Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Ek-1397-2018.pdf
PDF · 77.97 KB
Case nature
Subarea
10Ek/1397/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: D.W. T. T., L.. XX.X.XXXX, P. J. P. X.C. XXXX/XX, XXX XX D. L. E., proti povinnému: C. D., L.. XX.X.XXXX, P. J. P. X.C. XXXX/XX, XXX XX D. L.Á. E., o vymoženie výživného, o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku z a m i e t a.
II. Oprávnený n e m á n á r o k na náhradu trov exekučného konania.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 29.09.2018 domáhal od povinného vymoženia zameškaného výživného vo výške 121,72 Eur a bežného výživného vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, a to na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves, č. k. 16P/6/10-66 zo dňa 06.04.2010 (ďalej len „rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 06.04.2010“). Exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 09.04.2010. Okrem iného sa oprávnený domáhal vymoženia trov konania vo výške 16,50 Eur. Exekučný titul, na podklade ktorého mu takýto nárok vznikol oprávnený súdu nepredložil.
2. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.
3. Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak zistí rozpor návrhu alebo exekučného titulu s týmto zákonom.
4. Podľa § 53 ods. 4 Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne celkom alebo sčasti. Z dôvodu podľa odseku 3 písm. g) zamietne návrh v časti opakujúceho sa príslušenstva, na ktoré vznikol nárok po vykonateľnosti exekučného titulu.
5. Podľa § 48 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá.
6. Podľa § 48 ods. 3 písm. b) bod č. 1. Exekučného poriadku, návrh na vykonanie exekúcie sa podáva príslušnému súdu a musí obsahovať označenie oprávneného a povinného; ak je účastníkom konania fyzická osoba, označuje sa menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu a dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom.
7. Podľa § 48 ods. 3 písm. c) Exekučného poriadku, návrh na vykonanie exekúcie sa podáva príslušnému súdu a musí obsahovať označenie zástupcu oprávneného, a ak návrh podáva viacero oprávnených, označenie spoločného zástupcu oprávnených.
8. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 36/2005 z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“), súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
9. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
10. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
11. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
12. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
13. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
14. Podľa § 65 ods. 2 Zákona o rodine, súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
15. Exekučným titulom bola stanovená vyživovacia povinnosť povinného nasledovne: „Súd mení rozsudok tunajšieho súdu č. k. 13P 360/2007-32 zo dňa 19.03.2008 a to tak, že znižuje výživné otca na mal. Matúša (mal. C. D., K.. L.. XX.XX.XXXX, bytom u oprávneného - matky, - pozn. súdu, ďalej len ako „maloleté dieťa“) zo sumy 1.700,- SK mesačne na sumu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, počnúc od 1.2.2010, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.“
16. Súd po oboznámení sa s návrhom na vykonanie exekúcie a jeho prílohami zistil, že v návrhu na vykonanie exekúcie je ako oprávnená osoba uvedená matka, ktorá bola exekučným titulom určená za osobu, k rukám ktorej je otec povinný platiť výživné vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.
17. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona. Pokiaľ je dieťa maloleté, návrh na vykonanie exekúcie pre vymáhanie výživného voči jednému z rodičov je v mene dieťaťa oprávnený podať a v konaní ho zastupovať zákonný zástupca - rodič, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Výživné je však nárokom dieťaťa a nie rodiča, ktorý dieťa zastupuje. Platí to aj v prípade, keď súd v základnom konaní svojím rozhodnutím určil, že povinný rodič má platiť výživné maloletého dieťaťa do rúk druhého rodiča Takýmto rozhodnutím súd vymedzil subjekt (tzv. platobné miesto), ktorému sa výživné poukazuje, keďže ho nemožno plniť do rúk subjektu nespôsobilého na právne úkony (maloletého dieťaťa). Takýmto vymedzením rodiča prijímajúceho výživné v mene dieťaťa nespôsobilého na právne úkony nedochádza k prechodu výživného na tohto rodiča.
18. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je zákonnou povinnosťou, ktorá v sebe zahŕňa právo dieťaťa na výživu a s tým korešpondujúcu povinnosť obidvoch rodičov dieťa vyživovať. Z povahy výživného vyplýva, že právo na výživné je osobným právom dieťaťa, nie rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Ak si vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, určenú právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou, povinný rodič neplní, dieťa má právo domáhať sa splnenia tejto povinnosti jej núteným výkonom. Pri vymáhaní pohľadávky výživného je teda oprávneným dieťa, v prospech ktorého je výživné priznané a povinným je rodič, ktorému bola uložená povinnosť platiť výživné. Pri zastupovaní maloletého dieťaťa v exekučnom konaní na vymoženie výživného od povinného rodiča sa pripúšťa, aby pri podaní návrhu na exekúciu zastupoval dieťa druhý rodič (R21/1981).
