Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (30)Uznesenie_11Co-307-2018.pdf
PDF · 89.22 KB
Case nature
Subarea
11Co/307/2018
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v spore žalobkyne: O. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. Y. XXXX/X, XXX XX S., právne zastúpená: STEHURA & partners, v.o.s. so sídlom Dolný val 574/7, 010 01 Žilina, proti žalovaným: 1/ MINIHOTOVOSŤ, SE, IČ: 04355211, so sídlom Příklop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, 2/ Univerzitná nemocnica Martin, so sídlom Kollárova 2, 036 59 Martin, IČO: 00365327, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Martin č.k. 5Csp/108/2018-16 zo dňa 04.07.2018, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie v časti výroku I., ktorým súd uložil žalovanému v rade 1/ povinnosť zdržať sa uplatňovania práv z dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným v rade 1/ dňa 19.09.2017, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej a vo výroku III. o trovách konania p o t v r d z u j e .
Uznesenia súdu prvej inštancie v časti výroku I., ktorým súd uložil žalovanému v rade 2/ povinnosť zdržať sa uplatňovania práv z dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným v rade 1/ dňa 19.09.2017, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej a vo výroku II., ktorým súd uložil žalobkyni povinnosť, aby do 30 dní od doručenia uznesenia podala na súde prvej inštancie žalobu vo veci samej, sa nedotýka.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovanému v rade 1/ a žalovanému v rade 2/ uložil povinnosť zdržať sa uplatňovania práv z Dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným v rade 1/ dňa 19.09.2017, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Zároveň uložil žalobkyni povinnosť, aby do 30 dní od doručenia uznesenia podala na súd žalobu vo veci samej o určenie neplatnosti právneho úkonu. O trovách neodkladného opatrenia rozhodne súd prvej inštancie v konečnom rozhodnutí vo veci samej.
2. Súd prvej inštancie nárok žalobkyne posudzoval podľa ustanovení § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. d), § 326 ods. 1, § 328 ods. 2, § 329 ods. 1, § 330 ods. 1 C. s. p. a konštatoval, že z citácie uvedených zákonných ustanovení je nepochybné, že pre nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné splnenie dvoch kumulatívnych podmienok, a to dôvodnosť nároku a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Po oboznámení sa s listinnými dôkazmi predloženými spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia mal súd prvej inštancie za to, že žalobkyňa osvedčila základné skutočnosti v rovine ich pravdepodobnosti, t.j. okolnosti svedčiace o pravdepodobnosti nároku, ktorému má byť poskytnutá neodkladná ochrana, ako aj existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Žalobkyňa osvedčila existenciu podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to obavu z bezprostredne hroziacej majetkovej ujmy, konaním žalovaného v rade 1/, ktorý Žiadosťou o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 16.05.2018 požiadal žalovaného v rade 2/ - zamestnávateľa žalobkyne, o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne, a to na základe Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných
príjmov, ktorá mala byť medzi žalobkyňou a žalovaným v rade 1/ uzavretá dňa 19.09.2017. Z potvrdenia žalovaného v rade 2/ mal súd prvej inštancie za preukázané, že tento začal s vykonávaním zrážok zo mzdy žalobkyne v prospech žalovaného v rade 1/. Súd prvej inštancie mal za to, že dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá mala byť medzi žalobkyňou a žalovaným v rade 1/ uzatvorená, neobsahuje špecifikáciu pohľadávky tvoriacej zabezpečovaný nárok, čím sa žalovaný v rade 1/ môže domôcť aj uspokojenia nárokov mimo istiny a zákonného príslušenstva. Žalobkyňa navyše nedokáže vykonávanie zrážok zo mzdy voči svojmu zamestnávateľovi, žalovanému v rade 2/, zastaviť. Zrážky zo mzdy žalobkyne sú v súčasnosti vykonávané na základe zmluvných podmienok, ktorých prijateľnosť, a teda aj platnosť je spochybnená, preto je tu dôvodná obava, že kým dôjde k právoplatnému rozhodnutiu vo veci samej, budú zrážky zo mzdy už vykonané v celom rozsahu, a to aj nad rámec istiny a zákonného príslušenstva. Obava, že žalovaný v rade 1/ uskutoční zásah do majetku žalobkyne prostredníctvom dotknutej Dohody o zrážkach zo mzdy, bez súdneho prieskumu zmluvných ustanovení dotknutej zmluvy a samotnej dohody, sa tak reálne naplnila.
