Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/327/2018

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Zlochu a sudkýň Renáty Deákovej a JUDr. Jany Haluškovej ako členiek senátu, v právnej veci žalobcov: 1/ H. R., nar. XX. R. XXXX, bytom B. XXX/X, XXX XX X., 2/ C. R., nar. XX. novembra XXXX, bytom B. XXX/X, XXX XX X. a 3/ P. R., nar. XX. C. XXXX, 1. mája XXX/XX, XXX XX X., proti žalovaným: 1/ Slovenská sporiteľňa, a. s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 a 2/ Platiť sa oplatí s. r. o., Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 45 684 618, o ochranu spotrebiteľa, o návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcov 1/ až 3/ proti uzneseniu Okresného súdu Brezno č. k. 9Csp/147/2018-41 zo dňa 8. novembra 2018, takto

rozhodol:

I. Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým uznesením Okresný súd Brezno (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (I. výroková veta). Druhou výrokovou vetou rozhodol tak, že žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania nepriznal.

1.1 Z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobcovia 1/ až 3/ sa návrhom na vydanie neodkladného opatrenia domáhali vydania neodkladného opatrenia, podľa ktorého „je žalovaný 1/ povinný zdržať sa realizácie výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou stavby nehnuteľnosť LV XXXX v podiele 1/1, a to rodinný dom, súpisné číslo XXX, na parcele XXXX, výmera 242 m2 a záhrady

- parcela XXXX, výmera 242 m2 a parcela XXXX, výmera 253 m2, katastrálne územie X., Katastrálny úrad L. a nehnuteľnosť LV XXX, v podiele 1/1 a to rodinný dom, súpisné číslo XXX, na parcele XXXX, výmera 289 m2 a záhrady, parcela XXXX/X, výmera 366 m2, katastrálne územie X., Katastrálny úrad L., ktorá pozostáva z prevodu nehnuteľností, vypratania nehnuteľností a zasahovania do užívacích práv navrhovateľa a podľa ktorého je žalovaný 2/ povinný zdržať sa realizácie výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou stavby nehnuteľnosť LV XXXX v podiele 1/1 a to rodinný dom, súpisné číslo XXX, na parcele XXXX, výmera 242 m 2 a záhrady - parcela XXXX, výmera 242 m2 a parcela XXXX, výmera 253 m2, katastrálne územie X., Katastrálny úrad L. a nehnuteľnosť LV XXX, v podiele 1/1 a to rodinný dom, súpisné číslo XXX, na parcele XXXX, výmera 289 m2 a záhrady, parcela XXXX/X výmera 366 m2, katastrálne územie X., Katastrálny úrad L., ktorá pozostáva z prevodu nehnuteľností, vypratania nehnuteľností a zasahovania do užívacích práv navrhovateľa“. Žalobcovia 1/ až 3/ sa v návrhu zaviazali, že do 30 dní od doručenia neodkladného opatrenia podajú na príslušný súd prvého stupňa žalobu ohľadom určenia, že úverová zmluva je neplatná, záložná zmluva je neplatná a neplatné sú aj úkony smerujúce k dobrovoľnej dražbe.

1.2 Okresný súd v napadnutom rozhodnutí poukázal na charakter neodkladného opatrenia, ktorý je inštitútom v civilnom procese, ktorého funkciou je zabrániť bezodkladnou úpravou nepriaznivým

následkom, ktoré by mohli pred začatím konania, v už začatom konaní, alebo po skončení konania vo veci samej nastať. Cieľom neodkladného opatrenia je bezodkladne upraviť pomery účastníkov konania a to v prípadoch, keď účastník podávajúci návrh na takéto rozhodnutie osvedčí naliehavosť potreby takéhoto postupu, odrážajúcu nemožnosť vyčkať do konečného rozhodnutia vo veci samej alebo zabezpečovanie výkonu rozhodnutia. Neodkladné opatrenie je rozhodnutím dočasnej povahy, predpokladajúcim aspoň osvedčenie danosti práva alebo osvedčenie ohrozenia tohto práva, neprejudikuje práva a povinnosti účastníkov, nemôže ani nahrádzať konečné rozhodnutie vo veci samej a poskytnúť účastníkom definitívnu ochranu.

