Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2CoE-328-2018.pdf
PDF · 81.87 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoE/328/2018
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnej: E. V., nar.. X. R. XXXX, bytom P. O. Q. XXX/X, U. V., občan Slovenskej republiky, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 66,39 Eur s prísl., vedenej pod sp. zn. EX 3334/08 súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, Exekútorský úrad so sídlom Borovianska č. 17, 960 01 Zvolen, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 5Er/1129/2008-33 zo dňa 27. apríla 2018, takto
rozhodol:
Odvolanie oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 5Er/1129/2008-33 zo dňa 27. apríla 2018 o d m i e t a .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Veľký Krtíš (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením č. k. 5Er/1129/2008-52 zo dňa 27. apríla 2018 exekúciu podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) zastavil. Druhou výrokovou vetou zaviazal oprávneného k povinnosti nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 48,17 Eur v lehote 3 dní od doručenia daného uznesenia. Rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 14. apríla 2008, požiadal o vykonanie exekúcie na majetok povinnej na uspokojenie svojej pohľadávky. Exekútor predložil exekučnému súdu návrh oprávneného spoločne s exekučným titulom - Blokom na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 1832486 vydanom Obvodným oddelením PZ Veľký Krtíš, právoplatným dňa 5. februára 2007 a vykonateľným dňa 20. februára 2007, a požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na vymoženie uloženej povinnosti 66,39 Eur (2 000,00 Sk) istiny s príslušenstvom. Exekučný súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. V priebehu konania súdny exekútor zistil, že u povinnej nebol zistený majetok, ktorého speňažením by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného, a preto exekučný súd v zmysle ustanovenia § 57 ods.1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu zastavil. Následne exekučný súd rozhodol o náhrade trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.
2. Proti predmetnému uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie, pričom namietal nesprávne právne posúdenie veci. Podľa oprávneného rozhodol exekučný súd o zastavení exekúcie predčasne, čím uprel oprávnenému právo na uplatnenie ústavného práva na súdnu a inú ochranu, ktorého súčasťou je aj výkon rozhodnutí. Exekúciu možno začať a v nej pokračovať len na základe návrhu oprávneného, a je len na oprávnenom, či urobí prejav smerujúci k zastaveniu exekúcie, alebo v nej bude pokračovať. Podkladom na vykonanie exekúcie je v danom prípade Blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 1832486 vydaný Obvodným oddelením PZ Veľký Krtíš, právoplatný dňa 5. februára 2007 a vykonateľný dňa 20. februára 2007. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „Zákon o priestupkoch“) v znení účinnom do 31. augusta 2008 rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. V zmysle citovaného ustanovenia Zákona o priestupkoch uplynula trojročná prekluzívna lehota na vymoženie pohľadávky dňa 20. februára 2010,
t. j. pred viac než 8 rokmi, čím sa exekučný titul stal neúčinným , čo je podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku dôvodom na zastavenie exekúcie proti povinnej. Ak súd v priebehu exekúcie zistí stratu účinnosti exekučného titulu, je povinný exekúciu ex offo zastaviť. Na úhradu trov exekúcie má súd povinnosť zaviazať povinnú, nakoľko oprávnený procesne nezavinil zastavenie exekúcie. Uplynutie prekluzívnej lehoty je objektívnou udalosťou, na ktorú musí súd prihliadať ex offo, aj keď to účastník konania nenamieta, a má prednosť pred takým dôvodom zastavenia exekúcie, akým je nemajetnosť povinnej. Exekučný súd s poukazom na princíp priority je povinný exekúciu zastaviť na základe právnej skutočnosti, ktorá nastala skôr, teda podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Z uvedeného dôvodu oprávnený nemôže byť zaviazaný na úhradu trov exekúcie, keďže v čase vydania napadnutého rozhodnutia exekučný titul už nemal spôsobilosť byť podkladom pre exekúciu a nemajetnosť povinnej bola pre určenie povinnosti oprávneného nahradiť trovy exekúcie právne irelevantná. V zmysle uvedeného oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie exekučného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
3. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.
