Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5To-153-2018.pdf
PDF · 97.16 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/153/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov JUDr. Kataríny Batisovej a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci proti obžalovanému G. Y. pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b/, Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Senica proti rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 15.10.2018, č. k. 1T/115/2018-310, na verejnom zasadnutí konanom dňa 20.12.2018, takto
rozhodol:
I. Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku sa zrušuje napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.
II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa
Obžalovaný G. Y., nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom K. XX, t. č. ÚVV Leopoldov,
odsudzuje:
Podľa § 200 ods. 2 Trestného zákona, s použitím §§ 36 písm. j), l), n), 38 ods. 3, 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam na trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Senica zo dňa 15.10.2018, č. k. 1T/115/2018-310 súd rozhodol, že obžalovaný G. Y. je vinný, že 1. v presne nezistenú stredu v druhej polovici mesiaca január 2018, pravdepodobne dňa 24.01.2018, asi okolo 21.30 h. v obci K., v obývačke rodinného domu č. XX, žiadal od svojej manželky F. Y., aby mu vykonala orálny styk, čo odmietla, následne ju zavolal do spálne, kde si ľahla na posteľ a napriek tomu, že obžalovanému opakovane povedala, že mu orálny styk vykonať nechce, sadol si jej na hrudník, kolenami jej tlačil na ramená a snažil sa jej dať svoj pohlavný úd do úst, čo sa mu však nepodarilo, pretože ich mala zatvorené, následne ju rukou silno chytil za pravé ucho a opakovane sa jej snažil dať svoj pohlavný úd do úst, a keď sa mu to nepodarilo, vykonal s ňou súlož, 2. dňa 14.02.2018 v čase asi o 19.30 h. v obci K., v spálni rodinného domu č. XX, žiadal od svojej manželky F. Y., aby mu vykonala orálny styk, a keď to odmietla, dal jej facku na ľavé líce, zišiel z postele dolu, vzápätí sa otočil a skočil na F. Y. ležiacu na posteli na chrbte tak, že si jej kľakol na hrudník, kolenami jej pritláčal obe ramená, rukami ju chytil za vlasy, hlavu jej búchal o posteľ, pričom kričal, že ju zabije, že sa nedožije rána, a hoci ho prosila, aby jej neubližoval, palcami sa jej snažil nasilu otvoriť ústa, aby jej
mohol do úst vložiť svoj pohlavný úd, čomu sa bránila tak, že mu ich hrýzla, penisom sa jej dotýkal úst a opakovane sa jej ho snažil dať do úst, čo sa mu však nepodarilo, a preto s ňou následne vykonal súlož, čím F. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. č. XX spôsobil dve drobné ranky na hornej pere vpravo s miernym opuchom, drobnú ranku na dolnej pere vpravo s miernym opuchom a miernu hyperémiu na koži nad oboma prsníkmi s priemerom do 10 cm, teda v bodoch 1, 2 dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil v úmysle násilím a hrozbou bezprostredného násilia donútiť iného k orálnemu styku a uvedený čin spáchať na chránenej osobe - blízkej osobe, pričom nedošlo k dokonaniu trestného činu, čím spáchal v bodoch 1, 2 zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona. Za to bol odsúdený podľa § 200 ods. 2 Trestného zákona (ďalej len Tr. zák.) s použitím § 36 písm. j), l), n) Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 39 ods. 1 Tr. zák. a § 39 ods. 3 písm. d) Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky. Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. výkon tohto trestu bol podmienečne odložený. Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. súd ustanovil skúšobnú dobu probačného dohľadu v trvaní 5 (päť) rokov. Podľa § 51 ods. 4 písm. a/ Tr. zák. bolo obžalovanému uložená povinnosť spočívajúca v príkaze nepriblížiť sa k poškodenej F. Y., nar. XX.XX.XXXX v H., na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodenej F. Y., nar. XX.XX.XXXX v H., počas skúšobnej doby. Podľa § 51 ods. 4 písm. i) Tr. zák. sa obžalovanému uložila i povinnosť spočívajúca v príkaze zúčastniť sa počas skúšobnej doby na psychologickom poradenstve. Podľa § 51 ods. 5 Tr. zák. je obžalovaný povinný strpieť nad sebou počas skúšobnej doby kontrolu vykonávanú probačným a mediačným úradníkom. