Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24S-51-2020.pdf
PDF · 130.4 KB
Case nature
Area
Subarea
24S/51/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ivany Datlovej a členiek senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Drahomíry Mikulajovej v právnej veci žalobcu: Y.. J. S., nar. XX. L. XXXX, bytom XXX XX L. XXX, občan Slovenskej republiky, v konaní zastúpeného: Advokátska kancelária GEREG & MESSINGEROVÁ, s.r.o., Horná Strieborná 4, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 253 011, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Ján Gereg, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SPOU- PO-PK-15/2020 zo dňa 31. januára 2020, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Listom zo dňa 5. novembra 2019: č. ORPZ-ZH-OPP3-875/2019, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 5. novembra 2019 bol žalobca upovedomený o začatí konania vo veci prepustenia W.. Y.. J. S., nar. XX. L. XXXX (ďalej len „žalobca“), služobne zaradeného vo funkcii starší referent - poverený policajt Obvodného oddelenia Policajného zboru Žiar nad Hronom, odboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Žiari nad Hronom zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru podľa § 192 ods. 1 písm. f) zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z.z.“). Dôvodom pre začatie konania bola skutočnosť, že 2 4 S / 5 1 / 2 0 2 0 - 2 -
žalobca bol rozsudkom Okresného súdu v Žiari nad Hronom sp. zn. XT/XX/XXXX-XXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 9. októbra 2019, uznaný vinným zo spáchania prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) zákona č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“), za čo bol podľa § 326 ods. 1 Trestného zákona, za použitia § 38 ods. 2 a ods. 3, § 36 písm. j), l) a § 56 ods. 1 a ods. 2 Trestného zákona odsúdený na peňažný trest vo výške 2 000,- EUR. Zároveň bol žalobcovi podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovený náhradný trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov. Návrh riaditeľa Obvodného oddelenia Policajného zboru v Žiari nad Hronom na prepustenie žalobcu v štátnej službe príslušníka Policajného zboru zo služobného pomeru podľa § 191 ods. 1 písm. f) zákona č. 73/1998 Z.z. č.: ORPZ-ZH-OPP3-875-002/2019 zo dňa 6. novembra 2019 bol doporučený na schválenie riaditeľom odboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva Policajného riaditeľstva v Žiari nad Hronom, riaditeľom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Žiari nad Hronom a bol schválený riaditeľom Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici. S uvedeným návrhom na prepustenie zo služobného pomeru žalobcu bol žalobca v zmysle § 193 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. oboznámený dňa 7. novembra 2019.
Prvostupňové administratívne rozhodnutie 2. Riaditeľ Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici (ďalej len „oprávnený orgán“ alebo „prvostupňový orgán verejnej správy“) Personálnym rozkazom č. 421 zo dňa 11. novembra 2019 podľa § 192 ods. 1 písm. f) zákona č. 73/1998 Z.z. prepustil žalobcu - W.. Y.. J. S., zaradeného v stálej štátnej službe vo funkcii starší referent - poverený policajt Obvodného oddelenia Policajného zboru Žiar nad Hronom odboru Poriadkovej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Žiari nad Hronom Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici, služobného úradu Ministerstva vnútra SR zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Policajného zboru s tým, že jeho služobný pomer končí dňom doručenia rozhodnutia v zmysle § 194 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). Rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 12. novembra 2019.
3. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia prvostupňový orgán verejnej správy uviedol, že dôvodom na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Policajného zboru SR bola skutočnosť, že bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin (prečin) zneužívania právomoci verejného činiteľa, pre ktorý bol odsúdený na peňažný trest vo výške 2 000,- EUR a pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, mu bol uložený náhradný trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov, ktorá skutočnosť bola preukázaná rozsudkom Okresného súdu v Žiari nad Hronom sp. zn. XT/XX/XXXX-XXX zo dňa 7. októbra 2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 9. októbra 2019. Zároveň uviedol, že dôvod prepustenia žalobcu zistil dňa 4. novembra 2019.
