Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/16/2018

Uznesenie

Okresný súd Prievidza v právnej veci žalobcu: Súkromná stredná odborná škola, Sama Chalupku 1938/12B, Prievidza, IČO: 42 022 045, zastúpený NITSCHNEIDER & PARTNERS, advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Cintorínska 3/A, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: Základná škola Ul. Sama Chalupku 313/14, 971 01 Prievidza, IČO: 36 126 969, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

Návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia sa z a m i e t a. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa proti žalovanému domáha toho, aby súd neodkladným opatrením žalovanému uložil povinnosť (i) strpieť užívanie nehnuteľností na pozemku parcela číslo XXX/X v katastrálnom území V., a to časti pavilónu pri hlavnej ceste susediaceho s vchodom do školskej jedálne s výmerou približne 480 m2 pri nájomnom a zálohových platbách 1 172,30 eur splatných vždy do 25. dňa mesiaca a (ii) povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania smerujúceho k prerušeniu alebo zastaveniu dodávok elektrickej energie, vody, teplej vody a tepla, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej alebo do 31.8.2021. Žalovaný sa k doručenému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyjadril tak, že ho žiada zamietnuť. Medzi stranami sú nesporné všetky skutočnosti podstatné pre posúdenie dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom z tvrdení oboch strán je zrejmé nasledovné: 2. Žalobca ako nájomca a žalovaný (rozpočtová organizácia zriadená Mestom Prievidza) ako prenajímateľ uzavreli 30.7.2010 nájomnú zmluvu, na základe ktorej žalovaný prenechal do užívania žalobcovi nebytové priestory časti školského pavilónu pri hlavnej ceste susediaceho s vchodom do školskej jedálne s výmerou približne 480 m2 na dobu 30 rokov od 1.8.2010. V zmluve bolo dojednané, že nájom skončí pred uplynutím výpoveďou z dôvodov, ktoré sú uvedené v § 9 ods. 2 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o nájme“) s jednomesačnou výpovednou lehotou, ktorá začína plynúť prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení písomnej výpovede druhej zmluvnej strane. Uzavretiu tejto zmluvy predchádzalo rozhodnutie mestského zastupiteľstva Mesta Prievidza z 29.6.2010, ktorým bol schválený nájom nebytového priestoru pre zabezpečenie činnosti súkromnej strednej odbornej školy s výmerou plochy približne 240 m2, ktorá mala byť zriadená S. O.. P. k nájomnej zmluve, naposledy dodatkom z XX.X.XXXX dochádzalo k zvýšeniam dohodnutého nájomného. Žalobca žalovanému nezaplatil nájomné za mesiac október do 25. októbra 2018. Na to ho žalovaný upomenul 5.11.2018, pričom ho upozornil na možnosť skončenia nájmu. Na to žalobca uviedol žalovanému dôvod, pre ktorý nemôže nájomné zaplatiť - nepridelenie normatívnych finančných prostriedkov. Žalovaný dal 27.11.2018 žalobcovi výpoveď z nájmu. Nájomné za mesiac október bolo uhradené 30.11.2018. Týmto úkonom žalovaného nepredbiehalo žiadne schvaľovanie v mestskom zastupiteľstve Mesta Prievidza. 3. Tieto nesporné skutočnosti žalobca právne posudzoval tak, že výpoveď daná žalovaným je neplatná a naopak žalovaný tak, že výpoveď je platná. Súd tieto rozpory právne posúdil nasledovne:

4. Medzi stranami bolo dojednané, že nájom dojednaný na určitý čas môže žalovaný ako prenajímateľ vypovedať z dôvodov podľa § 9 ods. 2 zákona o nájme s jednomesačnou výpovednou lehotou, ktorá začína plynúť prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení písomnej výpovede druhej zmluvnej strane. Podľa § 9 ods. 2 písm. b) zákona o nájme prenajímateľ môže písomne vypovedať zmluvu uzavretú na určitý čas pred uplynutím času, ak nájomca o viac ako jeden mesiac mešká s platením nájomného alebo za služby, ktorých poskytovanie je spojené s nájmom. Žalobca žalovanému nezaplatil nájomné za október 2018 do 25. dňa tohto mesiaca tak, ako bolo dohodnuté v zmluve a ani potom do 25. dňa nasledujúceho mesiaca. Preto bola výpoveď daná žalovaným ako nájomcom žalobcovi ako prenajímateľovi 27.11.2018 dôvodná a spôsobuje zánik nájmu uplynutím mesiaca december 2018. 