Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/253/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jany Haluškovej ako členiek senátu, v spore žalobcu: M.. J. M., nar. XX. V. XXXX, bytom J. XXX, XXX XX O., zastúpený JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, so sídlom AK J. Kráľa č. 5/A, 984 01 Lučenec, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, zastúpený JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., IČO: 47 233 516, so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 656,52 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš, č. k. 12Csp/128/2017-138 zo dňa 15. mája 2018, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100%, ktoré j e mu žalovaný p o v i n n ý zaplatiť v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o ich výške.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Veľký Krtíš (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) odvolaním napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 656,52 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 394,82 Eur od 23.10.2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 261,72 Eur od 31.10.2017 až do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku (prvá výroková veta). Žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu (druhá výroková veta).

1.1 Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že okresný súd zistil, že dňa 21.04.2015 žalobca ako dlžník a dňa 28.04.2015 žalovaný ako veriteľ podpísali žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/ zmluva o revolvingovom úvere. Predmetom žiadosti podľa časti 5. bola žiadosť žalobcu o poskytnutie úveru vo výške 1.500,-Eur, informatívny údaj o predpokladanej mesačnej splátke 87,24 Eur, splatnosť úveru (počet splátok) 36, mesačná splátka vrátane úrokov 53,08 Eur, celková čiastková, ktorú má dlžník zaplatiť za celú dobu čerpania 2.060,88 Eur, predpokladané RPMN za úver 27,03%, ročná úroková sadzba 17,77%, priemerná RPMN za úver 34,42%, poskytnutá čiastka revolvingu 1.500,-Eur, celková čiastka pri revolvingu 2.060,88 Eur, predpokladaná RPMN pri poskytnutí revolvingu 27,03%, ročná úroková sadzba pri revolvingu 17,77%, poplatok za poskytnutie úveru 150,-Eur, účel - rekonštrukcia nehnuteľností. Okresný súd tiež zistil, že v časti 6. žiadosti/zmluvy údaje o schválenom revolvingovom úvere je uvedená poskytnutá čiastka úveru 1.500,-Eur, informatívny údaj o predpokladanej mesačnej splátke 87,24 Eur, splatnosť úveru 36, mesačná splátka 53,08 Eur, celková čiastka na zaplatenie 2.060,88 Eur, RPMN za úver 26,76%, ročná úroková sadzba úveru 17,77%, priemerná RPMN za úver 34,42%, poskytnutá čiastka revolvingu 1.500,-Eur, celková čiastka pri revolvingu 1.060,88 Eur,

predpokladaná RPMN po poskytnutí revolvingu 26,76%, ročná úroková sadzba revolvingu 17,77%, ročná úroková sadzba úroku z omeškania 5,05%. Poplatok za poskytnutie úveru predstavoval 150,-Eur. Okresný súd poukázal na obsah bodu 2 - 2.1 a bodu 2.2 zmluvných dojednaní a obsah oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 28. apríla 2015.

1.2 Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná. Súhlas žalovaného s revolvingovým úverom vyjadrený podpisom dňa 28.04.2015 je len jednostranný úkon, ktorý nie je písomnou zmluvou. Žalobca okrem žiadosti s konkrétnym obsahom (vyplnený bod 5) nemohol akceptovať a podpísať aj bod 6 (údaje o schválenom revolvingovom úvere), pretože v čase, keď žalobca žiadosť/zmluvu podpisoval, táto časť formulára nebola vôbec vyplnená. Žalovaný ju vypĺňal až následne bez účasti žalobcu na svojom pracovisku v Bratislave a žalobcovi sa žiadosť/zmluva vrátila doplnená v bode 6. a podpísaná veriteľom s neskorším dátumom podpisu. Aj oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 28.04.2015 predstavuje iba jednostranné oznámenie veriteľa o vzťahu k dlžníkovi. V danom prípade neexistujú dva platné a vzájomné a obsahovo zhodné prejavy vôle zmluvných strán (§ 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

