Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_43Cob-101-2018.pdf
PDF · 129.02 KB
Case nature
Subarea
43Cob/101/2018
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Jamriškovej, PhD., členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Evy Kmeťovej v právnej veci žalobcu CONTO COOP, spol. s r. o., so sídlom M. R. Štefánika 135/1, Považská Bystrica, IČO: 31 594 514, právne zast. Mgr. Jozef Gáplovský, advokát, Centrum II 88, Dubnica nad Váhom proti žalovanému COWEL, s. r. o., so sídlom Námestie SNP 16, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 30 222 036, právne zast. Advokátska kancelária Andrea Havelková, s.r.o., so sídlom D. Dlabača 2748/28, 010 01 Žilina o zaplatenie 5.104,20 Eur, o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 64Cb/343/2015-113 zo dňa 30. januára 2018 takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 64Cb/343/2015-113 zo dňa 30. januára 2018 z r u š u j e a vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozhodnutím okresný súd zamietol žalobu a rozhodol, že žalovaný má nárok na náhradu konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.
2. Okresný súd uviedol, že žalobca si žalobou zo dňa 20.03.2015, podanou na Okresný súd Považská Bystrica uplatnil proti žalovanému právo na zaplatenie sumy 5.104,20 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne od 15.07.2013 do zaplatenia zo sumy 1.843,80 Eur, od 13.07.2013 do zaplatenia zo sumy 1.271,40 Eur a od 23.07.2013 do zaplatenia zo sumy 1.989 Eur a na paušálnu náhradu nákladov v sume 40 Eur. Nárok si žalobca uplatnil z dôvodu, že pre žalovaného vykonal dojednané práce, za prevedenie ktorých fakturoval svoju odmenu faktúrou č. 12013041 so splatnosťou do 14.07.2013 vo výške 432 Eur, faktúrou č. 12013047 so splatnosťou do 14.07 2013 vo výške 1.411,80 Eur, faktúrou č. 12013048 so splatnosťou do 12.07.2013 vo výške 1.271,40 Eur a faktúrou č. 12013052 so splatnosťou do 22.07.2013 vo výške 1.989 Eur. Žalovaný napriek viacerým výzvam svoju povinnosť zaplatiť nesplnil a faktúry žalobcovi neuhradil, pričom sa snažil účelovo vyhnúť povinnosti zaplatiť nepravdivými údajmi o údajných nedostatkoch žalobcom prevedených prác. Súčasne si žalobca uplatnil aj právo na úrok z omeškania od dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr.
3. Okresný súd Považská Bystrica uznesením č. k. 8Cb/22/2015-Rob-16 zo dňa 07.04.2015, doručeným žalobcovi (právnemu zástupcovi) dňa 10.04.2015 žalobcu vyzval, aby v lehote 10 dní od doručenia znesenia doplnil svoje podanie zo dňa 20.03.2015, ktorým sa domáha vydania platobného rozkazu, a to aby v potrebnom počte vyhotovení predložil Zmluvy o dielo č. O-X/XXXX/X, č. O-X/XXXX/X, č. O-X/ XXXX/X a č. O-X/XXXX/X. V určenej lehote, ani následne, žalobca výzvu súdu nesplnil. Dňa 29.06.2015 Okresný súd Považská Bystrica vydal vo veci platobný rozkaz č. k. 8Cb 22/2015-18.
4. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor, v ktorom namietol miestnu nepríslušnosť Okresného súdu Považská Bystrica s poukazom na § 85 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) v znení účinnom do 30.06.2016. Vo vzťahu k meritu veci namietol,
že nie je pravdou, že by pre neho žalobca skutočne vykonal práce v takom rozsahu a cene, v akom boli zo strany žalobcu fakturované faktúrami uvedenými v jeho návrhu na začatie konania, pričom na túto skutočnosť žalobcu od počiatku upozorňoval, ako na jeden z dôvodov, pre ktoré nie je možné zaplatiť ním vystavené faktúry. Faktúry žalobcovi vrátil, a to aj z uvedených dôvodov a tieto faktúry ani nevedie žalovaný vo svojej účtovnej evidencii. Zároveň uviedol, že aj tie práce, ktoré žalobca vykonal, neboli vykonané riadne, t. j. boli zo strany žalovaného reklamované, pričom žalobca týmto reklamáciám nevyhovel, ktorý postup považoval žalovaný za nezákonný.
5. Okresný súd Považská Bystrica postúpil dňa 18.08.2015 vec Okresnému súdu Banská Bystrica.
6. Žalobca vo vyjadrení k odporu zo dňa 12.02.2016 uviedol, že v danej veci nedošlo k žiadnej skutkovej a ani právnej zmene, pričom žalovaný neuhradil žiadnu ani čiastkovú úhradu na dlžnú sumu. Tvrdenia, ktoré žalovaný v odpore uvádza, sú v rozpore so skutočnosťou, čo okrem iného dokladá ich všeobecnosť a nekonkrétnosť. Práce pre žalovaného boli vykonávané v zmysle vopred uzatvorených zmlúv o dielo. Ich skutočná realizácia žalobcom ako zhotoviteľom je bez výhrad potvrdená podpisom konateľa žalovaného v prílohách faktúr, ktoré zároveň slúžili ako podklad pre ich vystavenie. Počas prác a ani po ich ukončení neboli zaznamenané žiadne upozornenia ani výhrady ku spôsobu, resp. kvalite prác. Žalovaný začal vyhotovené faktúry zasielať naspäť nie hneď, ale až s dlhším časovým odstupom po ich splatnosti, a to účelovo v snahe oddialiť ich zaplatenie. Následne na to, po dvoch mesiacoch, žalobca obdržal „reklamáciu“ na vadu výrobku, pričom mu žalovaný nevedel predložiť žiadny relevantný dôkaz, že údajný nedostatok mal spôsobiť práve žalobca na základe konkrétneho zmluvného základu, keďže žalobca bol iba jedným z viacerých zmluvných partnerov žalovaného.
