Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_24Sa-17-2021.pdf
PDF · 127.88 KB
Case nature
Area
Subarea
24Sa/17/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v konaní pred sudkyňou JUDr. Drahomírou Mikulajovou v právnej veci žalobcu: P.. M. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom V.. E. XXXX/X, XXX XX C. C., proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04.06.2021, o invalidný dôchodok, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Žalobca žiadosťou spísanou v Sociálnej poisťovni, pobočka Banská Bystrica dňa 25.08.2020 požiadal o priznanie invalidného dôchodku, podľa žiadosti od 08.11.2019 ako dátumu vzniku nároku. Štandardnou prílohou k žiadosti, okrem príloh vyplývajúcich z textu tlačiva žiadosti o dôchodok, bola aj Lekárska správa - posudok. Prvostupňové administratívne rozhodnutie 2. Sociálna poisťovňa, ústredie, ako prvostupňový orgán verejnej správy rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X. zo dňa 24.10.2020 žiadosť žalobcu zamietla, čo odôvodnila tým, že žalobca nesplnil jednu z podmienok na vznik nároku na invalidný dôchodok v zmysle § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z." alebo „Zákon o sociálnom poistení“), a to podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia podľa § 72 zákona č. 461/2003 Z. z. Za invalidného bol uznaný z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica, a výsledok jeho posúdenia je uvedený v Lekárskej správe - v odbornom posudku o invalidite zo dňa 25.08.2020, ktorý je prílohou prvostupňového rozhodnutia. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu 45% bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená od 08.11.2019. Prvostupňový orgán v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 28 rokov do 34 rokov je najmenej päť rokov a zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity. Žalobca pred vznikom invalidity, t. j. pred 08.11.2019, nezískal žiadny deň obdobia dôchodkového poistenia, preto nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. 3. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal určený dátum vzniku invalidity. Uvádzal, že pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemôže vykonávať žiadnu zárobkovú činnosť, pričom jeho ochorenie sa rokmi zhoršuje. Prejavil ochotu doplatiť poistné za dôchodkové poistenie a požiadal o vyčíslenie sumy poistného na dôchodkové poistenie. Žiadal, aby bol určený
správny dátum vzniku invalidity a navrhol, aby odvolací orgán zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že mu invalidný dôchodok bude priznaný. 4. Na základe podaného odvolania zdravotný stav žalobcu opätovne posúdil posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Banská Bystrica dňa 18.12.2020. Zmenil svoj predchádzajúci odborný posudok tak, že stanovil dátum vzniku invalidity na 28.08.2018. Keďže odvolaniu nevyhovel v plnom rozsahu, predložil spisový materiál posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici, ktorý posúdil zdravotný stav žalobcu v jeho neprítomnosti dňa 03.02.2021 a určil dátum vzniku invalidity od 09.08.2019. Druhostupňové administratívne rozhodnutie 5. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ako odvolací orgán, rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X. zo dňa 04.06.2021, na základe odvolania žalobcu prvostupňové rozhodnutie zmenil tak, že, žalobcovi sa priznáva invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1, § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. od 09.08.2019 v sume XXX,XX EUR mesačne. Ďalej rozhodol, že podľa § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. sa invalidný dôchodok zvyšuje od 01.01.2020 na sumu XXX,XX EUR mesačne a od 01.01.2021 na sumu XXX,XX EUR mesačne. 6. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že zdravotný stav žalobcu bol v rámci odvolacieho konania posúdený dňa 03.02.2021 v neprítomnosti žalobcu v súlade s opatreniami prijatými v súvislosti s Covid-19, so zákonom č. 66/2020 Z. z. 7. Podľa záveru posudkového lekára žalobca po ukončení vysokej školy nepracoval a ani nepracuje, pričom je v liečbe S. od októbra 2017 pre K. poruchu osobnosti a zmiešanú W.