Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/22/2022

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého I. Z. nar. X.XX.XXXX bytom u matky dieťaťa rodičov matky I. Z. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej F. X, XX F. W., D., A. Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska a otca W. Z. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v J. na H. ulici č. XX v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia a o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Košice II z 19.1.2022 č.k. -22 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením vyhlásil, že nemá právomoc v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého I. Z. nar. X.XX.XXXX. Zastavil konanie o nariadenie neodkladného opatrenia. Zastavil konanie o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak o návrhu otca doručeného súdu 10.1.2022, ktorým sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd rozhodol o dočasnom zverení maloletého I. do jeho osobnej starostlivosti až do rozhodnutia vo veci samej. Matku zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletého 100 Eur mesačne až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej a umožnil matke stretávať sa s maloletým kedykoľvek bude chcieť s tým, že maloletý za ňou môže vycestovať kedykoľvek počas školských prázdnin. Zároveň sa domáhal rozhodnutia vo veci samej, a to zmeny rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, o ktorom bolo doposiaľ rozhodnuté súdom Family Court at Bournemouth and Poole z 16.7.2018 sp. zn. , ktorým bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky.

3. Podanie návrhu odôvodnil tým, že s matkou maloletého nežijú v spoločnej domácnosti od 9.3.2018, pričom ich manželstvo bolo rozvedené rozhodnutím Rodinného súdu vo Veľkej Británii dňa 1.2.2019 sp. zn. RS , ktoré nadobudlo právoplatnosť 18.3.2019. Rozhodnutím rodinného súdu z 16.7.2018 sp. zn. bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky. Maloletý po rozvode ostal bývať s matkou vo Veľkej Británii, on sa vrátil späť na Slovensko z dôvodu straty zamestnania. Na súdne procesy pravidelne dochádzal. Maloletý v čase jeho návštev v Anglicku utekal za ním cez okno, lebo ho matka nechcela pustiť. Všetky úteky hlásila na políciu a polícia iba preverila, či je dieťa v poriadku. Preto zakúpila zámky, aby maloletý nemohol za ním utekať. Podľa názoru otca bol záverečný súd 16.7.2018 zaujatý. Tvrdí, že matka sa k maloletému správa nevhodne. Maloletý 20.12.2021 priletel na Slovensko a odmieta sa vrátiť do Anglicka. Letenku mal na 3.1.2022. Potom, čo sa to matka dozvedela, podľa tvrdení otca sa maloletému začala vyhrážať, že mu všetky jeho veci predá a žiada o vrátenie kľúčov. Tiež mu oznámila, že ho do bytu nevpustí, vymení zámok od bytu a že do Anglicka už nemá chodiť. Od tohto telefonátu sa do podania návrhu matka dieťa nepokúsila kontaktovať žiadnym spôsobom. S maloletým navštívil 29.12.2021 úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, kde bol spísaný úradný záznam,

ktorý nebol predložený súdu. Dieťa žiada zveriť do svojej osobnej starostlivosti, nakoľko matka hrubo zanedbáva jeho výchovu, zle sa k dieťaťu správa, maloletý to odmieta znášať, nechce sa vrátiť späť k matke, preto je nevyhnutné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov tak, ako to predpokladá čl. 20 Nariadenia Rady ES 2201/2003 a Zákon o rodine. Otec ďalej uviedol, že je vlastníkom dvojizbového bytu na sídlisku KVP v Košiciach. Od 1.1.2022 je poberateľom zvýšeného predčasného starobného dôchodku vo výške 440,30 Eur. K návrhu pripojil rodný list maloletého I. Z., kópiu rozhodnutia rodinného súdu o rozvode manželstva, ako aj o zverení maloletého matke a úprave styku s otcom a rozhodnutie Sociálnej poisťovne o zvýšení predčasného starobného dôchodku.