7. Okresný súd zrekapituloval, že na prejednanie veci samej súd určil termín pojednávania na deň 13.05.2016, ktoré pojednávanie bolo z dôvodu ospravedlnenia právneho zástupcu žalovaného bez prejednania veci odročené na deň 06.09.2016. Termín pojednávania určený na deň 06.09.2016 bol z dôvodu žiadosti žalovaného odročený na deň 18.10.2016. Na termín pojednávania určený na deň 18.10.2016 sa dostavil žalobca (štatutárny zástupca), právny zástupca žalobcu, žalovaný (štatutárny zástupca) a právna zástupkyňa žalovaného. Na pojednávaní žalobca (právny zástupca) uviedol, že na stotožnenie predkladá originály faktúr, podstatné právne dokumenty, konkrétne zmluvy o dielo a doklady, z ktorých vychádzala fakturácia a na doplnenie skutkových tvrdení týkajúcich sa uplatneného nároku uviedol, že skutkové tvrdenia sú v zásade pri všetkých faktúrach identické, vychádzajú z uzatvorených zmlúv o dielo. Následne žalobca (právny zástupca) začal na pojednávaní uvádzať konkrétne skutkové tvrdenia k uplatnenému nároku. Žalobca však na pojednávaní konanom dňa 18.10.2016 nemal k dispozícii také vyhotovenie ním predložených originálov listín, aby sa tieto mohli stať súčasťou súdneho spisu a rovnako nemal ani vyhotovenie listín pre žalovaného, hoci procesné predpisy vždy ukladali povinnosť predkladať podania a listiny vo vyhotovení tak, aby jedno vyhotovenie bolo pre súd a jedno pre druhú stranu konania. Vzhľadom na to, že žalobca nedisponoval vyhotovením listín ani pre súd, ani pre žalovaného, že účelom súdneho pojednávania nie je, aby strana sporu na nariadenom termíne pojednávania skutkové tvrdenia uvádzala čítaním ňou označených listín a vzhľadom na rozsah originálov listín predložených žalobcom, súd pojednávanie odročil na neurčito. Originály listín boli žalobcovi vrátené a žalobcovi bola poskytnutá lehota 15 dní od termínu pojednávania, aby uviedol pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa jeho nároku, vrátane označenia dôkazov na preukázanie svojich tvrdení, ako aj predloženie dôkazov a súčasne boli strany sporu, ako aj ich právni zástupcovia, ktorí boli prítomní na pojednávaní konanom dňa 18.10.2016, poučení o tzv. sudcovskej koncentrácii konania, v zmysle ktorej sporové strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas s tým, že na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. V určenej lehote 15 dní od termínu pojednávania konaného dňa 18.10.2016, ani následne, žalobca písomne ďalšie skutkové tvrdenia neuviedol, neuviedol návrhy na vykonanie dôkazov a nepripojil ďalšie dôkazy.
8. Okresný súd určil ďalší termín pojednávania na deň 30.01.2018, na ktorý žalobca predvolanie prevzal dňa 25.11.2017, čo bolo potvrdené podpisom na doručenke. Dňa 30.01.2018, teda v určený deň pojednávania, o 06.34 hod, bolo súdu doručené písomné podanie právneho zástupcu žalobcu označené ako Vyjadrenie k skutkovému a právnemu stavu veci, podanie bolo v rozsahu 4 strán a bolo doručené bez akýchkoľvek iných listín, t. j. dôkazov. Na pojednávaní konanom dňa 30.01.2018 žalobca predložil ako dôkazy listiny, ďalšie konkrétne skutkové tvrdenia k uplatnenému nároku žalobca už neuviedol.
9. Okresný súd odôvodnil rozhodnutie tým, že bolo základnou zákonnou povinnosťou žalobcu v občianskom súdnom konaní opísať rozhodujúce skutočnosti svojho nároku, ktoré následne vykonaním dokazovania dôkazmi označenými alebo predloženými žalobcom mali byť potvrdené alebo vyvrátené. Povinnosť žalobcu označiť alebo predložiť dôkazy však neznamená, že si súd má sám z týchto dôkazov vyvodiť, resp. zistiť rozhodujúce skutočnosti uplatneného nároku žalobcu, tieto musel uviesť žalobca a dôkazy ich mali len preukázať. Aj podľa súčasne platnej právnej úpravy sporové strany majú v súdnom konaní povinnosť tvrdenia, ako aj povinnosť označiť dôkazy na preukázanie ich tvrdení, pričom opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy (§ 132 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP). Podľa právnej úpravy účinnej od 01.07.2016 ak strana konania nesplní, resp. nedostatočne splní svoju povinnosť tvrdenia, na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany sporu požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia (§ 150 ods. 2 CSP). Ak však strana nesplní, resp. nedostatočne splní svoju dôkaznú povinnosť, súd nemá povinnosť vykonávať iné dokazovanie, ale rozhodne na základe výsledkov dokazovania navrhnutého stranami sporu a bez návrhu ďalšie dôkazy nevykonáva (§ 185 ods. 2 CSP). Súd teda rozhodne na základe zisteného skutkového stavu, ktorý sa zisťuje procesným postupom podľa Civilného sporového poriadku (§ 215 ods. 1, 2 CSP) a dopad núdze tvrdenia a dôkaznej núdze pripočíta tej strane, na ktorej podľa predpisov hmotného práva leží povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno, t. j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.