-M. poruchu. K zhoršeniu stavu došlo v júli 2019, čo si vyžiadalo druhú hospitalizáciu na S. klinike pre M. stavu. S. pri vyšetrení potvrdil známky chronifikácie S. stavu, ktorý presahuje hranice osobnosti v zmysle prebiehajúceho, dlhodobejšieho procesuálneho S. ochorenia z okruhu schizofrénie, s odcudzenosťou v prežívaní, izoláciou emotivity, so známkami vzťahovačnosti, s problematickým orientovaním sa v realite. S. počas tejto hospitalizácie stav diagnosticky zhodnotil ako reziduálnu schizofréniu s prítomnosťou postpsychotickej deteriorácie a chronifikácie. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri schizofrénii - stredne ťažkej forme je 45 %. Dátum vzniku invalidity posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici stanovil od 09.08.2019, t. j. prepustením z hospitalizácie na S. klinike, kde je ochorenie definitívne diagnosticky doriešené ako reziduálna schizofrénia so známkami chronifikácie stavu. Skorší dátum vzniku invalidity nie je možné určiť, nakoľko až počas tejto hospitalizácie bolo ochorenie diagnosticky doriešené ako chronické, s postprocesuálnymi zmenami osobnosti - reziduálna schizofrénia. Iné posudkovo závažné ochorenie, ktoré by podmieňovalo zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je predloženými odbornými lekárskymi nálezmi dokumentované. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici určil: iná K., zaradené podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. do kapitoly V - duševné choroby a poruchy správania, položky 2- K., poruchy K. a poruchy s C., písmena a) - stredne ťažké formy s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45 % z percentuálneho rozpätia od 35 % do 45 %. 8. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vzhľadom na záver posudkovej činnosti v odvolacom konaní, je žalobca od 09.08.2019 invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Žalobca podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok splnil dodatočne, a to doplatením poistného na dôchodkové poistenie dňa 19.05.2021, a to za obdobie od 01.01.2007 do 31.12.2011. Poukázal na § 142 ods. 3 písm. d) Zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého poistné na dôchodkové poistenie sa môže zaplatiť aj dodatočne za obdobie, počas ktorého sa fyzická osoba sústavne pripravovala na povolanie štúdiom na strednej škole alebo na vysokej škole po dovŕšení 16 rokov veku. Pred vznikom invalidity, pred 09.08.2019, žalobca získal 5 rokov a 1 deň (1826 dní) obdobia dôchodkového poistenia, čím splnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok v zmysle § 72 ods. 1 písm. d) Zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 28 rokov do 34 rokov je najmenej päť rokov a zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity. Keďže žalobca splnil aj podmienku podľa § 72 ods. 1 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z., bol znovu posúdený nárok žalobcu na invalidný dôchodok a určená jeho suma podľa § 73 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. Konštatoval, že ku dňu vzniku invalidity žalobca splnil aj ostatné podmienky nároku na invalidný dôchodok, čím mu vznikol nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. od 09.08.2019. V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia podrobne uviedol postup pri výpočte sumy invalidného dôchodku podľa § 73 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. a odôvodnil
valorizovanie zistenej sumy v zmysle § 82 a § 293dx zákona 461/2003 Z. z. Konštatoval, že prílohou rozhodnutia je odborný posudok o invalidite zo dňa 03.02.2021 a osobný list dôchodkového poistenia. Poučil žalobcu o povinnosti v zmysle § 227 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobcu 9. Žalobca v žalobe poukázal na nesprávne určenie dátumu vzniku invalidity prvostupňovým orgánom dňa 08.11.2019, v dôsledku čoho podal odvolanie. Mal za to, že jeho S. ochorenie bolo diagnostikované v roku 2017, v ktorom roku dosiahol vek 26 rokov (pozn. súdu v roku 2017 dosiahol vek XX rokov), hoci problémy mal dávno pred tým, ako je to uvedené v správe zo dňa 17.10.2017. Na toto vyšetrenie sa odhodlal ísť reagujúc na neustále naliehanie rodičov. Ochotný bol zaplatiť doplatok za dva roky poistenia (pri posudzovaní osoby ako 26 ročnej podľa § 72 ods. 1 