Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_45Sa-24-2017.pdf
PDF · 120.2 KB
Case nature
Area
Subarea
45Sa/24/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v konaní pred sudkyňou Mgr. Monikou Kadlicovou v právnej veci žalobkyne: P. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXX, XXX XX V., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava 1, o žalobe v sociálnych veciach na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 31.05.2017, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia
1. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.11.2016 podľa ustanovení podľa ustanovení § 73, § 112 ods. 4 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení, príp. „ZSP“) znížila žalobkyni sumu invalidného dôchodku od 20. januára 2017 na 137,80 Eur mesačne. Správny orgán prvého stupňa vychádzal z obsahu posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka U. zo dňa 02.11.2016, podľa ktorého žalobkyňa je invalidná podľa § 71 ods. 1 ZSP, pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia od 02.11.2016 určená na 50 %. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - II. zo dňa 16.02. 2017 bola žalobkyni podľa § 73, § 112 ods. 4 a 6,§ 82, § 293dq a § 293dr zákona o sociálnom poistení znížená suma invalidného dôchodku od 20.01.2017 na 141,80 Eur. 2. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ako orgán príslušný na rozhodovanie o odvolaní podľa § 215 ods. 4 ZSP vydal podľa § 218 ods. 2 ZSP rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 31.05.2017, ktorým v celom rozsahu zamietol odvolanie žalobkyne podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.11.2016 vo veci zníženia sumy invalidného dôchodku v spojení so zmenovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - II. zo dňa 16.02. 2017 a prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie potvrdil. Rozhodnutie žalovanej bolo žalobkyni doručené do vlastných rúk dňa 09.06.2017. 3. Potvrdenie zníženia sumy invalidného dôchodku žalovaná dôvodila zmenou miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou žalobkyne zo 75 % na 50 %. Pri stanovení miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť žalovaná vychádzala z posúdenia zdravotného stavu žalovanej pri kontrolnej lekárskej prehliadke zo dňa 02.11.2016, ako i z lekárskych posudkov vypracovaných na základe podaného odvolania posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka U. dňa 19.12.2016 a posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Bratislave dňa 09.03.2017, výsledkom ktorých boli zhodné závery o zmene miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne zo 75 % na 50 %.
4. Žalovaná v napadnutom rozhodnutí konštatovala podstatné skutočnosti vzniku a vývoja invalidity žalobkyne, ktoré boli podkladom výroku preskúmavaného rozhodnutia. Žalobkyňa je invalidná s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75 % od roku 2013. Žalobkyni bol koncom roka 2012 zistený a histologicky potvrdený nádor v ľavom prsníku (multicentrický karcinóm ľavého prsníka pT1cpN0M0 G2). Vo februári 2013 bol žalobkyni operačne odstránený ľavý prsník a lymfatické uzliny z ľavej podpazušnej jamky. Po operácii absolvovala rehabilitačnú liečbu, od 13.03.2013 do 27.07.2013 jej bola aplikovaná chemoterapia a od 10.07.2013 do 13.08.2013 aj rádioterapia hospitalizačnou formou na oddelení radiačnej onkológie vo Všeobecnej nemocnici A.. Od septembra 2013 bola zahájená hormonálna liečba, ktorá stále trvá. V máji 2014 bola žalobkyňa znovu hospitalizovaná na gynekologickom oddelení Nemocnice s poliklinikou v U. pre recidívu karcinómu ľavého prsníka v operačnej jazve, nádor bol odstránený, histologicky potvrdený zhubný charakter, avšak bez potreby následnej špecifickej protinádorovej liečby. Podľa opakovaných kontrolných onkologických vyšetrení zo septembra 2016, zo dňa 15.12.2016 a 25.01.2017 ja žalobkyňa v remisii, nie sú prítomné prejavy recidívy ochorenia, stav vyžaduje len pravidelné kontroly - na kontroly chodí v 3-masačných intervaloch. Od septembra 2016 začala žalobkyňa chodiť k psychiatrovi pre úzkostne depresívnu poruchu a neurasténiu, je na medikamentóznej liečbe. Pri posudzovaní zdravotného stavu posudkovým lekárom žalovanej žalobkyňa uviedla, že má problémy s únikom moču, ale urologické vyšetrenie nedoložila, preto nie je možné navýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre ostatné ochorenia. Ohľadom návštev žalobkyne u psychiatra žalovaná v napadnutom rozhodnutí uviedla, že táto liečba je len od decembra 2016. Po kompletnom posúdení predloženej zdravotnej a spisovej dokumentácie, ako aj aktuálneho zdravotného stavu žalobkyne, určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % žalovaná dôvodila skutočnosťou, že onkologické ochorenie je už druhý rok v remisii, nie sú prítomné prejavy recidívy ochorenia, stav vyžaduje len pravidelné kontroly. 