3. Proti uvedenému uzneseniu o neodkladnom opatrení podal odvolanie žalovaný v rade 1/, ktorý namietal, že nie sú naplnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia. Má za to, že nariadenie neodkladného opatrenia nepodlieha ani jednému zo stavov uvedených v písm. a) až e), teda po a) vo veciach ochrany maloletého, po b) vo veciach výživného, po c) vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého, po d) o povolení súdu na výkon oprávnenia vo veci starostlivosti o maloletých a po e) opatrenia na zabezpečenie dôkazu, a preto neboli naplnené zákonné predpoklady na jeho nariadenie. Žalobca nepredložil také dôkazy a neosvedčil také skutočnosti, ktoré by opodstatňovali jeho hmotnoprávny nárok vo veci samej. Poukázal na inštitút dohody o zrážkach zo mzdy, ktorý predstavuje špeciálny zabezpečovací prostriedok akcesorickej povahy, ktorý vo vzťahu k hlavnému záväzku plní zabezpečovaciu funkciu, ako aj funkciu uhradzovaciu. V zmysle § 551 ods. 1 OZ uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy, pričom zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Strany sporu si medzi sebou takúto dohodu o zrážkach zo mzdy uzatvorili dňa 19.09.2017 na zabezpečenie pohľadávky žalovaného z titulu zmluvy o úvere zo dňa 19.09.2017. Predmetná dohoda spĺňa všetky všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch podľa § 34 a nasl. OZ. Poukázal tiež na to, že výšku splátky a pohľadávky neurčuje veriteľ svojvoľne a samostatne. Tento inštitút nemienil použiť ako nástroj na svojvoľné stanovenie a určenie či už výšky záväzku žalobcu, alebo výšky mesačnej zrážky zo mzdy žalobcu, ktorej výška je aj tak limitovaná platným právom. Z uvedeného dôvodu je potom nevhodné poukazovať na to, že bolo zo strany žalovaného žalobcovi neprimeraným spôsobom zasiahnuté do jeho majetkovej sféry. V prípade, ak by sa pri každom jednom predložení dohody o zrážkach zo mzdy zamestnávateľovi vyžadovalo rozhodnutie súdu, tento inštitút by stratil opodstatnenosť. Na zabezpečenie pohľadávky veriteľa nie je potrebné žiadne súdne rozhodnutie, ale postačuje samotná dohoda o zrážkach platne uzatvorená medzi zmluvnými stranami, nakoľko sa jedná o mimosúdny zabezpečovací inštitút. Žalovaný má za to, že dohoda o zrážkach zo mzdy nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Preto navrhol, aby súd návrh na vydanie neodkladného opatrenia zamietol.
4. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že trvá v celom rozsahu na nariadení neodkladného opatrenia, nakoľko nemá vedomosť o tom, že by so žalovaným v rade 1/ uzatvorila aj dohodu o zrážkach zo mzdy, keďže na jej existenciu ju žalovaný žiadnym spôsobom neupozornil. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy ani neobsahuje jej podpis, preto namieta platnosť samotnej dohody o zrážkach zo mzdy, keďže na základe predmetnej výzvy jej zamestnávateľ - žalovaný v rade 2/ začal vykonávať zrážky zo mzdy. Poukázala tiež na to, že dohoda o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľských zmluvách bola už dávnejšie posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka, a to komisiou zriadenou Ministerstvom spravodlivosti SR. Zo záverov tejto komisie vyplýva, že výkon zrážok zo mzdy je súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ tak môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Príjem z pracovného pomeru je základný prostriedok pre uspokojovanie základných potrieb zamestnanca, pričom žalobkyňa nemá žiadnu účinnú formu obrany voči výkonu zrážok zo mzdy. Zrážkami zo mzdy jej vzniká priamo majetková ujma a žalovaný 1/ nemá na toto plnenie nárok, nakoľko úverová zmluva, ktorú predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy má zabezpečovať, je v rozpore so Zákonom o spotrebiteľských úveroch. Ukončiť zrážky zo mzdy bez súhlasu žalovaného 1/ nemôže ani jej zamestnávateľ - žalovaný 2/, a to ani vtedy, ak má vedomosť, že sa vykonávajú na základe plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve. Navrhla preto rozhodnutie potvrdiť.
5. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnuté uznesenie na základe podaného odvolania v rozsahu danom ustanovením § 379 C. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 C. s. p. a contrario) napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti výroku I., ktorým súd uložil žalovanému v rade 1/ povinnosť zdržať sa uplatňovania práv z dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným v rade 1/ dňa 19.09.2017, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej a vo výroku III. o trovách konania postupom podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil.
