Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_16Co-256-2018.pdf
PDF · 83.13 KB
Case nature
Subarea
16Co/256/2018
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobcov: 1/ L. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. N. XX, 2/ S. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. N. XX a 3/ K. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. N. č. XX, všetci žalobcovia právne zastúpení Mgr. Gabrielou Novákovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom A.H. Škultétyho 5, Veľký Krtíš proti žalovanému: Dobson Limit, s. r. o., so sídlom Revoluční 1403/28, Nové Město, Praha 1, Česká republika, IČO: 044 128 93, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou L.I.B. legal, s. r. o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, v konaní o určenie neplatnosti zmluvy o úvere a o určenie neplatnosti zmluvy o záložnom práve, o návrhu žalobcov na prerušenie konania, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš, č. k. 12Csp 156/2017-115 zo dňa 12. 06. 2018, takto
rozhodol:
I. Výrok uznesenia, ktorým súd prerušil konanie do právoplatného rozhodnutia o podnete žalobcov zo dňa 29. 05. 2018 na podanie mimoriadneho dovolania (výrok I.) m e n í tak, že návrh žalobcov na prerušenie konania zamieta.
II. Vo zvyšku t. j. vo výrokoch, ktorým okresný súd návrh na prerušenie konania zamietol (výrok II. a výrok III.) zostáva uznesenie okresného súdu n e d o t k n u t é.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd prerušil konanie o určenie neplatnosti zmluvy o úvere a o určenie neplatnosti zmluvy o záložnom práve až do právoplatného rozhodnutia o podnete žalobcov zo dňa 29. 05. 2018 na podanie mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom Slovenskej republiky proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 04. 04. 2018 č. k. 17Co/71/2018.
2. Následne okresný súd ďalší návrh žalobcu na prerušenie konania, a to až do právoplatného skončenia trestného konania vo veci vedenej Obvodným oddelením PZ Veľký Krtíš pod sp. zn. ČVS- ORP-69/ VK-VK-2018 a do podania stanoviska Národnej banky Slovenska na základe žiadosti žalobcov zo dňa 22. 05. 2018, zamietol.
3. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súd poukázal vo vzťahu k výroku, ktorým bolo návrhu žalobcov na prerušenie konania vyhovené, teda vo vzťahu k podaniu podnetu žalobcov zo dňa 29. 05. 2018 na podanie mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom Slovenskej republiky proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 04. 04. 2018 č. k. 17Co 71/2018 na to, že citované rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zásadným spôsobom rieši otázky, ktoré sa týkajú predmetného sporu, teda posúdenia úveru žalobcov podľa zákona č. 129/2010 Z. z., prípustnosť žaloby podľa § 137 písm. d/ CSP, v dôsledku čoho bolo potrebné v záujme právnej istoty predmetné konanie prerušiť aplikujúc ust. § 164 CSP. Vo zvyšku nepovažoval návrh na prerušenie konania za dôvodný, nakoľko pokiaľ by aj v uvedenom trestnom konaní bol žalovaný uznaný vinným z prečinov, ktoré sa mu kladú za vinu, uvedená skutočnosť by nemala vplyv na to, či žaloba žalobcov v predmetnom konaní je alebo nie je prípustná s poukazom na ust. § 137 písm. d/ CSP. Vo vzťahu k prerušeniu konania do podania stanoviska Národnej banky Slovenska poukázal na to, že konanie Národnej banky Slovenska nie je konaním v zmysle § 164 CSP, teda súdnym, resp. správnym konaním, v ktorom by sa riešila otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. Naviac prípadné stanovisko Národnej banky Slovenska nie je pre súd záväzné s poukazom na ust. § 193 CSP.
4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a to proti výroku, ktorým bolo konanie prerušené do právoplatného rozhodnutia o podnete žalobcov zo dňa 29. 05. 2018 na podanie mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom Slovenskej republiky proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 04. 04. 2018 č. k. 17 Co 71/2018. Žalovaný mal za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Z návrhu žalobcov na prerušenie konania totiž vyplýva, že títo mali údajne podať dňa 29. 05. 2018 podnet generálnemu prokurátorovi na podanie mimoriadneho dovolania. Na pojednávaní, kde žalobcovia návrh na prerušenie konania podali, však nepredložili žiadny relevantný dôkaz, že uvedený podnet skutočne aj podali, čiže svoj návrh hodnoverným spôsobom nepodložili. Okrem toho však má žalovaný za to, že samotné podanie podnetu generálnemu prokurátorovi na podanie mimoriadneho dovolania voči právoplatnému súdnemu rozhodnutiu nemôže samo o sebe spĺňať podmienky, ktoré predpokladá ust. § 164 CSP, týkajúce sa dôvodov prerušenia konania. Zo strany žalobcov podľa ich tvrdenia išlo o podnet na podanie mimoriadneho dovolania, ktorým však generálny prokurátor nie je viazaný, nie je teda zrejmé, či bude prebiehať do budúcna i dovolacie konanie, nakoľko uvedené konanie o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora začína podaním mimoriadneho dovolania, čo však v tomto štádiu konania žalobcovia nepreukázali. Samotný podnet preto nemôže byť dôvodom na prerušenie konania.
5. Žalovaný ďalej poukázal na to, že ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie o prerušení konania právoplatnosť uznesenia krajského súdu vo vzťahu, ku ktorému žalobcovia podnet údajne podali, zostáva zachovaná. Návrh na prerušenie konania preto nemôže byť procesným prostriedkom ako odďaľovať záväznosť právoplatných a vykonateľných rozhodnutí nadriadených súdom. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v jeho prvom výroku, ktorým bolo konanie prerušené zmenil tak, že návrh žalobcov na prerušenie konania zamietne.
6. Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.
7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej v texte „CSP“ prejednal odvolanie žalovaného a uznesenie okresného súdu v napadnutom výroku, ktorým bolo konanie prerušené (výrok I.) preskúmal v medziach daných ust. § 379 CSP a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 (á contrario) CSP uznesenie súdu prvej inštancie v tomto rozsahu podľa § 388 CSP zmenil tak, že návrh žalobcov na prerušenie konania v tomto rozsahu zamietol.
8. Vo zvyšku, teda vo výrokoch, ktorými okresný súd návrh žalobcov na prerušenie konania, a to až do právoplatného skončenia trestného konania vo veci vedenej Obvodným oddelením PZ Veľký Krtíš pod sp. zn. ČVS- ORP-69/VK-VK-2018 a do podania stanoviska Národnej banky Slovenska na základe žiadosti žalobcov zo dňa 22. 05. 2018, zamietol, neboli odvolaním napadnuté, preto v tomto rozsahu zostáva uznesenie okresného súdu nedotknuté.
9. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
10. Podľa § 164 CSP ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.
11. Odvolací súd uznáva, že rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 17Co 71/2018 rieši otázky, ktoré sa týkajú predmetného sporu a teda posúdenie úveru žalobcov podľa zákona č. 129/2010 Z. z., prípustnosť žaloby podľa § 137 písm. d/ CSP, avšak len uvedená skutočnosť sama o sebe nie je dôvodom pre postup v zmysle § 164 CSP, ak predmetné rozhodnutie krajského súdu je tohto času právoplatné a vykonateľné. Nemožno sa totiž stotožniť s názorom žalobcov, ktorí návrh na prerušenie konania považovali za procesný prostriedok oddialenia rozhodovania v tejto veci, ak z obsahu spisu nevyplýva, že by generálny prokurátor Slovenskej republiky proti vyššie citovanému uzneseniu krajského súdu podal dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok, o ktorom by prebiehalo v súčasnej dobe dovolacie konanie. Tieto skutočnosti zo strany žalobcov neboli preukázané, preto možno považovať ich návrh za predčasný. Dosiaľ totiž z obsahu spisu nevyplýva, že by o citovanom uznesení krajského súdu prebiehalo dovolacie konanie, ktoré by mohlo mať zásadný vplyv na posúdenie vecnej správnosti napadnutého uznesenia.
12. Naviac z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co 71/2018-40 zo dňa 04. 04. 2018 vyplýva, že týmto uznesením Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací rozhodol o odvolaní žalovaného - Dobson Limit s. r. o., proti uzneseniu okresného súdu, ktorý rozhodoval o nariadení neodkladného opatrenia, teda nešlo o rozhodnutie vo veci samej. Odvolací súd sa v tejto veci (bod č. 16 odôvodnenia) zaoberal najmä tým, že žalobcovia skutkovými tvrdeniami uvedenými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a listinnými dôkazmi pripojenými k návrhu dostatočne neosvedčili dôvodnosť nároku vo veci samej, teda krajský súd v danej veci nevykonával dokazovanie a výslovne konštatoval len okolnosti týkajúce sa osvedčenia dôvodnosti nároku. Skutočnosť, že odvolací súd sa zaoberal nárokom žalobcov len vo vzťahu k nariadeniu, či nenariadeniu neodkladného opatrenia zodpovedá jeho konštatovanie v bode 24 tohto odôvodnenia, v ktorom výslovne konštatuje, že sa mu „javí“, že suma poskytnutá na základe listiny označenej ako „úverová zmluva č. 56/16“ je pôžičkou a nie úverom. Vzhľadom na vyššie uvedené, preto ani z obsahu uznesenia krajského súdu, vo vzťahu ku ktorému mal byť podľa tvrdenia žalobcov podaný podnet na podanie mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom Slovenskej republiky nevyplýva, že by odvolací súd zásadným spôsobom riešil otázky, ktoré sa týkajú predmetného sporu do takej miery, aby bolo potrebné v záujme právnej istoty konanie prerušiť ak jeho závery boli prijaté najmä vo vzťahu k tomu, či neodkladné opatrenie navrhnuté zo strany žalobcov je, alebo nie dôvodným.
13. Len pre úplnosť odvolací súd poznamenáva i to, že predmetné uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici nie je rozhodnutím vo veci samej, na základe čoho odvolací súd konštatuje, že Najvyšší súd Slovenskej republiky by pravdepodobne podané dovolanie odmietol ako procesne neprípustné bez skúmania, či v konaní došlo k dovolateľom namietanej nesprávnosti. Uvedené vyplýva i z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo/157/2017, podľa ktorého dovolací súd poznamenal, že „vylúčením prípustnosti dovolania proti takému uzneseniu odvolacieho súdu o nariadení neodkladného opatrenia, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, právna úprava obsiahnutá v § 420 CSP zohľadňuje, že v prípade takéhoto rozhodnutia ide len o dočasné procesné opatrenie súdu, trvanie ktorého je obmedzené a môže byť za podmienok uvedených v zákone zrušené. Neodkladné opatrenie má v takomto prípade nastoliť určitý stav len dočasne a bez ujmy na konečnú, definitívnu ochranu poskytovanú, až rozhodnutím súdu vo veci samej.“
14. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považuje odvolací súd odvolanie žalovaného za dôvodné, preto návrh žalobcov na prerušenie konania až do právoplatného rozhodnutia o podnete žalobcov na podanie mimoriadneho dovolania zamietol.
15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).