Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24S/36/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Petra Molčana v právnej veci žalobcu W. W., nar. XX.X.XXXX, t. č. ÚVTOS Banská Bystrica - Kráľová, Sládkovičova 80, 974 05 Banská Bystrica 5 proti žalovanému Ústav na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica - Kráľová, Sládkovičova 80, 974 05 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ÚVTOS-inf-35-3/13-2017 zo dňa 18. júla 2017 takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Žalobca doručil žalovanému 7.7.2017 podanie označené ako „Vec - žiadosť o informácie“, ku nahliadnutiu predpisy upravujúce postup, ktorým musí ústav dodržiavať pri vybavovaní žiadostí odsúdených, teda predpis, ktorý upravuje túto činnosť ústavu. Žalovaný vyzval žalobcu na doplnenie jeho žiadosti o uvedenie, ktorých informácií sa žiadosť týka. Žalobca bol zároveň poučený o tom, že je potrebné uviesť, aký druh žiadosti má žalobca na mysli, nakoľko sa žiadosť posudzuje podľa jej obsahu. Ďalej bol poučený o znení § 14 ods. 2 a 3 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám. Žalobca bol na záver výzvy poučený o tom, že ak žiadosť nedoplní v lehote 7 dní bude jeho žiadosť o poskytnutie informácií odložená. Žalobca svojím podaním doručeným žalovanému 17.7.2017 uviedol, že zo žiadosti je zrejmé, ktorých informácií sa týka a to postupu ústavu, ktorý musí dodržiavať pri vybavovaní všetkých žiadostí odsúdeného, príkladmo tých, ktorých rozhodnutie je v kompetencii riaditeľa ústavu a inej osoby konajúcej v mene ústavu. Ďalej uviedol, že žiadosť nebola neúplná a že ústav je povinný postupovať podľa zákona a poskytnúť informácie, ktoré je sa týkajú jeho postupu. Na záver v tejto odpovedi žalobca uviedol, že bol vyzvaný na vykonanie činností, ktorú je povinný vykonať žalovaný.

2. Žalovaný napadnutým rozhodnutím odložil žiadosť žalobcu podľa § 14 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciách (ďalej len zákon o slobode informácií). Rozhodnutie odôvodnil tým, že žiadosť nespĺňala náležitosti podľa § 14 ods. 3 zákona o slobode informácií, pretože nebola v nej uvedená obligatórna náležitosť a to, ktorých informácií sa žiadosť týka. Z tohto dôvodu bol žalobca vyzvaný na doplnenie žiadosti s poučením o následkoch nedoplnenia. Žalobca vo svojej odpovedi žiadosť nedoplnil tak, ako bolo požadované vo výzve. Keďže žalobca neuviedol, aké informácie požaduje, nebolo možné pre tento nedostatok informácie poskytnúť, a preto bolo rozhodnuté o odložení žiadosti.

3. Z obsahu správneho spisu ďalej vyplýva, že žalobca sa odvolal proti fiktívnemu rozhodnutiu vo veci jeho žiadosti z 18.7.2017. Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže oznámením zo dňa 2.8.2017 žalobcovi oznámilo, že povinná osoba nebola nečinná, pretože rozhodla o odložení žalobcovej žiadosti o informácie v dôsledku jej nedoplnenia žalobcom. V danom prípade teda nebolo vydané fiktívne rozhodnutie o nevyhovení žiadosti z dôvodu, že žiadosť bola odložená v zmysle § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií. Preto nebolo možné rozhodnúť o žalobcovom odvolaní proti fiktívnemu rozhodnutiu.

Žalobné body

4. Žalobca sa žalobou doručenou správnemu súdu v zákonom stanovenej lehote domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci žalovanému s príkazom poskytnúť žalobcovi požadované informácie.