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z.), tak, aby mu vznikol nárok na priznanie invalidného dôchodku a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie by nebolo zamietavé. Navrhol preto v odvolaní, aby bol určený správny dátum vzniku jeho invalidity a aby prvostupňové rozhodnutie bolo zmenené. Listom zo dňa 30.11.2020 požiadal Sociálnu poisťovňu o vyčíslenie doplatku poistného pri uznaní invalidného dôchodku od roku 2017, pri posudzovaní žalobcu ako XX ročnej osoby. Sociálna poisťovňa vyčíslila doplatok poistného za obdobie rokov 2007-2011 vo výške X.XXX,XX EUR, ktorú sumu žalobca zaplatil dňa 19.05.2021. Po podaní odvolania posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Banská Bystrica zmenil svoj odborný posudok, tak, že stanovil nový dátum vzniku invalidity na deň 28.08.2018. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia určil dátum vzniku invalidity od 09.08.2019, od ktorého dátumu mu bol žalovaným priznaný invalidný dôchodok. 10. Žalobca poukázal na znenie § 72 ods. 1, ods. 2 a ods. 3, § 9 ods. 1 písm. b), § 142 ods. 3 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. a namietal správnosť stanoveného dátumu vzniku invalidity, pričom tvrdil, že správne mal byť dátum vzniku invalidity stanovený na 17.10.2017, a v tomto roku dosiahol vek XX rokov. 11. Podľa žalobcu posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici určil nesprávne dátum vzniku invalidity a preto žalovaný vydal nesprávne rozhodnutie. Nestotožňuje sa ani so závermi uvedenými v odôvodnení rozhodnutia tak žalovaného, ako aj prvostupňového orgánu, pretože nenadobudol presvedčenie, že v konaní bol náležitým spôsobom zistený skutočný stav. Výsledkom rozhodovacej činnosti žalovaného a aj prvostupňového orgánu je arbitrárne rozhodnutie. 12. Žalobca tvrdil, že rozhodnutiami Sociálnej poisťovne vydanými v oboch stupňoch, ako aj jej postupom boli porušené jeho práva tým, že mu bol nesprávne určený dátum vzniku invalidity. Tvrdil, že jeho vec nebola posúdená správne ani po skutkovej, ani po právnej stránke. Navrhol správnemu súdu, aby rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušil z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c) a písm. f) SSP a vec vrátil Sociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie konanie. Vyjadrenie žalovaného 13. Žalovaný trval na zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a žalobu ako nedôvodnú navrhol zamietnuť podľa § 190 SSP. 14. K žalobnej námietke o nesprávne určenom dátume vzniku invalidity konštatoval, že určenie dátumu vzniku invalidity od 09.08.2019 je medicínsky odôvodnené a preukázané doloženou zdravotnou dokumentáciou. Uviedol podstatnú časť lekárskej správy S. Z.. A. zo dňa 17.10.2017, anamnézu získanú od matky žalobcu, skutočnosti uvádzané subjektívne, popis objektívneho nálezu S., a záver vyšetrenia, ktorým je K. S. X.. S takouto diagnózou bol žalobca S. vedený v priebehu roka 2017. V roku 2018 bol hospitalizovaný na S. klinike vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou F.D. Roosevelta pre zhoršenie S. stavu. Pri prepustení bol jeho zdravotný stav hodnotený ako K. S. X. a W.-M. S.. Až pri opakovanej hospitalizácii na S. klinike vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou F.D. Roosevelta v Banskej Bystrici v dňoch 18.07.2019 - 09.08.2019 bolo skonštatované zhoršenie jeho S. stavu, čo potvrdilo S. vyšetrenie, pri ktorom S. uviedol, že ide pravdepodobne o S. ochorenie z okruhu K., a na základe klinického pozorovania bolo aj S. ochorenie zhodnotené ako reziduálna K. s Q. M. S. - epizódou ťažkej depresie bez S. príznakov so K. S. X.. Počas ďalšej hospitalizácie na S. klinike vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou F.D. Roosevelta v Banskej Bystrici, dňoch 17.09.2020 - 06.10.2020 pre Q. X. bol jeho stav zhodnotený ako rozkolísaný stav procesuálneho ochorenia s naznačenou S. a známkami L., stav so záverom inej K.. 15. Na základe uvedeného, bol v odbornom lekárskom posudku dátum vzniku invalidity 09.08.2019 určený dátumom prepustenia z hospitalizácie na S. klinike, kedy bolo S. ochorenie definitívne diagnosticky doriešené ako reziduálna K. so známkami L. stavu. Dovtedy S. stav žalobcu nepodmieňoval invaliditu, nakoľko bol hodnotený ako K. S. X. (F60.1). U žalobcu bolo možné S. ochorenie do 09.08.2019 posudkovo hodnotiť ako K. porucha osobnosti s miernym obmedzením výkonnosti organizmu, nakoľko pri S. vyšetreniach v roku 2017 a v roku 2018 nebolo popisované rozvinuté S. ochorenie, nebola prítomná hlbšia depresívna symptomatika, a ani ťažké narušenie osobnosti so závažným obmedzením výkonnosti
