Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/30/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Terézie Mecelovej v právnej veci žalobkyne: Intrum Slovakia s.r.o., Bratislava - mestská časť Staré Mesto, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpenej advokátom: JUDr. Ján Šoltés, Bratislava, Mýtna 48, proti žalovanému: U. X., nar. X. U. XXXX, bytom Q. - Q., A. XXXX/XX, o 1.410,13 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 23. novembra 2017 č. k. 17C/693/2015-103 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti vo veci samej a v časti náhrady trov konania r u š í a vec vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie čiastočne zastavil konanie o 192,80 eur a v zostávajúcej časti žalobu zamietol. Žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Súčasne rozhodol o vrátení súdneho poplatku žalobkyni vo výške 4,80 eur prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s.. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 3, § 35 ods. 2, § 37, § 43, § 52 ods. 1, 2, § 54 ods. 1, 2, § 100 ods. 1, § 107 ods. 1, 2, § 451 ods. 1, 2, § 457, § 458 O. z. (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), § 5b ZoOS (zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov), § 1 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, ods. 2 písm. f/, k/ ZoSÚ (zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Vecne zdôvodnil uzavretou zmluvou o pôžičke dňa 19. novembra 2010 medzi právnou predchodkyňou žalobkyne (Consumer Finance Holding, a.s., Kežmarok, Hlavné námestie 12) a žalovaným, predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky vo výške 1.350 eur, ktorú sa zaviazal žalovaný vrátiť mesačnými splátkami vo výške 40 eur v počte splátok 60. Z dôvodu omeškania žalovaného s plnením dlhu žalobkyňa pristúpila k zosplatneniu celej pôžičky písomnosťou zo 7. decembra 2012. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v predmetnej zmluve absentuje údaj o dobe trvania zmluvy (možno ho len odvodiť z jednotlivých údajov). Pod konečnou splatnosťou však nie je možné považovať údaj 60 mesiacov alebo 11/2015. Termín splatnosti je potrebné uviesť ako konkrétny dátum, aby si spotrebiteľ už na začiatku mohol urobiť obraz o dĺžke trvania úveru a tým si zvoliť najvhodnejšiu voľbu medzi viacerými produktami. Je neprípustné, aby sa k takémuto údaju dopracovával spotrebiteľ výkladom či výpočtom. V zmluve chýbalo tiež rozlíšenie splátky na istinu, úroky a iné poplatky. Uvedením výšky splátky nie je možné určiť, aká časť splátky sa započítava na istinu, aká na úroky a iné poplatky. Takto uvedená splátka je nepreskúmateľná. Dodávateľ musel mať vedomosť o obsahových náležitostiach úverovej zmluvy v zmysle ZoSÚ. Súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“ sp. zn. 3MCdo 14/2014), ktorý ustálil, že § 5b ZoOS a § 52 ods. 2 veta tretia O. z., predstavujú ustanovenia bez prechodných ustanovení, v dôsledku čoho od ich účinnosti sa ustanovenia vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Súd prvej inštancie konštatoval, že mu nie je zrejmé, z čoho žalobkyňa vychádzala pri výpočte celkovej sumy, ktorú má žalovaný uhradiť (pôvodne vo výške 2.320 eur). Aj len pri jednoduchom počítaní 60 mesiacov x 40, výsledná suma činí 2.400 eur. Tvrdenia žalobkyne v žalobe sú pritom v