5. V odvolacom konaní posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej pri posúdení zdravotného stavu žalobkyne vychádzal z nasledovných lekárskych správ predložených žalobkyňou: z onkologického vyšetrenia zo dňa 24. augusta 2016, z CT hrudníka, abdomén a MP zo dňa 7. apríla 2016, z marnografického vyšetrenia zo dňa 19. januára 2016, z psychiatrického vyšetrenia zo dňa 5. decembra 2013, 21. decembra 2016, 13. januára 2017 a 10. februára 2017, z CT vyšetrenia brucha a panvy zo dňa 7. apríla 2016, z MRI vyšetrenia mozgu zo dňa 18. januára 2017, z MR vyšetrenia LS chrbtice zo dňa 17. januára 2017, z neurologického vyšetrenia zo dňa 12. decembra 2016 a onkologického vyšetrenia zo dňa 15. decembra 2016 a 25. januára 2017. 6. K lekárskym správam predloženým v priebehu odvolacieho administratívneho konania žalovaná uviedla, že žalobkyňa po posúdení zdravotného stavu posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Bratislave doručila Sociálnej poisťovni, ústredie lekárske správy z ambulancie klinickej onkológie zo dňa 29.11.2016 a 25.01.2017 a z nich vyplývajúce diagnostické závery (zhubný nádor strednej časti prsníka) vyhodnotila ako totožné s diagnostickými závermi uvedenými v lekárskych správach z onkologických vyšetrení zo dňa 15.12.2016 a 25.01.2017. Ďalej žalovaná v napadnutom rozhodnutí konštatovala, že lekársku správu z 25.01.2017 žalobkyňa doložila už pri vyšetrení zdravotného stavu posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Bratislave dňa 09.03.2017. 7. Na základe predložených lekárskych správ a na základe vyšetrenia zdravotného stavu žalobkyne posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne určil choroby ženských pohlavných orgánov, zhubný nádor prsníka, po stabilizácii zdravotného stavu (spravidla po dvoch rokoch) podľa kapitoly XIII, položky 2, písmena e) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozmedzí 30 % - 50 %, pričom mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne v porovnaní so zdravou fyzickou osobou určil na hornej hranici 50 %.
II. Žaloba a jej dôvody
8. Žalobkyňa podala proti rozhodnutiu žalovanej včas správnu žalobu, zo dňa 07.07.2017, doručenú Krajskému súdu v Bratislave dňa 14.07.2017, ktorou sa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 31.05.2017. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 4Sa/60/2017-16 zo dňa 04.08.2017, právoplatným dňa 17.08.2017, postúpil vec podľa § 18 ods. 2 Správneho súdneho poriadku príslušnému Krajskému súdu v Trnave. 9. Žalobkyňa podanie žaloby dôvodila tvrdením, že jej zdravotný stav sa nezlepšuje. Uviedla, že dňa 28.06.2017 absolvovala ďalšie lekárske vyšetrenie v psychiatrickej ambulancii v V. z dôvodu ťažkej bolesti v ľavom podpazuší, v ľavej parietálnej oblasti hlavy, pričom lekársku správu z tohto vyšetrenia pripojila k podanej žalobe. Poznamenala, že k odvolaciemu administratívnemu konaniu predložila
kompletne všetky lekárske správy z onkologického vyšetrenia, z CT hrudníka, abdomén a MR, z mamografického vyšetrenia, z psychiatrického vyšetrenia, z CT vyšetrenia brucha a panvy, vyšetrenia mozgu, z MR vyšetrenia LS chrbtice, z neurologického vyšetrenia, ako aj z onkologického vyšetrenia, kde boli preukázané choroby pohlavných orgánov i zhubný nádor prsníka. V tejto súvislosti žalobkyňa uviedla, že i napriek vyššie uvedeným skutočnostiam, po posúdení predloženej zdravotnej a spisovej dokumentácie jej bola určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % vzhľadom na skutočnosť, že onkologické ochorenie je v remisii, nie sú prítomné recidívy ochorenia, pričom neboli posúdené ostatné ochorenia žalobkyne. 10. Okrem uvedeného k žalobe bola priložená fotokópia lekárska správa z vyšetrenia z ambulancie klinickej onkológie Nemocnice s poliklinikou Svätého Lukáša v U. zo dňa 24.05.2017 a z rádiodiagnostického oddelenia zo dňa 07.04.2016.
