Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_43Cob-70-2018.pdf
PDF · 122.94 KB
Case nature
Area
Subarea
43Cob/70/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Kmeťovej a z členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Márie Jamriškovej PhD. v právnej veci žalobcu Knauf Insulation, s.r.o., so sídlom Železničný rad 24, 968 14 Nová Baňa, IČO: 31 628 109, v konaní právne zast. advokátskou kanceláriou Šiška & Partners s.r.o., so sídlom Palisády 33, 811 06 Bratislava, IČO: 36 861 981, proti žalovanému TOMIRTECH, s.r.o., so sídlom Demänovská 867, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 36 369 365, v konaní právne zast. advokátskou kanceláriou Aeguitas s.r.o., Dolná 19, 974 01 Banská Bystrica, za účasti do 30.06.2016 vedľajšieho účastníka a od 01.07.2016 intervenienta na strane žalovaného ŘETEZY VAMBERK, spol. s.r.o., so sídlom Dvořákova 426, 517 54 Vamberk, Česká republika, IČO: 42885396, v konaní právne zast. advokátskou kanceláriou Bird & Bird s.r.o., so sídlom Prievozská 4D, blok E, 821 09 Bratislava, IČO: 44275869, v konaní o zaplatenie sumy vo výške 120.351,89 Eur spolu s príslušenstvom, v časti nároku o zaplatenie 56.908,16 Eur, o odvolaní žalobcu proti čiastočnému rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 19Cb/5/2015-574 zo dňa 07. decembra 2017 takto
rozhodol:
I. Čiastočný rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 19Cb/5/2015-574 zo dňa 07. decembra 2017 potvrdzuje.
II. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd v konečnom rozhodnutí.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Žiar nad Hronom napadnutým čiastočným rozsudkom žalobu žalobcu v časti uplatneného nároku na vrátenie kúpnej ceny reťaze vo výške 56.908,16 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne z uvedenej sumy od 06.12.2013 do zaplatenia zamietol a uviedol, že o nároku na náhradu trov konania rozhodne v konečnom rozhodnutí.
2. Žalobou podanou na okresný súd dňa 25.08.2015 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 120.351,89 Eur s príslušenstvom (úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne) titulom uplatnenia nárokov z vád tovaru, a to vo výške 56.908,16 Eur s príslušenstvom titulom vrátenia zaplatenej kúpnej ceny dodaných reťazí a vo výške 63.443,73 Eur s príslušenstvom titulom náhrady škody.
3. V žalobe uviedol, že žalobca a žalovaný spolupracujú spolu cca 5 rokov, pričom žalobca je výrobcom a dodávateľom minerálnej vlny a žalovaný pre neho dodáva reťaze určenej akosti a iné komponenty. Na základe objednávky č. 4500694682 zo dňa 29.6.2012, zmenenej dňa 21.12.2012 si žalobca objednal u žalovaného 259,2m reťaze typ VKMV1/T- 150 a 100ks kolíkov typu T150. Reťaz bola vyrobená zo strany spoločnosti ŘETEZY VAMBERK, spol. s.r.o., so sídlom v Českej republike. Výrobca ŘETEZY VAMBERK, spol. s.r.o., vydal písomné potvrdenie vlastnosti reťaze - ATEST, ktorý udáva materiálové vlastnosti reťaze, teda okrem iného jej tvrdosť a pevnosť, ktorú by mala táto reťaz dosahovať. Reťaz je špecifickým typom reťaze, ktorý sa používa vo vytvrdzovacej komore a je umiestňovaná na hornom a dolnom dopravníku, teda zabezpečuje pohyb samotných dopravníkov vo vytvrdzovacej komore. Obvyklá životnosť obdobných reťazí je cca 2 roky. Teplota vo vytvrdzovacej komore je približne 250-300 C°. Akosť reťaze a jej vyhotovenie boli dôvodom objednávky, keďže pre prevádzkové podmienky žalobcu nie je vyhovujúci bežný typ reťaze. Žalobca si objednal reťaz rovnakú ako v minulosti u žalovaného - objednávka zo dňa 12.1.2010 a zo dňa 17.12.2007. Počas tohto obdobia zadávania objednávok žalobca nezmenil svoje požiadavky na reťaz, teda táto sa mala vyrábať stále na podklade toho istého výkresu. Reťaz bola dodaná žalovaným, a to časť v rozsahu 129,6m + 50ks kolíkov typu T150 koncom roka 2012 a ďalšia časť v rozsahu 129,6m + 50ks kolíkov typu T150 v marci 2013. Montáž reťaze zabezpečil žalobca odborne spôsobilou osobou. Prvé poškodenie novej reťaze nastalo dňa 31.3.2013 na dolnom