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie prokurátor a to proti výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a to v neprospech obžalovaného. V tomto odvolaní prokurátor uviedol, že súd mimoriadne zníženie trestu u obžalovaného zdôvodnil tým, že obžalovaný bol doteraz netrestaný, pred spáchaním trestnej činnosti viedol riadny život, kladne ho hodnotí i jeho dlhoročný zamestnávateľ, pričom s poškodenou F. Y. sa aktuálne rozvádza a taktiež tým, že podľa záverov znaleckého dokazovania obžalovaný netrpí žiadnou chorobou, poruchou ani závislosťou. Týmto síce súd konštatoval skutočnosti týkajúce sa pomerov obžalovaného, na základe ktorých využil ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona, na druhej strane však z odôvodnenia rozsudku vôbec nie je zrejmé, aké konkrétne okolnosti prejednávaného prípadu viedli súd k rozhodnutiu v zmysle ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona trest obžalovanému mimoriadne znížiť až tak, že mu uložil podmienečný trest s probačným dohľadom. Prokurátor tiež uviedol, že pri posudzovaní pomerov obžalovaného G. Y. súd priložil neprimeraný význam skutočnostiam, že tento pred spáchaním trestného činu viedol riadny život a riadne pracoval a staral sa o svoju rodinu. Vedenie riadneho života páchateľom je možné posúdiť ako poľahčujúcu okolnosť, k čomu aj v danom prípade došlo. Vedenie riadneho života vrátane riadneho výkonu zamestnania a starostlivosti o rodinu je však normálnou a základnou povinnosťou každého človeka, a preto ho nemožno pri ukladaní trestu posúdiť ako mimoriadne pomery páchateľa a zistenie takejto okolnosti v spojení s poľahčujúcimi okolnosťami podľa § 36 písm. 1/ a n/ Trestného zákona použiť ako podklad pre aplikáciu ustanovenia§ 39 ods. 1 Trestného zákona. Túto skutočnosť je možné považovať len za obvyklú a všeobecne sa vyskytujúcu poľahčujúcu okolnosť, ktorej existencia môže ovplyvniť výmeru trestu, avšak len v rámci príslušnej zákonnej trestnej sadzby. V ďalšom poukázal na znenie ustanovenia § 34 ods. 4 Trestného zákona. Pokiaľ ide o uložený uviedol, že tento je vzhľadom k charakteru a závažnosti trestnej činnosti, ktorej sa obžalovaný dopustil a k následkom, ktoré toto jeho konane zanechalo na psychike poškodenej, neprimerane mierny a nedostatočný na jeho nápravu. Obžalovaný G. Y. sa násilného konania hrubo zasahujúceho do intímnej sféry poškodenej a do jej slobodného rozhodovania o jej intímnom živote dopustil nie len jednorazovo, ale opakovane. Obžalovaný sa takto agresívne voči poškodenej choval napriek tomu, že boli dlhoročnými manželmi, a musel teda vedieť posúdiť a správnym spôsobom vyhodnotiť prejavy poškodenej, ktorými mu táto dávala jednoznačne najavo svoj nesúhlas s realizáciou sexuálnych praktík, ktoré od nej požadoval. Dokazovaním vykonaným tak v prípravnom konaní ako i na hlavnom pojednávaní bolo preukázané, že uvedené násilné konanie obžalovaného poškodenú F. Y. výrazným spôsobom traumatizovalo. Táto skutočnosť bola konštatovaná i v záveroch znaleckého posudku spracovaného znalcom z odboru psychológie, ktorý po vyšetrení poškodenej u tejto zistil známky zvýšenej neurotizácie v jej psychickom prežívaní, čo je možné vysvetliť konaním, správaním jej manžela voči jej osobe. Taktiež zo správania poškodenej na hlavnom pojednávaní (keďže nechcela prísť do osobného kontaktu s obžalovaným) je zrejmé, že táto má i v súčasnosti v dôsledku týchto negatívnych a nepríjemných zážitkov z obžalovaného strach a podľa správy MUDr. E. K., ošetrujúcej lekárky poškodenej, ktorá bola