1.3 Súd prvej inštancie mal za preukázané, že medzi žalobcami 1/ a 2/ a žalovaným 1/ bola dňa 15.06.2009 uzavretá zmluva o splátkovom úvere č. 0305088277, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru na nadobudnutie, úpravu a údržbu nehnuteľnosti a medzi žalobkyňou 3/ a žalovaným 1/ zmluva o zriadení záložného práva k špecifikovaným nehnuteľnostiam a mandátna zmluva, slúžiaca na zabezpečenie úveru na špecifikovaný rodinný dom. Žalobcovia potrebu bezodkladnej úpravy pomerov odôvodnili tým, že žalovaný 1/ voči nim použil neprijateľné zmluvné podmienky a nečestný postup, ktoré zakladajú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, z uvedených dôvodov nemôže obstáť ani zmluva o úvere ako celok. Postihnutie majetku výlučne súkromnými osobami - podnikateľmi sledujúcimi dosahovanie zisku, bez akejkoľvek verejnoprávnej ochrany, v rozsahu aký umožňuje slovenská právna úprava, je diskutabilné aj vo svetle porovnateľných právnych poriadkov. Súkromné osoby sú v pozícii osôb, ktoré majú garantovať ochranu práv osôb zúčastnených na dražobnom procese. Nebolo a ani nemôže byť zmyslom a cieľom právnej úpravy výkonu záložného práva to, aby niekto v dražbe kúpil niečo rýchlo a lacnejšie. V prípade vykonania dražby by došlo k neprimeranému zásahu do práva na obydlie a do práva na súkromný a rodinný život žalobcov. Okresný súd v tomto smere uzavrel, že žalobcovia potrebu bezodkladnej úpravy pomerov vyvodzovali výlučne z tej skutočnosti, že majú dôvodné obavy, že predmetné nehnuteľnosti žalovaný predá v dražbe skôr, ako sa rozhodne o predmete konania a bude aj voči žalobcom a ich rodinným príslušníkom postupovať nezákonne a bude sa snažiť všetkých z domu násilne dostať tak, aby nehnuteľnosti boli nútení nedobrovoľne opustiť, ako aj z dôvodu, že je možné domnievať sa, že výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby je protiústavný.

1.4 Pokiaľ ide o záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcov 1/ a 2/ a vo vlastníctve žalobkyne 3/, toto vzniklo zápisom do katastra nehnuteľností. Okresný súd mal tiež preukázané, že žalovaný 1/ začal výkon záložného práva predajom založených nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe podľa zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č.232/1992 Z.z. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č.527/2002 Z.z.“ alebo „Zákon o dobrovoľných dražbách“). Konštatoval, že výkonom záložného práva žalovaný 1/ sleduje legitímny cieľ uspokojenia svojej pohľadávky z úverovej zmluvy spôsobom dovoleným zákonom. Okresný súd poukázal na záver Ústavného súdu Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. PL. ÚS 23/2014 z 24.09.2014, z ktorého vyplýva, že: „Podstatou dobrovoľnej dražby v zmysle platnej právnej úpravy je dohoda vlastníka veci s dražobníkom o dražbe určitého predmetu. Vlastník veci môže poveriť inú osobu, aby dala pokyn na vydraženie veci, pričom Občiansky zákonník vychádza z toho, že samotné uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva so sebou prináša možnosť pre záložného veriteľa speňažiť záloh prostredníctvom dobrovoľnej dražby, vystupuje ako zástupca záložcu. Dobrovoľná dražba sa s poukazom na to odvíja od predchádzajúceho úkonu vlastníka, ktorý dal súhlas na budúce speňaženie určitého svojho majetku určitým spôsobom regulovaným právom a právna úprava ukladá povinnosť strpieť výkon dobrovoľnej dražby nielen s takým záložným právom, ktoré vzniklo na základe zmluvy, ale aj s takým, ktoré vzniklo zo zákona. Záložný veriteľ je oprávnený navrhnúť výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby aj bez exekučného titulu priznávajúceho mu zabezpečenú pohľadávku voči vlastníkovi veci. Vlastníkovi veci patrí na ochranu vlastníckeho práva žaloba o neplatnosť dobrovoľnej dražby“.

