Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_3Co-296-2018.pdf
PDF · 79.01 KB
Case nature
Subarea
3Co/296/2018
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov Mgr. Patricie Skotnickej a JUDr. Alexandry Hanusovej v spore žalobcu: Ing. R. F., F. X, F., proti žalovaným: 1. Mgr. Š. V., 2. Mgr. Ľ. Q., 3. JUDr. H. F., 4. Ing. arch. K. C., o odškodnenie za ujmu na zdraví, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 25.07.2018, č.k. 25C/73/2017-16, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaným n e p r i z n á v a právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením odmietol podanie žalobcu doručené súdu dňa 18.12.2017, označené ako „Žaloba o odškodnenie za ujmu na zdraví“ a žalovaným náhradu trov konania nepriznal.
2. V odôvodnení uznesenia uviedol, že žalobca doručil konajúcemu súdu dňa 18.12.2017 žalobu, ktorou sa domáhal odškodnenia ujmy na zdraví v sume 3.000 eur mesačne spolu s príslušenstvom od 02.12.2014 od každého zo žalovaných. Vzhľadom na to, že jeho podanie neobsahovalo zákonom stanovené náležitosti, súd prvej inštancie ho uznesením zo dňa 27.02.2018, č.k. 25C/73/2017-6, vyzval, aby v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia doplnil podanie podľa § 127 a § 129 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) tak, aby obsahovalo riadne označenie žalovaných, aby v ňom jasne, stručne a zrozumiteľne uviedol rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce žalobný návrh, jeho vznik a rozsah, ako aj žalobný petit tak, aby mohol súd vo veci rozhodnúť, všetko bez použitia hanlivých a expresívnych výrazov. Konajúci súd v predmetnom uznesení zároveň vyzval žalobcu, aby opísal rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera svoje nároky, a to aj s uvedením odkazov na konkrétny právny predpis, so súčasným doplnením listinných dôkazov preukazujúcich tvrdené skutočnosti. Žalobca reagoval na predmetné uznesenie konajúceho súdu podaním označeným ako „Žiadosť o zistenie údajov o žalovaných súdom“, v ktorom požiadal súd, aby sám zadovážil potrebné informácie o žalovaných, nakoľko ich z vlastnej viny nepozná.
3. Súd prvej inštancie konštatoval, že civilný proces vychádza v zmysle článku 6 C.s.p. zo zásady kontradiktórnosti civilného procesu, ktorá priorizuje procesnú aktivitu sporových strán a ukladá im povinnosti, medzi inými i povinnosť riadne označiť strany sporu, keď za náležité vymedzenie okruhu strán a ich dostatočné označenie nesie procesnú zodpovednosť žalobca. Túto povinnosť nemožno prenášať na súd, nakoľko súd ako štátny orgán môže konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Civilný sporový poriadok neupravuje možnosť súdu poskytovať stranám sporu súčinnosť za účelom zistenia identifikačných údajov osôb, proti ktorým má žaloba smerovať, nakoľko povinnosť zabezpečiť si údaje o osobe, proti ktorej žaloba smeruje, má žalobca, a to ešte pred uplatnením nároku na súde. S poukazom na požiadavku žalobcu o zistenie údajov o žalovaných súdom mal konajúci súd za to, že žalobca sa snažil túto povinnosť preniesť na súd; pritom
presné označenie strán v spore, a to v prípade fyzických osôb menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom, patrí k požiadavkám individualizácie žaloby, nakoľko strana sporu musí byť označená tak, aby ju nebolo možné zameniť s inou osobou a aby s ňou mohol súd ďalej konať. Pokiaľ v podaní vo veci samej (žalobe) tieto údaje chýbali, konajúci súd bol povinný postarať sa o ich odstránenie, a to postupom podľa § 129 ods.1 a 2 C.s.p., t.j. uznesením vyzvať žalobcu na doplnenie alebo opravu podania v lehote určenej súdom. Vzhľadom na to, že žalobca napriek výzve formou uznesenia zo dňa 27.02.2018, č.k. 25C/73/2017-6, neodstránil nedostatok spočívajúci v nezrozumiteľnosti podanej žaloby, pričom išlo o taký nedostatok, pre ktorý konajúci súd nemohol v konaní pokračovať, jeho podanie s poukazom na ustanovenia § 127 ods. 1, 2 a § 129 ods. 1, 2, 3 C.s.p. odmietol.
4. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 256 ods. 1 C.s.p. Mal za to, že zastavenie konania (zrejme mal na mysli odmietnutie podania - pozn. odvolacieho súdu) zavinil žalobca, a preto by mali žalovaní voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Keďže žaloba nebola žalovaným doručená, žiadne trovy im nevznikli, a preto prihliadajúc na zásadu hospodárnosti konania im náhradu trov konania nepriznal.
5. Proti predmetnému uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca a žiadal, aby ho odvolací súd zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. g) a h) C.s.p. Dôvodil, že žalobu spracoval podľa najlepšieho vedomia a svedomia a v dobrej viere, pričom údaje o žalovaných, na ktorých doplnenie ho súd prvej inštancie vyzval, nie z vlastnej viny nepozná. Konajúci súd počnúc od 04.04.2018 vedel, kde žalovaní pracujú, resp. pracovali a mal k dispozícii i informácie podľa § 12 ods. 2 zákona č. 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky.
6. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
7. Podľa § 127 ods. 1 C.s.p. ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.
8. Podľa § 129 ods. 1 C.s.p. ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.
9. Podľa § 129 ods. 2 C.s.p. v uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť.
10. Podľa § 129 ods. 3 C.s.p. ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.
11. Podanie má vady, ak nemá zákonom stanovené náležitosti. Za vadu podania sa považuje predovšetkým absencia niektorej náležitosti stanovenej zákonom pre podanie vo veci samej v zmysle § 127 ods. 1 C.s.p. Vadou podania je však aj nezrozumiteľnosť alebo neurčitosť podania. Nezrozumiteľné podanie je podanie obsahujúce nedokončené vety, vzájomne si odporujúce tvrdenia, prípadne argumenty nesúvisiace s vecou a podobne. Neurčitým podaním je také, ktoré vzbudzuje pochybnosti o individualizácii veci alebo identifikácii strán sporu, ktoré, pokiaľ ide o fyzické osoby musia byť označené menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom (§ 133 ods. 1 C.s.p.). V prípade, ak sa v podaní vo veci samej vyskytnú vady, súd je povinný ex offo vyzvať podávateľa k odstráneniu vád podania, a to formou uznesenia, v ktorom súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a taktiež to, ako ho treba doplniť alebo opraviť (§ 129 ods. 2 C.s.p.). Uznesenie musí obsahovať primeranú lehotu na odstránenie vady, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. Pokiaľ podávateľ v stanovenej lehote podanie neopraví alebo nedoplní, je potrebné skúmať, či je alebo nie je možné pre uvedený nedostatok v konaní pokračovať. Ak ide o taký nedostatok, pre ktorý nie je možné v konaní pokračovať a podanie vo veci samej nie je, ani napriek výzve súdu opravené alebo doplnené v stanovenej lehote, súd podanie odmietne.
12. Odvolací súd z obsahu súdneho spisu zistil, že žalobca označil žalovaných v 1. až v 4. rade len ich menom a priezviskom (každého osobitne), pričom neuviedol adresu ich trvalého pobytu alebo pobytu, ani ďalšie identifikačné údaje umožňujúce ich individualizáciu (dátum narodenia, príp. rodné číslo).
13. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 27.02.2018, č.k. 25C/73/2017-6, vyzval žalobcu na odstránenie vád podania vo veci samej, pričom jednou z podstatných vád bolo to, že neuviedol presné označenie osôb vystupujúcich na strane žalovaných, tak, aby ich nebolo možné zameniť s inou osobou a aby mohol s nimi ďalej konať. Poukázal pritom, že riadne označenie strán sporu je nevyhnutnou náležitosťou každej žaloby. Taktiež súd prvej inštancie žiadal, aby žalobca doplnil podanie o opis rozhodujúcich skutočností odôvodňujúci vznik a rozsah uplatňovaného nároku, na základe ktorých má súd následne vo veci rozhodnúť, nakoľko ním uvedené skutočnosti považoval za nezrozumiteľné a zmätočné a aby uviedol i určitý, zrozumiteľný a vykonateľný petit.
14. V podaní označenom ako „žiadosť o zistenie údajov o žalovaných súdom“ zo dňa 04.04.2018 žalobca uviedol, že ešte pred podaním žaloby požiadal Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a aj žalovaných o poskytnutie potrebných údajov na podanie žaloby, čo títo odmietli urobiť; nie vlastnou vinou preto nemohol podanie v požadovanom rozsahu doplniť. Vzhľadom na to, že žalobca nepoznal identifikačné údaje žalovaných, dožadoval sa, aby tieto údaje o žalovaných zistil konajúci súd sám, nakoľko v zmysle § 12 ods. 2 zákona č. 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky má prístup do registra obyvateľov Slovenskej republiky. Následne uzavrel, že po vybavení jeho žiadosti doplní podanie v intenciách uznesenia zo dňa 27.02.2018, č.k. 25C/73/2017-6.
15. Žalobca súdom prvej inštancie vytýkané vady podania zo dňa 18.12.2017 neodstránil, pričom z jeho podania naďalej nie je zrejmé, kto vystupuje na strane žalovaných, nakoľko fyzické osoby označené žalobcom (len menom a priezviskom) nie sú dostatočne identifikované tak, aby ich nebolo možné zameniť s inou osobou, pričom nie je ani zrejmé, na akú adresu trvalého pobytu alebo pobytu by im mal súd doručovať podanie žalobcu vo veci samej. Jasné a presné označenie sporových strán (tu žalovaných) je pritom podstatnou a obligatórnou náležitosťou žaloby a zaťažuje v konaní žalobcu. Súd prvej inštancie správne poznamenal, že túto povinnosť nemožno prenášať na súd, nakoľko taká povinnosť súdu nevyplýva zo žiadnych ustanovení zákona a bola by porušením zásady rovnosti strán sporu.
16. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď vyzval žalobcu uznesením zo dňa 27.02.2018, č.k. 25C/73/2017-6, na doplnenie podania vo veci samej
- žaloby zo dňa 18.12.2017, s uvedením, ako treba podanie doplniť a na tento úkon mu poskytol lehotu 15 dní, v súlade s ustanovením § 129 ods. 1 C.s.p., pričom žalobcu poučil, že ak v súdom určenej lehote nedoplní alebo neopravní svoje podanie, toto podanie odmietne; odvolací súd považuje výzvu konajúceho súdu za dostatočne určitú na to, aby žalobca mal možnosť svoje podanie doplniť v súlade s jej obsahom. Vzhľadom na to, že žalobca svoje podanie v zmysle predmetnej výzvy v stanovenej lehote nedoplnil, čím toto zostalo neurčité v označení osôb vystupujúcich na strane žalovaných, ide o takú vadu, pre ktorú v konaní nebolo možné pokračovať. Súd prvej inštancie preto podanie žalobcu dôvodne v súlade s ustanovením § 129 ods. 3 C.s.p. odmietol a jeho procesnému postupu nemožno nič vytknúť.
17. So zreteľom na to, že žalobca v podanom odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by preukázal nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, t.j. také, ktoré by svojou relevanciou boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 potvrdil.
18. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovaným, ktorí mali vo veci úspech, nepriznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko žalovaným preukázateľne žiadne trovy v konaní nevznikli.
19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).