dopravníku, ktoré poškodenie spočívalo v odtrhnutí článkov reťaze, čím sa reťaz ako taká roztrhla a nebol možný pohyb dolného dopravníka. V dôsledku roztrhnutia sa poškodili súčasne aj ostatné časti vytvrdzovacej komory. Po prvej poruche a odstránení jej následkov nasledovali ďalšie poruchy, a to hneď dňa 12.4.2013, 25.4.2013 a neskôr ďalšie, v celkovom počte 12 porúch. Celkove bolo poškodených 85 článkov reťaze. Reťaz sa poškodzovala opakovane, a to hneď po jej namontovaní vo vytvrdzovacej komore. Vzhľadom na opakované a časté poškodzovanie reťaze sa žalobca obrátil na výrobcu - ŘETEZY VAMBERK, spol. s.r.o., a na žalovaného a súčasne si dal vypracovať vlastnú analýzu príčin vzniku porúch odborníkom v odbore - Výskumný ústav zváračský, Priemyselný inštitút SR, z.z.p.o. so sídlom v Bratislave (ďalej „VÚZ“). Výsledkom bola technická správa zo dňa 15.5.2013 a záver, že súčiastka je pre daný účel poddimenzovaná. Dňa 22.5.2013 zaslal výrobca ŘETEZY VAMBERK, spol. s.r.o., svoju analýzu príčin vzniku porúch, v ktorej poprel zlú akosť, či vyhotovenie reťaze. Následne dňa 24.5.2013 sa uskutočnilo osobné stretnutie za účasti všetkých strán, výrobca si s vedomím žalovaného zobral vzorky poškodených článkov reťaze na ďalšie posúdenie. Medzitým dochádzalo k ďalším a k ďalším poškodeniam reťaze. Žalobca naďalej komunikoval so žalovaným a žiadal ho o bezodkladné riešenie havarijnej situácie. Z uvedeného dôvodu žalobca opakovane požiadal o stanovisko VÚZ, ktoré bolo vypracované dňa 17.6.2013. Následne výskumný ústav zváračský ( VÚZ) podal vo veci vyjadrenie dňa 30.9.2013 a stanovisko dňa 11.6.2014 k tvrdeniam o vadách vytvrdzovacej komory.
4. Žalobca tvrdil, že žalovaný ako dodávateľ reťaze porušil svoju povinnosť dodať reťaz v akosti a vyhotovení tak, ako bola objednaná, VÚZ potvrdil, že tieto vady boli príčinou vzniku porúch. V súlade s právnym stanoviskom žalobcu vypracovaným v októbri 2013 žalobca odstúpil od objednávky s účinnosťou ku dňu doručenia odstúpenia, t. j. 22.11.2013 a opakovane vyzýval žalovaného na vrátenie zaplatenej kúpnej ceny. Žalobca si súčasne uplatnil aj nárok na zaplatenie škody vzniknutej z vadného plnenia.
5. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu, považoval ju za neoprávnenú. Namietal, že žalobca ako kupujúci si nesplnil včas povinnosť oznámiť vady žalovanému ako predávajúcemu, a preto v zmysle § 428 ods. 1 Obchodného zákonníka nemôže súd žalobcovi nárok priznať. Poukazoval na to, že žalobca zistil vady reťaze už dňa 31.03.2013 a k ďalším poruchám malo dochádzať následne 12.04.2013 a 25.04.2013, pričom žalobca upozornil žalovaného na vady tovaru na osobnom stretnutí dňa 24.07.2013. Žalobca si uplatnil titulom vád tovaru nárok na odstúpenie od zmluvy v zmysle § 436 ods. 1 písm. d) Obchodného zákonníka, pričom v zmysle § 441 ods. 1 Obchodného zákonníka nemôže kupujúci odstúpiť od zmluvy, ak vady včas neoznámil predávajúcemu. Žalobca si podľa žalovaného mohol uplatniť len nároky ako pri nepodstatnom porušení zmluvy (dodanie chýbajúceho tovaru, odstránenie ostatných vád tovaru alebo zľavu z kúpnej ceny) nemohol však platne odstúpiť od zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným a nemá preto nárok na vrátenie už zaplatenej kúpnej ceny. Žalobca oznámil žalovanému voľbu nárokov z vád tovaru až dňa 28.10.2013 s účinnosťou od 22.11.2013, pričom vady zistil už dňa 31.03.2013 a oznámil ich žalovanému až dňa 24.07.2013. Žalovaný tiež namietal, že žalobca nepreukázal, že ide o vadu tovaru, ktorú mal tovar od počiatku, a nie o poškodenie v dôsledku prirodzeného opotrebenia alebo manipulácie s reťazou nahradzovaním jednotlivých článkov reťaze, žalobca podľa žalovaného nepreukázal, že k vzniku vady došlo na tovare dodanom žalovaným. Závery uvedené v technickej správe vypracovanej VUZ dňa 17.06.2013 považuje žalovaný za nepostačujúce a to aj z dôvodu, že uvedená inštitúcia nie je znaleckou organizáciou ani znaleckým ústavom vedeným Ministerstvom spravodlivosti SR v zozname znalcov.
