Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Co-161-2017.pdf
PDF · 95.53 KB
Case nature
Subarea
3Co/161/2017
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov Mgr. Patricie Skotnickej a JUDr. Alexandry Hanusovej v spore žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176, Teplická 147, Piešťany, zastúpeného Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., IČO: 47 234 679, 1. mája 11, Trenčín, pobočka Teplická 147, Piešťany, proti žalovanému: F. M., Q. X, M., o zaplatenie 1.951,43 eura s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 08.02.2017, č.k. 24Csp/2/2016-75, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a nepriznal žalovanému náhradu trov konania.
2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou konajúcemu súdu dňa 04.07.2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.951,43 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo žalovanej istiny od 25.06.2016 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 281,98 eura zo sumy 1.951,43 eura od 25.06.2016 do zaplatenia (správne má byť od 24.12.2014 do 24.06.2016 - pozn. odvolacieho súdu) titulom nesplnenia záväzku z úverovej zmluvy č. V. zo dňa 26.03.2013 (ďalej len „úverová zmluva“), na základe ktorej poskytol žalovanému úver v sume 4.596,67 eura na nákup osobného motorového vozidla, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť formou mesačných splátok v sume á 122,69 eura. Žalovaný sa so splácaním úveru dostal do omeškania, keď z celkového počtu 72 splátok uhradil len 25, v dôsledku čoho pristúpil žalobca k zosplatneniu úveru a súčasne k účinnosti prevodu vlastníckeho práva k motorovému vozidlu, ktoré žalovanému odobral a následne predal za sumu 2.750 eur.
3. Súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania ustálil, že dňa 26.03.2013 uzavrel žalobca, v zastúpení spoločnosťou DAREX SK s.r.o., ako veriteľ so žalovaným ako klientom úverovú zmluvu, ktorej predmetom bolo financovanie osobného motorového vozidla zn. R. O. U. E. X.X U. M.Y., VIN: W. (ďalej len „motorové vozidlo“), za predajnú cenu 3.700 eur, pričom náklady spojené s poskytnutím úveru predstavovali sumu 1.266,67 eura a celková výška úveru sumu 4.596,67 eura. Žalovaný pri podpise úverovej zmluvy uhradil sumu 370 eur a zaviazal sa úver splácať formou mesačných splátok, každá vo výške á 122,69 eura, s počtom splátok 72, vždy do 23 - tieho dňa v kalendárnom mesiaci; termín splatnosti prvej splátky bol stanovený na 23.04.2013 a termín konečnej splatnosti úveru na 23.03.2019. Zmluvné strany si dohodli ročnú úrokovú sadzbu úveru vo výške 24,67 % a ročnú percentuálnu mieru nákladov vo výške 27,63 %. Konajúci súd ďalej zistil, že žalobca výzvou zo dňa 02.01.2015 oznámil žalovanému, že z dôvodu omeškania s úhradou jeho záväzkov pristúpil dňa 23.12.2014 k zosplatneniu úveru a súčasne ho vyzval k úhrade celého úveru v celkovej sume 4.714,39 eura. Následne mu žalobca listom zo dňa 21.04.2015 oznámil predaj predmetu financovania za sumu 2.750 eur, keď náklady spojené s jeho predajom predstavovali sumu 357 eur a celkový výnos z predaja sumu 2.393 eur. V predmetnom liste ho súčasne vyzval na zaplatenie zostávajúcej čiastky v sume 2.664,85 eura, ktorá podľa predžalobnej výzvy zo dňa 16.03.2016 predstavovala k uvedenému dátumu sumu 2.560,33 eura. Z uvedeného súd prvej inštancie ustálil, že žalovaná suma 1.951,43 eura zodpovedala nesplatenej istine úveru v sume 3.853,67 eura, dlžným splátkam v sume 490,76 eura a nákladom spojeným s predajom motorového vozidla v sume 357 eur, spolu 4.701,43 eura, od ktorej sumy žalobca odpočítal výnos získaný z predaja motorového vozidla vo výške 2.750 eur.
