Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Pc/11/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves sudcom JUDr. Vierou Dubovinskou, v právnej veci navrhovateľky N. Y., T.. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, XXX XX W., proti mužovi, ktorého otcovstvo má byť určené W. C. T.. XX.X.XXXX, trvale bytom S. G. XX, XXX XX S. G., za účasti maloletého Y. Y., T.. X.X.XXXX, bytom u B. Y., T.. X.XX.XXXX, U. H. C. XXXX/X, XXX XX W., zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, pracovisko Levoča, Námestie Majstra Pavla 59, 054 01 Levoča, o určenie otcovstva, takto

rozhodol:

I. Súd určuje, že W. C. T.. XX.X.XXXX j e o t c o m mal. Y. Y. narodeného X.X.XXXX z matky N. Y. T.. XX.X.XXXX.

II. Otec W. C. T.. XX.X.XXXX j e p o v i n n ý prispievať na výživu mal. Y. Y. T.. X.X.XXXX mesačne vo výške 50 eur od 7.3.2016, ktoré je povinný uhrádzať na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Levoča, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

III. Zaostalé výživné od 7.3.2016 do 1.1.2018 vo výške 1.089,84 eur súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 12 eur k rukám starej matky B. Y. T.. X.XX.XXXX a zaostalé výživné za obdobie od 2.1.2018 do 20.12.2018 vo výške 600 eur súd p o v o ľ u j e otcovi splácať v mesačných splátkach po 12 eur spolu s bežným výživným na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Levoča, počnúc od právoplatnosti rozsudku, pod následkom straty výhody splátok.

IV. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

V. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

VI. Slovenská republika nemá právo na náhradu trov štátu spočívajúcich v trovách znaleckého dokazovania.

odôvodnenie:

1. Matka dieťaťa, v mene maloletého Y. Y. T.. X.X.XXXX, dňa 5.10.2016 podala návrh na určenie otcovstva a úpravu práv a povinností k nemu. V návrhu uviedla, že z mimomanželského vzťahu s odporcom sa narodil syn Y.. Odporcu spoznala počas základnej školy, spoločne navštevovali G. Š. N. D. D. W.. Vážnu známosť udržiavali od novembra 2014, bývali u rodičov matky, ale zdržiavali sa aj u rodičov odporcu v S. G.. Udržiavali nechránený pohlavný styk. Odporca odišiel z domácnosti jej rodičov v mesiaci jún 2015. Gynekológ v auguste 2015 potvrdil jej tehotenstvo, túto skutočnosť oznámila odporcovi, k čomu sa nevyjadril. Matka odporcu spochybnila jeho otcovstvo. Odporca navštívil dieťa raz, asi keď malo mesiac, nemá o neho záujem a ničím naň

neprispieva. Matka dieťaťa mala snahu o uznanie otcovstva k dieťaťu súhlasným vyhlásením rodičov, čo odporca odmietol.

2. K návrhu na určenie otcovstva sa odporca nevyjadril.

3. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s listinnými dôkazmi, a to rodným listom, spisom 16P/214/2014, nariadil znalecké dokazovanie z odboru genetiky a zistil tento skutkový stav:

4. Matka v účastníckej výpovedi v celom rozsahu zotrvala na písomnom návrhu. Prehlásila, že otcom dieťaťa môže byť len odporca, lebo s iným mužom v čase rozhodnom pre splodenia dieťaťa neudržiavala intímnu známosť. Odporca odmietal uznať otcovstvo, trval na testoch DNA.

5. Vo veci bol vypracovaný znalecký posudok č. 19/2018 znalcom C.. M.. V. H., S.., vo veci vykonania paternitnej expertízy metódou analýzy DNA, za účelom potvrdenia alebo vylúčenia otcovstva so záverom: na základe porovnania DNA profilov nie je možné vylúčiť otcovstvo W. C.. Pravdepodobnosť otcovstva, vypočítaná na základe údajov o frekvencii vyšetrovacích znakov v našej populácii, má číselnú hodnotu W = 99,99 %. Kombinovaný paternitný index CPI dosiahol hodnotu 11 975. Otcovstvo W. C., T.. XX.X.XXXX k maloletému Y. Y., T.. X.X.XXXX I., N.Í. Y., T.. XX.X.XXXX možno preto pokladať za prakticky dokázané. Pravdepodobnostné hodnotenie záveru: kombinovaný paternitný index CPI dosiahol hodnotu 11 975 tzn. že otcovstvo W. C. k maloletému Y. je viac ako 11 975 krát pravdepodobnejšie, než otcovstvo netestovaného muža náhodne vybraného z našej populácie. Pri porovnaní genetických znakov dieťaťa Y. Y. a pravdepodobného otca W. C. bola zistená zhoda vo všetkých 16-tich testovaných genetických systémoch, čím bolo jeho otcovstvo k maloletému Y. Y. potvrdené. Na základe záverov znaleckého posudku odporca súhlasil s výrokom vo veci určenia otcovstva k synovi Y.i.