4. Konajúci súd právne posúdil vec podľa , , , , , a uviedol, že Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska vystúpilo z Európskej únie 31.1.2020 a do 31.12.2020 platilo prechodné obdobie, po uplynutí ktorého sa Spojené kráľovstvo považuje, vo vzťahu k členským štátom EÚ, za tretiu krajinu. Z uvedeného dôvodu sa na konania s tzv. cudzím prvkom nebudú aplikovať nariadenia EÚ ale vnútroštátne právne predpisy Spojeného kráľovstva upravujúce túto oblasť, prípadne medzinárodné dohovory, ktorými bude Spojené kráľovstvo viazané. Uviedol, že charakter konania s tzv. cudzím prvkom je v tejto prejednávanej veci daný účastníkmi konania, konkrétne skutočnosťou, že obvyklý pobyt maloletého dieťaťa v čase začatia konania je v Anglicku. Vzhľadom na uvedené sa teda musel vysporiadať s otázkou svojej právomoci ako nevyhnutnej podmienky konania podľa . Nakoľko medzi Slovenskou republikou a Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska nebola uzavretá dvojstranná zmluva o právnej pomoci v občianskych veciach, ktorá by riešila otázku právomoci súdov v tomto konaní, svoju právomoc, ako aj rozhodujúce právo, musel posudzovať podľa ustanovení Dohovoru o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa prijatého v Haagu 19.10.1996 (Oznámenie č. v znení Oznámenia č. 547/2004, Oznámenia č. 67/2019 a Oznámenia č. ďalej len „Dohovor“), nakoľko Slovenská republika ako aj Spojené kráľovstvo Veľkej Británie sú viazané touto mnohostrannou zmluvou, resp. Dohovorom.

5. Poukázal na čl. 1 písm. a/, čl. 3, čl. 5 ods. 1, 2, čl. 12 ods. 1 Dohovoru a uviedol, že definícia pojmu obvyklý pobyt nie je obsiahnutá v žiadnom právnom predpise, súd pri posúdení otázky, či má osoba obvyklý pobyt na území určitého štátu musí zobrať do úvahy všetky relevantné skutočnosti konkrétneho prípadu. Pre koncept obvyklého pobytu je typickým jeho objektívny charakter, to znamená, kde sa osoba fakticky prevažne zdržiavala a kde bolo ťažisko jej každodenného života. Pri posudzovaní obvyklého pobytu dieťaťa je navyše potrebné vziať do úvahy v závislosti od veku dieťaťa aj skutočnosť, kde bol a je obvyklý pobyt jeho rodičov, ktorí sa o dieťa starali, kde má svojich ošetrujúcich lekárov a podobne. Obvyklý pobyt teda je potrebné vykladať tak, že mu zodpovedá miesto, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia. Na tento účel je potrebné vziať do úvahy najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu a presťahovanie rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava v danom štáte.

6. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého súčasťou je aj návrh vo veci samej, ako aj z predložených listinných dôkazov bolo nepochybne preukázané, že maloletý bol rozhodnutím Rodinného súdu vo Veľkej Británii zverený do starostlivosti matky a otec má právo sa s maloletým stýkať. Z rodného listu dieťaťa vyplýva, že sa na území Veľkej Británie už narodilo a odvtedy tam nepretržite žije, či už spoločne s oboma rodičmi, alebo v súčasnosti len s matkou. Matka maloletého naďalej žije vo Veľkej Británii. To, že maloletý pricestoval na Slovensko 20.12.2021, býva u svojho otca a vyjadril vôľu zostať na Slovensku, nemôže byť skutočnosťou relevantnou pre založenie právomoci slovenského súdu v danej veci rozhodnúť. Obvyklým pobytom maloletého je Veľká Británia, a to aj v čase začatia konania. Momentálny pobyt dieťaťa na územní Slovenskej republiky od 20.12.2021 neznamená, že došlo k zmene jeho obvyklého pobytu. Vzhľadom na uvedené a v zmysle citovaných ustanovení Dohovoru konštatoval nedostatok svojej právomoci vo veci konať, ktorá je neodstrániteľnou podmienkou konania, a preto konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj konanie vo veci samej zastavil. O trovách konania rozhodol podľa a poznamenal, že o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností môže otec žiadať príslušný súd vo Veľkej Británii kedykoľvek a nie domáhať sa bezodkladnej úpravy pomerov len v čase, keď sa maloletý nachádza v Košiciach podobne, ako tomu bolo v ďalších súdnych konaniach vedených na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. a .

7. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec a navrhol, aby odvolací súd zmenil uznesenie a zveril maloletého I. do jeho osobnej starostlivosti, a to až do rozhodnutia vo veci samej a matku zaviazal prispievať na výživu maloletého I. 100 Eur mesačne, a to vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred. Citoval , 4, 5, 6 Základných princípov , , , 6 a 17 Základných princípov , , a . Uviedol, že v danom prípade sa nemôže uplatňovať , nakoľko sa v tomto prípade jedná o ochranu maloletého dieťaťa, zanedbávania rodičovskej výchovy, psychického a fyzického týrania zverenej osoby u občana SR. Nakoľko SR nie je viazaná novými medzinárodnými dohovormi so Spojeným kráľovstvom má za to, že by sa SR mala riadiť najmä SR, slovenskými právnymi predpismi a zákonmi, ak sa jedná o občana SR. Ďalej citoval čl. 4, čl. 7 ods. 3, čl. 9 ods. 1, čl. 11 ods. 1 čl. 15 ods. 1, 2 Dohovoru, z ktorých vyvodil, že Dohovor sa nevzťahuje na vytvorenie alebo spochybnenie vzťahu rodič/dieťa z čoho zrejme vyvodzuje, že Dohovor nie je aplikovateľný na prejednávaný prípad (poznámka odvolacieho súdu). Ďalej namietal posúdenie obvyklého pobytu maloletého dieťaťa súdom prvej inštancie, nakoľko dieťa je štátnym príslušníkom SR, výborne ovláda slovenský jazyk slovom aj písmom, doteraz často navštevovalo SR, v minulosti navštevovalo aj základnú školu, pričom rodinné väzby vo Veľkej Británii sú pre maloletého minimálne a zlé, matka neprejavuje záujem o maloletého, nekontaktuje ho, neinformuje sa o ňom, miesto toho mu telefonicky oznámila, aby sa do Veľkej Británie už nevracal, kľúče od bytu aby poslal poštou a jeho veci predáva na internete. Matka sa maloletého zriekla a nepraje si jeho návrat do Veľkej Británie. Rodinné väzby maloletého na Slovensku sú široké, srdečné a láskavé. Naproti tomu začlenenie dieťaťa do sociálneho prostredia vo Veľkej Británii je zlé. Za krátky čas si maloletý našiel a vytvoril priateľstvá v okolí terajšieho bydliska na Slovensku. Ako dôkaz predkladá nahrávku telefonického rozhovoru medzi maloletým I. a matkou. Namieta záver súdu, že terajší pobyt maloletého na Slovensku od 20.12.2021 nemôže byť relevantnou skutočnosťou pre založenie právomoci slovenského súdu. Podľa názoru otca je relevantnou skutočnosťou to, že maloletý je slovenským štátnym občanom, Slovenská republika má chrániť svojich občanov, maloletý bol psychicky a fyzicky týraný vo Veľkej Británii, a preto obvyklý pobyt vo Veľkej Británii podľa všeobecného výkladu je spochybnený. Ďalej uviedol, že sa nemôže domáhať zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností vo Veľkej Británii z dôvodu, že neovláda anglický jazyk, súdy Veľkej Británie komunikujú zásadne v anglickom jazyku a ani na požiadanie mu nikdy nezaslali akýchkoľvek preklad počas jeho dvoch súdnych sporov o únos maloletého aj rozvod, pričom ho zahlcovali spisovými materiálmi v anglickom jazyku, ako aj požiadavkami na vyjadrenie a doplnenie. Tieto dokumenty si musel dať preložiť sám. Každý návrh alebo odvolanie vo Veľkej Británii je spoplatnené. Momentálne je na dôchodku a peniaze navyše nemá. Aj tých málo peňazí, ktoré mal, minul na preklady spisov, ubytovanie, keďže sa zúčastňoval na pojednávaniach a veril v spravodlivosť súdnictva vo Veľkej Británii. Aj z uvedeného dôvodu neprebehlo medzi ním a matkou maloletého majetkoprávne vysporiadanie. Tiež uviedol, že súdy vo Veľkej Británii za žiadnych okolností nevydávajú maloleté deti do iných krajín, a to ani vlastným rodičom, nakoľko tam silne klesá populácia a žiadateľov o adopciu je veľa. Zhrnul, že súd prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a výkladu zákona a (CMP a ), ako aj z nesprávneho právneho posúdenia vo výklade zákona Haagskeho Dohovoru z 19.10.1996. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie nedostatočne vyhodnotil dôkazy uvedené v návrhu, neoveroval ich, pretože sa nejedná o normálny a bežný prípad, ale o dlhodobé psychické a fyzické týranie maloletého dieťaťa spojené s návrhom na zmenu úpravy resp. pomerov rodičovských práv a povinností, ďalej súd nevenoval dostatočnú pozornosť, nevypočul svedkov, nepožiadal o dodatočné doplnenie dôkazov v tomto závažnom prípade, čo môže mať v budúcnosti psychické následky pre maloleté dieťa. Súd nevydal ani náhradný súhlas k navštevovaniu školy namiesto matky, a to v minimálne krátkej dobe, to znamená okamžite aby ochrana bola rýchla a účinná. Došlo k porušeniu práva na vzdelanie, nakoľko Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny túto právomoc nemá, čo je veľmi smutné, pretože hlavnou činnosťou a náplňou práce úradu je starostlivosť o deti. Keďže účastníkom je maloleté dieťa, súd nekonal v jeho najlepšom záujme a súd v tomto prípade aj nesprávne interpretoval pojem obvyklý pobyt. K odvolaniu pripojil žiadosť o udelenie dočasného súhlasu k navštevovaniu ZŠ zo 17.1.2022 a audio CD s nahrávkou telefonického rozhovoru medzi maloletým a matkou.

8. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

9. Podľa , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa článku 1 ods. 2 SR, Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorým je viazaná, a ďalšie svoje medzinárodné záväzky.

11. Podľa článku 7 ods. 5 SR, medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi.

12. Podľa článku 1 ods. 1 Dohovoru o právomoci, rozhodnom práve uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa uzavretého 19.10.1996 v Haagu, ktorý pre Slovenskú republiku vstúpil do platnosti 1.1.2002 a bol publikovaný v Oznámení Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky pod číslom (ďalej len Dohovor), cieľom tohto Dohovoru je: a) určiť orgány, ktorého štátu majú právomoc prijímať opatrenia na ochranu osoby alebo majetku dieťaťa, b) určiť, aký právny poriadok majú tieto orgány použiť pri výkone svojej právomoci, c) určiť, aký právny poriadok je rozhodujúci na posúdenie rodičovských práv a povinností , d) upraviť uznávanie a výkon takých ochranných opatrení vo všetkých zmluvných štátoch, e) vytvoriť medzi orgánmi zmluvných štátov spoluprácu v rozsahu potrebnom na dosiahnutie účelu tohto Dohovoru.

13. Podľa článku 3 Dohovoru, opatrenia uvedené v článku 1 sa môžu týkať najmä: a) nadobúdania, výkonu, odňatia alebo obmedzenia rodičovských práv a povinností, ako aj ich prenesenia, b) opatrovníckeho práva vrátane práv týkajúcich sa starostlivosti o osobu dieťaťa, najmä práva určiť miesto jeho pobytu, a práva na styk s dieťaťom vrátane práva odviesť dieťa na obmedzený čas na iné miesto, ako je miesto jeho obvyklého pobytu.

14. Podľa článku 5 ods. 1 Dohovoru, právomoc prijímať opatrenia na ochranu dieťaťa alebo jeho majetku majú justičné alebo správne orgány zmluvného štátu, kde má dieťa svoj obvyklý pobyt. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak dôjde k zmene obvyklého pobytu dieťaťa na územie iného zmluvného štátu, nadobudnú, s výnimkou ustanovenia článku 7, právomoc orgány štátu nového obvyklého pobytu dieťaťa.

15. Podľa článku 7 ods. 1 Dohovoru, v prípade neoprávneného premiestnenia alebo zadržania dieťaťa si orgány zmluvného štátu, kde malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred svojim premiestnením alebo zadržaním, zachovávajú právomoc až dovtedy, kým dieťa nenadobudlo obvyklý pobyt na území druhého štátu a: a) osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba vykonávajúca opatrovnícke právo sa zmierila s premiestnením alebo zadržaním, alebo b) dieťa malo pobyt na území druhého štátu aspoň jeden rok po tom, ako sa osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba vykonávajúca opatrovnícke právo dozvedela alebo mohla dozvedieť o mieste pobytu dieťaťa, nekoná sa o žiadosti o návrat podanej v tejto lehote, a dieťa sa zžilo s novým prostredím. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia premiestnenie alebo zadržanie dieťaťa sa považuje za neoprávnené ak: a) je porušením opatrovníckeho práva, ktoré nadobudla osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba buď spoločne, alebo samostatne podľa právneho poriadku štátu, kde malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním, b) v čase jeho premiestnenia alebo zadržania sa toto právo aj skutočne vykonávalo buď spoločne, alebo samostatne, alebo by sa takto vykonávalo, ak by nedošlo k premiestneniu či zadržaniu. Opatrovnícke právo uvedené v písm. a/ možno nadobudnúť najmä priamo zo zákona alebo na základe rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu, alebo na základe dohody platnej podľa právneho poriadku tohto štátu. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia, kým si orgány podľa ods. 1 zachovávajú právomoc, môžu orgány zmluvného štátu, na ktorého územie bolo dieťa premiestnené alebo na ktorého území je zadržiavané, prijímať iba naliehavé opatrenia podľa článku 11 potrebné na ochranu osoby alebo majetku dieťaťa.