4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP a odvolanie oprávneného podľa § 386 písm. c) CSP odmietol.
5. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 14. apríla 2008 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Následne súdny exekútor podal na súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na základe čoho ho exekučný súd poveril dňa 23. mája 2008 vykonaním exekúcie, na podklade exekučného titulu, ktorým je Blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 1832486 vydaný Obvodným oddelením PZ Veľký Krtíš, právoplatný dňa 5. februára 2007 a vykonateľný dňa 20. februára 2007. Uvedeným rozhodnutím bola povinnej uložená pokuta vo výške 2 000,- Sk z dôvodu porušenia povinnosti účastníka cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. k) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
6. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej Exekučný poriadok), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
7. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
8. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
9. Podľa § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
10. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
11. Z ustanovenia § 358 CSP vyplýva, že odvolaním môže byť napadnutý iba výrok rozhodnutia, nie však dôvody rozhodnutia. Dôvody rozhodnutia môžu byť napadnuté len v súvislosti s napadnutým výrokom vo veci.
12. Keďže oprávnený v odvolaní nenapáda rozhodnutie o zastavení konania ako také, ale žiada iba zmenu právnej kvalifikácie zákonného dôvodu zastavenia exekúcie, čím napáda len dôvody tohto rozhodnutia, odvolací súd jeho odvolanie proti dôvodom výroku o zastavení exekúcie v zmysle ustanovenia § 386 písm. c) CSP odmietol.
13. Odvolací súd aj napriek odmietnutiu odvolania považuje za potrebné uviesť k oprávneným namietanej skutočnosti, že v prejednávanej veci exekučný súd napadnutým uznesením nesprávne
rozhodol, keď exekúciu zastavil pre nemajetnosť povinného podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a nie z dôvodu prekludovania práva priznaného v exekučnom titule podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, keďže podľa § 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch v znení účinnom do 31. augusta 2008 rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na jej zaplatenie, nasledovné. Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že ide o lehotu, v ktorej je potrebné uplatniť právo na nútený výkon dobrovoľne nesplneného rozhodnutia. Výraz použitý v texte zákona treba vykladať v súlade so zmyslom a účelom právneho predpisu. V žiadnom prípade nešlo o lehotu, ktorou by mala byť upravená dĺžka vykonávacieho konania. Oprávnený uplatnil právo na nútený výkon rozhodnutia v lehote podľa § 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch účinného v čase vydania bloku na pokutu nezaplatenú na mieste. Zákon o priestupkoch neupravuje a ani neupravoval lehotu na zánik práva priznaného v rozhodnutí o uložení pokuty. V uvedenom zrušenom ustanovení stanovil lehotu na výkon rozhodnutia. Márnym uplynutím tejto lehoty, t. j. tým, že oprávnený v stanovenej lehote neuplatní právo na nútený výkon rozhodnutia, stratí rozhodnutie túto svoju vlastnosť - vykonateľnosť. Rozhodnutie túto vlastnosť nemôže stratiť potom ako bolo začaté konanie o nútený výkon rozhodnutia. Navyše, podľa § 51 Zákona o priestupkoch platí aj na konanie o predmetných blokoch na pokutu nezaplatenú na mieste zákon č. 71/1967 Zb. Správny poriadok. Zákon o priestupkoch v znení účinnom do 31. augusta 2008 neobsahoval odlišnú úpravu od úpravy obsiahnutej v § 71 ods. 3 Správneho poriadku, ktorá nepripúšťa žiadny spor o výklad, a z ktorej je zrejmé, že výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr v lehote troch rokov od jeho právoplatnosti, čo znamená, že v tejto lehote postačuje začať exekučné konanie.
14. Vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený vo svojom odvolaní nešpecifikoval rozsah, v ktorom odvolaním napáda rozhodnutie exekučného súdu, pričom v odvolacích námietkach sa oprávnený zaoberá aj dôvodnosťou výroku napadnutého rozhodnutia exekučného súdu o náhrade trov konania, odvolací súd má za to, že odvolanie smeruje aj proti druhej výrokovej vete napadnutého rozhodnutia exekučného súdu.