6. Kolízny opatrovník k meritu veci uviedol, že je v záujme maloletého dieťaťa, aby bolo určené otcovstvo a aby sa biologický otec podieľal na jeho výchove a výžive, preto s prihliadnutím na závery znaleckého dokazovania odporučil súdu, aby určil, že biologickým otcom maloletého je W. C..

7. V priebehu konania rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 16P/214/2017 zo dňa 13.11.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 2.1.2018 bolo rozhodnuté, že mal. Y. Y. T.. X.X.XXXX sa zveruje do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky - starej matky, B. Y., T.. X.XX.XXXX, ktorá je oprávnená a povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloletého v rovnakom rozsahu, ako ju vykonávajú rodičia, má právo maloletého zastupovať a spravovať N. I. D. H. D. Z. I. I., T. je povinná prispievať na výživu maloletého Y. mesačne minimálnym zákonným výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré výživné je matka povinná uhrádzať na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, pracovisko Levoča, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred. V nadväznosti na uvedené súd pribral do konania ako účastníčku, B. Y., a to uznesením sp. zn. 2Pc/11/2016 - 82 zo dňa 20.11.2018.

8. Podľa § 110 CMP, s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého.

9. Maloletý Y. bol právoplatne zverený do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky, B. Y.. Otec sa o dieťa vôbec nezaujíma, na dieťa vôbec neprispel a to ani po tom, čo bolo jeho otcovstvo prakticky dokázané a potvrdené znaleckým posudkom.

10. Matka aj dieťa býva v dome jej rodičov. Na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. 975 630 8133 0 zo dňa 18.1.2016 je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 150 eur, mala vyplácaný rodičovský príspevok v sume 203,20 eur a prídavok na dieťa v sume 23,52 eur. Matka má vyživovaciu povinnosť len k mal. Y.. Mesačné náklady na dieťa boli vyčíslené vo výške 20 eur a boli spojené so zakupovaním plienok, hygienických pomôcok, oblečenia a výživových doplnkov a liekov. Maloletý má problémy s dýchaním a trávením, opakovane bol hospitalizovaný v Nemocnici s poliklinikou v Levoči a je v priamej starostlivosti pediatra. Nárok na výživné bol uplatnený vo výške 70 eur.

11. Odporca navrhol, aby súd určil vyživovaciu povinnosť na maloleté dieťa vo výške 50 eur mesačne z dôvodu, že je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 210,10 eur, okrem mal. Y. má vyživovaciu povinnosť k dvom ďalším maloletým deťom vo veku dvoch rokov a troch mesiacov.

12. Kolízna opatrovníčka vyjadrila súhlas s výškou výživného 50 eur mesačne, s prihliadnutím na finančné pomery muža označeného za otca dieťaťa ako aj skutočnosť, že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom.

13. Podľa § 94 ods. 1, 2 Zákona o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

14. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

15. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

16. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).

17. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

18. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

19. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť doklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič neplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

20. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

21. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

22. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

23. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

24. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

25. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

26. Podľa § 157 CMP, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.

27. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

28. Podľa § 231 CMP, ak rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná do času, keď nastala podstatná zmena pomerov. Podľa § 232 ods. 4 CMP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

29. Podľa § 215 ods. 1, 2 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

30. Na základe znaleckého posudku č. 19/2018 vypracovaného znalcom C.. M.. V. H., S.., bolo otcovstvo muža označeného za otca dieťaťa prakticky dokázané. Keďže nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, otcovstvo na návrh matky určil súd. Na základe rozsudku sp. zn. 16P/214/2017 zo dňa 13.11.2017 vydaného Okresným súdom Spišská Nová Ves mal. Y. bol zverený do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky, B. Y., T.. X.XX.XXXX.

