Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/70/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: SLOVGRAM, nezávislá spoločnosť výkonných umelcov a výrobcov zvukových a zvukovo-obrazových záznamov, Bratislava, Jakubovo námestie 14, Bratislava, IČO: 17 310 598, zast. spoločnosťou LEGAL CARTEL s.r.o., Na Hrebienku 5433/40, Bratislava - Staré mesto, proti žalovanému: BMJ-PAS s.r.o., Lastomírska 833, Michalovce, IČO: 45 698 473, o zaplatenie 120,00 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 26Cb/38/2017-67 z 23.1.2018 takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

II. Sporovým stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia 120,00 eur s príslušenstvom, titulom neuhradenia paušálnej odmeny výkonným umelcom a výrobcom zvukových a zvukovo-obrazových záznamov. Žalobca je nezávislou spoločnosťou výkonných umelcov a výrobcom zvukových a zvukovo-obrazových záznamov, ktorá vykonáva autorskoprávnu ochranu uvedených subjektov (najmä vyberá, spravuje a rozdeľuje odmeny pre výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov, ktoré im prináležia podľa autorskoprávnych predpisov). Predmetom ochrany je umelecký výkon, zvukový záznam. Žalobca kontrolnou činnosťou zistil, že žalovaný vo svojej prevádzke - reštaurácii A. disponuje technickým zariadením ktorým dochádza k vykonávaniu verejného prenosu zaznamenaných výkonov a zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov (zvukovo-obrazových záznamov). Poukazujúc na ust. § 489 a § 517 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., § 5, § 65, § 67, § 78, § 79 a § 81 zák.č. 618/2003 Z.z., § 190 ods. 1 zák.č. 185/2015 Z.z., § 5 zák.č. má žalobca za to, že uvedené práva výkonných umelcov a výrobcov na odmenu garantujú aj medzinárodné zmluvy a konvencie, ktorými je Slovenská republika viazaná, a preto prevádzkovatelia viacerých zariadení (hotely, kaviarne, bary, pivárne, reštaurácie, ostatné stravovacie zariadenia, obchodné domy, obchodné predajne, autosalóny, športové štadióny, plavárne a pod.) sú povinní vysporiadať oprávnené nároky výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov (zvukovo- obrazových záznamov) alebo ich rozmnoženín. Vychádzajúc z uvedeného je podľa žalobcu, žalovaný povinný uhradiť primerané odmeny autorom, výkonným umelcom, výrobcom zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov a keďže tak neurobil, žalobca dňa 9.3.2016 písomne vyzval žalovaného na

dobrovoľné uhradenie dlžnej sumy 120,00 eur. Ročný paušál bol určený v zmysle sadzobníka žalobcu, pričom tarify pre výber odmien schvaľuje valné zhromaždenie žalobcu v zmysle jeho stanov vzhľadom na skutočnosť, že tieto sa nestanovujú žiadnym všeobecne záväzným predpisom v zmysle platnej právnej úpravy. Platný Sadzobník žalobcu je založený na systéme ročných paušálnych taríf, modifikovaných na základe systému zliav. Primeraná odmena vo výške 120,00 eur pozostáva z odmeny vo výške po 40,00 eur za roky 2013, 2014 a 2015.

3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

4. Dňa 1.6.2017 bol vo veci vydaný platobný rozkaz sp.zn. 26Cb/38/2017, ktorý bol následne uznesením z 19.6.2017 zrušený, pretože ho nebolo možné doručiť žalovanému.

5. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania (výzvou žalobcu z 9.3.2016, Sadzobníkom na roky 2013 až 2015, Stanovami) zistil, že žalobca nepreukázal kedy, ako a kde vykonal kontrolu činnosti žalovaného, že by mal žalovaný prevádzkovať reštauráciu Gastrocentrum (a v ktorom období) ako ani doručenie výzvy z 9.3.2016 žalovanému. Z predložených dôkazov bez ďalšieho nevyplýva, že by žalovaný vykonával činnosť v súvislosti s ktorou by mu mala vzniknúť povinnosť platiť žalobcovi akékoľvek poplatky, resp. odmenu v zmysle autorského zákona, resp. že žalovaný prevádzkoval alebo disponoval technickým zariadením, prostredníctvom ktorého dochádza k vykonávaniu verejného prenosu zaznamenaných výkonov a záznamov prostredníctvom technického zariadenia.

6. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia (§ 1, § 5 ods. 14, § 65, § 67, § 78, § 79, § 81 zák.č. 618/2003 Z.z., § 190 zák.č. 185/2015, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., § 137 písm.a/ dospel súd k záveru, že žalobca na preukázanie skutkových tvrdení nepredložil dôkazy, a preto žalobu ako nepreukázanú a nedôvodnú zamietol.

7. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 a § 262 a keďže žalovaný mal vo veci plný úspech, ale trovy mu v tomto konaní nevznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal.

8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň žiadal priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Zdôraznil, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

9. Žalobcovi v prvom rade nie je zrejmé, v akej súvislosti sa súd prvej inštancie zaoberal skutočnosťou, či žalobca v konaní preukázal, resp. nepreukázal, že by písomnosťou zo dňa 9.3.2016 označenou ako „Výzva na úhradu primeranej odmeny a vysporiadanie nárokov“ vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 120,00 eur, nakoľko prípadné preukázanie, resp. nepreukázanie tejto skutočnosti nemá vplyv na posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že predmetná zásielka, doručovaná na adresu sídla žalovaného, vedená v obchodnom registri, sa vrátila žalobcovi späť s poznámkou „adresát neznámy“.

10. V ďalšom bode odvolania žalobca opätovne tak ako v žalobe, poukázal na skutočnosť, že prevádzkovatelia viacerých zariadení sú povinní vysporiadať oprávnené nároky výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a zvukovo-obrazových (audiovizuálnych) záznamov alebo ich rozmnoženín a preto sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že „z predložených dôkazov bez ďalšieho nevyplýva, že by žalovaný vykonával činnosť, v súvislosti s ktorou by mu mala vzniknúť

povinnosť platiť žalobcovi akékoľvek poplatky, resp. odmenu v zmysle autorského zákona“. Z výpisu žalovaného z obchodného registra (verejne dostupného na stránke www.orsr.sk <http://www.orsr.sk>) vyplýva, že k hlavným predmetom podnikania žalovaného patria, okrem iného, pohostinská činnosť a výroba hotových jedál pre výdajne, poskytovanie služieb rýchleho občerstvenia v spojení s predajom na priamu konzumáciu či donáškovú služba, ergo žalovaný podniká v oblasti gastronómie, pričom prevádzkovatelia reštaurácii, ako aj ostatných stravovacích zariadení sú povinní plniť si svoje povinnosti vo vzťahu k vyporiadaniu oprávnených nárokov výkonných umelcov a výrobcov zvukových a zvukovo- obrazových záznamov.

11. Zdôraznil, že taktiež neobstojí záver súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal súdu kedy, ako a kde vykonal kontrolu činnosti žalovaného. Povinnosť prevádzkovateľa zaplatiť primeranú odmenu za verejný prenos záznamov je daná zákonom (§ 65 a § 67 zák.č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon), účinného do 31.12.2015 a § 5 zák.č. 96/1991 o verejných kultúrnych podujatiach), teda nárok žalobcu je zákonného charakteru, a preto nie je povinnosť zaplatiť primeranú odmenu podmienená vykonaním kontroly či spísaním záznamu o jej vykonaní v zariadeniach prevádzkovateľov.