16. Podľa článku 11 ods. 1 Dohovoru, v každom naliehavom prípade majú orgány ktoréhokoľvek zmluvného štátu, na ktorého území sa nachádza dieťa alebo jeho majetok, právomoc na prijatie potrebných ochranných opatrení.

17. Podľa článku 12 ods. 1 Dohovoru, s výhradou článku 7 majú orgány zmluvného štátu, na ktorého území sa nachádza dieťa alebo jeho majetok, právomoc na prijímanie opatrení dočasnej povahy na ochranu osoby alebo majetku dieťaťa s územnou pôsobnosťou obmedzenou na tento štát, ak také opatrenia nie sú nezlučiteľné s opatreniami, ktoré už prijali orgány s právomocou podľa článkov 5 až 10.

18. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktorému predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z a bez nariadenia pojednávania podľa a contrario a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

19. Súd prvej inštancie v súlade s článkom 1 ods. 2 a článkom 7 ods. 5 SR vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o konanie s tzv. cudzím prvkom, použil pre posúdenie svojej právomoci vo veci konať a rozhodovať správny multilaterálny právny nástroj, ktorým je v tomto prípade citovaný Dohovor prijatý v Haagu 19.10.1996, ktorý bol ratifikovaný aj Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska s platnosťou od 1.11.2012. Vzhľadom na to, že Dohovor koncipuje právomoc súdu konkrétneho štátu konať a rozhodovať vo veciach starostlivosti o maloletých vymedzených týmto Dohovorom zásadne na teritoriálnom princípe, ktorým je všeobecne podľa článku 5 ods. 1 Dohovoru justičný alebo správny orgán zmluvného štátu, kde má dieťa svoj obvyklý pobyt, súd prvej inštancie takto správne skúmal v prvom rade kde má maloleté dieťa, o ktorom sa má konať, svoj obvyklý pobyt. Vzhľadom na okolnosti popísané samotným navrhovateľom, otcom dieťaťa, a rozsudok Rodinného súdu v Bournemouth a Poole číslo BH18P00116 z 16.7.2018 dospel k správnemu záveru, že obvyklým pobytom maloletého v súlade s článkom 5 ods. 1 Dohovoru je Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, a teda jedine justičný orgán tohto zmluvného štátu Dohovoru, má právomoc prijímať opatrenia na ochranu dieťaťa, v tomto prípade rozhodovať o zmene výkonu rodičovských práv a povinností. V tomto smere je rovnako potrebné podotknúť, že zmienené rozhodnutie rodinného súdu jednoznačne deklarovalo súdnu právomoc justičných orgánov Veľkej Británie a Severného Írska vo vzťahu k maloletému I., pričom riešilo i otázku trvalého premiestnenia maloletého na Slovensko, o čo usiloval otec a proti čomu matka namietala. Uvedené rozhodnutie súdu navyše zakázalo maloletého odobrať zo Spojeného kráľovstva bez písomného súhlasu osoby s rodičovskou zodpovednosťou za dieťa, s výnimkou upraveného styku otca s dieťaťom, v konkrétnom rozsahu a po splnení tam uložených povinností. Z obsahu návrhu, ako aj z pripojených spisov Okresného súdu Košice II a je zjavné, že obvyklý pobyt maloletého bol právne, na základe rozhodnutia súdu Spojeného kráľovstva a Severného Írska, ako aj fakticky u matky, ktorej bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti a ktorá sa trvale zdržiava vo Veľkej Británii. Sporadické pobyty dieťaťa na Slovensku u otca a ani terajší pobyt od 20.12.2021 nie je možné považovať, ako sa mylne domnieva otec maloletého, za zmenu obvyklého pobytu dieťaťa s poukazom na článok 5 ods. 2 Dohovoru, nakoľko v okolnostiach prípadu je možné konštatovať neoprávnené zadržanie dieťaťa na území Slovenskej republiky v rozpore s právoplatným rozsudkom súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, nakoľko otec nepredložil súhlas matky so zmenou obvyklého pobytu dieťaťa a ani rozhodnutie súdu Veľkej Británie a Severného Írska o udelení súhlasu s premiestnením, resp. zmenou obvyklého bydliska dieťaťa (čl.7 ods.1 Dohovoru). Z obsahu spisu tiež nie je možné vyvodiť, že by sa matka svojho opatrovníckeho práva vzdala, resp. sa zmierila s premiestnením, či zadržiavaním maloletého na území Slovenskej republiky, alebo od premiestnenia dieťaťa uplynula doba viac ako 1 rok tak, ako to má na mysli článok 7 ods. 2 Dohovoru. Uvedené zmierenie sa matky nie je možné vyvodiť ani z otcom predloženej nahrávky v odvolacom konaní, a to telefonického rozhovoru medzi maloletým a matkou, z ktorého skôr vyplýva emotívne a ultimatívne vyjadrenie matky, aby sa maloletý vrátil späť v priebehu jedného dňa s vyhrážkami, že mu rozpredá veci, prenajme izbu a podobne s tým, že kľúče jej má vrátiť poštou. Zároveň je potrebné podotknúť, že uvedená situácia sa opakuje už tretíkrát od roku 2018, keďže totožné návrhy otec podal 20.8.2018, to znamená bezprostredne po rozhodnutí súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a následne 11.9.2020, pričom správanie sa otca a maloletého bolo totožné s tým, že následne si maloletý vždy svoj odchod, resp. zotrvanie na území Slovenska rozmyslel a vrátil sa späť k matke.

