Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Uznesenie_9Co-307-2018.pdf
PDF · 107.17 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/307/2018
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v spore žalobcov: 1. L.. A. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom G., G. Z. XXX, 2. L.. O. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom G., G. Z. XXX, obaja zast. JUDr. Ivanom Jánošíkom, advokátom, so sídlom Bratislava, Klincová 35, proti žalovanému: L.. O. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. XXX, zast. KATONA - Advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Nové Zámky, M. Matunáka 11, IČO: 47 237 074, o uverejnenie ospravedlnenia, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 12. júla 2018 č. k. 15C/384/2013-117 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcov na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Svoje rozhodnutie právne oprel o ust. § 178 ods. 1, § 281 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP) a uviedol, že rozsudkom zo dňa 14. 02. 2018 č. k. 15C/384/2013-101 žalobu žalobcu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Rozsudok bol vydaný podľa § 278 CSP, keďže boli splnené podmienky pre vydanie takéhoto rozsudku, teda žalobca sa na pojednávanie nedostavil, hoci bol na pojednávanie riadne predvolaný a bol poučený o následku nedostavenia sa a svoju neúčasť žalobca neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami a žalovaný navrhol vydať rozsudok pre zmeškanie žalobcu. Žalobcovia rozsudok prevzali dňa 19. 03. 2018, boli poučení, že návrh na zrušenie je potrebné podať do 15 dní, odkedy sa o rozsudku dozvedeli. Žalobcovia dňa 04. 04. 2018 podali návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, odôvodňujúc, že neboli splnené podmienky ust. § 278 písm. b) CSP a súd neprihliadol na doterajší stav konania a postup žalobcov. Uviedli, že aplikácia ustanovení rozsudku pre zmeškanie v danom prípade neprichádzala do úvahy, nakoľko zmysel a účel tohto inštitútu nie je rozhodovať vo veci zakaždým, keď sa procesná strana nedostaví na pojednávanie, ale zabezpečiť kontinuitu postupu v konaní súdu. Ďalej uviedli, že v danom prípade neboli splnené podmienky pre vydanie rozsudku, keďže sa právny zástupca nemohol zúčastniť na pojednávaní a svoju neúčasť ospravedlnil a preukázal predložením potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh žalobcov na zrušenie rozsudku pre zmeškanie nie je dôvodný. V tejto súvislosti uviedol, že právny zástupca žalobcov bol v zmysle ust. § 178 CSP riadne predvolaný na pojednávanie, pričom predvolanie na pojednávanie si prevzal dňa 20. 11. 2017. Prípisom, doručeným súdu dňa 13. 02. 2018 v čase o 15:01 hod. zaslal súdu žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu pracovnej neschopnosti. Súčasťou podania bolo i predloženie potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti P176712, z ktorého vyplýva, že právny zástupca žalobcov je práceneschopný od 29. 12. 2017, kedy mu uvedené potvrdenie bolo i vydané. Mal za to, že i napriek tomu, že právny zástupca žalobcov oznámil svoju práceneschopnosť, toto oznámenie nebolo vykonané včas, tak ako to má na mysli ust. § 278 CSP. Právny zástupca žalobcov vedel o skutočnosti, že je nariadený termín pojednávania odo dňa 20. 11. 2017 a o svojej pracovnej neschopnosti vedel, počnúc dňom 29. 12. 2017. Za včasné ospravedlnenie nepovažoval ospravedlnenie
zaslané deň pred pojednávaním v popoludňajších hodinách (o 15:01 hod.). Takéto správanie právneho zástupcu žalobcov považoval za úplne nezodpovedné, keď právny zástupca zaslal podanie v čase chýliacemu sa k záveru pracovnej doby súdu, hoci o tejto prekážke neúčasti na pojednávaní musel vedieť a vedel už viac ako mesiac dopredu, minimálne však vedel o tejto prekážke už aj v ranných hodinách dňa predchádzajúcemu dňu, na ktorý bolo vytýčené pojednávanie. V tomto smere zdôraznil, že zákon vyžaduje ospravedlnenie neúčasti včas a vážnymi okolnosťami, teda obe podmienky musia byť splnené kumulatívne, čo v danom prípade splnené nebolo, keďže ospravedlnenie neúčasti pár hodín pred pojednávaním, hoci o pracovnej neschopnosti právny zástupca vedel podstatne skôr, nie je možné považovať za včasné ospravedlnenie. Uzavrel, že v danom prípade boli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu v zmysle ust. § 278 CSP, a preto návrh žalobcov na zrušenie rozsudku pre zmeškanie ako nedôvodný zamietol.