1.3 S poukazom na ustanovenie § 9 ods.2 písm.f) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č.129/2010 Z.z.“) okresný súd konštatoval, že zmluva neobsahuje dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a v zmysle § 9 ods.2 písm.k) citovaného ustanovenia termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Doba trvania o spotrebiteľskom úvere je uvedená v „Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500112002“ ako dátum splatnosti poslednej splátky úveru 01.05.2018, kde je tiež uvedená RPMN úveru 26,76 %. Termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je uvedený len v oznámení, a to prvý deň v mesiaci. V samotnej zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená len výška splátok a počet splátok, a to 53,08 Eur mesačne v počte splátok 36. Okresný súd nesúhlasil s tým, že Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi je súčasťou zmluvy, nemožno ho považovať za súčasť zmluvy, ktorá musí byť písomná v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z z., pretože nie je dlžníkom - žalobcom podpísaná. Okresný súd mal za to, že podmienka uvedená v § 9 ods. 1, ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., čo sa týka termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, termínov splátok istiny, nie je splnená, nakoľko v písomnom vyhotovení zmluvy o revolvingovom úvere sa nenachádza.

1.4 Pokiaľ ide o výšku splátok istiny, úrokov a poplatkov, okresný súd poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a. s. proti Kláre Bíróovej a uzavrel, že zmluva obsahuje náležitosti týkajúce sa uvádzania počtu výšky splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v súlade so zákonom. Termín splátok istiny, úrokov a poplatkov v zmluve nie je uvedený, je uvedený len v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, čo nie je v súlade s ustanovením § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Zároveň pokiaľ ide o dohodu o poskytnutí služby uzavretú v zmysle bodu 14.2 zmluvy, túto okresný súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 a násl. Občianskeho zákonníka, ktorá je neplatná. Súdu ani nebola predložená písomná forma takejto dohody, z ktorej by bolo možné zistiť, čo bolo jej obsahom, pričom za údajnú službu si žalovaný účtoval poplatok v celkovej výške 1.229,76 Eur, ktorý mal žalobca zaplatiť v 36 mesačných splátkach po 34,16 Eur. Žalobcovi tak boli vnútené služby, o ktoré nepožiadal, ide o záväzok spotrebiteľa zaplatiť za niečo, čo mu ani nebolo dodané.

1.5 V zmysle vyššie uvedeného ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. súd prvej inštancie považoval spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov. Absentuje termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Všetky tieto náležitosti zmluvy sú uvedené len v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, čo však nemožno považovať za písomnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Na základe uvedeného okresný súd konštatoval, že na strane žalovaného vzniklo v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka bezdôvodné obohatenie, ktoré je žalovaný povinný vydať. Medzi stranami sporu nebola sporná skutočnosť, že z poskytnutého úveru 1.350,-Eur žalobca zaplatil sumu 2.006,52 Eur. Bezdôvodné obohatenie, ktoré žalobcovi súd priznal, predstavuje rozdiel zaplatenej čiastky úveru a poskytnutej čiastky úveru tak, ako bolo v žalobe uvedené, vo výške 656,52 Eur.

1.6 O úroku z omeškania rozhodol okresný súd s poukazom na § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka. Mal zo strany žalobcu za preukázané, že žalobca predžalobnou výzvou zo dňa 17.10.2017

sa obrátil na žalovaného a žiadal zaplatenie sumy 394,80 Eur do 22.10.2017 a tiež odo dňa 31.10.2017 do zaplatenia zo sumy 261,72 Eur. Žalovaný na výzvy žalobcu nereagoval, najneskôr v tieto dni sa však dozvedel, že je povinný vydať bezdôvodné obohatenie. Počiatok omeškania zo strany žalovaného ani namietaný nebol.

1.7 O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a žalobcovi, v konaní v celom rozsahu úspešnému, priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Okresný súd uviedol, že o výške náhrady trov rozhodne súd v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí.

2. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote žalovaný (ďalej v texte aj „odvolateľ“) odvolanie, v ktorom žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a vo veci sám rozhodol tak, že žalobu zamietne. Uplatnil odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p.