predložená na hlavnom pojednávaní jej splnomocnencom, opakovanie nepríjemných zážitkov doteraz vyvoláva u poškodenej stres a depresie. Pokiaľ ide o osobu obžalovaného poukazujem na to, že znaleckým dokazovaním z odvetvia psychológie bolo zistené, že obžalovaný je afektívny typ s prvkami afektívnej lability, impulzivity a emocionálnej instability, ktorý má tendenciu k maskulínnej agresii, nízku úroveň racionálnej kontroly správania a nízku mieru empatie. Pri frustrácii má tendenciu ku gradovaniu od verbálne agresívnych reakcií ku brachiálne agresívnemu správaniu, má potrebu dominovať a vládnuť a má tiež znížený záujem o iných s nedostatočnými empatickými schopnosťami. Trest uložený za konkrétny trestný čin je na jednej strane určitou formou odplaty spoločnosti páchateľovi za spáchaný trestný čin a jednak formou individuálnej prevencie vo vzťahu k páchateľovi i generálnej prevencie vo vzťahu k ostatným členom spoločnosti, ktorý má zabezpečiť, aby jednoznačne vnímali, že dôsledkom porušovania spoločenských pravidiel je spravodlivé odsúdenie. Uloženým trestom má byť zároveň vyjadrené i morálne odsúdenie páchateľa. Uvedené skutočnosti vykresľujúce osobu obžalovaného, ďalej charakter a závažnosť ním spáchanej trestnej činnosti a následky jeho protiprávneho konania preto v danom prípade jednoznačne odôvodňujú uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody. Podmienečný trest s probačným dohľadom ani za súčasného uloženia obmedzení a povinností podľa § 51 Trestného zákona nie je na dosiahnutie účelu trestu, zabezpečenie individuálnej i generálnej prevencie a vyjadrenie morálneho odsúdenia konania obžalovaného dostatočný. Prokurátor navrhol, aby Krajský súd v Trnave zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Senica o výroku o vine a podľa§ 200 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j), 1), n) Trestného zákona obžalovanému uložil nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby a pre výkon tohto nepodmienečného trestu obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. (Rozhodnutie o vine považujem za zákonné a opodstatnené). Podľa názoru odvolacieho súdu, došlo pri formulácii odvolania prokurátora k pisárskej chybe, keď navrhol zrušiť výrok o vine, správne malo byť uvedené, že navrhuje zrušiť výrok o treste. Potvrdzuje to i posledná veta v odvolaní prokurátora, uvedená v zátvorke. Na rozhodnutie o odvolaní prokurátora krajský súd nariadil verejné zasadnutie, na ktorom prokurátor zotrval na podanom odvolaní a navrhol obžalovanému uložiť trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby a na výkonu trestu ho zaradiť do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Obžalovaný navrhol odvolanie prokurátora zamietnuť.
Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku: 1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. 3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa § 317, ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona, e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom. Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že odvolanie podal prokurátor ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o treste, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, že napadnutý výrok o treste a spôsobe jeho výkonu je potrebné pre jeho nesprávnosť zrušiť. Podstatou odvolacej námietky prokurátora je uloženie neprimerane mierneho trestu obžalovanému za trestnú činnosť, za ktorú bol vyššie citovaným rozsudkom uznaný za vinného. S týmto názorom odvolací súd súhlasí. Nemožno však súhlasiť s názorom prokurátora, že na naplnenie účelu trestu, ktorý je sledovaný ustanovením § 34 Trestného zákona, je potrebné uložil obžalovanému trest odňatia slobody v rámci zákonnej trestnej sadzby a to bez použitia ustanovení § 39 Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby. Odvolací súd sa v plnej miere stotožňuje s argumentáciou prokurátora, ktorou odôvodňuje nesprávnosť tých úvah prvostupňového súdu, ktorými odôvodnil uloženie trestu odňatia slobody, ktorý nie je spojený s jeho výkonom, v tomto prípade podmienečne odloženého s probačným dohľadom. Stačí tak teda iba zopakovať, že sú to a) opakované spáchanie skutkov, ktoré sú trestnými činmi, b) vážne následky, ktoré trestná činnosť zanechala na poškodenej a c) negatívny psychologický profil obžalovaného. V podrobnostiach odvolací súd odkazuje na podrobné a obsahovo výstižné odôvodnenie odvolania prokurátora. Tieto zistenia vo svojom súhrne zvyšujú závažnosť a nebezpečnosť trestnej činnosti obžalovaného, z ktorej spáchania bol