2. Proti tomuto uzneseniu podali žalobcovia v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiadali napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Namietali, že v danom prípade neboli splnené procesné podmienky na vydanie takého rozhodnutia a súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V tejto súvislosti uviedli, že aplikácia ustanovení rozsudku pre zmeškanie v danom prípade neprichádza do úvahy, nakoľko zmysel a účel tohto inštitútu nie je rozhodovať vo veci zakaždým, keď sa procesná strana nedostaví na pojednávanie, ale zabezpečiť kontinuitu postupu v konaní súdu v prípadoch, kedy súd vykonal vo veci dokazovanie, nie sú ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania a jedna zo strán konania je vo vzťahu k veci samej nečinná, nevyjadruje sa k návrhom na vykonanie dokazovania, nereaguje na výzvy súdu a účelovým správaním bráni postupu v konaní. Zdôraznili, že vo vzťahu k veci samej nezachovávali nečinnosť, keďže vykonali viacero úkonov, mimo iné podali žalobu a v obsahu písomných podaní navrhli vo veci vykonať dokazovanie a označili dôkazy, ktorých vykonanie žiadali. S poukazom na ust. § 183 ods. 1, 2, § 278 CSP dôvodili, že neboli splnené zákonné podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie. V tejto súvislosti uviedli, že právny zástupca žalobcov sa na pojednávanie nariadené na deň 07. 02. 2018 nemohol dostaviť z dôvodu dlhodobých zdravotných komplikácii, v dôsledku ktorých bol od 29. 12. 2017 práceneschopný. V deň pojednávania, t. j. dňa 14. 02. 2018 sa preto objektívne nemohol zúčastniť pojednávania vo veci, pričom dôvody neúčasti zároveň preukázal ako hodné osobitného zreteľa a súčasne predložil súdu potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti P176712 s tým, že jednotlivé dôvody práceneschopnosti boli súdu preukázané pred pojednávaním vo veci samej, teda včas. Žalobcovia napriek rozsahu splnomocnenia trvali na tom, aby sa pojednávania v predmetnej právnej veci zúčastnil právny zástupca žalobcov osobne, pričom uvedený príkaz bol právnemu zástupcovi žalobcov oznámený telefonicky, v dôsledku čoho bol právny zástupca žalobcov príkazom klientov viazaný. Zabezpečenie právneho zastúpenia iným advokátom s prihliadnutím na právnu problematiku a rozsah spisu v prejednávanom prípade s prihliadnutím na všetky okolnosti, závažnosť veci a krátkosť času, celkom zrejme nie je spravodlivou požiadavkou, pokiaľ je advokát príkazom klienta viazaný. Vytkli súdu prvej inštancie, že vo veci vôbec nevykonal dokazovanie a ani jeden z dôkazov, ktorých vykonanie žalobca žiadal, vec neprejednal na pojednávaní, neuplatnil zásadu voľného hodnotenia dôkazov a skutkovou stránkou veci sa nezaoberal ani náznakom. Mali za to, že až v čase, keď je dokazovanie vykonané a niektorá zo strán konania je vo vzťahu k ďalšiemu postupu nečinná, je možné rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie. Podľa existujúcej judikatúry, ako i citovanej právnej úpravy je choroba účastníka konania alebo jeho právneho zástupcu vždy dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania. Na takéto rozhodnutie preto nemá vplyv skutočnosť, kedy právny zástupca žalobcu mohol objektívne zabezpečiť potvrdenie ošetrujúceho lekára, hoci dôvod na odročenie pojednávania mohol predpokladať už skôr. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 02. 02. 2017 č. k. 4Cob/94/2016-434, ako i rozsudok Najvyššieho súd SR zo dňa 01. 07. 2010 č. k. 8 Sžp 1/2010 uverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR pod publikačným číslom 102/2011. Za zmätočné označili vyjadrenie súdu o tom, že žalobca údajne neoznámil dôvod na odročenie pojednávania včas, avšak vzápätí konštatuje, že dôvod na odročenie pojednávania mu bol oznámený pred termínom pojednávania, t. j. dňa 13. 