10. Okresný súd uviedol, že hoci skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné (§ 151 ods. 1 CSP), neznamená to, že tieto skutkové tvrdenia si má vyvodzovať súd z predložených listín a rovnako to neznamená, že tieto skutkové tvrdenia by nemali byť dôkazmi preukázané, keďže v meritórnom rozhodnutí je povinnosťou súdu aj jasne a výstižne vysvetliť, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán a ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie (§ 220 ods. 2 CSP). Žalobca v podanej žalobe len všeobecne konštatoval, že pre žalovaného vykonal dojednané práce, za prevedenie ktorých fakturoval svoju odmenu špecifikovanými daňovým dokladmi - faktúrami. Tvrdenie o vystavení daňového dokladu - faktúry nie je možné považovať za skutkové tvrdenie a za opísanie rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa uplatneného nároku. Faktúra je len daňovým, resp. účtovným dokladom a sama o sebe nezakladá právo na zaplatenie ceny ňou fakturovanej. Toto právo vzniká až relevantným preukázaním poskytnutého plnenia žalobcom žalovanému a tomu následne zodpovedajúcej povinnosti žalovaného zaplatiť cenu za plnenie. Žalobca však v podanej žalobe neuviedol relevantné rozhodujúce skutočnosti svojho nároku, keď žalobca neuviedol žiadne skutkové tvrdenia o rozsahu plnenia poskytnutého žalobcom, ktorému by zodpovedala žalobcom požadovaná cena. Žalobca len všeobecne uviedol, že pre žalovaného vykonal dojednané práce, za prevedenie ktorých fakturoval svoju odmenu faktúrou č. 12013041 so splatnosťou do 14.07.2013 vo výške 432 Eur, faktúrou č. 12013047 so splatnosťou do 14. 07. 2013 vo výške 1.411,80 Eur, faktúrou č. 12013048 so splatnosťou do 12.07.2013 vo výške 1.271,40 Eur a faktúrou č. 12013052 so splatnosťou do 22.07.2013 vo výške 1.989 Eur. Žalobca však neuviedol žiadne konkrétne skutkové tvrdenia, na základe ktorých mali vzniknúť fakturované peňažné záväzky, pričom záväzky vždy vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone (§ 489 Občianskeho zákonníka), a faktúra sama o sebe nie je dôkazom spôsobilým preukázať existenciu záväzku. Pokiaľ aj žalobca spolu so žalobou k daňovým dokladom - faktúram pripojil prílohy, žalobca neuviedol žiadne skutkové tvrdenia, na preukázanie ktorých tieto listiny pripojil, keď ako už bolo uvedené, nie je a ani nebolo zákonnou povinnosťou súdu z listín predložených stranou sporu vyvodzovať a zisťovať podstatné skutkové tvrdenia uplatneného nároku. Žalobca teda relevantné skutkové tvrdenia o rozsahu a výške svojho nároku neuviedol.
11. Okresný súd poukázal aj na skutočnosť, že už Okresný súd Považská Bystrica žalobcu vyzval, aby doplnil svoj návrh a predložil Zmluvy o dielo č. O-X/XXXX/X, č. O-X/XXXX/X, č. O-X/XXXX/X a č. O-X/XXXX/X, teda zmluvy o dielo, ktoré boli v žalobcom priložených faktúrach - daňových dokladoch uvádzané ako skutočnosti, na základe ktorých žalobca fakturáciu vykonal, žalobca ale na výzvu súdu nereagoval. Poukázal aj na skutočnosť, že v danom prípade nešlo o taký nedostatok žaloby, ktorý by zakladal dôvodnosť postupu súdu podľa § 129 CSP, resp. podľa § 43 OSP v znení účinnom do 30.06.2016, teda postup súdu pri neúplnom alebo nezrozumiteľnom podaní, keďže v danom prípade žalobca skutočnosti svojho nároku opísal, ale len všeobecne a neúplne.
12. Okresný súd zdôraznil, že zákonná koncentrácia konania umožňuje stranám sporu prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí (§ 154 CSP). Civilné sporové konanie je však ovládané aj sudcovskou koncentráciou konania, na základe ktorej na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana, teda tak žalobca, ako aj žalovaný, nepredlžila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by prihliadnutie na tieto prostriedky vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu (§ 153 ods. 1, 2 CSP). Prostriedkom procesného útoku a prostriedkom procesnej obrany sú aj skutkové tvrdenia a návrhy na vykonanie dôkazov (§ 149 CSP) a dôkazným prostriedkom sú aj listiny (§ 187 ods. 2 CSP). Žalobca následne na pojednávaní konanom dňa 18.10.2016 predložil originály listín a začal uvádzať skutkové tvrdenia svojho nároku. Vzhľadom na to, že žalobca nedisponoval vyhotovením listín ani pre súd, ani pre žalovaného, vzhľadom na rozsah originálov listín predložených žalobcom a vzhľadom na to, že účelom súdneho pojednávania nie je, aby strana sporu na nariadenom termíne pojednávania skutkové tvrdenia uvádzala čítaním listín, súd pojednávanie odročil, a to aj s ohľadom na to, aby súd mohol postupovať v rámci pojednávania v zmysle príslušných zákonných ustanovení, najmä pokiaľ ide o sporné a nesporné skutkové tvrdenia a predbežné právne posúdenie veci, keď následne súd mienil vyjadrenie žalobcu spolu s prílohami doručiť žalovanému na analogický postup podľa § 167 ods. 4 CSP, podľa ktorého, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, doručí vyjadrenie žalobcu žalovanému a umožní mu, aby sa k nemu vyjadril v lehote určenej súdom a žalovaný uvedie ďalšie skutočnosti a označí dôkazy na svoju obranu. Ako však už bolo uvedené, žalobca v určenej lehote 15 dní od termínu pojednávania konaného dňa 18.10.2016, ani následne, písomne ďalšie skutkové tvrdenia neuviedol, neuviedol návrhy na vykonanie dôkazov a nepripojil ďalšie dôkazy. Žalobca až po určení ďalšieho termínu pojednávania, a to v deň pojednávania 30.01.2018, súdu doručil písomné podanie bez príloh. Následne na pojednávaní dňa 30.01.2018 predložil súdu listiny a uviedol, že predkladal doklady k fakturácii a v zmluvách je rozsah a výška odmeny a faktúry vychádzajú z týchto dohodnutých zmlúv.