Druhostupňové administratívne rozhodnutie 4. O podanom odvolaní žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu rozhodlo Ministerstvo vnútra SR (ďalej len „žalovaný“) Rozhodnutím č. SPOU-PO-PK-15/2020 zo dňa 31. januára 2020 tak, že podľa § 243 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z. odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“). 2 4 S / 5 1 / 2 0 2 0 - 3 -
5. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný zopakoval priebeh administratívneho konania, skutkové zistenia rozhodné pre vydanie prvostupňového rozhodnutia, obsah podaného odvolania a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a po vlastnom vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach po skutkovej i právnej stránke dospel k záveru, že prvostupňový orgán verejnej správy pri rozhodovaní o prepustení žalobcu zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. f) zákona č. 73/1998 Z.z. preukázal rozhodné skutočnosti, čím zabezpečil preskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Žalovaný skonštatoval, že prepustenie žalobcu bolo realizované v súlade s § 192 ods. 1 písm. f) cit. zákona, žalobca bol upovedomený o začatí konania vo veci prepustenia zo služobného pomeru, bol oboznámený aj s návrhom na prepustenie zo služobného pomeru a tiež boli dodržané zákonné lehoty na jeho prepustenie v zmysle § 192 ods. 5 cit. zákona. Služobný pomer žalobcu skončil zákonným spôsobom dňom doručenia prvostupňového rozhodnutia v zmysle § 194 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. Žalovaný v odvolacom konaní nezistil žiadne skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné odvolaním napadnuté rozhodnutie zrušiť a neboli splnené ani zákonné predpoklady k tomu, aby ho bolo možné zmeniť. Prvostupňový orgán verejnej správy v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ozrejmil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z akých dôkazov vychádzal a ako vec právne posúdil, a teda jeho rozhodnutie spĺňa zákonom stanovené náležitosti. Správne identifikoval skutočnosť, ktorá bola podkladom na jeho rozhodnutie a skutočný stav veci správne posúdil poukazom na existenciu právnych podmienok prepustenia zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru podľa § 192 ods. 1 písm. f) cit. zákona. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia nebolo potrebné precizovať popis spôsobu spáchania úmyselného trestného činu, za ktorý bol žalobca právoplatne odsúdený, pretože rozsudok vydaný v trestnom konaní tvorí súčasť spisového materiálu a je v ňom náležite vyznačená jeho právoplatnosť. Preto rozhodol tak, ako bolo uvedené vo výrokovej časti jeho rozhodnutia.
6. K odvolacej námietke žalobcu, ktorou sa domáhal rešpektovania § 92 ods. 2 Trestného zákona s tým, že ak ide o odsúdenie na tresty uvedené v § 32 ods. 1 písm. b) až l) Trestného zákona, k zahladeniu ktorých dochádza ich vykonaním, a teda, že pri rozhodovaní v administratívnom konaní nebolo možné vychádzať z existencie právoplatného odsúdenia žalobcu, pretože k zahladeniu jeho odsúdenia došlo skôr, než bolo vydané prvostupňové rozhodnutie žalovaný uviedol, že zahladenie odsúdenia vykonaním (zaplatením) uloženého peňažného trestu v súlade s § 92 ods. 2 Trestného zákona nemá v personálnom
konaní vo veciach služobného pomeru vplyv na aplikáciu § 192 ods. 1 písm. f) zákona č. 73/1998 Z.z. pri existencii alternatívnej podmienky právoplatného odsúdenia pre úmyselný trestný čin. Zdôraznil, že zákonné podmienky pre prijatie do služobného pomeru príslušníka Policajného zboru sú stanovené v § 14 cit. zákona. Podľa § 14 ods. 1 písm. a) policajtom môže byť štátny občan SR starší ako 21 rokov, ktorý o prijatie písomne požiada a je bezúhonný. V zmysle § 14 ods. 2 cit. zákona sa za bezúhonného na účely tohto zákona nepovažuje občan, ktorý bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, alebo bol právoplatne odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody. Bezúhonnosť sa pritom preukazuje odpisom z registra trestov. Podľa § 13 ods. 1 písm. c) zákona č. 330/2007 Z.z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 330/2007 Z.z.“) odpis registra trestov je verejná listina, v ktorej sa uvádzajú údaje o odsúdeniach, hoci podľa rozhodnutia súdu alebo na základe zákona boli zahladené. Na základe uvedeného žalovaný konštatoval, že ak by bolo v prijímacom konaní do služobného pomeru príslušníka Policajného zboru preukázané, že policajt nie je bezúhonný v zmysle § 14 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., bola by to prekážka 2 4 S / 5 1 / 2 0 2 0 - 4 -