6. Písomným podaním zo dňa 18.1.2016, ktoré bolo súdu doručené 20.1.2016 oznámil výrobca reťazí
- ŘETEZY VAMBERK spol. s.r.o., že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného (teraz intervenient). Vzhľadom k tomu, že voči jeho vstupu nevzniesli strany sporu námietky, okamihom doručenia uvedeného oznámenia sa stal účastníkom konania/stranou sporu. Vzhľadom k tomu, že od 1.7.2016 vstúpil do účinnosti nový procesný predpis (CSP), pričom tento účastník konania má záujem na výsledku sporu, keďže je súčasne výrobcom reťazí, ktoré dodal žalovaný žalobcovi, súd s ním aj po tomto termíne v konaní pokračoval ako s intervenientom v súlade s § 82 a nasl. CSP. Vo svojom vyjadrení k žalobnému návrhu ohľadne uplatnenia vád tovaru uviedol, že žalobca neuplatnil vady tovarov
- reťaze náležitým spôsobom, nakoľko samotný obsah emailu zo dňa 15.7.2013 nespĺňa požiadavku na dostatočne určitú identifikáciu vád. Podľa názoru intervenienta za kvalifikované oznámenie žalobcu o vadách možno považovať až písomné podanie žalobcu o vadách zo dňa 28.10.2013. Intervenient súčasne poukázal na to, že žalobca neuplatnil vady riadne a včas tak, ako to má na zreteli ustanovenie § 428 Obchodného zákonníka.
7. Súd prvej inštancie vec prejednal a vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, listinnými dokladmi a výsluchom svedkov D.. P. Q., D.. F. E., D.. Q. X., D.. T. U., D.. F. C., D.. P. G. a Ing. K. Q..
8. Vzhľadom na to, že sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia žalovanej sumy na základe dvoch samostatných nárokov, a to nároku z vád tovaru a nároku na náhradu škody, súd na základe návrhu strán spory z dôvodu hospodárnosti konania najprv skúmal, či nárok uplatnený titulom vád tovaru je opodstatnený a napokon rozhodol o tomto nároku v zmysle §213 CSP čiastočným rozsudkom, keďže strany sporu v danom smere nenavrhli vykonať ďalšie dokazovanie.
9. Súd skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním posúdil podľa úpravy § 428 ods. 1 písm. a), § 428 ods. 2 a § 436 ods. 1, 2, 3 a 4 Zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka. Vzhľadom na námietku vznesenú žalovaným sa súd prvej inštancie najprv zaoberal otázkou, či je možné právo žalobcu ako kupujúceho z vád tovaru priznať v súdnom konaní, teda či žalobca podal správu žalovanému ako predávajúcemu v zákonom stanovenej lehote. Uviedol, že zákon neurčuje spôsob oznámenia vád predávajúcemu v písomnej forme (aj keď daný spôsob oznámenia vád by bol jednoznačne najvhodnejším spôsobom notifikácie), nie je však vylúčená ani iná forma takéhoto oznámenia (elektornická, telefonická, osobná komunikácia a pod.). Z oznámenia vád tovaru však musí byť jednoznačne kvalifikované, že kupujúci uplatňuje u predávajúceho vady dodaného tovaru a o aké vady sa jedná.
10. Súd prvej inštancie mal preukázané, že vadu reťazí v tomto prípade nebolo možné rozpoznať voľným okom a to ani pri vynaložení odbornej starostlivosti, lehotu od ktorej je potrebné uplatniť u žalovaného vady tovaru je preto potrebné odvíjať od momentu, kedy kupujúci dané vady zistil na podklade odborného stanoviska, ktoré si dal žalobca za daným účelom vypracovať. Súd poukázal na rozhodovaciu prax súdov SR pokiaľ ide o zákonodarcom určenú lehotu „bez zbytočného odkladu“ podľa ktorej maximálna dĺžka takejto lehoty zodpovedá rozsahu 8 dní, resp. rozsahu 5 - 7 dní, a Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 4Obdo 32/2007 zo dňa 29.04.2008 vyslovil názor, že lehotu 31 dní nesporne nemožno pokladať za lehotu bez zbytočného odkladu, musí sa jednať o lehotu, ktorá je kratšia, avšak je potrebné prihliadnuť na konkrétnosti každého prípadu. V konaní bolo zistené, že dodávka reťazí žalobcovi bola realizovaná na 2x, prvá dodávka v novembri 2012, druhá dodávka v marci 2013, pričom prvé poruchy na linke sa začali prejavovať od 31.03.2013. Dokazovaním bolo tiež zistené, že už pri druhej poruche začal byť žalobca ostražitý a vyvolal so žalovaným osobné stretnutie dňa 26.04.2013, na ktorom bolo dohodnuté, že predmetná reťaz bude skúmaná odborným spôsobom. Prvé stanoviská, ktorých zadávateľom bol žalobca boli vypracované zo strany VUZ SR dňa 15.05.2013, náslendé stanovisko bolo vypracované dňa 17.06.2013, pričom už pri jednaní 23.05.2013 doručil žalovaný žalobcovi stanovisko k možným príčinám vzniku porúch, ktorým výrobca úplne odmietal tvrdenie, že by dodaná reťaz bola vadná.