5. Žalobca podal spoločnú žalobu na preskúmanie tohto rozhodnutia ako aj rozhodnutia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže sp. zn. GR ZVJS-odv.27-1/11-2017 zo dňa 13.7.2017. Preskúmavaná vec bola vylúčená na samostatné konanie rozhodnutím tunajšieho správneho súdu 24S/108/2017-23 zo dňa 18. januára 2018. Žalobca v žalobe v bode I. označenom ako „Relevantné skutočnosti“ popísal priebeh administratívneho konania, úkony žalobcu a úkony žalovaného. V časti označenej ako II. - „Porušenie práva na informácie a na inú právnu ochranu“ odcitoval podľa neho relevantné právo a právne východiská, z ustanovení Ústavy, Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a zákona o slobode informácií. Ďalej odcitoval z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky a ESĽP. Žalobca v časti II. označenej ako „Resumé“ odcitoval z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky, z publikácie „Listina základných práv a slobôd. Komentář, autorov Wagnerová, E. a kol.“. Ďalej v tejto časti v bodoch 46 až 54 sa námietky týkali žalobcom tvrdenej nezákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže, o ktorom bolo rozhodnuté v samostatnom konaní 24S/108/2017.

6. Vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu žalobca v žalobe namietal v bodoch 56 až 58, že žiadosťou sa domáhal informácií, ktoré bol žalovaný povinný mu poskytnúť. Výzva na doplnenie žiadosti bola šikanózna a nemala oporu v právnom poriadku. Žalobca vo vyjadrení k výzve špecifikoval, že sa jeho žiadosť týka všetkých žiadostí odsúdeného a príkladne uviedol tie, ktorých rozhodnutie je v kompetencii riaditeľa ústavu, či inej osoby konajúcej v mene ústavu. Žiadosť teda nemala nedostatok, a preto bol žalovaný povinný poskytnúť informácie. Odložením žiadosti bolo porušené žalobcovo právo na informácie a na inú právnu ochranu.

Vyjadrenie žalovaného

7. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol v celom rozsahu a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Uviedol, že žalovaný postupoval v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov, ustanovení zákona o slobodnom prístupe k informáciám, zákona o výkone trestu odňatia slobody a interných predpisov. Vzhľadom na to, že žiadosť žalobcu nespĺňala náležitosti podľa § 14 ods. 3 zákona o slobode informácií, bol žalobca v zmysle tohto ustanovenia vyzvaný na doplnenie žiadosti. Žalobca v stanovenej lehote žiadosť doplnil, ale ignoroval poučenie, ktorým bolo vo výzve jednoznačne uvedené, čo je potrebné doplniť, a preto pre takýto nedostatok nebolo možné požadovanú informáciu sprístupniť. Preto žalovaný žalobcovu žiadosť odložil. Žalovaný ďalej uviedol, že ako povinná osoba nedisponuje požadovanými informáciami. Každú žiadosť odsúdeného je potrebné posúdiť individuálne podľa obsahu a následne podľa všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý sa na takéto podanie vzťahuje. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám ukladá povinnej osobe poskytnúť také informácie, ktoré má dispozícii. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. mája 2009 sp. zn. 6Sžo/190/2008, ktoré správnosť záverov bola potvrdená uznesením Ústavného súdu SR zo dňa 9. marca 2010 III. ÚS 96/2010. Žalovaný na záver uviedol, že žalobca svojimi podaniami neprimerane administratívne zaťažuje všetky možné inštitúcie, pričom tvrdenia v jeho podaniach na porušovanie práv sú prevažne čisto subjektívne, ničím nepodložené a nepreukázané.

Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov

8. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný a na konanie a rozhodnutie podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 1 SSP a po preskúmaní veci z dôvodov uplatnených v žalobe dospel k zisteniu, že žaloba nebola dôvodná.