12. Zároveň žalobca namieta procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý dospel k záveru, že v žalobe tvrdené skutočnosti neboli preukázané, preto žalobu ako nepreukázanú a nedôvodnú zamietol. Totiž sporové konanie, ktorým dané konanie nesporne je, je ovládané prejednacou zásadou, ktorá sa chápe tak, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy je zásadne vecou sporových strán. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov teda primárne spočíva na sporových stranách, ktoré majú povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú, pričom medzi týmito povinnosťami je veľmi úzka väzba. Obsah rozhodujúcich skutočností je vždy určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá určuje rozsah dôkazného bremena (t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodujúce preukázané, ako i nositeľa dôkazného bremena). Splnenie povinnosti tvrdenia, ako i unesenia dôkazného bremena, sa však neviaže výlučne na žalobu a k nej pripojené listinné dôkazy. Preto, ak súd prvej inštancie dospeje k záveru, že tvrdený skutkový stav v danom štádiu konania nie je možné vziať za základ rozhodnutia, pretože vyžaduje ďalšie dokazovanie, musí umožniť žalobcovi preukázať jeho nárok, a to z hľadiska okruhu všetkých relevantných skutočností, určených hypotézou dotknutej hmotnoprávnej normy, v danom prípade príslušného ustanovenia, resp. príslušných ustanovení autorského zákona, ergo vyzvať žalobcu na predloženie potrebných listinných dôkazov. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave z 29.6.2012 sp.zn. 14Co/177/2012.

13. Zdôraznil, že konanie pred súdom prvej inštancie má zabezpečiť pre strany konania spravodlivú ochranu ich práv a záujmov (tzv. fair process), preto im musí byť vytvorená možnosť predvídať rozhodnutie súdu a tomu prispôsobiť uplatňovanie (realizáciu) svojich procesných práv. takýto postup súdu prvej inštancie však v danom konaní absentuje, a preto má žalobca za to, že súd prvej inštancie svojim nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces.

14. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Vec prejednal podľa § 379 - § 385 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

15. S odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 , na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím dôvodom žalobcu odvolací súd uvádza:

16. Žalobca odôvodnil podané odvolanie dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm.b/, f/ a h/ CSP, t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

17. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej priznáva a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa článku 6/ ods. 1 strany sporu majú v konaní rovnaké postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé súdne konania), t.j. aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície ako protistranu. Spravodlivé súdne konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a právo zúčastniť sa pojednávania.

18. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkovým zistením, ktoré nemá oporu vo vykonanom dokazovaní je výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktoré nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 191 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Skutkové zistenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní vtedy, ak súd vezme do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov sporových strán nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo alebo vtedy, ak neprihliadne na rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli preukázané vykonanými dôkazmi alebo vyšli za konania najavo alebo vtedy ak sa v ním vykonanom hodnotení dôkazov alebo poznatkov, ktoré vyšli v konaní najavo vyskytne logický rozpor.

19. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá alebo právnu normu síce určil správne avšak nesprávne ju interpretoval alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

20. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu vrátane preskúmania napadnutého rozsudku dospel k záveru, že žalobcom uplatnené odvolacie dôvody nie sú naplnené. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 191 CSP, na základe týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil aj svoje rozhodnutie, na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia správnych predpisov a tieto aj správne vyložil, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

21. Žalobca žiadnym dôkazným prostriedkom nepreukázal, že žalovaný v rozhodnom období prevádzkoval zariadenie, v súvislosti s prevádzkou ktorého by mala byť povinnosť vyporiadať oprávnené nároky výkonných umelcov a výrobcov zvukových záznamov a zvukovo-obrazových záznamov alebo ich rozmnoženín.

22. Podľa názoru odvolacieho súdu len skutočnosť, že predmetom činnosti je prevádzka reštauračného zariadenia uvedená v predmete obchodnej činnosti v obchodnom registri nie je dôvodom na platenie zákonných poplatkov.

23. Žalobca by musel (čo sa však v tomto prípade nestalo) preukázať, že žalovaný prevádzkoval takúto činnosť.

24. Odvolací súd z týchto dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

25. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 a sporovým stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný a žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli.

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).