Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_18Cb-3-2022.pdf
PDF · 167.37 KB
Case nature
Area
Subarea
18Cb/3/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Helenou Menichovou v spore žalobcu: JUDr. Jaroslav Jakubčo, PhD., správca úpadcu STAVOUNIVERZÁL, s.r.o., so sídlom Cesta do Rudiny 2262, 024 01 Kysucké Nové Mesto, IČO: 36 380 458, sídlo: Horné záhrady 2, Banská Bystrica, PSČ 974 01, právne zastúpený: Advokátska kancelária M Kojtalová, s.r.o., sídlo: Antona Bernoláka 51, Žilina 010 01, IČO: 47 258 608, proti žalovanému: Univerzitná nemocnica Martin, sídlo: Kollárova 2, Martin 036 01, IČO: 00 365 327, právne zastúpený: JUDr. Gabrielou Reichovou, advokátkou so sídlom P. Mudroňa 26, Martin 036 01. IČO: 42 071 135, o zaplatenie 78 852,16 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žaloba žalobcu proti žalovanému sa zamieta.
II. Žalovaný proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
III. O výške náhrady trov konania rozhodne Okresný súd Martin samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 78.852,16 Eur, úrok z omeškania 8,25 % ročne zo sumy 78.852,16 Eur od 3.1.2014 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.
2. V žalobe uviedol, že Uznesením OS Žilina, č. k. 3K/1/2014-171 zo dňa 19.8.2014, bol na majetok úpadcu STAVOUNIVERZÁL, s.r.o., so sídlom Cesta do Rudiny 2262, 024 01 Kysucké Nové Mesto, IČO: 36 380 458, vyhlásený konkurz. Do funkcie správcu bol ustanovený JUDr. Jaroslav Jakubčo, správca, so sídlom kancelárie Mladých budovateľov 2, 974 11 Banská Bystrica. Uznesenie o ustanovení do funkcie sa stalo právoplatným a vykonateľným dňa 27.8.2014.
3. Rozsudkom KS v Žiline, sp. zn. 14CoKR/33/2018 zo dňa 21.2.2019, bol právoplatne ukončený spor o vylúčenie majetku zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu medzi žalobcom v rade 1/ Ing. Jaroslav Hoštak, nar. 20.4.1963, bytom Kukučínova 1024, 024 01 Kysucké Nové Mesto, žalobcom v rade 2/ František Hruška, nar. 3.10.1959, trvale bytom 023 31 Rudina 493, a žalovaným - JUDr. Jaroslavom Jakubčom, PhD., so sídlom kancelárie Mladých budovateľov 2, 974 01 Banská Bystrica, ktorým bolo rozhodnuté, že pohľadávka voči dlžníkovi
- žalovanému zo Zmluvy o dielo č. 4280/2009 zo dňa 20.11.2009 vo výške 78.852,16 Eur s príslušenstvom, patrí nesporne do všeobecnej podstaty úpadcu. Správca sa na základe vyššie uvedeného rozhodnutia odvolacieho súdu stal jediným subjektom oprávneným na vymáhanie pohľadávky. Pohľadávka je zapísaná v súpise všeobecnej podstaty, ktorý bol zverejnený v Obchodnom vestníku č. 191/2014 zo dňa 7.10.2014.
4. Žalobca odkazom na právnu úpravu § 186 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 76 ods. 1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“) uviedol, že jediným aktívne procesne legitimovaným subjektom na vymáhanie pohľadávky je správca, ako to vyplýva z právoplatného a vykonateľného Rozsudku KS v Žiline, sp.zn. 14CoKR/33/2018 zo dňa 21.2.2019.
5. Žalobca na základe Zmluvy o dielo č. 4280/2009 zo dňa 20.11.2009 realizoval pre žalovaného, v rámci svojej podnikateľskej činnosti, dielo „Dostavba chirurgického pavilónu 04 UNM v Martine“ v rozsahu podľa čl. III bod 3.1 zmluvy.
6. V rámci plnenia Zmluvy o dielo (ďalej len „ZoD“) došlo k situácii nevyvolanej účastníkmi tejto zmluvy
- novelizáciou zákona o dani z pridanej hodnoty, zákon č. 222/2004 Z.z., zákonom č. 490/2010 Z.z. a s účinnosťou od 1.1.2011 došlo ku zmene sadzby DPH zo sadzby 19 % na 20 % (§ 27 v spojení s § 85j ods. 1).
7. Vo vzťahu k tejto zmene bol žalobca vyzvaný žalovaným, z dôvodu, že sa pri zmluvne dohodnutom plnení jedná o realizovanie projektu, na ktorý sú použité prostriedky EÚ a v súvislosti so zvýšením sadzby DPH dôjde ku zvýšeniu zmluvou dohodnutej ceny za dielo, čo by znamenalo porušenie pravidiel pri zazmluvnenom poskytnutí prostriedkov EÚ, aby pristúpil na úpravu ceny tak, aby cena za dielo tvorená zo zdaniteľného základu spolu s DPH sa po zmene sadzby DPH rovnala pôvodne zmluvou dohodnutej výške ceny za dielo.
8. Aj keď zo strany žalobcu bol rozporovaný tento názor žalovaného, o čom svedčí vzájomná korešpondencia, žalovaný svoje stanovisko nezmenil. Naopak, tvrdil žalobcovi, že jeho názor mal byť odobrený nadriadeným riadiacim orgánom tohto projektu - Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „MZ SR“). Následne žalobca, v dôvere, že toto ubezpečenie žalovaného je pravdivé, pristúpil dňa 28.4.2011 k podpisu Dodatku č. 2 ku ZoD, ktorým došlo účelovo a na ťarchu žalobcu ku zníženiu ceny diela - jeho zdaniteľného základu tak, že spolu s novou sadzbou DPH sa rovnala takto určená cena cene pôvodne dohodnutej (z obsahu Dodatku č. 2 je zrejmé, že žalobca musel znížiť vo svoj neprospech cenu časti dodávok dohodnutého zdaniteľného plnenia na dielo). Žalovanému bola žalobcom po vykonaní diela vyúčtovaná cena diela v súlade s Dodatkom č. 2..
9. S odstupom času po vykonaní diela a z dôvodu, že žalobca, vzhľadom na skutočnosť, že zo strany žalovaného sa prejavila neochota dodržať ďalšie vzájomné dohody, ktoré vznikli popri plnení diela, začal mať pochybnosti o serióznosti žalovaného z dôvodu prístupu k ich riešeniu, sa žalobca na odporúčanie právneho zástupcu (ďalej len „PZ“) obrátil v súlade so zákonom č. 211/200 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám so žiadosťou zo dňa 19.11.2013 na MZ SR o sprístupnenie informácií vzťahujúcich sa na zmluvné plnenie dohodnuté medzi ním a žalovaným ako prijímateľom zazmluvneného nenávratného finančného príspevku. V rámci odpovede na túto žiadosť zo dňa 4.12.2013 boli sprístupnené informácie aj o tom, ako bol žalovaný inštruovaný práve v súvislosti so zmenou sadzby DPH. Ide o podanie MZ SR - Sekcia európskych programov a projektov zo dňa 20.1.2011 a zároveň boli žalobcovi doručené aj súvisiace doklady. Pri tomto žalobca ďalej nemôže nechať bez povšimnutia ani skutočnosť o správaní sa žalovaného, kedy na tú istú jemu adresovanú žiadosť o sprístupnenie informácií obdržal žalobca žiadnu (zrejme správne malo byť žiadanú - pozn. súdu) odpoveď až začiatkom roka 2014, avšak bez listu MZ SR, ktorý je pre posúdenie tejto veci zásadný. Žalobca potom takéto konanie žalovaného považuje za účelové. S prekvapením žalobca, z týchto jemu doručených listín zo strany MZ SR, zistil, že stanovisko žalovaného o potrebe a najmä o spôsobe úpravy zmluvne dohodnutej ceny diela v čase, kedy mu to žalovaný prezentoval, bolo zavádzajúce a nesprávne.
10. Z podania zo dňa 20.1.2011 je zrejmé, že stanovisko MZ SR vo vzťahu k potrebe úpravy zmluvných vzťahov vplyvom zmeny sadzby DPH sa nezhodovalo s tým, ako mu to bolo prezentované zo strany žalovaného a pod vplyvom ktorého žalobca pristúpil k podpisu Dodatku č. 2 ku ZoD. Vo vzťahu k tomuto podaniu MZ SR žalobca konštatuje, že žalovaný ho v čase uzavretia Dodatku č. 2 k ZoD uviedol do omylu a v prípade, že by žalobcovi bola v tom čase zrejmá táto skutočnosť, pre neho ohľadne dohodnutého plnenia v jeho prospech - ceny za dielo, rozhodná, k podpisu Dodatku č. 2 by nepristúpil.