2.1 V konkrétnostiach uviedol, že je nesprávny právny záver okresného súdu o tom, že zmluva neobsahuje predpísané náležitosti a tiež to, že v dôsledku tejto skutočnosti by mali byť úvery bezúročné a bez poplatkov. Zmluva o revolvingovom úvere je tvorená ustanoveniami nachádzajúcimi sa nielen v listine označenej ako žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu/zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, ale zmluvnými dojednaniami. Obsah zmluvy tvoria zmluvné dojednania, ktoré sú v zmysle článku 13. neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, ako aj prílohy tvoriace súčasť zmluvy o revolvingovom úvere.

2.2 Nesprávne právne posúdenie odvolateľ videl aj v tom, že s uvádzaním alebo neuvádzaním doby trvania zmluvy a termínu konečnej splatnosti nie je možné v zmysle záverov Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 dovodzovať „záver o bezúročnosti úveru“. Podstatné v tejto otázke je totiž nielen znenie vnútroštátneho práva (zákona č. 129/2010 Z.z.) ale aj znenie únijného práva a povinnosť zabezpečiť prostredníctvom konformného výkladu plnú účinnosť únijného práva tak, ako to uviedol Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp.zn. 3Cdo/146/2017. Ide o pravidlo výkladu, ktoré treba rešpektovať a skúmať, či tá - ktorá náležitosť ešte neznamená, že úver je bezúročný. Bezúročný môže byť v zmysle záverov Súdneho dvora len vtedy, ak ide o náležitosť, ktorej neuvedenie je spôsobilé objektívne spochybniť rozsah záväzku spotrebiteľa. Rozsah záväzku spotrebiteľa definujú iné ukazovatele, a to celková čiastka, ktorú má byť spotrebiteľ zaplatiť, RPMN a výška úveru. Na základe uvedeného žalovaný uzavrel, že záver súdu vyvodzujúci bezúročnosť úveru je nesprávny aj po právnej stránke.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 C.s.p. potvrdil a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

3.1 Žalobca sa v písomnom vyjadrení v plnom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvej inštancie; uviedol, že v nich nenachádza žiadne pochybenia a v rámci odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie rešpektoval ustanovenie § 220 ods. 2 C.s.p.. Zdôraznil, že v danom prípade neexistujú dva platné a obsahovo zhodné prejavy vôle zmluvných strán (§ 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

3.2 Žalovaný popísal spôsob, ktorým mala byť uzatvorená zmluva, a to tak, že žalobca podpísal zmluvný formulár dňa 21.04.2015, ktorý následne dňa 28.04.2015 podpísal aj žalovaný, avšak došlo k zmene podmienok zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak, ako ich formuloval a ako aj s nimi súhlasil žalobca. Bod 6. žiadosti/zmluvy a Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi predstavujú nové návrhy žalovaného na uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v prípade bodu 6. rozdielnosť uvedenej RPMN ide o zmenu v pôvodnom návrhu a pokiaľ ide o Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ako nová náležitosť je uvedený termín konečnej splatnosti a termín splatnosti jednotlivých splátok. V tomto prípade ide o dodatky oproti pôvodnému návrhu, keďže v texte listiny žiadosť/zmluva sa žiadna z nich nenachádza. V dôsledku uvedeného zo strany žalobcu už nedošlo k prijatiu nového návrhu, žalobca považoval argumenty okresného súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti za správne, avšak za situácie neplatnej zmluvy (nedostatok písomnej formy) ju žalobca považoval za sekundárne. Poukázal tiež na to, že zmluva absentuje okrem uvedených náležitostí aj náležitosť celková výška spotrebiteľského úveru.

3.3 S poukazom na závery uvedené v rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15, jeho bodoch 63, 65, 69 a 72 žalovaný považoval uplatnenie sankcie bezúročnosti úveru pre neuvedenie náležitostí termín konečnej splatnosti a termín splatnosti splátok za primerané a odrádzajúce. V zmluve nie je správne uvedená ani náležitosť celková výška spotrebiteľského úveru a v tom dôsledku nie je správne uvedená ani RPMN.

