Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Cob-134-2017.pdf
PDF · 106.41 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/134/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: ROTAPRINT, spol. s r.o. Košice, so sídlom Pekinská 6, Košice, IČO: 36 188 794, proti žalovanému: JJT 3, s.r.o. (pôvodne pod obchodným názvom Super X, s.r.o.), so sídlom Obchodná 39, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 45 928 908, o zaplatenie 1.215,32 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 38Cb/213/2015-50 zo dňa 16.5.2017 takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.
II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.215,32 eur istiny, 40,00 eur titulom paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky (výrok I.); žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania nasledovne: vo výške 9,25% ročne zo sumy 278,83 eur od 18.12.2013 do 3.2.2015, vo výške 9,25% ročne zo sumy 200,00 eur od 4.2.2015 do 19.2.2015, vo výške 9,25% ročne zo sumy 150,00 eur od 20.2.2015 do 10.3.2015, vo výške 9,25% ročne zo sumy 100,00 eur od 11.3.2015 do zaplatenia, vo výške 9,25% ročne zo sumy 278,83 eur od 21.3.2014 do zaplatenia, vo výške 9,25% ročne zo sumy 278,83 eur od 4.6.2014 do zaplatenia, vo výške 9,15% ročne zo sumy 278,83 eur od 9.8.2014 do zaplatenia a vo výške 9,05% ročne zo sumy 278,83 eur od 16.10.2014 do zaplatenia (výrok II.); žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu (výrok III.) a povinnosti uložené týmto rozsudkom uložil žalovanému splniť v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku (výrok IV.).
2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o peňažnom nároku žalobcu vo výške 1.215,32 eur s príslušenstvom špecifikovaným za obdobie a vo výške uvedenej vo výroku napadnutého rozsudku, ktorý si uplatnil žalobca proti žalovanému žalobou na príslušnom súde dňa 25.9.2015, a to titulom nároku na zaplatenie odmeny za vyhotovenie diela (výroba tlačív zdravotných záznamov) podľa objednávok žalovaného, keď konštatoval dôvodnosť žalobou uplatneného nároku, pretože žalovaný doposiaľ odmenu za vykonané dielo v zmysle žalobcom vystavených faktúr neuhradil. Zároveň vyhovel aj nároku žalobcu na zaplatenie paušálnych nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 eur, ktorý si uplatnil v súlade s platnou právnou úpravou.
3. Rozhodnutie odôvodnil súd prvej inštancie tým, že vykonaným dokazovaním (oboznámením žalobného návrhu, objednávok žalovaného, faktúr žalobcu, výpovede svedkov L. V. a L. V.), mal za preukázané, že žalobca po dohode so žalovaným na základe jeho objednávky zo dňa 25.11.2013 vykonal pre žalovaného dielo v hodnote 278,83 eur spočívajúce vo vyhotovení 4.000 ks tlačív zdravotných záznamov. Na uhradenie odmeny za vykonanie tohto diela vyzval žalobca žalovaného faktúrou č. 130101700, v ktorej žalobca určil deň splatnosti na 17.12.2013 a z ktorej žalovaný doposiaľ uhradil dňa 4.2.2015 čiastku 78,83 eur, dňa 20.2.2015 čiastku 50,00 eur a dňa 11.3.2015 čiastku vo výške 50,00 eur. Žalobca opakovane po dohode so žalovaným na základe jeho objednávky zo dňa 24.2.2014 - „objednávame si tlač zdravotných záznamov, také isté ako sme si objednali 25.11.2013, počet 4000 ks“, po dohode so žalovaným na základe jeho objednávky zo dňa 12.5.2014 - „objednávame si tlač zdravotných záznamov, také isté ako sme si objednali 24.2.2014 , počet 4000 ks“, po dohode so žalovaným na základe jeho objednávky zo dňa 14.7.2014 - „objednávame si tlač zdravotných záznamov, také isté ako sme si objednali 12.5.2014 , počet 4000 ks“ a po dohode so žalovaným na základe jeho objednávky zo dňa 24.9.2014 - „objednávame si tlač zdravotných záznamov, také isté ako sme si objednali 14.7.2014 , počet 4000 ks“ vykonal pre žalovaného na základe vyššie uvedených objednávok dielo v hodnote po 278,83 eur spočívajúce vo vyhotovení 4000 ks tlačív zdravotných záznamov z každej objednávky a na uhradenie odmeny za vykonanie diela vyzval žalobca žalovaného faktúrou č. 140100311 (objednávka z 24.2.2014), v ktorej žalobca určil