19. Súd má za preukázané, že v návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 29.09.2018 bola v časti A) Účastníci konania a ich zákonní zástupcovia - oprávnení - ako oprávnená uvedená matka maloletého dieťaťa, ktorá však nebola oprávnená požadovať splnenie nároku z exekučného titulu. Pri vymáhaní výživného je oprávneným dieťa, ktoré má právo domáhať sa splnenia vyživovacej povinnosti jej núteným výkonom. Jeho rodič v tomto prípade matka maloletého dieťaťa sa v návrhu na vykonanie exekúcie uvádza ako zákonný zástupca oprávneného, ktorým je maloleté dieťa.
20. S poukazom na vyššie uvedené možno konštatovať, že v danom prípade došlo zrejme k nesprávnemu pochopeniu postavenia matky v relevantných hmotno-právnych i procesno-právnych vzťahoch. Výživné nie je výsledkom realizácie právneho vzťahu, ktorého by matka dieťaťa bola subjektom v postavení oprávneného. Oprávneným z výživného podľa tretej časti prvej hlavy prvého oddielu Zákona o rodine (§ 62 - § 65) sú výlučne deti. To sa potom odráža v rovine procesno-právnej tak, že aktívne vecne legitimovanými v exekučnom konaní, v ktorom sa vymáha zameškané výživné, sú len deti. Iba z dôvodu nedostatku spôsobilosti maloletých detí na procesno-právne úkony (teda nedostatku procesnej legitimácie) je potrebné, aby boli zastúpené rodičom, ktorý ich je oprávnený zastupovať.
21. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie zistil rozpor návrhu na vykonanie exekúcie s § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, preto v súlade s citovaným ustanovením § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, návrh na vykonanie exekúcie zamietol.
22. K vymoženiu trov konania vo výške 16,50 Eur, ktoré oprávnený nepodložil exekučným titulom súd uvádza, že exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Nakoľko rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 06.04.2010 takúto povinnosť povinnému neuložil, oprávnená si tento nárok nie je oprávnená v tomto exekučnom konaní vymáhať, inak má súd povinnosť návrh na vykonanie exekúcie v tejto časti zamietnuť.
23. Podľa § 48 ods. 6 prvá veta Exekučného poriadku, exekučný titul a verejné listiny sa pripájajú k návrhu na vykonanie exekúcie ako pôvodný elektronický dokument, ktorý je autorizovaný, alebo ako elektronický dokument, ktorý vznikol zaručenou konverziou pôvodného dokumentu v listinnej podobe.
24. Súd tiež poukazuje na povinnosť oprávneného v zmysle § 48 ods. 6 Exekučného poriadku pripojiť k návrhu na vykonanie exekúcie exekučný titul ako pôvodný elektronický dokument, ktorý je autorizovaný, alebo ako elektronický dokument, ktorý vznikol zaručenou konverziou pôvodného dokumentu v listinnej podobe, pričom v danom prípade konštatuje, že exekučný titul nespĺňa takto zákonom požadovanú formálnu náležitosť. K uvedenému súd poukazuje, že takýto nedostatok exekučného titulu síce možno konvalidovať postupom podľa § 52 ods. 1 Exekučného poriadku, a to výzvou na odstránenie vád návrhu na vykonanie exekúcie, a contrario týmto postupom však nemožno odstrániť taký nedostatok konania, ktorým je aktívna exekučná legitimácia. Súd z uvedeného dôvodu považoval výzvu na odstránenie vád návrhu za neúčelnú.
25. Podľa § 35 ods. 1) Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania oprávnený. Po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie sú účastníkmi konania oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekútora, účastníkom konania je aj exekútor.
26. V zmysle § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
27. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
28. Keďže k zamietnutiu návrhu na vykonanie exekúcie došlo v čase pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, keď iba oprávnený je účastníkom exekučného konania, a teda náhradu trov mu nie je od koho priznať, a okrem toho sám oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie s vadou, pre ktorú súd poverenie na vykonanie exekúcie nevydal, t.j. ide o dôvod, ktorý možno pričítať oprávnenému, súd rozhodol tak, že oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.