rozpore s predloženými listinnými dôkazmi, neúplné a nepreskúmateľné. Žalobkyňa uviedla, že prvé dve splátky boli žalovanému odpustené, o čom však nepredložila žiaden dôkaz a takáto skutočnosť nevyplývala zo zmluvy ani zo Všeobecných obchodných podmienok. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že žalobkyňa neuniesla bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno. Platný právny úkon podľa § 37 predpokladá, že k prejavu vôle došlo slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, s možným predmetom plnenia. Inak je právny úkon absolútne neplatný. Absolútna neplatnosť pôsobí ex tunc, t. j. od začiatku, nastáva priamo zo zákona. Právny úkon nemožno žiadnym spôsobom napraviť. Absolútne neplatný právny úkon zakladá nároky z bezdôvodného obohatenia. Súd prvej inštancie z tvrdení žalobkyne, ako ani z listinných dôkazov nevedel dospieť k záveru o výške žalovanej sumy, z čoho pozostáva, vzhľadom na absenciu skutkových tvrdení žalobkyne, v dôsledku čoho je žalovaná suma nepreskúmateľná. K plneniu zo strany právnej predchodkyne žalobkyne v prospech žalovaného vo výške 1.350 eur došlo z titulu bezdôvodného obohatenia. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia je právom majetkovým a preto sa premlčuje v subjektívnej, ako aj objektívnej dobe. Subjektívna dvojročná premlčacia doba začala plynúť 19. novembra 2010 a uplynula dňa 19. novembra 2012, pričom najneskôr sa premlčalo právo v objektívnej premlčacej dobe 19. novembra 2013. Žaloba však bola podaná na súd prvej inštancie až 13. novembra 2015, teda po uplynutí premlčacej doby. S poukazom na § 5b ZoOS žalobkyni právo na plnenie z bezdôvodného obohatenia nebolo možné priznať a žaloba bola zamietnutá. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z. v znení neskoršieho právneho predpisu). Žalovanému, ktorý bol v konaní v plnom rozsahu úspešný (späťvzatie žaloby bez zavinenia žalovaného sa posudzuje ako úspech žalovaného), vznikol nárok na náhradu trov konania, ktorému však náhrada trov konania nebola priznaná, keďže mu trovy konania nevznikli. Rozhodnutie o vrátení súdneho poplatku žalobkyni súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 3, 4, 6 písm. b/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších právnych predpisov. Po podaní žaloby žalobkyňa zaplatila súdny poplatok vo výške 84,50 eur, čiastočne vzala žalobu späť o sumu 192,80 eur, za ktorú istinu je potrebné zaplatiť súdny poplatok 73 eur. Žalobkyni by sa tak mala vrátiť časť súdneho poplatku vo výške rozdielu 11,50 eur, krátená o sumu 6,70 eur, t. j. vo výške 4,80 eur, prostredníctvom prevádzkovateľa centrálneho systému evidencie poplatkov.

2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa v zamietajúcej časti vo veci samej, navrhujúc jeho zmenu uložením povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni sumu 1.217,33 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne od 27. decembra 2012 do zaplatenia. Záver súdu prvej inštancie z dôvodu uplynutia premlčacej doby pri režime bezdôvodného obohatenia z dôvodu absolútnej neplatnosti úverovej zmluvy pre jej neurčitosť nie je správny. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nemá oporu v zákone, ani v skutkovom stave. Úverová zmluva bola uzavretá riadne a platne v písomnej forme, na základe ktorej žalovaný čerpal úver vo výške 1.350 eur, tak ako je táto výška uvedená v základných náležitostiach úverovej zmluvy (pod označením schválená výška pôžičky). Pôžička je v čl. 1.1 Všeobecných obchodných podmienok úverovej zmluvy definovaná ako bezúčelový spotrebiteľský úver. Žalovaný sa zaviazal splatiť úver mesačnými splátkami vo výške 40 eur, v počte splátok 58, teda zaviazal sa na úhradu úveru vo výške 2.320 eur. Žalovaný poskytol čiastočné plnenie vo výške 740 eur. Z dôvodu porušenia platobných povinností žalovaným, právna predchodkyňa žalobkyne vyzvala žalovaného na jednorazové zaplatenie dlhu. Uplatnený nárok bol riadne špecifikovaný čo do právneho dôvodu a výšky v podaní zo 7. apríla 2017, ktorý nárok žalovaný žiadnym spôsobom nerozporoval, prostriedky procesnej obrany nevyužil, počas sporu ostal pasívny. Žalobkyňou prednesené skutkové tvrdenia je potrebné tak považovať za nesporné v zmysle § 151 ods. 1 CSP. Úverová zmluva v základných náležitostiach spĺňa požiadavku zrozumiteľnosti. Keďže úverová zmluva ako konsenzuálny kontrakt bola uzavretá v písomnej forme, žalovaný úver čerpal, čo nerozporoval a zmluvné strany sa riadili jej zmluvnými dojednaniami, v záujme zachovania i naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov úverového vzťahu zmluvu nie je možné označiť za absolútne neplatný právny úkon. Je nevyhnutné brať do úvahy ústavný príkaz preferencie výkladu v prospech platnosti právneho úkonu. Na podporu svojej argumentácie žalobkyňa poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 640/2014. V dôsledku uvedeného bola nesprávna i kvalifikácia uplatneného nároku ako nárok na bezdôvodné obohatenie, a tým aj nesprávna aplikácia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby. Keďže úverová zmluva bola uzavretá platne, vzťahuje sa na plynutie premlčacej doby režim trojročnej premlčacej doby. Nárok z úverovej zmluvy tak premlčaný nebol.

3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

4. Odvolací súd podľa § 34 po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávnenou osobou (§ 359 , proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 1 , po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 , preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 , postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.

