Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Cpr-3-2021.pdf
PDF · 90.91 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-26Cpr/3/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II, sudkyňou JUDr. Annou Vargovou, v právnej veci žalobcu Gi Group HR Services Slovakia s.r.o., IČO: 50 631 080, so sídlom v Bratislave, Svätoplukova 30, zastúpeného: JUDr. Julián Lapšanský, advokátska kancelária, spol. s.r.o., IČO: 45 941 815, so sídlom v Bratislave, Zelinárska 8, proti žalovanému: J. Č.D., B.. XX.XX.XXXX, U. O. L. P. W., V. D. XXX/XX, o zaplatenie 700,47 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 700,47 eur s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 700,47 eur od 1.5.2021 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.5.2021 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 700,47 eur a úrokov z omeškania vo výške 5% zo sumy 700,47 eur od 1.5.2021 až do zaplatenia a náhradu trov konania. V odôvodnení žalobného návrhu uviedol, že so žalovaným uzavrel dňa 16.10.2020 pracovnú zmluvu a dohodu o dočasnom pridelení zamestnanca, na základe ktorej bol žalovaný dočasne pridelený na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi O. U.. U. G..C.. U. U. L. XXX, XXX XX P. I.. Dňa 1.3.2021 sa žalovaný nedostavil bez riadneho ospravedlnenia do práce bez toho, aby mu v tom bránila prekážka v práci. Toto konanie vyhodnotil žalobca ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, pre ktoré sa rozhodol pristúpiť ku skončeniu pracovného pomeru výpoveďou podľa ust. § 63 ods. 1 písm. e) zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce, čo žalovanému oznámil listom z 8.3.2021. Žalobca poskytol žalovanému možnosť vyjadriť sa k dôvodom výpovede, zásielku si žalovaný prevzal 10.3.2021. K dôvodom neprítomnosti v práci a možnej výpovede sa žalovaný nevyjadril. Žalobca pristúpil dňa 19.3.2021 ku skončeniu pracovného pomeru výpoveďou podľa ust. § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce pre závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa žalovaný dopustil tým, že počnúc dňom 1.3.2021 sa nedostavil do práce nepretržite až do podania výpovede. Žalobca zároveň vyzval žalovaného, aby bezodkladne po doručení výpovede nastúpil do práce k užívateľskému zamestnávateľovi a riadne vykonával prácu podľa pracovnej zmluvy. Žalovaný nenastúpil do práce ani na základe výzvy. Pracovný pomer žalobcu so žalovaným sa skončil uplynutím výpovednej doby dňa 30.4.2021. Žalovaný viac nenastúpil na výkon práce od 1.3.2021. Pretože žalovaný nezotrval v pracovnom pomere počas plynutia výpovednej doby, vznikol žalobcovi podľa ust. článku XIII. ods. 13.2 pracovnej zmluvy v spojení s ust. § 62 ods. 8 Zákonníka práce nárok na peňažnú náhradu v sume 700,47 eur, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku žalovaného a dĺžky výpovednej doby v zmysle ust. § 134 a nasl. ZP. Výpočet žalovanej sumy: súčin priemerného hodinového zárobku žalovaného za prvý štvrťrok roku 2021 (4,2960 eur/hod.) x priemerný počet pracovných hodín za mesiac podľa 37,5 hod. týždenného pracovného času žalovaného 163,05 hodín.
2. Uznesením sp. zn. XXCpr/X/XXXX-XX zo dňa 11.8.2021 súd vyzýval žalovaného, aby sa v lehote 15 dní od doručenia uznesenia písomne vyjadril k žalobe, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná. Súd žalovanému zároveň doručoval poučenie o procesných právach a povinnostiach strán sporu. Žalovaný si zásielku na adrese podľa REGOB neprevzal v odbernej lehote napriek tomu, že mu ju súd doručoval opakovane. O súčinnosť pri doručovaní súd požiadal Mestskú políciu Krompachy, ktorá súdu dňa 25.10.2021 oznámila, že menovaný sa na adrese dlhodobo nezdržiava. Má sa zdržiavať v ČR na bližšie nezistenej adrese. Potom, ako súd uskutočnil úkony potrebné na zistenie adresy pobytu žalovaného, avšak bezúspešne, postupoval podľa § 116 ods. 2 CSP a zásielka žalovanému bola doručená fikciou dňa 9.11.2021.