organizmu s dezintegráciou. Vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nebolo možné určiť nakoľko v odborných nálezoch nie sú dokumentované príznaky prvého rádu, a nie sú tiež prítomné príznaky ani druhého rádu, uvedené konkrétne vo vyjadrení. 16. Žalovaný vo vyjadrení poukázal tiež na ustanovenie § 227 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., v zmysle ktorého je poistenec povinný preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku. Posudkový lekár sociálneho poistenia nie je povinný, ani oprávnený požadovať predloženie akejkoľvek zdravotnej dokumentácie od poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, u ktorých je poistenec dispenzarizovaný a u ktorých absolvoval alebo má absolvovať odborné vyšetrenia, nakoľko ide o zákonom chránené informácie osobného charakteru, ktoré je oprávnená sprístupniť len chránená osoba. 17. Podľa žalovaného dôvody uvádzané žalobcom v žalobe nie sú opodstatnené. Posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti. Činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu žalobcu, a to na základe objektívneho vyšetrenia jeho zdravotného stavu, ako aj z doloženej zdravotnej dokumentácie, teda z lekárskych správ a záverov odborných lekárov. Skorší dátum vzniku invalidity, od 17.10.2017, ako požadoval žalobca, nie je doloženými odbornými nálezmi objektívne preukázané. Žalovaný konštatoval, že pokiaľ by v budúcnosti došlo k zhoršeniu zdravotného stavu žalobcu, resp. získa lekárske správy potvrdzujúce jeho zhoršenie, má možnosť opätovne kedykoľvek požiadať o prehodnotenie zdravotného stavu a výšky invalidného dôchodku. Podľa žalovaného sa Sociálna poisťovňa jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnala so všetkými skutkovými a právnymi okolnosťami, ktoré boli pre rozhodnutie vo veci žalobcu podstatné a právne významné. Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom 18. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10 SSP a § 13 ods. 3 SSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej a postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového) nie len v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 a § 134 ods. 2 písm. d) SSP. Preskúmaním veci, po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu (dávkového spisu aj posudkového spisu) správny súd dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne, nezistil žiaden z dôvodov možnej nezákonnosti napadnutého rozhodnutia (§ 191 ods. 1 SSP), preto podľa § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol. 19. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 20. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 21. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP; správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 22. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP; sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 23. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv fyzických a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úloha súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda v tom, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúcemu vydaniu rozhodnutia (porovnaj závery Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo 32/2014). 24. Predmetom súdneho konania je posudzovanie zákonnosti postupu a rozhodnutí Sociálnej poisťovne v konaní o žiadosti žalobcu o priznanie invalidného dôchodku, ktorú podal dňa 25.08.2020, na základe ktorej bol žalobcovi priznaný invalidný dôchodok od 09.08.2019 v sume XXX,XX EUR mesačne určenej podľa § 73 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., vychádzajúc z miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45%. Sporným medzi účastníkmi konania je určený dátum vzniku invalidity, ktorý bol v konaní učený na deň 09.08.2019, avšak podľa žalobcu mal byť určený na deň 17.10.2017.
