Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Uznesenie_10Co-22-2018.pdf
PDF · 87.81 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/22/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Terézie Mecelovej v právnej veci žalobkyne: CD Consulting s.r.o., Příkop 843/4, Zábrdovice, Brno, Česká republika, IČO: 264 29 705, proti žalovanej: Y. O., nar. XX. X. XXXX, bytom M., M. XX, o 696,71 eur a iné, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 25. novembra 2016 č. k. 18C/172/2014-97 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti o uložení povinnosti zaplatiť úrok vo výške 0,25% denne zo sumy 716,71 eur od 28.1.2010 do 19.3.2010 a úrok vo výške 6% ročne zo sumy 716,71 eur od 19.3.2010 do 19.10.2012 a zo sumy 696,71 od 20.10.2012 do zaplatenia a v časti náhrady trov konania r u š í a vec vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie čiastočne zastavil konanie o úrok vo výške 0,19% denne zo sumy 716,71 eur od 28. januára 2010 do 19. októbra 2012 a zo sumy 696,71 eur od 20. októbra 2012 do zaplatenia. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 696,71 eur, úrok vo výške 0,25% denne zo sumy 716,71 eur od 28. januára 2010 do 19. marca 2010 a 6%-ný ročný úrok zo sumy 716,71 eur od 19. marca 2010 do 19. októbra 2012 a zo sumy 696,71 eur od 20. októbra 2012 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 2,39 eur, pričom žalovanej povolil mesačné splátky vo výške 30 eur, splatné do 25. dňa v mesiaci, pod následkom straty výhody splátok v prípade omeškania i len jednej splátky. Návrh v časti o zaplatenie úroku 0,06% denne zo sumy 716,71 eur od 19. marca 2010 do 19. októbra 2012 a zo sumy 696,71 eur od 20. októbra 2012 do zaplatenia zamietol. Žalovanej náhrada trov konania priznaná nebola. Rozhodnutie odôvodnil článkom 2 ods. 1, čl. 3 ods. 1, čl. 4 ods. 1, 3, čl. 5 ods. 1, 2, 3 Nariadenia (Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu), § 144, § 145 ods. 2, § 146 ods. 1 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z. v znení neskoršieho právneho predpisu), čl. I. § 5 ods. 1, 2, 3, § 11 ods. 1, § 13 ods. 1, § 14 ods. 1, § 33 ods. 1, 2, § 34 ods. 1, § 48 ods. 1, § 75, § 77 ods. 1 druhej časti, § 78 ods. 1 ZSZ (zákon č. 191/1950 Zb. zmenkový a šekový zákon), § 566 ods. 2 O. z. (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov). Vecne zdôvodnil skúmaním zmenky, vystavenej žalovanou v prospech subjektu označeného ako POHOTOVOSŤ s.r.o. a v zmysle § 14 ods. 1 ZSZ boli prevedené všetky práva zo zmenky na žalobkyňu. V prejednávanej veci sa jednalo o zmenku vystavenú na videnie, teda o tzv. vistazmenku. Obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti pre platnú vlastnú zmenku (označenie v texte, že ide o zmenku, bezpodmienečný sľub vystaviteľa uvedenú peňažnú sumu zaplatiť, miesto, kde sa má platiť, meno, komu alebo na rad koho sa má platiť a dátum i miesto vystavenia zmenky, podpis vystaviteľa). Žalovanej z uvedenej zmenky vznikol záväzok voči majiteľovi zmenky zaplatiť zmenkovú sumu s príslušenstvom. Zmenka sa stala splatnou dňom predloženia 19. marca 2010, kedy vznikla žalovanej povinnosť platiť zmenkové nároky. V časti o zaplatenie zmenkovej sumy, po odpočítaní čiastkovej úhrady, súd prvej inštancie žalobe vyhovel, pretože postavenie žalobkyne ako