jeho prijatia do služobného pomeru. Ďalej žalovaný poukázal na § 14 ods. 5 cit. zákona, z ktorého jednoznačne vyplýva, že podmienku bezúhonnosti musí policajt spĺňať po celý čas trvania služobného pomeru, a teda strata jeho bezúhonnosti v prebiehajúcom služobnom pomere je prekážkou, ktorá vylučuje pokračovanie jeho služobného pomeru. Žalovaný preto považoval túto odvolaciu námietku za bezpredmetnú a za zmätočné označil tvrdenie žalobcu, že k zahladeniu jeho odsúdenia došlo skôr, než bol „zaplatený peňažný trest“. Žalovaný zdôraznil, že preukázaný stav právoplatného odsúdenia žalobcu pre úmyselný trestný čin (popri alternatívnom právoplatnom odsúdení pre trestný čin na nepodmienečný trest odňatia slobody) bol v preskúmavanej veci jediným dôvodom na postup podľa § 192 ods. 1 písm. f) zákona č. 73/1998 Z.z.. Prvostupňový orgán bol povinný pristúpiť k vydaniu napadnutého prvostupňového rozhodnutia s tým, že príslušný nadriadený žalobcu bol podľa § 193 ods. 1 cit. zákona povinný predložiť návrh na tento postup. Zopakoval, že práve existencia právoplatného rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 1T/28/2018-293 zo dňa 7. októbra 2019, ktorý má povahu odsudzujúceho rozsudku, založila dôvod na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. f) zákona. Podstatným pre rozhodnutie bolo zistenie, či žalobca bol uvedeným trestným rozsudkom odsúdený pre úmyselný trestný čin (alebo pre trestný čin na nepodmienečný trest odňatia slobody) a či je tento rozsudok právoplatný. Preto nemalo na postup a rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy žiadny vplyv tvrdenie žalobcu, že išlo o skutky z rokov 2015 a 2016, od ktorých spáchania až doposiaľ riadne vykonával službu v Policajnom zbore v zastávanej funkcii. Svedomité plnenie úloh patrí medzi základné povinnosti policajta, pričom služobná disciplína spočíva v ich dôslednom plnení počas celého trvania služobného pomeru príslušníka Policajného zboru.
Žaloba
7. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím tvrdiac, že sú nezákonné pre nesprávne právne posúdenie veci a pre porušenie jeho práva na spravodlivý proces. Žiadal, aby správny súd rozhodnutie žalovaného aj prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uplatnil si právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
8. Žalobca namietal, že žalovaný aj prvostupňový orgán verejnej správy konali pri rozhodovaní o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru v rozpore s § 92 ods. 2 Trestného zákona, inými právnymi normami a právnym poriadkom Slovenskej republiky upravujúcim právo na spravodlivý proces, pretože nemohli vychádzať z právoplatného odsúdenia žalobcu. Žalobca argumentoval poukazom na § 92 ods. 2 Trestného zákona, podľa ktorého dochádza k zahladeniu odsúdenia vykonaním trestov podľa § 32 písm. b) až l) Trestného zákona s tým, že k zahladeniu jeho odsúdenia došlo skôr, než bolo vydané prvostupňové rozhodnutie. Porušenie práva na spravodlivý proces žalobca odôvodnil tvrdením, že po zahladení jeho odsúdenia bol prepustením zo služobného pomeru trestaný druhýkrát za tú istú vec.
Vyjadrenie žalovaného k žalobe 9. Žalovaný navrhol zamietnuť správnu žalobu žalobcu ako nedôvodnú podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), pretože rozhodnutie žalovaného aj prvostupňové
rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom. Žalovaný zopakoval obsah prvostupňového rozhodnutia, priebeh prvostupňového aj odvolacieho 2 4 S / 5 1 / 2 0 2 0 - 5 -
konania, skutkové zistenia, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutí v administratívnom konaní a v podrobnostiach argumentoval rovnako, ako v žalobou napadnutom rozhodnutí.
Replika žalobcu
10. V replike žalobca zotrval na podanej správnej žalobe a v nej uvedenej právnej argumentácii. Stotožnil sa s tvrdením žalovaného, že bezúhonnosť musí byť splnená počas celého trvania služobného pomeru, avšak uplatnením represie voči nemu jeho prepustením zo služobného pomeru došlo k jeho duplicitnému postihnutiu za skutok, za ktorý síce bol odsúdený, avšak jeho odsúdenie bolo zahladené. Preto považoval za potrebné zodpovedať otázku, k čomu slúži inštitút zahladenia, a to bez ohľadu na to, či žalobca bol odsúdený pre úmyselný trestný čin alebo pre kulpózny delikt. Žalobca uviedol, že žalovaný vo vyjadrení k žalobe zopakoval skutkové zistenia z prípravného konania, čo nebolo predmetom konania v preskúmavanej veci, ale predmetom konania Okresného súdu v Žiari nad Hronom sp. zn. XT/XX/XXXX, pričom na v ňom vydaný odsudzujúci rozsudok platí inštitút zahladenia odsúdenia. Žalobca zdôraznil, že skutok sa mal stať v nezistených dňoch v roku 2015 a 2016, a preto nesúhlasil s tvrdením, že sa prvostupňový orgán verejnej správy o dôvode prepustenia dozvedel až 4. novembra 2019, pretože úrady inšpekčnej služby preverovali konanie žalobcu už v marci 2017 a odvtedy bola žalovanému známa skutočnosť o zámene svedeckých výpovedí v spise z iného materiálu. K vzniku fiktívnych zápisníc dochádzalo v období od 11. októbra 2015 až do januára 2016, pričom žalobca týmto konaním neposkytol nikomu v trestnej veci neoprávnené výhody, hoci základné povinnosti policajta porušil.
