Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9CoE-114-2018.pdf
PDF · 93.92 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoE/114/2018
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS, s. r. o., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 45 869 464, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s. r. o., so sídlom Bratislava, Martinčekova 13, IČO: 50 361 368, proti povinnému: X. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y., P. XXX/XX, o vymoženie sumy 1.074,96 eura s príslušenstvom, o odvolaní spoločnosti BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692 proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 21. septembra 2017 č. k. 13Er/641/2015-34 v spojení s dopĺňacím uznesením zo dňa 19. septembra 2018 č. k. 13Er/641/2015-51 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD., Exekútorský úrad Rimavská Sobota, Kálmana Mikszatha 268 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 15. 03. 2015 domáhal vykonania exekúcie na vymoženie pohľadávky proti povinnému vo výške 1.074,96 eura s príslušenstvom a trov exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, Arbitrážna a Mediačná, a. s. zo dňa 25. 10. 2013 sp. zn. IK-C/0613/0232. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2, § 243d ods. 1, 2 Exekučného poriadku, § 35, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, ako aj rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 3Cdo 146/2011 zo dňa 13. 10. 2011, č. k. 6Cdo/105/2011 zo dňa 10. 10. 2012, č. k. 3Cdo 122/2011, č. k. 3Cdo 146/2011. Súd prvej inštancie preskúmal zmluvu o úvere, uzatvorenú medzi právnym predchodcom oprávneného - Poštovou bankou, a. s. a povinným dňa 21. 04. 2008. Uviedol, že oprávneným predložená zmluva o úvere založila záväzkovo-právny vzťah medzi právnym predchodcom oprávneného, ktorý pri jej uzatváraní konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a povinným, ktorý pri jej uzatváraní nekonal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Záväzkový vzťah medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným založený na základe predkladanej zmluvy označil za záväzkový vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Rozhodcovskú doložku upravenú vo všeobecných obchodných podmienkach, v bode 7 označil za neplatnú, keďže spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Spotrebiteľovi je v danom prípade fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, keď oprávneným je podaná žaloba na rozhodcovský súd. Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Zdôraznil, že kvalifikačným kritériom
pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán, pričom slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá- ktorá voľba konkrétne znamená. Dospel k záveru, že v danom prípade tieto podmienky splnené neboli a povinný nemal možnosť ovplyvniť ani obsah zmluvy o úvere, ani rozhodcovskej doložky, čím nemožno považovať rozhodcovskú doložku za zmluvnú podmienku dojednanú individuálne. Dôsledkom takto uzavretej rozhodcovskej doložky je, že spotrebiteľ v skutočnosti ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom veriteľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Uzavrel, že rozhodnutie predložené v tomto exekučnom konaní ako exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, keďže ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať. Vzhľadom na to je možné vychádzať z toho, že ak neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho, alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
2. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie, namietajúc prekročenie zákonných limitov pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia a to skúmaním iných listín ako pripúšťa výslovné znenie zákona § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Bol toho názoru, že ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať, či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku, ale práve a len ako tzv. exekučný súd. Z povahy veci teda nebolo možné priznať exekučnému súdu väčší rozsah vecnej preskúmavacej pôsobnosti, než akou v prospech uvedenej interpretácie nesvedčia len jazykové, logické, axiologické a systematické dôvody, ale aj premenné historického výkladu. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16. júna 2009 sp. zn. 4Cdo 159/2009. Namietal prekročenie zákonných limitov pre skúmanie exekučného titulu § 45 ods. 1, 2 Zákona o rozhodcovskom konaní a prekážku rozsúdenej veci, a to skúmaním rozhodcovskej doložky. S poukazom na ustanovenie § 45 ods. 1, 2 Zákona o rozhodcovskom konaní mal za to, že exekučný súd je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonom určených medziach. Zdôraznil, že o platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Vzhľadom na to, že tu bola prekážka res iudicata, konaním súdu došlo k porušeniu článku 2 odsek 2 Ústavy SR, pretože súd svojím konaním išiel nad rámec zákona. V tejto súvislosti poukázal aj na nález Ústavného súdu SR ÚS 2/2000 a v celom rozsahu sa stotožnil s odôvodnením nálezu Ústavného súdu II.ÚS 499/2012 a nálezu sp. zn. PL. ÚS 21/08 z 23. septembra 2009. Uviedol, že oprávnený ako právny nástupca Poštovej banky, a. s. bol povinný postupovať v súlade s ustanoveniami rozhodcovského zákona. V zmysle ustanovenia II. časti bodu 10 Všeobecných obchodných podmienok, Poštová banka, a. s. postupovala v súlade s § 93b Zákona o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým, že v predmetnom bode je klientovi daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. Mal za to, že exekučný súd nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka. Vytýkajúc nesprávnu aplikáciu § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a porušenie § 153 ods. 1 OSP sa opätovne stotožnil s nálezom Ústavného súdu II.ÚS 499/2012, ako aj poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 242/07 z 3. júla 2008 a rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 29. 06. 2010 sp. zn. N23 Cdo 1201/2009, uznesenie Najvyššieho súdu zo dňa 28. 04. 2010 sp. zn. 23Cdo 4895/2009. Podľa jeho názoru, CSP, ani Exekučný poriadok, ani Zákon o rozhodcovskom konaní neposkytujú absolútne žiadnu oporu pre záver, že by exekučný súd mohol vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku rozhodovať ako súd, konajúci vo veci samej a teda napríklad vykonať vo veci samej dokazovanie alebo rozsudok zrušiť či zmeniť jeho výrok. Ohľadom aplikácie sekundárneho práva Európskej únie uviedol, že smernica je záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom sa voľba foriem a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom. Pokiaľ by aj súd zvažoval rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, nebolo možné záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky oprieť o Smernicu EHS č. 93/13/EHS. Taktiež pokiaľ by súd uvažoval o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, nebolo možné brať do úvahy judikatúru ESD, nakoľko judikatúra ESD vzťahujúca sa na rozhodcovské doložky všeobecne alebo rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách, nebola voči jednotlivcom - a teda ani voči účastníkom tohto konania - bezprostredne záväzná. Vytkol tiež porušenie právnej istoty a legitímnych očakávaní a v tomto smere poukázal na rozhodnutia iných súdov prvej inštancie v obdobných veciach. Namietal neprimerané zvýhodňovanie povinného
pred exekučným súdom na základe jeho postavenia. V tomto smere poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR III.ÚS 23/2013-8. Dospel k záveru, že exekučný súd svojim postupom znemožnil uplatniť právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku. Poukázal na skutočnosť, že Stály rozhodcovský súd zriadený pri Rozhodcovská a mediačná, zriaďovateľ súdu, ktorý vydal exekučný titul, je zapísaný v zozname stálych rozhodcovských súdov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti SR a je držiteľom povolenia rozhodovať spotrebiteľské spory, v súlade s § 73 ods. 5 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Navrhol, aby príslušný súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie, alternatívne, aby príslušný súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Záverom poukázal, že dňa 09. 08. 2017 nastali účinky zlúčenia spoločnosti PRO CIVITAS s. r. o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464 a spoločnosti BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 83104 Bratislava, IČO: 47 967 692, pričom spoločnosť BENCONT COLLECTION, a. s. sa stala univerzálnym právnym nástupcom spoločnosti PRO CIVITAS s. r. o.