1.5 Za nepochybné považoval okresný súd, že záložné právo na zabezpečenie pohľadávky žalovaného 1/ vzniklo na zmluvnom základe a konštatoval, že žalobcovia 1/ až 3/ po nadobudnutí zálohu do vlastníctva sú povinní strpieť výkon záložného práva a to s poukazom na § 151m ods. 4 veta prvá Občianskeho zákonníka. To, že predmetom zálohu je obydlie žalobcov 1/ až 3/, nie je dôvodom na vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil záložnému veriteľovi povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva. Obydlie občana spomedzi zálohov Občiansky zákonník nevylučuje. V prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy (v prejednávanej veci sa platnosť

záložnej zmluvy nespochybňuje) alebo boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, Zákon o dobrovoľných dražbách umožňuje v zmysle ustanovenia § 21 ods. 2 podať osobou, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, návrh na určenie neplatnosti dražby. Podľa názoru okresného súdu žalobcovia neosvedčili potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, keď záložný veriteľ a dražobník postupuje v súlade s Občianskym zákonníkom, ktorý v § 53 ods. 10 pripúšťa výkon záložného práva predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona aj v prípade, ak záložné právo zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy a v súlade so zákonom o dobrovoľných dražbách. Predmetom zmluvy o splátkovom úvere č. 0305088277 bolo naviac poskytnutie úveru na nadobudnutie, úpravu a údržbu nehnuteľnosti, teda v zmysle ustanovení § 1 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č.258/2001 Z.z.“) sa na ňu režim predmetného zákona nevzťahuje. Okresný súd konštatoval, že žalobcovia nepredložili súdu ani samotnú záložnú zmluvu, existenciu záložného práva zistil súd sám z verejne prístupnej evidencie nehnuteľností. Žalobcovia 1/ až 3/ neosvedčili potrebu chrániť ich vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom záložnej zmluvy vo väčšom rozsahu než právo žalovaného na vrátenie poskytnutého úveru. Sami žalobcovia 1/ a 2/ v žalobe uvádzajú, že na základe zmluvy o splátkovom úvere im bol poskytnutý úver vo výške 53.100,- Eur, ktorý sa zaviazali uhradiť v 359 mesačných splátkach vo výške 277,43 Eur. Žalovaným žiadaná suma 55.482,90 Eur je viac ako si na základe úverovej zmluvy požičali, pohľadávka žalovaného 1/ voči žalobcom 1/ a 2/ niekoľkonásobne prevyšuje sumu 2.000,- Eur ako hranicu vymedzenú v § 3 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z.z. Dražba nehnuteľností slúžiacich na bývanie môže vážnym spôsobom zasiahnuť do práva vlastniť majetok podľa čl. 22 Ústavy Slovenskej republiky s dosahom na ústavné právo na obydlie podľa článku 19 v spojení s článkom 20 Ústavy Slovenskej republiky, čo ale neznamená, že dražba takýchto nehnuteľností podľa zákona č. 527/2002 Z.z. nie je prípustná. Relevantná súdna prax dospela k záveru, že samotná právna úprava dobrovoľných dražieb, resp. možnosť vymoženia plnení zo spotrebiteľských zmlúv touto formou, nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, resp. s ochranou spotrebiteľa vyplývajúcou z práva Európskej únie. Okresný súd uzavrel, že zákon č. 527/2002 Z.z. v § 21 ods. 2 poskytuje osobe, ktorá tvrdí, že dražbou bola dotknutá na svojich právach, ak spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo namieta porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Spornosť pohľadávky, pre ktorú sa dražba uskutočňuje, nebráni záložnému veriteľovi navrhnúť výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby. Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. PL ÚS 23/14 zo dňa 24. septembra 2014 výslovne uviedol, že záložný veriteľ je oprávnený navrhnúť výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby aj bez exekučného titulu priznávajúceho mu zabezpečenú pohľadávku voči vlastníkovi veci a vlastníkovi veci potom patrí na ochranu vlastníckeho práva žaloba o neplatnosť dobrovoľnej dražby.