13. Okresný súd mal za to, že ak by žalobca konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, mohol prostriedky procesného útoku, teda tvrdenia uvedené v podaní doručenom súdu v deň pojednávania dňa 30.01.2018 a listiny predložené na pojednávaní dňa 30.01.2018 uplatniť už skôr, o to viac, že žalobca bol v konaní aj právne zastúpený. Naviac, žalobca ani v tomto písomnom podaní neposkytol úplné podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu, keď opäť absentuje najmä riadna špecifikácia dohodnutého a vykonaného diela a žalobca k predloženým listinám nepriložil prílohy k zmluvám na špecifikáciu predmetu diela. Pokiaľ potom aj na pojednávaní konanom dňa 30.01.2018 žalobca (právny zástupca) uviedol, že predkladal doklady k fakturácii, ako už bolo uvedené, nie je a ani nebolo povinnosťou súdu z dôkazov strán sporu vyvodzovať si opísanie rozhodujúcich skutočností, ale je a bolo povinnosťou strany sporu uviesť pravdivo a úplne podstatné rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Rovnako pokiaľ žalobca (právny zástupca) na pojednávaní dňa 30.01.2018 uviedol, že v zmluvách je rozsah a výška odmeny a faktúry vychádzajú z týchto dohodnutých zmlúv, ide len o všeobecné tvrdenie, ktoré opäť nezakladalo povinnosť súdu, aby z dôkazov žalobcu si vyvodil úplné opísanie rozhodujúcich skutkových tvrdení.
14. Okresný súd poukázal v odôvodnení na skutočnosť, že pokiaľ na pojednávaní konanom dňa 18.10.2016 žalobca uviedol, že pri faktúre č. 12013041, dlžná čiastka, ktorú by mal žalovaný zaplatiť vychádza zo vzájomne uzavretej zmluvy o dielo č. Y. zo dňa 29.05.2013, v zmysle ktorej sa žalobca ako zhotoviteľ zaviazal pre žalovaného realizovať kovoobrábacie práce, a to strojným zariadením vo vlastníctve žalovaného, v tomto prípade sa jednalo o tzv. vyvŕtavačku podľa technickej dokumentácie samotného žalovaného, a to vo výrobných priestoroch žalovaného v Žiline, Považskom Chlmci, žalovaný namietol, že v zmluve chýba predmet diela, čo by mohlo zakladať jej neplatnosť a namietol, že nebolo špecifikované o aké dielo sa malo jednať, kto dielo vykonával, kedy a kým bolo dielo vykonané. Keďže žalobcovi originály listín boli súdom na pojednávaní dňa 18.10.2016 vrátené, súd nemohol tieto tvrdenia relevantne vyhodnotiť, keď ako už bolo uvedené, žalobca následne listiny súdu predložil až na pojednávaní dňa 30.01.2018. V tejto súvislosti okresný súd poukázal na to, že ak by aj bol originály listín ponechal dňa 18.10.2016 v súdnom spise, žalobca by nemohol splniť zákonnú povinnosť doložiť vyhotovenie listín pre súd a protistranu. Nad rámec ďalej uvedeného (aplikovanie zásady sudcovskej koncentrácie konania), okresný súd skonštoval, že článok I. Zmluvy o dielo č. O-X/XXXX/ X upravoval Predmet diela tak, že podľa článku I. bod 1 predmetom zmluvy je zhotovenie diela, ktoré sa zhotoviteľ (žalobca) zaväzuje zabezpečiť pre objednávateľa (žalovaného) v dohodnutom termíne a rozsahu kovoobrábaním, špecifikovaným použitým strojným zariadením: vyvrtávačka a povahou diela, ktorá je určená bližšie technickou dokumentáciou, ktorá je súčasťou tejto zmluvy. Predmetnú
technickú dokumentáciu však žalobca nepredložil ani ako súčasť listín predloženým na pojednávaní dňa 30.01.2018. Obdobne bol predmet zmluvy určený aj v ďalších Zmluvách o dielo s tým, že bolo uvedené iné špecifikované použité strojné zariadenie a ani k ďalším zmluvám žalobca technickú dokumentáciu nepredložil. Ďalej pokiaľ žalobca na pojednávaní konanom dňa 18.10.2016 uviedol, že kovoobrábacie práce boli zrealizované a vzájomne odsúhlasený ich rozsah ako je to vyšpecifikované v e-mailovej komunikácii zo dňa 19.06.2013, z tejto mailovej komunikácie taktiež nevyplýva, aké konkrétne dielo a kedy bolo vykonané a taktiež z nej nevyplýva, že sa týkala diela práve na základe Zmluvy o dielo O- X/XXXX/X zo dňa 29.05.2013.