5. V prejednávanej veci súd prvej inštancie založil svoju právnu argumentáciu na konštatovaní absencie obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. f/, k/ ZoSÚ (termín konečnej splatnosti úveru a výška, počet a termíny splátok istiny, ako i úrokov a tiež iných poplatkov). Právnym dôsledkom absencie uvedených obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je, že takýto úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (uvedený sankčný následok nastáva zo zákona, hoci súd prvej inštancie ho výslovne neuviedol). Súčasne však vyhodnotil uvedenú zmluvu ako absolútne neplatnú z dôvodu jej neurčitosti, vzhľadom na výslednú sumu, ktorú sa žalovaný zaviazal žalobkyni zaplatiť vo výške 2.320 eur, nezodpovedajúcu počtu a výške splátok (60 x 40). Súd prvej inštancie konštatoval nepredloženie dôkazu o tvrdení žalobkyne, že prvé dve splátky boli žalovanému odpustené (v dôsledku čoho by suma 2.320 eur zodpovedala zostávajúcemu počtu a výške splátok). Žalobkyňa preto neuniesla bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno (§ 150 .

6. Z vyššie uvedených záverov súdu prvej inštancie je predovšetkým zjavná ich protichodnosť, pretože ak je úver považovaný za bezúročný a bez poplatkov v dôsledku absencie obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, úverová zmluva je platná a je možné domáhať sa plnenia z nej, s výnimkou úrokov a poplatkov (v dôsledku uvedenej zákonnej sankcie). Je popritom zmätočné súčasné konštatovanie absolútnej neplatnosti úverovej zmluvy ako celku, následkom ktorej je vznik bezdôvodného obohatenia, ktoré sú si strany povinné vrátiť (§ 457 O. z.).

7. Súd prvej inštancie doručil žalobu spolu s prílohami a poučením žalovanému, ktorý sa k žalobe nevyjadril, napriek výzve súdu prvej inštancie, že ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva, aby vo vyjadrení uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 167 ods. 2 .

8. Žalovaný bol poučený (súdom prvej inštancie) tiež o povinnosti pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia, týkajúce sa sporu (§ 150 ods. 1 .

9. Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné (§ 151 ods. 1 .

10. Pojmami procesný útok a procesná obrana (§ 149 zákonodarca zdôraznil kontradiktórnosť procesného postavenia strán v sporovom konaní. Ustanoveniami § 149 až § 154 malo dôjsť k prehĺbeniu sporovosti konania, s cieľom prispieť k zefektívneniu, zrýchleniu a zhospodárneniu sporového konania. Porušenie povinnosti tvrdenia, zakotvenej v ustanovení § 150 pre obidve strany sporu sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má za následok procesnú sankciu vo forme nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany (§ 151 ods. 1 , alebo neúčinnosti nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany (§ 151 ods. 2 . Uvedeným spôsobom je potrebné postupovať aj v spotrebiteľských sporoch, pri ktorých sa nepoužijú ustanovenia o sudcovskej a zákonnej koncentrácii v zmysle § 296 CSP, t. j. § 153 a § 154 (porov. rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Co 405/2017).

11. Z obsahu spisu je zrejmé, že tvrdenie žalobkyne, čo do základu nároku a výšky žalovaný žiadnym spôsobom nepoprel (ostal pasívny). Preto konštatovanie súdu prvej inštancie o nepreukázaní dohody strán konania o dohodnutej výške peňažnej sumy, ktorú sa žalovaný zaviazal žalobkyni vrátiť na základe úverovej zmluvy, nemalo oporu v zistenom skutkovom stave, založenom na základe prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany (§ 149 . Odvolacia námietka o žalovaným nenamietanej výške poskytnutého úveru a výške záväzku žalovaného zo zmluvy bola tak dôvodná.

12. Konanie pred súdom má zabezpečiť pre strany konania spravodlivú ochranu ich práv a záujmov (tzv. fair process). Preto im musí byť vytvorená možnosť predvídať rozhodnutie súdu a tomu prispôsobiť uplatňovanie (realizáciu) svojich procesných práv. Všeobecný súd je tak povinný na všetky procesné

úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky, alebo sa bráni ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 85/2015-17 z 12. februára 2015).

13. S poukazom na vyššie uvedené je dôvodné konštatovať, že súd prvej inštancie nepostupoval vyššie uvedeným spôsobom a neriadil sa ustanovením § 150 a § 151 CSP, v dôsledku čoho nepredvídateľný postup súdu prvej inštancie bol v rozpore s právom sporovej strany na spravodlivý proces.

14. Vzhľadom na protirečivé závery súdu prvej inštancie, napadnuté rozhodnutie postrádalo argumentačný základ, ktorý by mohol odvolací súd preskúmať.

15. Zákon (§ 220 venuje zvýšenú pozornosť odôvodneniu súdneho rozhodnutia, normovaním obsahových náležitostí. Ide o návod čo má odôvodnenie rozsudku obsahovať, keďže má význam z hľadiska prostriedku kontroly správnosti rozhodnutia, a to zo strany účastníkov konania, ako i vyššieho súdu, ktorý ho bude preskúmavať, ale aj zo strany verejnosti.