majiteľa zmenky jej dávalo právo na zaplatenie zmenkovej sumy voči žalovanej ako vystaviteľovi bez ďalších podmienok. Vyhovené bolo i v časti o zaplatenie zákonom stanoveného zmenkového úroku 6% ročne zo sumy 716,71 a zo sumy 696,71 eur, ktorý úrok žalobkyni patril v zmysle § 48 ZSZ do zaplatenia zmenkovej sumy. Pri zmenke splatnej na videnie je podľa § 5 ZSZ možné stanoviť úročenie zmenkovej sumy, pričom úroková miera má byť uvedená priamo na zmenke. V prejednávanej veci zo zmenky vyplývala úroková miera 0,25% denne. Úrok sa počíta odo dňa vystavenia zmenky, okrem prípadu, kedy je na zmenke určený iný deň. V danom prípade je na zmenke určené, že tento úrok patrí od 28. januára 2010. Súd prvej inštancie preto konštatoval, že žalobkyňa dôvodne požadovala zaplatenie zmenkového úroku 0,06% denne zo zmenkovej sumy 716,71 eur od 28. januára 2010. Predložená vistazmenka je úročiteľná dohodnutými úrokmi. Tieto je možné uplatňovať len do okamihu splatnosti zmenky, po splatnosti je pôvodný zmenkový záväzok nahradený záväzkom postihovým, vyplývajúcim z ustanovenia § 48 ZSZ. Súčasné uplatnenie dohodnutého i zákonného úroku popri sebe bezdôvodne zvýhodňuje úročenie jedného typu zmeniek a tým ho nedôvodne preferuje oproti ostatným zmenkám, čo nemá oporu v zákone a je v rozpore s účelom sledovaným v § 5 ZSZ. Všetky nároky po splatnosti zmenky vymedzuje ustanovenie § 48 ZSZ. Jedná sa o postihové právo, ktoré je potrebné odlíšiť od úrokovania zmenky, ktoré zákon výnimočne pripúšťa len v prípade vistazmeniek. V časti požadovaného úroku 0,06% denne zo zmenkovej sumy bolo vyhovené len čiastočne a priznaný tento úrok od dátumu 28. januára 2010 do dňa, kedy sa podľa návrhu podaného žalobkyňou zmenka stala splatnou. V ostatnej časti za obdobie od 20. marca 2010 do zaplatenia bola žaloba ako nedôvodná zamietnutá. V súlade s ustanovením § 232 ods. 3 CSP súd prvej inštancie vyhovel žiadosti žalovanej o umožnenie zaplatiť dlh v splátkach, pod hrozbou straty výhody splátok, pretože to odôvodňovali jej osobné a majetkové pomery (z dôchodku do 300 eur platí nájom vo výške 120 eur mesačne, má výdavky na stravu). Rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1, 2, § 256 ods. 1, § 262, čl. 4 ods. 1, 2, čl. 17 CSP. Súd prvej inštancie vychádzal zo zisteného pomeru úspechu účastníkov v konaní, t. j. výšky uplatnenej pohľadávky vyčíslenej ku dňu vyhlásenia rozsudku, spolu 1.073,23 eur, úspech žalobkyne v konaní činil 21,88% a úspech žalovanej 78,12%, ktorej preto vzniklo právo na náhradu trov konania v rozsahu 56,24%.
2. Proti tomuto rozsudku v časti o zaplatenie úrokov a náhrady trov konania podala včas odvolanie žalovaná. Nesúhlas odôvodnila svojimi finančnými možnosťami, zaplatiť okrem istiny aj úroky a trovy uvedené v rozsudku, ktorému nerozumie a nemôže si dovoliť právnika, ktorý by jej poradil. Navrhla, aby uvedené nároky žalobkyne boli žalovanej odpustené a aby mohla splácať iba istinu 696 eur bez úrokov a trov. Jej mesačný príjem predstavuje starobný dôchodok 269,50 eur. Po zrážkach exekútora jej zostáva suma 221,90 eur, z ktorej platí mesačné náklady na bývanie 120 eur a vo výške 40 eur spláca pôžičku. Zostatok financií spotrebuje na stravu a hygienu. Z dôvodu vysokého veku a zlého zdravotného stavu si nemôže nájsť prácu ani brigádu.