Konanie na správnom súde 11. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP vec preskúmal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 107 ods. 2 SSP, pretože nezistil žiadny z dôvodov v zmysle § 107 ods. 1 SSP, pre ktorý by mal vo veci samej nariadiť pojednávanie a po preskúmaní veci v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby, ktorými bol v zmysle § 134 ods. 1 SSP viazaný dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu dňa 20. novembra 2021. Rozsudok bol vyhlásený vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia na úradnej tabuli súdu dňa 3. marca 2022 (§ 137 ods. 3 SSP).
Právny rámec
12. Podľa § 2 ods. 1, ods. 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 13. Podľa § 6 ods. 1, ods. 2, písm. a) (1) SSP Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Správne súdy rozhodujú v konaniach o 2 4 S / 5 1 / 2 0 2 0 - 6 -
a) správnych žalobách.
14. Podľa § 134 ods. 1 SSP Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. 15. Podľa § 190 SSP Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 16. Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona č. 73/1998 Z.z. v znení účinnom na toto konanie (1) Tento zákon upravuje štátnu službu príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov Slovenskej informačnej služby, príslušníkov Národného bezpečnostného úradu a príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky (ďalej len "štátna služba").
(2) Tento zákon upravuje aj právne vzťahy, ktoré súvisia so vznikom, zmenami a skončením štátnej služby príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov Slovenskej informačnej služby (ďalej len "príslušník informačnej služby"), príslušníkov Národného bezpečnostného úradu (ďalej len "príslušník bezpečnostného úradu") a príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky. 17. Podľa § 2 ods. 1, 2, 5 zákona č. 73/1998 Z.z. v znení účinnom na toto konanie (1) Policajtom sa na účely tohto zákona rozumie fyzická osoba, ktorá je v služobnom pomere podľa tohto zákona a vykonáva štátnu službu v služobnom úrade. (2) Štátnou službou sa na účely tohto zákona rozumie plnenie úloh Policajného zboru policajtom v služobnom úrade alebo v zahraničí a právne vzťahy s tým súvisiace. Štátna služba sa vykonáva v služobnom pomere. (5) Služobný pomer sa zakladá k štátu. 18. Podľa § 14 ods. 1 písm. a), ods. 2, 5, 6 písm. l) zákona č. 73/1998 Z.z. v znení účinnom na toto konanie (1) Policajtom môže byť štátny občan Slovenskej republiky starší ako 21 rokov, a ak ide o štátnu službu kadeta, starší ako 18 rokov, ktorý o prijatie písomne požiada, a a) je bezúhonný (2) Za bezúhonného sa na účely tohto zákona nepovažuje občan, ktorý bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo bol právoplatne odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody. Bezúhonnosť sa v prijímacom konaní preukazuje odpisom z registra trestov. (5) Podmienku štátneho občianstva Slovenskej republiky a podmienky uvedené v odseku 1 musí policajt spĺňať po celý čas trvania služobného pomeru, ak ďalej nie je ustanovené inak. (6) Služobný úrad je oprávnený na účely zistenia, či občan spĺňa podmienky prijatia do služobného pomeru, spracúvať 8) o jeho osobe tieto údaje: l) všetky vznesené obvinenia z trestného činu voči osobe 19. Podľa § 13 ods. 1 písm. c) zákona č. 330/2007 Z.z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 330/2007 Z.z.“) Odpis registra trestov je verejná listina, v ktorej sa uvádzajú údaje o c) odsúdeniach, hoci podľa rozhodnutia súdu alebo na základe zákona boli zahladené. 2 4 S / 5 1 / 2 0 2 0 - 7 -
20. Podľa § 232 zákona č. 73/1998 Z.z. v znení účinnom na toto konanie Konanie v prvom stupni vo veciach služobného pomeru uskutočňuje a rozhoduje v ňom minister a nadriadený a ďalšie subjekty, ak to ustanovuje tento zákon (ďalej len "oprávnený orgán"). 21. Podľa § 233 ods. 1, ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. v znení účinnom na toto konanie (1) Oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady. (2) Oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania. 22. Podľa § 235 ods. 1, ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. v znení účinnom na toto konanie (1) Konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo služobného úradu. (3) Ak sa konanie začína z podnetu ministra alebo nadriadeného, konanie je začaté dňom, keď urobil voči účastníkovi konania prvý úkon. 23. Podľa § 238a zákona č. 73/1998 Z.z. v znení účinnom na toto konanie Ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté, je oprávnený orgán takýmto rozhodnutím viazaný. 24. Podľa § 241 ods. 1, ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. v znení účinnom na toto konanie (1) Rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom. (3) V odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval. 25. Podľa § 243 ods. 3 a 4 zákona č. 73/1998 Z.z. v znení účinnom na toto konanie (3) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni.