4. Na takto zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1 veta prvá a § 54 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) v spojení s § 1 ods. 2, § 2 písm. g) a § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“) a záväzkový vzťah medzi stranami sporu právne posúdil ako vzťah vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, majúcej podobu formulárovej zmluvy, s vopred určenými podrobnými podmienkami a nemožnosťou ich zmeny zo strany žalovaného. Pri danom právnom vzťahu zároveň platí, že práva dodávateľa (veriteľa) vzniknuté na základe tzv. neprijateľných alebo neprimeraných zmluvných podmienok, ktoré by boli podľa ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka ex lege neplatné, nemôžu požívať právnu ochranu. Povahu neprijateľnej zmluvnej podmienky mala podľa mienky konajúceho súdu zmluvná povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi úrok z úveru vo výške 24,67 % ročne. Zároveň táto zmluvná podmienka zakladala značný nepomer medzi právami a povinnosťami strán z hľadiska jej kauzy, t.j. ekonomického dôvodu, vedúceho k zakotveniu do zmluvy, keďže v číselnom porovnaní predstavovala viac ako jednu štvrtinu poskytnutých finančných prostriedkov. Výška úrokov z úveru sa súdu prvej inštancie javila byť rozporná s dobrými mravmi ako spôsobu uplatňovania práva, zodpovedajúceho požiadavkám ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a preto takto uplatnený nárok nemohol požívať súdnu ochranu.
5. Vzhľadom na to, že žalobcom určený úrok z úveru súd prvej inštancie vyhodnotil za neprijateľnú zmluvnú podmienku, považoval za nedôvodnú celkovú sumu žalovanej istiny. Vychádzal z toho, že žalovaný pri poskytnutí úveru zaplatil sumu 370 eur (predaj starého motorového vozidla), žalobcovi uhradil 25 úverových splátok v celkovej sume 3.067,25 eura a z predaja predmetu financovania žalobca obdržal, po odpočítaní nákladov, sumu 2.393 eur. Pri celkovej výške úveru 4.596,67 eura tak žalobca z úveru získal sumu 5.830,25 eura; takto žalobcom získané finančné prostriedky prevyšovali celkovú výšku úveru. Vzhľadom na to, že žalobca obdržal za poskytnutý úver od žalovaného viac peňazí ako mu bol žalovaný povinný zaplatiť, súd prvej inštancie vyhodnotil žalobu za v celom rozsahu nedôvodnú.
6. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.) tak, že žalovanému ako úspešnej strane v konaní nepriznal ich náhradu, nakoľko mu žiadne trovy v konaní nevznikli.
7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca a žiadal, aby ho odvolací súd zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) C.s.p. Nestotožnil sa s právnym názorom konajúceho súdu, ktorý vyhodnotil výšku ročnej úrokovej sadzby úveru za neprijateľnú zmluvnú podmienku a zároveň ju považoval za rozpornú s dobrými mravmi. Ročná úroková sadzba, ktorej výška bola dohodnutá individuálne, sa týkala hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny a bola vyjadrená určito, jasne a zrozumiteľne. Sporové strany uzavreli úverovú zmluvu, podľa ktorej bol žalovaný povinný splatiť úver za 72 mesiacov, t.j. 6 rokov. Podľa štatistických údajov Národnej banky Slovenska, sa priemerná úroková miera v spotrebiteľských úveroch s dobou splatnosti viac ako 5 rokov pohybovala v danom období na úrovni 14,18 %, resp. 13,85 % (štvrťrok predchádzajúci uzavretiu úverovej zmluvy), preto podľa mienky žalobcu úroková sadzba dohodnutá v úverovej zmluve nepochybne neprevyšovala hodnoty priemerných úrokových mier v spotrebiteľských úveroch; z tohto dôvodu nemohlo ísť o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá by bola v rozpore s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove zo dňa 14.01.2015, sp. zn. 3Co/105/2014, a zo dňa 14.07.2015, sp. zn. 17Co/26/2015, v ktorých krajský súd vyhodnotil za neprijateľnú a odporujúcu dobrým mravom výšku úrokov prevyšujúcu priemer úrokov na trhu porovnateľných úverov o viac ako 100 %. Žalobca zároveň zdôraznil, že úverová zmluva obsahovala náležitosť stanovenú v § 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z.z., nakoľko v nej bola vyjadrená úroková sadzba spotrebiteľského úveru.