02. 2018, teda, že v čase rozhodovania mal vedomosť o dôvode na odročenie pojednávania. Mali za to, že zo zákona nevyplýva lehota, v ktorej by strana konania navrhujúca odročenie pojednávania bola povinná oznámiť dôvody na odročenie pojednávania. Existujúca právna úprava vymedzuje túto lehotu len všeobecne slovom „včas“, avšak danú lehotu ďalej žiadnym spôsobom nekonkretizuje. K otázke preukázania ospravedlniteľného dôvodu, pre ktorý žalobcovia zmeškali pojednávanie vo veci, uviedli, že lekársky preukázaná práceneschopnosť právneho zástupcu žalobcov bola v danom prípade ospravedlniteľným dôvodom pre zrušenie kontumačného
rozsudku, ktorá skutočnosť vyplýva z dôvodovej správy k zákonu č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku. Pri posudzovaní dôvodov na zrušenie rozsudku pre zmeškanie je tak súd povinný brať do úvahy aj pracovnú neschopnosť strán alebo ich zástupcov. V prípade vydania rozsudku pre zmeškanie teda zákon pozná dva samostatné prostriedky právnej ochrany, pričom každý z nich má odlišný právny obsah. V prípade, ak vo veci neboli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie, zákon dáva stranám možnosť podania odvolania. Pokiaľ však dôjde k zmeškaniu pojednávania z ospravedlniteľného dôvodu, za ktorý dôvodová správa považuje aj lekársky preukázanú práceneschopnosť strany konania alebo jej zástupcu, je strana, ktorej sa rozhodnutie týka, oprávnená podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, o ktorom rozhodne súd prvej inštancie uznesením, pričom dôvod je strana povinná preukázať. Ustanovenie § 281 ods. 1 CSP nedáva súdu oprávnenie rozhodnúť o tom, či rozsudok pre zmeškanie žalobcov zruší alebo nie. Pokiaľ je dôvod, pre ktorý došlo k zmeškaniu pojednávania ospravedlniteľný, pričom lekársky preukázaná pracovná neschopnosť je samotným zákonodarcom považovaná za ospravedlniteľný dôvod, je súd prvej inštancie povinný ex lege tento rozsudok uznesením zrušiť a nariadiť nové pojednávanie. Ohľadom porušenia práva žalobcov na prístup k súdu a verejné vyhlásenie rozsudku v ich prítomnosti uviedli, že v danej veci sa malo uskutočniť pojednávanie dňa 14. 02. 2018, právny zástupca žalobcov požiadal súd o odročenie pojednávania nariadeného na deň 14. 02. 2017 o 8:30 hod., pričom žiadosť o odročenie pojednávania poslal súdu dňa 13. 02. 2017. Dôvodom pre odročenie pojednávania bola dočasná pracovná neschopnosť právneho zástupcu žalobcov, ktorá súdu bola preukázaná Potvrdením o dočasnej pracovnej neschopnosti P176712 zo dňa 29. 12. 2017. Naviac, v súlade s ust. § 183 ods. 4 CSP požiadal právny zástupca žalobcov súd o oznámenie, ako konajúci súd návrh na odročenie pojednávania posúdil pre prípadné vykonanie ďalších úkonov. Namietali, že súd prvej inštancie uvedenú oznamovaciu povinnosť nesplnil a predmetnú vec prejednal v neprítomnosti žalobcov a ich právneho zástupcu. V dôsledku tohto postupu nemohol právny zástupca žalobcov vykonať iné úkony na zabezpečenie riadneho zastúpenia žalobcov, čím bolo odňaté právo žalobcov ako účastníkov konania vyjadriť sa k doposiaľ vykonanému dokazovaniu, prípadne sa vyjadriť, či navrhujú vykonanie ďalšieho dokazovania, bolo im odňaté právo záverečnej reči, ktorého sa výslovne ani konkludentne nevzdali a vyhlásením rozsudku vo veci samej v neprítomnosti žalobcov bez predchádzajúceho upozornenia, resp. upovedomenia im bolo taktiež odňaté právo na verejné vyhlásenie rozsudku. V tomto smere poukázali na nález Ústavného súdu SR zo dňa 21. 05. 2003 sp. zn. I. ÚS 5/02.