15. Okresný súd, aplikujúc zásadu sudcovskej koncentrácie konania, na základe vyššie uvedeného neprihliadol na prostriedky procesného útoku uplatnené žalobcom podaním doručeným súdu dňa 30.01.2018 a listinami predloženými na pojednávaní dňa 30.01.2018. V tejto súvislosti súd poukázal na to, že k zákonnému právu na zachovanie lehoty na prípravu na pojednávanie (§ 178 ods. 2 CSP) patrí aj to, že strana sporu, resp. jej zástupca budú mať najmenej 5 dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať, k dispozícii aj písomné podania strán urobené v spore, vrátane dôkazov - listín. Aj keď procesný predpis určuje lehotu na prípravu na pojednávanie len pre strany sporu, ak má súd (konajúci sudca) vec dôsledne posúdiť a rozhodnúť, tiež sa musí na pojednávanie pripraviť, a nie je možné od sudcu žiadať, aby v deň pojednávania, keď má navyše určené pojednávania aj v iných ďalších jemu pridelených veciach, sa oboznamoval s podaním doručením do konania v deň termínu pojednávania.
16. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
17. Proti rozhodnutiu okresného súdu podal odvolanie žalobca, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalovaného zaviaže na zaplatenie 5.104,20 Eur s príslušenstvom a k náhrade trov konania. Odvolanie odôvodnil tým, že okresný súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočniť jemu patriace procesné právo v miere porušujúcej právo na spravodlivý proces. Prvostupňový súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, okresný súd tak vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu, jeho skutkové závery nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku a právne závery prvostupňového súdu vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci.
18. Žalobca zdôraznil, že označil podstatné skutkové a právne okolnosti vzťahujúce sa na predmetnú vec. Tvrdenia uvedené žalovaným v odpore proti vydanému platobnému rozkazu boli a sú všeobecné a nekonkrétne. Žalobca realizoval dohodnuté práce pre žalovaného podľa vopred dojednaných zmlúv o dielo. Riadne prevedenie prác, a to bez výhrad zo strany žalovaného bolo potvrdzované podpisom štatutárneho zástupcu žalovaného na prílohách faktúr, ktoré slúžili ako podklad na ich vystavenie. Žalovaný nemal žiadne námietky ani výhrady k spôsobu a kvalite žalobcom prevedených prác. Pokiaľ okresný súd vytýkal žalobcovi nepredloženie technickej dokumentácie v zmysle ustanovení zmlúv o dielo, konkrétne čl. I - Predmet diela, tak žalobca poukázal na to, že jeho úlohou bolo v zmysle dojednaných zmlúv prevedenie kovoobrábacích prác podľa pokynov žalovaného ako objednávateľa, v rámci ktorých mu tento predkladal príslušnú technickú dokumentáciu potrebnú k realizácii diela. Po zrealizovaní konkrétneho diela si zhotoviteľ technickú dokumentáciu zase vzal, takže po odovzdaní diela už takýmito listinami žalobca nedisponuje.
19. Žalobca uviedol, že ním prevádzané práce boli vykonávané štandardným dohodnutým postupom podľa podmienok dohodnutých v tej ktorej zmluve o dielo (č. O-X/XXXX/X, O-X/XXXX/X, O-X/XXXX/X a O-X/XXXX/X) podľa dokumentácie a podmienok určených samotným žalovaným (čl. I zmlúv o dielo). Realizáciu prác prevádzal žalobca subdodávateľsky (čl. V zmlúv o dielo), pričom práce boli po dohode realizované priamo v priestoroch žalovaného v Považskom Chlmci a na jeho zariadeniach (čl. II a VI bod 3 zmlúv o dielo). V zmluvách bola tiež dohodnutá konkrétna výška ceny za realizáciu diela, pričom na základe odsúhlaseného výkazu počtu hodín kovoobrábacích prác po skončení kalendárneho mesiaca žalobca vystavoval faktúru so splatnosťou do 14, resp. 7 kalendárnych dní nasledujúceho mesiaca po ukončení fakturovaného obdobia (čl. IV zmlúv o dielo). Vystavené faktúry boli žalovanému riadne doručené, napriek tomu žalovaný tieto do dnešného dňa neuhradil.
20. Žalobca v odvolaní uviedol, že pri odovzdaní diela si žalovaný zabezpečoval tzv. výstupnú kontrolu, teda ním poverené osoby priamo kontrolovali kvalitu a rozsah žalobcom prevedených prác. Prípadné
nezrovnalosti sa súčasne operatívne riešili priamo na mieste po vzájomnej dohode. Z tohto dôvodu preto žalobcom predložené vzájomne odsúhlasené výkazy sú nesporným dokladom a dôkazom o kvalite a množstve žalobcom prevedených kovoobrábacích prác na diele. Špecifikácia diela bola subdodávateľmi zaznamenávaná do denníka výkazu, ktorý svojim podpisom žalovaný potvrdil v zmysle čl. IV bod 2 Zmlúv o dielo a výkaz bol priložený ako príloha k faktúram (napr. v prípade faktúry č. 12013047 je v prílohe
- rozpis prác dňa 08.06.2013 uvedené: stĺp číslo výkresu H Žalobca tiež uviedol, že pre žalovaného vykonávali kovoobrábacie práce aj ďalší zhotovitelia, ktorí realizovali tie isté práce, pričom ani sám žalovaný na základe žalobcových dôrazných dopytov nevedel určiť a identifikovať tie práce, ktoré mal previesť žalobca a ktoré mali byť vadné, resp. reklamované od jeho odberateľov ako tvrdil potom, čo začal žalobca urgovať zaplatenie vystavených faktúr. „Reklamácia“ žalovaného bola neopodstatnená a účelová. Žalovaný ani raz nevyužil možnosť zaznamenať do denníka svoje pripomienky ku kvalite prác, resp. iné výhrady, preto je jednoznačné, že s prevedenou prácou bol spokojný a nemal k nej námietky. Z uvedených skutočností je zrejmé, že z príslušných listinných dôkazov, či už sa jednalo o faktúry, zmluvy o dielo s prílohami, resp. z ďalšej komunikácie medzi účastníkmi konania vyplývali tak základné skutkové, ako aj právne okolnosti prejednávanej veci. Ak okresný súd nevykonal tieto ním navrhnuté dôkazy, tak boli obmedzené jeho procesné práva s porušením práva na spravodlivý proces v neprospech žalobcu.
21. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril, že ho považuje za nedôvodné. V plnom rozsahu sa stotožnil s napadnutým rozsudkom, na ktorý v konkrétnostiach odkázal.
22. Žalovaný uviedol, že žalobca počas celého konania neuviedol, čo konkrétne a v akom rozsahu mal pre žalovaného vykonať, pričom rozsah a predmet diela neboli ani v zmluve popísané takým spôsobom, aby sa dalo zistiť, aké dielo sa žalobca zaviazal vykonať pre žalovaného a tak sa v podstate ani nedá porovnať, či bolo skutočne vykonané, čo si strany dohodli v zmluve. V spore chýbajú podstatné skutkové tvrdenia na strane žalobcu a súd nie je povinný tieto skutkové tvrdenia zisťovať. Pokiaľ sa aj žalobca snažil v podanom odvolaní špecifikovať rozsah diela ako stĺp číslo výkresu, zákazka číslo výkresu, tak ani toto nie sú skutkové tvrdenia, z ktorých by bolo žalovanému alebo súdu zrejmé a zrozumiteľné, čo mal údajne žalobca vykonať, aké dielo. V každom prípade súd nemôže prihliadať na nové skutkové tvrdenia v podanom odolaní, pokiaľ žalobca takýmto spôsobom sa snaží doplniť tvrdenia, ktoré zo svojej viny opomenul tvrdiť pred súdom prvej inštancie. Samotný žalobca tieto tvrdenia o rozsahu diela v podanom odvolaní uvádza iba napríklad, z čoho je zrejmé, že ani v tomto prípade nepopísal dielo v celom rozsahu. Žalobca teda od podania žaloby až dodnes nešpecifikoval právny ani skutkový základ ním uplatneného nároku, preto je napadnutý rozsudok vecne, ako aj právne správny.
23. Žalovaný uviedol, že žalobca nerozlišuje dostatočne medzi povinnosťou tvrdiť a následne potom sporné skutočnosti preukázať, keďže žalobca v podanom odvolaní poukazuje na ním označené listiny ako na svoje tvrdenia, uvedené je zjavne nesprávne. Žalovaný sa v celom rozsahu stotožnil s použitím ustanovení o sudcovskej koncentrácii konania, ktorú možnosť súd využil po nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku. Poukázal na počet výziev, na základe ktorých bol žalobca zastúpený advokátom povinný doplniť skutkové tvrdenia a označiť dôkazy, pričom prvá bola uskutočnená ešte Okresným súdom v Považskej Bystrici pred vydaním platobného rozkazu a ani tejto výzve žalobca nevyhovel. Žalovaný označil počet tých výziev a čas, v ktorom mal od začiatku súdneho konania žalobca možnosť do roku 2018 produkovať prostriedky procesného útoku za vysoko nadštandardný, a tak nie je možné vôbec hovoriť o tom, že by okresný súd nejakým spôsobom znemožnil uskutočniť žalobcovi jeho procesné práva, keď priam naopak súd bez tejto povinnosti viackrát vyzýval žalobcu na uplatnenie týchto procesných práv, hoci bol tento v konaní riadne od počiatku zastúpený advokátom. Pokiaľ žalobca ako odvolací dôvod uvádza, že žalovaný taktiež nevedel konkretizovať žalobcom vykonané práce, tak týmto samotný žalobca priznáva, že vlastne ani nevie, čo údajne pre žalovaného vykonal. Bolo povinnosťou žalobcu, aby pokiaľ plnil zmluvu, vykonával dielo, aby popísal čo vykonal, v akom rozsahu, kedy, ktoré práce boli vykonané, na základe ktorej zmluvy a podobne. Žalovaný nie je povinný v súdnom konaní tvrdiť, čo žalobca pre neho vykonal a konkretizovať a identifikovať dielo a preto nemožno žalovanému vyčítať že nevie, čo si žalobca uplatňuje v súdnom konaní. Z tvrdení žalobcu produkovaných pred súdom prvej inštancie jednoznačne nebolo možné zistiť, za vykonanie čoho si uplatnil nárok v tomto konaní.
24. Žalovaný upozornil na odôvodnenie okresného súdu, ktorý vyhodnotil, že ak by aj sudcovskú koncentráciu konania neaplikoval, tak by to na podstatných zisteniach súdu a správnosti výroku súdneho rozhodnutia nič nezmenilo, nakoľko žalobca ani v odaní zo dňa 30.01.2018 netvrdil rozsah diela, a to rozsah dohodnutý, rozsah diela vykonaný a neoznačil na preukázanie svojich tvrdení žiadne dôkazy ani
súčasti zmlúv, technické dokumentácie. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu v celom rozsahu potvrdil.
25. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) bez nariadenia pojednávania.
26. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobca si žalobou uplatnil proti žalovanému právo na zaplatenie sumy 5.104,20 Eur s prísl. a paušálnu náhradu nákladov v sume 40 Eur z dôvodu, že žalobca pre žalovaného vykonal dojednané práce, za prevedenie ktorých fakturoval svoju odmenu faktúrou č. 12013041 so splatnosťou do 14.07.2013 vo výške 432 Eur, faktúrou č. 12013047 so splatnosťou do 14.07 2013 vo výške 1.411,80 Eur, faktúrou č. 12013048 so splatnosťou do 12.07.2013 vo výške 1.271,40 Eur a faktúrou č. 12013052 so splatnosťou do 22.07.2013 vo výške 1.989 Eur.