8. Podľa mienky žalobcu dospel súd prvej inštancie k nesprávnemu skutkovému záveru, keď konštatoval, že žalobca z predmetného úveru získal sumu 5.830,25 eura, hoci celkový úver predstavoval sumu 4.596,67 eura. Žalovaný pritom pred podaním žaloby uhradil žalobcovi celkovo sumu 5.225,37 eura a ďalej si zmluvné povinnosti neplnil.
9. Žalovaný sa vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku a považujúc ho za vecne správny navrhol, aby ho odvolací súd potvrdil. Mal za to, že žalobca žiadal priznať nárok, ktorý nemal právny dôvod, a tento ani zákonným spôsobom neosvedčil. Súd prvej inštancie v súlade so smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách skúmal úverovú zmluvu a posúdil dohodnutý úrok vo výške 24,67 % ročne za neprijateľnú zmluvnú podmienku (§ 53 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka), rozpornú s dobrými mravmi. Úverová zmluva preto neobsahovala náležitosti v súlade s ustanovením § 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z.z., z dôvodu ktorého ju bolo potrebné považovať za bezúročnú a bez poplatkov a žalobný návrh za snahu žalobcu získať bezdôvodné obohatenie. V závere vyjadrenia žalovaný uviedol, že v konaní žiadal o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 3.000 eur, nakoľko nemá ani peniaze, ani motorové vozidlo a žalobca ako dodávateľ (veriteľ) včlenil do úverovej zmluvy neprijateľné podmienky.
10. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
11. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
12. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
13. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
14. V predmetnej veci si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie sumy 1.951,43 eura spolu s vyčísleným úrokom z omeškania v sume 281,98 eura, ktorý odvodzoval od úverovej zmluvy zo dňa 26.03.2013, ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy. Na jej základe žalobca poskytol žalovanému úver v celkovej sume 4.596,67 eura na nákup motorového vozidla, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach po á 122,69 eura, v počte splátok 72, počnúc dňom 23.04.2013, s konečnou splatnosťou úveru dňa 23.03.2019. Ročná úroková sadzba úveru predstavovala 24,67 %, ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) 27,63 %. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný uhradil žalobcovi formou splátok celkovo sumu 3.067,25 eura, so splácaním úveru sa následne dostal do omeškania, z dôvodu ktorého žalobca pristúpil k zosplatneniu úveru a k predaju motorového vozidla za sumu 2.750 eur, keď náklady na jeho predaj predstavovali podľa udania žalobcu sumu 357 eur. Súd prvej inštancie, vyhodnotiac úrokovú sadzbu úveru vo výške 24,67 % ročne za rozpornú s dobrými mravmi, považoval dohodu o nej za neprijateľnú zmluvnú podmienku a zistiac, že žalovaný zaplatil žalobcovi z úveru viac (5.830,25 eura) než obdržal (4.596,67 eura), žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. Žalobca namietal nesprávnosť právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie ohľadne (ne)primeranosti dohodnutého úroku z úveru.