1.6 Súd prvej inštancie tiež poukázal skutočnosť, že pasívnu legitimáciu žalovaného 2/ nemal preukázanú z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho príloh. Žalobcovia síce tvrdili, že žalovaný 1/ vykonáva záložné právo dobrovoľnou dražbou nehnuteľností prostredníctvom žalovaného 2/, túto skutočnosť nijako nepreukázali.

1.7 Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že nie sú dané predpoklady na vydanie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1, 2 písm. c) ani písm. d) zákona č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.) v spojení s § 326 C.s.p., a preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovaným 1/ a 2/ zamietol.

1.8 O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovaní 1/ a 2/ boli v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia úspešní v celom rozsahu. Nakoľko im však žiadne trovy v konaní nevznikli, okresný súd im náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti uzneseniu okresného súdu, ktorým návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, podali žalobcovia 1/ až 4/ v zákonnej lehote odvolanie. V prvom odvolaní navrhli, aby odvolací súd vydal neodkladné opatrenie, ktorým by dočasne upravil pomery účastníkov konania, v zhode s návrhom, ako bol podaný na okresný súd. Namietol odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a) až h) Civilného sporového poriadku, ako aj podľa § 365 ods. 2 C.s.p.

2.1 Zdôraznili, že v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na zákon č.258/2001 Z.z. nepoukazujú a odvolávajú sa predovšetkým na zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona

Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 250/2007 Z.z.“) a na Občiansky zákonník. V žalobe pritom uvádzajú, že úverová zmluva č. 0305088277 obsahuje množstvo neprijateľných podmienok podľa § 53 Občianskeho zákonníka a takúto zmluvu je potrebné vyhodnotiť ako neplatnú. V prípade neplatnosti úverovej zmluvy je neplatná aj záložná zmluva a následne sú neplatné aj právne kroky žalovaného 1/ smerujúce k dobrovoľnej dražbe.

2.2 Pokiaľ okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobcovia nepredložili súdu ani samotnú záložnú zmluvu, toto tvrdenie súdu sa nezakladá na pravde, súčasťou žaloby bola aj záložná zmluva. Zdôraznili tvrdenie uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia o tom, že žalovaný 1/ ich uviedol do omylu, keď v úverovej zmluve uviedol zle vypočítanú splátku za úver, ktorá nepokryla ani splátku úrokov, nie to ešte istiny. Každou pravidelnou splátkou dlh neklesal, stúpal, z čoho vyplýva, že úverovú zmluvu nebolo možné nikdy splatiť.

2.3 Žalobcovia zdôraznili, že potrebu bezodkladnej úpravy pomerov osvedčili, nakoľko uviedli, že žalovaný 2/ na svojej webovej stránke zverejnil, že pripravuje dražbu nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu. Žalobcovia pritom zdôraznili tiež, že sú ohrozené ich obydlia, ktoré trvalo a riadne užívajú a stratou obydlia sú ohrozené aj ďalšie osoby, 5 dospelých osôb a 3 maloleté deti. V podanom odvolaní tiež poukázali na to, že Zákon o dobrovoľných dražbách nemôže byť vyňatý zo súdnej kontroly za účelom poskytnutia ochrany obydlia, žalovaný 1/ si na vymoženie svojej pohľadávky môže zvoliť aj iný procesný postup, napr. po zabezpečení exekučného titulu navrhnúť výkon exekúcie, kedy po súdnej kontrole bude zistená výška pohľadávky, ktorá bude predmetom exekučného konania. Takýmto spôsobom by bolo zaručené, že spotrebiteľom bude poskytnutá náležitá ochrana. Ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách nemôžu byť vykladané tak, aby boli popreté základné práva a slobody žalobcov, a to právo na súkromný a rodinný život, ktorého súčasťou je právo na obydlie. Potreba poskytnúť ochranu žalobcom je dôvodná v štádiu, keď nebola dražba ukončená. Po ukončení dobrovoľnej dražby by došlo k narušeniu právnej istoty vydražiteľa, ak by bola dražba vyhlásená na neplatnú. V prípade vyhlásenia dražby za neplatnú by navrhovatelia nemali kde bývať do právoplatného rozhodnutia súdu.