3. K podanému odvolaniu žalobcov sa vyjadril žalovaný, ktorý navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Dôvodil tým, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s napadnutým uznesením, ktorým bol návrh žalobcov na zrušenie rozsudku pre zmeškanie ako nedôvodný zamietnutý. Uviedol, že právny zástupca žalobcov v odvolaní síce poukazuje na súdnu prax, avšak opomenul tú skutočnosť, že síce súdna prax zdravotné problémy a pracovnú neschopnosť advokáta môže uznať a považovať za takú prekážku, na základe ktorej oprávnene je možné žiadať odročenie, ale ako sám právny zástupca žalobcov cituje dôvodovú správu k CSP, za ospravedlniteľné dôvody možno považovať prípady náhlych a neočakávaných prekážok v podobe zdravotných, či iných dôvodov, práve preto ospravedlnenie zaslané právnym zástupcom žalobcov v rámci žiadosti o odročenie pojednávania dňa 13. 02. 2018, nemožno považovať za spĺňajúce uvedené podmienky, keďže jeho žiadosť o ospravedlnenie nepreukazuje náhlu a neočakávanú prekážku. Uviedol, že nie je zrejmé, na základe čoho sa právny zástupca žalobcov až do dňa 13. 02. 2018 do poobedňajších hodín domnieval, že na pojednávanie konajúce sa dňa 14. 02. 2018 vie dostaviť na súd a na základe čoho dospel k zmene názoru o 15:01 hod. dňa 13. 02. 2018, že predsa sa vie dostaviť na pojednávanie a zaslal žiadosť o odročenie, keď jeho práceneschopnosť pretrvávala, a preto spolu so žalobcami mohli predpokladať, že nie je možné, aby sa dostavil právny zástupca na pojednávanie na deň 14. 02. 2018 a žiadať o odročenie pojednávania včas. Konanie právneho zástupcu žalobcov preto nie je možné považovať za včasné a ospravedlniteľné. Nesúhlasil s tvrdením žalobcov v odvolaní, že iba ak je dokazovanie vykonané a niektorá zo strán konania je vo vzťahu k ďalšiemu postupu nečinná, je možné rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie. V tejto súvislosti uviedol, že návrh zo strany žalovaného na vydanie rozsudku pre zmeškanie nebol podaný z dôvodu, že by boli žalobcovia nečinní, ale z dôvodu, že zmeškali pojednávanie, nedostavili sa a svoju neprítomnosť neospravedlnili včas a vážnymi okolnosťami, aj napriek tomu, že o tom boli riadne poučení v zmysle CSP. Rovnako nesúhlasil s tvrdením žalobcov, že došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý proces a k nesprávnemu posúdeniu veci, nakoľko stranám sporu bola poskytnutá možnosť domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom, možnosť využitia prostriedkov procesnej obrany a procesného útoku, čo bolo v danom prípade nesporne zabezpečené zo strany súdu. Skutočnosť, že zo strany žalobcov došlo k zmeškaniu vytýčeného pojednávania a ktoré zmeškanie nevedeli relevantnými
a vážnymi dôvodmi ospravedlniť, nepovažoval za porušenie práv na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu nevyplýva totiž právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s právnymi názormi a predstavami procesnej strany, aby súd preberal a riadil sa stranou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP) prejednal odvolanie žalobcov bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 24. 09. 2013 domáhali, aby súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť poskytnutia morálnej satisfakcie formou písomného ospravedlnenia. Súd prvej inštancie dňa 14. 11. 2017 odročil pojednávanie v predmetnej veci na termín pojednávania 14. 02. 2018 o 8.30 hod. z dôvodu prekážok na strane právneho zástupcu žalovaného, pričom v upovedomení o odročení pojednávania poučil strany sporu v zmysle ust. § 183, § 184 ods. 1, § 274 a § 278 CSP. Uvedené upovedomenie o odročení pojednávania prevzal právny zástupca žalobcov dňa 20. 11. 2017. Právny zástupca žalobcov doručil súdu prvej inštancie dňa 13. 02. 2018 o 15:01 hod. žiadosť o odročenie termínu pojednávania z dôvodu jeho pracovnej neschopnosti. Zároveň právny zástupca žalobcov predložil potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti P 176712, vystavené dňa 29. 12. 2017, podľa ktorého bol práceneschopný od 29. 12. 