4. Žalovaný sa k písomnému vyjadreniu žalobcu nevyjadril.

5. Ďalšie relevantné vyjadrenia podané neboli.

6. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu určenom § 380 ods. 1, 2 C. s. p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C. s. p. a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, ods.2 C.s.p. v celom rozsahu, vrátane závislého výroku o nároku na náhradu trov konania ako vecne správny potvrdil.

7. Podľa § 387 ods. 1,2 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovaného, ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami, uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 C. s. p.).

9. Odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Okresný súd správne vzal do úvahy skutočnosť, že právny vzťah strán sporu, ktorý mal byť založený na základe Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500112002, žalobcom podpísanú dňa 21.4.2015 a žalovaným dňa 28.4.2014 je potrebné posudzovať ako vzťah spotrebiteľský, a je potrebné aplikovať aj ustanovenia spotrebiteľského práva, predovšetkým § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ustanovenia zákona č.129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Tento záver okresného súdu o spotrebiteľskom charaktere právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným podaným odvolaním spochybnený nebol. Vzhľadom na to, že údaje o schválenom úvere v bode 6 žiadosti/zmluvy vypísané žalovaným sú odlišné ako údaje, ktoré do bodu 5 žiadosti/zmluvy uviedol žalobca, záver súdu prvej inštancie o tom, že neexistujú dva platné vzájomné a obsahovo zhodné prejavy zmluvných strán (§ 44 ods.2 Občianskeho zákonníka) je v plnom rozsahu správny a nie je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia. Už táto skutočnosti postačuje na posúdenie spotrebiteľského úveru ako bezúročného a bez poplatkov z dôvodu absencie písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 11 ods.1 písm.a/ zákona č.129/2010 Z.z.).

9.1 Niet pochýb o tom, že pre platnosť zmluvy o revolvingovom úvere (z tohto hľadiska nie je podstatné, či ide o revolvingový alebo jednoduchý úver) z hľadiska jej formy sa v danom prípade vyžaduje písomná forma. Takto si to vymienil aj žalovaný ako veriteľ v bode 2.1. Zmluvných dojednaní Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.. Podľa zmluvných dojednaní zmluva sa uzatvára sa na predtlačenom formulári veriteľa, ktorý je zároveň návrhom na uzatvorenie Zmluvy o revolvingovom úvere. Podľa ustanovenia 2.1. Zmluvných dojednaní je zmluva o revolvingovom úvere uzatvorená a nadobúda platnosť dňom podpisu dlžníka a veriteľa. Pre vznik zmluvy sa vyžaduje podpis oboma zmluvnými stranami, teda dlžníkom a veriteľom, prípadne aj spoludlžníkom/mi. Vzhľadom na to, že žalobca ako dlžník Žiadosť/Zmluvu podpísal odlišný deň ako túto žiadosť/zmluvu podpísal žalovaný ako veriteľ, resp. tento do zmluvy doplnil konkrétne údaje o schválenom revolvingovom úvere (bod 6), takúto zmluvu o revolvingovom úvere nemožno považovať za riadne a platne uzavretú. Údaje o schválenom úvere v čase, kedy zmluvu o revolvingovom úvere podpisoval žalobca, totiž vôbec neboli obsahom zmluvy, a preto ich žalobca písomne akceptovať nemohol. Nové údaje smerom ku žalobcovi predstavujú nový návrh na uzavretie zmluvy, pričom nebolo preukázané, že by žalobca takýto nový návrh akceptoval. Súhlas žalovaného s revolvingovým úverom

