kontrola bola prerušená podľa platných právnych predpisov a nariadení pre medzinárodnú spoluprácu v oblasti výmeny informácií, že postupoval v súlade s článkami nariadenia Rady EÚ č. 904/2010, že lehota na poskytnutie informácií bola predĺžená po oznámení zahraničnej správy v súlade s čl. 12 nariadenia po jej oznámení, že nebude schopná odpovedať v stanovenej lehote z dôvodu zložitosti preverovaných transakcií a získania úplných údajov a zároveň oznámila pravdepodobnú lehotu odpovede, že bez požadovaných informácií s cieľom čo najúplnejšieho zistenia skutkového stavu nemohol v daňovej kontrole pokračovať. K žalobcom namietanému nedostatočnému obsahu protokolu sa podrobne vyjadril (na str. 37, 39, 41, 43) so záverom, že obsahoval všetky zákonom stanovené náležitosti. Tiež uviedol, že v záujme čo najúplnejšieho zistenia skutkového stavu, reálneho uskutočnenia deklarovaných obchodov a pohybu tovaru preveroval dodanie tovaru od jednotlivých dodávateľov a po zistení, že tovar mal byť žalobcovi dodaný ich dodávateľmi (tj. subdodávateľmi) preveroval dodanie tovaru od jednotlivých subdodávateľov, výsledky zistení podrobne v protokole, v zápisniciach o pojednávaní vo vyrubovacom konaní i v rozhodnutí popísal a vyhodnotil s tým, že samotná existencia tovaru spochybnená nebola, ale nebolo možné určiť jeho skutočné množstvo a ani to, kto skutočne tovar žalobcovi dodal, a ani jeho následné dodanie odberateľom, či konečnému spotrebiteľovi, pretože tovar sa vracal aj späť na Slovensko a to aj k žalobcovi. Uviedol, že svoje zistenia negeneralizoval a že rozhodnutie bolo založené na komplexnom vyhodnotení všetkých dôkazov a nebolo založené len na nekontaktnosti, či nespolupráci iných subjektov, než žalobcu v rámci obchodného reťazca. Z ust. § 63 ods. 5 žalovanému nevyplýva povinnosť dať žalobcovi podrobné odpovede na každú jeho čiastkovú námietku, ale je povinný odpovedať na námietky podstatné, súvisiace s procesným postupom, hodnotením dôkazov, či aplikáciou právnych predpisov, čo žalovaný v dostatočnom rozsahu realizoval. 72. Ad bod 15: V tomto bode žaloba namietal nesprávne právne posúdenie veci v súvislosti so záverom žalovaného aj správcu dane, že dodanie tovaru - kryštálového cukru pre žalobcu od ním deklarovaného dodávateľa - MST TRADE s.r.o. nebolo preukázané, pretože nebolo preukázané dodanie tohto tovaru subdodávateľmi pre spoločnosť MST TRADE s.r.o. Nesprávne právne posúdenie veci označil za dôsledok nezohľadnenia celého obsahu výpovede konateľa spoločnosti MST TRADE s.r.o., p. E. (na ktorého obsah poukázal), tvrdiac, že jeho výpoveďou bolo jednoznačne preukázané dodanie kryštálového cukru podľa predložených faktúr (36 dodávateľských faktúr v celkovej sume 766 299,60 EUR, z toho 127 716,60 EUR 20% DPH v období od 8. do 30. marca 2012). Uvedená žalobná námietka nebola dôvodná. Nie je povinnosťou správcu dane (žalovaného) uviesť v rozhodnutí celú výpoveď

vypočúvanej osoby, či celý obsah miestneho zisťovania, nemusí ju citovať ani čiastočne, pretože postačuje, ak označí z akého dôkazu ku konkrétnym skutkovým zisteniam dospel. Neuvedenie celého obsahu vykonaného dôkazu nespôsobuje nepreskúmateľnosť 2 4 S / 5 4 / 2 0 1 8 - 67 -

rozhodnutia a ani neznamená, že tvrdený skutkový stav bol v rozpore s obsahom spisu. Pre rozhodnutie je podstatné, že daný dôkaz bol vykonaný a aké skutkové závery z neho boli vyvodené. Pokiaľ žalobca poukazoval na skutočnosť, že spoločnosť ERA-PACK-PLUS spol. s.r.o. zabezpečovala pre spoločnosť MST TRADE s.r.o. manipuláciu s tovarom a prenájom vysokozdvižného vozíka, uvedené potvrdzuje, že v sklade spoločnosti ERA-PACK-PLUS spol. s r.o. sa s tovarom manipulovalo, ale nepreukazuje to, že išlo o konkrétne množstvo tovaru, ktorý mal byť dodaný žalobcovi podľa žalobcom predložených dodávateľských faktúr od spoločnosti MST TRADE s.r.o. Manipulácia s tovarom v skladových priestoroch nepreukazuje žiadnu konkrétnu dodávku podľa predložených faktúr. Navyše, správca dane existenciu tovaru ani nespochybnil, avšak samotná existencia tovaru nie je dôkazom o tom, kto žalobcovi tovar dodal, a teda, či mu bol tovar dodaný tým dodávateľom, ktorý bol na faktúre označený. Dôkazom o dodaní tovaru pre žalobcu od spoločnosti MST TRADE s.r.o. nie sú ani e-mailové objednávky, ani tvrdenia konateľa dodávateľa, že tovar bol skutočne dodaný, ani rámcová zmluva na dodávky cukru, ani skutočnosť, že dodávateľ žalobcu, t.j. spoločnosť MST TRADE s.r.o. preverované faktúry zaúčtovala vo svojom účtovníctve, podala daňové priznanie a uhradila DPH, pretože nepreukazujú skutočný fyzický pohyb tovaru a manipuláciu konkrétnych fyzických osôb s daným tovarom. Žalobca sa mýli v tvrdení, že z obsahu dôkazov, na ktoré v podanej správnej žalobe poukázal (pozri bod 15 tohto rozsudku) vyplynulo skutočné dodanie na faktúrach od spoločnosti MST TRADE s.r.o. deklarovaného tovaru pre žalobcu, pretože reálne dodanie tovaru žalobcovi podľa jednotlivých faktúr vystavených spoločnosťou MST TRADE s.r.o. z uvedených dôkazov nevyplynulo. Z uvedeného vyplýva, že správca dane (ani žalovaný) sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia veci vo vzťahu k nepreukázanému dodaniu deklarovaného tovaru od spoločnosti MST TRADE s.r.o. pre žalobcu, a preto nepovažoval správny súd túto žalobnú námietku žalobcu za dôvodnú. Pre úplnosť správny súd dodáva, že z odpovede na dožiadanie správcu dane zo dňa 16. novembra 2012 vyplynulo, že spoločnosť VITAPACE s.r.o. ako dodávateľ spoločnosti MST TRADE s.r.o. vystavila faktúry za dodanie cukru pre spoločnosť MST TRADE s.r.o., pričom ich vystavil jej konateľ A.. B. J.. Spoločnosť VITAPACE s.r.o. mala predmetný cukor nakúpiť od spoločnosti Van-mond company s.r.o., ktorá ho mala aj prepraviť do skladových priestorov na Tabakovej ulici, Dvory nad Žitavou. A.. B. J. uviedol, že tovar bol vykladaný aj nakladaný v skladových priestoroch na Tabakovej ulici vo Dvoroch nad Žitavou, manipuláciu s tovarom zabezpečovala spoločnosť MST TRADE s.r.o.. A.. J. nevedel uviesť a predložiť žiadne doklady týkajúce sa prepravy cukru. Z odpovede na dožiadanie správcu dane z 12. februára 2013 vyplynulo, že spoločnosť YENISEI s.r.o., ktorá mala byť dodávateľom cukru pre spoločnosť MST TRADE s.r.o. nemá uzavreté písomné zmluvy so spoločnosťou MST TRADE s.r.o. na dodávky cukru, jeho prepravu mal zabezpečovať vždy jeho partner, tj. MST TRADE s.r.o. ako odberateľ. Spoločnosť YENISEI s.r.o. nemala k dispozícii žiadne prepravné doklady. Mala si prenajímať skladové priestory na Dvorskej ceste č. 8 v Nových Zámkoch od spoločnosti ERA- PACK- PLUS, spol. s.r.o., pri nakládke a vykládke cukru mala byť vždy prítomná Andrea L., zamestnankyňa spoločnosti YENISEI s.r.o. (ktorá tiež ako externá pracovníčka spol. MST Trade s.r.o. vystavovala dodávateľské faktúry pre 2 4 S / 5 4 / 2 0 1 8 - 68 -

žalobcu) a cukor mali nakladať a vykladať zamestnanci spoločnosti ERA - PACK - PLUS, spol. s r.o., s ktorou bola zmluva uzatvorená tak, že v prípade potreby poskytne spoločnosti YENISEI s.r.o. služby vykladania a nakladania tovaru. Dodávateľom pre spoločnosť YENISEI s.r.o. mala byť spoločnosť Van- mond Company s.r.o.. Spoločnosť YENISEI s.r.o. neviedla skladovú evidenciu a jej konateľ uviedol, že v preverovanom zdaňovacom období žalobcu cukor neskladoval ale predal ho priamo na aute v areáli na Dvorskej ceste v Nových Zámkoch. Konateľ spoločnosti YENISEI s.r.o. v období od 16. januára do 29. marca 2012, tj. v preverovanom zdaňovacom období žalobcu, bol G. R., ktorého výsluch sa správcovi dane nepodarilo zabezpečiť ani jeho predvedením, pretože je od 19. mája 2010 evidovaný s trvalým bydliskom len na Obec Dubnica nad Váhom. Z odpovede na dožiadanie správcu dane zo dňa 6. decembra 2012, a to z výpovede konateľa spoločnosti HELMAND s.r.o. vyplynulo, že cukor dodal spoločnosti MST TRADE s.r.o., pričom ho mal nakúpiť od spoločnosti Worldwide Company s.r.o. a Van-mond Company s.r.o., ktoré mali zabezpečiť aj jeho prepravu do skladových priestorov na Dvorskej ceste č. 8 v Nových Zámkoch. Z odpovede na dožiadanie správcu dane zo dňa 25. februára 2013 vyplynulo, že spoločnosť Worldwide Company s.r.o. v podaných daňových priznaniach na daň z priznanej hodnoty za zdaňovacie obdobie I. až IV. štvrťrok 2012 deklaruje vysoké sumy zdaniteľných obchodov a v takmer rovnakej výške si odpočítava daň, pričom výsledný vzťah k štátnemu

rozpočtu sú nízke daňové povinnosti. Spoločnosť Worldwide Company s.r.o. uskutočnenie zdaniteľných obchodov, ktoré deklarovala v daňových priznaniach nepreukázala a nedokázala ich reálne plnenie. Nepredložila žiadne doklady a na adrese svojho sídla sa nenachádzala. Jej konateľ W. H. sa k správcovi dane nedostavil ani na opakované predvolanie. Po zmene konateľa, ktorým sa stal C. G. sa ani tento na daňový úrad bez ospravedlnenia nedostavil a nepredložil žiadne doklady. Z odpovede na dožiadanie správcu dane zo dňa 28. mája 2013 vyplynulo, že spoločnosť Van-mond Company s.r.o. so správcom dane nespolupracuje a nepredložila žiadne dôkazy preukazujúce dodanie kryštálového cukru pre HELMAND s.r.o. ani pre spoločnosť VITAPACE s.r.o. Konateľ tejto spoločnosti pán H. sa na dožiadanie správcu dane nedostavil a na adrese trvalého pobytu sa nenachádzal. Z odpovede na dožiadanie správcu dane zo dňa 28. marca 2013 vyplynulo, že spoločnosť ERA - PACK - PLUS spol. s r.o. uzatvorila so spoločnosťou MST TRADE s.r.o. zmluvu na prenájom skladových priestorov dňa 23. apríla 2012 a v preverovanom zdaňovacom období marec 2012 pre spoločnosť MST TRADE s.r.o. skladovanie cukru vo svojich skladových priestoroch nezabezpečovala. Zabezpečovala len manipuláciu s cukrom pre spoločnosť MST TRADE s.r.o., ale žiadnu skladovú evidenciu cukru pre spoločnosť MST TRADE s.r.o. neviedla. Spoločnosti HELMAND s.r.o., YENISEI s.r.o. ani VITAPACE s.r.o. neboli spoločnosti ERA- PACK-PLUS spol. s r.o. známe a uvedeným spoločnostiam skladové priestory neprenajímali. Prepravu tovaru k žalobcovi mal na účet MST Trade s.r.o. zabezpečiť prepravca Jufidos s.r.o. a L. F. E.V. buď zo skladových priestorov dodávateľov spoločnosti MST TRADE s.r.o. alebo zo skladov spoločnosti MST TRADE s.r.o. Dodávateľ žalobcu v čase uskutočnenia týchto zdaniteľných obchodov nemal dopravné prostriedky na prepravu tovaru. Z odpovede na dožiadanie správcu dane zo dňa 25.mája 2013 vyplynulo, že konateľom spoločnosti JUFIDOS s.r.o. je osoba totožná s konateľom spoločnosti MST 2 4 S / 5 4 / 2 0 1 8 - 69 -