11. Na základe uvedených zistení vychádzal súd prvej inštancie zo záveru, že kupujúci zistil vady najneskôr pri doručovaní druhého stanoviska VUZ, ktoré bolo vypracované dňa 17.06.2013, v ktorom bolo opakovane poukazované na vadnosť danej reťaze (VUZ zotrval na predchádzajúcom stanovisku). Nebolo potom relevantné predlžovať dobu na uplatnenie vád tovaru a čakať na doručenie ďalších odborných stanovísk. Súd má za to, že žalovaný predmetné vady zistil najneskôr po doručení druhého stanoviska VUZ zo dňa 17.06.2013, kedy mal už dostatok informácií o príčinách a vzniku porúch vo vytvrdzovacej komore a o nedostatkoch materiálu reťazí. Žalobca však uplatnil reklamáciu - správu o vadách tovaru u žalovaného e-mailovou komunikáciou zo dňa 15.07.2013, pričom súd nesúhlasil s tvrdením intervenienta na strane žalovaného, že vady tovaru neboli zo strany žalobcu uplatnené kvalifikovaným spôsobom. Súd prvej inštancie má za to, že aj vzhľadom na predchádzajúce rokovania, ktoré prebehli medzi stranami sporu, ako aj zástupcami výrobcu reťazí, zaslanie e-mailu žalovanému, ktorým bolo doručené ďalšie stanovisko VUZ s označením daného podania ako „reklamácia“ je plne postačujúce k uplatneniu vád tovaru. Z uplatnenia je zrejmé, že tovar dodaný žalovaným vykazuje vady, zo stanoviska VUZ vyplýva o aké vady tovaru sa jedná, pričom zo samotného označenia daného podania vyplýva, že žalobca reklamuje dané vady tovaru. Na druhej strane však súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca vady tovaru neuplatnil u žalovaného v zákonnej lehote „bez zbytočného odkladu“. Aj keď nie je zrejmý presný termín doručenia danej správy do sféry dispozícii žalobcu, súd prvej inštancie poukázal na to, že predchádzajúca technická správa zo dňa 15.05.2013 bola žalobcovi doručená obratom (už dňa 23.05.2013 sa uskutočnilo jednanie, predmetom ktorého boli závery tejto správy), pokiaľ však aj žalobcovi bolo stanovisko VUZ zo dňa 17.06.2013 doručené koncom júna 2013, mal podľa názoru súdu dostatok času na to, aby vady tovaru uplatnil u žalovaného obratom, resp. ihneď, keďže prakticky od apríla 2013 bol v neustálom rokovaní so žalovaným ohľadne vadnosti dodaných reťazí a podozrenie, že reťaze sú vadné mal od doručenia prvého stanoviska VUZ zo dňa 15.05.2013. Nebolo potom namieste, aby žalobca dané vady žalovanému oznámil až po 15-tich dňoch od doručenia predmetnej technickej správy, pričom zvolený postup - e-mailová komunikácia si nevyžaduje žiadny technický, či odborne zložitý prístup žalobcu.
12. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca podal správu žalovanému o vadách tovaru oneskorene, žalovaný uvedenú skutočnosť v konaní namietal, a preto žalobcovi nie je možné priznať právo z vád tovaru v súdnom konaní. Nie je potom potrebné, aby sa súd zaoberal uplatnením samotných nárokov z vád tovaru, ich včasnosťou, či správnosťou ich výberu. Súd prvej inštancie preto rozhodol čiastočným rozsudkom tak, že celý nárok žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny reťaze zamietol ako nedôvodný.
13. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
14. Žalobca uviedol, že z hľadiska odôvodnenia rozsudok súdu prvej inštancie je rozhodujúci e-mail žalobcu zo dňa 15.07.2013 adresovaný žalovanému, v ktorom oboznamuje žalobca žalovaného s konkrétnymi vadami reťaze v zmysle druhého stanoviska VÚZ a to v rámci prebiehajúcej reklamácie, ide teda o správu o vadách v zmysle § 428 Obchodného zákonníka. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca vady tovaru neuplatnil u žalovaného v zákonnej lehote „bez zbytočného odkladu“, s čím žalobca nesúhlasí. Namietal, že termín doručenia druhej správy VÚZ bezprostredne predchádzal zaslaním e- mailu žalovanému dňa 15.07.2013, pokiaľ mal súd prvej inštancie o tejto skutočnosti, ktorá je podľa žalobcu pre konanie absolútne zásadná pochybnosti, mal vykonať ďalšie dokazovanie. Žalobca preto považuje právny názor súdu prvej inštancie o oneskorenom nahlásení vád za predčasný a nedostatočne odôvodnený, súd znemožnil žalobcovi doplniť v tomto ohľade dokazovanie, ide o nesprávny procesný postup, ktorý znemožnil žalobcovi uskutočňovanie jemu patriacich procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie podľa žalobcu neprihliadal na skutočnosť, že doručenie druhej správy VÚZ spadlo do dovolenkového obdobia (na oboznámenie sa s jej obsahom a prijatie rozhodnutia ohľadom ďalšieho postupu bol potrebný určitý čas), nezohľadnil, že správa VÚZ 2 mala kontrolný charakter k správe VÚZ 1 a k stanoviskám, ktoré zabezpečil žalovaný. Súd prvej inštancie mal prihliadnuť aj na to, že žalovaný od počiatku predmetnú záležitosť riešil ako reklamáciu a to v spoluprácu s výrobcom reťaze. Skutočnosť, že žalobca konštruktívne a v záujme zmierlivého riešenia komunikoval so žalovaným obvyklým spôsobom a snažil sa vec vyriešiť zmierlivo (žiadal len výmenu vadného tovaru) mu predsa nemôže byť v konečnom dôsledku na škodu. Súd prvej inštancie nebral do úvahy intenzívnu niekoľko mesačnú komunikáciu medzi žalobcom a žalovaným za účasti výrobcu reťaze a pri rozhodovaní sa zameral len na niekoľko dní medzi skutočným doručením správy VÚZ 2 žalobcovi a odoslaním e-mailu, v ktorom žalobca aj podľa súdu kvalifikovane oznámil žalovanému vady.