je len jednostranný úkon, ktorý nie je zmluvou a neobsahuje dohodu strán o výške úveru a ani o výške úroku. Nedostatok písomného prejavu vôle žalobcu byť účastníkom záväzkového vzťahu za určitých konkrétnych podmienok úveru v tomto prípade zákon sankcionuje neplatnosťou tohto právneho úkonu. V danom prípade strany sporu zmluvu o revolvingovom úvere platne neuzavreli z dôvodov vyššie. Nedostatok písomnej formy, ako to vyplýva z vyššie uvedeného, je sankcionovaný neplatnosťou zmluvy ako takej a tento dôvod sám o sebe postačuje na vyslovenie záveru o tom, že predložená zmluva o revolvingovom úvere je neplatným právnym úkonom v zmysle § 40 ods.1 Občianskeho zákonníka. Zmluva sa uzatvára na formulári veriteľa, ktorý má byť zároveň žiadosťou o poskytnutie úveru ako aj zmluvou o úvere. Túto skutočnosť však nemožno zneužívať k záverom, že došlo k vzniku zmluvy, k uzavretiu platnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere v prípade, kedy nie je vylúčená akákoľvek ďalšia manipulácia s textom (napr. dodatočné dopisovanie údajov do formulára po podpise dlžníkom), kedy dlžník podpísal iba žiadosť o poskytnutie úveru. Pre vznik a platnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa vyžaduje dvojstranný prejav vôle (§ 34 a § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka) a podpis oboma zmluvnými stranami, teda dlžníkom a veriteľom, prípadne aj spoludlžníkom/mi, pričom nesmie byť akýchkoľvek pochybností o tom, pod aký text účastníci zmluvy pripojili svoj podpis (čo z hľadiska obsahu listiny podpisujú).

9.2 V danom prípade formulárová zmluva vo vzťahu k dobe splatnosti úveru a termínu konečnej splatnosti uvádza splatnosť úveru (počet splátok 36), uvedenie konkrétneho termínu absentuje. Podľa bodu 7 zmluvných dojednaní, bod 7.1.g) „súčasťou tejto zmluvy je príloha č.7: Oznámenie veriteľa o schválení úveru Dlžníkovi obsahujúce všetky identifikačné údaje schváleného úveru“. V zmysle zákonnej úpravy spotrebiteľských úverov (tu zákon č.129/2010 Z.z.) je zrejmé, že údaje vyžadované ustanovením § 9 ods.2 zákona č.129/2010 Z.z. ako náležitosti zmluvy musí zmluva obsahovať v čase jej uzavretia. Spotrebiteľ už pri uzatváraní zmluvy, pred jej podpisom, má právo vedieť podstatné náležitosti zmluvy, dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods.2 písm.f/), výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia (§ 9 ods.2 písm.k/ citovaného zákona). V danom prípade ale spotrebiteľ takúto vedomosť nemal, zo žiadosti/zmluvy v čase jej podpisu dlžníkom (21.4.2015) zákonné náležitosti zmluvy nevyplývajú a vyplýva z nej len počet splátok úveru 36. Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 28.4.2014 logicky nemožno považovať v tomto smere za listinu, tvoriacu súčasť zmluvy o spotrebiteľskom úvere v čase jej podpisu spotrebiteľom, ide iba o jednostranné oznámenie veriteľa vo vzťahu k dlžníkovi a toto nie je súčasťou dvojstranného právneho úkonu strán sporu - Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere. Odvolateľ ani netvrdil, že zmluva/žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru náležitosti uvedené v § 9 ods.2 písm.f) a k) obsahuje. Poukaz na oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi v zmysle vyššie uvedeného pre zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia nepostačuje.

9.3 Pokiaľ odvolateľ poukazoval na závery Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 a tvrdil, že bezúročný môže byť úver len vtedy, ak absentuje náležitosť, ktorej neuvedenie je spôsobilé objektívne spochybniť rozsahu záväzku spotrebiteľa, ktorý definujú iné ukazovatele a to celková čiastka, RPMN a výška úveru, odvolací súd uvádza, že aj v zmysle smernice 2008/48 je veriteľ povinný v dostatočnom predstihu pred tým, ako sa zmluvou o úvere spotrebiteľ zaviaže, poskytnúť spotrebiteľovi na základe podmienok úveru ponúkaných veriteľom a informácií, ktoré spotrebiteľ poskytol, informácie potrebné na porovnanie rôznych ponúk, aby sa spotrebiteľ mohol s dobrou znalosťou rozhodnúť, či zmluvu o úvere uzavrie. Doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru je rovnako informáciou, ktorú je veriteľ povinný v dostatočnom časovom predstihu pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytnúť spotrebiteľovi v súlade so zmluvnými podmienkami ponúkanými veriteľom alebo požiadavkami spotrebiteľa. Neurčitý údaj o konečnej splatnosti úveru (alebo jeho absencia) dlžníkovi neumožňuje poznať všetky podmienky budúceho plnenia z uzavretej zmluvy. Odvolací súd je toho názoru, že ide o skutočnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.

