Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/163/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členiek senátu JUDr. Gabriely Briškovej a JUDr. Terézie Mecelovej, vo veci žalobkyne: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpenej advokátom: JUDr. Baltazár Mucska, Vajnorská 55, 831 03 Bratislava - Nové Mesto, proti žalovanému: Y. S., nar. XX. Z. XXXX, trvalo bytom Q. XX, zastúpenému advokátom: JUDr. Branislav Jurga, Žilinská cesta 130, 921 01 Piešťany, o zaplatenie 3.474,64 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Piešťany z 13. decembra 2016 č. k. 3C/90/2008-168, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalobu zamietol, II. žalovanému priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Svoje rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ustanovením § 451 ods. 1 a 2, § 454 O. z. (Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov); § 2 písm. g/, § 4 ods. 2 písm. b/, § 15 ods. 1 ZoPZP (zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom v čase vzniku škody). Vecne dôvodil, že žalobkyňa sa žalobou podanou na súd 12.9.2008 domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 6.592,71 eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia s odôvodním, že žalobkyňa v súvislosti s dopravnou nehodou vyplatila žalovanú sumu žalovanému bez právneho dôvodu, keďže škoda na jeho vozidle nebola spôsobená klientom žalobkyne. Následne žalobkyňa, pred vydaním platobného rozkazu, vzala žalobu späť v časti o zaplatenie sumy vo výške 3.118,07 s príslušenstvom. Súd platobným rozkazom zo dňa 29.10.2013 č. k. 3C/90/2008-84 uložil žalovanému, aby v lehote 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatil žalobkyni 3.474,64 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby a trovy konania alebo v tej istej lehote podať odôvodnený odpor. Voči uvedenému platobnému rozkazu podal žalovaný včas odpor s odôvodnením vo veci samej. Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním preukázané, že 14.9.2005 bol žalobkyni nahlásený Mgr. K. S., vznik škodovej udalosti - dopravnej nehody, dopravná nehoda sa mala stať tak, že vodička Mgr. K. S. jazdila 13.9.2005 na vozidle Škoda Octavia, ev. č. NM 544BB po miestnej komunikácii v obci Podolie v smere od cesty II/504, pričom v pravotočivej zákrute neprispôsobila rýchlosť jazdy svojim schopnostiam, v dôsledku čoho dostala šmyk a následne prednou časťou vozidla narazila do prednej časti pri pravom okraji stojaceho vozidla Škoda Fabia, ev. č. PN 181BD. Žalobkyňa ako poisťovateľ na základe poistnej zmluvy pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla Škoda Octavia, ev. č. NM 544BB, č. zmluvy 6525158772 uzavretej s Mgr. K. S. ako poistníkom pristúpila k likvidácii poistnej udalosti. Škoda na vozidle ev. č. PN 181BD bola vyčíslená na sumu 6.592,71 eur. Žalobkyňa dňa 20.10.2005 poukázala na č. účtu: XXXXXXXXX/XXXX v zmysle § 15 ods. 1 ZoPZP náhradu vo výške 6.592,71 eur za vzniknutú škodu pri dopravnej nehode zo dňa 13.9.2005 spôsobenú škodcom Mgr. K. S. v zmysle poistnej zmluvy. Podľa expertízy č. 002/TS/2006, vypracovanej znaleckou organizáciou SLOVDEKRA s.r.o. a znaleckého posudku č. 278/2007 znalca Ing. Milana Midžiaka, škoda na vozidle Škoda Fabia, ev. č. PN 181BD spôsobená pri dopravnej nehode nevznikla spôsobom, ako uviedli účastníci predmetnej nehody, pretože účastníkmi nehody popisovaný priebeh v súvislosti s celkovým rozsahom poškodenia obidvoch vozidiel možno z technického hľadiska vyvrátiť a je nesporné, že k aktivácii airbagu vodiča u zaparkovaného vozidla Škoda Octavia nemohlo dôjsť, nakoľko systém airbagov je aktívny len pri zapnutom zapaľovaní a zároveň sa na oboch vozidlách nachádzali aj také poškodenia, ktoré pri popisovanej dopravnej nehode vzniknúť nemohli. Teda obidve vozidlá boli už pred nehodou poškodené. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že v čase vyplatenia náhrady (20.10.2005) za vzniknutú škodu pri dopravnej nehode z 13.9.2005 bola vlastníkom poškodeného vozidla leasingová spoločnosť VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko s.r.o. Žalobkyňa si v tomto konaní pôvodne uplatnila voči žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že žalovanému dňa 20.10.2005 poskytla plnenie vo výške 6.592,71 eur bez právneho dôvodu, keďže škoda na jeho vozidle nebola spôsobená klientom žalobkyne. Žalobkyňa následne upustila od časti nároku a uplatňovala si len sumu vo výške 3.474,64 eur (s poukazom na výsledky trestného konania). Pred hodnotením oprávnenosti uplatneného práva sa súd prvej inštancie zaoberal pasívnou vecnou legitimáciou žalovaného. Z dôvodu, že žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala, že bankový účet č. účtu: XXXXXXXXX/XXXX, na ktorý bola poukázaná platba vo výške 6.592,71 eur, patril žalovanému, nebolo preukázané podľa súdu prvej inštancie bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkor žalobkyne. Nepreukázala ani to, že by plnila za žalovaného niečo podľa práva, pretože žalobkyňa za žalovaného podľa práva nič neplnila, ani plniť nemohla. ZoPZP žalobkyni predpisuje presne, komu môže peňažné prostriedky (náhradu škody podľa ZoPZP) poskytnúť. Uvedenou osobou však nie je žalovaný. Podľa § 4 ods. 2 písm. b/ a § 15 ZoPZP má priamy nárok na plnenie len poškodená osoba, ktorou bol vtedajší vlastník motorového vozidla - leasingová spoločnosť VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko s.r.o., o čom mala žalobkyňa vedomosť. Žalovanému tak nevznikla žiadna povinnosť vrátiť žalobkyni bezdôvodné obohatenie. Na základe uvedeného súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný nie je v konaní pasívne legitimovaný a žalobu zamietol. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil právne ustanovením § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 CSP, vecne úspechom v konaní žalovaného v plnom v rozsahu.

2. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podala včas odvolanie žalobkyňa s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dôvodila, že odvolanie podáva v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP, nakoľko je názoru, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že dňa 14.9.2005 bola žalobkyni nahlásená p. S. škodová udalosť - dopravná nehoda, pri ktorej bolo poškodené vozidlo, ktorého držiteľom bol žalovaný. Žalobkyňa ako poisťovateľ uhradila žalovanému na ním uvedený účet a na základe jeho žiadosti náhradu škody. Následne vyšlo najavo, že škoda, ktorej náhrada bola žalobkyňou poskytnutá, nemohla vzniknúť spôsobom a v rozsahu ako bola uplatnená. Čiastočné späťvzatie žaloby žalobkyňa odôvodnila tým, že v rámci trestného konania vedenom na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. 1T/61/2009 a na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. 23To/53/2012 bola preukázaná skutočná výška škody v sume 3.474,64 eur. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa dňa 20.10.2005 poukázala na č. účtu: XXXXXXXXX/ XXXX v zmysle § 15 ods. 1 ZoPZP náhradu vo výške 6.592,71 eur a zároveň konštatoval aj to, že žiadnym spôsobom nebolo preukázané, že uvedený účet patril žalovanému a teda, že by sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil. S týmto názorom odvolateľka nesúhlasí a domnieva sa, že súd sa nedostatočne vysporiadal s predloženými dôkazmi. Žalobkyňa predmetnú sumu vyplatila na účet na základe žalovaným vlastnoručne podpísaného Uplatnenia si nároku na náhradu škody zo dňa 10.10.2005 a Žiadosti o preplatenie poistnej udalosti zo dňa 10.10.2005, kde je toto číslo účtu uvedené. Súčasťou týchto listín sú aj faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla a daňové doklady, ktoré sa mohli dostať do dispozičnej sféry žalobkyne len tak, že ich predložil samotný žalovaný. Žalovaný určil účet, na ktorý bola žalovaná suma vyplatená. Žiadne ustanovenie zákona nestanovuje nikomu určiť vlastný účet, rovnako neukladá povinnosť tomu, kto plní, skúmať skutočného majiteľa účtu. Súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal s devinkuláciou poistného plnenia zo 16.9.2005, s Uplatnením náhrady škody a so Žiadosťou o poskytnutie poistného plnenia a v tej súvislosti s argumentáciou žalobkyne, že na základe devinkulácie vznikol nárok na plnenie aj žalovanému. Aj v prípade, že by súd dospel k záveru, že žalovaný s poukazom na devinkuláciu nie je v konaní pasívne legitimovaný, bolo by na mieste následne sa zaoberať skutočnosťou, že sa plnilo na účet uvedený žalovaným, v jeho prospech. Rozhodnutie je vzhľadom na uvedené nedostatočne odôvodnené, čím došlo k porušeniu základného práva účastníka na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie sa dostatočne nezaoberal nespornými skutočnosťami, že žalovaný predložil žiadosť o poistné plnenie, ktorú podpísal a uviedol v nej číslo účtu, ani tým, že žalobkyňa realizáciu platby preukázala výpisom zo svojho interného - inkasného systému.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne vyjadril tak, že navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že žalobkyňa v konaní nepreukázala, že niekomu plnila a koľko plnila. Má za to, že listina na č. l. 26 spisu (kópia z internetového inkasného systému /softvéru/, ktorý žalobkyňa používa na interné účely) uvedenú skutočnosť nepreukazuje. Táto slúži len na interné účely. Do spisu nebol doložený výpis z účtu, resp. iné potvrdenie preukazujúce realizáciu platby. Žalovaný nie je majiteľom bankového účtu, na ktorý žalobkyňa tvrdí, že žalovanú sumu vyplatila. Žalobkyňa mala vedomosť, že vtedajším vlastníkom motorového vozidla bola leasingová spoločnosť, nie žalovaný. Žalobkyňa nemala žiadny súhlas vlastníka vozidla, aby plnila priamo žalovanému. Zároveň bola v konaní vznesená aj námietka premlčania.