TRADE s.r.o., tj. G. E.. Spoločnosť Jufidos s.r.o. prepravu cukru pre spoločnosť MST TRADE s.r.o. potvrdila s tým, že preprava bola vykonaná prostredníctvom externých prepravcov na trase z Nových Zámkov do Lučenca, t.j. k žalobcovi. Z predložených faktúr od spol. JUFIDOS s.r.o. ohľadom vyúčtovanej prepravy pre MST Trade s.r.o. vyplynulo, že pri niektorých dodávkach sa dátum transportu ani nezhodoval s dátumom dodania tovaru (napr. preprava vozidlom s ŠPZ A A A Q Označený dodávateľ žalobcu, t.j. MST Trade s.r.o. mal preverované faktúry zaúčtované v účtovníctve, priznal a odviedol DPH z preverovaných faktúr v zdaňovacom období marec 2012, pričom v tomto období sa okrem preverovaných faktúr u označeného dodávateľa žalobcu nenašli žiadne iné faktúry. Žalobca predmetné faktúry za nákup kryštálového cukru uhradil bezhotovostne, o čom boli ako dôkaz predložené výpisy z účtu. Dožiadaný správca dane vykonal fyzickú ohliadku v skladových priestoroch v Nových Zámkoch, Dvorská cesta č. 8 a zistil, že sa v nich nachádzal kryštálový cukor v 1 kg baleniach na paletách a v 50 kg vreciach na paletách. Faktúry pre žalobcu mala za spoločnosť MST TRADE s.r.o. vystavovať p. G. L., externá pracovníčka. Vychádzajúc z uvedeného dospel správny súd k záveru, že správca dane skutkové zistenia vyplývajúce z výpovede G. E. v spojení so skutkovými zisteniami, ktoré vyplynuli z preverovania reálneho uskutočnenia prepravy tovaru, či dodania tovaru spoločnosti MST TRADE s.r.o. jeho dodávateľmi správne vyhodnotil, keď konštatoval, že dodanie kryštálového cukru pre spoločnosť MST TRADE s.r.o. jeho dodávateľmi spoločnosťou VITAPACE, s.r.o., YENISEI s.r.o., HELMAND s.r.o., či Worldwide Company s.r.o. nebolo preukázané, pretože nebolo preukázané, kto tovar na prepravu pre MST Trade s.r.o. odovzdal, kto prepravu vykonal, kto a kde tovar za MST Trade s.r.o. prevzal.. Správne konštatoval, že predložené doklady - faktúry a dodacie listy - boli len formálne a že skutočné dodanie tovaru zistené nebolo, a to ani prostredníctvom prepravných spoločností. Nebolo preukázané ani reálne dodanie tovaru spoločnosťou MST TRADE s.r.o. žalobcovi, pretože tvrdenia konateľa tohto dodávateľa nie sú dôkazom o faktickom uskutočnení plnenia. Subdodávatelia spoločnosti MST TRADE s.r.o., a to VITAPACE, s.r.o., YENISEI, s.r.o., HELMAND, s.r.o., a Worldwide Company, s.r.o. tvrdili, že využívali rovnaké skladové priestory, a to skladové priestory spoločnosti ERA - PACK - PLUS s.r.o. na základe zmluvy o prenájme, avšak zástupca tejto spoločnosti (ERA - PACK - PLUS spol. s r.o) uviedol, že spoločnosti VITAPACE, s.r.o., YENISEI s.r.o., HELMAND s.r.o. sú im neznáme a skladové priestory im v preverovanom období neprenajímali. Spoločnosť Worldwide Company, s.r.o. ako subdodávateľ spoločnosti MST TRADE s.r.o. a ani spoločnosť VAN - MONT Company s.r.o., ktorá mala byť dodávateľom v rámci reťazca obchodov s kryštálovým cukrom pre spoločnosť VITAPACE, s.r.o., YENISEI, s.r.o., a HELMAND, s.r.o. boli nekontaktné, nepriznali a ani nepreukázali obchod s cukrom. V rozhodnom období mali rovnakého konateľa W. H., vykonanie výsluchu ktorého sa správcovi dane nepodarilo zabezpečiť, pretože sa opakovane na predvolanie nedostavil a nepodarilo sa ho ani predviesť. Z uvedeného vyplýva, že správca dane reálne uskutočnenie žalobcom deklarovaných zdaniteľných obchodov vo vzťahu k jeho dodávateľovi MST TRADE s.r.o. správne právne posúdil, keď

konštatoval, že dodanie tovaru týmto subjektom pre žalobcu nebolo preukázané. Dodanie sa malo uskutočniť prostredníctvom prepravných 2 4 S / 5 4 / 2 0 1 8 - 70 -

spoločností Jufidos s.r.o., resp. L. F. E.V, avšak neboli predložené žiadne doklady o skutočnom dodaní tovaru žalobcovi uvedeným prepravcami. Hoci boli predložené faktúry od prepravcu Jufidos s.r.o, resp. L. F. E.V s uvedeným ŠPZ vozidla, ktorým sa mala preprava tovaru uskutočniť aj s uvedením trasy prepravy, neboli predložené žiadne doklady o odovzdaní tovaru na prepravu. Vzhľadom k tomu, že predmetom deklarovaného plnenia boli pohyblivé dodávky, t.j. dodanie malo byť realizované od dodávateľa, resp. subdodávateľa prostredníctvom externých prepravcov, pre preukázanie reálneho uskutočnenia deklarovaných zdaniteľných obchodov bolo potrebné preukázať v každom časovom úseku disponovania s tovarom, či zabezpečovania jeho prepravy, konkrétnu fyzickú osobu, ktorá v danom okamihu s tovarom manipulovala a hmotne zaň zodpovedala (tj. osoba, ktorá tovar na prepravu odovzdala, zabezpečila jeho prepravu - napr. meno vodiča, dôkazy o skutočnom vykonaní prepravy, kto, kde a komu tovar odovzdal.. Tieto konkrétne relevantné skutočnosti pre možný záver, že deklarované dodanie tovaru spoločnosťou MST TRADE s.r.o. pre žalobcu bolo aj reálne uskutočnené, preukázané neboli, a preto dospel správca dane k správnemu právnemu záveru, keď konštatoval, že skutočné dodanie kryštálového cukru od MST Trade s.r.o. pre žalobcu tak, ako bolo predloženými dokladmi deklarované, nebolo preukázané. Správny súd dodáva, že samotné priznanie zdaniteľných obchodov v daňovom priznaní, či zaplatenie dane z pridanej hodnoty nie je dôkazom o tom, že daňová povinnosť konkrétnemu daňovému subjektu na základe skutočného dodania tovaru vznikla. Pre vznik daňovej povinnosti totiž postačuje, ak je daň na faktúrach evidovaných v účtovníctve uvedená, a teda, zaplatiť daň musí každý subjekt, ktorý ju vo svojom účtovníctve eviduje bez ohľadu na to, či daňová povinnosť má reálny základ, spočívajúci vo faktickom uskutočnení zdaniteľných obchodov. To znamená, že priznanie a odvedenie dane dodávateľom žalobcu nie je dôkazom o tom, že žalobcovi bol týmto dodávateľmi deklarovaný tovar skutočne dodaný. K nároku na odpočet DPH z daňového dokladu je potrebné nielen deklarovať určité zdaniteľné plnenie pri splnení všetkých formálnych a právnych náležitostí, ale tento nárok vzniká až momentom faktického uskutočnenia deklarovaných zdaniteľných plnení konkrétne v deň, keď pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť, a teda dodaním tovaru. Pre účely zákona o DPH vzniká tento moment až faktickým uskutočnením deklarovaných zdaniteľných plnení. Správca dane je povinný pri zistení podmienok pre odpočet DPH overovať danú obchodnú transakciu nielen u odberateľa ale aj na strane dodávateľa. Rozhodnutie správcu dane (žalovaného) bolo založené na zistení, že žalobca nepreukázal faktické dodanie tovaru podľa dodávateľských faktúr tými dodávateľmi, ktorí v nich boli ako dodávatelia označení. Nebolo založené na tom, že nebolo preukázané dodanie tovaru od subdodávateľov priamo MST Trade s.r.o. Na túto skutkovú okolnosť správca dane poukázal len v tej súvislosti, že prepravu tovaru od MST Trade s.r.o. mali priamo k žalobcovi zabezpečovať subdodávatelia a takto deklarovaná preprava tovaru sa preverovaním správcu dane nepotvrdila. Z uvedeného vyplýva, že námietka žalobcu, že správca dane (žalovaný) mal svoje rozhodnutie založiť na zistení, že nebolo preukázané dodanie tovaru spoločnosti MST Trade s.r.o. jeho dodávateľmi, čím sa mal dopustiť nesprávneho právneho posúdenia veci, nezodpovedá obsahu preskúmavaných rozhodnutí, a preto ju správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. 2 4 S / 5 4 / 2 0 1 8 - 71 -

