Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1eR-1763-1999.pdf
PDF · 74.67 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-1eR/1763/1999
Uznesenie
Okresný súd Košice II v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom v Bratislave, Cintorínska 21, IČO: 35 776 005 proti povinnému: S. B., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom A. J. č. XXX o vymoženie 1.405,33 € s príslušenstvom a trov exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Kováčom, PhD.
rozhodol:
Exekúciu z a s t a v u j e.
Náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Dňa 31.03.2014 doručil súdny exekútor súdu návrh na zastavenie exekúcie s odôvodnením, že exekúcia je neprípustná vzhľadom na plynutie času - preklúziu pohľadávky oprávneného a z dôvodu nemajetnosti povinného. Súdny exekútor si zároveň uplatnil trovy exekučného konania vo výške 79,16 €. Podľa ust. § 235 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov. Podľa ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.01.2002 exekúciu súd zastaví, ak a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) to ustanovuje tento zákon. Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia súd zistil, že Exekučný poriadok účinný ku dňu začatia exekučného konania neupravoval ako dôvod zastavenia exekúcie nemajetnosť povinného. Preto súd skúmal, či nie sú splnené podmienky pre zastavenie exekúcie z iného dôvodu. Súdny exekútor žiadal exekúciu zastaviť aj z dôvodu preklúzie vymáhanej pohľadávky. Súd konaním vo veci a po opätovnom oboznámení sa s obsahom spisu zistil, že exekučným titulom v tomto exekučnom konaní je platobný výmer Sociálnej poisťovne, pobočky Košice č. 200-367-4101/96-202 zo dňa 02.12.1996 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Košice č. NP/ SZČO/R-4/96/Pohľ. Zo dňa 08.01.1996. Týmito rozhodnutiami vznikol oprávnenému voči povinnému nárok na úhradu dlžného poistného a dlžných penálov vo výške 1.405,33 €, a to v súlade s ustanoveniami zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, zák. č. 7/1993 Z. z. o zriadení Národnej poisťovne a o financovaní zdravotného poistenia, nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia v znení neskorších predpisov a zák. č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov. Zák. č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni (ďalej len „zákon o Sociálnej poisťovni“) vo svojom ust. § 24 ods. 1, 2 upravoval premlčanie práva oprávneného vymáhať poistné, a to lehotou 10 rokov odo dňa splatnosti predpísaného poistného, pokiaľ ide o právo predpísať poistné a lehotou 3 roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa poistné predpísalo, pokiaľ ide o právo vymáhať poistné. Prekluzívna lehota nebola týmto zákonom upravená, avšak zákon vo svojom ust. § 25 ods. 3 odkazoval na použitie osobitného právneho predpisu, pokiaľ ide o výkon rozhodnutia na pohľadávky uvedené v odseku 1 tohto ustanovenia. Týmto osobitným právnym predpisom bol zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O. s. p.“), ktorý v ust. § 279 ods. 2 uvádzal, ktoré pohľadávky majú charakter prednostných pohľadávok. Až zák. č. 242/2001 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a zákon NR SR č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov v znení účinnom od 01.07.2001, bola zavedená desaťročná lehota na vykonanie rozhodnutí, predmetom ktorých sú pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie, ako aj poplatok za nesplnenie oznamovacej povinnosti s tým, že ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužijú. Podľa ust. § 277 ods. 1, 2 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov ak povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania a povinnosť platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu vznikla pred 1. januárom 2004 a táto povinnosť nebola do 31. decembra 2003 splnená, pri ich platení a vymáhaní sa po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003. O sankciách za nesplnenie povinnosti platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania, povinnosti platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu, oznamovacej povinnosti a ďalších povinností v nemocenskom poistení, dôchodkovom zabezpečení a povinností súvisiacich s platením príspevku na poistenie v nezamestnanosti a príspevku do garančného fondu, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004 a do 31. decembra 2003 neboli splnené, sa po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004. Podľa ust. § 25 ods. 1 zákona o Sociálnej poisťovni účinného do 31.12.2003 pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie vymáha príslušná pobočka podľa osobitných predpisov na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. Podľa ust. § 25 ods. 2 zákona o Sociálnej poisťovni účinného do 31.12.2003 rozhodnutie uvedené v odseku 1 možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti; ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužijú. Podľa ust. § 30 zákona o Sociálnej poisťovni účinného do 31.12.2003 pre poplatok za nesplnenie oznamovacej povinnosti, penále a pokuty platia primerane ustanovenia o poistnom. Platobný výmer Sociálnej poisťovne, pobočky v Košiciach č. 200-367-4101/96-202 zo dňa 02.12.1996 nadobudol právoplatnosť dňa 31.12.1996. Posledný deň desaťročnej prekluzívnej lehoty na vykonanie exekúcie teda pripadol na deň 31.12.2006. Počnúc dňom 01.01.2007 došlo k zániku práva oprávneného na vymáhanie predmetnej pohľadávky. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky v Košiciach č. NP/SZČO/R-4/96/Pohľ. Zo dňa 08.01.1996 nadobudol právoplatnosť dňa 20.02.1996. Posledný deň desaťročnej prekluzívnej lehoty na vykonanie exekúcie teda pripadol na deň 20.02.2006. Počnúc dňom 21.02.2006 došlo k zániku práva oprávneného na vymáhanie predmetnej pohľadávky. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku účinného do 31.01.2002 exekúciu súd zastaví, ak po vydaní poverenia zaniklo právo ním priznané. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku a rozhodol tak, že exekúciu zastavil. Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku účinného do 31.01.2002 za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Podľa ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.01.2002 trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Podľa ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.01.2002 náklady podľa § 196 uhrádza povinný. Podľa ust. § 203 Exekučného poriadku účinného do 31.01.2002 ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Z ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku jednoznačne vyplýva, že trovy exekúcie znáša výlučne povinný. Oprávnenému môže súd, v danom prípade, uložiť povinnosť nahradiť priznané trovy exekúcie len za predpokladu, že mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie a zároveň súd posudzuje, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku. Bez ohľadu na dôvod zastavenia exekúcie je súd toho názoru, že oprávnený pri náležitej opatrnosti nemohol predvídať dôvod zastavenia, a teda že súdnemu exekútorovi sa nepodarí vymôcť jeho pohľadávku do uplynutia prekluzívnej lehoty. Pokiaľ by mal oprávnený zakaždým predvídať, že dôjde k prekludovaniu vymáhanej pohľadávky, resp. že povinný v priebehu exekučného konania zomrie, bude vymazaný z obchodného registra alebo že sa stane nemajetným, priečilo by sa to podľa názoru súdu zámeru zákonodarcu ukladať povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi priznané trovy exekúcie zásadne povinnému v zmysle § 197 ods. 1 Exekučného poriadku. V danom prípade však nemohol súd uložiť povinnosť nahradiť exekútorovi priznané trovy exekúcie ani povinnému, nakoľko ten dňa 01.08.2016 zomrel a dedičské konanie po nebohom bolo zastavené pre nemajetnosť, t.j. niet dedičov, na ktorých by prešla povinnosť z exekučného titulu. Preto súd rozhodol tak, že náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal.
Poučenie:
Proti výroku tohto uznesenia, ktorým súd exekúciu zastavil, je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP - v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, s uvedením spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti výroku tohto uznesenia o náhrade trov exekúcie odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2 C. s. p. v spojení s § 357 C. s. p.).