III. Vyjadrenia žalovanej a žalobkyne
11. Žalovaná v písomnom vyjadrení navrhla, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 12. Zopakovala priebeh administratívnych konaní pred správnymi orgánmi oboch stupňov, a s poukazom na skutkové zistenia vyplývajúce z obsahu administratívneho spisu a lekárskych posudkov k zdravotnému stavu žalobkyne zotrvala na správnosti dôvodov preskúmavaného rozhodnutia. 13. Podľa žalovanej žalobná námietka napádajúca neposúdenie ostatných ochorení žalobkyne je bezpredmetná vzhľadom na lekárske správy použité v administratívnom konaní, na základe ktorých sa určilo rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne. Žalovaná poukázala na to, že posudkový lekár sociálneho poistenia vychádzal aj z predložených lekárskych správ z CT vyšetrenia hrudníka, abdomén a MR zo dňa 07.04.2016, z mamografického vyšetrenia zo dňa 19.01.2016, z psychiatrického vyšetrenia zo dňa 05.12.2013, z 21.12.2016, 13.01.2017 a z 10.02.2017, z CT vyšetrenia brucha a panvy zo dňa 07.04.2016, z MRI vyšetrenia mozgu z 18.01.2017, z MR vyšetrenia LS chrbtice zo 17.01.2017, z neurologického vyšetrenia zo dňa 12.12.2016. Ďalej žalovaná uviedla, že v odvolacom konaní posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej pri posúdení zdravotného stavu žalobkyne dňa 09.03.2017 prihliadol aj na lekárske správy z onkologického vyšetrenia zo dňa 12.12.2016, 25.01.2017 a 24.08.2016. 14. K lekárskej správe z ambulancie klinickej onkológie z 29.11.2016, ktorú žalobkyňa predložila k správnej žalobe, žalovaná uviedla, že žalobkyňa mala možnosť túto správu predložiť pri posúdení jej zdravotného stavu posudkovými lekármi sociálneho poistenia žalovanej realizovaných v dňoch 19.12.2016 a 09.03.2017. 15. Ohľadom odborných lekárskych správ z ambulancie klinickej onkológie zo dňa 24.05.2017 a z psychiatrickej ambulancie zo dňa 28.06.2017, z rádiodiagnostického oddelenia zo dňa 07.04.2016, ktoré žalobkyňa pripojila k správnej žalobe až po vydaní preskúmavaného rozhodnutia, žalovaná uviedla, že zhoršenie zdravotného stavu môže žalobkyňa riešiť opakovaným podaním žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku, nakoľko v čase posudzovania zdravotného stavu žalobkyne posudkový lekár žalovanej zhodnotil zdravotný stav žalobkyne na základe vtedy dostupných lekárskych nálezov. 16. Dňa 03.07.2018 bola tunajšiemu súdu doručená žalobkyňou zaslaná prepúšťacia správa z Nemocnice s poliklinikou Svätého Lukáša v U. zo dňa 23.04.2018, v ktorej bol dokumentovaný výkon operácie na obličke - punkcia cysty na ľavej obličke a následná sklerotizácia a bolo konštatované prepustenie žalobkyne do ambulantnej starostlivosti v dobrom klinickom stave s odporučením kontroly o štrnásť dní na urologickej ambulancii. 17. Žalobkyňa v replike, doručenej tunajšiemu súdu dňa 28.09.2018, na vyjadrenie žalovanej zotrvala na dôvodoch podanej správnej žaloby. 18. Žalovaná sa v lehote určenej správnym súdom k obsahu repliky žalobkyne nevyjadrila.