2017. Vo svojej žiadosti o odročenie pojednávania požiadal súd prvej inštancie v zmysle ust. § 183 ods. 4 CSP o oznámenie, ako konajúci súd návrh na odročenie pojednávania posúdil pre prípadné vykonanie ďalších úkonov, a to buď prostredníctvom elektronickej pošty na jeho mailovú adresu, alebo poštou na adresu uvedenú v záhlaví. Súd prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 14. 02. 2018 rozhodol na základe návrhu žalovaného rozsudkom pre zmeškanie podľa § 278 CSP tak, že žalobu žalobcov zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaný má voči žalobcom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Žalobcovia písomným podaním doručeným sudu prvej inštancie dňa 04. 04. 2018 podali návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalobcov podľa § 281 ods. 1, 2 CSP. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením.
6. Podľa § 137 písm. a) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti.
7. Podľa § 278 CSP na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalovaného rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe zamietne, ak a) sa žalobca nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalobca poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalobca neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.
8. Podľa § 281 ods. 1 CSP, ak žalobca z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalobcu tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie.
9. Podľa § 281 ods. 2 CSP návrh podľa odseku 1 môže žalobca podať do 15 dní, odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalobcu v rozsudku pre zmeškanie súd poučí.
10. Úvodom je potrebné poznamenať, že rozsudok pre zmeškanie predstavuje osobitný druh súdneho rozhodnutia predstavujúci následok procesnej pasivity procesných strán v sporovom konaní. V kontradiktórnom procese majú byť nositeľom procesnej iniciatívy sporové strany, t. j. žalobca iniciuje konanie a má záujem na efektívnom vedení „svojej právnej veci“ a rovnako žalovaný, ak má v spore procesne obstáť, musí vyvíjať iniciatívu vo forme svojej procesnej obrany. Z tohto dôvodu právna úprava rozlišuje dva druhy kontumačného rozsudku, a to kontumačný rozsudok v neprospech žalovaného (§ 273 - § 277 CSP) a kontumačný rozsudok v neprospech žalobcu (§ 278 - § 281 CSP).
11. Charakter kontumačného rozsudku v neprospech žalobcu (§ 278 CSP) je daný tým, že žalobca je subjekt obzvlášť zodpovedný za priebeh sporu. Z povahy veci bude možné rozsudok pre zmeškanie žalobcu vydať iba na nariadenom pojednávaní a iba na návrh žalovaného. Rozsudkom pre zmeškanie
podľa tohto ustanovenia môže súd rozhodnúť v prípadoch, keď už nariadil vo veci samej pojednávanie a žalobca sa na toto pojednávanie nedostavil. Podmienky stanovené v ust. § 278 CSP musia byť splnené kumulatívne. Za včasné ospravedlnenie neprítomnosti žalobcu na pojednávaní sa považuje len také ospravedlnenie, ktoré je súdu doručené najneskôr do začiatku pojednávania. Ak sa žalobca nestihne do začiatku pojednávania včas ospravedlniť, môže využiť postup podľa § 281 ods. 1 CSP, kde účelom tejto právnej úpravy je zabezpečiť žalobcovi súdnu ochranu aj v prípade, ak sa u ospravedlniteľného dôvodu neustanoví na pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie. Ide o osobitný spôsob ochrany žalobcu proti rozsudku pre zmeškanie vo forme návrhu na jeho zrušenie. Nemožno totiž vylúčiť, že na strane žalobcu môže dôjsť pred pojednávaním k neočakávanej udalosti objektívneho charakteru, alebo k okolnosti spôsobenej samotným žalobcom, resp. inak zavinenej, v dôsledku ktorej zmešká nariadené pojednávanie, resp. ktoré mu zabránia, aby včas ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní. Vážnosť okolností, ktorými žalobca ospravedlňuje svoju neprítomnosť na pojednávaní, musí posúdiť súd. Sú to okolnosti takej intenzity a závažnosti, ktoré znemožňujú žalobcovi účasť na pojednávaní z objektívnych dôvodov (choroba, úraz, úmrtie v rodine a pod.), pričom vážnosť okolností je vždy na posúdení a voľnej úvahe súdu.