73. Ad bod 16: Vo vzťahu k tejto námietke správny súd opakovane zdôrazňuje, že rozhodnutie správcu dane (aj žalovaného) bolo založené predovšetkým na tom, že dodanie tovaru nebolo preukázané tak, ako bolo v preverovaných faktúrach deklarované. V dôsledku uvedeného nemohlo byť preukázané ani jeho ďalšie použitie na dodávky tovarov a služieb v rámci spoločenstva. Pokiaľ žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci v dôsledku nerozlišovania správcu dane medzi subjektmi dodávateľsko-odberateľských a prepravných vzťahov, týkajúcich sa použitia deklarovaného tovaru žalobcom na ďalšie dodávky, nekonkretizoval, aký vplyv by uvedené malo mať na správnosť záverov správcu dane (aj žalovaného), že nebolo preukázané dodanie tovaru žalobcovi tými dodávateľmi, ktorí boli na faktúrach ako dodávatelia označení. Žalobca neuviedol žiadnu úvahu, z ktorej by bolo možné po preskúmaní jeho konkrétnych skutkových a právnych argumentov dospieť k záveru, že žalobcom namietané hodnotenie žalovaného (že „správca dane len uviedol, ako bolo deklarované dodanie tovaru a ako v skutočnosti bol tovar prepravovaný, pričom daňový subjekt deklaroval nákup vždy len od tuzemských dodávateľov a tí len od tuzemských dodávateľov", „správca dane v žiadnom bode rozhodnutia nestotožňoval účastníkov prepravnej zmluvy so zmluvnými stranami") malo vplyv na vyslovený právny záver o nepreukázaní prijatia tovaru uvedeného na faktúrach od dodávateľov uvedených vo faktúrach, ktorý bol podstatný pre nepriznanie žalobcom v daňovom priznaní uplatneného nadmerného odpočtu DPH. Žalobnú námietku, v ktorej sú len všeobecné tvrdenia, že sa žalovaný mýli,

nie je možné preskúmať, pretože neobsahuje tvrdenia, v čom sa žalovaný mýli, t.j. v čom sú jeho závery v rozpore so skutkovým stavom, alebo v čom je jeho úvaha v rozpore s logickým myslením. Žalobca neuviedol, v ktorých konkrétnych prípadoch správca dane (žalovaný) stotožnil účastníkov dodávateľsko-odberateľských vzťahov s účastníkmi prepravných vzťahov, ani to, akým spôsobom to ovplyvnilo zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Jeho námietka je de facto len vyjadrením nesúhlasu s vyhodnotením odvolacích námietok žalobcu, ktorý sám o sebe nepostačuje pre záver o nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. Žalobcom tvrdené skutočnosti sa týkali skutkových zistení v rámci obchodného reťazca obchodovania s kryštálovým cukrom a slnečnicovým olejom, na ktorom však rozhodnutie žalovaného ani správcu dane nebolo založené. To znamená, že uvedené tvrdenia nemohli ovplyvniť vecnú správnosť žalobou napadnutých rozhodnutí, pretože nemali žiadny súvis s právnym posúdením veci, na ktorom boli založené. Touto žalobnou námietkou žalobca namietal skutkové zistenia správcu dane a ich právne posúdenie, tj. namietal nesprávne právne posúdenie veci a to vo vzťahu k odberateľom SAPRIM s.r.o. Luhačovice, SUGAR TREND Kft. Györ a K. I., Varšava. Tvrdil, že hoci podľa správcu dane uvedené subjekty potvrdili nadobudnutie tovaru od žalobcu, tovar sa mal vrátiť späť na Slovensko a to aj k žalobcovi, pričom o týchto svojich skutkových záveroch, a ani o vedomosti žalobcu, že o takom pohybe tovaru vedel, nepredložil žiadny dôkaz. Jeho žalobnú námietku vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú, pretože rozhodnutie správcu dane ani žalovaného neboli založené na tom, že žalobca vedel o predchádzajúcom alebo nasledujúcom pohybe tovaru, s ktorým obchodoval. Preto nebolo úlohou správcu dane preukazovať, že žalobca o uvedenom vedomosť mal. Bolo úlohou žalobcu preukázať, že tovar 2 4 S / 5 4 / 2 0 1 8 - 72 -

nadobudol od dodávateľov označených v preverovaných faktúrach. Skutočnosť, že správca dane a žalobca popísali zistenia v dodávateľsko-odberateľskom reťazci nezákonnosť ich rozhodnutí nespôsobuje, pretože uvedené len vysvetľuje pochybnosti o pravdivosti a vierohodnosti predložených dokladov, a teda tieto zistenia sú uvádzané len na zdôraznenie existujúcich pochybností. 74. Ad bod 17, 21: V týchto žalobných námietkach žalobca všeobecne poukázal na rozpory v skutkových zisteniach ohľadom dodania tovaru jeho odberateľom v súvislosti s obsahom CMR dokladov a ich častí, za ktorých obsah zodpovedal, či obsah rámcových zmlúv, uzavretých s odberateľmi tvrdiac, že jeho odberatelia vždy dodanie tovaru potvrdili a potvrdili tiež jeho fyzické premiestnenie do iného členského štátu. Namietal aj nesprávne právne posúdenie veci, pretože obsah CMR dokladov bol nesprávne stotožnený s obsahom konkrétnej dodávateľsko - odberateľskej zmluvy. S poukazom na časť rozsudku Európskeho súdneho dvora vo veci TWOH C/184/05 („bolo by v rozpore so zásadou právnej istoty, aby členský štát, ktorý stanovil podmienky na uplatnenie oslobodenia dodávky tovaru v rámci spoločenstva tým, že najmä stanovil zoznam dokumentov, ktoré je potrebné predložiť príslušným orgánom, pričom spočiatku dokumenty predložené dodávateľom prijal ako dôkazy odôvodňujúce nárok na oslobodenie od dane, mohol následne nútiť dodávateľa, aby zaplatil DPH prislúchajúce na takúto dodávku, ak sa ukáže, že z dôvodu spáchania podvodu nadobúdateľom, o ktorom dodávateľ nevedel ani nemohol vedieť, dotknutý tovar v skutočnosti neopustil územie členského štátu dodania") zdôraznil, že nie je zodpovedný za to, kto tovar skutočne prevzal, a preto prípadné rozpory medzi ním tvrdeným odberateľom a subjektom, ktorý tovar skutočne prevzal, nemôžu byť vyhodnotené v jeho neprospech. K takto formulovaným žalobným námietkam správny súd uvádza, že sú nekonkrétne, a preto nie sú spôsobilé na preskúmanie. Žalobná námietka, v ktorej sú len tvrdenia, že sa žalovaný (správca dane) mýli, nie je možné preskúmať, ak neobsahuje tvrdenia, v čom sa mýli, t.j. v čom sú jeho závery v rozpore so skutkovým stavom, alebo v čom je jeho úvaha v rozpore s logickým myslením. Námietky neobsahujú žiadne konkrétne skutkové tvrdenia, ktorých dodávok, ktorých odberateľov, ktorých CMR dokladov, týkajúcich sa konkrétnych dodávok pre odberateľov, z ktorých by bolo možné zistiť, že skutkové tvrdenie o nepreukázaní prevzatia tovaru tými odberateľmi, ktorí boli ako odberatelia na CMR označení, nezodpovedá obsahu vykonaných dôkazov. Žalobca neuviedol ani žiadnu argumentáciu, akým spôsobom žalobcom tvrdené nesprávne hodnotenie CMR dokladov správcom dane (žalovaným) ovplyvnilo zákonnosť ich rozhodnutí a neuviedol ani žiadnu konkrétnu úvahu, ktorou by zdôvodnil, že pri hodnotení vykonaných dôkazov sa správca dane (žalovaný) zmýlil s poukazom na konkrétnu logickú chybu v jeho úsudku. Neuviedol ani to, aký vplyv mali namietané skutočnosti na zákonnosť rozhodnutia žalovaného, či správcu dane, vzhľadom na rozhodujúci právny dôvod, na ktorých boli založené (pozri v predchádzajúcom bode). Pre úplnosť správny súd uvádza, že v zmysle čl. 9 ods. 1 Dohovoru o CMR je nákladný list vierohodným dokladom, kým sa nepreukáže opak. CMR je doklad o uzatvorení prepravnej zmluvy v rámci medzinárodnej cestnej nákladnej dopravy medzi dopravcom a prepravcom, pričom dopravca je osoba odlišná od dodávateľa a od odberateľa. Dopravca zodpovedá za prevzatý tovar na 2 4 S / 5 4 / 2 0 1 8 - 73 -

prepravu tomu, s kým uzatvoril prepravnú zmluvu. Pokiaľ je ako príjemca zásielky uvedený ten, kto zásielku potvrdí, že ju prevzal, nie je žiadny dôvod na pochybnosť, že zásielka bola určená tomu, kto ju prevzal. V preskúmavanej veci prepravu tovaru k odberateľom do iných členských štátov zabezpečovali odberatelia žalobcu, t.j. oni uzatvorili prepravnú zmluvu s dopravcom a za jej vykonanie v súlade so zmluvou zodpovedal dopravca konkrétnemu odberateľovi žalobcu. Bolo preto vecou ich dojednania konkrétne miesto určenia prepravovaného tovaru i určenia jeho príjemcu. Údaje uvedené na CMR sú však pravdivé len ak ich obsah nie je vykonaným dokazovaním vyvrátený. Tvrdenia žalobcu, zhrnuté v bode 17) a 21) tohto rozsudku poukázali na rozpory v skutkových zisteniach ohľadom dodávok tovaru žalobcom pre jeho odberateľov do iných členských štátov a s tým súvisiace vyhodnotenie obsahu CMR. Uvedené tvrdenia sa týkali nároku žalobcu na od dane oslobodené dodanie tovaru do iného členského štátu Európskej únie. Na týchto skutočnostiach rozhodnutie správcu dane ani žalovaného nebolo založené. Preskúmavaným rozhodnutím nebol žalobcovi priznaný nadmerný odpočet DPH, pretože nebolo preukázané reálne dodanie tovaru pre žalobcu tak, ako bolo v dokladoch deklarované. Rozhodnutie nebolo ako na rozhodujúcom skutkovom zistení založené na tom, že žalobca tovar nevyviezol do iného členského štátu. Hoci tieto skutočnosti, súvisiace s oslobodením dodania tovaru od dane správca dane za účelom čo najúplnejšieho zistenia rozhodujúcich skutočností pre správne určenie dane skúmal, keď dospel k záveru, že nebolo preukázané dodanie tovaru žalobcovi tak, ako deklaroval, ďalší pohyb tovaru bol pre nepriznanie nadmerného odpočtu DPH právne bezvýznamný. Žalobca neuviedol, v čom mali ním uvádzané tvrdenia, t.j. poukaz na rozpor v skutkových zisteniach a v hodnotení CMR vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia, ktoré bolo založené na tom, že nebolo preukázané dodanie tovaru žalobcovi tak, ako z ním predložených dokladov vyplývalo. Žalobca tiež uviedol, že poukaz správcu dane (a žalovaného) na „neobvyklý pohyb tovaru" bol založený na svedeckej výpovedi C. E., prepravcu, ktorej obsah bol podľa žalobcu správcom dane dezinterpretovaný. Žalobca tvrdil, že jeho výpoveďou bolo preukázané, že žalobca svojmu odberateľovi BMM CZ s.r.o. tovar dodal, že nemohol ovplyvňovať dopravu pre odberateľov, že CMR vypisoval podľa informácií od odberateľov o mieste určenia, že nezodpovedal za celý obsah CMR. Žalobcom tvrdená dezinterpretácia svedeckej výpovede C. E. nemá oporu v obsahu tohto dôkazu. Správca dane aj žalovaný vyhodnotili túto svedeckú výpoveď v súlade s jej obsahom tak, že svedok nevedel identifikovať priestory ani osobu preberajúcu tovar, pretože prepravu osobne nevykonal, čo z jeho výpovede jednoznačne vyplynulo. Skutočnosti, týkajúce sa vykonanej prepravy, nakladania tovaru... mali vyplynúť z vyjadrenia C. E., ktorý fyzicky prepravu uskutočnil, to znamená, že tieto skutočnosti nevyplynuli zo svedeckej výpovede C. E., čo správca dane aj žalovaný správne vyhodnotili. Jeho svedecká výpoveď nebola dezinterpretovaná, naopak, zistenia z nej vyplývajúce boli súladné s jej obsahom. Uvedené tvrdenia sa naviac týkali prepravy tovaru od žalobcu k jeho odberateľom. Netýkali sa skutočností, súvisiacich s dodaním tovaru žalobcovi jeho dodávateľmi, pričom práve tieto skutočnosti boli pre rozhodnutie správcu dane i žalovaného podstatné. Vo vzťahu k svojmu tvrdeniu, že skutkové závery správcu dane boli založené na dezinterpretovanej svedeckej výpovedi, žalobca ani neuviedol, aký vplyv mala mať táto skutočnosť na zákonnosť 2 4 S / 5 4 / 2 0 1 8 - 74 -