IV. Relevantná právna úprava
19. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 20. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
21. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci. 22. Podľa § 120 písm. a) až c) SSP správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci, b) rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) alebo c) rozhoduje podľa § 192. 23. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 24. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 25. Podľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. 26. Podľa § 203 ods. 1 SSP rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. 27. Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 28. Podľa § 71 ods. 1 ZSP poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 29. Podľa § 71 ods. 2 ZSP dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. 30. Podľa § 71 ods. 3 ZSP pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 31. Podľa § 71 ods. 4 ZSP pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
32. Podľa § 71 ods. 5 ZSP miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. 33. Podľa § 71 ods. 6 ZSP miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. 34. Podľa § 71 ods. 7 ZSP jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. 35. Podľa § 71 ods. 8 ZSP mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. 36. Podľa § 71 ods. 10 ZSP dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 37. Podľa § 184 ods. 5 ZSP Žiadosť o priznanie dávky sa podáva na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou. Fyzická osoba uvedená v odseku 1 je povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku a nárok na jej výplatu spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou. Písomné oznámenie o zaradení poistenca do evidencie uchádzačov o zamestnanie sa považuje za žiadosť o dávku v nezamestnanosti. 38. Podľa § 112 ods. 4 ZSP výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky. 39. Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, ktorá upravuje percentuálnu mieru poklesu zárobkovej činnosti podľa druhu zdravotného postihnutia orgánov a systémov, položky 2 Kapitoly XIII -
choroby ženských pohlavných orgánov Zhubný nádor prsníka, písm. e) je miera poklesu zárobkovej činnosti pre prípad stabilizácie zdravotného stavu (spravidla po dvoch rokoch) stanovená v rozmedzí od 30 % do 50 %. 40. Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, ktorá upravuje percentuálnu mieru poklesu zárobkovej činnosti podľa druhu zdravotného postihnutia orgánov a systémov, položky 2 Kapitoly XIII - choroby ženských pohlavných orgánov Zhubný nádor prsníka, písm. c) je miera poklesu zárobkovej činnosti pre prípad po odstránení zhubného nádoru v pokročilých štádiách - po odstránení prsníka s exenteráciou axily, počas onkologickej liečby stanovená v rozmedzí od 75 % do 80 %.
V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom
41. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej, priebeh administratívneho konania predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), súc neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 2 písm. d/ SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP), pričom na prejednanie veci nariadil z dôvodu podľa § 107 ods. 1 písm. d) SSP pojednávanie, ktorého sa zúčastnili obaja účastníci konania a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. 42. Na pojednávaní žalobkyňa zotrvala na podanej žalobe a navrhla napadnuté rozhodnutie žalovanej zrušiť. Dôrazne poukázala na to, že v lekárskych správach je uvedené, že u nej pretrváva vysoké riziko recidívy ochorenia. Zároveň poukázala na to, že v na odbornom lekárskom vyšetrení vykonanom dňa 29.11.2016 bolo lekárom konštatované pretrvávanie vysokého rizika recidívy ochorenia, avšak už o mesiac neskôr na odbornom vyšetrení dňa 25.01.2017 lekár konštatoval stav bez príznakov recidívy. 43. Žalovaná v reakcii na vyjadrenie žalobkyne uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomného vyjadrenia k žalobe zo dňa 29.12.2017 a žiada žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 44. Správny súd posúdil obsah žaloby neformálne a z jej obsahu zistil, že žalobkyňa požaduje preskúmanie zákonnosti postupu správnych orgánov oboch stupňov z dôvodu nedostatočne zisteného skutočného stavu vo vzťahu k ďalším zisteným ochoreniam žalobkyne a pretrvávajúcemu riziku recidívy nádorového ochorenia. 