Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15CoE-148-2018.pdf
PDF · 79.96 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoE/148/2018
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča a členov senátu JUDr. Jána Bzdúška a JUDr. Martiny Balegovej, v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom 29. augusta 8 a 10, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 30 807 484, proti povinnému: 3D- Europe s.r.o., naposledy so sídlom Gazdovská 772/21, Komárno, IČO: 44 640 846, (zanikol výmazom z obchodného registra dňom 10.02.2015), o vymoženie 55,36 eura, o odvolaní oprávneného proti II. výroku uznesenia Okresného súdu Komárno č. k. 10Er/629/2011-15 zo dňa 08.01.2018, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Komárno č. k. 10Er/629/2011-15 zo dňa 08.01.2018 v napadnutej časti II. výroku z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie súd prvej inštancie exekúciu zastavil (I. výrok) a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Beatrix Vargovej 100 % náhradu trov exekúcie do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady trov exekúcie, o ktorej súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením (II výrok).
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h), § 203 ods. 2 veta prvá zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti účinného do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“ alebo „EP“) a § 262 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
3. Súd prvej inštancie uviedol, že udelil súdnemu exekútorovi JUDr. Beatrix Vargovej dňa 25.05.2011 poverenie na vykonanie exekúcie. Dňa 19.03.2015 bol súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP z dôvodu, že povinný bol vymazaný z obchodného registra bez právneho nástupcu. Súd z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Nitra zistil, že uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 28CbR/182/2013-29 zo dňa 25.11.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.01.2015, bol povinný zrušený bez likvidácie. Z Obchodného registra Okresného súdu Nitra bola zrušená spoločnosť vymazaná dňa 10.02.2015. V danej veci je zrejmé, že povinný zanikol v priebehu konania výmazom z obchodného registra bez likvidácie z dôvodu nedostatku majetku. Zániku povinného a jeho strate spôsobilosti na právne úkony, teda predchádzala skutočnosť, že povinný ako dlžník bol nemajetný, a preto práve nedostatok jeho majetku bol v príčinnej súvislosti s jeho zánikom. Z uvedeného dôvodu súd pri zastavení exekúcie postupoval v zmysle § 57 ods. 1 písm. h/ EP, keď nie výmaz povinného je dôvodom na zastavenie exekúcie, ale jeho nemajetnosť, v dôsledku ktorej nemožno v exekúcii pokračovať. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku). Súd v súlade s citovaným § 203 ods. 2 veta prvá EP k náhrade
trov exekúcie zaviazal oprávneného. O výške náhrady trov exekúcie, ktorú je oprávnený povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi, rozhodne súd po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením.
4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní uviedol, že proti druhej vete výrokovej časti uznesenia súdu prvej inštancie podáva oprávnený odvolanie. Uviedol, že dňa 31.01.2013 povinný uhradil pohľadávku v celkovej výške v pokladni oprávneného. Sociálna poisťovňa, pobočka Komárno s rozhodnutím súdu nemôže súhlasiť, nakoľko za dva roky od úhrady nedoplatku povinným do zrušenia spoločnosti súdom si mohol súdny exekútor vymôcť trovy exekúcie, a to, že bol súdny exekútor nečinný a spoľahol sa na to, že raz mu trovy exekúcie niekto aj tak uhradí, nie je dôvod na zaviazanie k plateniu trov exekúcie oprávneného. Podľa názoru oprávneného nemôže byť oprávnený poškodený tým, že je súdny exekútor nečinný, nakoľko nie je povinnosťou oprávneného sledovať, či po úhrade pohľadávky povinným došlo aj k úhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi. A to, že došlo k právne významnej skutočnosti, ako je výmaz spoločnosti z obchodného registra, ktorý oprávnený nemôže ani pri najlepšej vôli predpokladať a ani ovplyvniť, nemôže byť v neprospech oprávneného. Oprávnený tiež poukazuje na to, že súdny exekútor tento nedoplatok ani nevymohol, nakoľko povinný uhradil dlžnú sumu do pokladne oprávneného. Sociálna poisťovňa, pobočka Komárno predvolala povinného na rokovanie vo veci nedoplatkov. Rokovanie sa uskutočnilo dňa 24.01.2013. Povinný bol zastúpený poverenou osobou, ktorá informovala oprávneného o návrhu riešenia nedoplatkov (priložil k odvolaniu ako prílohu č. 1). K úhrade pohľadávok predmetného exekučného konania došlo dňa 31.01.2013. Povinný bol registrovaný v Sociálnej poisťovni, pobočka Komárno ako zamestnávateľ do 28.02.2013. Mesačné výkazy poistného odovzdával. Táto skutočnosť svedčí o tom, že povinný svoju činnosť vykonával. Ďalej oznámil, že zo strany povinného v roku 2013 boli vykonávané úhrady na účet oprávneného spolu vo výške 1 760,23 eura v prospech ďalších pohľadávok. Poukázal na stanovisko Najvyššieho súdu SR, ktorý vo svojom rozhodnutí 6MCdo/4/2010 zo dňa 6. októbra 2010 uvádza, že oprávnenému možno uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie len výnimočne za splnenia zákonných predpokladov vyplývajúcich z ustanovenia § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku (t. j. v prípade, ak zastavenie exekúcie zavinil oprávnený alebo ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie). Pod zavinením oprávneného v zmysle ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku je potrebné rozumieť také porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného, ktoré by malo za následok neodôvodnený vznik trov exekúcie alebo také konania, ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie. To, že došlo k právne významnej skutočnosti, ako je výmaz spoločnosti z obchodného registra, ktorý oprávnený nemôže ani pri najlepšej vôli predpokladať a ani ovplyvniť, nemôže byť v neprospech oprávneného. Nedá sa hovoriť ani o nemajetnosti povinného v prípade ak zo strany povinného pred výmazom boli uskutočňované úhrady. Na základe týchto skutočnosti oprávnený sa domnieva, že súdny exekútor nevyužil všetky možnosti na vymoženie trov konania. V konečnom dôsledku stav, že súdnemu exekútorovi nie je priznaná náhrada vzniknutých trov nie je v rozpore so zákonom. Riziko, ktoré nesie súdny exekútor pri výkone exekúcie je odôvodnené a kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie /rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23.11.1983, séria A, č. 70, v ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie (citované v prípade advokáta) kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie, rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II ÚS 272/2008, IV ÚS 27/2008/.
5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že odvolanie oprávneného proti napadnutej časti uznesenia súdu prvej inštancie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP.
6. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že oprávnený podal dňa 20.05.2011 u súdneho exekútora proti povinnému návrh na vykonanie exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia - rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Komárno, č. 700-1210410011- GC04/11 zo dňa 04.04.2011 pre vymoženie sumy 55,36 eura a všetkých účelne vynaložených trov exekúcie. Súdny exekútor na základe návrhu oprávneného a exekučného titulu požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré mu súd udelil dňa 25.05.2011. Následne vydal súd prvej inštancie napadnuté uznesenie.
7. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
8. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.
9. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
10. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
11. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
12. Podľa § 9a ods. 1 EP, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
13. Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
14. Podľa § 200 ods. 1 EP, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
15. Podľa § 200 ods. 5 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
16. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil stane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva a zároveň nesprávne právne vec posúdil. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď nerozhodol o výške trov exekúcie. Aplikácia ustanovení CSP sa uplatní v exekučných konaniach len tam, kde to povaha veci nevylučuje. Napriek tomu, že sa do Exekučného poriadku dostali ustanovenia o tom, že sa na exekučné konania úprava všeobecného procesného predpisu uplatní, ustanovenie § 200 ods. 5 EP tým nemôže byť dotknuté, nakoľko dikcia samotných ustanovení EP uplatnenie ustanovení všeobecného procesného predpisu priamo vylučuje. Pri aplikácii ustanovení CSP na exekučné konania musí exekučný súd vždy rešpektovať vzájomný vzťah týchto dvoch procesných predpisov. Exekučný poriadok je vo vzťahu k CSP špeciálnym predpisom, a preto majú ustanovenia Exekučného poriadku vždy prednosť pred ustanoveniami všeobecného CSP, obzvlášť ak sa jedná o oblasť právnej úpravy, ktorú upravujú oba tieto procesné predpisy. V prípade trov konania sa nepochybne jedná o oblasť právnej úpravy, ktorá je upravená oboma týmito procesnými predpismi. Exekučný poriadok upravuje uvedenú oblasť odlišne a ustanovenia týkajúce sa nároku upravuje vo svojich ustanoveniach priamo. Vzhľadom k uvedenému nie je preto namieste v prípade trov exekúcie uplatňovať všeobecný procesný predpis tak, ako ho aplikoval súd prvej inštancie. V predmetnej veci, kde k zastaveniu exekúcie došlo nenapadnutým I. výrokom uznesenia (z obsahu odvolania totiž bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že oprávnený dôvod zastavenia exekúcie nenamietal), súd prvej inštancie však nerozhodol o výške trov exekúcie, a tým je daný dôvod na zrušenie jeho rozhodnutia v tejto časti, teda v časti II. výroku, ktorý napadol odvolaním oprávnený.
17. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je v časti trov exekúcie v rozpore s vyššie uvedenými ustanoveniami Exekučného poriadku a pre uvedené dôvody odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v tomto rozsahu zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie, v ktorom súd prvej inštancie rozhodne v zmysle vyššie uvedeného a proti jeho rozhodnutiu už v zmysle Exekučného poriadku odvolanie prípustné nebude.
18. V intenciách vyššie uvedených zákonných skutočností odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti II. výroku podľa § 389 ods. 1 písm. b) a písm. c) CSP zrušil a vec vrátil súdu prevej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.
19. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.