15. Žalobca ďalej namietal, že aj podľa súdnej praxe a právnej teórie a príslušnej literatúry lehota „primeraná, bez zbytočného odkladu“ nie je právne záväzná, nie je definovaná žiadnym právnym predpisom a súd môže pri konkrétnej situácii rozhodnúť inak, s prihliadnutím na konkrétne okolnosti tohto prípadu, lehotu 8 dní podľa žalobcu nie je možné akceptovať ako všeobecne záväznú v každom prípade.
16. Žalobca ďalej namietal, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, neprihliadal na dôležité skutočnosti, ktoré boli preukázané predloženými dôkazmi a vyplynuli z prednesov a písomných vyjadrení, ako aj zo svedeckých výpovedí. Žalobca nesúhlasí s vyhodnotením vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie. Namietal, že žalovaného bez zbytočného odkladu informoval o vzniknutej situácii týkajúcej sa trhania reťaze, čo aj v konaní preukázal. Pri prvom pretrhnutí reťaze žalobca situáciu riešil jej opravou, tak ako to bolo medzi stranami obvyklé, následné pretrhnutia reťaze však znamenali problém, ktorý bolo potrebné riešiť so žalovaným. Jedinou skutočnosťou, ktorú mohol v tom čase oznámiť žalobca žalovanému bolo to, že reťaz sa trhá, čo žalobca aj učinil, následne bol so žalovaným prakticky v dennom kontakte, ktorý prebiehal medzi zodpovednými pracovníkmi (súd ich vypočul ako svedkov). Skutočnosť, že medzi stranami prebieha v určitom štádiu reklamačné konanie vyplýva aj z e-mailu Ing. C. zo dňa 23.05.2013, ktorým zasiela žalobcovi na vedomie protokol vypracovaný k vzorke a aj z e-mailu zo dňa 15.07.2013, ktorý súd prvej inštancie považuje za obsahovo dostatočný aj z pohľadu správy o vadách v zmysle § 428 ods. 1 Obchodného zákonníka. Uvedený e- mail je v predmete označený ako „Analýza reťaze VK L 1- Nová Baňa, reklamácia“, je teda zrejmé, že žalovaný reklamáciu už v tom čase musel evidovať. Navyše, v e-maile sú slová „k vzorke, ktorú si poslal“, je teda nepochybné, že D.. C. za žalovaného vzorku prevzal a odovzdal ju výrobcovi za účelom vypracovania odbornej správy. Žalobca zdôraznil, že v tomto prípade nejde o jednoduchú vec z hľadiska tovaru a jeho vadnosti, preto nie je možné jednoducho uviesť, kedy kupujúci mal v určitom momente podať kvalifikovanú správu o vadách, ktorá je podmienkou priznania práv kupujúceho z vád tovaru v súdnom konaní. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že súd prvej inštancie považuje za spôsobilú správu o vadách e-mail zo dňa 13.07.2013, avšak v rozpore s vykonaným dokazovaním založil rozsudok na nesprávnych skutkových zisteniach, keď neprihliadal práve na podstatné a špecifické okolnosti prípadu, na základe ktorých je možné e-mail zo dňa 15.07.2013 považovať za spôsobilú správu o vadách, ktorá je podaná bez zbytočného odkladu.
17. Žalobca ďalej poukazoval na rozhodujúcu prax Ústavného súdu SR, v zmysle ktorej sú kladené nároky na výstižné a dostatočné odôvodnenie rozhodnutia súdu tak, aby bolo zrejmé o aké konkrétne dôkazy oprel súd svoje zistenia a úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení dôkazov a skutočností, ktoré mal preukázané s tým, že pokiaľ súd svoj právny záver v rozhodnutí náležite neodôvodní, jeho rozsudok tak zostáva nepreskúmateľný. Žalobca namietal, že z dôvodu nedostatočného odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie došlo k proušeniu práva žalobcu na súdnu ochranu v zmysle čl. 66 ods. 1 Ústavy SR.
18. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril písomným podaním zo dňa 16.04.2018 a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
19. Žalovaný uviedol, že žalobca pokiaľ ide o tvrdenia ohľadne nahlásenia vád reťaze v konaní nepreukázal, že už dňa 15.04.2013 informoval žalovaného o poškodení tovaru, rovnako tak nepreukázal odovzdanie vzorky reťaze žalovanému dňa 26.04.2013 a nepreukázal ani kedy mu bolo doručené stanovisko VÚZ 2, a pokiaľ tvrdí, že to bolo krátko pred 15.07.2013 žalobca namieta, že to mohlo byť kedykoľvek medzi dátumom 17.06.2013 a 15.07.2013, pravdepodobne po vypracovaní vyjadrenia na konci júna 2013. Žalobca počas konania neustále menil svoje skutkové tvrdenia, resp. ich upravoval tak, aby zodpovedali vykonanému dokazovaniu, keď najprv tvrdil, že správu o vadách podal dňa 25.04.2013, následne po argumentáciách žalovaného začal tvrdiť, že správu o vadách podal písomne listom dňa 28.10.2013, a po vyslovení predbežného názoru súdu na pojednávaní dňa 02.02.2017 o tom, že vady mohol kvalifikovane oznámiť po doručení druhého vyjadrenia VÚZ (VÚZ 2) opäť zmenil svoju argumentáciu a začal tvrdiť, že správu o vadách podal e-mailom dňa 15.07.2013. Žalovaný nesúhlasí, že zo strany súdu prvej inštancie došlo k porušeniu procesných práv žalobcu, žalobca napokon ani neuvádza ako k tomuto malo dôjsť, akým spôsobom bolo zasiahnuté do jeho práva na spravodlivý proces. Žalovaný poukazuje na to, že civilné sporové konanie je konaním kontradiktórnym, v ktorom sa neuplatňuje vyhľadávací princíp, ale súd rozhoduje na základe tvrdenia a dôkazov navrhnutých stranami sporu. Súd prvej inštancie podľa žalovaného umožnil žalobcovi navrhovať dôkazy a napokon aj vykonal všetky dôkazy navrhnuté žalobcom.
20. Pokiaľ ide o právne posúdenie veci, žalovaný súhlasí so súdom prvej inštancie, ktorý vychádzal zo záveru, že žalobcovi nie je možné priznať nároky z vád z dôvodu, že tento nepodal oznámenie o vadách v lehote bez zbytočného odkladu. Žalovaný tvrdil, že žalobca mohol vadu zistiť už dňa 31.03.2013, kedy sa prvýkrát prejavila, už dňa 15.05.2013 disponoval odborným vyjadrením VÚZ 1, ktoré malo vady tovaru potvrdzovať. Pokiaľ existujú na strane žalobcu nejaké dôvody na nedodržanie lehoty podať oznámenie o vadách žalovanému, môže ísť len o dôvody subjektívne. Žalovaný tvrdí, že žalobca, ktorý disponoval všetkými potrebnými podkladmi, nepodal žalovanému správu o vadách v lehote bez zbytočného odkladu. Podľa názoru žalovaného treba prihliadnuť aj na to, že údajná vada sa mala prejaviť už 31.03.2013, pričom žalobca potreboval dve odborné vyjadrenia, ktoré si sám nechal vypracovať na to, aby vady 15.07.2013 oznámil žalovanému, pričom podľa žalovaného ani toto oznámenie nespĺňa náležitosti kvalifikovaného oznámenia o vadách. Lehota bez zbytočného odkladu nezačína plynúť od okamihu doručenia vyjadrenia VÚZ 2, ale od okamihu, kedy sa vada prejavila prvýkrát, v tomto prípade teda začala plynúť od 31.03.2013. Podľa žalovaného je neudržateľné, kedy sa lehota bez zbytočného odkladu začala počítať od doručenia odborného vyjadrenia, ktoré by si mohol kupujúci nechať vypracovať až s odstupom dvoch rokov, od kedy sa vady prejavili.
21. Žalovaný nesúhlasí ani s námietkami žalobcu o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie podľa žalovaného v odôvodnení zreteľne a zrozumiteľne uviedol dôkazy, z ktorých vychádzal, uviedol ako ustálil skutkový stav a akým právnym posúdením sa riadil, s ktorými právnymi tvrdeniami sporových strán sa stotožnil a s ktorými nie a uviedol, prečo nepovažuje lehotu, ktorú žalobca potreboval na podanie správy o vadách, za lehotu bez zbytočného odkladu.
22. Podaním zo dňa 23.04.2018 sa k odvolaniu vyjadril intervenient, pripojil sa k vyjadreniu žalovaného a navrhol, aby odvolací súd čiastočný rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, nakoľko tento považuje za správny a spravodlivý.
23. Vyjadrenia žalovaného aj intervenienta k odvolaniu žalobcu boli žalobcovi doručené na adresu jeho právneho zástupcu, žalobca na vyjadrenia nereagoval.
24. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 378 ods. 1, § 380 a § 385 ods. 1 Zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP) v senáte bez nariadenia pojednávania, keď vychádzal zo záveru, že nie je potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a ani to nevyžaduje dôležitý verejný záujem. Podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP bolo miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu zverejnené na úradnej tabuli krajského súdu.
25. Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu odvolací súd súhlasí s procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý vzhľadom aj na námietky žalovaného, že žalobca ako kupujúci si nesplnil včas svoju povinnosť oznámiť vady tovaru, sa najprv zaoberal nárokom žalobcu na zaplatenie sumy 56.908,16 Eur s príslušenstvom. Žalobca si tento nárok uplatnil titulom vrátenia zaplatenej kúpnej ceny na základe odstúpenia od kúpnej zmluvy v dôsledku vadného plnenia.