27. V žalobe žalobca ako dôkazy označil faktúry v počte 4 a spolu so žalobou priložil daňový doklad - faktúru č. 12013041 vyhotovenú 20. 06. 2013, č. 12013047 deň vyhotovenia 09. 07. 2013, č. 12013048 deň vyhotovenia 08. 07. 2013 a č. 12013052 deň vyhotovenia 16.07.2013. Súčasne žalobca spolu so žalobou predložil mail zo dňa 19. 06. 2013, mail zo dňa 09.07.2013, listinu označenú ako Rozpis prác za mesiac jún 2013.
28. Na pojednávaní konanom dňa 18.10.2016 právny zástupca žalobcu uviedol, že na stotožnenie predkladá originály faktúr, podstatné právne dokumenty, konkrétne zmluvy o dielo a doklady, z ktorých vychádzala fakturácia a na doplnenie skutkových tvrdení týkajúcich sa uplatneného nároku uviedol, že skutkové tvrdenia sú v zásade pri všetkých faktúrach identické, vychádzajú z uzatvorených zmlúv o dielo. Také vyhotovenie ním predložených originálov listín, aby sa tieto mohli stať súčasťou súdneho spisu a rovnako nemal ani vyhotovenie listín pre žalovaného, k dispozícii na pojednávaní nemal.
29. Žalobcovi bola poskytnutá lehota 15 dní od termínu pojednávania, aby uviedol pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa jeho nároku, vrátane označenia dôkazov na preukázanie svojich tvrdení, ako aj predloženie dôkazov a súčasne boli strany sporu, ako aj ich právni zástupcovia, ktorí boli prítomní na pojednávaní konanom dňa 18.10.2016, poučení o tzv. sudcovskej koncentrácii konania, v zmysle ktorej sporové strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas s tým, že na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
30. Ďalšie listinné dôkazy žalobca predložil až na pojednávaní konanom dňa 30.01.2018.
31. Podľa § 132 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
32. Podľa § 132 ods. 2 CSP, opísanie rozhodujúcich skutočností nie nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.
33. Podľa § 153 ods. 1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
34. Podľa § 153 ods. 2 CSP na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
35. Podľa § 153 ods. 3 CSP, ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
36. Podľa § 215 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
37. Okresný súd zamietol návrh žalobcu z dôvodu, že tento neuniesol povinnosť opísať rozhodujúce skutočnosti svojho nároku a označiť alebo predložiť dôkazy v súlade so sudcovskou koncentráciou, teda v lehote určenej okresným súdom.
38. Odvolací súd sa s postupom zvoleným okresným súdom nestotožnil. I keď je okresnému súdu treba prisvedčiť v tom, že Civilný sporový poriadok zvýšil dôraz na aktivitu procesných strán, ktoré majú spor vo svojej moci podstatne výraznejšie než v čase účinnosti Občianskeho sporového poriadku, Civilný sporový poriadok ako procesná norma musí naďalej slúžiť ako nástroj na spravodlivé prerokovanie a rozhodnutie vo veci a nemôže byť využívaný ako nástroj pre odmietnutie spravodlivosti.
39. Pokiaľ okresný súd dospel k záveru, že skutkové tvrdenia žalobcu neboli dostatočne konkrétne, nemohol by ich posúdiť, ani vo veci meritórne rozhodnúť. Mohol by iba skonštatovať, že nemá k dispozícii dostatok skutkových tvrdení na to, aby v spore rozhodol, či uplatnený nárok je alebo nie je oprávnený. Bez konkrétnych skutkových tvrdení súd zamietnutím žaloby pritom rozhodol, že žalobca vo veci samej nárok voči žalovanému nemá bez toho, že by mal na tento právny názor vykonané dokazovanie. Za predpokladu, že okresný súd nemal k dispozícii dostatok skutkových tvrdení, nemohol by v zmysle § 220 ods. 2 CSP pri rozhodnutí uviesť, ako posúdil skutkové tvrdenia strán, pokiaľ tieto boli tak neurčité a neúplné, že ich nebolo možné posúdiť.
40. Okresný súd správne poukázal na skutočnosť, že znenie žaloby bolo veľmi stručné a pokiaľ žalobca v žalobe všeobecným spôsobom odkázal na to, že vykonal dojednané práce, nie je úlohou okresného súdu, aby hľadal zoznam dojednaných prác, ich rozsah a kvalitu v prílohách priložených k žalobe, ako sa zrejme domnieval žalobca. Žalobca priložil k žalobe kópie faktúr, ku ktorým priložil aj rozpis prác, na základe čoho sa zrejme domnieval, že okresný súd bude z týchto skutočností uvedených v prílohách faktúry vychádzať. Toto však nie je povinnosťou okresného súdu. Je povinnosťou žalobcu konkrétne uviesť skutkové tvrdenia, i keď v záujme hospodárnosti ich nemusí prepisovať samostatne do žaloby v jednotlivých detailoch. Napriek tomu už zo žaloby musí byť zrejmé, aké práce boli vykonané a na základe akého právneho vzťahu boli vykonané. Pokiaľ teda okresný súd dospeje k záveru, že žaloba neobsahuje dostatok skutkových tvrdení, mal by postupovať podľa ust. § 129 ods.1 CSP a žalobcu vyzvať, aby všeobecné skutkové tvrdenia (teda iba odkazy na prílohy) konkretizoval tak, aby bol zrejmý taký skutkový základ, ktorý umožní okresnému súdu o návrhu rozhodnúť. Iba ak by žalobca výzve súdu v stanovenej lehote nevyhovel, vtedy by súd žalobu odmietol a nie zamietol, pretože bez uceleného skutkového základu ani nemá vymedzený zrejmý predmet sporu. Žalobcovi by tak zostala zachovaná možnosť uplatniť svoj nárok opätovne v ďalšom konaní, ktoré by nebolo zaťažené prekážkou rozhodnutej veci.