rozhodnutia, ktorého podstatou bolo nepreukázanie dodania tovaru žalobcovi dodávateľmi označenými v preverovaných faktúrach. Pokiaľ aj správca dane (žalovaný) nesprávne vyhodnotil obsah CMR z hľadiska preukázania dodania tovaru žalobcom tým odberateľom, ktorých v predložených dokladoch deklaroval, pretože prípadne boli nesprávne vyhodnotené skutkové zistenia ohľadom deklarovaného miesta určenia dodania tovaru a jeho prevzatia na inom mieste deklarovaným odberateľom, prípadne na deklarovanom mieste ale iným subjektom, než deklarovaným odberateľom, boli uvedené okolnosti z hľadiska tvrdenej nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia nepodstatné. Podstatné pre rozhodnutie správcu dane aj žalovaného bolo, že nebol splnený prvý predpoklad pre odpočet DPH, pretože nebolo preukázané splnenie zákonnej podmienky vyplývajúcej z ust. § 49 ods. 1 v spojení s ust. § 19 zákona o DPH, t.j. dodanie tovaru žalobcovi tak, ako bolo dokladmi preukazované. Preto ani jeho následné použitie na dodávky tovarov a služieb (hoci by aj zodpovedalo predloženým dokladom) nemôže konvalidovať nedostatok preukázania dodania tovaru žalobcovi. Len v prípade preukázaného faktického dodania tovaru podľa predložených dodávateľských faktúr by malo právny význam, či boli preukázané reálne plnenia podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH. Z uvedených dôvodov nemohol správny súd takto uplatneným žalobným námietkam vyhovieť. Hoci možno súhlasiť s tvrdením žalobcu, že za konanie iných subjektov (v súvislosti s nesprávne vypísanými CMR) nezodpovedá, je v zmysle § 24 Daňového poriadku jeho dôkaznou povinnosťou preukázať, že splnil zákonné podmienky pre vrátenie nadmerného odpočtu DPH, ktorý si uplatnil. Žalobca deklaroval dodanie tovaru do iných členských štátov s oslobodením od

dane. Uvedené je povinný preukázať dokladmi označenými v ust. § 43 ods. 5 zákona o DPH. Ak prepravu tovaru vykoná odberateľ (ako tomu bolo v preskúmavanej veci) sám, alebo inou osobou, musí predložiť doklad o preprave tovaru a tiež potvrdenie o prijatí tovaru odberateľom alebo ním poverenou osobou, ktoré musí obsahovať náležitosti uvedené v § 43 ods. 5 písm. c) bod 1 až 5 zákona o DPH. Takto deklarované skutočnosti sa považujú za pravdivé, pokiaľ nie je preukázaný ich opak. To znamená, že obsah CMR nestačí spochybniť, ale pre prípadný záver, že dodanie tovaru do iného členského štátu nebolo preukázané, musí byť jeho obsah vyvrátený. Ak správca dane preverovaním zistí, že tovar od žalobcu v inom členskom štáte prevzal iný subjekt, než deklarovaný odberateľ, resp. ním poverená osoba, potom nemožno deklarované dodanie tovaru považovať za preukázané. Žalobcom namietaná nepreskúmateľnosť tvrdenia správcu dane ohľadom výmeny CMR u žalobcu, či ohľadom nepotvrdenia prevzatia tovaru deklarovanými odberateľmi nezodpovedá obsahu rozhodnutia správcu dane, pretože správca dane s poukazom na kontrolné zistenia obsiahnuté v protokole v rozhodnutí skutkové zistenia konkretizoval, všeobecne ich pomenoval a vyhodnotil. Preto nemohol správny súd priznať tejto žalobnej námietke úspech. 75. Ad bod 18: Žalobná námietka, ktorej obsah bol zhrnutý v bode 18) tohto rozhodnutia, v ktorej namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného v súvislosti s jeho tvrdením, že skutočný pohyb tovaru nezodpovedal obsahu predložených dôkazov, či nesprávne skutkové zistenia v dôsledku ich zovšeobecnenia správcom dane ohľadom prepravy tovaru od žalobcu k jeho odberateľom neboli konkrétne, a preto ich správny súd nemohol preskúmať. Žalobca 2 4 S / 5 4 / 2 0 1 8 - 75 -

neuviedol, ktorých konkrétnych subjektov a ktorých konkrétnych prepráv sa jeho tvrdenia týkali a neoznačil dôkazy, ktoré závery správcu dane o tvrdenom „inom pohybe tovaru" vyvracali. Neuviedol, vo vzťahu ku ktorým faktúram bol zovšeobecnený záver správcu dane, že prepravnými spoločnosťami MACSEK-TRANS 2000 a Fuvarózó es kereskedelmi betéti társaság, SGM Slovakia s.r.o., či LIGNUM MDV PLUS s.r.o, nebola preprava preukázaná, resp. bola vylúčená, mylný, pretože nepoukázal na žiadne konkrétne dôkazy, z ktorých by tieto skutočnosti mali vyplynúť. Správny súd nie je oprávnený za žalobcu dôvody nezákonnosti z administratívneho spisu vyhľadávať, pretože je viazaný dôvodmi žaloby tak, ako boli v žalobe uplatnené. Nekonkrétnej žalobnej námietke nemohol správny súd v dôsledku jej nepreskúmateľnosti priznať úspech. Tvrdenie žalobcu, že žalovaný v rozpore s jeho obsahom vyhodnotil dôkaz, týkajúci sa prepravy tovaru prepravcom SGM Slovakia, s.r.o. na základe objednávky prepravy zo dňa 14. marca 2012 pre odberateľa žalobcu KUBA ANITA I., Varšava, bolo v súlade s obsahom spisu. Ním bolo preukázané tvrdenie žalobcu, že pri preukazovaní prepravy označením ŠPZ vozidiel v jeho odvolaní došlo chybou v písaní k chybnému označeniu ŠPZ u vozidla Q. XXX V., keď v odvolaní jeho ŠPZ uviedol nesprávne ako Q. XXX V.. Žalovaný v rozpore s e-mailom zo dňa 17. marca 2012 od D. I. (avízo o vozidle, ktoré malo prepraviť tovar od žalobcu pre KUBA K. I.) vychádzal zo záveru, že čísla ŠPZ sa nezhodovali, v dôsledku čoho uzavrel, že prepravca SGM Slovakia s.r.o. prepravu nevykonával, a teda na základe nesprávnych skutkových zistení dospel k nesprávnym skutkovým záverom. Žalobca však neuviedol, aký malo mať uvedené pochybenie v skutkových zisteniach, týkajúcich sa prepravy tovaru od žalobcu k jeho odberateľovi KUBA ANB. I. vplyv na zákonnosť rozhodnutia žalovaného, t. j. akým spôsobom mohlo ovplyvniť pre jeho rozhodnutie podstatný skutkový záver, že žalobca nepreukázal, že prijal tovar od deklarovaných dodávateľov uvedených na faktúrach, z ktorých mu nebolo priznané právo na odpočet DPH. V dôsledku uvedeného, pre nedostatok právnej argumentácie nemohol správny súd priznať tejto žalobnej námietke úspech. Správny súd k uvedenému udáva, že tento žalobcom dôvodne namietaný rozpor skutkových zistení s obsahom vykonaného dokazovania nespôsobil nezákonnosť rozhodnutia žalovaného (ani správcu dane), pretože sa týkal prepravy tovaru od žalobcu ako dodávateľa k jeho odberateľovi, t.j. splnenia podmienok pre odpočet DPH v zmysle § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, ktoré však z dôvodu nepreukázania splnenia podmienok podľa § 49 ods. 1 cit. zákona neboli pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného podstatné. Ďalšie tvrdenia žalobcu sa týkali vyhodnotenia skutkových zistení, ohľadom prepravy tovaru vozidlom s evidenčným číslom D. S. D. orgánmi správy daní, keď tieto tvrdili, že „prepravu nevykonala spoločnosť LIGNUM MDV PLUS s.r.o. , ktorej pečiatka bola na CMR". Na rozdiel od uvedeného žalobca tvrdil, že konateľ spoločnosti LIGNUM MDV PLUS s.r.o., p. Šulík potvrdil, že uvedené vozidlo, ktoré bolo vlastníctvom spoločnosti LIGNUM MDV PLUS s.r.o. využíval nájomca, ktorému bola poskytnutá aj pečiatka spoločnosti LIGNUM MDV PLUS s.r.o., pretože na vozidlo sa vzťahovalo poistenie CMR, ktoré, hoci bolo v cene prenájmu vozidla, fakticky uhrádzal prenajímateľ. Hoci žalobca nesúhlasil so záverom žalovaného, že preprava tovaru spoločnosťou LIGNUM MDV PLUS s.r.o. nebola preukázaná, čím de facto nesúhlasil s vyhodnotením dokazovania (ohľadom prepravy tovaru 2 4 S / 5 4 / 2 0 1 8 - 76 -

spoločnosťou LIGNUM MDV PLUS s.r.o.), neuviedol, v čom bolo vyhodnotenie dokazovania nesprávne. Neoznačil žiadny dôkaz, ktorým by prezentovaný skutkový záver, že spoločnosť LIGNUM MDV PLUS s.r.o. prepravu nevykonala, vyvrátil a neoznačil ani žiadnu logickú chybu v úsudku žalovaného pri hodnotení tohto dôkazu. Navyše uvedená námietka sa opäť vzťahovala k okolnostiam prepravy tovaru od žalobcu k jeho odberateľom, ktoré neboli pre právne posúdenie veci podstatné, pretože rozhodnutie bolo založené predovšetkým na nepreukázaní deklarovaného dodania tovaru. Správny súd v hodnotení tohto dôkazu žalovaným, tj. v hodnotení obsahu výpovede konateľa spoločnosti LIGNUM MDV PLUS s.r.o. p. H. nezistil žiadnu logickú chybu a ani rozpor s jeho obsahom, pretože, ak vozidlo - tahač s evidenčným číslom D. XXX R. nepoužívala spoločnosť LIGNUM MDV PLUS s.r.o. na prepravu tovaru v preverovanom zdaňovacom období (pretože ho prenajala inému subjektu), zodpovedali skutkové zistenia obsahu tohto dôkazu. Pre záver, že určitý subjekt prepravu vykonal, hoci bolo preukázané, že ju nevykonal, nepostačuje, ak je na CMR doklade uvedená jeho pečiatka, pretože údaje uvedené na CMR sa považujú za pravdivé, pokiaľ nebol ich obsah vyvrátený. Uvedenými skutkovými zisteniami bolo preukázané, že spoločnosť LIGNUM MDV PLUS s.r.o. prepravu nevykonala, čím boli údaje obsiahnuté v CMR vyvrátené. Žalobca sa mýli v tvrdení, že preprava tovaru spoločnosťou MACSEK-TRANS 2000 Kft. bola preukázaná tým, že nadobudnutie tovaru od žalobcu, ktorého prepravu mala zabezpečiť označený prepravca, potvrdil jeho odberateľ DUNCREEK s.r.o., ktorý nadobudnutie tovaru aj priznal v daňovom priznaní, aj ho zdanil, pričom predložil tiež osobitné písomné vyhlásenia k jednotlivých dodávkam a prostredníctvom svojho konateľa B.. A. W. poskytol aj podrobné informácie svedčiace o tom, že obchody skutočne prebehli a že tovar bol fyzicky prepravený mimo územia Slovenskej republiky, pretože vývoz tovaru do iného členského štátu sa preukazuje dokladmi, označenými v § 43 ods. 5 zákona o DPH. Bez predloženia relevantných dôkazov nie je možné dospieť k záveru, že dodanie tovaru pre odberateľa DUNCREEK s.r.o. bolo preukázané. Žalobca neoznačil ani žiadny vzťah ním tvrdeného preukázania prepravy tovaru spoločnosťou MACSEK-TRANS 2000 Kft. k jeho odberateľovi DUNCREEK s.r.o. so závermi správcu dane a žalovaného, ktoré boli pre rozhodnutia podstatné, a síce, že žalobca nepreukázal skutočné dodanie tovaru od deklarovaných dodávateľov. Neuviedol, v čom mali žalobcom spochybnené skutkové zistenia správcu dane, týkajúce sa dodania tovaru žalobcom k jeho odberateľovi vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Takto uplatnenej námietke nezákonnosti rozhodnutia nebolo preto možné vyhovieť. 76. Ad bod 19: Žalobca namietal skutkový záver správcu dane (s ktorým sa stotožnil aj žalovaný, že „nebolo preukázané skutočné skladované množstvo, pretože žalobca nie vždy tovar prijal na sklad a vydal ho zo skladu" ako rozporné s obsahom administratívneho spisu a nepreskúmateľné pre neurčitosť. Svoje tvrdenie preukazoval poukazom na svedecké výpovede zamestnancov (N. L., B.. H., B.. R.), z ktorých podľa jeho vyjadrenia vyplynulo, že tovar sa z vozidla neskladal len asi v piatich prípadoch (počas obdobia roku 2012 až 2013 - „externý predaj"), pretože už bol predaný odberateľom. Preto bol na vozidle fyzicky skontrolovaný na základe dodacieho listu a po vypísaní CMR 2 4 S / 5 4 / 2 0 1 8 - 77 -