11. S prihliadnutím na vyššie uvedené žalobca tvrdí, že Dodatok č. 2 zo dňa 28.4.2011 je neplatný, preto žalobca uplatnil voči žalovanému nárok, aby mu bola zo strany žalovaného ako objednávateľa zaplatená cena diela v rozsahu podľa dohody v pôvodnej ZoD a na zaplatenie doplatku vystavil žalobca dňa 19.12.2013 na ťarchu žalovaného faktúru č. 2013040 na sumu 78.852,16 Eur, so splatnosťou 2.1.2014. Prílohu tejto fa tvorí špecifikácia požadovaného plnenia. Uvedenú fa spolu s právnym zdôvodnením nároku zaslal žalovanému podaním zo dňa 20.12.2013 PZ žalobcu. Žalovaný v lehote splatnosti faktúru nezaplatil.
12. Vzhľadom na omeškanie žalovaného so splnením peňažného dlhu účtuje žalobca na základe ZoD č. 4280/2009 zo dňa 20.11.2009 dohodnutý úrok z omeškania vo výške 8 percentuálnych bodov vyššie ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre zhotoviteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.
12. OS Banská Bystrica vo veci rozhodol platobným rozkazom, sp.zn. 8Up/417/2021, dňa 19.mája 2021.
13. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor (č.l. 32 a nasl.), v ktorom uplatnený nárok neuznáva. Uviedol, že faktúra č. 2013040 na sumu 78.852, -Eur, splatná 2.1.2014, bola vrátená zhotoviteľovi. Uplatňovaný nárok neevidujú ani neevidovali vo svojom účtovníctve. Žalovaný zrekapituloval skutkové okolnosti obsiahnuté v žalobe. Potvrdil uzatvorenie ZoD dňa 20.11.2009 s úpadcom. V súvislosti s cenou diela uviedol, že platila dohoda v bode 5.2. zmluvy, v zmysle ktorej cena diela bola dohodnutá podľa zákona č. 18/1996 Z.z. a vyhlášky 87/1996 Z.z. ako cena pevná a predstavuje sumu 14.670.960,37 Eur. Následne Dodatkom č. 2 zo dňa 28.4.2011 zmluvné strany upravili obsah pôvodnej zmluvy, o. i. aj v čl. V., bod 5.2, že uvedený bod sa doplnil o špecifikáciu dohodnutej ceny diela tak, že do 31.12.2010 predstavovala cena diela sumu 4.443.320,47 Eur bez DPH, t. j. sumu 5.287.551,36 Eur (s DPH 19 %) a od 1.1.2011 sumu 7.819.507,50 Eur bez DPH, t. j. sumu 9.383.409,01 Eur (s DPH 20 %), pričom cena po úprave celkom bola dohodnutá v celkovej (naďalej nezmenenej) výške 14.670.960,37 Eur.
14. Žalovaný po odovzdaní diela svoj záväzok zaplatiť dohodnutú cenu diela splnil v celom rozsahu podľa čl. 5.2 zmluvy, čím jeho záväzok zo zmluvy vyjadrený v bode 3.3 zmluvy v celom rozsahu zanikol jeho riadnym splnením. Neexistuje preto žiadny zmluvný základ ako právny titul pre poskytnutie dodatočného finančného plnenia v žalovanej výške, keďže došlo k zániku záväzku žalovaného na úhradu ceny diela jeho riadnym splnením.
15. K argumentácií žalobcu, že Dodatok č. 2 k ZoD zo dňa 28.4.2011 je neplatný z dôvodu, že úpadca bol pred jeho podpísaním zo strany žalovaného uvedený do omylu, keď žalobca poukazoval na list MZ SR - Sekcia európskych programov a projektov, zo dňa 20.1.2011, že stanovisko MZ SR v tomto liste sa nezhodovalo s tým, ako bolo prezentované zo strany žalovaného, žalovaný uviedol, že listom zo dňa 11.2.2011 oznámil žalobcovi, že jeho návrh Dodatku č. 2 (s úpravou konečnej ceny diela o zvýšenú DPH) nemôže akceptovať a uvádza aj, z akých dôvodov: nakoľko v čl. V., bod 5.2 zmluvy č. 4280/2009 je dohodnutá cena za dielo ako pevná cena a podľa § 6 ods. 3 zákona č. 18/1996 Z.z. v znení neskorších predpisov je pevnou cenou cena, ktorú nie je prípustné zmeniť, nie je možné pristúpiť k zvýšeniu ceny za dielo z dôvodu zmeny DPH. Žalovaný teda oboznámil úpadcu s tým, že dôvodom, pre ktorý je pre neho neakceptovateľné zvýšenie ceny, bola dohoda v pôvodnej zmluve (bod 5.2) o tom, že dohodnutá cena diela je cenou pevnou, bez možnosti jej dodatočného zvýšenia.
16. Žalovaný namietol, že zo strany riadiaceho orgánu vyplývajú odlišné skutočnosti ako tie, ktoré boli následne komunikované úpadcovi žalovaným v súvislosti s uzavretím Dodatku č. 2. Zo samotného listu MZ SR zo dňa 20.1.2011 vyplýva inštrukcia riadiaceho orgánu, že v súvislosti so zmenou DPH je potrebné uzavrieť nový dodatok k zmluve, kde sa zahrnie navýšenie sumy DPH na 20 %, avšak s tým, že výška zazmluvneného nenávratného príspevku (NFP) je maximálna a nemôže byť v dôsledku zvýšenia sadzby DPH navýšená. Takéto výdavky nad rámec zazmluvneného NFP budú zo strany riadiaceho orgánu považované za neoprávnené. Súčasne bol žalovaný inštruovaný o tom, aby predložil riadiacemu orgánu na administratívnu kontrolu návrh dodatku k zmluve a až následne, po akceptácii návrhu dodatku,
bude môcť byť podpísaný dodatok k zmluve. O potrebe zaslania návrhu dodatku (postupom podľa pokynov v liste MZ SR zo dňa 20.1.2011) informoval žalovaný zhotoviteľa aj v liste zo dňa 11.2.2011.
17. Žalovaný zaslal riadiacemu orgánu v zmysle jeho inštrukcií návrh Dodatku č. 2 na administratívnu kontrolu, o výsledku ktorej bol informovaný listom MZ SR zo dňa 28.4.2011 v tom zmysle, že tento bol akceptovaný, pričom navrhované zmeny si vyžadujú vyhotovenie dodatku k zmluve o poskytnutí NFP a riadiaci orgán potvrdzuje, že navrhovanými zmenami nedochádza k zmene účelu a cieľa schválenej žiadosti o NFP. V prípade, že by teda predložený návrh dodatku nebol v súlade s pokynmi riadiaceho orgánu (ako vyplýva z vyjadrenia žalobcu), nebol by prešiel administratívnou kontrolou.
18. Až po odsúhlasení riadiacim orgánom došlo k podpisu Dodatku č. 2 k zmluve. Žalovaný teda postupoval plne v intenciách pokynov riadiaceho orgánu a k podpísaniu Dodatku č. 2 pristúpil až po splnení príslušných úkonov nadriadeného dohliadajúceho orgánu.
19. Akákoľvek tvrdenia o snahe o zavádzanie, či vyvolávanie omylu u zhotoviteľa v súvislosti s podpísaním Dodatku č. 2 tak nie sú vôbec namieste.
20. Úpadca bol od začiatku oboznámený s tým, že realizácia diela prebiehala v rámci operačného programu Zdravotníctvo na programové obdobie 2007-2013, so zameraním na modernizáciu zdravotníckeho systému nemocníc (výstavba, rekonštrukcia a modernizácia všeobecných nemocníc), kde riadiacim orgánom bolo príslušné ministerstvo. Riadiaca kompetencia ministerstva v súvislosti s procesmi uzavierania zmluvy a jej zmien mu bola zrejmá a explicitne vyplýva aj z čl. 13.2 zmluvy. Táto osobitná povaha režimu zmluvy bola opakovane a otvorene v priebehu realizácie diela zo strany žalovaného vo vzťahu k úpadcovi komunikovaná (nutnosť schvaľovania dodatkov zmlúv riadiacim orgánom, jeho priebežná kontrolná kompetencia a pod.). Práve na podklade inštrukcií riadiaceho orgánu bol vypracovaný Dodatok č. 2, ktorý bol zmluvnými stranami napokon aj podpísaný.
