Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoE/181/2018

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a členov senátu Mgr. Márie Hlaváčovej a JUDr. Igora Ragana v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Košice, Festivalové námestie 1, 041 84 Košice, IČO : 30 807 484 proti povinnej: Y. V., nar. X.X.XXXX, S. XXXX/X, XXX XX V., IČO: 48 332 909, o vymoženie 3.820,38 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Dulinom, Exekútorský úrad Michalovce, Ľudovíta Štúra 12, Michalovce, pod EX 3444/2016, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 16.5.2018 č. k. 20Er/6608/2016-11 takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie.

II. O d m i e t a odvolanie proti výroku o trovách exekúcie.

III. Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil a zaviazal oprávneného zaplatiť poverenému súdnemu exekútorovi - JUDr. Rudolf Dulina, Exekútorský úrad Michalovce, Ľudovíta Štúra 12, 071 01 Michalovce, trovy exekúcie v sume 41,38 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

2. V odôvodnení uviedol, že na základe návrhu oprávneného a žiadosti súdneho exekútora, vydal dňa 25.11.2016 poverenie na vykonanie exekúcie pre vymoženie pohľadávky voči povinnej vo výške 3.820,38 eur s príslušenstvom. Súdny exekútor dňa 6.2.2018 predložil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Z predloženého vyjadrenia súdneho exekútora a listinných dôkazov mal súd prvej inštancie za preukázané, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie a že ďalšie vymáhanie pohľadávky by bolo neúspešné a nehospodárne. Súdny exekútor si zároveň uplatnil trovy exekučného konania v sume 41,38 eur. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 243h ods. 1 prvá veta, § 57 ods. 1 písm. h/, § 196, § 200 ods. 1, ods. 5, § 203 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) a exekúciu zastavil. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a na náhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného vo výške 41,38 eur. Výšku trov exekúcie súd prvej inštancie posúdil podľa § 30 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 68/2017 Z. z., § 14 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1, § 25 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) a súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 41,38 eur, ktoré pozostávajú z minimálnej odmeny v sume 33,19 eur, z náhrady hotových výdavkov - poštovné v sume 1,55 eur citovanej vyhlášky a 20 % DPH v sume 6,64 eur.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote v celom rozsahu odvolanie oprávnený a navrhol napadnuté uznesenie zrušiť v plnom rozsahu a aby súdny exekútor pokračoval vo výkone exekúcie. Namietal nesprávne právne posúdenia veci. Uviedol, že súdny exekútor podal na súd podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že exekúcia nemôže byť vykonaná, pretože povinná nedisponuje žiadnym exekúciou postihnuteľným majetkom. Zdôraznil, že povinná ako fyzická osoba môže kedykoľvek počas svojho života nadobudnúť majetok, a to či už dedením alebo darovaním. Ide o osobu v produktívnom veku a je reálny predpoklad, že sa zamestná alebo iným spôsobom si bude zabezpečovať príjmy. Oprávnený preto nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie. Podľa oprávneného teda prechodná nemajetnosť nie je zákonným dôvodom na zastavenie exekučného konania. Poukázal na ustanovenie § 148 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (10 ročná lehota) a na ustanovenie § 61n ods. d/ Exekučného poriadku (5 ročná lehota). Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť.

4. Súdny exekútor a povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili, odvolanie bolo doručené súdnemu exekútorovi dňa 13.8.2018 a povinnej dňa 3.9.2018.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ďalej len „C.s.p.“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, prejednal odvolanie podľa § 379, § 380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nejde o také odvolanie, na prejednanie ktorého je podľa § 385 C.s.p. potrebné nariadiť pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného proti výroku o zastavení exekúcie nie je dôvodné a proti výroku o trovách konania nie je prípustné.

6. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia, na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:

7. Podľa § 470 ods. 1 C. s. p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákona aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku (účinného od 1.7.2016) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

9. Podľa § 243h ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

10. K odvolaniu oprávneného proti výroku, ktorým súd prvej inštancie exekúciu zastavil, odvolací súd udáva:

11. V prejednávanej veci exekučné konanie bolo začaté dňa 2.11.2016, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie dňa 6.2.2018 z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súd prvej inštancie zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

12. Ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č.233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) stanovuje, že súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

13. Z pripojeného exekučného spisu odvolací súd zistil, že súdny exekútor zisťoval majetkové pomery povinnej v čase po vydaní upovedomenia o začatí exekúcie a pred podaním podnetu na zastavenie exekúcie. V podanom odvolaní oprávnený neuviedol žiadnu konkrétnu skutočnosť, ktorá by spochybnila zistenia súdneho exekútora o nemajetnosti povinnej.

14. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že doterajšie zistenia súdneho exekútora nepochybne svedčia o tom, že povinná nemá majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného, a preto exekúciu zastavil dôvodne.

15. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

16. Odvolací súd uvádza, že exekučný súd nie je oprávnený na to, aby vykonával šetrenie majetkových pomerov povinnej. Nemajetnosť v exekučnom konaní musí byť preukázaná jedine súdnym exekútorom v priebehu exekúcie. Z obsahu spisu vyplýva, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Dulina navrhol zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, ak exekúciu zastavil.

17. Úvahy o budúcom možnom zlepšení majetkových pomerov povinnej, ktoré navyše ani nie sú podložené žiadnymi relevantnými zisteniami, sú pre rozhodnutie v prejednávanej veci bez právneho významu a nezakladajú dôvod pre nerešpektovanie ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Rozhodujúca je skutočnosť, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie, pričom odvolací súd dáva do pozornosti, že exekučné konanie sa začalo v roku 2016, teda zistené osobné a majetkové pomery povinnej sa až do rozhodnutia súdu, t.j. po dobu dvoch rokov nezmenili. Exekučný poriadok ani nedáva podklad pre právny záver o povinnosti súdneho exekútora počas nešpecifikovaného obdobia vyčkávať na prípadné zlepšenie majetkových pomerov povinnej.

18. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.

19. K odvolaniu oprávneného proti výroku o trovách exekúcie, odvolací súd udáva:

20. Odvolací súd skôr ako prejednal odvolanie oprávneného proti trovám exekúcie zisťoval, či je odvolanie proti trovám exekúcie prípustné. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie bolo vydané sudcom súdu prvej inštancie dňa 16.5.2018 t. j. za účinnosti nového civilného procesného predpisu zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku a bolo odvolaciemu súdu predložené dňa 22.9.2018.

21. Podľa § 355 ods. 2 C. s. p. proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.

22. Podľa § 357 C. s. p. odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o: a) zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo

veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.

23. Civilný sporový poriadok v § 355 stanovuje, že odvolanie možno podať len proti tým uzneseniam, proti ktorým to zákon výslovne pripúšťa. Ide o zmenu oproti doterajšej právnej úprave Občianskeho súdneho poriadku účinnej do 30.6.2016, ktorá naopak taxatívne vypočítavala uznesenia, proti ktorým odvolanie nebolo prípustné. Medzi taxatívne uvedené uznesenia, proti ktorým je odvolanie prípustné, nie je v ustanovení § 357 C. s. p. zaradené uznesenie súdu o trovách exekúcie, ktoré však nemožno podriadiť pod § 357 písm. m/ C. s. p. Trovy exekúcie vo vzťahu k súdnemu exekútorovi nie sú totiž trovami konania (podľa § 251 C. s. p.), pretože ide o odmenu súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času (§ 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 1.4.2017). Pritom od 1.7.2016 (od novely účinnej súčasne s účinnosťou C. s. p.) ani Exekučný poriadok nemá žiadne ustanovenie, ktoré by pripúšťalo možnosť podať proti trovám exekúcie akýkoľvek opravný prostriedok, t. j. aj odvolanie. Len skutočnosť, že súd prvej inštancie v poučení napadnutého uznesenia uviedol, že je proti nemu prípustné odvolanie, nezakladá oprávnenie účastníka podať odvolanie, ak to zákonná úprava nepripúšťa, resp. vylučuje.

24. Podľa § 386 písm. c/ C. s. p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

25. Pretože odvolanie oprávneného bolo podané proti výroku uznesenia súdu prvej inštancie, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, odvolací súd podľa citovaného ustanovenia odvolanie oprávneného proti výroku uznesenia o trovách exekúcie odmietol.

26. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože im žiadne trovy tohto konania nevznikli.

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Podľa § 424 C.s.p. dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 425 C.s.p. dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).

V dovolaní sa podľa § 428 C. s. p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).