žalobcom bol ďalej prepravovaný k odberateľovi. Uvedené bolo potvrdené aj svedeckou výpoveďou vodiča (D. H.) prepravcu A. L. - KINTRANS. Nepreskúmateľnosť uvedeného skutkového záveru správcu dane žalobca namietal preto, že bol zovšeobecnený, hoci sa týkal len obmedzeného množstvo obchodných prípadov v preverovanom období. Správny súd k uvedenému uvádza, že žalobca sa mýli, keď tvrdí, že označené nesprávne skutkové zistenia správcu dane vyplývajú zo svedeckých výpovedí, na ktorých obsah poukázal. Práve z ich obsahu jednoznačne vyplynulo, že obchodovaný tovar nebol vždy prijatý na sklad a vydaný zo skladu žalobcu, čo znamená, že jeho dodanie žalobcovi prostredníctvom prepravcov, či následný predaj odberateľom a jeho odovzdanie na prepravu k odberateľovi prebiehalo aj mimo skladovej evidencie, a preto skutkový záver správcu dane „že nebolo preukázané skutočné skladované množstvo tovaru" bol plne v súlade so skutkovým stavom veci, ktorý bol vykonaným dokazovaním zistený a na ktorý poukázal aj sám žalobca. Na základe takto formulovanej žalobnej námietky správny súd jej dôvodnosť nezistil. Žalobca nekonkretizoval žiadne dôkazy, z ktorých by vo vzťahu ku konkrétnym preverovaným obchodným prípadom malo vyplynúť, že uvedený skutkový záver nezodpovedá obsahu vykonaného dokazovania. Pokiaľ žalobca namietal, že skutkové závery správcu dane boli generalizované, a preto boli nepreskúmateľné, uvedené nezodpovedá obsahu administratívneho spisu. Správca dane v priebehu administratívneho konania aj v rozhodnutí uviedol svoje skutkové zistenia aj vo vzťahu ku všetkým preverovaným dodávateľom, odberateľom, prípadne subdodávateľom, subodberateľom, prepravcom, majiteľom skladových priestorov, pretože opísal skutočnosti, ktoré z jednotlivých vykonaných dôkazov (dožiadaní, medzinárodnej výmeny informácií, výsluchov svedkov, miestneho zisťovania) vyplynuli. To znamená, že správca dane po označení konkrétnych skutkových zistení pomenoval ich spoločné znaky, čo nie je možné vyhodnotiť

ako bezdôvodnú generalizáciu jeho skutkových zistení. Správny súd by ju mohol označiť za nemajúcu oporu v skutkových zisteniach v prípade konkrétnej námietky žalobcu, v ktorej by uviedol, na ktorý obchodný prípad sa táto „generalizácia" nevzťahuje, tj. v prípadoch ktorých konkrétnych obchodných transakcií boli vykonaným dokazovaním zistené iné skutočnosti, ktoré takto zovšeobecnený skutkový stav menia. Takéto tvrdenia v námietke žalobcu nie sú obsiahnuté, a preto žalobca jej dôvodnosť nepreukázal. Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, a preto nie je oprávnený konkrétne dôvody nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia za žalobcu z administratívneho spisu vyhľadávať. 77. Ad bod 20: Zo žalobcom označeného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplynulo, že Najvyšší súd v danej veci riešil spornú skutkovú otázku, či dodanie tovaru do iného členského štátu, v súvislosti s uplatneným oslobodením od dane podľa § 43 zákona o DPH, bolo žalobcom hodnoverne preukázané predložením medzinárodného prepravného listu CMR s označeným miestom určenia a krajinou spotreby, keď odberateľ tovaru na adrese vykládky uvedenej v CMR nedisponoval žiadnymi skladovými priestormi a označené miesto vykládky nevedel identifikovať ani prepravca a ani žalobca, čím boli údaje deklarované v CMR spochybnené. Dospel k záveru, že fyzický pohyb tovaru tak, ako bol žalobcom deklarovaný nebol preukázaný, pretože existujúce pochybnosti žalobca nevyvrátil 2 4 S / 5 4 / 2 0 1 8 - 78 -

a bližšie nekonkretizoval ani miesto vykládky tovaru ani preberajúcu osobu s tým, že vzniknutým pochybnostiam by predišiel v prípade, ak by „doklady o preprave obsahovali také informácie, ktoré by aj s odstupom času umožnili preveriť skutočnosti v nich uvedené". Pokiaľ správca dane (žalovaný) z uvedeného právneho názoru vychádzali, hodnotili skutkové zistenia v preskúmavanej veci v súlade so zákonom (§ 24 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku, §§ 43, 49 zákona o DPH), pretože plnenie deklarované v preverovaných faktúrach musí byť reálne. Je dôkaznou povinnosťou žalobcu preukázať skutočnú realizáciu deklarovaného plnenia spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o správnosti, úplnosti, alebo pravdivosti údajov obsiahnutých v predložených dokladoch (faktúra, prepravný doklad). Tie pochybnosti nevzbudzujú len v prípade, ak v nich uvedené údaje o mieste dodania, o odberateľovi, o prepravcovi, o mieste vykládky tovaru, či o preberajúcej osobe zodpovedajú skutočnosti, ktorá sa preverovaním správcu dane potvrdí. Rešpektovaním zákonnej požiadavky preukázania reálneho uskutočnenia deklarovaných dodávok tovaru sa správca dane (žalovaný) nedopustil nesprávneho právneho posúdenia veci, naopak, konal v súlade so zákonom. Od žalobcu nežiadal, aby preukázal skutočnosti, týkajúce sa iných subjektov, ale preveroval, či skutočnosti deklarované žalobcom v ním predložených dokladoch, ktorými uplatnený nárok na odpočet DPH preukazoval, mali materiálny základ, a teda, či dodanie tovaru od dodávateľov a k odberateľom žalobcu bolo v skutočnosti vykonané tak, ako bolo v dokladoch uvedené, pretože len v prípade súladu predložených dokladov so skutočnosťou je uplatnený nárok na odpočet DPH preukázaný. V uvedených súvislostiach (tj., že žalobca za konanie iných subjektov nezodpovedá, čo správny súd nespochybňuje) nebol poukaz žalobcu na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora v spojených prípadoch C-354/03 Optigen... opodstatnený, pretože pre inú skutkovú situáciu v označenej veci (išlo o obchod v reťazci poznačenom podvodom, ktorého skutočná realizácia nebola sporná) bol na preskúmavanú vec neaplikovateľný, pretože rozhodnutím správcu dane (žalovaného) jednak nebol podvod v preverovanom reťazci obchodovania s cukrom a olejom konštatovaný, ale najmä nebol preukázaný ani materiálny základ deklarovaného plnenia. Žalobca tiež namietal, že správca dane (žalovaný) vychádzali zo skutkového stavu, rozporného s obsahom administratívneho spisu, keď tvrdili, že žalobca dodanie tovaru odberateľovi N. A. FPTI Germany nepreukázal tak, ako ho deklaroval, pretože jeho dodanie bolo potvrdené prepravnou spoločnosťou GLOBY SPEED Kft., Miškolc a jej konateľom K. V.. Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že žalobca deklaroval dodanie tovaru spoločnosti Dobos Rosa FPTI Germany, ktorý v rámci priznaného trojstranného obchodu, v ktorom bol žalobca prvým dodávateľom, spoločnosť Dobos Rosa FPTI prostredníkom a spoločnosť BRONANSZ Kft. Budapešť konečným odberateľom, zabezpečil prepravu tovaru spoločnosťou GLOBY SPEED Kft. priamo konečnému odberateľovi, tj. spoločnosti BRONANSZ Kft. Uvedená spoločnosť BRONANSZ Kft. je od júla 2013 v likvidácii, v čase preverovania zdaniteľných obchodov bola nekontaktná, podľa zistení správcu dane mala prenajatú len 1 kanceláriu o výmere 6 m2, na ktorej adresu nebol nikdy dodaný žiadny tovar. Prepravca GLOBY SPEED Kft. vo svojej výpovedi všeobecne uviedol, že v marci 2012 vykonal prepravu tovaru z CBA do Maďarska a to tak, ako vyplynulo z prepravných dokladov. Podľa predložených prepravných dokladov bola preprava vykonaná do Maďarska, 2 4 S / 5 4 / 2 0 1 8 - 79 -

resp. na trase z Maďarska na Slovensko do Prešova, následne do Lučenca. Podľa predložených dodacích listov bola preprava vykonaná napr. spoločnosťou Szil Sweet Kft. a kupujúcim mala byť napr.

