Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_71Ek-766-2018.pdf
PDF · 76.26 KB
Case nature
Subarea
71Ek/766/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 35 792 752, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516 proti povinnému X): H. O., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt M. XX, XXX XX X. F. a povinnej X): X. O., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt M. XX, XXX XX X. F., povinný 1) a povinná 2) zastúpení: JUDr. Tomáš Jakub, advokát so sídlom M. R. Štefánika 2738/165, 093 01 Vranov nad Topľou, o vymoženie 16 939,40 eura s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Mária Hlaváčova so sídlom exekútorského úradu Hlavné námestie 34, 060 01 Kežmarok pod sp. zn. 55EX 188/18,, o sťažnosti povinného 1) a povinnej 2) proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 71Ek/378/2018 zo dňa 13. 08. 2018, takto
rozhodol:
I. Sťažnosť povinného 1) proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 71Ek/766/2018 zo dňa 07. 09. 2018 z a m i e t a .
II. Sťažnosť povinnej 2) proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 71Ek/766/2018 zo dňa 07. 09. 2018 z a m i e t a .
III. Povinný 1) n e m á nárok na náhradu trov konania o zamietnutí sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 71Ek/766/2018 zo dňa 07. 09. 2018.
IV. Povinná 2) n e m á nárok na náhradu trov konania o zamietnutí sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 71Ek/766/2018 zo dňa 07. 09. 2018.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 02.05.2018 domáhal od povinných vymoženia pohľadávky vo výške 16 939,40 eura s príslušenstvom na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku vydaného Slovenským arbitrážnym súdom, zriadeným Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z. z. p. o. zo dňa 27.12.2016, sp. zn. 184/12/16, ktorý sa stal právoplatným dňa 30. 12. 2016 a vykonateľným dňa 03. 01. 2017. Na základe poverenia č. 6118273105, exekučný súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Mária Hlaváčová, so sídlom exekútorského úradu Hlavné námestie 34, 060 01 Kežmarok, ktorý ju vedie pod sp. zn. 55EX 188/18. 2. Povinný 1) a povinná 2) podali návrh na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, ktorý odôvodnili predovšetkým tým, že rozhodcovský súd nemal právomoc vydať exekučný titul, nakoľko povinní, manželia, vystupovali v úverovom vzťahu s oprávneným ako spotrebitelia. 3. Súd, konajúc vyšším súdnym úradníkom, uznesením sp. zn. sp. zn. 71Ek/766/2018 zo dňa 07. 09. 2018 návrh povinných na zastavenie exekúcie zamietol, keď dospel k záveru, že povinnému 1) boli podľa zmluvy poskytnuté peňažné prostriedky na účel podnikateľskej činnosti a že tvrdenie povinných v nadväznosti na neplatnosť rozhodcovskej zmluvy nemá v zmluve oporu, keďže súd mal s prihliadnutím
na všetky predložené prílohy preukázanú takú povahu záväzkového vzťahu, ktorá odporuje podstate spotrebiteľského rozhodcovského konania. 4. Proti uzneseniu o zamietnutí návrhu povinného 1) a povinnej 2) na zastavenie exekúcie podali povinní včas sťažnosť, ktorú odôvodnili predovšetkým materiálnou nevykonateľnosťou exekučného titulu, keď povinná 2) spoločne so svojim manželom, povinným 1), mali vystupovať v zmluve o úvere ako spotrebitelia a teda okolnosti uzavretia tohto právneho vzťahu majú spadať do legálnych definícií spotrebiteľských zmlúv, vrátanie zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. Ďalej namietali znenie rozhodcovskej zmluvy a okolnosti jej uzatvorenia a mali za to, že exekučný súd je oprávnený skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy. 5. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Preskúmaním sťažnosti oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka dospel súd k záveru, že bola podaná včas, ale je v celom rozsahu nedôvodná. 