15. K odvolaniu oprávneného proti výroku napadnutého rozhodnutia exekučného súdu o náhrade trov konania odvolací súd uvádza, že exekučný poriadok nemá vlastnú právnu úpravu odvolacieho konania, preto sa v exekučnom konaní aplikuje právna úprava obsiahnutá v § 355 a nasl. CSP. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. V tomto ustanovení je obsiahnuté všeobecné pravidlo prípustnosti odvolania proti uzneseniu, z ktorého vyplýva, že odvolanie je prípustné len vtedy, ak to zákon výslovne pripúšťa. Taxatívny výpočet uznesení je obsiahnutý v § 357 CSP. Exekučné konanie je upravené v Exekučnom poriadku, ktorý je vo vzťahu k CSP v pozícii lex specialis, z čoho logicky vyplýva, že niektoré uznesenia typické pre exekučné konania nie sú zahrnuté v § 357 CSP, pretože v klasickom sporovom konaní sa nevyskytujú. Rozhodujúce preto podľa § 355 ods. 2 CSP bude, či odvolanie pripúšťa Exekučný poriadok.
16. Podľa odvolacieho súdu proti uzneseniu o náhrade trov exekúcie v zmysle Exekučného poriadku odvolanie nie je prípustné a vo vzťahu k trovám exekúcie nie je možné aplikovať ani ustanovenie § 357 písm. m) CSP. V tomto smere odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že trovy exekúcie predstavujú osobitný inštitút upravený Exekučným poriadkom, ktorý je odlišný od trov konania. Trovy exekúcie majú vlastnú definíciu v Exekučnom poriadku (§ 200 ods. 1 Exekučného poriadku), vlastný okruh účastníkov konania o trovách exekúcie (§ 37 ods. 1), vlastnú úpravu nárokov jednotlivých účastníkov vo vzťahu k trovám exekúcie (§ 200 ods. 1 druhá a tretia veta), osobitný spôsob ich uplatňovania a tiež osobitný spôsob rozhodovania v prípadoch, keď sa o nich rozhoduje (nerozhoduje sa osobitne o nároku a osobitne o výške, ale rozhoduje sa o tom, kto a v akej výške trovy exekúcie platí; vo vzťahu k odmene súdneho exekútora ani nejde o rozhodovanie o náhrade trov, ale priamo o zaplatení odmeny súdneho exekútora
- § 200 ods. 5). Za takýchto okolností absenciu výslovného ustanovenia výnimky zo všeobecnej zásady neprípustnosti odvolania nemožno interpretovať inak než nepripustenie odvolania vo vzťahu k trovám exekúcie. Rozhodnutie o trovách exekúcie z vyššie uvedených dôvodov nemožno ani „primerane“ subsumovať pod rozhodnutie „o nároku na náhradu trov konania“ podľa § 357 písm. m) CSP.
17. Keďže teda rozhodnutie o trovách exekúcie nie je rozhodnutím o trovách konania, ani (v časti týkajúcej sa zaplatenia odmeny súdneho exekútora) rozhodnutím o náhrade, a ani rozhodnutím o nároku, nemožno naň aplikovať ustanovenie § 357 písm. m) CSP. Ide o osobitné rozhodnutie upravené Exekučným poriadkom, proti ktorému odvolanie nie je prípustné (§ 200 Exekučného poriadku v spojení s § 355 ods. 2 CSP).
18. Odvolací súd preto uvádza vo vzťahu k odvolacej námietke oprávneného ohľadom jeho povinnosti nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, že touto sa nemôže zaoberať, keďže smeruje k preskúmaniu výroku II. napadnutého uznesenia exekučného súdu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.
19. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odvolanie oprávneného proti výroku II. napadnutého rozhodnutia exekučného súdu rovnako podľa § 386 písm. c) CSP odmietol.
20. Z dôvodu odmietnutia odvolania odvolací súd vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia čo do výroku II. neposudzoval.
21. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).