21. Nakoniec, ak mal zhotoviteľ pochybnosti o dôvodnosti a správnosti obsahu predkladaného Dodatku č. 2, mal možnosť si informácie potrebné pre jeho rozhodnutie ohľadom podpísania dodatku overiť, a to prípadne aj u riadiaceho orgánu (rovnako, ako následne s odstupom takmer dvoch rokov urobil) a získať tieto z jeho pohľadu odlišné a rozhodujúce informácie pred samotným podpísaním dodatku z jeho strany.
22. Za ospravedlniteľný omyl možno totiž označiť len taký, ku ktorému došlo tak, že konajúca osoba konala s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od nej požadovať. V danom prípade zhotoviteľ bol subjektom značnú dobu podnikajúcim v oblasti stavebníctva, s realizovaným množstvom stavebných projektov a disponujúci nepochybne (aj) s potrebným odborným personálnym zázemím zabezpečujúcim servis súvisiaci so zmluvnou dokumentáciou realizovaných projektov. Už len s ohľadom na uvedené nie je preto vôbec namieste argumentácia, že zhotoviteľ sa jednoducho “spoľahol” na tvrdenia žalovaného o nutnom obsahu Dodatku č. 2.
23. Opätovne zdôraznil fakt, že cena za dielo bola v zmluve dohodnutá ako cena pevná, bez možnosti jej dodatočného navýšenia, ktoré stanovisko aj jednoznačne komunikoval zhotoviteľovi v liste zo dňa 11.2.2011. Zároveň tvrdil, že ak by Dodatok č. 2 nebol uzavretý (resp. bol neplatný, čo však zásadne žalovaný popiera), bolo by potrebné posudzovať žalobcom uplatnený nárok na doplatenie ceny nad rámec zmluvne dohodnutej ceny diela s poukazom práve na bod 5.2, kde je cena dohodnutá ako pevná, rovnako za nedôvodný.
24. V súvislosti s namietanou neplatnosťou Dodatku č. 2 zo dňa 28.4.2011 z dôvodu, že tento bol vykonaný v omyle, žalovaný uviedol, že v zmysle ust. § 40a Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) platí, že ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa § 49a OZ, považuje sa právny úkon za neplatný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá, pričom právo dovolať sa relatívnej neplatnosti sa premlčuje v trojročnej premlčacej lehote, ktorá začína plynúť od momentu uskutočnenia právneho úkonu. Podanou žalobou sa žalobca domáha relatívnej neplatnosti právneho úkonu (Dodatku č. 2 zo dňa 28.4.2011) po uplynutí stanovenej premlčacej doby na uplatnenie tohto práva. V danej súvislosti preto vznáša námietku premlčania.
25. Námietku premlčania vznáša žalovaný aj vo vzťahu k uplatnenej pohľadávke 78.852,- Eur a jej príslušenstva. Žalovaný odvodzuje uplatnený nárok od uzavretej ZoD, keď podľa čl. VI., bod 6.1 úhrada
ceny diela mala byť vykonaná na základe platobných dokladov a/ čiastkových faktúr, b/ konečnej faktúry. Faktúra mala byť realizovaná na základe súpisu skutočne vykonaných prác a dodávok v zmysle výkazu výmer max. raz mesačne, min. raz štvrťročne. Podľa bodu 6.8 uvedeného článku, konečná faktúra mala predstavovať celkové finančné vyporiadanie diela a právo na jej vystavenie vzniklo dňom podpísania protokolu o odovzdaní a prevzatí stavby, čo je deň 30.9.2011.
26. Žalobcovi vzniklo právo domáhať sa zaplatenia ceny za dielo (prípadného doplatku) najneskôr dňom podpísania protokolu o prevzatí a odovzdaní stavby. Od tejto doby začala plynúť štvorročná premlčacia doba na uplatnenie pohľadávky na zaplatenie ceny diela na súde. Premlčacia doba márne uplynula dňom 30.9.2015. Vychádzajúc aj z dátumu splatnosti fa č. 2013040 (2.1.2014), bola pohľadávka uplatnená rovnako po uplynutí premlčacej doby.
27. Žalobca v písomnom vyjadrení k odporu proti platobnému rozkazu (č.l. 47) s tvrdeniami obsiahnutými v odpore nesúhlasil, tvrdil, že pohľadávka je preukázaná čo do právneho dôvodu vzniku, ako aj do výšky, prostredníctvom dokladov predložených v prílohe návrhu na vydanie platobného rozkazu.
28. Uviedol, že pohľadávka nie je premlčaná, nakoľko premlčacia lehota spočívala po dobu konania vedeného na OS Martin pod sp. zn. 17Cb/27/2014, pričom toto konanie vecne nadväzuje na označené konanie. Žiada, aby súd vykonal dokazovanie prostredníctvom listinných dôkazov tvoriacich prílohu návrhu na vydanie platobného rozkazu, ako aj výsluchom svedkov, ktorí sa podieľali na vykonávaní diela: Dipl. Ing. Marián Babinský, stavebný dozor za stranu objednávateľa, Ing. Štefan Vlček, konateľ zhotoviteľa, Ing. Martin Kavalek, stavbyvedúci zhotoviteľa. Účelom výsluchu označených svedkov je preukázanie tvrdení žalobcu o vykonaní prác na diele v rozsahu zodpovedajúcom uplatnenej pohľadávke. Účasť týchto osôb na nariadenom pojednávaní žaloba nevie zabezpečiť, preto požiadal súd, aby ich predvolal. Po postúpení veci na príslušný súd sa pokúsi zistiť adresy navrhnutých svedkov a oznámiť ich súdu tak, aby ich súd mohol predvolať na pojednávanie.
29. Žalovaný v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu (č.l. 62) poprel tvrdenie žalobcu, že pohľadávka je preukázaná dokladmi priloženými k žalobe. Zastáva názor, že práve z týchto dokladov, najmä zo ZoD zo dňa 20.11.2009 a Dodatku č. 2 zo dňa 28.4.2011 vyplýva, že cena diela bola zmluvnými stranami dohodnutá ako pevná v sume 14.670.960,37 Eur (čl. V. bod 5.2) a (v zmysle Dodatku č. 2), že táto cena zahŕňa aj príslušnú DPH v sadzbe 20 % platnú od 1.1.2011 (č.l. V. bod 5.2 doplnený). Zo zmluvnej dokumentácie vyplýva, že zhotoviteľ mal nárok na zaplatenie ceny diela v celkovej výške 14.670.960,37 Eur spolu s 19 % DPH zo sumy 4.443.320,47 Eur do 31.12.2010 a s 20 % DPH zo sumy 7.819.507,50 Eur od 1.1.2011, ktorá cena diela mu bola aj uhradená. Skutočnosť zaplatenia ceny diela medzi stranami sporu nie je sporná. Nárok na doplatenie ďalšej časti ceny diela, ktorej sa v tomto konaní žalobca domáha, zo zmluvnej dokumentácie nevyplýva, naopak, je v rozpore s uzavretou zmluvou a Dodatkom č. 2.
30. Poukázal na konanie vedené na OS MT, sp.zn. 17Cb/27/2014, kde si uplatňovali pohľadávku (po pripustení zmeny žalobcu na základe návrhu na zámenu účastníka konania na strane žalobcu zo dňa 29.1.2014) iné osoby ako zhotoviteľ diela. Nie je preto možné akceptovať záver, že po dobu konania (s inými žalobcami) premlčacia doba ohľadom nároku žalobcu, uplatnený v tomto konaní, neplynula/ spočívala. Takéto účinky môže mať iba uplatnenie nároku jeho veriteľom, ktorý riadne pokračuje v začatom konaní, čo nebol uvedený prípad.
31. Návrhy na dokazovanie výsluchom označených svedkov považuje za nadbytočné, resp., nepreukázané vo vzťahu k predmetu sporu. Rozsah vykonaných prác na diele (iný ako bol zazmluvnený) však nie je v priebehu konania zo strany žalobcu vôbec tvrdený, dokonca ani uplatnená pohľadávka v konaní na tejto skutočnosti (rozsahu skutočne vykonaných prác) nespočíva. Medzi stranami sporu v tomto konaní nie je vôbec spornou otázka rozsahu vykonaných prác na diele.
32. Súd dňa 3.3.2022 vykonal pojednávanie v neprítomnosti strán sporu, vykonal dokazovanie listinami doloženými do spisu, listinami z pripojených spisov OS Martin, sp.zn. 17Cb/27/2014, KS ZA, sp.zn. 5Cbi/1/2015, vypočul PZ strán sporu a zistil: STAVOUNIVERZÁL, s.r.o., IČO: 36 380 458 ako zhotoviteľ, podpísal so žalovaným ako objednávateľom dňa 20.11.2009 ZoD č. 4280.