9.4 Okresný súd tak v zmysle vyššie uvedeného správne považoval predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov aj s odkazom na ustanovenie § 11 ods. 1 písm.b) zákona č.129/2010 Z.z..

9.5 Právnym následkom zákonnej sankcie spočívajúcej v bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy je vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, ktoré okresný súd vyčíslil na sumu 656,52

Eur ako rozdielu medzi poskytnutými finančnými prostriedkami žalovaným žalobcovi (1.350,-Eur) a vrátenými finančnými prostriedkami žalobcom žalovanému (2.006,52 Eur). Tento záver, pokiaľ ide o výšku bezdôvodného obohatenia žalovaný v podanom odvolaní nenamietal, namietol záver súdu prvej inštancie o bezúročnosti úveru. Pokiaľ sa odvolací súd stotožnil so závermi súdu prvej inštancie vo vzťahu k absencii písomnej formy zmluvy a absencii náležitostí zmluvy v zmysle ustanovenia § 9 ods.2 písm.f) a k) zákona č.129/2010 Z.z., nebol právny a logický dôvod posúdiť výšku bezdôvodného obohatenia inak, ako to urobil okresný súd. Výpočet bezdôvodného obohatenia tak ako bol súdom prvej inštancie vypočítaný v bode 22 rozsudku, odvolateľ podaným odvolaním nenapadol. Pokiaľ odvolací súd považoval závery súdu prvej inštancie za právne správne vo vzťahu k vzniku bezdôvodného obohatenia, nemal odvolací dôvod vo vzťahu s správnosti výšky priznaného nároku, ktorá je v konečnom dôsledku v súlade s listinnými dôkazmi obsiahnutými v súdnom spise.

9.6 Súd prvej inštancie správne posúdil aj uplatnený nárok na úrok z omeškania, ktorý priznal vo výške 5% ročne zo sumy 394,82 Eur od 23.10.2017 do zaplatenia a vo výške 5% ročne zo sumy 261,72 Eur od 31.10.2017 do zaplatenia. Žalobca preukázal, že žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia vyzval výzvami zo 17.10.2017 a 27.10.2017 a bezdôvodné obohatenie žiadal vydať do 22.10.2017 (čo do sumy 394,82 Eur), resp. 30.10.2017 (čo do sumy 261,72 Eur). Okresný súd pri výške úroku z omeškania správne vychádzal z ustanovenia § 517 ods.1 ods.2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z.. V konečnom dôsledku voči priznanému úroku z omeškania odvolacie námietky nesmerovali.

10. Vzhľadom k vyššie uvedenému odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné; rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, keďže v konaní bolo preukázané, akú sumu žalovaný žalobcovi poskytol a akú sumu žalobca žalovanému vrátil. Preto krajský súd v zmysle § 387 ods. 1, ods. 2 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v celom rozsahu, vrátane závislého výroku o nároku na náhradu trov konania, nakoľko žalobca bol v konaní pred súdom prvej inštancie v celom rozsahu úspešný. Z odvolacích dôvodov odvolací súd nezistil dôvody pre zmenu alebo zrušenie odvolaním napadnutého rozsudku.

11. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p.. V predmetnom prípade bol v odvolacom konaní plne úspešný žalobca, preto mu podľa vyššie uvedených ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré mu odvolací súd priznal v rozsahu 100%.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).