16. Ústavný súd Slovenskej republiky v zhode s rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské práva stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená automaticky povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (napr. sp. zn. II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013).

17. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach (oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obrany proti takémuto uplatneniu.

18. V odôvodnení rozhodnutia má súd náležite vysvetliť, ako sa vysporiadal s rozhodujúcimi a zistenými skutočnosťami a na akom základe prijal právne závery. Preto ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, lebo neobsahuje zásadné a určité vysvetlenie dôvodov, na základe ktorých súd rozhodol, prichádza do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 226/03).

19. V prejednávanej veci súd prvej inštancie zamietol žalobu z dôvodu premlčania nároku žalobkyne, v dôsledku aplikácie ustanovenia § 5b ZoOS, na základe ktorého ustanovenia prihliadal na premlčanie nároku z úradnej povinnosti (ex offo).

20. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

21. Podľa § 193 veta prvá súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná.

22. Hoci a zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, nemajú výslovné ustanovenia o hmotnoprávnych účinkoch nálezu o nesúlade vydaného pred právoplatným skončením konania, treba dôjsť k jednoznačnému záveru, že v týchto veciach nastávajú hmotnoprávne účinky pre všetkých účastníkov konania ex tunc. Ak sa totiž tieto účinky prejavujú ex tunc vo veciach judikovaných právoplatne pred uverejnením nálezu, potom a fortiori to musí tak byť vo veciach neskončených právoplatne v momente uverejnenia nálezu o nesúlade. Opačný výklad je priamym popretím princípu zachovávania ústavnosti a zároveň neprípustným absolutizovaním princípu právnej istoty (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 11.10.2006 sp. zn. PLz. ÚS 1/06 - zjednotenie odchylných právnych názorov; Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky zväzok 1, ročník 2006, str. 740).

23. V čase rozhodovania odvolacieho súdu ustanovenie § 5b ZoOS stratilo účinnosť a hoci súd prvej inštancie v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku postupoval podľa účinného ustanovenia § 5b ZoOS, v čase rozhodovania odvolacieho súdu jeho právne posúdenie veci už nemohlo obstáť.

24. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

25. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, postupovať v súlade s prejednacou zásadou civilného sporového konania, v ktorom je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu.

26. Skutkové tvrdenia žalujúcej strany sú prostriedkami procesného útoku a skutkové tvrdenia žalovanej strany sú prostriedkami procesnej obrany (§ 149 . Procesnej povinnosti strany sporu uviesť skutkové tvrdenia zodpovedá procesná povinnosť protistrany poprieť tvrdené skutočnosti, pričom z ustanovenia § 151 vyplýva procesná sankcia za nesplnenie procesnej povinnosti (§ 151 . Súd prvej inštancie na základe vyhodnotenia splnenia procesnej povinnosti strán konania, podľa § 150 a § 151 CSP, posúdi spornosť skutkových tvrdení strán, s vyvodením dôsledkov nesplnenia procesnej povinnosti.

27. Ak súd prvej inštancie dospeje k záveru o potrebe korekcie následku nesplnenia procesnej povinnosti (CSP upravuje civilný proces v materiálnom poňatí, teda v zmysle zásady spravodlivej a účinnej ochrany práv podľa čl. 2 , svoj postup odôvodní v uvedenom smere. Pri hodnotení použitých prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany, bude dôsledne vychádzať z preukázaných zmluvných dojednaní strán konania. Pri vykonávaní dokazovania bude súd prvej inštancie okrem prejednacej zásady a zásady kontradiktórnosti konania, aplikovať zásadu predvídateľnosti postupu súdu, ako aj prihliadať na špecifiká tzv. spotrebiteľských sporov ako sporov s ochranou slabšej strany (§ 290 a nasl.).

28. Po vyhodnotení skutkových tvrdení strán (§ 150 a § 151 sa následne bude zaoberať platnosťou právneho úkonu a v prípade pozitívneho záveru bude daný dôvod skúmať i obligatórne obsahové náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Pri absencii niektorej z nich, bude potrebné vyvodiť z nej i právne následky.

29. V prípade preukázanej absolútnej neplatnosti predmetnej úverovej zmluvy, súd uvedie svoje právne úvahy, vychádzajúce z preukázaného skutkového stavu a kvalifikovanej aplikácie príslušného ustanovenia právnej normy.

30. Súd prvej inštancie pri písomnom vyhotovení rozhodnutia bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo určité a presvedčivé, s uvedením obsahových náležitostí podľa § 220 ods. 2 CSP, vrátane uvedenia použitých prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal a ako ich vyhodnotil, prípadne prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strán konania.

31. Svoj právny záver zdôvodní zo zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám konania dá odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (rozhodnutia Ústavného súdu napr. sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).

32. Podľa § 396 ods. 3 ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

33. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.