Podľa čl. III./3.1. sa zhotoviteľ zaviazal zhotoviť dielo - SO - stavebnú časť stavby a PS- zdravotnícku technológiu v rozsahu a za podmienok, dohodnutých v tejto zmluve. Podľa čl. III./ 3.3. sa objednávateľ zaväzuje dokončené funkčné dielo prevziať a zaplatiť za jeho vykonanie cenu dohodnutú v tejto zmluve. Podľa čl. V./5.1., cena za splnenie predmetu zmluvy je stanovená na základe súťažných podmienok, súťažných podkladov a projektu pre realizáciu stavby vrátane výkazu výmer, ktorý ako príloha č. 5 tvorí neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy. Podľa čl. V./5.2., cena diela je dohodnutá v zmysle zákona č. 18/1996 Z.z. o cenách v znení neskorších zmien a doplnkov a vyhlášky č. 87/1996 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon o cenách v znení neskorších zmien a doplnkov ako cena pevná a činí 14.670.960,37 Eur (cena musí byť uvedená na 2 desatinné čísla). Podľa čl. V./5.3., kalkulácia ceny je uvedená v prílohe č. 5 k tejto zmluve. Podľa čl. V./5.4., cena dohodnutá v čl. 5.2 kryje náklady potrebné na vybudovanie funkčnej stavby, dodržanie zmluvne dohodnutých kvalitatívnych, dodacích a platobných podmienok podľa tejto zmluvy, a ďalej sú špecifikované technicko-kvalitatívne parametre, podmienky realizácie diela. Podľa čl. VI./6.1., úhrada ceny diela bude vykonaná na základe a/ čiastkových faktúr, b/ konečnej faktúry. Fakturácia bude realizovaná na základe súpisu skutočne vykonaných prác a dodávok v zmysle Výkazu výmer maximálne raz mesačne minimálne raz štvrťročne. Podľa čl. VI./6.2., objednávateľ bude uhrádzať zhotoviteľovi postupne cenu diela čiastkovými faktúrami a konečnou faktúrou. V konečnej faktúre zníži objednávateľ uhradenú čiastku o zádržné, ktoré uvoľní po splnení podmienok, uvedených v čl. 6.14 tejto zmluvy. Podľa čl. VI./6.3., zhotoviteľ bude v čiastkových faktúrach a v konečnej faktúre účtovať DPH podľa teraz právnych predpisov 19 %. Podľa čl. VI./6.8., konečná faktúra predstavuje celkové finančné vysporiadanie diela. Zhotoviteľovi vzniká právo vystaviť konečnú faktúru dňom podpísania protokolu o odovzdaní a prevzatí stavby. V konečnej faktúre budú vysporiadané všetky záväzky objednávateľa uhradiť cenu diela. Prílohami ku konečnej faktúre sú protokol o odovzdaní a prevzatí diela a súpis všetkých objednávateľom už uhradených faktúr. Podľa čl. VI./6.12, lehota splatnosti faktúr je 90 dní od doručenia. Podľa čl. XIII./13.2., zmeny alebo doplnky k tejto zmluve je možné vykonať len dodatkami k zmluve, ktoré musia byť najskôr akceptované riadiacim orgánom MFN. Podľa čl. XIII./13.4., na vzťahy neupravené touto zmluvou sa vzťahujú príslušné ustanovenia OBZ a súvisiace právne predpisy. Podľa čl. XIII./13.8, sú uvedené neoddeliteľné súčasti zmluvy. Podľa čl. XIII./13.12l, táto zmluva je vypracovaná v šiestich vyhotoveniach, z ktorých dve si ponechá objednávateľ, dve pre riadiaci orgán objednávateľa a dve zhotoviteľ.
33. Dňa 28.4.2011 zmluvné strany ZoD č. 4280 podpísali Dodatok č. 2 k ZoD č. 4280/2009 (č.l.15), ktorým čl. V. bod 5.2. doplnili nasledovne: Do 31.12.2010 cena bez DPH 4.443.320,47 Eur, DPH 19 % 844.230,89 Eur, cena s DPH 5.287.551,36 Eur; od 1.1.2011 cena bez DPH 7.819.507,50 Eur, DPH 20 % 1.563.901,51 Eur, cena s DPH 9.383.409,01 Eur. Cena po úprave celkom 14.670.960,37 Eur. Čl. VI./6.14 doplniť na konci prvej vety ... „alebo zhotoviteľ predloží bankovú záruku, ktorá v plnej miere nahrádza položku zádržného do výšky ako aj dobu viazanosti“. Zmluvné strany prehlasujú, že tento dodatok zodpovedá slobodnej vôli, uzatvárajú ho dobrovoľne a na znak súhlasu s jeho obsahom ho podpisujú.
34. Zhotoviteľ zo ZoD, STAVOUNIVERZAL, s.r.o., IČO: 36 380 458 vyúčtoval žalovanému vo fa č. 2013040 sumu 78.852,16 Eur z dôvodu neplatnosti Dodatku č. 2 zo dňa 28.4.2011 ku ZoD č. 4280/2009 zo dňa 20.11.2009 ako nárok na doplatok zmluvou dohodnutej ceny diela podľa prílohy. Vyúčtovaná jednotková cena 65.710,130 Eur bez DPH, 20 % DPH 13.142,03 Eur, spolu vrátane DPH 78.852,16 Eur. Dátum dodania služby, dátum vyhotovenia fa, dátum odoslania faktúry je 19.12.2013, splatnosť 02. 01. 2014 (č.l. 16).
35. Na č. l. 16 je špecifikácia nároku na doplatok ceny diela podľa ZoD 428/2009. Doplatok ceny vykonaného diela podľa ZoD 4280/2009 sa uvádza 65.710,13 Eur, DPH 20 % 13.142,03 Eur, spolu 78.852,16 Eur. Uvedená špecifikácia je datovaná 19.12.2013 (č.l. 16/rub).
36. Listom zo dňa 11.2.2011 žalovaný oznámil STAVOUNIVERZAL, s.r.o., že návrh Dodatku č. 2 k ZoD č. 4280/2009 nemôže akceptovať z nasledovných dôvodov: Nakoľko v čl. V. bod 5.2. zmluvy č. 4280/2009- STV KNM je dohodnutá cena za dielo ako pevná cena a podľa § 6 ods. 3 zákona č. 18/1996 Z.z. v znení neskorších predpisov je pevnou cenou cena, ktorú nie je prípustné zmeniť, nie je možné pristúpiť k zvýšeniu ceny za dielo z dôvodu zmeny DPH. V prílohe posiela návrh Dodatku č. 2, ktorý bol vypracovaný v zmysle MZ SR - „Upozornenie ohľadne zvýšenia DPH“.
37. Listom zo dňa 17.2.2011 (č.l. 18) STAVOUNIVERZAL, s.r.o. oznámil žalovanému, ako odpoveď na list žalovaného zo dňa 11.2.2011 (viď ods. 36), právne stanovisko svojej advokátskej kancelárie, že pevná cena je výlučne v časti základnej ceny, t. j. bez DPH, tak, ako je špecifikovaná v prílohe ZoD č. 1 (cena bez DPH, DPH, cena celkom spolu s DPH). Trvá na uzatvorení Dodatku č. 2 tak, ako bol predložený.
38. MZ SR, Sekcia európskych programov a projektov Bratislava, listom zo dňa 20.1.2011 zaslala žalovanému upozornenie ohľadne zvýšenia DPH (č.l. 19): 1/ že vo vzťahu k už uzatvorenej zmluve prijímateľa s úspešným uchádzačom (ZoD, kúpna zmluva ...) je v súvislosti so zvýšením sadzby DPH potrebné uzatvoriť dodatok k tejto zmluve. V tomto dodatku sa zahrnie navýšenie DPH na 20 %. Výška zazmluvneného nenávratného fin. príspevku (ďalej NFP) je však maximálna a nemôže byť v dôsledku zvýšenia sadzby DPH navýšená. Všetky výdavky nad rámec zazmluveného NFP budú zo strany riadiaceho orgánu považované za neoprávnené. V rámci verejného obstarávania platí, že v súvislosti so zvýšením sadzby DPH nejde o podstatnú zmenu zmluvy medzi prijímateľom a úspešným uchádzačom, ale len o prispôsobenie zmeneným vonkajším okolnostiam a prijímateľ ako verejný obstarávateľ môže zmenenú sadzbu DPH upraviť Dodatkom k pôvodnej zmluve medzi prijímateľom a úspešným uchádzačom (ZoD, kúpna zmluva ..). Prijímateľ predloží riadiacemu orgánu na administratívnu kontrolu návrh dodatku k zmluve s úspešným uchádzačom (ZoD, kúpna zmluva ..) a následne po akceptácií návrhu dodatku podpísaný dodatok k tejto zmluve. 2/ že pri výkone administratívnej kontroly Žiadosti o platbu bude riadiaci orgán akceptovať účtovné doklady na výdavky s výškou DPH 20 %, ktoré vznikli po nadobudnutí účinnosti zákona o DPH, hoci výška DPH viazaná na tieto výdavky v momente platnosti a účinnosti zmluvy o poskytnutí NFP bola iba vo výške 19 %. Riadiaci orgán však uzná za oprávnené len výdavky do výšky DPH 19 %. 3/ že na základe vykonanej administratívnej kontroly obstarávania tovarov, služieb, stavebných prác a súvisiacich postupov bude riadiaci orgán akceptovať vykonanie verejného obstarávania, ktoré bolo vykonané v čase pred účinnosťou zákona o DPH, pričom ponuky uchádzačov budú predložené z už vyššou sadzbou DPH (20 %), pričom všetky výdavky nad rámec schváleného NFP budú zo strany riadiaceho orgánu považované za neoprávnené.