5. Žalobca namietol neplatnosť takto danej výpovede tým, že mestské zastupiteľstvo nerozhodlo o jej schválení. Vlastníkom nebytových priestorov je Mesto Prievidza a v správe ich má žalovaný, ktorý je jeho rozpočtovou organizáciou. Pri rozhodovaní o hospodárení s majetkom obce musia byť zohľadňované verejné záujmy, keďže podľa § 1 ods. 2 prvá veta zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“) základnou úlohou obce pri výkone samosprávy je starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov a podľa § 7 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o majetku obcí“) orgány obce a organizácie sú povinné hospodáriť s majetkom obce v prospech rozvoja obce a jej občanov a ochrany a tvorby životného prostredia. Obec a jej organizácie pri svojich rozhodnutiach, ktoré sa týkajú majetku nie sú viazané len hospodárskym záujmom, ale aj tým, aby majetok bol využívaný na verejné potreby. Preto je rozhodovanie obce a jej organizácií regulované osobitnými ustanoveniami, ktoré rozhodovací proces rozdeľujú medzi starostu a obecné zastupiteľstvo. Konkrétne § 11 ods. 4 písm. a) zákona o obecnom zriadení stanovuje, že obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené určovať zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce a s majetkom štátu, ktorý užíva, schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa tohto majetku a kontrolovať hospodárenie s ním. Z tohto ustanovenia je zrejmé, že najdôležitejšie úkony týkajúce sa majetku obce musia byť schválené obecným zastupiteľstvom. Na tomto závere nič nemenia ani ustanovenia § 9 ods. 1 písm. c) zákona o majetku obcí, podľa ktorého zásady hospodárenia s majetkom obce, ktoré určí obecné zastupiteľstvo, upravia najmä postup prenechávania majetku do užívania a § 9 ods. 2 zákona o majetku obcí, podľa ktorého sa schválenie obecného zastupiteľstva vyžaduje na taxatívne uvedené právne úkony. Možno sa stotožniť so záverom (Csach, K.: Nakladanie s majetkom obcí a miest v judikatúre najvyššieho súdu a ústavného súdu Slovenskej republiky. Súkromné právo 2/2018), podľa ktorého „Môže sa ale stať, že obec nemá prijaté zásady hospodárenia. V tom prípade sa ústavný súd prikláňa k extenzívnemu výkladu právomocí obecného zastupiteľstva a zužujúcemu výkladu právomoci starostu ako štatutárneho orgánu. Ani fakt neschválenia zásad hospodárenia a nakladania s majetkom obce obecným zastupiteľstvom neodníma zastupiteľstvu kompetenciu záväzne sa vyjadrovať k najdôležitejším úkonom týkajúcim sa majetku obce. Obecné zastupiteľstvo tak bude musieť ad hoc odsúhlasiť každý pre obec dôležitý právny úkon. Medzi týmito úkonmi pritom nemusia byť len úkony uvedené v § 9 ods. 2 zákona o majetku obcí (v danom prípade išlo o zmluvu o poskytovaní právnej pomoci na zastupovanie vo významnom spore), (Nález Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 389/08), ale zrejme aj akýkoľvek nie bežný úkon, resp. úkon, ktorý vzhľadom na svoj rozsah, obsah alebo súvislosti, za ktorých je urobený, nie je štandardne spojený s bežnou prevádzkou obce, najmä ak vytvára neočakávaný záväzok pre obec. Ak tento súhlas nie je daný vopred, bude taký úkon tiež neplatným. Predmetný záver by mal platiť aj v prípade, ak obec má prijaté zásady hospodárenia a nakladania s majetkom, ale určité úkony v nich nie sú predpokladané (a preto nie je určené, či je kompetencia delená, alebo výlučná). Ak neprijatie zásad hospodárenia nezbavuje zastupiteľstvo právomoci súhlasiť so zásadnými úkonmi, tak ani prijatie zásad hospodárenia nemôže obmedziť právo obecného zastupiteľstva vyjadrovať sa k takým zásadným úkonom, ktoré neboli v týchto zásadách predvídané. Zásady hospodárenia totiž nie sú výpočtom transakcií, na ktoré sa vyžaduje súhlas obecného zastupiteľstva, ale majú byť chápané, naopak, ako výpočet transakcií, pri ktorých obecné zastupiteľstvo prenecháva starostovi možnosť vôľu obce nielen prejaviť, ale aj vytvoriť, prípadne len spolu s obecným zastupiteľstvom.