3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, v konaní ostal nečinný.
4. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi pracovnou zmluvou a dohodou o dočasnom pridelení zamestnanca, dodatkom č. 1 k pracovnej zmluve, výpoveďou z pracovného pomeru, oboznámením s dôvodom výpovede pracovného pomeru, mzdovým listom žalovaného, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil:
5. Žalobca a žalovaný uzavreli dňa 16.10.2020 pracovnú zmluvu a dohodu o dočasnom pridelení zamestnanca, na základe ktorej agentúra sa zaviazala zabezpečiť pre zamestnanca dočasný výkon práce u užívateľského zamestnávateľa. Zamestnanec mal vykonávať prácu „operátor výroby“. Miestom výkonu práce je sídlo užívateľského zamestnávateľa O. U.. U. G..C.. L. XXX, XXX XX P. I.. Zamestnanec mal nastúpiť do práce 21.10.2020, pracovný pomer uzavretý do 31.12.2020. Dňa 18.12.2020 uzavrel žalobca so žalovaným dodatok č. 1 k pracovnej zmluve, kde došlo k zmene doby na dočasné pridelenie z 31.12.2020 do 31.12.2021 a tiež v mzdovom ohodnotení zamestnanca.
6. Listom zo dňa 8.3.2021 oboznámil zamestnávateľ (žalobca) zamestnanca (žalovaného) s dôvodmi výpovede z pracovného pomeru a umožnenie vyjadriť sa k nemu . V liste žalobca poukazuje na ust. § 47 ods. 1 písm. b) ZP o povinnosti zamestnanca vykonávať práce osobne podľa pokynov zamestnávateľa v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu. Podľa ust. § 81 písm. b) ZP medzi základné povinnosti zamestnanca patrí povinnosť byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času. Žalobca konštatoval, že v dňoch od 1.3.2021 ku dnešnému dňu (8.3.2021) porušil žalovaný citované zákonné ustanovenia tým, že sa bez riadneho ospravedlnenia a bez toho, aby zamestnancovi v tom bránila prekážka v práci, nedostavil do práce. Toto konanie žalobca hodnotil ako závažné poručenie pracovnej disciplíny, pre ktoré sa rozhodol pristúpiť ku skončeniu pracovného pomeru výpoveďou podľa ust. § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce. Týmto zamestnanca upovedomil o svojom zámere skončiť s ním pracovný pomer a zároveň mu umožnil sa vyjadriť v lehote 3 dní od doručenia listu. Záverom žalobca upozornil žalovaného na to, že pracovný pomer naďalej trvá rovnako ako trvá povinnosť vykonávať prácu podľa pracovnej zmluvy, teda vyzval ho na bezodkladné dostavenie sa do práce. List bol žalovanému doručený 10.3.2021.
10. Dňa 19.3.2021 pristúpil žalobca ku skončeniu pracovného pomeru so žalovaným výpoveďou pre závažné porušenie pracovnej disciplíny podľa § 63 ods. 1 písm. e) ZP , ktorého sa žalovaný dopustil tým, že v dňoch od 1.3.2021 a ani ku dnešnému dňu (19.3.2021) sa žalovaný nedostavil do práce a nevykonával prácu bez toho, aby mu v tom bránila prekážka v práci, a aby o svojej neprítomnosti informoval zamestnávateľa. Konanie žalovaného žalobca zhodnotil ako závažné porušenie pracovnej disciplíny aj z dôvodu, že žalovaný ohrozil riadny chod užívateľského zamestnávateľa a spôsobil, že užívateľský zamestnávateľ musel dodatočnými nákladmi zabezpečiť za žalovaného náhradu. Žalobca informoval žalovaného, že výpovedná doba je 1 mesiac a začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola doručená výpoveď. Zamestnávateľ žalovanému krátil za každý neospravedlnený pracovný deň dovolenku o 2 dni. Nakoľko pracovný pomer aj naďalej trval, upozornil žalovaného na povinnosť vykonávať prácu podľa pracovnej zmluvy a dohody o dočasnom pridelení, zároveň ho vyzval na bezodkladné nastúpenie do práce. Záverom odkázal na ust. § 62 ods. 8 ZP a článku XIII ods. 12.2 pracovnej zmluvy a Dohody o dočasnom pridelení, podľa čoho má zamestnávateľ nárok na zaplatenie peňažnej náhrady za nezotrvanie v pracovnom pomere počas plynutia výpovednej doby. Písomnosť bola žalovanému doručená dňa 24.3.2021.