2.4 Zdôraznili tiež, že im boli doručené znalecké posudky č. 126/2018 a č. 128/2018 vyhotovené súdnym znalcom Ing. J. H., proti ktorým podali námietky a je evidentné, že nehnuteľnosti žalobcov sú značne podhodnotené, výkon záložného práva za týchto podmienok ich nielen hrubo majetkovo poškodí, ale zasiahne do ich ústavného práva na obydlie. Takýto výkon záložného práva zo strany navrhovateľa dražby nemôže v právnom štáte ponímať právnu ochranu.

2.5 Žalobcom pritom hrozí dražba ich iného obydlia z dôvodu, že bez skutočnej a vážnej vôle pri vážnom zanedbaní odbornej starostlivosti veriteľa - banky, podpísali záložnú zmluvu a na účely dražby došlo k hrubému podhodnoteniu nimi vlastnených nehnuteľností. Záložnú zmluvu si ani nemali možnosť preštudovať, zamestnanec banky ich nepoučil o následkoch, neobjasnil, k akému základnému zmluvnému vzťahu sa zmluva viaže a nič viac im ani nevysvetlil. Takto porušil zákon č. 250/2007 Z.z.. Žalobcovia nikdy nemali skutočnú a vážnu vôľu uzavrieť záložnú zmluvu, s touto ich nikto ani len neoboznámil. Žalobcovia do dnešného dňa nerozumejú, čo je to záložná zmluva a ako jej podpísaním môže byť ohrozené ich jediné obydlie. Žalobcovia 1/ až 3/ zdôraznili, že majú naliehavý právny záujem na vydaní neodkladného opatrenia a na určení neplatnosti záložnej zmluvy.

2.6 Žalobcovia uzavreli, že im reálne hrozí neprimeraný zásah do práva na obydlie a do práva na súkromný život a poukázali na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/2000 v spojení s rozhodnutím ESĽP v prípade Stanková verzus Slovenská republika a Pavlič verzus Chorvátsko, v ktorých súdy potvrdili, že akýkoľvek zásah do obydlia je potrebné posudzovať veľmi citlivo a zužujúco s tým, že dotknutá osoba má mať za každých okolností možnosť dovolať sa ochrany na nezávislom a nestrannom súde. Reálnosť hrozby porušenia práva žalobcov je dôvodná a preukázaná oznámením o začatí výkonu záložného práva. Hrozba dražby je preukázaná aj úkonmi dražobníka

- vyhotovením znaleckých posudkov, zverejnením nehnuteľností na webovej stránke dražobníka a zverejnením nehnuteľností na realitných portáloch.

3. Žalovaní sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), vec preskúmal v rozsahu určenom § 380 ods. 1, 2 C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil z nasledovných dôvodov:

5. Podľa § 387 ods.1, ods.2 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcov 1/-3/; z dôvodu, že je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§ 380 C.s.p.), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami, uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie (§ 380 ods. 2 C.s.p.).

7. Neodkladným opatrením sa má poskytnúť dočasná ochrana strane, zabrániť ďalšiemu zhoršeniu jej právneho postavenia a to aj v situácii, keď súd nemá náležite zistený skutkový stav veci. Dočasnou úpravou súd nie je v ďalšom prípadnom konaní viazaný; súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas (§ 330 ods. 1 C.s.p.). Právna úprava v Civilnom sporovom poriadku pripúšťa nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej (§ 330 ods. 2 C.s.p.); neodkladným opatrením sa neprejudikujú práva a povinnosti strán konania. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia však musí byť preukázaný a osvedčený.