45. V nadväznosti na dôvody žaloby a na požiadavky zákonnosti rozhodnutia vydaného orgánom verejnej správy podľa § 209 zákona o sociálnom poistení, správny súd súdny prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia zameral predovšetkým na posúdenie, či toto bolo vydané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, či vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a či je jeho výrok dostatočne a zrozumiteľne odôvodnený. 46. V predmetnej veci bolo podstatným podkladom na vydanie preskúmavaného rozhodnutia o zmene výšky invalidného dôchodku žalobkyne zistenie aktuálneho zdravotného stavu žalobkyne pre potreby určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne. Od miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, stanovenej na základe posúdenia zdravotného stavu žalobkyne, závisí i výška invalidného dôchodku, pokiaľ by bol nárok naň priznaný. Pre určenie vzniku invalidity podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je potrebné, aby mala žalobkyňa pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 47. Správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že pre účely určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou bol na základe odborných lekárskych správ a záznamov obsiahnutých v administratívnom spise, predložených žalobkyňou a na základe lekárskeho vyšetrenia posudkovými lekármi sociálneho zabezpečenia posúdený zdravotný stav žalobkyne celkom tri krát v priebehu preskúmavaného administratívneho konania - dňa 02.11.2016, 19.12.2016 a dňa 09.03.2017. 48. Posudkoví lekári sociálneho poistenia posudzovali dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav žalobkyne na základe zdravotnej dokumentácie, odborných lekárskych záznamov a nálezov predložených žalobkyňou (§ 184 ods. 5 ZSP), ako aj na základe vlastného vyšetrenia a pohovoru so žalobkyňou (§ 71 ods. 4 ZSP). Ďalej z obsahu administratívneho spisu, z lekárskych posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia, ako aj z obsahu preskúmavaného rozhodnutia, má správny súd za preukázané, že žalovaná pri posúdení zdravotného stavu žalobkyne pre účely určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť komplexne vyhodnotila zdravotnú dokumentáciu ohľadom genézy rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobkyne, ako aj iných zistených a liečených ochorení, prihliadala na odborné lekárske správy z vyšetrení zdravotného stavu žalobkyne, ktoré v čase posudzovania zdravotného stavu žalobkyne boli lekárom sociálneho poistenia dostupné (ako lekárske
záznamy z odborných vyšetrení hrudníka, mozgu, LS chrbtice, neurologického vyšetrenia, abdomén a MP, z onkologických vyšetrení a z psychiatrického vyšetrenia). 49. Z obsahu nespochybnených lekárskych správ jednoznačne vyplýva, že liečba primárneho onkologického ochorenia bola ukončená pred dva a pol rokom od realizácie kontrolného lekárskeho posúdenia zdravotného stavu žalobkyne a v priebehu uvedenej doby nedošlo k recidíve predmetného ochorenia a v čase kontrolnej lekárskej prehliadky mohlo byť jednoznačne konštatované zlepšenie zdravotného stavu (remisia - z medicínskeho hľadiska v danom prípade vymiznutie príznakov choroby) oproti obdobiu v čase liečby rozhodujúceho zdravotného postihnutia po realizácii potrebných operačných výkonov. Z obsahu lekárskych posudkov a obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že v rámci odvolacieho konania žalovaná pred vydaním druhostupňového rozhodnutia vyhodnotila aj obsah lekárskych nálezov, ktoré žalobkyňa dodatočne predložila odvolaciemu orgánu až po vykonaní posúdenia jej zdravotného stavu posudkovým lekárom sociálneho poistenia žalovanej, pričom diagnostické závery sa neodlišovali od lekárskych správ, ktoré boli podkladom pre posúdenie zdravotného stavu posudkovými lekármi sociálneho poistenia. V tomto ohľade správny súd nevzhliadol zanedbanie povinnosti žalovanej na zistenie skutočného stavu veci vo vzťahu k posúdeniu zdravotného stavu žalobkyne. 50. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne posudkoví lekári sociálneho poistenia žalovanej určili choroby ženských pohlavných orgánov, zhubný nádor prsníka, po stabilizácii zdravotného stavu (spravidla po dvoch rokoch) podľa kapitoly XIII, položky 2, písmena e) prílohy č. 4 ZSP, pre ktorú zákon stanovuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozpätí od 30% do 50%. 51. Na základe posúdenia zdravotného stavu žalobkyne bola posudkovými lekármi sociálneho poistenia zhodne stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne 50 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, t. j. na hornej hranici percentuálneho rozpätia stanoveného zákonom o sociálnom poistení. 52. Vo vzťahu k ďalším ochoreniam žalobkyne sa žalovaná zároveň venovala aj dokumentovanej psychiatrickej liečbe žalobkyne, začatej v decembri 2016 a žalobkyňou spomenutým urologickým problémom, ku ktorým žalobkyňa nedoložila žiadne lekárske nálezy a správy z odborných vyšetrení. Lekárske posudky posudkových lekárov sociálneho poistenia v danej veci obsahovo nie sú v rozpore s predloženou zdravotnou dokumentáciou a odbornými lekárskymi správami, z ktorých ohľadom iných ochorení žalobkyne nevyplýva taká dlhodobá závažnosť ostatných zdravotných postihnutí, ktorá by mohla ovplyvňovať pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne. Možno konštatovať, že žalovaná v danom prípade so zreteľom na posúdenie závažnosti ďalších ochorení žalobkyne dospela k správnemu záveru o nesplnení zákonných podmienok predpokladaných ustanovením § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení na zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne o ďalších 10 % . 53. V nadväznosti na zistený zdravotný stav žalobkyne a s ohľadom na jej rozhodujúce zdravotné postihnutie, obsahom lekárskeho posudku zo dňa 09.03.2017 je aj pracovná rekomandácia, v zmysle ktorej posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej pre žalobkyňu odporučil vykonávať prácu len v prostredí bez nadmernej fyzickej a psychickej záťaže, dvíhania ťažkých bremien a bez preťažovania ľavej hornej končatiny, pričom odporučil vykonávať prácu primeranú veku, ako ľahké pomocné práce na skrátený pracovný úväzok. 54. Pokiaľ ide o odborné lekárske nálezy z vyšetrení zdravotného stavu žalobkyne realizovaných po vydaní žalobou preskúmavaného rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej, ktoré žalobkyňa zaslala správnemu súdu spolu so žalobou, resp. nepredložila ich v administratívnom konaní (psychiatrické vyšetrenie zo dňa 28.06.2017, vyšetrenie v ambulancii klinickej onkológie zo dňa 24.05.2017, z rádiodiagnostického oddelenia zo dňa 07.04.2016) a ďalšie, ktoré následne zaslala do súdneho spisu (prepúšťacia správa z Nemocnice s poliklinikou Svätého Lukáša v Galante zo dňa 23.04.2018, v ktorej bol dokumentovaný výkon operácie na obličke), tieto správny súd nemôže využiť na súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovanej. Predmetné vyšetrenia boli realizované, resp. lekárske správy predložené až po vydaní žalobou napadnutého rozhodnutia, a teda ich závery nemohli tvoriť podklad pre posúdenie zdravotného stavu posudkovými lekármi sociálneho poistenia (§ 71 ods. 4 ZSP v spojení s § 153 ods. 1 písm. b/, ods. 3 písm. a/, a ods. 5 a 8 ZSP), ani podklad na vydanie žalobou napadnutého rozhodnutia (§ 209 ods. 4 ZSP). Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, a preto správny súd nevykonáva odborné posúdenie zdravotného stavu účastníkov konania súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov sociálneho poistenia, ktoré v zmysle § 153 zákona o sociálnom poistení prináleží lekárom sociálneho poistenia. Keďže v konaniach o žalobách v sociálnych veciach je správny súd viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom v priebehu preskúmavaného