3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd podanej žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Žalovanou uvádzané okolnosti označila za bez právneho významu. Nepriaznivá sociálna situácia nepredstavuje dôvod pre zamietnutie žaloby. Je všeobecne známe, že ak dlžník podpíše zmenku, bude ju musieť na vyzvanie zaplatiť. Predložená zmenka spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zákonom. Je samostatným abstraktným záväzkovým vzťahom. Za určitých okolností je prípustné uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči žalobkyni, námietka však musí byť vznesená zo strany žalovanej. Žalobkyňa poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013. Záväzok zo zmenky je priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný. Splatnosť zmenky nastáva v momente jej predloženia. Posudzovanie základného vzťahu by malo význam len vtedy, keby žalovaná ako spotrebiteľ vzniesla voči majiteľovi námietky, že k indosácii došlo na jeho škodu alebo ak by podala relevantné kauzálne námietky týkajúce sa úverovej zmluvy, prípadne zmenky. Podľa zákona zmenkového a šekového bol súd oprávnený skúmať len to, či zmenka obsahuje všetky náležitosti, ktoré sa musia pre jej platnosť zo zákona povinne do nej uviesť, nie však podmienky jej vystavenia a ani jej neprípustnosť.
4. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu je dôvodné vyhovieť.
5. V prejednávanej veci súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom priznal žalobkyni úrok vo výške 0,25% denne zo sumy 716,71 eur od 28. januára 2010 do 19. marca 2010, avšak podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku bol žalobkyni priznaný úrok len vo výške 0,06% denne (súd prvej inštancie konštatoval, že priamo zo zmenky vyplýva úroková miera 0,25% denne, dospel ale k záveru o dôvodnom požadovaní zmenkového úroku vo výške 0,06% denne).
6. Z výroku a odôvodnenia napadnutého rozsudku tak vyplýva ich zjavný nesúlad, keďže odôvodnenie má smerovať k uvedeniu dôvodov, pre ktoré sa vo výroku konkrétny nárok žalujúcej strany voči žalovanej priznáva, k čomu v prejednávanej veci nedošlo v uvedenej časti.
7. Žalovaná namietala napadnutý rozsudok v časti o úrokoch, ktorému nerozumela, teda aj v časti priznaného úroku vo výške 6% ročne zo sumy 716,71 eur od 19. marca 2010 do 19. októbra 2012 a zo sumy 696,71 eur od 20. októbra 2012 do zaplatenia. Vzhľadom k tomu, že odôvodnenie priznania zmenkového úroku vo výške 6% ročne obsahovalo len odkaz na § 48 ZSZ, odvolacia námietka žalovanej bola dôvodná. V tejto časti chýbal argumentačný základ obsahujúci právnu úvahu, zdôvodňujúcu priznanie aj tejto časti uplatňovaného nároku žalobou, tak ako istiny (chýbala právna úvaha odôvodňujúca preukázaný skutkový stav v tejto časti a aplikáciu príslušného ustanovenia označenej právnej normy na tento stav).
8. Zákon (§ 220 CSP) venuje zvýšenú pozornosť odôvodneniu súdneho rozhodnutia, normovaním obsahových náležitostí. Ide o návod čo má odôvodnenie rozsudku obsahovať, keďže má význam z hľadiska prostriedku kontroly správnosti rozhodnutia, a to zo strany účastníkov konania, ako i vyššieho súdu, ktorý ho bude preskúmavať, ale aj zo strany verejnosti.
9. Ústavný súd Slovenskej republiky v zhode s rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské práva stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená automaticky povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (napr. sp. zn. II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013). Rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzované s ohľadom na okolnosti každého prípadu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 163/2015 zo 17. marca 2016.
10. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach (oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obrany proti takémuto uplatneniu. Vyjadruje to aj znenie ustanovenia § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého v odôvodnení rozsudku mal uviesť súd podstatný obsah prednesov, stručne a výstižne vyložiť, ktoré skutočnosti mal preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, prečo nevykonal aj ďalšie dôkazy a posúdiť zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil.
11. Ak z odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej, ako tomu bolo v danom prípade, odôvodnenie súdneho rozhodnutia je nepreskúmateľné a neurčité. Odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
12. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní, v časti úrokov predovšetkým dbať na súlad výroku a odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.
13. Súd prvej inštancie pri písomnom vyhotovení rozhodnutia bude sledovať tiež to, aby odôvodnenie rozsudku bolo určité a presvedčivé, s uvedením obsahových náležitostí podľa § 220 ods. 2 CSP, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal a ako ich vyhodnotil, prípadne prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strán konania.
14. Svoj právny záver zdôvodní zo zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám konania, vrátane žalovanej, dá odpoveď, aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (porov. rozhodnutia Ústavného súdu napr. sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).
15. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
16. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.