8. Odvolanie nie je dôvodné. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolatelia sú výlučným vlastníkom nehnuteľností vyššie citovaných nehnuteľností, ku ktorým sa domáhajú vydania neodkladného opatrenia - povinnosti zdržať sa realizácie záložného práva dobrovoľnou dražbou, a to žalobcovia v rade 1/ a v rade 2/ sú v režime bezpodielového spoluvlastníctva manželov vlastníkmi nehnuteľností zapísanými na LV č.1307, katastrálne územie X., pozemky parc.č. CKN XXXX o výmere 242m2, parc.č.XXXX o výmere 242m2, parc.č.XXXX o výmere 253m2 a rodinný dom, súpisné číslo XXX, postavený na parcele č.XXXX; žalobkyňa v rade 3/ je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísanými na LV č.XXX, katastrálne územie X., pozemky parc.č. CKN XXXX/X o výmere 366m2, parc.č. XXXX o výmere 289m2 a rodinný dom, súpisné číslo XXX postavený na parcele č.XXX. Uvedené nehnuteľnosti žalobcovia ako záložcovia na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. 361/2009, uzatvorenej so žalovaným 1/ ako záložným veriteľom, založili na zabezpečenie pohľadávky, vzniknutej zo zmluvy o splátkovom úvere, uzatvorenej dňa 15.06.2009 dlžníkmi H. R. a C. R. a žalovaným v rade 1/. Dňa 26.04.2018 žalovaný 1/ žalobcom v rade 1/ a 2/ oznámil vyhlásenie mimoriadnej splatnosti pohľadávky z úverovej zmluvy; listom zo dňa 19.06.2018 žalovaný 1/ oznámil žalobkyni v rade 3/ začatie výkonu záložného práva predajom založených nehnuteľností v dobrovoľnej dražbe; listom zo dňa 16.07.2018 žalovaný 2/ ako dražobník vyzval žalobkyňu v rade 3/ na umožnenie vykonania ohliadky a ohodnotenia predmetu dražby súdnym znalcom.

8.1 Dňa 15.10.2018 podali žalobcovia návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý odôvodnili tým, že splátka za úver bola úmyselne zle vypočítaná a nepokrýva ani splátku za úroky, mimoriadne zosplatnenie úveru je neplatné, žalovaný v rade 1/ použil voči žalobcom v rade 1/ a 2/ neprijateľné zmluvné podmienky a nečestný postup. Vyjadrili obavy, že nehnuteľnosti žalovaní 1/ a 2/ predajú v dražbe skôr, ako súd rozhodne o neplatnosti úverovej zmluvy, neplatnosti záložnej zmluvy a bude voči žalobcom a ich rodinným príslušníkom postupovať nezákonne a bude sa snažiť všetkých násilne dostať z nehnuteľností, tak aby boli nútení ich nedobrovoľne opustiť. Je dôvodná obava, že výkonom záložného práva dôjde k nezvrátiteľnému následku, t.j. ku strate vlastníckeho práva žalobcov k predmetným nehnuteľnostiam a zároveň aj ku strate bydliska žalobcu a osôb, tvoriacich s ním spoločnú domácnosť.

8.2 Krajský súd v zhode s názorom okresného súdu konštatuje, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný. Navrhovatelia (žalobcovia v rade 1/ - 3/) v návrhu neuviedli žiadne také skutočnosti, z ktorých by vyplývala všeobecná povinnosť žalovaného 1/ úplne sa zdržať výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou; žiaden zákon mu nestanovuje povinnosť absolútne sa zdržať zákonom predvídaného výkonu záložného práva za predpokladu, že ho bude vykonávať v súlade so zákonom.