(4) Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. 26. Podľa § 247a zákona č. 73/1998 Z.z. v znení účinnom na toto konanie Na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem výkonu rozhodnutia. Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov 27. Predmetom preskúmavacieho konania bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie, ktorým bol žalobca prepustený zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Policajného zboru, pretože bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin - prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa. 2 4 S / 5 1 / 2 0 2 0 - 8 -
28. Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že žalobca bol príslušníkom Policajného zboru v služobnom pomere v štátnej službe ako starší referent - poverený policajt Obvodného oddelenia Policajného zboru v Žiari nad Hronom, odbor poriadkovej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Žiari nad Hronom. Počas trvania jeho služobného pomeru bol rozsudkom Okresného súdu v Žiari nad Hronom sp. zn. 1T/28/2018-293 zo dňa 7. októbra 2019 uznaný vinným zo spáchania prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a bol odsúdený na peňažný trest vo výške 2 000,- EUR s uložením náhradného trestu odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov. Trestný rozsudok nadobudol právoplatnosť 9. októbra 2019. Dňa 5. novembra 2019 bolo prvostupňovým orgánom verejnej správy začaté konanie vo veci prepustenia žalobcu zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru. O začatí konania i o dôvodoch jeho začatia bol žalobca upovedomený totožným dňom. Návrh na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru bol v zákonom stanovenom služobnom postupe (§ 193 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z.) schválený riaditeľom Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici, s čím bol žalobca oboznámený dňa 7. novembra 2019. Následne bolo dňa 11. novembra 2011 vydané prvostupňové rozhodnutie, voči ktorému sa žalobca v zmysle poskytnutého poučenia odvolal. Žalovaný sa v rozhodnutí vydanom v odvolacom administratívnom konaní vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu. 29. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom osôb v oblasti verejnej správy (§ 2 ods. 1 SSP). Právo domáhať sa ochrany svojich práv má každý, kto tvrdí, že jeho práva boli činnosťou alebo nečinnosťou orgánov verejnej správy porušené alebo priamo dotknuté, a to za podmienok stanovených Správnym súdnym poriadkom. Správny súdny poriadok v § 182 ods. 1 písm. e/ ustanovil, že žalobca musí v žalobe uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné („žalobné body“). Je teda na každom žalobcovi, ako svoje právo na súdnu ochranu pred nezákonnosťou postupu alebo rozhodnutia orgánov verejnej správy využije. Správny súd nepredstavuje ďalšiu inštanciu v administratívnom konaní, t.j. konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania. Správny súd je v zmysle ustanovení SSP viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 1 SSP), pričom na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP). Správny súd nemá oprávnenie za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia vyhľadávať z obsahu administratívneho spisu a nemá ani oprávnenie v žalobe všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu za žalobcu konkretizovať. Rozsah a obsah súdneho prieskumu zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a postupu orgánov verejnej správy, ktorý jeho vydaniu predchádzal, je striktne daný žalobnými dôvodmi, ktoré boli uplatnené v podanej správnej žalobe, najneskôr však v zákonnej lehote na jej podanie (§ 62 ods. 1 SSP). Výnimku z tohto pravidla obsahuje § 134 ods. 2 SSP, avšak v preskúmavanej veci sa o takýto prípad nejedná. 30. Námietka nesprávneho právneho posúdenia veci založená na tvrdení, že orgány verejnej správy pri rozhodovaní o prepustení žalobcu zo služobného pomeru nesprávne aplikovali § 192 ods. 1 písm. f) zákona č. 73/1998 Z.z., pretože odsúdenie žalobcu bolo zahladené skôr, než bolo vo veci vydané prvostupňové rozhodnutie nemohla obstáť, pretože nemala oporu v platnej právnej úprave. Žalobca argumentoval tým, že peňažný trest, na ktorý 2 4 S / 5 1 / 2 0 2 0 - 9 -