Relevantná právna úprava 25. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.; poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. 26. Podľa § 72 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z; počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku a) do 20 rokov je menej ako jeden rok, b) nad 20 rokov do 24 rokov je najmenej jeden rok, c) nad 24 rokov do 28 rokov je najmenej dva roky, d) nad 28 rokov do 34 rokov je najmenej päť rokov, e) nad 34 rokov do 40 rokov je najmenej osem rokov, f) nad 40 rokov do 45 rokov je najmenej 10 rokov, g) nad 45 rokov je najmenej 15 rokov. 27. Podľa § 72 ods. 2 a ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z; (2) Počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity. (3) Poistencovi, ktorý sa stal invalidný v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, a fyzickej osobe, ktorá sa stala invalidná v období, v ktorom je nezaopatrené dieťa alebo doktorand v dennej forme štúdia a nedovŕšila 26 rokov veku, sa podmienka počtu rokov dôchodkového poistenia uvedená v odseku 1 považuje za splnenú. 28. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.; poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 29. Podľa § 71 ods. 2, 3 prvá veta, 4, 5, 6, 7 a 8 zákona č. 461/2003 Z. z.; (2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. (3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. (4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe: a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. (5) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. (6) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. (7) Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. (8) Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. 30. Podľa § 73 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.; Suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70%, sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. 31. Podľa § 153 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.; (1) Lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť a) nemocenského poistenia, b) dôchodkového poistenia, c) úrazového poistenia. 32. Podľa § 153 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.; Lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie a) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť,
b) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nezaopatreného dieťaťa, choroby a stavu nezaopatreného dieťaťa, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť. 33. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.; ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada. 34. Podľa § 293eu ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 66/2020 Z. z. účinného od 04.04.2020; počas krízovej situácie sa ustanovenia § 142 ods. 6 písm. c), § 146 ods. 2 a § 153 ods. 5 časť vety za bodkočiarkou neuplatňujú. 35. Podľa § 142 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.; Poistné na dôchodkové poistenie sa môže zaplatiť aj dodatočne za obdobie, počas ktorého fyzická osoba a) mala prerušené poistenie podľa § 26, b) bola fyzickou osobou uvedenou v § 4 ods. 1 písm. d), c) bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie alebo d) sústavne sa pripravovala na povolanie štúdiom na strednej škole alebo na vysokej škole po dovŕšení 16 rokov veku. 36. Podľa § 195 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.; Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. 37. Podľa § 195 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.; Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania. 38. Podľa § 196 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.; dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. 39. Podľa § 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z.; Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. 40. Podľa § 227 ods. 3 prvá veta zákona č. 461/2003 Z .z.; Poistenec je povinný príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. 41. Podľa § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z.; Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. 42. Podľa § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.; rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 43. Podľa § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.; v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. 44. Podľa § 218 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z. z.; (1) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. (2) Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. 45. Podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. kapitola V - duševné choroby a poruchy správania, položka 2 - schizofrénia, poruchy schizotypové a poruchy s bludmi, písm. a) - stredne ťažké formy, je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozpätí 35% až 45%. 46. V konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovanej o dávkach sociálneho poistenia, v rámci ktorých sa rozhoduje aj o invalidnom dôchodku (§ 13 ods. 2 písm. b) bod 1. zákona č. 461/2003 Z. z.) je nevyhnutnou požiadavkou dôsledné objasnenie zdravotného stavu žiadateľa o dávku z hľadiska zachovania miery jeho pracovnej spôsobilosti. Dokazovanie v tomto smere sa vykonáva v zmysle § 196 a nasl. zákona č. 461/2003 Z. z., pričom jednými z dôkazov sú aj odborné posudky vydané v rámci lekárskej posudkovej činnosti dôchodkového poistenia, ktorá zahŕňa aj posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 153 ods. 3 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z.).