administratívneho konania (§ 119 SSP v spojení s § 120 písm. a/ až c/ SSP a contrario), na predmetné dodatočne predložení lekárske nálezy z odborných vyšetrení zdravotného stavu žalobkyne správny súd neprihliadol, ani ho v rámci súdneho prieskumu zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia nevyhodnocoval. 55. S prihliadnutím na vyššie uvedené okolnosti prípadu správny súd prijal záver, že žalovaná mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne posúdila v súlade s kritériami stanovenými v § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení. Vychádzala z predložených lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, z lekárskych nálezov z odborného lekárskych vyšetrení, vlastného vyšetrenia zdravotného stavu žalobkyne, ako aj zo zhodnotenia liečby a stabilizácie rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobkyne (§ 71 ods. 6 citovaného zákona). 56. Vo vzťahu k podkladom preskúmavaného rozhodnutia žalovanej správny súd uvádza, že o objektívnosti, o odbornej úrovni a o úplnosti záverov lekárskych posudkov, vypracovaných posudkovými orgánmi žalovanej, správny súd nemá dôvod pochybovať. Samotné tvrdenie žalobkyne o jej subjektívnom vnímaní zdravotných ťažkostí a o jej poukaze na vysoké riziko recidívy onkologického ochorenia, nepostačujú k prijatiu záveru o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave žalobkyne, na základe ktorého by bolo odôvodnené bez ďalších podkladov z odborných lekárskych vyšetrení konštatovať splnenie zákonných podmienok na určenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne o viac ako určených 50 %. 57. Hoci žalobkyňa kládla dôkaz na konštatovanie rizika recidívy rozhodujúceho zdravotného nádorového ochorenia (riziko znovu objavenia príznakov ochorenia) obsiahnuté v lekárskych správach, tento stav, t. j. existencia potenciálneho rizika znovu objavenia onkologického ochorenia, nie je ako kritérium pre účely určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v zákone upravené. V danom prípade bolo vo vzťahu k rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu žalobkyne podstatné, že v čase opätovného posúdenia zdravotného stavu žalobkyne už neboli splnené podmienky na ponechanie 75 % miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá bola určená v čase po odstránení zhubného nádoru v pokročilých štádiách - po odstránení prsníka s exenteráciou axily a počas onkologickej liečby žalobkyne, ktorej zodpovedala miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozpätí od 75 % do 80%. Avšak po stabilizácii zdravotného stavu žalobkyne, po viac ako dva a pol roku od ukončenia onkologickej liečby, čo bolo lekárskymi správami z odborných vyšetrení preukázané, nie je možné podľa zákona o sociálnom poistení určiť mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vyššiu ako určených 50 %, t. j. na hornej hranici percentuálneho rozpätia, prislúchajúcej pre príslušnú položku 2 písm. e) XIII. Kapitoly prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. 58. Na základe uvedeného správny súd konštatuje zákonnosť postupu žalovanej, keď po zistení zmien podstatných skutkových okolností (skutočností rozhodujúcich na nárok na výplatu dávky) v súlade s ustanovením § 112 ods. 4 ZSP rozhodla po vyhodnotení riadne zisteného skutočného stavu veci, spočívajúceho okrem iného i v posúdení zdravotného stavu žalobkyne, o znížení sumy jej invalidného dôchodku. 59. Zároveň správny súd dodáva, že preskúmavané právoplatné rozhodnutie žalovanej nevylučuje možnosť, aby žalobkyňa opätovne požiadala o prehodnotenie jej zdravotného stavu a o nové preskúmanie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ak by v budúcnosti došlo k významnému zhoršeniu jej zdravotného stavu. 60. Správny súd po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti správnych rozhodnutí oboch stupňov, ako aj postupu predchádzajúceho ich vydaniu, nezistil závažné porušenie zákona, ani porušenie práv a právom chránených záujmov žalobkyne, na základe ktorých by bolo potrebné preskúmavané rozhodnutia zrušiť, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol (§ 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP). 61. Právo na plnú náhradu trov konania správny súd úspešnej žalovanej nepriznal, nakoľko si žiadne neuplatnila a ani jej žiadne nevznikli, pričom žalovanému orgánu štátnej správy možno priznať trovy konania iba výnimočne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. (§ 445 ods. 2 SSP) Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 ods. 2 SSP)
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).