11. Žalobca predložil mzdový list žalovaného za rok 2021 na preukázanie výšky uplatneného nároku tak, ako ho v žalobe žalobca vyčíslil a odôvodnil.
12. Podľa § 62 ods. 2, 4 zák. č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce (ďalej len Zákonník práce), (2) Výpovedná doba je najmenej jeden mesiac, ak tento zákon neustanovuje inak. (4) Výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z iných dôvodov ako podľa odseku 3, je najmenej dva mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok.
13. Podľa § 62 Zákonníka práce, (7) Výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ak tento zákon neustanovuje inak. (8) Ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, ak sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve; dohoda o peňažnej náhrade musí byť písomná, inak je neplatná.
14. Podľa § 134 ods. 1 Zákonníka práce, priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Doba práce nadčas, za ktorú bola dosiahnutá mzda za prácu nadčas zúčtovaná podľa § 121 ods. 4 poslednej vety, sa započítava do obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období, v ktorom bola dosiahnutá mzda za prácu nadčas zúčtovaná. Do zúčtovanej mzdy podľa prvej vety sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku (§ 96 ods. 3) a do obdobia odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku.
15. Podľa § 134 Zákonníka práce, (2) Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak. (4) Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.
16. Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že návrh žalobcu je v celom rozsahu dôvodný a považoval za dôvodné mu vyhovieť. S poukazom na ust. § 81 písm. a) Zákonníka práce je zamestnanec povinný zodpovedne a riadne plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi. V zmysle ust. § 62 ods. 8 Zákonníka práce v prípade, ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, ak sa na tomto dohodli písomne. Uvedenú peňažnú náhradu za nezotrvanie zamestnanca v pracovnom pomere Zákonník práce viaže na dĺžku výpovednej doby zamestnanca. Táto výpovedná doba bola v súlade s ust. § 62 ods. 2 Zákonníka práce 1 mesiac. Súd poukazuje aj na to, že aby bolo možné si tento nárok uplatniť, musí byť obsiahnutý v pracovnej zmluve. Strany si v pracovnej zmluve v zmysle článku XIII ods. 13.2 dohodli: „Výpovedná doba sa spravuje ust. § 62 Zákonníka práce v závislosti od dôvodov výpovede a dĺžky trvania pracovného pomeru u ADZ. ADZ sa so zamesncaom dohodli, že ak bola daná výpoveď a zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u ADZ, ADZ má právo na peňažnú náhradu v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby.“ Keďže bol daný základ na zaplatenie peňažnej náhrady, súd zároveň skúmal, či uvedená peňažná náhrada je v súlade s ust. § 134 ods. 1 Zákonníka práce. Na základe mzdových listov žalovaného súd zistil, že priemerný hodinový zárobok žalovaného za prvý štvrťrok roku 2021 bol 4,2960 eur/hod., po vynásobení priemerným počtom pracovných hodín za mesiac podľa 37,5 hodinového týždenného pracovného času
žalovaného 163,05 hodín, predstavuje žalovanú sumu. Keďže sa žalovaný počas výpovednej doby v trvaní 1 mesiaca nezúčastňoval na pracovnom pomere, má žalobca podľa ust. § 62 ods. 8 Zákonníka práce nárok na zaplatenie uplatnenej peňažnej náhrady.
17. Podľa § 517 ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
18. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
19. Zároveň súd priznal žalobcovi aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania, pričom výška úrokov z omeškania určená v súlade s ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. a dátum omeškania žalovaného nastal po skončení pracovného pomeru od 1.5.2021 do zaplatenia. 20. Podľa § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci
21. Podľa § 262 ods. 1,2 CSP (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
22. Súd priznal nárok na náhradu trov konania úspešnej strane, teda žalobcovi v rozsahu 100% proti neúspešnému žalovanému. O výške trov konania rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 357 písm. a/ a m/ CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).