31. Dieťa zo zákona má právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok vychádzajúc z demonštratívneho výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti v ustanovení § 28 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je obmedzené, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť.

32. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti, t.j. deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa t.j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom trvá kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Pokiaľ rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a zabezpečovaní výživy jej členov, súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa.

33. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako je bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a podobne a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určí súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška mesačných nákladov rodiča a

to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov.

34. Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto náklady patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, preprava, poplatky, teda náklady primerané veku dieťaťa. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Na konkrétnej výške priemerných mesačných nákladov sa bude podieľať každý z rodičov v rozsahu, ktorý zodpovedá ich schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom. Na strane každého rodiča zohľadní súd jeho zárobky, schopnosti, možnosti a majetkové pomery, životnú úroveň, počet iných vyživovacích povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, domácnosť, plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určený súdnym rozhodnutím. Miera vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká.

35. Súd pri ustálení výšky vyživovacej povinnosti zo strany otca k maloletému dieťaťu vychádzal z reálnych potrieb dieťaťa a vyčíslenie mesačných nákladov na dieťa zo strany matky považoval za reálne. Plnenie vyživovacej povinnosti by malo byť spravidla dobrovoľné. Jej úprava súdnym rozhodnutím býva spravidla následkom nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby a na strane povinného schopnosti, jeho možnosti a majetkové pomery.

36. Vychádzajúc z vyššie uvedeného skutkového stavu, zákonných ustanovení a úvah, súd dodáva, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného súd neberie do úvahy výdavky povinného, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. S poukazom na vyššie uvedené súd návrhu matky čiastočne vyhovel, priznal výživné počnúc dňom narodenia dieťaťa, t.j. od 7.3.2016 vo výške 50 eur mesačne, ktorá výška podľa názoru súdu v čase rozhodovania je dostatočná na uspokojenie potrieb maloletého dieťaťa a je v možnostiach povinného. Matka má vyživovaciu povinnosť k jednému dieťaťu, otec má vyživovaciu povinnosť k trom maloletým deťom. V prevyšujúcej časti súd návrh matky zamietol.

37. Zaostalé výživné za obdobie od narodenia dieťaťa od 7.3.2016 ku dňu 31.12.2018 činí 1689,84 eur. Výpočet: rok 2016 zaostalé výživné vo výške 489,84 eur, alikvótna časť za obdobie 7.3.2016 do 31.3.2016 = 39,84 eur (50 eur mesiac : 31 dní = 1 deň 1,66 eur x 24 dní = 39,84 eur), obdobie apríl až december 2016, 9 x po 50 eur = 450 eur, spolu 489,84 eur. Zaostalé výživné za rok 2017 činí 600 eur, 12 mesiacov po 50 eur mesačne a za rok 2018 zaostalé výživné činí 600 eur, 12 mesiacov po 50 eur. Spolu nedoplatok na výživnom činí 1689,84 eur.

38. Zaostalé výživné od 7.3.2016 do 1.1.2018 vo výške 1.089,84 eur súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 12 eur k rukám starej matky B. Y. T.. X.XX.XXXX a zaostalé výživné za obdobie od 2.1.2018 do 20.12.2018 vo výške 600 eur súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 12 eur spolu s bežným výživným na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Levoča, počnúc od právoplatnosti rozsudku, pod následkom straty výhody splátok.

39. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

40. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

41. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

42. O trovách konania účastníkov konania súd v danom prípade nerozhodoval, nakoľko zo strany účastníkov konania nebol podaný návrh na rozhodovanie o nich, pričom podľa § 57 súd môže o nich v mimosporových konaniach rozhodovať len na návrh.

43. Súd nezaviazal odporcu k znášaniu trov štátu vo výške 294,24 eur, ktoré boli vyvolané nariadením znaleckého dokazovania z odboru genetiky vo veci vykonania paternitnej expertízy metódou analýzy DNA za účelom potvrdenia alebo vylúčenia otcovstva z dôvodu, že splnil podmienky priznania oslobodenia od súdnych poplatkov s prihliadnutím na jeho sociálne aspekty. Je invalidným dôchodcom s príjmom 214,20 eur, nevlastní žiaden nehnuteľný majetok a má vyživovaciu povinnosť k trom maloletým deťom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní v 3 vyhotoveniach od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 . Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.