47. Posúdenie dlhodobosti nepriaznivého zdravotného stavu, ako aj posúdenie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, t. j. posudzovanie následkov nepriaznivého zdravotného stavu na pracovnú schopnosť poistenca, ako aj stanovenie dátumu vzniku invalidity, čo vyžaduje príslušné odborné lekárske znalosti, vo veciach sociálneho poistenia je zverené posudkovým lekárom. Podľa ustanovenia § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. lekársku posudkovú činnosť dôchodkového poistenia vykonávajú posudkoví lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, a to pobočky a ústredia. 48. Správne súdy v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver ohľadom medicínskych otázok. Posudzujú len to, či posudky, ako podklad rozhodnutia o nároku na invalidný dôchodok sú úplné, objektívne, logické a presvedčivé, a či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení (rozhodnutie NS SR sp. zn. 9Sžso/16/2014 zo dňa 28.10.1015). 49. V rámci súdneho prieskumu správny súd nezistil žiadne pochybenia v postupe posudkových lekárov, ani v konaní Sociálnej poisťovne. 50. Pokiaľ žalobca namietal, že došlo k nesprávnemu určeniu dátumu vzniku invalidity a tvrdil, že mal byť stanovený na 17.10.2017, kedy dosiahol vek XX rokov (pozn. súdu vek XX rokov dosiahol žalobca 20.06.2015) a kedy začali jeho zdravotné problémy, správny súd uvádza, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby, zostatkového pracovného potenciálu, určenia dátumu vzniku invalidity je vecou výlučne odbornou - medicínskou. Žalobcovi neprináleží určovať dátum vzniku invalidity. Na posudzovanie týchto otázok nemá potrebné odborné znalosti ani správny súd. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť poistencov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia v zmysle § 153 ods. 1 písm. b) v spojení s § 153 ods. 3 zákona 461/2003 Z. z. s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia. Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok, vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky zásadné skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej
- medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť. 51. Posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 03.02.2021 vyššie uvedené kritéria spĺňa. V posudku sú závery náležite odôvodnené, vrátane stanovenia dátumu vzniku invalidity. Posudkový lekár výslovne v posudku uviedol, že dátum vzniku invalidity bol stanovený od 09.08.2019 - prepustením z hospitalizácie na psychiatrickej klinike, kde je ochorenie definitívne diagnosticky doriešené ako reziduálna schizofrénia so známkami chronifikácie stavu. Uviedol, že skorší dátum vzniku invalidity nie je možné určiť, nakoľko až počas tejto hospitalizácie bolo ochorenie diagnosticky doriešené ako chronické, s S. zmenami osobnosti - reziduálna K.. Išlo o druhú hospitalizáciu na S. klinike. Z odborného lekárskeho posudku vyplýva, že posudkový lekár mal k dispozícii o. i. prepúšťaciu správu z prvej hospitalizácie žalobcu na S. v dňoch 07.08.2018 - 28.08.2018, z druhej hospitalizácie na S. klinike vo FNsP F.D. Roosevelta Banská Bystrica v dňoch 18.07.2019 - 09.08.2019. Podľa záveru z tejto prepúšťacej správy bola diagnostikovaná Q. K., Q. M. porucha terajšia ťažká epizóda bez S. príznakov, schizoidná porucha osobnosti. Posudkový lekár ako rozhodujúce zdravotné postihnutie určil: M. choroby a poruchy K.. K., poruchy K. a poruchy s C. - stredne ťažké formy (kapitola V, položka 2, písm. a) s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %. 52. Nie je relevantné vyjadrenie žalobcu, kedy začali u neho zdravotné problémy, ale to k akému dátumu boli objektivizované také ochorenia, s ktorými sa spája invalidita, t. j. pri ktorých je stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40 %. 53. Žalobca síce tvrdí, že lekárskymi správami preukázal, že jeho S. ochorenie bolo diagnostikované už v roku 2017, avšak z uvedeného ešte nevyplýva, že bol už vtedy invalidný. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie komplexne posúdil zdravotný stav žalobcu, jeho psychické ochorenie a konštatoval, že žalobca bol v liečbe S. od októbra 2017 pre K. poruchu osobnosti a zmiešanú W.-M. poruchu. Dátum vzniku invalidity bol určený dátumom prepustenia z hospitalizácie na S. klinike, kedy bolo S. ochorenie definitívne diagnosticky doriešené ako Q. K. so známkami L. stavu, pretože dovtedy S. stav žalobcu ešte nepodmieňoval invaliditu, keďže bol