“ 6. Z uvedeného je teda zrejmé, že pri výpovedi danej žalovaným treba skúmať, či tento úkon patrí medzi najdôležitejšie úkony týkajúce sa majetku mesta v zmysle § 11 ods. 4 písm. a) zákona o obecnom zriadení. Z vyššie uvedeného textu vyplýva záver, že takýmto úkonom je „akýkoľvek nie bežný úkon, ktorý vzhľadom na svoj rozsah, obsah alebo súvislosti, za ktorých je urobený, nie je štandardne spojený s bežnou prevádzkou obce, najmä ak vytvára neočakávaný záväzok pre obec.“ Obsahom danej výpovede bolo ukončenie nájmu v dôsledku nezaplatenia nájomného. Z hľadiska hospodárenia s majetkom ide o bežný úkon, keďže ide o konanie, ktoré je vyvolané protiprávnym konaním žalobcu. Z pohľadu žalovaného sa tento úkon nespája so vznikom žiadnych neočakávaných záväzkov. Skôr naopak tento úkon žalovaného zbavuje z pohľadu hospodárskeho nerentabilného a inak ťažko skončiteľného nájmu priestorov, ktoré sú náročné na zabezpečenie bežnej údržby. Dôležitosť tohto úkonu vyplýva len z postavenia žalobcu, ktorý zabezpečuje stredoškolské vzdelávanie pre 17 žiakov štvrtého ročníka, 7 žiakov tretieho ročníka, 10 žiakov druhého ročníka a len jedného žiaka prvého ročníka strednej školy. Pritom je zrejmé, že i samotná prevádzka žalobcu je nerentabilná a musí byť dofinancovaná osobitnými prostriedkami. Vychádzajúc z týchto zistení súd dospel k záveru, že výpoveď daná žalobcovi žalovaným nie najdôležitejším úkonom, ktorý sa týka majetku mesta, keďže tento úkon sa v prípade žalovaného nespája so vznikom ďalších neočakávaných záväzkov, ale zbavuje ho zjavne nehospodárneho záväzku spočívajúceho v dlhoročnom nájme priestorov mesta žalobcom. Verejný záujem na trvaní nájmu vyplýva z možnosti užívania priestorov žalobcom. Význam tohto verejného záujmu je však nízky s ohľadom na počet žiakov žalobcu, predovšetkým na to, že v prvom ročníku žalovaného je len jeden žiak. Preto súd dospel k záveru, že v prípade výpovede nejde o úkon, ktorý patrí medzi najdôležitejšie úkony týkajúce sa majetku mesta v zmysle § 11 ods. 4 písm. a) zákona o obecnom zriadení, a preto pri tomto úkone nebolo potrebné jeho predchádzajúce schválenie v mestskom zastupiteľstve zriaďovateľa žalovaného. 7. Z rovnakých dôvodov nebol dôvodný záver žalobcu o tom, že za neplatné pre absenciu predchádzajúceho súhlasu mestského zastupiteľstva treba považovať aj dodatky k nájomnej zmluve, na základe ktorých došlo k zvýšeniu nájmu žalobcu. Takéto právne úkony sú bežnými úkonmi, ktoré sa spájajú s hospodárením rozpočtovej organizácie mesta v zmysle § 6 ods. 1 zákona o majetku obcí, podľa ktorého obec hospodári so svojím majetkom samostatne alebo prostredníctvom správcu majetku obce, ktorým je jej rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia zriadená podľa osobitného predpisu. Pravidelné dohodnuté zvyšovanie nájomného preto nie je úkonom, ktorý by si vyžadoval predchádzajúce schválenie mestským zastupiteľstvom. 8. Voči skončeniu nájmu v dôsledku podania výpovede neboli dôvodné námietky žalobcu o tom, že (i) žalobca si riadne plnil všetky povinnosti z nájomnej zmluvy, (ii) žalobca konal v dobrej viere a v prospech verejného a spoločenského záujmu, (iii) k porušeniu zmluvnej povinnosti žalobcu došlo v dôsledku prieťahov na strane orgánu štátu a (iv) výpoveď nájmu je v rozpore s dobrými mravmi. Skutočnosť, že žalobca si vo vzťahu k žalovanému plnil svoje zmluvné povinnosti je pre posúdenie platnosti výpovede bez právneho významu. Medzi stranami bolo dojednané, z akých dôvodov môže žalovaný nájom vypovedať, a to odkazom na ustanovenie zákona, ktoré pre nezaplatenie nájomného umožňuje skončenie nájmu dojednaného na dobu určitú výpoveďou. Predchádzajúce plnenie povinností žalobcom vo vzťahu k žalovanému