12. K námietkam žalobcov uvedeným v odvolaní ohľadne dôvodu zmeškania pojednávania, odvolací súd v zhode s právnym záverom súdu prvej inštancie uvádza, že v preskúmavanej veci žalobcovia za ospravedlniteľný dôvod zmeškania pojednávania vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie označili práceneschopnosť ich právneho zástupcu, ku ktorej došlo dňa 29. 12. 2017, t. j. viac ako mesiac pred pojednávaním, na ktorom sa na základe návrhu žalovaného rozhodlo kontumačným rozsudkom, o čom predložili potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti P176712 zo dňa 29. 12. 2017. Ako už bolo vyššie uvedené, súdna prax za ospravedlniteľné dôvody považuje náhle ochorenie účastníka, úraz, závažné rodinné komplikácie (smrť osoby blízkej), živelnú pohromu a pod., pričom prekážka môže nastať predovšetkým v osobe účastníka alebo jeho zástupcu. Vždy je však treba hodnotiť subjektívnu stránku, t. j. či účastník nemohol prekážku predvídať, prípadne ju odstrániť. Rovnako treba starostlivo posúdiť, či prekážka bola takého charakteru, že mohla účastníkovi (zástupcovi) znemožniť vykonať úkon včas. U právneho zástupcu žalobcov tak nebola preukázaná existencia ospravedlniteľného dôvodu neúčasti na pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, keďže choroba, resp. práceneschopnosť právneho zástupcu ako objektívny dôvod sama o sebe je okolnosťou takej intenzity a závažnosti, ktorá znemožňuje účasť na pojednávaní, avšak v danom prípade právny zástupca žalobcov, vedel o termíne nariadenia pojednávania od 20. 11. 2017, práceneschopný bol od 29. 12. 2017 podľa potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti P176712, no i napriek tomu, ospravedlnenie zaslal deň pred pojednávaním (o 15:01 hod.). Hoci táto okolnosť zabraňovala právnemu zástupcovi žalobcov v účasti na pojednávaní, nejde o okolnosť, ktorá by na strane právneho zástupcu žalobcov nastala pred pojednávaním náhle, neočakávane. Z obsahu spisu totiž vyplýva, že právny zástupca žalobcov o prekážke neúčasti na pojednávaní z dôvodu jeho práceneschopnosti vedel viac ako mesiac dopredu, a preto skutočnosť, že v čase pojednávania bude i naďalej práceneschopný, mu musela byť vopred známa. Skutočnosť, že ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní doručil súdu deň pred pojednávaním, v poobedňajších hodinách preto nemožno považovať za včasné ospravedlnenie, a teda za okolnosť, ktorú v zmysle § 281 ods. 1 CSP možno považovať za ospravedlniteľný dôvod neprítomnosti právneho zástupcu žalobcov na pojednávaní. V tomto smere preto súd prvej inštancie správne uviedol, že oznámenie právneho zástupcu o jeho dočasnej práceneschopnosti nebolo vykonané včas v zmysle ust. § 278 CSP.
13. Žalobcovia v odvolaní okrem iného namietali, že došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý proces a práva na verejné vyhlásenie rozsudku, keď súd prvej inštancie si nesplnil oznamovaciu povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 183 ods. 4 CSP a neoznámil právnemu zástupcovi žalobcov, ako jeho návrh na odročenie pojednávania posúdil, i napriek tomu konal vo veci, v ktorej rozhodol na pojednávaní rozsudkom pre zmeškanie.