15. Úroky dohodnuté pri poskytovaní úveru/pôžičky predstavujú odmenu za užívanie požičanej istiny, nemajú zabezpečovaciu funkciu a na okolnosť, že ich výška je v rozpore s dobrými mravmi nemá vplyv to, že táto bola dohodnutá dobrovoľne. Za súladnú s dobrými mravmi možno považovať len takú výšku úrokov, ktorá predstavuje primeranú odplatu za užívanie požičanej istiny a dôjde ňou k zhodnoteniu požičaných peňažných prostriedkov bežným (obvyklým) spôsobom. Občiansky zákonník a ani iné právne predpisy (napríklad zákon č. 129/2010 Z.z.) výslovne nestanovia, do akej výšky je pri úvere/peňažnej pôžičke možné dojednať úroky, z tejto skutočnosti však nemožno vyvodzovať, že by výška úrokov závisela len od dohody účastníkov zmluvy, nakoľko i tu platí ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (k tomu rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.04.2012, sp. zn. 5Cdo 26/2011). Podľa súdnej praxe je v rozpore s dobrými mravmi spravidla taká výška úrokov, ktorá prevýši priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 %.
16. So zreteľom na vyššie uvedené je zrejmé, že úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej kontrole vo svetle princípu dobrých mravov (§ 3 ods. 1 v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka). Cena plnenia tak nie je vyňatá zo súdnej kontroly, pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). V nadväznosti na to a vychádzajúc z údajov v úverovej zmluve uzavretej dňa 26.03.2013 je zrejmé, že zmluvné strany si dohodli pri danom spotrebiteľskom úvere, s dobou splatnosti 72 mesiacov, t.j. 6 rokov, úrokovú sadzbu vo výške 24,67 % ročne. Podľa štatistických údajov Národnej banky Slovenska predstavovala úroková sadzba pri nových spotrebiteľských úveroch uzavretých v rovnakom období (marec 2013) a dobou splatnosti nad 5 rokov, hodnotu 14,07 %, za mesiac predchádzajúci (február 2013) 14,18 % ročne. Treba prisvedčiť žalobcovi, že porovnaním uvedených úrokových mier je zrejmé, že úroková miera dohodnutá medzi stranami sporu neprevyšovala obvyklú úrokovú mieru pri obdobných spotrebiteľských úveroch o viac ako 100 % (len o cca 75 %), a preto jej výšku nepovažoval odvolací súd, na rozdiel od súdu prvej inštancie, za neprimeranú, resp. rozpornú s dobrými mravmi; ako bolo uvedené už vyššie za netolerovateľné treba považovať prevýšenie úrokov úveru o viac ako 100 % oproti priemeru úrokov za spotrebiteľské úvery poskytované bankami. Zároveň, je nepochybné, že i pri úveroch, úročených úrokovou sadzbou neprevyšujúcou o viac ako 100 % obvyklú úrokovú mieru obdobných úverov, bude (vzhľadom na dobu splatnosti) celková suma zaplateného úroku v číselnom vyjadrení predstavovať väčší obnos finančných prostriedkov, avšak to ešte samo o sebe nezakladá značný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Pokiaľ preto súd prvej inštancie vyhodnotil dohodu o výške úroku z úveru za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko považoval výšku úrokovej sadzby za rozpornú s dobrými mravmi, následne posúdil poskytnutý úver de facto za bezúročný a žalobu v celom rozsahu zamietol, nepostupoval správne a jeho rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.
17. V nadväznosti na vyššie uvedené dáva odvolací súd do pozornosti, že v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia poskytnutého úveru ako bezúročného súd prvej inštancie zamietol žalobu aj v časti uplatneného a vyčísleného úroku z omeškania v sume 281,98 eura, bez bližšieho odôvodnenia. Sankcia spočívajúca v bezúročnosti úveru znamená stratu dohodnutého úroku (ako odplaty za poskytnutý úver), avšak nemá vplyv na nárok žalobcu, ktorý si uplatnil titulom úroku z omeškania ako sankcie za omeškanie žalovaného ako dlžníka s plnením peňažného záväzku, ktorý mu vyplýva zo zákona (§ 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka). V dôsledku zamietnutia žaloby v celom rozsahu sa následne súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia nevyporiadal s obranou žalovaného uplatnenou na pojednávaní súdu dňa 08.02.2017, v rámci ktorej žiadal priznať sumu 1.755,08 eura spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania od 26.03.2013 do zaplatenia titulom bezdôvodného obohatenia.