26. Podľa § 428 ods. 1 Zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, právo kupujúceho z vád tovaru sa nemôže priznať v súdnom konaní, ak kupujúci nepodá správu predávajúcemu o vadách tovaru bez zbytočného odkladu po tom, čo
a) kupujúci vady zistil,
b) kupujúci pri vynaložení odbornej starostlivosti mal vady zistiť pri prehliadke, ktorú je povinný uskutočniť podľa § 427 ods. 1 a 2, alebo
c) sa vady mohli zistiť neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov od doby dodania tovaru, prípadne od dôjdenia tovaru do miesta určenia určeného v zmluve. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, platí namiesto tejto lehoty záručná doba.
27. Podľa § 428 ods. 2 Obchodného zákonníka, na účinky ustanovené v odseku 1 sa prihliadne, len ak predávajúci namietne v súdnom konaní, že kupujúci nesplnil včas svoju povinnosť oznámiť vady tovaru.
28. Podľa § 436 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dodaním tovaru s vadami porušená zmluva podstatným spôsobom ( § 345 ods. 2), môže kupujúci:
a) požadovať odstránenie vád dodaním náhradného tovaru za vadný tovar, dodanie chýbajúceho tovaru a požadovať odstránenie právnych vád,
b) požadovať odstránenie vád opravou tovaru, ak sú vady opraviteľné,
c) požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny alebo
d) odstúpiť od zmluvy.
29. Podľa § 436 ods. 2 Obchodného zákonníka, voľba medzi nárokmi uvedenými v odseku 1 kupujúcemu patrí, len ak ju oznámi predávajúcemu vo včas zaslanom oznámení vád alebo bez zbytočného odkladu po tomto oznámení. Uplatnený nárok nemôže kupujúci meniť bez súhlasu predávajúceho. Ak sa však ukáže, že vady tovaru sú neopraviteľné alebo že s ich opravou by boli spojené neprimerané náklady, môže kupujúci požadovať dodanie náhradného tovaru, ak o to predávajúceho požiada bez zbytočného odkladu po tom, čo mu predávajúci oznámil túto skutočnosť. Ak predávajúci neodstráni vady tovaru v primeranej dodatočnej lehote alebo ak oznámi pred jej uplynutím, že vady neodstráni, môže kupujúci odstúpiť od zmluvy alebo požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny.
30. Podľa § 436 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak kupujúci neoznámi voľbu svojho nároku v lehote uvedenej v odseku 2, má nároky z vád tovaru ako pri nepodstatnom porušení zmluvy.
31. V zmysle citovanej úpravy Obchodného zákonníka bol žalobca ako kupujúci povinný oznámiť žalovanému ako predávajúcemu vady bez zbytočného odkladu potom, čo ich zistil, a to sa týka vád zjavných aj vád skrytých. Pokiaľ však ide o vady skryté, ktoré nebolo možné zistiť pri prehliadke tovaru, lehota na oznámenie týchto vád bez zbytočného odkladu začne plynúť od okamihu, kedy ich kupujúci mohol zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti ( v tomto prípade zákon obmedzuje lehotu oznámenia vád dobou do 2 rokov od dodania tovaru). Pokiaľ kupujúci neoznámi vady tovaru predávajúcemu v lehote „bez zbytočného odkladu“, nedochádza k zániku práva kupujúceho z vád tovaru, pokiaľ však predávajúci v súdnom konaní namieta, že kupujúci oznámil vady predávajúcemu oneskorene, nemôže byť kupujúcemu priznané právo z vadného plnenia.
32. Dokazovaním vykonaným súdom prvej inštancie bolo zistené, že predmetné reťaze boli žalobcovi dodané sčasti koncom roku 2012 a sčasti v marci 2013. Sám žalobca uviedol, že prvé poškodenie reťaze nastalo 31.03.2013, porucha bola odstránená, nakoľko však nasledovali ďalšie poruchy, a to hneď dňa 12.04.2013 a 25.04.2013, žalobca sa obrátil na výrobcu (Řetezi Vamberk spol. s r. o.) aj na žalovaného a súčasne si dal vypracovať vlastnú analýzu príčin vzniku porúch Výskumným ústavom zváračským v Bratislave (VÚZ). VÚZ vypracoval dňa 15.05.2013 technickú správu, podľa ktorej bola súčiastka pre daný účel poddimenzovaná. Pokiaľ teda aj žalobca sa pri prvých poruchách pokúšal tieto odstrániť, po obdržaní správy zo strany VÚZ (technická správa zo dňa 15.05.2013) už nebol dôvod na to, aby žalobca tieto vady kvalifikovane nenahlásil žalovanému ako predávajúcemu. Ako to namietal aj žalovaný, žalobca nepreukázal, že z jeho strany došlo k splneniu tzv. notifikačnej povinnosti v zmysle § 428 ods. 1 Obchodného zákonníka, teda že splnil povinnosť kupujúceho podať oznámenie o vadách tovaru predávajúcemu bez zbytočného odkladu.