8.3 Na nápravu prípadných pochybení v rámci súdnej kontroly bez hrozby vytvorenia nenávratného stavu slúži potenciálna žaloba o neplatnosť dražby, eventuálne ďalšie inštitúty, prípadne v rámci zodpovednostných vzťahov. Inštitút záložného práva a inštitút dobrovoľnej dražby sú súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky; záložné právo slúži na zabezpečenie práva veriteľa na splnenie záväzku dlžníkom, ktorý dlžníkovi vyplýva zo záväzkovo-právneho vzťahu; záložné právo má k záväzkovému právnemu vzťahu akcesorickú povahu; vznik a trvanie záložného práva súvisí so zabezpečovanou pohľadávkou; záložné právo plní zabezpečovaciu a uhradzovaciu funkciu; založenie predmetu záložného práva donucuje dlžníka, aby sa svoj záväzok splnil a zbavil sa záložného práva, ktoré ho obmedzujú pri nakladaní so zálohom. Uhradzovacia funkcia sa prejavuje v možnosti veriteľa dosiahnuť uspokojenie zabezpečenej pohľadávky zo zálohu, ak jeho pohľadávka nebude riadne splnená. Záložné právo je upravené v Občianskom zákonníku a predstavuje legitímny právny inštitút, na realizáciu ktorého slúži zákon o dobrovoľných dražbách. Nemožno zakázať žalovanému výkon jeho záložného práva dobrovoľnou dražbou, ktoré má zriadené v súlade so zákonom, bez zreteľa na to, že sa jedná o obydlia žalobcov.

8.4 Žalobcovia netvrdili ani nepreukázali splnenie svojho záväzku voči žalovanému 1/, založenému úverovou zmluvou. Prípadné skúmanie existencie neprijateľných zmluvných podmienok v úverovej zmluve, tvrdeného nesprávneho výpočtu splátky úveru splácaného anuitným spôsobom je v režime konania o neodkladnom opatrení bezpredmetné.

8.5 Súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia správne zamietol. V danej veci neexistuje skutkový ani právny dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia.

8.6 Námietka odvolateľov, že ide o zákonom a ústavou chránený záujem, právo na súkromný a rodinný život, ktorého súčasťou je právo na obydlie, ktorému je potrebné poskytnúť ochranu, tiež neobstojí. Ochrana spotrebiteľa má svoje zákonné limity. Žalovaný 1/ poskytol splátkový úver žalobcom v rade 1/ a 2/ na základe úverovej zmluvy zo dňa 15.09.2009, ktorý sa dlžníci zaviazali splácať po 277,43 Eur mesačne so splatnosťou prvej splátky 20.07.2009. Aj z výpisov z úverového účtu predložených k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že v rokoch 2012-2016 sú evidované omeškané splátky a neobstojí tvrdenie žalobcov, že v období rokov 2009-2017 splátky na úver platili riadne a včas. Tvrdenie o tom, že uhradili 103 splátok po 277,43 nie je preukázané a je v rozpore s evidovanými omeškanými splátkami o to viac, že z predložených výpisov vyplýva, že výška splátky a úroková sadzba bola v priebehu trvania úverovej zmluvy menená, úroková sadzba bola podľa zmluvy fixná na jeden rok. Z výpisov z úverového účtu vyplýva, že žalobcovia 1/a 2/ mali omeškané splátky v roku 2011 vo výške 270,86 Eur, v roku 2012 vo výške 1.188,26 Eur, v roku 2013 vo výške 2.337,94 Eur, v roku 2014 vo výške 922,40 Eur, v roku 2015 vo výške 1382,66 Eur a napokon v roku 2016 vo výške 3.691,24 Eur. Aj z uvedeného dôvodu v mesiaci apríl 2018 žalovaný 1/ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Žalobcovia 1/

- 3/ podali návrh na neodkladné opatrenie dňa 15.10.2018; nič im nebráni podať žalobu vo veci samej, pokiaľ sú toho názoru, že ich práva sú žalovaným 1/ alebo tretími osobami porušované.