spoločnosť HANSA KONTAKT Kft. Szeged, alebo bola preprava vykonaná spoločnosťou INGAREST Kft. a kupujúcim boli napr. spoločnosti CBA Kereskedelmi Kft. a CBA - Baldauf Kft. Preprava tovaru bola spoločnosťou GLOBY SPEED Kft. účtovaná spoločnosti Dobos Rosa FPTI Germany a spoločnosti Szil Sweet Kft., s ktorou bol prepravca v kontakte ohľadom vykonanej nákladnej prepravy. Spoločnosť Szil Sweet Kft. bola odberateľom spoločnosti BRONANSZ Kft., ktorej konateľom bol p. N. D., vystupujúci aj ako zástupca obchodnej spoločnosti Dobos Rosa FPTI Germany. Tvrdil, že tovar nadobudnutý z Nemecka (od spoločnosti Dobos Rosa FPTI Germany) bol následne dodaný spoločnosti Szil Sweet Kft, čo ním bolo aj preverené v priestoroch spoločnosti Szil Sweet Kft. Uviedol, že s konateľom spoločnosti Dobos Rosa FPTI sa osobne nestretli, obchod bol zabezpečený konateľom spoločnosti Szil Sweet Kft., ktorý bol odberateľom spoločnosti BRONANSZ Kft. Ten zabezpečoval objednávky tovaru a tiež prepravu. Z uvedeného sú zrejmé rozpory medzi deklarovaným dodaním tovaru žalobcom pre spoločnosť Dobos Rosa FPTI Germany priamo jeho odberateľovi, spoločnosti BRONANSZ Kft. Budapešť, keďže konateľ tejto maďarskej spoločnosti (BRONANSZ Kft.) uviedol, že tovar, ktorý nadobudol od nemeckej spoločnosti (Dobos Rosa FTPI Germany) bol dodaný priamo spoločnosti Szil Sweet Kft., ktorá mala celý obchod, vrátane prepravy tovaru od žalobcu, zabezpečovať. Uvedené skutkové zistenia, ktoré boli v rozpore s predloženými dokladmi správca dane správne vyhodnotil, keď konštatoval, že dodanie tovaru, ktoré bolo žalobcom deklarované pre spoločnosť BRONANSZ Kft. Budapešť, nebolo jeho preverovaním potvrdené, keďže sám konateľ spoločnosti BRONANSZ Kft. Budapešť uviedol, že tovar, ktorý nadobudol od nemeckej spoločnosti bol prepravený priamo spoločnosti Szil Sweet Kft., ktorá celý obchod aj zorganizovala. Pokiaľ nebolo preverovaním správcu dane potvrdené, že tovar bol skutočne dodaný spoločnosti BRONANSZ Kft. tak, ako to žalobca predloženými dokladmi deklaroval, nemožno skutkovému záveru správcu dane, že dodanie tovaru tak, ako bolo žalobcom vo vzťahu k tomuto subjektu deklarované, nebolo preukázané, nič vytknúť. Tvrdenie žalobcu, že preprava tovaru do spoločnosti BRONANSZ Kft. Budapešť bola preukázaná výpoveďou konateľa prepravnej spoločnosti GLOBY SPEED Kft. obsahu administratívneho spisu nezodpovedá, pretože p. K. V. (konateľ spoločnosti GLOBYSPEED Kft.) uviedol, že prepravu tovaru z CBA do Maďarska vykonal podľa prepravných dokladov, miesto dodania tovaru, ani osoby preberajúce tovar bližšie nešpecifikoval a z predložených dodacích listov vyplynulo, že preprava mala byť vykonaná inými spoločnosťami, a to spoločnosťou Szil Sweet Kft., alebo spoločnosťou INGAREST Kft., a to k iným kupujúcim, a nie k spoločnosti BRONANSZ Kft. Uvedené žalobné námietky, ktoré správny súd považoval z vyššie uvedených dôvodov za neopodstatnené, sa najviac týkali (ne)preukázania dodania tovaru odberateľom žalobcu do iných členských štátov spôsobom, akým to bolo žalobcom predloženými dokladmi deklarované. V žalobných námietkach nebola obsiahnutá žiadna právna argumentácia, na základe ktorej by mal správny súd dospieť k záveru, že žalobcom namietané skutočnosti mali vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia, ktorého podstatou bol na základe skutkových zistení záver, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno 2 4 S / 5 4 / 2 0 1 8 - 80 -

ohľadom preukázania skutočného dodania kryštálového cukru a slnečnicového oleja tými dodávateľmi, ktorí boli na predložených dodávateľských faktúrach ako dodávatelia označení, pretože neuviedol, akým spôsobom ním namietané skutočnosti menili skutkový stav veci, na ktorom bolo preskúmavané rozhodnutie založené, alebo v čom bola právna úvaha správcu dane (žalovaného) nesprávna. Výklad smernice týkajúcej sa dane z obratu, na ktorý žalobca poukázal, sa vzťahoval k zistenému podvodnému konaniu v rámci obchodného reťazca, ktorý pre iný skutkový stav v preskúmavanej veci (podvodné konanie, ani zneužívajúce konanie v rámci systému daňových výhod nebolo správcom dane preukázané a ani preukazované) nebolo možné aplikovať. Pokiaľ aj správca dane (žalovaný) v texte svojich rozhodnutí označili konanie žalobcu za majúce prvky zneužívajúceho konania, uvedené bolo mienené len v tom zmysle, že napriek predloženým dokladom, ktoré zákonom stanovené formálne náležitosti obsahovali, skutočné faktické plnenie podľa nich preukázané nebolo. Predpokladom konštatovania zneužívajúceho konania systému daňových výhod je, že skutočná realizácia obchodných transakcií podľa predložených dokladov bola preukázaná, čo v preskúmavanej veci naplnené nebolo. Žalobcom namietanému záveru správcu dane aj žalovaného, že „dodávateľská faktúra musí jednoznačne preukazovať všetky znaky vyžadovanej skutočnosti - objekt, subjekt i právnu skutočnosť a je ako dôkaz použiteľná len vtedy, ak údaje v nej uvedené pravdivo odrážajú skutočnosť...") nie je možné vytknúť žiadnu nesprávnosť, pretože zodpovedá zákonu. Ustanovenie § 49 zákona o DPH, v ktorom sú stanovené podmienky pre možný odpočet dane z pridanej hodnoty má hmotno-právny charakter, čo znamená, že na preukázanie splnenia podmienok pre odpočet DPH nepostačuje predloženie faktúry (§ 51 zákona o DPH), ktorá obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti (§ 74 zákona o DPH), ale v nej deklarované plnenie z hľadiska jeho obsahu, rozsahu, kvality, či subjektov, ktoré ho mali poskytnúť,

musí byť aj reálne preukázané. Faktické materiálne plnenie, ktoré bolo obsahom predložených dokladov, ktorými žalobca preukazoval nárok na priznanie nadmerného odpočtu DPH bolo preverovaním správcu dane spochybnené a správca dane v súlade s Daňovým poriadkom žalobcovi svoje pochybnosti o pravdivosti, úplnosti alebo vierohodnosti ním predložených dokladov oznámil. Napriek tomu ale žalobca žiadne doklady preukazujúce skutočné prijatie fakturovaného plnenia nepredložil, a preto správca dane (aj žalovaný) správne konštatovali, že žalobca svoje dôkazné bremeno neuniesol a dôvodnosť uplatneného nároku na nadmerný odpočet DPH nepreukázal. 78. Ad bod 22: Touto žalobnou námietkou žalobca namietal nesprávne právne posúdenie zisteného skutkového stavu veci správcom dane. Podľa žalobcu bolo dodanie tovaru - kryštálového cukru od dodávateľa PEWAN - SK s.r.o. pre žalobcu preukázané, a preto skutkové závery správcu dane (žalovaného), že preukázané nebolo, označil za rozporné s obsahom vykonaného dôkazu - výpovede konateľa dodávateľskej spoločnosti PEWAN - SK s.r.o. B.. D. N.. Žalobca skutočné dodanie tovaru od tohto dodávateľa tvrdil/preukazoval na základe výpovede jeho konateľa, ktorý do zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 4. októbra 2012 uviedol, že so žalobcom v preverovanom zdaňovacom období obchodoval, predmetom obchodovania bol kryštálový cukor. Všetku agendu súvisiacu 2 4 S / 5 4 / 2 0 1 8 - 81 -

s obchodovaním zabezpečoval sám, nemal zamestnancov, majetok ani stroje, podkladom pre obchodovanie bola rámcová zmluva. Objednávky boli realizované e-mailom, pri vykládke tovaru nebol prítomný. Tovar sa neskladoval, ale bol priamo jeho dodávateľom prepravený k žalobcovi. Na základe komunikácie s p. Vitovským (nesprávne uvádza „H."), zamestnancom žalobcu, boli po dodaní tovaru vystavené faktúry a dodacie listy. Za zdaňovacie obdobie február 2012 podal daňové priznanie. K uvedenému správny súd uvádza, že podanie daňového priznania spoločnosťou PEWAN - SK s.r.o. ani potvrdenie dodania deklarovaného tovaru konateľom dodávateľskej spoločnosti, či vystavenie dodávateľských faktúr nie sú dôkazmi, preukazujúcimi skutočné dodanie reálneho tovaru, pretože nepreukazujú skutočný pohyb tovaru od jeho dodávateľa, v preskúmavanej veci od subdodávateľa (dodávateľa spoločnosti PEWAN SK s.r.o.) k jeho odberateľovi, tj. k žalobcovi. Z uvedeného vyplýva, že táto žalobná námietka nebola dôvodná. Správca dane a žalovaný výpoveď konateľa B.. N. správne vyhodnotili, keď na jej základe nepovažovali skutočné dodanie tovaru podľa prevarovaných dodávateľských faktúr od tohto dodávateľa za preukázané. Výpoveď konateľa účastníka preverovaného obchodu má len charakter tvrdenia právnickej osoby o realizovaných obchodných vzťahoch, avšak nemá dôkaznú silu preukázať skutočnú realizáciu plnenia deklarovaného v preverovaných faktúrach. 79. Ad bod 23: V tejto žalobnej námietke žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci, keď orgány správy daní svoj skutkový záver, že nebolo preukázané dodanie tovaru žalobcovi od dodávateľa ZEAL s.r.o. založili na nesprávnej aplikácii ustanovenia § 24 ods. 1 daňového poriadku a v jeho neprospech pripísali zistenia, týkajúce sa nezhody tvrdení jeho dodávateľa a subdodávateľa ohľadom pôvodu kryštálového cukru. Žalobca zdôraznil, že dodanie cukru bolo preukázané výpoveďou konateľa spoločnosti ZEAL, s.r.o., ktorá tieto zdaniteľné obchody aj priznala v daňovom priznaní. K uvedenému správny súd uvádza, že žalobca sa mýli, keď tvrdí, že nadmerný odpočet DPH v súvislosti s deklarovanými zdaniteľnými plneniami od dodávateľa ZEAL s.r.o. mu nebol priznaný preto, že nebol preukázaný pôvod kryštálového cukru, pretože toto tvrdenie nemá oporu v obsahu preskúmavaných rozhodnutí. Z nich vyplýva, že nadmerný odpočet DPH mu nebol priznaný, pretože primárne nepreukázal skutočné dodanie tovaru od deklarovaných dodávateľov (t.j. aj od spoločnosti ZEAL, s.r.o.) , v dôsledku čoho nebolo preukázané, že dodávateľovi vznikla daňová povinnosť, ktorá je predpokladom pre odpočet dane. To znamená, že orgány správy daní sa nedopustili nesprávnej aplikácie ustanovenia § 24 ods. 1 daňového poriadku na zistený skutkový stav, pretože svoje rozhodnutia nezaložili na nepreukázaní tých skutočností žalobcom, za ktoré on sám nezodpovedá a ktoré nie je povinný preukazovať. Založili ich na tom, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno vyplývajúce mu z ust. § 24 ods. 1 daňového poriadku ohľadom preukázania vzniku jeho daňovej povinnosti, pretože predloženými dokladmi nepreukázal skutočné dodanie tovaru tými dodávateľmi, ktorí boli v preverovaných faktúrach deklarovaní, t.j. nepreukázal skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane, a ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní. Mýli sa tiež v tvrdení, že skutočné dodanie tovaru je preukázané splnením daňovej povinnosti jeho dodávateľa, či 2 4 S / 5 4 / 2 0 1 8 - 82 -

tvrdením konateľa dodávateľa, alebo ním vystavenými dodávateľskými faktúrami, pretože uvedené nie je dôkazom o skutočnom dodaní tovaru, t.j. o materiálnom naplnení deklarovanej dodávky (pozri aj bod 22) tohto rozsudku). Zo zistení správcu dane vyplynulo, že spoločnosť ZEAL, s.r.o. mala tovar nakúpiť od spoločnosti AP 22 s.r.o., ktorá mala zabezpečiť aj prepravu cukru k žalobcovi. Uvedená spoločnosť