nie je dôvodom na to, aby nebol daný dôvod výpovede. Rovnako skutočnosť, že žalobca konal v dobre viere a v prospech verejného, či spoločenského záujmu je pre posúdenie platnosti výpovede bez právneho významu. Nájomný vzťah má súkromnoprávny charakter a je bez významu, aký charakter má činnosť vykonávaná oboma zmluvnými stranami. Platobná neschopnosť žalobcu bola zapríčinená aj nevyplatením finančného príspevku štátu v očakávanom termíne, no nie je dôvod na to, aby žalovaný, ktorý spravuje majetok obce prihliadal pri svojom rozhodovaní na to, že štát porušil svoje povinnosti. Zohľadnenie príčin platobnej neschopnosti žalobcu pri posudzovaní platnosti výpovede nemá žiaden právny základ. Žalobcovi bolo známe, že žalovaný má záujem na ukončení nájmu, ktorý považuje za dlhodobo podľa zmluvy za nerentabilný. Zároveň však žalovaný žalobcu upozornil na omeškanie s platením nájomného s tým, že si je vedomý možnosti dať výpoveď. V takomto konaní žalovaného nemožno vidieť rozpor s dobrými mravmi. Žalovaný konal podľa dojednaní v zmluve, pričom žalobcu upozornil na to, že môže dať výpoveď z nájmu. Preto nie je daný rozpor s dobrými mravmi, a to ani s ohľadom na § 7 ods. 1 zákona o majetku obcí, podľa ktorého orgány obce a organizácie sú povinné hospodáriť s majetkom obce v prospech rozvoja obce a jej občanov a ochrany a tvorby životného prostredia. K tomu treba uviesť nasledujúce ustanovenie § 7 ods. 2 zákona o majetku obcí, podľa ktorého orgány obce a organizácie sú povinné majetok obce zveľaďovať, chrániť a zhodnocovať; sú povinné najmä udržiavať a užívať majetok a používať všetky právne prostriedky na ochranu majetku, vrátane včasného uplatňovania svojich práv alebo oprávnených záujmov pred príslušnými orgánmi. Rozhodnutie žalovaného ukončiť nájom žalobcovi, ktorý sa omeškal s platením nájomného v dôsledku platobnej neschopnosti čiastočne spôsobenej nedostatočným počtom žiakov a ktorý má v prvom ročníku len jedného žiaka, je v súlade s oboma záujmami, ktoré vyplývajú z § 7 zákona o majetku obcí. Verejný záujem na zabezpečení priestorov pre žalobcu je znížený nedostatkom žiakov žalobcu. Tomuto záujmu predchádza záujem na včasnom uplatnení oprávnených záujmov žalovaného na tom, aby zotrvával v nájomnom vzťahu len s takým subjektom, u ktorého je predpoklad dlhodobého rozvoja jeho činností tak, aby bol schopný uhrádzať dohodnuté nájomné. 9. Vychádzajúc z uvedeného súd dospel k záveru, že výpoveď daná žalovaným žalobcovi je platná a spôsobí zánik nájmu ku koncu roka 2018. Preto súd nemal za osvedčené právo žalobcu vo veci samej, ktoré spočíva v tom, že žalovaný je povinný strpieť ďalšie užívanie priestorov žalobcom za podmienok dohodnutých v nájomnej zmluve. Účelom neodkladného opatrenia je ochrana osvedčeného práva žalobcu, ktorého sa mieni domáhať v konaní vo veci samej. Toto právo však pre zánik nájmu súd osvedčené nemal, a preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia nie je daný ani z toho dôvodu, že tvrdení žalobcu ani nevyplýva potreba bezodkladnej úpravy pomerov žalobcu a žalovaného podľa § 325 ods. 1 CSP. Z doterajšieho konania žalovaného vôbec nevyplýva, že by po skončení nájmu voči žalobcovi konal tak, že by ho svojpomocou rušil v domnelom oprávnenom užívaní prenajatých priestorov. Z doterajšieho konania žalovaného a Mesta Prievidza vyplýva snaha o zabezpečenie náhradných priestorov a snaha o umožnenie faktického ďalšieho užívania priestorov žalobcom tak, aby si mohol splniť svoje povinnosti vo vzťahu k svojim žiakom. Preto súd rozhodol tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. 10. O náhrade trov konania súd rozhodol tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v plnom rozsahu, a to podľa § 255 ods. 1 CSP, keďže zamietnutie návrhu je plným úspechom žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresnom súde Prievidza do 15 dní odo dňa jeho doručenia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).