3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP) prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
4. Z obsahu spisu vyplýva, že exekučné konanie v danej veci začalo dňa 20. 03. 2015, kedy došiel súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Jánovi Gasperovi návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - Rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a. s., sp. zn. IK-C/0613/0232 zo dňa 25. 10. 2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28. 02. 2014 a vykonateľnosť dňa 04. 03. 2014. Súdny exekútor doručil súdu prvej inštancie dňa 28. 04. 2015 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s návrhom na vykonanie exekúcie, plnomocenstvom, exekučným titulom - rozhodcovským rozsudkom, zmluvou o úvere a obchodnými podmienkami pre úver. Následne po doručení všeobecných obchodných podmienok súd prvej inštancie vo veci rozhodol napadnutým uznesením.
5. Súd prvej inštancie dopĺňacím uznesením zo dňa 19. 09. 2018 č. k. 13Er/641/2015-51 doplnil výrok uznesenia zo dňa 21. 09. 2017 č. k. 13Er/161/2015-34 tak, že v konaní pokračuje s právnym nástupcom oprávneného: BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava- mestská časť Nové Mesto, IČO: 47 967 692. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 9a, § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku a § 64, § 225 ods. 1, § 234 ods. 2 Civilného sporového poriadku a skutočnosťou, že s účinnosťou od 20. 07. 2017 došlo k zrušeniu oprávneného zlúčením so spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a. s. a dňa 09. 08. 2017 k jeho výmazu z obchodného registra SR.
6. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
7. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
8. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
9. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
10. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
11. Podľa § 161 ods. 3 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať
rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví.
12. Podľa § 60 CSP stranami sú žalobca a žalovaný.
13. Podľa § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
14. Podľa § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
15. Podľa § 64 CSP, ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
16. Podľa § 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.
17. Podľa § 19 ods. 2 Občianskeho zákonníka právnické osoby vznikajú dňom, ku ktorému sú zapísané do obchodného alebo do iného zákonom určeného registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje ich vznik inak.
18. Podľa § 19a ods. 2 Občianskeho zákonníka právnické osoby, ktoré sa zapisujú do obchodného alebo do iného zákonom určeného registra, môžu nadobúdať práva a povinnosti odo dňa účinnosti zápisu do tohto registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.
19. Podľa § 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.
20. Ustanovenie § 161 ods. 1 CSP ukladá súdu povinnosť skúmať procesné podmienky v ktoromkoľvek štádiu konania. Nedostatok procesnej podmienky spôsobuje tzv. vadu konania. Vada konania spočívajúca v nedostatku procesnej podmienky môže byť buď odstrániteľná, alebo neodstrániteľná. Ak súd zistí, že ide o neodstrániteľnú vadu konania, musí uznesením konanie zastaviť. Ak ide o odstrániteľnú vadu konania, musí najskôr subsidiárne vyčerpať všetky procesné možnosti nápravy absencie tejto procesnej podmienky a až v prípade, ak by tieto možnosti nápravy nedostatku procesnej podmienky zlyhali, v nasledujúcich prípadoch súd uznesením konanie zastaví. Medzi základné procesné podmienky okrem iných, ktoré má súd skúmať po celý čas aj bez návrhu je splnenie procesnej podmienky
- spôsobilosť byť účastníkom konania.
21. Spôsobilosťou byť účastníkom konania znamená spôsobilosť subjektu mať procesné práva a povinnosti. Ide teda o procesnú subjektivitu. Túto spôsobilosť upravuje Civilný sporový poriadok v ustanovení § 61 tak, že ju má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva. Citované ustanovenie sa teda odvoláva na hmotné právo, t. j. Občiansky zákonník. Hmotno- právna spôsobilosť mať práva a povinnosti vzniká u fyzických osôb narodením, ak sa dieťa narodí živé a zaniká smrťou fyzickej osoby, prípadne jej vyhlásením za mŕtveho. U právnických osôb možno hovoriť o strate spôsobilosti byť účastníkom konania. Vzhľadom k tomu, že spôsobilosť byť stranou sporu je nevyhnutnou procesnou podmienkou, k nedostatku procesnoprávnej subjektivity preto prihliada súd aj bez návrhu v každom štádiu konania. Ak v priebehu konania súd zistí, že strana sporu stratila procesnú subjektivitu, teda ak fyzická osoba počas konania zomrie alebo právnická osoba zanikne, súd podľa povahy veci posúdi, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať. V prípade, ak fyzická osoba, ktorá je stranou sporu, v priebehu konania zomrie (právnická osoba zanikne s právnym nástupcom), t. j. stratí spôsobilosť byť stranou sporu, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom. Keď niet právneho nástupcu, nemôže súd v konaní ďalej pokračovať, pretože v spojitosti s nedostatkom procesnej subjektivity ide o neodstrániteľnú vadu konania vedúcu obligatórne k zastaveniu konania.