39. Úpadca STAVOUNIVERZÁL, s.r.o., IČO: 36 380 458, listom zo dňa 20. 12. 2022, prostredníctvom svojho PZ oznámil žalovanému, že v rámci plnenia ZoD č. 4280/2009 došlo k situácii nevyvolanej účastníkmi tejto zmluvy, keď novelizáciou zákona o DPH s účinnosťou od 01. 01. 2011, došlo ku zmene sadzby DPH z 19% na 20 % (§ 27 v spojení s § 85j ods. 1). Vo vzťahu k tejto zmene bol zhotoviteľ žalovaným vyzvaný, aby z dôvodu, že sa pri zmluvne dohodnutom plnení jedná o realizovanie projektu, na ktorého cenu sú použité prostriedky EÚ a z dôvodu, že v súvislosti so zvýšením sadzby DPH dôjde ku zvýšeniu zmluvou dohodnutej ceny za dielo, čo by znamenalo porušenie pravidiel pri zazmluvnenom poskytnutí prostriedkov EÚ, pristúpil na úpravu ceny tak, aby cena za dielo tvorená zo zdaniteľného základu spolu s DPH sa po zmene sadzby DPH rovnala pôvodne zmluvou dohodnutej výške ceny za dielo. Aj keď zo strany zhotoviteľa bol rozporovaný tento názor žalovaného, o čom svedčí vzájomná korešpondencia, žalovaný svoj názor nezmenil a tvrdil, že tento je odobrený aj nadriadeným riadiacim orgánom tohto projektu - MZ SR. Zhotoviteľ v dôvere, že toto ubezpečenie žalovaného je pravdivé, pristúpil dňa 28. 04. 2011 k podpisu Dodatku č. 2 ku ZoD, ktorým došlo účelovo a na ťarchu zhotoviteľa ku zníženiu ceny diela - jeho zdaniteľného základu tak, že spolu s novou sadzbou DPH sa rovnala takto určená cena cene pôvodne dohodnutej (z obsahu Dodatku č. 2 je zrejmé, že zhotoviteľ musel znížiť na svoj neprospech cenu časti dodávok dohodnutého zdaniteľného plnenia na dielo). Po vykonaní diela a z dôvodu, že zo strany žalovaného sa prejavila neochota dodržať ďalšie vzájomné dohody, začal mať zhotoviteľ pochybnosti o serióznosti žalovaného a obrátil sa na MZ SR so žiadosťou o sprístupnenie informácií vzťahujúcich sa na zmluvné plnenie dohodnuté medzi úpadcom/zhotoviteľom a žalovaným ako prijímateľom zazmluvneného nenávratného finančného príspevku. Poukázal na list MZ SR zo dňa 20. 01. 2011 (ods. 38).
Zhotoviteľ zistil na základe predmetného listu MZ SR, že stanovisko žalovaného o potrebe a najmä o spôsobe úpravy zmluvne dohodnutej ceny diela v čase, kedy žalovaný toto prezentoval zhotoviteľovi, bol zavádzajúce a nesprávne. Z uvedeného listu je zrejmé, že stanovisko MZ SR sa vo vzťahu k potrebe úpravy zmluvných vzťahov vplyvom zmeny sadzby DPH nezhodovalo s tým, ako mu bolo prezentované žalovaným a pod vplyvom ktorého pristúpil k podpisu Dodatku č. 2 k ZoD, že preto bol v čase uzavretia Dodatku č. 2 k ZoD uvedený žalovaným do omylu a v prípade, že by mu bola v tomto čase zrejmá táto skutočnosť, preňho ohľadne dohodnutého plnenia v jeho prospech - ceny za dielo, k podpisu Dodatku č. 2 by nepristúpil. Uviedol ust. § 49a OZ a s prihliadnutím na uvedené skutočnosti zastáva názor, že Dodatok č. 2 zo dňa 28. 04. 2011 je neplatný. Z uvedeného dôvodu vystavil dňa 19. 12. 2013 na ťarchu žalovaného fa č. 2013040 na celkové finančné plnenie v sume 78.852,18 Eur. Príloha tejto fa tvorí špecifikáciu požadovaného plnenia a originál fa zasiela v prílohe listu. Podľa doručenky žalovaný prevzal list 30. 12. 2013 (č. l. 21/rub).
40. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 18/1996 Z.z. o cenách, súčasťou ceny tovaru vymedzeného dohodnutými podmienkami môžu byť úplne alebo sčasti náklady na obstaranie, spracovanie, obeh tovaru a zisk. Ak nie je dohodnuté alebo osobitným predpisom ustanovené inak, súčasťou ceny je aj daň z pridanej hodnoty, príslušná spotrebná daň a pri dovážanom tovare aj clo a iné platby vyberané v rámci uplatňovania nesadzobných opatrení ustanovené osobitnými predpismi.
41. Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 18/1996 Z.z. o cenách, pevná cena je cena, ktorú nie je prípustné zmeniť.
42. Podľa § 536 ods. 1 OBZ, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
43. Podľa § 546 ods. 1 prvá veta OBZ, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve.
44. Podľa § 547 ods. 1 OBZ, na výšku ceny nemá vplyv, že cena bola určená na základe rozpočtu, ktorý je súčasťou zmluvy alebo ho objednávateľovi oznámil zhotoviteľ do uzavretia zmluvy.
45. Podľa § 40a OZ, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a...., považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.
46. Podľa § 49a OZ, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.
47. Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že úpadca, STAVOUNIVERZAL, s.r.o., IČO: 36 380 458 ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ podpísali dňa 20.11.2009 zmluvu o dielo s účinnosťou od podpísania tejto zmluvy, podľa § 536 a nasl. OBZ, ktorú súd vyhodnotil ako obchodno- záväzkový vzťah v zmysle ust. § 262 ods. 2 OBZ. V čl. III. zmluvné strany vymedzili predmet ZoD. V čl. V./5.2. dohodli cenu diela ako pevnú cenu diela vo výške 14.670.960,37 Eur. Uzatvorenie ZoD, predmet ZoD, jeho splnenie nebolo medzi stranami sporné. Sporou medzi stranami bolo dojednanie Dodatku č. 2, ktorý zmluvné strany podpísali dňa 28.4.2011, keď žalobca argumentoval, že tento dodatok je neplatným právnym úkonom, že neplatnosti sa dovolal u žalovaného listom zo dňa 20.12.2013 (ods. 39, č.l. 20), ktorý žalovaný podľa doručenky na č.l. 21/rub prezval dňa 30.12.2013. Predmetným listom sa žalobca nesporne dovolával u žalovaného relatívnej neplatnosti právneho úkonu, Dodatku č. 2 zo dňa 28.4.2011, podľa § 49a OZ.
48. Uzatvorenie Dodatku č. 2, podľa názoru súdu, bolo dôvodné vyhodnotiť v kontexte ZoD, hlavne čl. V./5.2., podľa ktorého bola dohodnutá pevná cena diela, potom špecifikácia ceny diela v Dodatku č. 2
zodpovedala uvedenému zmluvnému dojednaniu a právnej úprave ust. § 6 ods. 3 Zákona o cenách. Podľa špecifikácie ceny diela Dodatkom č. 2, dohodnutá cena v ZoD naďalej bola v nezmenenej výške 14.670.960,37 Eur. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný si splnil svoj záväzok zaplatiť dohodnutú cenu diela podľa čl. V./5.2 ZoD v znení Dodatku č. 2 v rozsahu 14.670.960,37 Eur, v súlade s ust. § 546 ods. 1 OBZ, preto nárok žalobcu proti žalovanému bol nedôvodný a súd ho zamietol.