20. Zhrnúc vyššie uvedené je teda možné reagovať na odvolaciu argumentáciu otca tak, že štátne občianstvo dieťaťa nemá pre posúdenie právomoci súdu konkrétneho zmluvného štátu Dohovoru žiaden vplyv, vzhľadom na viazanosť Slovenskej republiky medzinárodnými zmluvami a ich prednostným

použitím pred vnútroštátnym právom Slovenskej republiky. Nie je právne významná argumentácia otca o tom, že Slovenská republika má chrániť svojich občanov, rovnako nie je relevantné ako ovláda maloletý slovenský jazyk a či často navštevoval Slovenskú republiku, a ani jeho momentálne krátkodobé začlenenie do prostredia otca na Slovensku. Pre rozhodovanie o právomoci toho ktorého súdu v zásade nemôže byť relevantné ani to, či účastník ovláda úradný jazyk štátu, ktorého justičné orgány majú výslovnú právomoc vo veci konať.

21. Pokiaľ ide o právomoc súdu prijímať v naliehavých prípadoch opatrenia dočasnej povahy na ochranu osoby a majetku dieťaťa podľa článku 11 a nasl. Dohovoru, v našich podmienkach - neodkladné opatrenia - je potrebné v prvom rade uviesť, že úprava tejto právomoci obsiahnutá v Dohovore je prakticky totožná s úpravou článku 20 Nariadenia Brusel II Bis (č. 2201/2003), ktorého záväznú interpretáciu pre súdy členských štátov podal Súdny dvor napríklad vo veciach C-523/07, C-256/09, C-403/09 a táto je teda aplikovateľná aj na výklad citovaných ustanovení Dohovoru. Z uvedenej interpretácie Súdneho dvora vyplýva, že priatie opatrení v oblasti rodičovských práv a povinností súdmi členského štátu, ktoré nemajú právomoc rozhodnúť vo veci samej, podlieha splneniu troch kumulatívnych podmienok, a síce: 1. dané opatrenia musia byť naliehavé, 2. musia byť prijaté vo vzťahu k osobám alebo k majetku nachádzajúcim sa v členskom štáte, kde sídli súd, na ktorom sa začalo konanie, 3. musia mať dočasný charakter. Pokiaľ nie je dodržaná jedna z týchto troch podmienok, na takéto opatrenie sa nemôže vzťahovať uvedená úprava. Neodkladné opatrenie, ktorého predmetom je zmena zverenia dieťaťa do starostlivosti, sa prijíma nielen vo vzťahu k samotnému dieťaťu, ale takisto vo vzťahu k rodičovi, ktorému by malo byť dieťa po novom zverené do starostlivosti, ako aj vo vzťahu k druhému rodičovi, ktorý v dôsledku prijatia takéhoto opatrenia bude zbavený tohto zverenia do starostlivosti. Uvedené oprávnenie súdu prijímať ochranné opatrenia napriek tomu, že nemá právomoc konať vo veci samej však nemožno vykladať spôsobom, ktorý by mohol slúžiť ako nástroj pre rodiča, ktorý protiprávne premiestnil dieťa na to, aby predĺžil trvanie skutkovej situácie vzniknutej jeho protiprávnym správaním, alebo legitimizoval účinky takéhoto správania sa. Splnenie podmienky naliehavosti prijatia takéhoto opatrenia je potrebné posudzovať v kontexte tak situácie, v ktorej sa nachádza dieťa, ako aj praktickej nemožnosti podať návrh týkajúci sa rodičovských práv a povinností na súd príslušný na rozhodnutie vo veci samej. Naliehavosť prijatia neodkladných či ochranných opatrení by mala byť teda osvedčená takými závažnými a neodkladnými skutočnosťami, ktoré vylučujú akúkoľvek možnosť zásahu súdu, ktorý má právomoc vo veci konať, za ktoré sa všeobecne považujú prípady nehody alebo náhlej choroby dieťaťa, ktorý si vyžaduje súhlas osoby nachádzajúcej sa v inom členskom štáte.