9. Podľa § 14 ods. 2 a 3 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej len zákon o slobode informácií) (2) Zo žiadosti musí byť zrejmé, ktorej povinnej osobe je určená, meno, priezvisko, názov alebo obchodné meno žiadateľa, jeho adresa pobytu alebo sídlo, ktorých informácií sa žiadosť týka a aký spôsob sprístupnenia informácií žiadateľ navrhuje. (3) Ak žiadosť nemá predpísané náležitosti uvedené v odseku 2, povinná osoba bezodkladne vyzve žiadateľa, aby v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako sedem dní, neúplnú žiadosť doplnil. Poučí žiadateľa aj o tom, ako treba doplnenie urobiť. Ak napriek výzve povinnej osoby žiadateľ žiadosť nedoplní a informáciu nemožno pre tento nedostatok sprístupniť, povinná osoba žiadosť odloží.

10. Podľa § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií (2) Ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená ( § 14 ods. 3).

11. Podľa § 134 ods. 1 SSP (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

12. Podľa § 190 SSP Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

13. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam a právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy. Správny súd je pri poskytovaní ochrany pred nezákonnosťou viazaný žalobnými dôvodmi nezákonnosti. Správny súd nie je ďalšou inštanciou v administratívnom konaní a nemá oprávnenie z administratívneho spisu dôvody nezákonnosti vyhľadávať a tak za žalobcu žalobu dopĺňať a ani všeobecne uplatnené dôvody na základe skutočností zistených zo správneho spisu konkretizovať podľa skutočností zistených z obsahu správneho spisu.

14. Žiadosť o sprístupnenie informácií musí obsahovať náležitosti uvedené v citovanom § 14 ods. 1 zákona o slobode informácií. Jednou z povinných náležitostí je údaj o tom, ktorých informácií sa žiadosť týka. Žalovaný vyzval žalobcu na doplnenie jeho žiadosti o takýto údaj. Ako bolo vyššie uvedené, správny súd nie je ďalšou inštanciou v administratívnom konaní, ktorej by prináležalo preskúmať prvostupňové rozhodnutie v plnom rozsahu, ani ju v rámci súdneho prieskumu nenahrádza. Správny súd v rámci súdneho prieskumu sám nezisťuje skutkový stav a nevykonáva hodnotenie dôkazov na jeho zistenie. Naopak, je zisteným skutkovým stavom, ku ktorému dospel, správny orgán viazaný. Predmetom súdneho prieskumu potom vo vzťahu k skutkovému stavu je na základe žalobných námietok zistiť, či si správny orgán zadovážil dostatok dôkazov na úplné zistenie skutkového stavu, či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov a či hodnotenie dôkazov bolo vykonané v súlade so zásadami logického myslenia a súčasne v medziach zákona. Žalobca v žalobe ako dôvod nezákonnosti napadnutého rozhodnutia uviedol, že sa „žiadosťou zo 6.7.2017“ domáhal informácií, ktoré bol žalovaný 2 povinný poskytnúť (§ 5 ods. 1, písm. d) zákona č. 211/2000 Z. z.) a predmetná žiadosť bola odrazom uvedenej formulácie zákona č. 211/2000 Z. z., čo úzko súvisí s ústavným princípom legality štátnej moci a právom dotknutého subjektu vedieť, akým spôsobom môže štátny orgán postupovať, a vyzývanie žalobcu na jej „doplnenie“ bolo zjavne šikanózne a nemajúce oporu v právnom poriadku. Žalobca v žalobe tvrdil, že žiadosť netrpela nedostatkom, pre ktorý žalovaný II. nemohol informácie poskytnúť. Takáto formulácia žalobných námietok nie je konkrétna a vyjadruje len nesúhlas s postupom žalovaného. Nesúhlas žalobcu nestačí na to, aby správy súd mohol preskúmať napadnuté rozhodnutie a dospieť k záveru, že nebolo v súlade so zákonom.

15. Na základe uvedeného správny súd žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.

16. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 SSP, podľa ktorého má právo na náhradu trov konania len ten žalobca, ktorý bol v konaní úplne úspešný. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním členov senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.