49. Súd v súvislosti s uplatneným nárokom žalobcu proti žalovanému poukazuje na pôvodnú dohodu o cene v ZoD, v čl. V./5.2., kde bola cena dohodnutá ako pevná cena diela vo výške 14.670.960,37 Eur. Čl. V./5.2. neobsahuje špecifikáciu ceny v členení na cenu bez DPH a s DPH. Strany neprodukovali prílohu č. 5 k ZoD, ktorá vyplýva z textu čl. V./5.3. ZoD. Keďže cena diela bola v čl. V./5.2. dohodnutá ako cena pevná, uzatvorenie Dodatku č. 2 bolo, podľa názoru súdu, doplnením, špecifikáciou dohodnutej ceny v čl. V./5.2. ZoD v súvislosti so zmenou právnej úpravy DPH po 1. 1. 2011, a to v členení ceny do 31.12.2010 a od 1.1.2011 tak, aby cena po zmene právnej úpravy DPH neodporovala dojednaniu čl. V./5.2., kde bola určená ako pevná cena diela. Žalovaný v spore argumentoval, z akého dôvodu bola dohodnutá pevná cena diela, t. j., že dielo bude financované zo schváleného NFP, o čom zhotoviteľ pri vzniku ZoD vedel - túto vedomosť počas sporu nepopieral. Nesporne podpísanie Dodatku č. 2 súviselo s právnou úpravou zmeny sadzby DPH od 1.1.2011. Podstatné bolo, že bola dohodnutá cena ako pevná cena, podľa § 6 ods. 3 Zákona č. 18/1996 Z.z. o cenách, pevná cena je cena, ktorú nie je prípustné zmeniť, podľa názoru sudu, bez dohody zmluvných strán ani v súvislosti so zmenou sadzby DPH.
50. Žalobca nepreukázal svoju argumentáciu, že žalovaný uviedol žalobcu, v súvislosti s uzatvorením Dodatku č. 2, do omylu, lebo žalovaný listom zo dňa 11.2.2011 preukázal súdu, že zhotoviteľovi oznámil skutočnosti, pre ktoré nemôže akceptovať zvýšenie dohodnutej pevnej ceny v čl. V./5.2 ZoD; už v tomto liste oznámil zhotoviteľovi, že cena diela je dohodnutá ako pevná cena v zmysle § 6 ods. 3 Zákona o cenách a nie je prípustné ju zmeniť. Súčasne z uvedeného listu vyplýva, že zasiela návrh Dodatku č. 2 vypracovaný v zmysle listu MZ SR „Upozornenie ohľadne zvýšenia DPH“. Vychádzajúc z obsahu predmetného upozornenia MZ SR zo dňa 20.1.2011 (č.l. 19, ods. 38), súd nedospel k záveru ako žalobca, že z predmetného listu vyplývajú odlišné skutočnosti, ako tie, ktoré vyplývajú z listu žalovaného zo dňa 11.2.2011 v súvislosti s potrebou uzatvorenia Dodatku č. 2 k ZoD, teda, že stanovisko MZ SR o potrebe úpravy zmluvných vzťahov vplyvom sadzby DPH sa nemalo zhodovať s tým, ako bolo prezentované úpadcovi zo strany žalovaného pred podpisom Dodatku č. 2. Súd je toho názoru, že žalovaný pri uzatváraní Dodatku č. 2 k ZoD konal v súlade s listom MZ SR a preto nemohli nastať v tejto súvislosti zákonné predpoklady ust. § 49a OZ pre to, aby sa žaloba dovolal relatívnej neplatnosti Dodatku č. 2 k ZoD.
51. Súd poukazuje na skutočnosti, ktoré žalovaný uviedol v odpore proti platobnému rozkazu (ods. 17, 18) ohľadne procesu schvaľovania Dodatku č. 2, ktorý zmluvné strany nesporne podpísali a tieto, spolu s listom MZ SR, vyvrátili argumentáciu žalobcu o uvedení do omylu zhotoviteľa pri podpise Dodatku č. 2. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že MZ SR návrh predmetného dodatku akceptovalo, z čoho je dôvodné prijať záver, že dodatok bol podpísaný v súlade s pokynmi riadiaceho orgánu, lebo bol podpísaný po jeho odsúhlasení MZ SR a tak nemožno vytýkať žalovanému, že žalovaný pri jeho podpise postupoval v rozpore s pokynmi MZ SR listom zo dňa 20. 1. 2011, ako to tvrdí žalobca v súvislosti s namietanou neplatnosťou Dodatku č. 2 podľa ust. § 49a OZ.
52. Vychádzajúc z obsahu listu MZ SR zo dňa 20.1.2011, adresovaný žalovanému (viď ods. 38) súd sa stotožňuje s argumentáciou žalovaného v odpore proti platobnému rozkazu, že žalovaný nekomunikoval so žalobcom iné skutočnosti ako tie, ktoré vyplývali z predmetného listu, lebo pre súd z tohto listu o. i. vyplýva, že v súvislosti so zvýšením sadzby DPH je potrebné uzatvoriť dodatok k zmluve, že riadiaci orgán uzná za oprávnené len výdavky do výšky DPH 19 %, že všetky výdavky nad rámce schváleného NFP budú zo strany riadiaceho orgánu považované za neoprávnené. Preto, pri dohode o pevnej cene medzi zhotoviteľom a objednávateľom, bolo dôvodné upraviť zmluvu vo vzťahu k zmenenej DPH spôsobom, ako vyplýva aj z Dodatku č. 2, ktorý zmluvné strany podpísali a tento dodatok bol v súlade s upozornením MZ SR, lebo riadiaci orgán uviedol v bode 2/ listu (Upozornenie ohľadne zvýšenia DPH), že uzná za oprávnené len výdavky do výšky DPH 19 %, tiež v bode 3/, že všetky výdavky nad rámec schváleného NFP budú zo strany Riadiaceho orgánu považované za neoprávnené.
53. Žalobca, ktorý argumentoval v liste zo dňa 17.2.2011 adresovanom žalovanému (viď odsek 37), že pevná cena je výlučne v časti základnej ceny, t. j. bez DPH, ako je špecifikovaná v Prílohe ZoD
č. 1 (cena bez DPH, DPH a cena celkom spolu s DPH), toto súdu nepreukál, nakoľko z Prílohy č. 1 uvedené skutočnosti nevyplývali. Žalobca pripojil ZoD a jej Prílohy - Prílohu č 1 až Prílohu č. 3 k ZoD (č.l. 10 a nasl.) Príloha č. 1, ktorá je označená ako neoddeliteľná súčasť ZoD č. 4280/2009, datovaná 20.11.2009 a podpísaná aj zmluvnými stranami (č.l. 10), obsahuje objektovú skladbu stavby s uvedením stavených objektov, pod položkami SO-01 až SO-15 a prevádzkové súbory, neobsahuje informácie ako tieto vyplývajú z listu žalobcu zo dňa 17.2.2011, t. j. členenie ceny bez DPH, DPH a cena celkom s DPH. V tomto smere žalobca ani dôkazy neprodukoval.
54. Žalovaný počas celého sporu argumentoval, že financovanie diela podľa ZoD, uzatvorenej s úpadcom, bolo prostriedkami NFP a z listu riadiaceho orgánu žalovaného nesporne vyplýva, že všetky výdavky nad rámec schváleného NFP budú zo strany riadiaceho orgánu považované za neoprávnené. Za situácie, keď zmluvné strany dohodli cenu ako pevnú cenu diela a nedohodli podmienky, za ktorých môžu zmluvné strany túto pevnú cenu meniť, teda ani v prípade zmeny výšky DPH, potom, podľa názoru súdu, podpísanie Dodatku č. 2 k ZoD nebolo dôvodné vyhodnotiť v zmysle argumentácie žalobcu - uvedenia do omylu, lebo práve komunikácia strán zmluvy, ktorá vychádzala aj z upozornenia MZ SR listom zo dňa 20.1.2021, tvrdenie žalobcu o uvedení do omylu nepreukazuje. Vychádzajúc z obsahu listu MZ SR súd dospel k záveru, že žalobca v spore nepreukázal, že žalovaný prezentoval žalobcovi iné skutočnosti ako tie, ktoré z predmetného listu vyplývajú a ktoré aj s úpadcom pri vzniku Dodatku č. 2 komunikoval. Teda, že v súvislosti so vzniknutým zmluvným vzťahom medzi úpadcom a žalovaným je potrebné uzatvoriť nový dodatok k zmluve, kde bude zahrnuté navýšenie sumy DPH na 20 %, súčasne však, že výška zazmluvneného nenávratného príspevku je maximálna a nemôže byť v dôsledku zvýšenia sadzby DPH navýšená, lebo takéto výdavky by zo strany riadiaceho orgánu boli považované za neoprávnené. Zo špecifikácie ceny v Dodatku č. 2 aj vyplýva, ako bolo navýšenie sadzby DPH na 20 % premietnuté do dohodnutej pevnej ceny diela, a to členením ceny do 31.12.2010 a od 1.1.2011.