je nekontaktná a žiadne doklady preukazujúce dodanie tovaru nepredložila. Jej konateľ potvrdil, že s cukrom uvedená obchodná spoločnosť obchodovala, nakupovala ho od spoločnosti JaS Trading s.r.o., ktorá mala zároveň zabezpečiť aj prepravu cukru k odberateľovi, tj. k žalobcovi, čo preverovaním správcu dane tiež potvrdené nebolo. Medzinárodný nákladný list č. SK 5077549, na ktorom bol ako dopravca označený GASPIPE s.r.o. a ako príjemca žalobca, bol opatrený pečiatkou spoločnosti AP 22 s.r.o. ako príjemcom, čo konateľ spoločnosti AP 22 s.r.o. označil za chybu s tým, že u žalobcu v jeho sklade bolo miesto vykládky, ale príjemcom tovaru bola AP 22 s.r.o. Z uvedeného je zrejmé, že obsah tohto nákladného listu bol spochybnený. Hoci na ňom bol ako príjemca označený žalobca, tovar prevzala spoločnosť AP 22 s.r.o. (t.j. subdodávateľ žalobcu), čo potvrdila odtlačkom svojej pečiatky a zároveň konateľ tejto spoločnosti vo svojej výpovedi potvrdil, že príjemcom tovaru bola spoločnosť AP 22 s.r.o.. To znamená, že týmto dokladom deklarované dodanie tovaru pre žalobcu od ZEAL s.r.o. preukázané nebolo, pretože aj keď bol žalobca označený ako príjemca tovaru, tovar v skutočnosti neprevzal, pretože ho prevzala AP 22 s.r.o. Tvrdenie žalobcu, že tovar bol týmto dopravcom dodaný žalobcovi ako jeho príjemcovi bolo preto v rozpore s obsahom tohto dôkazu, a preto orgány správy daní správne konštatovali, že dodanie tovaru žalobcovi od dodávateľa ZEAL, s.r.o. (resp. od subdodávateľa spoločnosti AP 22 s.r.o.) nebolo preukázané. Všeobecné tvrdenie žalobcu, že uskutočnenie zdaniteľných obchodov bolo potvrdené aj dopravcami, ktorí uskutočnili fyzickú prepravu tovaru od dodávateľa ZEAL, s.r.o. pre žalobcu, bolo pre jeho obsahovú nekonkrétnosť nepreskúmateľné. Z uvedených dôvodov vyhodnotil správny súd túto žalobnú námietku žalobcu ako nedôvodnú. 80. Ad bod 24: V tejto žalobnej námietke žalobca namieta nesprávnosť skutkových záverov správcu dane (žalovaného), že dodanie tovaru - slnečnicového oleja od dodávateľa SPS TRADE spol. s.r.o. nebolo preukázané pre ich rozpor s obsahom vykonaných dôkazov s poukazom na to, že SPS Trade s.r.o. zdaniteľné obchody priznala, obchod s olejom je jeho obvyklou podnikateľskou činnosťou a skutočné dodanie tohto tovaru bolo preukázané výpoveďou splnomocneného zástupcu tejto spoločnosti B.. E.. Správny súd vyhodnotil túto žalobnú námietku ako nedôvodnú, pretože skutkové závery správcu dane (žalovaného) zodpovedali obsahu vykonaných dôkazov a boli aj správne právne vyhodnotené. Z administratívneho spisu, a to z odpovede na dožiadanie správcu dane, ktorá bola prijatá 20. septembra 2012 vyplynulo, že spoločnosť SPS Trade s.r.o. vystavila faktúry za dodanie slnečnicového oleja pre žalobcu. Objednávky na jeho dodanie boli uskutočnené e-mailom a to p. L. a p. H., zamestnancami žalobcu. Na dodávky slnečnicového oleja bola uzatvorená rámcová zmluva č. 500/2011 zo dňa 1. septembra 2011. SPS Trade s.r.o. prepravu slnečnicového oleja do skladových priestorov žalobcu nezabezpečoval, mal ju zabezpečovať dodávateľ SPS Trade s.r.o., t.j. Air Team SK s.r.o., ktorej sídlo vedené v Obchodnom registri 2 4 S / 5 4 / 2 0 1 8 - 83 -

je virtuálne, čo bolo zistené dožiadaním správcu dane. G.. K. G., bývalá konateľka spoločnosti Air Team Sk s.r.o. uviedla, že faktúry za dodanie slnečnicového oleja pre spoločnosť SPS TRADE spol. s.r.o. vystavila účtovníčka K. C.. O ich zaúčtovaní do účtovníctva spoločnosti Air Team SK s.r.o. nemala žiadne dôkazy. Nevedela uviesť, či z faktúr vystavených pre spoločnosť SPS Trade s.r.o. bola priznaná a odvedená daň z pridanej hodnoty, nevedela uviesť ani presný názov spoločnosti, od ktorej slnečnicový olej spoločnosť Air Team SK s.r.o. nakúpila. Uviedla, že celá komunikácia ohľadom obchodu s olejom prebiehala formou e-mailu. Nevedela, kto olej prepravoval, ani jeho pôvod a ani jeho dodávateľa. Hoci potvrdila, že k dodaniu oleja pre spoločnosť SPS Trade s.r.o. skutočne došlo, na vystavených faktúrach sa jej podpis nenachádzal. Prepravu oleja mal zabezpečovať dodávateľ spoločnosti Air Team SK s.r.o., tj. spoločnosť SAVANAH s.r.o. a spol. Trend Star s.r.o. Podľa odpovede na dožiadanie správcu dane zo dňa 28. marca 2013 spoločnosť Trend Star s.r.o. nespolupracuje so správcom dane, je nekontaktná, za I. štvrťrok 2012 podala nulové daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty a nepriznala žiadne zdaniteľné obchody. Podľa odpovede na dožiadanie správcu dane zo dňa 12. apríla 2013 má spoločnosť SAVANAH s.r.o. na adrese sídla podľa Obchodného registra len registračné sídlo. K. C. (konateľka) poskytla správcovi dane prehlásenie, že žiadny obchod so slnečnicovým olejom spoločnosť SAVANAH s.r.o. nikdy nevykonávala. Spoločnosti Trend Star s.r.o. ani SAVANAH s.r.o., ktoré mali zabezpečovať prepravu slnečnicového oleja priamo k žalobcovi žiadne doklady o vykonanej preprave nepredložili. Na základe týchto skutkových zistení, ktoré z obsahu administratívneho spisu vyplývajú, dospel správca dane (žalovaný) k správnemu skutkovému záveru, že dodanie deklarovaného tovaru od SPS Trade s.r.o. pre žalobcu podľa jednotlivých preverovaných faktúr nebolo preukázané. Správny súd nezistil žiadny rozpor správcom dane zisteného skutkového stavu s obsahom administratívneho spisu a nezistil ani žiadnu logickú chybu v hodnotení vykonaných dôkazov a tým, že dodanie tovaru žalobcovi od tohto dodávateľa nebolo preukázané. Skutočné dodanie slnečnicového oleja od spoločnosti SPS Trade s.r.o. pre žalobcu nie je preukázateľné priznaním deklarovaných zdaniteľných plnení, ani charakterom

obchodnej činnosti dodávateľa a ani vyjadrením jeho splnomocneného zástupcu. To znamená, že žalobca sa mýli v tvrdení, že uvedenými skutočnosťami bolo skutočné dodanie slnečnicového oleja spoločnosťou SPS Trade s.r.o. ako dodávateľom pre žalobcu preukázané. Keďže sa dodávaný tovar ako pohyblivá dodávka mal prepravovať, a to priamo od spoločností SAVANAH s.r.o., či Trend Star s.r.o, preukaznú hodnotu ohľadom skutočného dodania na faktúrach deklarovaného tovaru od spoločnosti SPS Trade s.r.o. mohli mať len prepravné doklady spoločností zabezpečujúcich prepravu, ktoré však neboli predložené. To znamená, že skutkové závery správcu dane (žalovaného), že skutočné dodanie tovaru spoločnosťou SPS Trade s.r.o. pre žalobcu nebolo preukázané, bolo v súlade s obsahom vykonaného dokazovania v administratívnom konaní. Tvrdenie žalobcu, týkajúce sa preverovania jeho obchodných partnerov, by boli relevantné len v prípade, že by preskúmavané rozhodnutia boli založené na zistenom podvodnom alebo zneužívajúcom konaní systému DPH pri preukázanom materiálnom naplnení obsahu deklarovaných obchodov, čo v danej veci nezodpovedalo ich obsahu, a preto nebolo potrebné sa uvedeným podrobne zaoberať. 2 4 S / 5 4 / 2 0 1 8 - 84 -

81. Ad bod 25: V tomto bode obsiahnuté tvrdenia žalobcu ohľadom nesprávnych skutkových zistení a z nich žalobcom vyvodené nesprávne právne posúdenie veci žalovaným (správcom dane) sa týkajú obchodných vzťahov žalobcu s jeho odberateľmi, a to spoločnosťami DUNCREEK s.r.o. a SUGAR TREND Kft., t.j. skutkových zistení, ktoré neboli rozhodujúce pre ich rozhodnutia. Rozhodujúcim skutkovým dôvodom, pre ktorý nebol žalobcovi priznaný nadmerný odpočet DPH za zdaňovacie obdobie marec 2012 bolo, že ním predloženými dokladmi (a ani dokazovaním vykonaným správcom dane) nebolo preukázané skutočné dodanie obchodovaného tovaru žalobcovi tými dodávateľmi, ktorí boli v preverovaných faktúrach ako dodávatelia označení. Žalobca neuviedol, aký vplyv mali mať ním namietané skutkové zistenia, týkajúce sa odberateľov žalobcu, t.j. od dane oslobodeného dodanie tovaru do iných členských štátov na zákonnosť rozhodnutia žalovaného (správcu dane), pretože neuviedol, v čom pre ich rozhodnutia podstatný skutkový stav veci menili a aký to malo dôsledok na ich správnosť, t.j. zákonnosť. Správny súd k uvedenému uvádza, že vo vzťahu k tvrdenej nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia nemala takto uplatnená žalobná námietka žiadnu výpovednú hodnotu, pretože neobsahovala žiadnu právnu argumentáciu, z ktorej by nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia vyplynula, a preto jej správny súd nemohol priznať úspech. Odberateľská spoločnosť žalobcu SUGAR TREND Kft. Györ, Maďarsko potvrdila nadobudnutie deklarovaného tovaru od žalobcu s tým, že prepravu tovaru si odberateľ zabezpečoval sám, a to prostredníctvom prepravcov napr. M. F. - T Trans, ktorým bolo dodanie tovaru od žalobcu pre označeného odberateľa potvrdené. Z vykonaného dokazovania však tiež vyplynulo, že tento odberateľ žalobcu dodal predmetný tovar späť na Slovensko a to spoločnosti SUGAR TRADE s.r.o., čo bolo potvrdené aj prepravnou spoločnosťou MERKANTIL DS s.r.o., hoci uvedená spoločnosť presné miesto vykládky neoznačila. Deklarovaný odberateľ žalobcu, a to spoločnosť DUNCREEK s.r.o. potvrdila, že na faktúrach deklarovaný tovar od žalobcu nadobudla, fyzicky však tovar neprijala, pretože išlo o trojstranný obchod, v ktorom bola spoločnosť DUNCREEK s.r.o. len sprostredkovateľom a tovar bol podľa ním predložených medzinárodných nákladných listov CMR a faktúr dodaný priamo jeho odberateľom, a to spoločnostiam RIKÁRD BUILDER SYSTEM Kft. Maďarsko, ROADSTONE ÉPÍTŐKŐ Kft. a ZEMONI S.R.L. Rumunsko. Spoločnosť DUNCREEK s.r.o. nemala skladové priestory a jej konateľ p. W. pri náklade ani vykládke tovaru prítomný nebol. Jeho odberateľ, spoločnosť RIKÁRD BUILDER SYSTEM Kft. Maďarsko si mala prepravu tovaru zabezpečovať sama, čo vykonaným dokazovaním nebolo potvrdené, pretože neboli predložené žiadne doklady, ktoré by prepravu tovaru, a teda jeho dodanie preukázali. Konateľka tejto spoločnosti F. W. sa zdržiava na neznámom mieste. Odberateľ spoločnosti DUNCREEK s.r.o., a to spoločnosť ROADSTONE ÉPÍTŐKŐ Kft., ohľadom ktorej si konateľ spoločnosti DUNCREEK s.r.o. nepamätal, kto prepravu tovaru zabezpečil, nemala v preverovanom zdaňovacom období žiadnych zamestnancov, nepredložila žiadne doklady, nepodala daňové priznanie a v uvedenom období nevykonávala žiadnu obchodnú činnosť, z čoho správca dane vyvodil, že dodanie tovaru pre túto spoločnosť nebolo preukázané. Odberateľ spoločnosti DUNCREEK s.r.o. - spoločnosť ZEMONI S.R.L. 2 4 S / 5 4 / 2 0 1 8 - 85 -