14. Podľa § 183 ods. 3 CSP strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať.
Podľa § 183 ods. 4 CSP, ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje
odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania.
15. Ustanovenie § 183 ods. 4 CSP výslovne ustanovuje, že súd rozhoduje o návrhu na odročenie pojednávania. Súd môže posúdiť návrh na odročenie pojednávania ako nedôvodný a následne postupuje procesne podľa § 183 ods. 4 CSP, alebo ho vyhodnotí ako dôvodný a následne procesne postupuje podľa § 184 CSP. Pokiaľ súd posúdi návrh na odročenie pojednávania ako nedôvodný, musí bez zbytočného odkladu, t. j. hneď o tom upovedomiť stranu, ktorá odročenie pojednávania navrhla. Súd o svojom rozhodnutí podľa § 183 ods. 4 CSP upovedomí stranu, ktorá odročenie pojednávania navrhla, na telefónne číslo alebo elektronickú adresu, ktorú je povinná uviesť v návrhu na odročenie pojednávania.
16. V danej veci je nesporné, že právny zástupca žalobcov písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 13. 02. 2018 požiadal o odročenie pojednávania, v ktorom súčasne podľa § 183 ods. 4 CSP požiadal súd o oznámenie, ako konajúci súd posúdil návrh na odročenie pojednávania pre prípadné vykonanie ďalších úkonov, a to buď prostredníctvom elektronickej pošty na mailovú adresu právneho zástupcu žalobcov alebo poštou na adresu uvedenú v záhlaví. Z obsahu spisu však nevyplýva (nie je o tom ani úradný záznam, založený v spise), či súd prvej inštancie návrhu na odročenie pojednávania vyhovel, resp. nevyhovel, t. j. že by právneho zástupcu informoval, či dôvod jeho neúčasti ako ospravedlniteľný akceptuje, alebo nie a či pojednávanie v danej veci odročí, alebo nie. Pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh na odročenie pojednávania je zo strany právneho zástupcu žalobcov nedôvodný, bolo jeho povinnosťou následne procesne postupovať v zmysle vyššie cit. ust. § 183 ods. 4 CSP, t. j. o svojom rozhodnutí upovedomiť právneho zástupcu, ktorý navrhol odročenie pojednávania, a to na právnym zástupcom uvedené telefónne číslo alebo elektronickú adresu.
17. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe, vyjadrenej najmä v stanoviskách alebo rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR, ktoré sú publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (R 66/2017), pokiaľ súd neodročil pojednávanie, pričom neakceptoval riadnu žiadosť strany sporu o odročenie pojednávania bez toho, aby podľa ust. § 183 ods. 4 CSP (predtým ust. § 119 ods. 2 písm. c) OSP) túto skutočnosť oznámil strane sporu na elektronickú adresu uvedenú spôsobom určeným zákonom, ide o postup, ktorým súd znemožnil realizovať strane sporu jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
18. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
19. Vada konania vymedzená v citovanom ustanovení § 389 ods. 1 písm. b) CSP je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručuje v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.).
20. Za situácie, že súd prvej inštancie v predmetnej veci nepostupoval v súlade s cit. ust. § 183 ods. 4 CSP, t. j. neupovedomil právneho zástupcu žalobcov, že dôvod odročenia nie je dôvodný a následne na pojednávaní konanom dňa 14. 02. 2018 rozhodol rozsudkom pre zmeškanie podľa § 278 CSP, znemožnil strane sporu realizáciu jej procesných práv, ktoré jej priznáva Civilný sporový poriadok za účelom ochrany jej práv, čím jej odňal možnosť konať pred súdom, z ktorého dôvodu odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil v súlade s ustanovením § 391 ods. 1 CSP súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom po prejednaní veci, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP) vo veci opätovne rozhodne.
21. Súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov odvolacieho konania v novom rozhodnutí vo veci (§ 396 ods. 3 CSP).
Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).