55. Potom, s ohľadom na právnu úpravu ust. § 3 ods. 3 Zákona o cenách, druhá veta (ak nie je dohodnuté alebo osobitným predpisom ustanovené inak, súčasťou ceny je aj DPH ...), súd vyhodnotil zmluvné dojednania čl. V./5.2 ZoD tak, že táto cena bola dohodnutá aj spolu s DPH. Uvedenému korešponduje aj následné správanie sa strán zmluvného vzťahu (§ 266 ods. 3 OBZ), keď zmluvné strany podpísali Dodatok č. 2 k zmluve dňa 28.4.2021, kde upravili dohodnutú pevnú cenu diela tak, aby aj po zvýšení sadzby DPH na 20 % od 1.1.2011 bola 14.670.960,37 Eur, čo zodpovedá dojednaniu pevnej ceny podľa § 3 ods. 6 Zákona o cenách a zo žiadnych zmluvných dojednaní ZoD nevyplýva skutočnosť, že by zmluvné strany dohodli dopad zmeny právnej úpravy ohľadne sadzby DPH na výšku dohodnutej pevnej ceny v čl. V./5.2. Nesporne aj Dodatok č. 2, pokiaľ išlo o dohodu o cene podľa čl. V./5.2., vychádzal z ceny dohodnutej aj so sadzbou DPH a nie je v rozpore s upozornením MZ SR listom z 20.1.2011, lebo špecifikuje cenu dohodnutú v čl. V./5.2. ZoD v súvislosti so zmenou právnej úpravy DPH po 1.1.2011, a to v členení ceny do 31.12.2010 a od 1.1.2011 tak, aby cena po zmene sadzby DPH neodporovala dojednaniu čl. V./5.2., kde bola určená ako pevná cena diela, rešpektuje aj stanovisko riadiaceho orgánu
- že všetky výdavky nad rámec schváleného NFP budú z jeho strany považované za neoprávnené. Nesporne podpísanie Dodatku č. 2 súviselo s právnou úpravou zmeny sadzby DPH od 1.1.2011, avšak, dohodnutá cena ako pevná cena nemohla byť zmenená v súvislosti so zmenou sadzby DPH, lebo podľa § 6 ods. 3 zákona č. 18/1996 Z.z. o cenách, pevná cena je cena, ktorú nie je prípustné zmeniť. Uzatvorenie ZoD bolo výsledkom zmluvnej voľnosti zmluvných strán, ktorá umožňuje subjektom obchodno-záväzkových vzťahov najlepšie realizovať vlastné osobné a hospodárske predstavy a zámery v súlade s ich individuálnymi záujmami a potrebami, čo znamená, že v prvom rade platí to, čo si zmluvné strany spolu dohodli, tj., rešpektovať zmluvnú voľnosť účastníkov tohto obchodno-záväzkového vzťahu.
56. Vychádzajúc z písomnej komunikácie zmluvných strán pred podpisom Dodatku č. 2 k ZoD, v spojení aj s obsahom čl. V./5.2., súd nevyhodnotil, že Dodatok č. 2 je neplatný z dôvodu, že by ho zhotoviteľ zo ZoD ako konajúca osoba urobil v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá bola pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, ani, že žalovaný by zhotoviteľom tvrdený omyl u neho vyvolal, lebo žalobca nepreukázal ním tvrdené skutočnosti, že žalovaný uviedol nepravdivé skutočnosti, ktoré boli pre utváranie vôle žalobcu ako mýliaceho sa účastníka rozhodujúce. Lebo omyl vo vôli je nesúlad medzi právnymi následkami, ktoré účastník úkonu zamýšľal vyvolať a medzi následkami, ktoré skutočne vyvolal. Nemožno teda skonštatovať, že by zhotoviteľ ako konajúci nemal správnu, resp. dostatočnú predstavu o právnych účinkoch právneho úkonu - Dodatku č. 2. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že účastníci zmluvného vzťahu zamýšľali vyvolať následky tohto právneho úkonu tak, že dohodnutá pevná cena v čl. V./5.2. aj po zmene sadzby DPH z 19 na 20 % mala byť vo výške
14.670.960,37 Eur. Toto korešponduje aj s obsahom listu MZ SR z 20.1.2011 - potrebe uzatvoriť dodatok k zmluve po zmene sadzby DPH na 20 % pri rešpektovaní skutočnosti, vyplývajúcej z tohto listu, že všetky výdavky nad rámec schváleného NFP budú zo strany Riadiaceho orgánu považované za neoprávnené. Žalobca, podľa názoru súdu, mal dostatočnú predstavu o právnych účinkoch tohto právneho úkonu, preto nemožno hovoriť o omyle (vada vôle).
57. Len pre úplnosť súd ďalej uvádza, že konajúca osoba sa v zmysle § 49a prvej vety OZ môže účinne dovolať podstatného omylu vyvolaného osobou, ktorej bol právny úkon určený, len ak ide o tzv. ospravedlniteľný omyl. Ospravedlniteľným je pritom len taký omyl, ku ktorému došlo i napriek tomu, že konajúca (mýliaca sa) osoba postupovala s obvyklou mierou opatrnosti (že vyvinula obvyklú starostlivosť), ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého vyžadovať na to, aby sa takémuto omylu vyhla. Ak teda žalobca argumentoval, že po tom, ako dostal stanovisko nadriadeného orgánu žalovaného (po uzatvorení Dodatku č. 2), by takúto zmluvu neuzatvoril, mal potom konať s obvyklou starostlivosťou, ktorú bolo možné so zreteľom na okolnosti tohto konkrétneho prípadu od žalobcu vyžadovať, lebo, ak sa žalobca obrátil na MZ SR so žiadosťou zo dňa 19.11.2013 o sprístupnenie informácií k predmetnému zmluvnému vzťahu, mohol tak urobiť aj v čase predzmluvných rokovaní so žalovaným ohľadne uzatvorenia Dodatku č. 2 k ZoD, lebo z listu žalovaného zo dňa 11. 2. 2011 je zrejmé, že žalovaný zasiela úpadcovi návrh dodatku, ktorý bol vypracovaný v zmysle listu MZ SR. Súd potom vyhodnotil, že žalobca, ktorý tvrdil, že zhotoviteľ konal v omyle, ako mýliaca sa osoba nepostupoval s obvyklou mierou opatrnosti, zvlášť za situácie, keď v tomto zmluvnom vzťahu vystupoval ako podnikateľ v zmysle § 2 ods. 2 písm. a/ OBZ a v zmysle ust. § 2 ods. 1 OBZ podnikaním je činnosť, za ktorú podnikateľ musí niesť aj vlastnú zodpovednosť.
58. Zmluva o dielo v znení Dodatku č. 2 je obchodno-záväzkový vzťah. Zhotoviteľ pri tomto záväzkovom vzťahu konal v pozícií podnikateľa v zmysle ust. § 2 ods. 2 písm. a/ OBZ. V zmysle § 2 ods. 1 OBZ, podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku. Uvedené zákonné ustanovenie vymedzuje pojem podnikanie ako činnosť, ktorú vykonáva podnikateľ o.i. aj na vlastnú zodpovednosť, za jeho podnikanie nezodpovedá nikto iný. Vlastná zodpovednosť podnikateľa je teda logickým dôsledkom toho, že podnikateľská činnosť je vykonávaná podnikateľom samostatne a pod vlastným menom podnikateľa, čo znamená, že konanie podnikateľa zaväzuje jeho samého a preto podnikateľ musí niesť aj vlastnú zodpovednosť v obchodno-záväzkových vzťahoch za povinnosti, ktoré na seba prevzal na základe obchodno-záväzkových vzťahov.