18. Za dôvodnú považoval odvolací súd i tú námietku žalobcu týkajúcu sa súdom prvej inštancie ustálenej sumy 5.830,25 eura, ktorú mal obdržať od žalovaného z úverovej zmluvy, keď podľa udania žalobcu žalovaný uhradil na úver celkovo sumu 5.225,37 eura, vrátane všetkých splátok a výťažku z predaja motorového vozidla. Zo zhodných vyjadrení sporových strán je zrejmé, že žalovaný formou splátok zaplatil žalobcovi celkovo sumu 3.067,25 eura, pričom žalobca v dôsledku predaja motorového vozidla obdržal sumu 2.750 eur (viď faktúra/kúpna zmluva na č.l. 21 a nasl.), zníženú o náklady spojené s jeho predajom, ktoré podľa listinných dôkazov založených v súdnom spise (č.l. 18 - 20) predstavovali sumu 329 eur (264 eur ako provízia z predaja + 35 eur ako náklady na vypracovanie znaleckého úkonu + 30 eur ako poplatok za odhlásenie vozidla), a nie 357 eur ako deklaroval v konaní žalobca, čo predstavuje spolu sumu 5.488,25 eura. Tieto finančné prostriedky potom predstavujú plnenia žalovaného poskytnuté žalobcovi v dôsledku jeho záväzku vyplývajúceho z úverovej zmluvy. Súd prvej inštancie nesprávne navýšil túto sumu i o sumu 370 eur za odpredaj starého motorového vozidla žalovaného; je pritom zrejmé, že o tieto finančné prostriedky sa preukázateľne znížili náklady žalobcu spojené s poskytnutím úveru žalovanému vo výške 1.266,67 eura.
19. S poukazom na vyššie uvedené dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie pochybil, keď svoje rozhodnutie, ktorým žalobu v celom rozsahu zamietol založil na nesprávnych právnych záveroch o tom, že zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorou je dohodnutá výška úrokovej sadzby úveru odporujúca dobrým mravom. Následne považujúc tento nárok (z úroku úveru) za nedôvodný konštatoval, že žalovaný uhradil žalobcovi viac ako mu žalobca poskytol a na tomto zistení žalobu v celom rozsahu zamietol, t.j. vrátane uplatneného úroku z omeškania v sume 281,98 eura, bez bližšieho odôvodnenia a bez vysporiadania sa s námietkou žalovaného, ktorú v rámci procesnej obrany uplatnil voči nároku žalobcu v sume 1.755,08 eura spolu s príslušenstvom. Jeho rozhodnutie tak spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci a zároveň nezodpovedá požiadavkám kladeným na riadne odôvodnenie rozhodnutia vo vzťahu k celému uplatňovanému nároku; súd prvej inštancie tým znemožnil stranám, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a nakoľko uvedený nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vrátil vec na ďalšie konanie. V ňom bude súd prvej inštancie povinný riadiť sa vyššie uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým je v zmysle § 391 ods. 2 C.s.p. viazaný. V ďalšom konaní opätovne posúdi dôvodnosť nárokov žalobcu v celom rozsahu, t.j. aj v časti vyčíslených úrokov z omeškania, pričom sa bude zaoberať aj dôvodnosťou procesnej obrany žalovaného (za predpokladu, že na nej žalovaný zotrvá), ktorý požadoval priznať voči žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 1.755,08 eura spolu s príslušenstvom. Na základe vykonaných dôkazov konajúci súd ustáli skutkový stav potrebný pre svoje rozhodnutie, ktoré bude vo vzťahu k zistenému skutkovému stavu preskúmateľné a po opätovnom rozhodnutí sporu svoje závery o skutkových zisteniach a právnom posúdení veci odôvodní spôsobom zodpovedajúcim § 220 ods. 2 C.s.p. tak, by obsahovalo dostatok dôvodov a ich uvedenie bolo zrozumiteľné.
20. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci rozhodne i o náhrade trov odvolacieho konania (§ 262 ods. 1, § 396 ods. 3 C.s.p.).
21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).