hodnotený ako K. porucha X. (F60.1). Určenie dátumu vzniku invalidity od 09.08.2019 je medicínsky odôvodnené a preukázané doloženou zdravotnou dokumentáciou, posúdenou posudkovým lekárom, ktorý sa vysporiadal s povahou duševného ochorenia žalobcu, jeho priebehom, intenzitou, zhoršením a ustálil predmetný dátum vzniku invalidity, ktorý nebol žalobcom žiadnym relevantným dôkazom vyvrátený, resp. vážne spochybnený. 54. Správny súd nezistil žiadne pochybenie pri zisťovaní skutkového stavu veci, na základe ktorého Sociálna poisťovňa rozhodla aplikujúc vyššie citované ustanovenia Zákona o sociálnom poistení, keď došlo k správnemu právnemu posúdeniu veci. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodol v súlade s § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., ak zmenil prvostupňové rozhodnutie, keďže existovali dôvody pre jeho zmenu v dôsledku preukázania doplatenia poistného po vydaní prvostupňového rozhodnutia a teda dodatočného splnenia podmienky doby poistenia, pričom doba poistenia zodpovedá dátumu vzniku invalidity. Žalobca v konaní pred správnym súdom nepredložil žiadny dôkaz, ktorým by záver žalovaného, resp. posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie o určení dátumu vzniku invalidity vyvrátil, resp. vážne spochybnil. Žalobca neuviedol nič nové, čím by sa posudkový lekár nebol zaoberal. Neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudku, ktorý bol podkladom žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného. Od dátumu vzniku invalidity 09.08.2019 závisí doba potrebného poistenia v zmysle § 72 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení pre vznik nároku na invalidný dôchodok (§ 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.). Keďže žalobca sa stal invalidný vo veku viac ako XX ročný (XX-ročný), potrebný počet rokov dôchodkového poistenia je päť rokov (§ 72 ods. 1 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z.). Žalovaný mal preukázané splnenie zákonných podmienok pre priznanie invalidného dôchodku, ktorý bol preto žalobcovi priznaný od dátumu vzniku invalidity v sume zodpovedajúcej postupu pri jeho výpočte podľa § 73 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. Nakoľko žalovaný vydal rozhodnutie 04.06.2021, správne navýšil sumu vypočítaného invalidného dôchodku XXX,XX EUR podľa § 82 § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. od 09.08.2019 na sumu XXX,XX EUR, od 1. 1. 2020 na sumu XXX,XX EUR a od 1. 1. 2021 na sumu XXX,XX EUR mesačne. 55. Správny súd poznamenáva, že v zmysle § 135 ods. 1 SSP je pre súd rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy napadnutého žalobou. Ak by v budúcnosti došlo k preukázanému zhoršeniu zdravotného stavu žalobcu, ktoré by odôvodňovalo určenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť alebo by bolo dôvodom pre zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia s vyššou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, žalobca môže požiadať o opätovné posúdenie invalidity a zvýšenie sumy invalidného dôchodku. Valorizácia invalidného dôchodku od 01.01.2022 bude, resp. už bola žalobcovi priznaná samostatným rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie. 56. Z uvedených dôvodov správny súd považuje napadnuté rozhodnutie žalovaného generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne a jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie, ako aj postup Sociálnej poisťovne, ktorý im predchádzal za správne, súladné s príslušnými právnymi predpismi, preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 57. Žalobcovi, ktorý v konaní bol neúspešný, správny súd náhradu trov konania nepriznal, aplikujúc ustanovenie § 167 ods. 1 SSP a contrario.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).