22. Z výpisu z obchodného registra vyplýva, že oprávnený - spoločnosť PRO CIVITAS, s. r. o., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 45 869 464 zanikla v dôsledku zlúčenia dňom 9. augusta 2017 s tým, že právnym nástupcom zaniknutej spoločnosti je od 09. 08. 2017 spoločnosť
BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692. Ako už bolo vyššie uvedené, procesná subjektivita je jednou z podmienok konania, pričom súd v priebehu celého konania z úradnej moci skúma, či právnická osoba označená ako strana sporu má procesnú subjektivitu. Z dikcie ust. § 64 CSP vyplýva, že ak právnická osoba zanikne s právnym nástupcom, súd obligatórne vydá uznesenie o pokračovaní v konaní. Toto uznesenie o pokračovaní v konaní súd doručí všetkým subjektom konania, t. j. ostatným existujúcim subjektom sporu. Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie (§ 357 CSP a contrario).
23. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia v spojení s dopĺňacím uznesením zo dňa 19. 09. 2018 č. k. 13Er/641/2015-51 zistil, že súd prvej inštancie neskúmal podmienky konania v čase jeho rozhodovania, keďže v čase vydania napadnutého uznesenia, t. j. dňa 21. 09. 2017 už spoločnosť PRO CIVITAS, s. r. o., neexistovala. Exekučný súd s touto spoločnosťou konal ako s oprávneným, pričom nerozhodol o pokračovaní v konaní s jej právnym nástupcom procesným postupom podľa § 64 CSP. Uvedený nedostatok procesnej podmienky nebolo možné zhojiť vydaním dopĺňacieho uznesenia, nakoľko pre takýto postup neboli splnené zákonné podmienky v zmysle ust. § 225 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Súd prvej inštancie tak zaťažil konanie vadou odôvodňujúcou procesný postup odvolacieho súdu v zmysle § 389 ods. 1 písm. a) CSP v spojení s § 391 ods. 1 CSP. V ďalšom konaní je potrebné, aby súd prvej inštancie rozhodol o pokračovaní s právnym nástupcom oprávneného tak, ako mu to ukladá § 64 CSP a až následne rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie musí vziať na zreteľ skutočnosť, že oprávnený zanikol s právnym nástupcom a túto skutočnosť musí následne aj zohľadniť vo svojom novom rozhodnutí.
24. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie v súlade s ustanovením § 391 ods. 1 CSP na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie v ďalšom konaní viazaný (§391 ods. 2 CSP).
25. Záverom odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvej inštancie skutočnosť, že podľa lustrácie údajov vedených Obchodným registrom SR, advokátka JUDr. Veronika Kubriková, PhD. je od 01. 06. 2016 konateľkou spoločnosti Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s. r. o., so sídlom Bratislava, Martinčekova 13, IČO: 50 361 368, ktorej predmetom činnosti je poskytovanie právnych služieb v zmysle zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii. Z uvedeného dôvodu je potrebné vyzvať oprávneného na prípadné predloženie platného splnomocnenia na zastupovanie právneho predchodcu oprávneného v predmetnej exekučnej veci spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s. r. o. s tým, že bude v splnomocnení označená v súlade s citovaným ust. § 15 ods. 6 zákona o advokácii.
Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).