bol odsúdený, sa podľa § 92 ods. 2 Trestného zákona zahladzuje jeho vykonaním (pričom nepreukázal, ale ani netvrdil, kedy uložený peňažný trest vykonal jeho zaplatením, a teda kedy malo dôjsť k zahladeniu jeho odsúdenia), a preto nebol splnený zákonný predpoklad na jeho prepustenie zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. f) zákona č. 73/1998 Z. z., z ktorého žalovaný aj prvostupňový orgán verejnej správy pri rozhodovaní v preskúmavanej veci vychádzali. Právnym posúdením je činnosť orgánu verejnej správy, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl orgánu verejnej správy pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav, napr. keď orgán verejnej správy podriadi zistený skutkový stav pod právnu normu, ktorá sa na vec nevzťahuje, alebo sa nevzťahuje v uvedenom rozsahu, alebo keď orgán verejnej správy aplikoval nesprávny právny predpis alebo správne aplikovaný právny predpis nesprávne vyložil. Z obsahu administratívneho spisu a preskúmavaných rozhodnutí správny súd zistil, že rozhodnutie o prepustení žalobcu zo služobného pomeru zo strany prvostupňového (oprávneného) orgánu ako aj žalovaného bolo založené na zákonom stanovenom rozhodujúcom dôkaze, ktorým bol trestný rozsudok, ktorým bol žalobca právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin zneužitia právomoci verejného činiteľa, za ktorý bol odsúdený na peňažný trest s alternatívnym nepodmienečným trestom odňatia slobody. Žalovaný aj prvostupňový orgán verejnej správy posúdili túto skutočnosť ako nezlučiteľnú s postavením a úlohami príslušníka Policajného zboru v spojení so zákonnými požiadavkami na bezúhonnosť príslušníka Policajného zboru, pretože zákonnú požiadavku bezúhonnosti musí spĺňať počas celého trvania služobného pomeru, pričom jej existencia je v zmysle § 14 ods. 2 vylúčená právoplatným odsúdením za úmyselný trestný čin. Možno teda prisvedčiť žalobcovi, že žalovaný ani prvostupňový orgán verejnej správy pri rozhodovaní ust. § 92 ods. 2 Trestného zákona neaplikovali, keď považovali zákonnú podmienku existencie právoplatného odsúdenia žalobcu za úmyselný trestný čin (§192 ods. 1 písm. f) zákona č. 73/1998 Z. z.) za splnenú. Preto bolo úlohou správneho súdu posúdiť, či orgány verejnej správy mali na zistený skutkový stav veci spočívajúci v existencii právoplatného rozsudku odsudzujúceho žalobcu za úmyselný trestný čin aplikovať § 92 ods. 2 Trestného zákona, a teda, či zistený skutkový stav veci odôvodňoval jeho podradenie pod ustanovenie § 192 ods. 1 písm. f) zákona č. 73/1998 Z. z. Správny súd k uvedenému uvádza, že štátnu službu príslušníkov Policajného zboru (PZ) upravuje osobitný zákon, a to zákon č. 73/1998 Z.z. (§ 1 ods. 1), ktorý v § 1 ods. 2 upravuje aj právne vzťahy, ktoré súvisia so vznikom, zmenami a skončením štátnej služby príslušníkov PZ (a ďalších organizovaných zborov v zmysle zákona č. 73/1998 Z.z.), ktorá je svojou povahou inštitútom verejného práva. Ide o právny pomer štátnozamestnanecký, ktorý nevzniká zmluvou, ale mocenským aktom služobného orgánu, čiže rozhodnutím o prijatí do služobného pomeru. Príslušné ustanovenia policajného zákona (č. 73/1998 Z.z.) je podľa názoru správneho súdu potrebné vykladať s ohľadom na osobitný charakter služobného pomeru príslušníkov Policajného zboru, keďže právna povaha takéhoto služobného pomeru príslušníkov Policajného zboru odráža osobitný charakter zamestnávateľa ako primárneho nositeľa verejnej moci, potrebu pevného začlenenia policajta do organizmu verejnej moci a účasť na jej výkone. Policajný zbor je vojensky organizovaný zbor, v ktorom je v súlade s princípom dobrej verejnej správy neopomenuteľná a nespochybniteľná skutočnosť, že podmienky, za ktorých môže byť štátny občan SR prijatý do štátnej služby príslušníka Policajného zboru, musí policajt spĺňať po celý čas trvania služobného pomeru. Vychádzajúc z uvedeného sa správny súd v celom rozsahu stotožnil ako s vecne právnou úvahou žalovaného, že zahladenie odsúdenia žalobcu (vykonaním uloženého peňažného trestu, ak by aj bolo v konaní preukázané, čo nebolo) nemalo pre rozhodnutie o prepustení žalobcu zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. 2 4 S / 5 1 / 2 0 2 0 - 10 -