22. V tomto prejednávanom prípade teda nebolo preukázané splnenie prvej podmienky pre prijatie opatrení podľa článku 11 Dohovoru zmluvným štátom, ktorý nemá právomoc konať vo veci samej, teda justičnými orgánmi Slovenskej republiky, a to osvedčenie naliehavosti navrhovaných opatrení v zmysle návrhu otca, nakoľko rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu boli upravené rozhodnutím rodinného súdu v mieste obvyklého pobytu dieťaťa, pričom faktické zadržiavanie dieťaťa na území Slovenskej republiky v rozpore s uvedeným rozhodnutím rodinného súdu, ktorý má aj naďalej právomoc vo veci maloletého dieťaťa konať a prijímať opatrenia, nemožno považovať za splnenie podmienky naliehavosti, nakoľko navrhovaným opatrením by došlo aj k zásahu do práv a povinností ďalšieho účastníka konania a to matky, ktorej pobyt nie je na území Slovenskej republiky, čím nie je splnená ani ďalšia podmienka, žeby prijaté opatrenia pôsobili len na území Slovenskej republiky. Napokon zásahu slovenských justičných orgánov do pomerov maloletého dieťaťa v súlade s návrhom otca bráni i ďalšia skutočnosť, že maloleté dieťa sa na území Slovenskej republiky nachádza neoprávnene, čím je naplnená výhrada článku 7 podľa článku 12 ods. 1 Dohovoru. Naliehavosť prijatia ochranných opatrení vo vzťahu k maloletému dieťaťu by v stručnosti bola daná len v prípade nehody alebo náhodnej choroby dieťaťa, ktorá skutočnosť by si vyžadovala napríklad súhlas matky na vykonanie konkrétneho zdravotného úkonu vo vzťahu k maloletému dieťaťu, čo zjavne v tomto prípade nie je splnené. Otec sa totiž domáha zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, a to i neodkladným opatrením, ktorého účelom je zjavne legitimizovať protiprávny stav vyvolaný neoprávneným zadržiavaním dieťaťa na území Slovenskej republiky, čo nie je možné považovať za naplnenie účelu článku 11 alebo 12 Dohovoru. Pokiaľ otec v odvolaní poukazuje na čl. 9 ods. 1 Dohovoru, je potrebné uviesť, že na prejednávaný prípad nie je aplikovateľný, nakoľko upravuje možnosť justičného orgánu, ktorý má právomoc vo veci konať (v tomto prípade súd Veľkej Briánie), obrátiť sa na justičný orgán iného zmluvného štátu (v tomto prípade súd

Slovenskej republiky) priamo alebo nepriamo so žiadosťou o prevzatie právomoci, ak v konkrétnom prípade sa domnieva, že justičný orgán iného štátu je v lepšej situácii na posúdenie najlepšieho záujmu dieťaťa.

23. Odvolací súd takto dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že justičné orgány Slovenskej republiky nemajú právomoc konať tak vo veci samej o zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, ani o prijatí opatrení na ochranu maloletého v súlade s návrhom otca, preto napadnuté uznesenie podľa ako vecne správne potvrdil.

24. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( a nasl. ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).