4. Žalobkyňa v následných písomných vyjadreniach (z 23.3.2017, 12.6.2017, 14.7.2017) k vyjadreniu/ vyjadreniam žalovaného zotrvala na všetkých v odvolaní uvádzaných skutočnostiach. Doplnila, že predložená listina - výpis z inkasného interného systému spoločnosti je dostatočným dôkazom toho, že k prevodu finančnej čiastky došlo.

5. Žalovaný v písomných podaniach (z 2.5.2017, 21.6.2017, 15.8.2017) opakovane uviedol, že v konaní nebolo preukázané akékoľvek plnenie zo strany žalobkyne a zotrval na svojich argumentoch uvedených vo vyjadrení k odvolaniu.

6. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení (Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z.z. v znení neskoršieho predpisu), účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších zmien a doplnení, keďže podľa § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a podľa ods. 2 vety prvej rovnakého ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 , proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 a § 356 , po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 a odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 , s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 , ktoré ale odvolací súd nezistil, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je dôvodné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na právnom názore o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v predmetnom konaní s tým, že v konaní nebolo preukázané bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného (nebolo preukázané, že by účet, na ktorý žalobkyňa plnila patril žalovanému).

8. Podľa § 220 ods. 2 v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa § 389 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach (oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.) je aj právo účastníka konania (strany sporu) na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obrany proti takémuto uplatneniu. Požiadavky na právnu argumentáciu vyplývajú aj z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky a smerujú k tomu, aby výsledok rozhodovacej činnosti súdov bol jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený a aby účastník konania (strana) nemusel hľadať odpoveď na nastolenú problematiku v rovine dohadov. Súdy musia pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí potom vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, aby jeho závery boli zrozumiteľné, spravodlivé a presvedčivé. Súdy pritom musia súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov strán (IV. ÚS 1/2002, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 501/11). Za arbitrárny, resp. nedostatočne zdôvodnený treba považovať rozsudok súdu, ktorý svoj právny záver nezdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 154/2005 z 28. februára 2006). Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Georgiadis v. Grécko, z roku 1997), pričom stačí, aby súd reagoval na argumenty, ktoré sú z hľadiska výsledku súdneho konania považované za rozhodujúce (napr. rozhodnutie Ruiz Torija v. Španielsko, rozsudok z roku 1994, Kraska v. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, seria A č. 254-B, s. 49). Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijalo stanovisko (Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov č. 1/2016), podľa ktorého nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania, avšak výnimočne, ak písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. (odňatie možnosti konať pred súdom). Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie dospel k záveru, že rozsudok je arbitrárny, nedostatočne zdôvodnený, pretože (ak súd prvej inštancie považoval za preukázané vyplatenie žalovanej sumy - viď odsek 12 napadnutého rozsudku) z jeho odôvodnenia nevyplýva, ako sa vysporiadal s vykonanými dôkazmi - listinami, najmä Devinkuláciou poistného plnenia zo 16.9.2005 (č. l. 108), Uplatnením si nároku na náhradu škody zo dňa 10.10.2005 (č. l. 11-12) a Žiadosťou o preplatenie poistnej udalosti zo dňa 10.10.2005 (č. l. 93), hoci dve ostatné listiny boli podpísané žalovaným s uvedením čísla účtu na výplatu sumy 198.612 Sk (6.592,71 eur). Nie je zrejmé, ako súd prvej inštancie tieto listinné dôkazy vyhodnotil. Opomenul vyhodnotiť aj tvrdenie žalovaného ohľadom sporného účtu, keď na jednej strane žalovaný tvrdí, že nevie, komu tento patrí (č.l. 153 spisu), uvádza, že opravu motorového vozidla, ktorého ani nebol vlastníkom, hradil sám, na vlastné náklady (č.l. 102), na druhej strane počas jeho výsluchu ako svedka v rámci trestného konania (vedeného na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. 1T/61/2009 a na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. 23To/53/2012, viď č. l. 71 spisu) žalovaný uviedol, že náhradu škody žalobkyňa poukázala na autoservis. Súd prvej inštancie nezaujal stanovisko ani k tomu, či žalobkyňa je povinná overovať majiteľa účtu na základe čísla účtu, ktoré uvedie žiadateľ (a z čoho túto povinnosť vyvodzuje). Súd prvej inštancie pri odôvodnení napadnutého rozhodnutia pochybil, ak z jeho obsahu nie je zrejmé, akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil, z ktorých skutočností vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie. Uvedené nedostatky odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie mali za následok, že rozhodnutie nespĺňalo požiadavky obsiahnuté v ustanovení v § 220 CSP. Jedná sa o závažné procesné pochybenie, v dôsledku ktorého došlo k porušeniu práva strán sporu na spravodlivý proces a zároveň k odňatiu možnosti konať pred súdom, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu. Z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie postráda náležitú argumentáciu, ako aj vzhľadom na absenciu komplexného hodnotenia vykonaných dôkazov (každý jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti), chýbal argumentačný základ, ktorý by mohol odvolací súd preskúmať. Uvedeným procesným postupom a rozsudkom súd prvej inštancie znemožnil najmä odvolateľke, aby uskutočňovala jej patriace procesné právo v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nebolo možné napraviť pred odvolacím súdom, a preto odvolaciemu súdu nezostalo nič iné, len v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom jeho rozsahu zrušiť a podľa § 391 ods. 1 vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k zrušeniu rozhodnutia, sa odvolací súd ďalšími námietkami uvedenými v odvolaní nezaoberal.

9. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní, na základe vykonaného dokazovania, vyhodnotiť dôkazy a posúdiť uplatnený nárok žalobkyne. Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia bude súd prvej inštancie, v intenciách vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, postupovať v súlade s ustanovením § 220 a preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery, na základe ktorých vec posúdil a rozhodol. Svoj právny záver zdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám konania, vrátane žalobkyne, musí dať odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (rozhodnutia Ústavného súdu napr. sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07). Súd prvej inštancie bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé s uvedením skutočností, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strán sporu.

10. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie i o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 .

11. Toto uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§ 426 Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1 Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods.2 V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods.1 Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 ods.2 Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.(§ 430 Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (§ 431 ods. 1 Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (§ 432 ods. 1 Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 2 Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435