33. Skutočnosť, že zodpovední pracovníci žalobcu ako kupujúceho a žalovaného ako predávajúceho medzi sebou o vadách reťaze a o odstraňovaní porúch opakovane komunikovali nenahrádza kvalifikované oznámenie vád v zmysle § 428 ods. 1 Obchodného zákonníka. Podľa názoru odvolacieho súdu už prvý odborný záver VÚZ (tzv. VÚZ 1 - technická správa zo dňa 15.05.2013) mohla byť pre žalobcu postačujúcim podkladom pre nahlásenie vád. Odvolací súd súhlasí so súdom prvej inštancie, že lehotu na oznámenie vád tovaru je v tomto prípade potrebné odvíjať od momentu, keď kupujúci zistil vady na podklade odborného stanoviska, ktoré si dal za daným účelom vypracovať, upozorňuje však, že už stanovisko VÚZ 1 zo dňa 15.05.2013 dávalo pre žalobcu dostatočný podklad na záver o vadách tovaru, (následne VÚZ podal ďalšie stanovisko, tzv. VÚZ 2, vypracované dňa 17.06.2013).
34. Ako už odvolací súd zdôraznil, samotná komunikácia pracovníkov kupujúceho a predávajúceho o vadách nespĺňa náležitosti nahlásenia vád v zmysle § 428 ods. 1 Obchodného zákonníka. Je však možné súhlasi so súdom prvej inštancie, že za takéto kvalifikované nahlásenie vád je možné považovať e-mail žalobcu zo dňa 15.07.2013, v ktorom žalobca oznamuje žalovanému konkrétne vady reťaze v zmysle stanoviska VÚZ 2 a spomína sa v ňom aj reklamácia. Ako však odvolací súd zistil, žalobca v tomto e-maile neoznámil voľbu svojho nároku, neoznámil aký nárok z vád tovaru si voči žalovanému ako predávajúcemu uplatňuje. Až v októbri 2013 (podaním doručeným žalovanému dňa 22.11.2013) odstúpil žalobca od kúpnej zmluvy uzavretej so žalovaným. Pokiaľ bola kúpna zmluva dodaním tovaru s vadami porušená podstatným spôsobom, môže kupujúci požadovať odstránenie vád dodaním náhradného tovaru, požadovať odstránenie vád opravou tovaru v prípade, že sú vady opraviteľné, požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny alebo odstúpiť od zmluvy (§ 436 ods. 1 Obchodného zákonníka). Voľba medzi uvedenými nárokmi však patrí kupujúcemu len v prípade, ak svoju voľbu oznámi predávajúcemu vo včas zaslanom oznámení vád alebo bez zbytočného odkladu po tomto oznámení, v opačnom prípade má nároky z vád tovaru ako pri nepodstatnom porušení zmluvy (§ 436 ods. 3 Obchodného zákonníka). Pokiaľ teda žalobca oznámil žalovanému vady tovaru e-mailom zo dňa 15.07.2013 (ktorým nahlásil vady tovaru, označil to ako reklamáciu a zároveň poslal žalobcovi aj analýzu VÚZ 2 zo dňa 17.06.2013) nevykonal v tomto podaní voľbu z vyššie uvedených nárokov. Nároky z vád tovaru, a to odstúpenie od kúpnej zmluvy si žalobca preukázateľne uplatnil až 28.10.2013, odstúpenie bolo žalovanému doručené 23.11.2013, kedy nadobudlo účinnosť. Nešlo teda ani o uplatnenie nároku bez zbytočného odkladu po nahlásení vád.
35. Ako na to správne poukazoval žalovaný v konaní a aj vo vyjadrení k odvolaniu, keďže žalobca neoznámil voľbu nároku vo včas podanom oznámení o vadách tovaru, patria mu len nároky ako pri nepodstatnom porušení zmluvy. Nároky pri nepodstatnom porušení zmluvy upravuje § 437 ods. 1 Obchodného zákonníka, (ak je dodaním tovaru s vadami zmluva porušená nepodstatným spôsobom, kupujúci môže požadovať buď dodanie chýbajúceho tovaru a odstránenie ostatných vád tovaru alebo zľavu z kúpnej ceny). Nakoľko žalobca neuplatnil svoj nárok v oznámení o vadách a ani bez zbytočného odkladu po ňom, nevznikol mu nárok na odstúpenie od zmluvy a teda ani nárok na vrátenie zaplatenej kúpnej ceny, ktorej sa žalobca domáhal žalobou v časti zaplatenia o 56.908,16 Eur s príslušenstvom.
36. Odvolací súd nemá výhrady proti záveru súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal v konaní nahlásenie vád v lehote bez zbytočného odkladu, hlavným dôvodom pre ktorý považuje rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny je však skutočnosť, že žalobca v nahlásení vád nevykonal voľbu nároku, a preto mu nevznikol nárok na odstúpenie od kúpnej zmluvy. Odvolací súd zdôrazňuje, že rovnako ako súd prvej inštancie sa nevyjadril v tomto prípade k vadnosti tovaru, táto otázka bude predmetom ďalšieho súdneho konania, v ktorom bude súd prvej inštancie rozhodovať o nároku žalobcu na náhradu škody vzniknutej z dôvodu vadného plnenia.
37. Na základe uvedených záverov odvolací súd čiastočný rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
38. V zmysle § 396 ods. 1 a § 266 ods. 1 CSP bude aj o trovách tohto odvolacieho konania rozhodovať súd prvej inštancie pri rozhodovaní o veci samej.
39. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).