8.7 Odvolaciemu súdu je známa rozhodovacia prax súdov Slovenskej republiky, kedy nariadili neodkladné opatrenia aj v prípade, ak nebola súčasne podaná žaloba vo veci samej, a uložili navrhovateľovi povinnosť podať žalobu vo veci samej v určenej lehote; v prevažnej väčšine sa jednalo o prípady dobrovoľných dražieb na základe rozhodcovských rozsudkov, resp. úverov poskytnutých nebankovými subjektmi.

8.8 Nedôvodná bola aj odvolacia námietka, že Zákon o dobrovoľných dražbách nemôže byť vyňatý spod súdnej kontroly za účelom poskytnutia ochrany obydlia a žalovaný 1/ si na vymoženie svojej pohľadávky môže zvoliť aj iný procesný postup. Pri existencii záložného práva nemožno žalovaného 1/ nútiť, aby svoje právo na úhradu pohľadávky vyplývajúcej z nesplateného zostatku úveru uplatňoval len prostredníctvom exekúcie, pokiaľ mu právny poriadok poskytuje v Zákone o dobrovoľných dražbách aj iné právne prostriedky. Neobstojí tvrdenie o vyňatí dobrovoľných dražieb spod súdnej kontroly, ak zákon č. 527/2002 Z.z. v ustanovení § 21 ods. 2 umožňuje osobe, ktorá spochybňuje platnosť záložnej zmluvy že boli porušené ustanovenia zákona č. 527/2002 Z.z., a bola tým dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby.

8.9 Dôvodom pre zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia nie je ani tvrdenie o podhodnotení ceny nehnuteľností znaleckými posudkami, bez relevantnej argumentácie. K tvrdeniu žalobcov vo vzťahu k záložnej zmluve a tomu, že nikdy nemali skutočnú a vážnu vôľu takúto zmluvu uzavrieť odvolací súd uvádza, že je bežnou praxou bankových subjektov pri poskytovaní úverov na bývanie (tu kúpu a rekonštrukciu nehnuteľností), zabezpečiť splnenie záväzkov vyplývajúcich z úverovej zmluvy zriadením záložného práva na nehnuteľnosti, o ktorých kúpu, resp. rekonštrukciu ide. Záložné právo k nehnuteľnostiam bolo zapísané pod V1002/09, resp. V 973/2009, už v čase čerpania úveru. V konečnom dôsledku napriek skutočnosti, že v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcovia 1/-3/ uviedli ako dôkaz zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, k návrhu, a ani v priebehu konania o nariadenie neodkladného opatrenia zmluvu o zriadení záložného práva do súdneho spisu nepredložili.

8.10 Samotná skutočnosť, že žalovaný 1/ prostredníctvom žalovaného 2/ mal začať s výkonom záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby nariadenie neodkladného opatrenia neodôvodňuje, záložné právo je legitímny právny inštitút, na realizáciu ktorého slúži zákon o dobrovoľných dražbách a žalovanému nemožno zakázať výkon jeho záložného práva dobrovoľnou dražbou, ak ho má zriadené v súlade so zákonom. V tomto smere nie je podstatné, že záložné právo je zriadené na obydlia žalobcov. V konečnom dôsledku z príloh k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v konečnom dôsledku ani nevyplýva začatie výkonu záložného práva na nehnuteľnosti patriace žalobcom 1/ a 2/; na čl. 22 spisu sa nachádza oznámenie o začatí záložného práva na nehnuteľnosť patriacu žalobkyni v rade 3/ spolu s výzvou na umožnenie vykonania obhliadky a ohodnotenia predmetu dražby (čl. 25 spisu).

9. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil (§ 387 C.s.p.), lebo nezistil dôvod na jeho zmenu ani zrušenie, a to aj vo výroku o trovách konania, ako výroku súvisiaceho.

10. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaní 1/ a 2/ boli v odvolacom konaní úspešní v plnom rozsahu, preto im vznikol proti žalobcom 1/- 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Zo spisu však odvolací súd zistil, že im v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, preto im ich náhradu nepriznal.

11. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.). Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 C.s.p.)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).