Rumunsko potvrdila dodanie deklarovaného tovaru s tým, že jeho preprava sa mala uskutočniť od žalobcu priamo do jej skladov. Prepravu tovaru mala zabezpečovať spoločnosť DUNCREEK s.r.o. Na základe predložených nákladných listov bolo zistené, že odosielateľom tovaru, ktorým mal by žalobca, bola v skutočnosti spoločnosť NYL s.r.o. so sídlom v Nitre, jeho príjemcom bola spoločnosť DUNCREEK s.r.o., miestom nakladania tovaru boli Košice - Šaca a miestom vykladania tovaru bolo sídlo spoločnosti ZEMONI S.R.L. v Rumunsku. Uvedené správca dane vyhodnotil tak, že tvrdenia a obsah dokladov ohľadom odosielateľa tovaru a miesta jeho nakladania boli rozporné, pretože podľa

vyjadrenia spoločnosti ZEMONI S.R.L. Rumunsko mal byť tovar prepravený priamo z CBA, ale podľa medzinárodných nákladných listov bol prepravený z Košíc - Šaca, pričom jeho odosielateľom nebol žalobca, ale spoločnosť NYL s.r.o. so sídlom v Nitre. Uvedeným bolo nielen spochybnené, ale vyvrátené dodanie tovaru žalobcom pre spoločnosť ZEMONI S.R.L., ktorá bola odberateľom ním deklarovaného odberateľa (DUNCREEK s.r.o.), a teda bolo vyvrátené dodanie tovaru označenému odberateľovi žalobcu tak, ako bolo deklarované. 82. Ad bod 26: Žalobná námietka obsiahnutá v tomto bode nezodpovedala obsahu spisu. Z oznámenia o daňovej kontrole zo dňa 1. júna 2012 jednoznačne vyplynulo, že predmetom daňovej kontroly bolo zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie marec 2012. Námietka žalobcu neobsahovala ani žiadne jeho tvrdenie, či právnu argumentáciu, z ktorej by bolo možné dospieť k záveru , že žalobcom namietané skutočnosti mali vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Žalobcom namietané konštatovanie správcu dane, že išlo o „fiktívne a ekonomicky nezmyselné transakcie" vyhodnotil správny súd len ako nesúhlas žalobcu so závermi správcu dane (žalovaného), pretože žalobca neoznačil žiadne skutkové alebo právne dôvody, ktoré by svedčili pre záver, že v dôsledku tohto namietaného konštatovania bolo rozhodnutie nezákonné. Predostrel vlastné hodnotenie zisteného skutkového stavu bez toho, aby konkretizoval, v čom nezodpovedali závery správcu dane obsahu vykonaného dokazovania, alebo zásadám logického myslenia, a teda boli len polemikou so závermi správcu dane. Z uvedených dôvodov nebolo možné tejto žalobnej námietke priznať úspech. 83. Ad bod 27: Žalobca namietal záver, že išlo o „fiktívne a ekonomicky nezmyselné transakcie", avšak neuviedol, aký to malo mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia, a preto nebolo možné takto formulovanú žalobnú námietku preskúmať. De facto bola len vyjadrením nesúhlasu žalobcu s obsahom preskúmavaného rozhodnutia, ktorý nepostačuje pre záver, že preskúmavané rozhodnutie je nezákonné. Žalobná námietka nepreskúmateľnosti rozhodnutia, ktorú žalobca vyvodil zo zovšeobecneného konštatovania správcu dane (žalovaného), že „k uskutočneniu zdaniteľných obchodov nedošlo tak, ako prezentovali a preukazovali doklady a listiny predložené žalobcom" nemala oporu v obsahu rozhodnutia správcu dane, pretože v ňom bol obsiahnutý podrobný popis skutkových zistení aj s vyhodnotením spoločných znakov zisteného skutkového stavu, a preto ju správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Hoci žalobca v závere svojej žaloby poukázal na potrebu aplikovať v prejednávanej veci rozhodnutia Európskeho súdneho dvora vo veci C-643/11 LKV 56, C-438/09 DANKOWSKI, 2 4 S / 5 4 / 2 0 1 8 - 86 -

C-642/11 STROY TRANS, C-195/07 ECOTRADE a iné a ich neaplikovanie správcom dane (žalovaným) označil za nesprávne právne posúdenie veci, neuviedol, aký vplyv malo mať tvrdené neaplikovanie ktoréhokoľvek z nich na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia a to s ohľadom na rozhodujúce skutkové zistenie, na ktorom bolo založené, a síce, že skutočné dodanie tovaru žalobcovi od deklarovaných dodávateľov nebolo preukázané. Pre nekonkrétnosť tejto žalobnej námietky ju nebolo možné preskúmať. V rámci posudzovania dôvodnosti jednotlivých žalobných námietok zobral správny súd do úvahy aj argumentáciu žalobcu, ktorá bola podporená ním označenými rozhodnutiami Európskeho súdneho dvora. 84. Ad bod 28: V tomto bode žalobca zhrnul skutkové a právne závery správcu dane a žalovaného, ktoré vo všeobecnosti považoval za nesprávne, pretože nemali oporu v obsahu vykonaných dôkazov, alebo boli výsledkom nesprávneho právneho posúdenia zisteného skutkového stavu veci. V podrobnostiach boli obsahom jednotlivých žalobných námietok, ku ktorým správny súd zaujal stanovisko v bodoch 59

- 83 tohto rozsudku, preto sa k uvedenému správy súd vyjadruje už len stručne. Žalobca poukázal na skutočnosť, že splnil všetky podmienky pre oslobodené dodanie tovaru od dane, pretože riadne potvrdenými CMR preukázal, že ako dodávateľ dodal tovar odberateľovi do iného členského štátu, ktorý si zabezpečil aj jeho prepravu, a predložil tiež prehlásenie odberateľa o tom, že ním dodaný tovar bol skutočne vyvezený na územie iného členského štátu. Žalobca neuviedol, aký malo toto jeho tvrdenie vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia, pretože neuviedol, v čom mali zistenia, týkajúce sa jeho dodania tovaru odberateľom do iného členského štátu vplyv na záver správcu dane (a žalovaného), ktorý bol pre ich rozhodnutia podstatný, a to, že žalobcom nebolo preukázané skutočné dodanie tovaru tými dodávateľmi, ktorí boli vo faktúrach ako dodávatelia označení. Uvedená námietka bola v označených súvislostiach nekonkrétna, v dôsledku čoho nebola spôsobilým predmetom na preskúmanie správnym súdom. Tvrdenie žalobcu, že správca dane v rozpore s obsahom administratívneho spisu uviedol, že skutkové závery negeneralizoval, nezodpovedá obsahu spisu. Obsahom rozhodnutia správcu dane boli všetky skutkové zistenia, ktoré z vykonaného dokazovania vyplynuli aj s ich vyhodnotením pomenovaním ich spoločných znakov, to znamená, že obsahovalo hodnotiace úvahy

vo vzťahu k spoločným znakom skutkových zistení ohľadom obchodných transakcií, týkajúcich sa jednotlivých dodávateľov a odberateľov. Žalobca sa mýli, keď tvrdí, že podmienky na odpočet DPH za zdaňovacie obdobie marec 2012 splnil predložením faktúr so zákonom stanovenými obsahovými náležitosťami, dodacích listov, úhradou faktúr a výpoveďami konateľov jednotlivých obchodných partnerov, ktorí dodanie tovaru žalobcovi potvrdili, a teda, že rozhodnutie žalovaného bolo výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože z ním predložených dokladov nevyplynulo, akým spôsobom bol tovar k žalobcovi prepravený, t.j. kto tovar k preprave odovzdal, kto ho prepravil a kto ho za odberateľa, t.j. žalobcu v skutočnosti prijal. Zákonné podmienky pre odpočet DPH vyplývajúce z ust. § 49 zákona o DPH majú hmotnoprávnu povahu, a teda ich splnenie nestačí preukazovať formálnymi dokladmi, hoci spĺňajúcimi zákonom stanovené obsahové náležitosti. Plnenie, ktoré je dokladmi deklarované, musí byť reálne, t.j. žalobca musí pre splnenie podmienok pre odpočet DPH preukázať, že deklarované plnenie bolo reálne 2 4 S / 5 4 / 2 0 1 8 - 87 -

uskutočnené. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania reálneho dodania tovaru od deklarovaných dodávateľov, a preto táto žalobná námietka nebola dôvodná. Obsahu spisu nezodpovedalo ani jeho tvrdenie, že správca dane na jeho ťarchu pripísal skutočnosti, ktoré sa týkali iných subjektov, pretože jeho rozhodnutie bolo založené na tom, že žalobca prijatie tovaru od deklarovaných dodávateľov nepreukázal, pretože ním predložené doklady, ktorými nárok na odpočet DPH preukazoval, nesvedčili o fakticky uskutočnenom plnení, ktoré bolo nimi deklarované. 85. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že správny súd nepovažoval ani jednu zo žalobcom uplatnených žalobných námietok za dôvodnú, a preto žalobu žalobcu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. Pokiaľ žalovaný z vykonaného dokazovania vyvodil záver, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok na odpočet DPH, pretože nepreukázal, že tovar deklarovaný na preverovaných faktúrach (kryštálový cukor a slnečnicový olej) mu bol skutočne dodaný tými dodávateľmi, ktorí boli na faktúrach uvedení a z ktorých si žalobca uplatnil v daňovom priznaní za marec 2012 odpočet DPH, takéto vyhodnotenie dôkazov vyplýva zo žalobcom predložených dôkazov, úvaha, ktorú orgán verejnej správy v rozhodnutí uviedol je logická a vychádza z vykonaného dokazovania. Záver o nesplnení podmienok na odpočet DPH je výsledkom správneho právneho posúdenia veci. 86. O náhrade trov konania rozhodol správny súd v súlade s ust. § 167 ods. 1 SSP (a contrario) a žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože vo veci nemal úspech. 87. Toto rozhodnutie prijal správny súd pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Toto rozhodnutie prijal správny súd pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, 2 4 S / 5 4 / 2 0 1 8 - 88 -

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.