59. K argumentácii PZ žalobcu na pojednávaní dňa 3.3.2022 v súvislosti so zmenou sadzby DPH, že táto sa mohla zmeniť nie na 20, ale napr. na 50 % a v takom prípade by zhotoviteľ nemal šancu fyzicky objemovo zvládnuť nákup materiálu na zrealizovanie diela, súd poukazuje na právnu úpravu podnikania a podnikateľa, ako vyplýva z ust. § 2 ods. 1 OBZ (podnikanie) a § 2 ods. 2 písm. a/ OBZ (podnikateľ), viď aj ods. 57, 58. Z obsahu ZoD nevyplývalo, že strany dojednali podmienky zmeny ceny pre prípad zmeny sadzby DPH. Pritom aj PZ žalobcu uviedol, že pri špecifikácii ceny v Dodatku č. 2 žalobca vychádzal z pevnej ceny, keď uviedol: „ ... v podstate zobral pevnú cenu, ktorá bola urobená, aj predpokladalo sa, že s daňou a tú posunul smerom dole, čím v podstate - neukrátil daň, daň zostala vyššia, pretože išlo sa podľa nového predpisu, ale ukrátil samotnú hodnotu ceny diela, ktorá tu bola spravená a tu sa môžeme baviť o tom, čo je to pevná cena diela, čo bolo dohodnuté v tej zmluve a či to je v rámci DPH alebo nie je v rámci DPH ...“ Žalobca si teda bol vedomý, že v Dodatku č. 2 pracuje s pevnou cenou diela a túto špecifikoval tak, aby dohodnutá pevná cena v čl. V./5.2. zostala nezmenená aj po zmene sadzby DPH, teda vedel, že Dodatkom č. 2 nebude navýšená dohodnutá pevná cena diela, čo zodpovedá aj právnej úprave ust. § 6 ods. 3 Zákona o cenách, ktoré pevnú cenu klasifikuje ako cenu, ktorá je nemenná.
60. Na základe uvedených skutočností súd uvádza, že nárok žalobcu voči žalovanému nie je dôvodný, lebo nesporne si žalovaný vo vzťahu k zhotoviteľovi splnil všetky svoje záväzky podľa ZoD v znení Dodatku č. 2.
61. K vznesenej námietke premlčania žalovaným súd uvádza, že je rozhodujúce ust. § 391 ods. 1 OBZ vo väzbe na dohodu zmluvných strán v čl. VI. bod 6.8 ZoD. Žalobcovi vzniklo právo na vystavenie konečnej faktúry dňom 30.9.2011, okamihom podpísania protokolu o odovzdaní a prevzatí stavby. Žalovaný mal povinnosť splatiť faktúru do 90 dní od jej doručenia a od tejto doby začína plynúť premlčacia lehota. Splatnosť uplatneného nároku mala nastať 20.3.2012, nárok by bol premlčaný
dňa 20.3.2016. Konanie vedené na OS MT pod sp.zn 17Cb/27/2014 bolo právoplatne skončené dňa 19.6.2021. Vychádzajúc z právnej úpravy ust. § 405 OBZ, pri preukázaní, že vo veci 17Cb sa nerozhodlo vo veci samej, nakoľko došlo k späťvzatiu žaloby a konanie bolo zastavené bez rozhodnutia vo veci samej, potom v zmysle § 405 ods. 1 OBZ platí, že premlčacia doba neprestala plynúť. Pri aplikácii ust. § 405 ods. 2 OBZ a pri preukázaní, že v čase skončenia uvedeného súdneho konania už premlčacia doba uplynula, lebo toto konanie bolo skončené dňa 19.6.2021 (premlčacia doba uplynula 20. 3. 2016), potom v zmysle ust. § 405 ods. 2 OBZ platí, že premlčacia doba sa predlžuje tak, že sa neskoční skôr než 1 rok odo dňa, keď sa skončilo súdne konanie a teda premlčacia doba sa predĺžila do 19.6.2022 podľa § 405 ods. 2 OBZ. Žaloba v konajúcej veci bola podaná na súd dňa 12.4.2021, teda pred uplynutím premlčacej doby.
62. K námietke premlčania vo vzťahu k uplatneniu relatívnej neplatnosti Dodatku č. 2 súd uvádza, že pri dovolaní sa relatívnej neplatnosti ide o jednostranný právny úkon, ktorý sa musí adresovať druhému účastníkovi právneho úkonu. Uvedené bolo preukázané listom PZ zhotoviteľa - STAVOUNIVERZÁL, s. r. o., IČO: 36 380 458 zo dňa 20. 12. 2013 (č. l. 20, ods. 39). Dôjdením dovolania sa neplatnosti druhému účastníkovi právneho úkonu sa končí relatívna neplatnosť právneho úkonu a nastáva neplatnosť právneho úkonu, ktorú svojimi účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti. Zákon preto, aby nastali účinky tzv. relatívnej neplatnosti právneho úkonu, neustanovuje žiadnu formu dovolania sa tejto neplatnosti, možno tak urobiť i žalobou podanou na súde alebo námietkou v rámci obrany k uplatnenému právu (nároku v súdnom konaní). Otázku relatívnej neplatnosti je možné v občianskom súdom konaní vždy riešiť ako otázku predbežnú. S ohľadom na skutočnosť, že žalovaný namietal dovolania sa relatívnej neplatnosti Dodatku č. 2 zhotoviteľom, bolo dôvodné sa zaoberať, či nastali účinky tzv. relatívnej neplatnosti právneho úkonu, keďže tejto sa dovolával zhotoviteľ listom zo dňa 20.12.2013, adresovaný žalovanému ako druhému účastníkovi právneho úkonu. Súd sa teda prejudiciálne zaoberal otázkou, či zhotoviteľ sa platne dovolal neplatnosti právneho úkonu listom zo dňa 20.12.2013, teda pred uplynutím premlčacej doby, so záverom, že neboli naplnené zákonné predpoklady ust. § 49a OZ pre dovolanie sa relatívnej neplatnosti Dodatku č. 2 k ZoD (viď aj odôvodnenie vyššie). Právny úkon - dovolanie sa relatívnej neplatnosti mohol úpadca urobiť po podpise Dodatku č. 2 dňa 28. 4. 2011, preto podľa § 391 ods. 2 premlčacia doba začala plynúť 29. 4. 2011 a uplynula by dňa 29. 4. 2016.
63. K argumentácii žalovaného, že konanie 17Cb/27/2014 sa neviedlo medzi účastníkmi zmluvného vzťahu ZoD a Dodatku č. 2 a preto nemožno vychádzať z úpravy ust. § 405 OBZ, súd odkazuje na právnu úpravu § 111 OZ, podľa ktorej zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby. Vo veci 17Cb/27/2014 konanie bolo začaté na návrh žalobcu - STAVOUNIVERZAL s. r. o., následne došlo k zmene osoby veriteľa, právne nástupníctvo vo vzťahu k predmetnej pohľadávke úpadcu voči žalovanému.
64. Súd návrhy žalobcu na dokazovanie výsluchom svedkov zamietol. Žalobca navrhol výsluch svedkov na preukázanie vykonaných prác (č. l. 47/rub), ktorá skutočnosť medzi stranami sporná nebola a preto nebolo dôvodné toto dokazovanie vykonať. Pokiaľ na pojednávaní dňa 3.3.2022 PZ žalobcu navrhol vypočuť len svedka Ing. Štefana Vlčeka na preukázanie obchodných zvyklostí, zavedených medzi stranami sporu už od roku 2009, ktoré podľa PZ žalobcu práve mali preukazovať uvedie žalobcu do omylu v súvislosti s uzatvorením Dodatku č. 2 k ZoD, súd pri aplikácií § 153 ods. 1, 2 CSP zamietol dokazovanie výsluchom tohto svedka na uvedené okolnosti, nakoľko žalobca neuplatnil tento návrh na dokazovanie včas; žalobca mohol tento návrh na dokazovanie - výsluch svedka na uvedené okolnosti, predložiť už skôr ako na pojednávaní 3.3.2022, keby konal starostlivo, so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Keďže tak urobil až na pojednávaní 3.3.2022, vyžadovalo by to nariadenie ďalšieho pojednávania (§ 153 ods. 2 CSP). Pritom nešlo o taký prostriedok procesnej obrany, ktorý by predstavoval reakciu na skutočnosti, o ktorých by žalobca nevedel alebo nemohol predvídať a ktoré by vyšli najavo až po tom, ako mal žalobca povinnosť označiť a predložiť skutočnosti a dôkazy. Naviac, opis obchodných zvyklostí, ako ich prezentoval PZ žalobcu na pojednávaní dňa 3.3.2022, boli tieto opísané veľmi všeobecne. Aby súd mohol rozhodnúť, či navrhovaný dôkaz vykoná, je potrebné, aby strana, ktorá navrhuje, aby určitý dôkaz bol vykonaný, aj uviedla, ktoré konkrétne okolnosti majú byť navrhovaným dôkazom vykonané, lebo v zmysle ust. § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná - je teda potrebné, aby strana, ktorá navrhuje vykonať dôkaz, súčasne uviedla konkrétne skutočnosti, ktoré strana v spore tvrdí a ktoré majú byť navrhovaným dôkazom preukázané.
65. Podľa 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP súd rozhodol o nároku žalovaného proti žalobcovi na náhradu trov konania, pretože žalovaný bol v celom rozsahu úspešný. O výške náhrady trov konania rozhodne OS MT samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.