f) cit. zákona žiadny právny význam, pretože služobný pomer žalobcu ako príslušníka Policajného zboru môže trvať len pokiaľ spĺňa zákonom stanovené podmienky pre jeho trvanie. Jednou z týchto podmienok je v zmysle § 14 ods. 1 písm. a), ods. 2 cit. zákona bezúhonnosť, ktorá sa vo veciach rozhodovania o vzniku alebo trvaní služobného pomeru preukazuje podľa § 14 ods. 2 citovaného zákona odpisom z registra trestov. Podľa § 13 ods. 1 písm. c) zákona č. 330/2007 Z.z. sa v registri trestov, ktorý je verejnou listinou uvádzajú údaje o odsúdeniach, hoci podľa rozhodnutia súdu alebo na základe zákona boli zahladené. Z tejto právnej úpravy, ktorá je relevantná vo veciach služobného pomeru nemožno vyvodiť iný právny záver než ten, že aplikácia § 92 ods. 2 Trestného zákona nebola pri rozhodovaní o prepustení žalobcu zo služobného pomeru dôvodná, pretože na existenciu právoplatného rozsudku, ktorým bol žalobca odsúdený pre úmyselný trestný čin, museli orgány verejnej správy prihliadať bez ohľadu na to, či došlo, alebo nedošlo k zahladeniu odsúdenia. Inak by totiž neboli naplnené zákonné požiadavky na predpoklady výkonu štátnej služby policajta podľa § 14 cit. zákona. Nemožno uznať za súladnú so zákonom, ani s princípom dobrej verejnej správy takú úvahu žalobcu, ktorá pripúšťa, aby občan vykonávajúcu štátnu službu príslušníka Policajného zboru počas trvania služobného pomeru stratil zákonom vyžadované náležitosti pre výkon tejto služby, a teda ju vykonával napriek nespĺňaniu zákonných kritérií. Inak povedané, neexistujú žiadne legitímne ani racionálne dôvody pre to, aby boli kritériá pre výkon služby policajta odlišné pre tých, ktorí sa prijímajú do služobného pomeru a pre tých, ktorí štátnu službu príslušníka Policajného zboru už vykonávajú, pretože od prijatia fyzickej osoby do služobného pomeru policajta až do jeho skončenia ide stále o štátnu službu, v rámci ktorej sa vykonáva verejná moc, a preto je od osôb, ktoré ju vykonávajú vyžadované počas celého trvania služobného
pomeru spĺňanie zákonom stanovených predpokladov pre jej výkon. Preto je mylná úvaha žalobcu, ktorou odôvodnil tvrdenú nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia a ktorej podstatou bola požiadavka na zohľadnenie zahladenia odsúdenia žalobcu, pretože policajt, ktorý bol počas trvania služobného pomeru odsúdený pre úmyselný trestný čin, ako tomu bolo aj v prípade žalobcu, stratil zákonom určený predpoklad bezúhonnosti na výkon štátnej služby príslušníka PZ, v dôsledku čoho je trvanie jeho služobného pomeru vylúčené. To znamená, že žalovaný a prvostupňový orgán verejnej správy na zistený skutkový stav veci, a to existenciu právoplatného odsúdenia žalobcu, správne aplikovali § 192 ods. 1 písm. f) zákona č. 73/1998 Z.z., a s ním v súlade správne rozhodli o prepustení žalobcu zo služobného pomeru. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že zo žalobcom tvrdených dôvodov správny súd nezákonnosť rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím pre nesprávne právne posúdenie veci nezistil, a preto bola táto žalobná námietka nedôvodná. 