6. Odvolanie žalovaného v rade 1/ nie je dôvodné.
7. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 C. s. p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
8. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 C. s. p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. d) C. s. p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
10. Podľa ustanovenia § 329 ods. 2 C. s. p., pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
11. Posúdením skutočností, ktoré boli v konaní doposiaľ osvedčené, dospel odvolací súd k záveru, že nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému 1/ súdom prvej inštancie vo veci bolo opodstatnené.
12. Neodkladné opatrenie v sporovom konaní možno nariadiť len na návrh. Vecne príslušný na konanie a rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je súd prvej inštancie. Neodkladné opatrenie môže nariadiť súd pred začatím konania, počas konania alebo po skončení konania. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
13. Vychádzajúc zo skutočností uvedených žalobkyňou v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako i z obsahu spisu a listín predložených žalobkyňou v predmetnom spore, odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce sa uloženia žalovanému v rade 1/ a v rade 2/ povinnosť zdržať sa uplatňovania práv z dohody o zrážkach zo mzdy, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným v rade 1/ dňa 19.09.2017, sú vecne správne, preto ich potvrdil. Súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, keď mal za to, že žalobkyňa preukázala potrebu bezodkladne upraviť pomery strán sporu. Odvolací súd zdôrazňuje, že neodkladné opatrenie je možné vydať v prípade, ak sú osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako aj osvedčené, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, keď bez okamžitej a dočasnej úpravy pomerov by bolo právo strany sporu ohrozené. Žalobkyňa tieto základné atribúty dôvodnosti úpravy formou neodkladného opatrenia osvedčila predložením žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy žalovaným v rade 1/ adresovanej zamestnávateľovi žalobkyne na vykonávanie zrážok zo mzdy v celkovej výške 608,17 eur, a to na základe dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov. Žalobkyňa teda osvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, a preto bol daný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd konštatuje, že dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím prostriedkom na zabezpečenie peňažnej pohľadávky len v prípade, že medzi účastníkmi existuje platný záväzkový vzťah, z ktorého táto pohľadávka vznikla, a tým sa bude zaoberať súd pri rozhodovaní o žalobe vo veci samej. Dohoda o zrážkach zo mzdy veriteľovi spotrebiteľa umožňuje, aby predložil dohodu o zrážkach zo mzdy zamestnávateľovi spotrebiteľa bez toho, aby pred tým prebehlo súdne konanie a začalo exekučné konanie. Tento inštitút bol v spotrebiteľských veciach štandardne využívaný, nakoľko veriteľovi spotrebiteľa postačovalo predložiť dohodu o zrážkach zo mzdy zamestnávateľovi spotrebiteľa a zamestnávateľ bol povinný zrážky zo mzdy vykonávať bez ohľadu na to, že neboli priznané rozhodnutím súdu. Povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy bola u zamestnávateľa daná bez ohľadu na to, či spotrebiteľ (zamestnanec) mal voči nárokom veriteľa námietky alebo nie. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení, ako i zo skutočností uvedených žalobkyňou v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a z obsahu spisu, odvolací súd dospel k záveru, že
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdiť.
14. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy na základe inkorporovanej Dohody o zrážkach zo mzdy zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad. Vykonávanie zrážok zo mzdy by mohlo spôsobiť na strane žalobkyne ujmu v prípade, ak by bola v konaní vo veci samej úspešná. Naproti tomu na strane žalovaného v rade 1/ takáto ujma nevzniká, pretože ak bude v konaní úspešný, bude môcť pokračovať vo vykonávaní zrážok na základe uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy. Z hľadiska proporcionality tak môže žalovaný v rade 1/ takéto obmedzenie zniesť.
15. Za takýchto okolností sa javí neodkladné opatrenie ako jediný efektívny prostriedok ochrany do času, kým súd prvej inštancie vo veci samej nevykoná súdnu kontrolu, a to aj z hľadiska rešpektovania spotrebiteľského práva.
16. Nariadené neodkladné opatrenie má dočasný charakter. Platí len do rozhodnutia súdu vo veci samej a obmedzenia žalovaného v rade 1/, ktoré sú dôsledkom nariadeného neodkladného opatrenia, považuje odvolací súd za primerané.
17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bude rozhodnuté v rámci rozhodovania súdu prvej inštancie vo veci samej.
18. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 C. s. p.)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 C. s. p.)