vyššie uvedeným rozsudkom uznaný za vinného do takej miery, že uloženie trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu a uložením probačného dohľadu, nie je v tomto prípade trestom dostatočným na naplnenie jeho účelu, ktorý je sledovaný v ustanovení § 34 ods. 1 Trestného zákona. Najmä s poukazom na psychologický profil obžalovaného sa nejaví byť uloženie trestu odňatia slobody, s podmienečným odkladom jeho výkonu, ako dostatočné na naplnenie účelu takzvané individuálnej prevencie. Podľa názoru odvolacieho súdu je na naplnenie tohto účelu trestu, potrebné na obžalovaného vplývať práve výkonom trestu odňatia slobody. Rovnako aj na naplnenie účelu takzvanej generálnej prevencie, je potrebné uložiť mu v takýto, prísnejší trest, ktorý by bol dôležitým signálom vo vzťahu k ostatným občanom, že páchanie závažnej násilnej trestnej činnosti v súkromí, v rámci manželského intímneho spolužitia, je spoločensky neprijateľné a netolerovateľné. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom prokurátora, že na naplnenie účelu trestu a princípu spravodlivosti, je potrebné obžalovanému uložiť trest odňatia slobody v rámci trestnej sadzby uvedenej v § 200 ods. 2 Trestného zákona, upravenej podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona. Možno súhlasiť s tým, že okolnosti, na ktoré poukázal prvostupňový súd a ktorými odôvodnil mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody pod jeho dolnú hranicu v zmysle § 39 ods. 1 Trestného zákona, nie sú zo svojej povahy mimoriadne a teda tieto neodôvodňujú postup podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona. V trestnej veci obžalovaného, vzhľadom na jeho vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, ktoré prvostupňový súd na hlavnom pojednávaní prijal je však možno uplatniť Stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017, sp. zn. Tpj 55/2016. Podľa tohto stanoviska ... ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona, teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/, c/ Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu.
Dôvodmi na uplatnenie tohto postupu pri mimoriadnom znížení trestu je najmä okolnosť, že obžalovaný dosiaľ nebol súdne trestaný a priestupkovo bol riešený iba 1 krát a to pre porušenie pravidiel cestnej premávky, teda v súvislosti s protiprávnym konaním, ktoré nemá nijaký vzťah k jeho prejednávanej trestnej činnosti. V súvislosti s jeho vyhlásením o vine a prejavenou ľútosťou, by bolo v prípade obžalovaného uloženie trestu odňatia slobody aj v minimálnej výške, t. j. 7 rokov, neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Z pohľadu vyššie uvedených okolnosti prípadu, pre ktoré odvolací súd považuje za potrebné uložiť obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody, považuje tento súd za primerané uložiť obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov. Pri určovaní výmery trestu súd prihliadol na opakovaný spôsobu jeho spáchania a následok, ktorý tento trestný čin zanechal na psychike poškodenej. Vo vzťahu k vývojovému štádiu trestnej činnosti, v tomto prípade pokusu trestného činu, súd bral do úvahy aj to, že k dokonaniu trestnej činnosti neprišlo iba pre aktívny odpor poškodenej, ktorý obžalovanému kládla. Všetky vyššie uvedené skutočnosti sa potom premietli do kritérií uvedených v § 34 ods. 3, ods. 4, ods. 5 písm. c) Trestného zákona a viedli odvolací súd k uloženiu trestu odňatia slobody vo výmere 5 rokov. Pokiaľ ide o spôsob výkonu trestu odňatia slobody, súd obžalovaného zaradil na výkon tohto trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestnej činnosti nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin. Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení a záverov, dospel odvolací súd k rozhodnutiu, že prokurátorom napadnutý výrok o treste obžalovaného je potrebné zrušiť. Keďže zo strany prvostupňového súdu bolo vo vzťahu k tomuto výroku vykonané dokazovanie v dostatočnom rozsahu, odvolací súd mohol na základe ustanovenia § 322 ods. 3 Trestného zákona sám rozhodnúť o treste pre obžalovaného.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.