31. Námietka porušenia práva žalobcu na spravodlivý proces, založená na tvrdení, že bol potrestaný dvakrát za tú istú vec nebola dôvodná, pretože nemala oporu v zistenom skutkovom stave veci, ani v platnej právnej úprave. Správny súd poukazuje na svoju argumentáciu uvedenú v bode 30/ tohto rozsudku a zdôrazňuje, že rozhodovanie o prepustení žalobcu zo služobného pomeru je v zmysle zákona č. 73/1998 Z.z. rozhodovaním vo veci služobného pomeru žalobcu ako príslušníka PZ v štátnej službe, teda skúmaním trvania podmienok/predpokladov žalobcu pre ďalší výkon štátnej služby policajta. Skutkovým zistením orgánov verejnej správy v preskúmavanej veci, že žalobca stratil svoju zákonom vyžadovanú bezúhonnosť, pretože bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, došlo k prehodnoteniu jeho osobných predpokladov pre výkon štátnej služby príslušníka PZ, a nie k jeho opätovnému potrestaniu za skutok, pre ktorý bol právoplatne odsúdený. Inak povedané, trestnú zodpovednosť žalobcu za konanie, ktorým naplnil skutkovú podstatu úmyselného 2 4 S / 5 1 / 2 0 2 0 - 11 -
trestného činu nemožno stotožňovať so skúmaním trvania jeho osobných a zákonom vyžadovaných predpokladov pre výkon štátnej služby príslušníka PZ, pretože v trestnom konaní a v konaní o prepustení žalobcu zo služobného pomeru boli zisťované a vyhodnotené rozdielne skutočnosti. V trestnom konaní bolo pre rozhodnutie podstatné preukázané konanie žalobcu, ktorým naplnil skutkovú podstatu úmyselného trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa a v preskúmavanom administratívnom konaní išlo o stratu zákonom vyžadovaných predpokladov pre výkon štátnej služby príslušníka PZ, a to bezúhonnosti žalobcu v dôsledku jeho právoplatného odsúdenia pre úmyselný trestný čin. To znamená, že prepustením zo služobného pomeru nebol žalobca potrestaný za protiprávne konanie, a preto ním nemohla byť porušená zásada ne bis in idem, ako sa žalobca mylne domnieva. Prepustenie zo služobného pomeru príslušníka PZ nie je disciplinárnym opatrením, ale rozhodnutím vo veci jeho služobného pomeru. Preto nebolo možné na základe takto formulovanej námietky dospieť k záveru o nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia, a preto ju správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. 32. Pokiaľ žalobca až v replike namietal tvrdenie prvostupňového orgánu verejnej správy o čase nadobudnutia jeho vedomosti o dôvode prepustenia žalobcu zo služobného pomeru s tým, že podľa žalobcu o ňom vedel už v roku 2017, správny súd na toto tvrdenie žalobcu neprihliadal, pretože túto skutočnosť žalobca nenamietal v podanej správnej žalobe a ani do konca lehoty na jej podanie. Išlo teda o argumentáciu, ktorá bola uplatnená po zákonom stanovenej lehote v zmysle § 182 ods. 1 písm. e) v spojení s § 134 ods. 1 SSP. Len na okraj správny súd uvádza, že pre rozhodnutie v administratívnom konaní nebola podstatná vedomosť o protiprávnom konaní žalobcu, ale existencia právoplatného rozsudku odsudzujúceho žalobcu za úmyselný trestný čin. 33. Po preskúmaní veci dospel správny súd k záveru, že rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového orgánu verejnej správy bolo z pohľadu žalobcom uplatnených žalobných dôvodov v súlade so zákonom, pretože žalobné námietky neodôvodňovali zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, a preto žalobu podľa § 190 SSP v celom rozsahu zamietol. Žalovaný aj prvostupňový orgán verejnej správy prijali v preskúmavaných rozhodnutiach správny právny záver, že právoplatným odsúdením žalobcu pre úmyselný trestný čin boli splnené podmienky stanovené v § 192 ods. 1 písm. f) zákona č. 73/1998 Z.z. pre prepustenie žalobcu zo služobného pomeru. 34. Správny súd žalobcovi nepriznal náhradu trov konania aplikujúc na svoje rozhodnutie ustanovenie § 167 ods. 1 SSP z dôvodu, že podľa tohto ustanovenia má právo na náhradu trov konania len taký žalobca, ktorý je v konaní celkom alebo sčasti úspešný. Žalobca v konaní úspešný nebol, preto mu správny súd právo na náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal správny súd pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že 2 4 S / 5 1 / 2 0 2 0 - 12 -
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.