6. Sudca po preskúmaní napadnutého uznesenia vyššieho súdneho úradníka dospel k záveru, že skutkový stav veci bol zistený správne, z takto zisteného skutkového stavu bol vyvodený správny právny záver, ktorý bol náležitým spôsobom odôvodnený. Aj keď sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v sťažnosťou napadnutom uznesení a podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku nemusí rozhodnutie obsahovať odôvodnenie, na zdôraznenie správnosti sťažnosťou napadnutého uznesenia reaguje na podstatné argumenty uvedené v sťažnosti povinnej a v návrhu na zastavenie exekúcie. 7. K tvrdeniam povinných uvedeným v návrhu na zastavenie exekúcie a tiež v podanej sťažnosti o tom, že mali postavenie spotrebiteľov a úver im bol poskytnutý ako manželom súd uvádza, že uvedeným tvrdeniam nezodpovedá obsah uzatvorenej zmluvy tak, ako sa správne uvádza v sťažnosťou napadnutom uznesení, na ktorý v podrobnostiach súd odkazuje. Povinný 1) bol v zmluve o revolvingovom úvere č. 222047 - 74276 zo dňa 09. 06. 2015 (ďalej len ,,zmluva“), zreteľne označený ako fyzická osoba oprávnená vykonávať podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia. Povinná 2) bola označená v zmluve ako „Spoludlžník č. 1.“. Rovnako tak aj v samotnom vymedzení predmetu zmluvy, je článku 1.1. uvedené, že ,,Veriteľ poskytne Dlžníkovi na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti peňažné prostriedky v dohodnutej výške...“. Nie sú teda preukázané tvrdenia povinných, že povinný 1) ako dlžník nevystupoval v zmluvnom vzťahu z pozície podnikateľa, keď úver bol poskytnutý na účet povinnej 2) ako fyzickej osobe. K okolnostiam uzatvorenia rozhodcovských zmlúv súd uvádza, že povinný 1) ani povinná 2) nemuseli uzatvoriť s oprávneným zmluvu, pokiaľ oprávnený trval na tom, že úver poskytuje iba na podnikateľské účely a iba pre povinného 1). Na trhu nepochybne pôsobí dostatočné množstvo subjektov poskytujúcich peňažné prostriedky, ktorých služby mohli využiť. Súd považuje za podstatné vymedzenie predmetu zmluvy, pri ktorom má každý jeden subjekt možnosť voľby, či akceptuje ponuku subjektu, alebo nie. Pokiaľ povinní pristúpili na ponuku oprávneného, ktorý ponúkal peňažné prostriedky povinnému 1) len na podnikateľský účel, ktorý bol dostatočne zreteľne v zmluve vymedzený, nemôžu sa následne brániť tvrdením, že ide o nekalú obchodnú praktiku oprávneného, keďže išlo o zmluvnú podmienku oprávneného, ktorá sa týka hlavného predmetu plnenia (porovnaj § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Skutočnosť, na aký účet boli peňažné prostriedky z poskytnutého úveru nie je taktiež rozhodná, nakoľko strana zmluvného vzťahu môže uviesť účet, na aký majú byť peňažné prostriedky poukázané, pričom nie je povinnosťou druhej zmluvnej strany skúmať, o aký účet ide, t.j. môže to byť aj účet tretej osoby, napríklad aj povinnej 2), čo nemení charakter úveru z poskytnutého na podnikanie na poskytnutý na osobnú spotrebu. K tvrdeniu povinnej 2), že ako spoludlžníčka má postavenie fyzickej osoby, nepodnikateľky, súd uvádza, že v danom prípade nejde pri povinnom 1) len o formálne uvedenie identifikačného čísla, nakoľko je uvedené v zreteľnom označení zmluvných strán a taktiež je predmet zmluvy zreteľne uvedený aj v článku 1. uzatvorenej zmluvy. Predmet zmluvy, že išlo o peňažné prostriedky poskytnuté na podnikanie, je zmluvnou podmienkou, ktorá sa týka hlavného predmetu plnenia, teda poskytnutia peňažných prostriedkov a teda ju ani nemožno považovať za nekalú. 8. K tvrdeniam povinného 1) a povinnej 2) v návrhu na zastavenie exekúcie a v sťažnosti, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná a že mohli zmluvu a rozhodcovské zmluvy len ako celok odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým všeobecným zmluvným podmienkam a k okolnostiam jej uzatvorenia súd uvádza, že im odporuje rozhodcovská zmluva č. 222047 - 74276 uzatvorená medzi oprávneným a povinným 1) dňa 09. 06. 2015 a tiež rozhodcovská zmluva č. 222047 - 74276 uzatvorená medzi oprávneným a povinnou 2) dňa 09. 06. 2015, ktoré sú dve samostatné rozhodcovské zmluvy, uzatvorené s každým z povinných zvlášť a v ktorých v článku 2. je uvedené, cit.: „Dlžník
nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom vyhlasuje, že o tejto skutočnosti bol veriteľom jasne a zrozumiteľne informovaný.“, ale predovšetkým skutočnosť, že podľa článku 7., cit.: „Dlžník je oprávnený od tejto rozhodcovskej zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do štrnástich kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy.“. Tvrdenia povinného 1) a povinnej 2) tak nie sú preukázané a v prípade, ak by aj mal povinný 1) v uzatvorenej zmluve s oprávneným postavenie spotrebiteľa (čo preukázané nebolo), forma a znenie rozhodcovskej zmluvy by obstála aj v konfrontácii s normami upravujúcimi vzťahy so spotrebiteľom, keďže od rozhodcovskej zmluvy bolo možné odstúpiť bez nepriaznivých následkov spočívajúcich napríklad v neposkytnutí peňažných prostriedkov, nakoľko v zmluve je uvedená zreteľne možnosť od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť a to aj po poskytnutí peňažných prostriedkov. Pokiaľ ide o tvrdenia povinnej 2), že jej postavenie spoludlžníčky pri úvere poskytnutom jej manželovi na podnikateľské účely, nevylučuje jej postavenie spotrebiteľa, súd uvádza, že rozhodcovská zmluva uzatvorená medzi povinnou 2) a oprávneným spĺňa aj podmienky na ňu kladené podľa noriem upravujúcich spotrebiteľské vzťahy, a exekučný súd ju považuje za uzatvorenú platne. 9. K tvrdeniam o vysokej odplate za poskytnutý úver súd uvádzam, že tieto okolnosti nie je oprávnený preskúmavať, nakoľko exekučný súd v zásade nepreskúmava skutočnosti, ktoré sú predmetom základného konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul a nie je oprávnený vykonávať materiálny prieskum samotného rozhodcovského rozhodnutia. 10. Preskúmaním návrhu povinného 1) a povinnej 2) na zastavenie exekúcie, sťažnosti povinného 1) a povinnej 2) proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, exekučného titulu a rozhodcovských zmlúv uzatvorených medzi oprávneným a povinnými dospel súd k záveru, že exekúcia je vedená na základe vykonateľného exekučného titulu a povinný 1) ani povinný 2) nepreukázali žiadne dôvody, pre ktoré by mala byť exekúcia zastavená. 11. Z uvedených dôvodov sudca podľa § 250 ods. 1 CSP v spojení s § 202 ods. 1 Exekučného poriadku sťažnosť povinného 1) a povinnej 2) proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 71Ek/766/2018 zo dňa 07. 09. 2018 vydanému vyšším súdnym úradníkom zamietol, keď sa stotožnil so záverom, že povinný 1) nemal pri uzatváraní a konaní zo zmluvy uzatvorenej s oprávneným postavenie spotrebiteľa a tak povinný 1) ako aj povinná 2) mali možnosť od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť, preto právomoc rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť spor medzi oprávneným a povinnými bola založená na základe platnej rozhodcovskej zmluvy, a preto bol daný dôvod na zamietnutie návrhu povinného 1) a povinnej 2) na zastavenie exekúcie podľa 61l ods. 3 Exekučného poriadku. 12. O povinným 1) a povinnou 2) uplatnených trovách konania v časti rozhodovania o podanej sťažnosti povinného 1) a povinnej 2) rozhodol súd podľa § 262 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP za použitia čl. 4 ods. 2 CSP tak, že v konaní o povinným 1) a povinnou 2) podanej sťažnosti neúspešný povinný 1) a neúspešná povinná 2) nemá nárok na ich náhradu, nakoľko oprávnenému žiadne trovy v súvislosti s podanou sťažnosťou nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP) . Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).