41. Okresnému súdu je možné prisvedčiť v tom, že žalobca nereagoval ani na výzvu doplnenia relevantných listinných dôkazov (zmluvy), na ktoré bol vyzvaný už Okresným súdom Považská Bystrica a ani po pojednávaní vykonanom dňa 18.10.2016, kedy bol poučený o sudcovskej koncentrácii v uloženej 15-dňovej lehote nedoplnil úplné opísanie rozhodujúcich skutočností a nepredložil ani s tým súvisiace dôkazy. Zároveň však okresný súd v čase, kedy vo veci rozhodoval dňa 30.01.2018 mal zo strany žalobcu predložené tie dôkazy, ktoré žalobca vyhodnotil ako relevantné pre konanie a ktorými podľa svojho názoru preukazuje tvrdený nárok. Pokiaľ sa s poukazom na sudcovskú koncentráciu týmito dôkazmi okresný súd odmietol zaoberať a napriek tomu nárok meritórne zamietol, došlo tak k porušeniu procesných práv žalobcu. Ust. § 153 ods.2 CSP, ktoré vymedzuje sudcovskú koncentráciu dispozitívne formuluje, že súd nemusí prihliadnuť na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. I keď je nepochybné, že predloženie dôkazných prostriedkov na pojednávaní by vyvolalo potrebu ďalších úkonov súdu v podobe vykonania dokazovania týmito predloženými dôkazmi, nemuselo by to nevyhnutne znamenať odročenie pojednávania, keďže okresný súd mohol na základe predložených dôkazov rozhodnúť aj na vytýčenom pojednávaní na základe predložených dôkazov.
42. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia, ktorým zamietol nárok žalobcu, všeobecným spôsobom poukazoval na to, že podľa jeho názoru neprodukoval žalobca dostatočne konkrétne skutkové tvrdenia ohľadom svojho uplatneného nároku. Žalobca však v priebehu konania počas pojednávaní postupne dopĺňal mozaiku skutkových tvrdení, z ktorej vyplynulo, že medzi ním a žalovaným boli uzavreté konkrétne zmluvy, v zmysle ktorých vykonával konkrétne práce, pričom samotné zmluvy neboli
postavené na rozsahu výpočtu jednotlivých druhov prác, boli dohodnuté vzhľadom na rozsah časového plnenia. Teda predpokladaný rozsah prác na diele bol určovaný počtom odpracovaných hodín. Takéto tvrdenia aj produkoval žalobca, ktorý preukazoval tieto tvrdenia prílohami k rozpisu vykonaných prác, z ktorých malo vyplývať množstvo prác a množstvo odpracovaných hodín, na základe čoho v súlade s jeho tvrdením o tom, že mal nárok žiadať odmenu na základe odpracovaných hodín aj vystavoval faktúry s konkrétnymi cenami za vykonané dielo. Úlohou konajúceho súdu je tvrdenia žalobcu posúdiť, ale nie je oprávnený pýtať si ďalšie skutkové tvrdenia a informácie, ktoré by prípadne okresný súd považoval za potrebné.
43. V tomto prípade treba rozlišovať medzi tým, či žalobca neprodukuje dostatočné skutkové tvrdenia vôbec, resp. na ne odkazuje iba cez prílohu, to znamená že okresný súd nemá dostatok skutkových tvrdení, aby rozhodol o veci samej a tým, či žalobca síce skutkové tvrdenia produkuje, uvádza že k určitému konaniu na základe určitej zmluvy došlo, avšak z takto uvedených skutkových tvrdení nie je možné dospieť k záveru, že má nárok, ktorý si žalobou uplatnil. Iba v druhom prípade je okresný súd oprávnený o žalobe rozhodnúť vo veci samej, a to zamietnutím žaloby, avšak nie preto, že mu neboli predložené skutkové tvrdenia, ale naopak preto, že skutkové tvrdenia predložené boli, avšak nevyplýval z nich ten nárok, ktorý si žalobca žalobou uplatnil. Na to, aby mohol okresný súd rozhodnúť, že príslušné skutkové tvrdenia sú nedostatočné pre preukázanie nároku, musí k nim vykonať aj tie dôkazy, ktoré žalobca navrhuje. Unesenie dôkazného bremena zaťažuje žalobcu, preto pokiaľ aj produkuje skutkové tvrdenia, ku ktorým však nepredloží relevantné dôkazy, je možné konštatovať, že neuniesol dôkazné bremeno a aj vtedy nesie riziko zamietnutia žaloby. Nevyhnutným predpokladom spravodlivosti takéhoto rozhodovania však je, že okresný súd predložené dôkazy vykoná a na ich základe rozhodne, či bolo unesené dôkazné bremeno vzťahujúce sa na uvedené skutkové tvrdenia a tiež či skutkové tvrdenia preukazujú v dostatočnom rozsahu ten nárok, ktorý bol žalobou uplatnený.
44. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd zamietnutím žaloby nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, preto ho podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Okresný súd v ďalšom konaní bude postupovať podľa § 129 CSP a vyzve žalobcu na doplnenie žalobného návrhu o konkrétne skutkové tvrdenia, z ktorých odvodzuje nárok uplatnený žalobou.
45. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 396 ods. 3 CSP súd prvej inštancie v rozhodnutí vo veci samej.
46. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).