deň splatnosti na 20.3.2014, faktúrou č. 140100717 (objednávka z 12.5.2014), v ktorej žalobca určil deň splatnosti na 3.6.2014, faktúrou č. 140101040 (objednávka zo 14.7.2014), v ktorej žalobca určil deň splatnosti na 8.8.2014 a faktúrou č. 140101365 (objednávka z 24.9.2014), v ktorej žalobca určil deň splatnosti na 15.10.2014, pričom z vyššie uvedených faktúr ( v celkovej sume 1.394,15 eur) žalovaný doposiaľ odmenu za vykonanie diela žalobcovi neuhradil v sume 1.215,32 eur. Súd prvej inštancie z listu žalovaného adresovaného zástupkyni žalobcu p. E. mal za preukázané, že žalovaný oznámil žalobcovi, a to vzhľadom na ich dlhodobú spoluprácu, ako aj skutočnosť, že svoje záväzky platil, svoje nemilé prekvapenie, že žalobca vymáha svoje pohľadávky prostredníctvom vymáhačskej spoločnosti aj keď zároveň uviedol, že sa v posledných dvoch rokoch dostal do finančných ťažkostí a že samozrejme žalobca má nárok na svoje peniaze, avšak necelé dva roky sa o peniaze vôbec nestaral a teraz ich nekompromisne vymáha. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalovaný navrhol žalobu ako neoprávnenú zamietnuť, čo odôvodnil tvrdením, že žalobca neplnil podľa každej objednávky tovaru ale následne si aj duplicitne fakturoval podľa objednávok a nie podľa množstva skutočne dodaného tovaru a zároveň namietal, že čiastočnou úhradou faktúry žalobcu č. 130101700 nemohol uznať aj záväzky vyplývajúce z ostatných faktúr žalobcu. V priebehu konania žalovaný potvrdil, že vzťah so žalobcom je dlhodobého charakteru a zároveň popísal vzájomnú spoluprácu od roku 2007, keď uviedol, že u žalobcu to fungovalo v podstate ako v samoobsluhe, pretože tlačivá, ktoré pre nich žalobca vyhotovil, preberal sám v priestoroch žalobcu, ktoré naložil na ich vozík a odniesol. Za celý čas spolupráce sa s nejakým pracovníkom žalobcu stretol cca trikrát. Uviedol tiež, že faktúry žalobcu, ktorých sa uhradenia domáha, boli v jeho účtovníctve riadne zaúčtované a uplatnili si i vrátenie DPH a skutočnosťou, či vôbec došlo k dodávke, sa začal zaoberať, až keď bola podaná žaloba.
4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 536, § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka a pokiaľ ide o faktúru žalobcu č. 130101700 podľa § 407 ods. 3, podľa § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, § 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, § 369c ods. 1, 2 Obchodného zákonníka a uzavrel, že na základe vykonaného dokazovania bolo nesporne preukázané, že žalobcovi podľa § 536 a § 548 Obchodného zákonníka vznikol voči žalovanému nárok na uhradenie odmeny za vykonanie diela (diel) a to v celkovej sume 1.394,15 eur, ktorú žalovaný doposiaľ vôbec neuhradil v sume 1.215,32 eur. Vychádzajúc aj zo znenia ust. § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, odmena mala byť uhradená vykonaním diela, k čomu došlo pred vyhotovením príslušných faktúr žalobcu, resp. podľa výziev žalobcu na zaplatenie pohľadávok (lehota splatnosti faktúr). Pokiaľ ide o obranu žalovaného, súd túto považoval za účelovú a neúspešnú, pretože obsah svedeckých výpovedí a predložených listinných dôkazov (faktúr a objednávok) viedli súd k záveru, že ku dodávke vyúčtovaných výrobkov skutočne došlo. Pri tomto závere súd prvej inštancie zobral predovšetkým do úvahy výpoveď svedka L. V., ktorý s určitosťou uviedol, že žalobcom vyúčtované tlačivá boli žalovanému skutočne dodané. Rovnako súd prvej inštancie vzal do úvahy aj obsah objednávok žalovaného, ktorý sa odvoláva predovšetkým na svoje predchádzajúce objednávky bez akejkoľvek zmienky o tom, že by nedošlo k naplneniu predchádzajúcej objednávky (ods. 3 až 7 odôvodnenia rozsudku). Navyše súd prvej inštancie zdôraznil, že žalovaný všetky faktúry žalobcu riadne zaevidoval a uplatnil si aj odpočet DPH, pričom vôbec žiadnym spôsobom (až do začatia súdneho konania) nenamietal u žalobcu nedodanie vyúčtovaných tlačív. Pokiaľ ide o faktúru žalobcu č. 130101700, súd prvej inštancie vyvodil záver, že táto bola postupom podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka žalovaným uznaná a to z dôvodu vykonania jej čiastočných úhrad. Zdôraznil súd prvej inštancie, že svedecká výpoveď svedka L. V. (zamestnanca žalovaného) nič nezmenila na záveroch súdu prvej inštancie, pretože z výpovede tohto svedka nepochybne vyplýva, že svedok za žalovaného iba objednával výrobky u žalobcu a o ich dodávke už nemal žiadnu vedomosť. Súd prvej inštancie na podporu svojich záverov poukázal tiež na list žalovaného, ktorým potvrdil skutočnosť, že má voči žalobcovi viacero záväzkov. S poukazom na tieto dôvody súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel a vzhľadom na omeškanie žalovaného s uhradením odmeny za vykonanie diela priznal žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania podľa § 369 Obchodného zákonníka a § 1 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, a to vo výške a za obdobie špecifikované vo výrokovej časti tohto rozsudku. Rovnako súd prvej inštancie priznal žalobcovi podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia, ktorej výška podľa § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, predstavuje sumu 40,00 eur jednorázovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
5. O nároku na náhradu trov konania medzi stranami sporu rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu s tým, že o jej výške rozhodne samostatným uznesením poverený súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol žalobu zamietnuť v plnom rozsahu, čo odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a/alebo, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, teda dôvodmi podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm.f/ a h/ CSP. V odvolaní uviedol, že žalobca ako dôkaz, že dodal objednané dielo, doložil súdu čestné prehlásenie svedka L. V.. Tvrdil, že pri príležitosti výsluchu svedka počas pojednávania sa preukázalo, že dodanie diela žalovanému alebo jeho zamestnancovi, či inak poverenej osoby svedok nevie dosvedčiť, a teda čestné prehlásenie bolo v doručenom znení nepravdivé. Mal za to, že z výsluchu vysvitlo, že svedok namiesto svedectva hovorí svoje dohady a dedukcie vykonštruované na tom, čo si domyslel. Uviedol tiež, že súd uznal žalobcovi za fakt, že dielo vykonal, čo opakovane zmieňuje v odôvodnení, avšak žalobca ani len nepreukázal, že dielo skutočne vyrobil. Pokiaľ súd na konci pojednávania argumentoval, že žalovaný nereklamoval vadu diela, teda jeho nedodania včas, čo nie je pravda, nakoľko z vyjadrení žalovaného vyplýva, že žalovaný reklamoval vadu diela bezodkladne potom, čo vadu diela zistil, teda hneď ako si neoprávnenú faktúru zo strany žalobcu uvedomil.
7. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril.
8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu proti ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu na prejednenie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), vec prejednal podľa § 379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
9. S odôvodnením napadnutého rozsudku sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP) a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolaniu žalovaného, odvolací súd uvádza nasledovné:
10. Žalovaný odôvodnil odvolanie dôvodmi podľa ust. § 365 ods. 1 písm.f/ a h/ CSP, teda že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
11. Skutkovým zistením, ktoré nemá oporu vo vykonanom dokazovaní je výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktoré nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 191 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Skutkové zistenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní vtedy, ak súd vezme do úvahy skutočností, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov sporových strán nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo alebo vtedy, ak neprihliadne na rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli preukázané vykonanými dôkazmi alebo vyšli za konania najavo alebo vtedy ak sa v ním vykonanom hodnotení dôkazov alebo poznatkov, ktoré vyšli v konaní najavo vyskytne logický rozpor.
12. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.
13. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu, vrátane preskúmania napadnutého rozsudku dospel k záveru, že žalovaným uplatnené odvolacie dôvody nie sú naplnené.
14. Podľa § 470 ods. 1 a ods. 2 veta prvá CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.
15. Predmetné konanie sa začalo v roku 2015 za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, súd prvej inštancie však rozhodol a odvolanie bolo žalovaným podané za účinnosti nového civilného procesného predpisu - zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, podľa ustanovení ktorého odvolací súd posudzoval správnosť postupu súdu prvej inštancie a dôvodnosť podaného odvolania.
16. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré mu boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo, že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 192 až § 194 CSP alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.
17. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonanie iných dôkazov sporové strany nenavrhli, svoje rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré z tohto dokazovania vyplynuli a vykonané dokazovanie vyhodnotil podľa § 191 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil svoje rozhodnutie, na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia správnych predpisov a tieto aj správne vyložil, pričom nebola zistená ani žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
18. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, pričom z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel k záveru o dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku vo vzťahu k žalovanému. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že súd nemusí dať vo svojom rozhodnutí odpoveď na všetky sporné otázky, musí však zodpovedať všetky otázky podstatné pre rozhodnutie vo veci. Napadnutý rozsudok spĺňa túto požiadavku, pretože súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia jasne, stručne a zrozumiteľne vysvetlil, z ktorých vykonaných dôkazov vychádzal, ako vykonané dôkazy hodnotil, ktoré skutočnosti považoval za nesporné a aké úvahy ho viedli k rozhodnutiu vo veci a ako právne zistený skutkový stav posúdil. S týmto vyhodnotením súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje, pretože toto vyhodnotenie dáva dostatočný podklad pre závery prijaté súdom prvej inštancie.
19. Žalovaným tvrdené skutočnosti a námietky v podanom odvolaní nie sú teda spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku z hľadiska zistených skutočností a právnych záverov, ku ktorých dospel súd prvej inštancie, pretože súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vyporiadal so všetkými pre správne rozhodnutie dôležitými skutočnosťami i námietkami strán sporu. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím dôvodom žalovaného, odvolací súd uvádza:
20. Za nedôvodné považuje odvolací súd odvolanie žalobcu z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
21. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo (§ 191 ods. 1 CSP).
22. Voľné hodnotenie dôkazov súdom neznamená ľubovôľu hodnotenia. Súd hodnotí dôkazy z hľadiska ich dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti.
23. V konaní nebolo sporné, že strany sporu sú podnikateľmi a ich záväzkový vzťah sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka, pretože vznikol v súvislosti s ich podnikateľskou činnosťou.
24. Pre platnosť zmluvy o dielo podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka nevyžaduje Obchodný zákonník písomnú formu, okrem prípadu, keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu uzavrieť ju v písomnej forme (§ 272 ods. 1 Obchodného zákonníka). To znamená, že zmluvu o dielo môžu zmluvné strany uzavrieť aj ústne, prípadne za splnenia zákonných podmienok aj konkludentne.
25. V predmetnej veci súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že zmluva o dielo, ktorej predmetom bolo vyhotovenie tlačív zdravotných záznamov, nebola uzavretá písomne, keďže žalobca vykonal pre žalovaného dielo po dohode so žalovaným na základe jeho objednávok, a teda v danej veci došlo medzi stranami sporu k platnému uzavretiu zmluvy o dielo a žalobcovi vznikla povinnosť dielo vykonať riadne a včas a žalovanému vznikla povinnosť dielo prevziať a zaplatiť za vykonané dielo. Rozsah (množstvo vyhotovovaných tlačív zdravotných záznamov) určoval žalovaný, a to podľa potreby tak ako je to uvedené v jeho objednávkach a aj z obsahu týchto objednávok súd prvej inštancie správne vyvodil záver, že došlo k ich naplneniu, čo nesporne vyplýva z vykonaného dokazovania. Je potrebné prisvedčiť súdu prvej inštancie, že objednávky žalovaného sú nepochybne písomným dôkazom o obsahu záväzkového vzťahu v rámci ústne uzavretej zmluvy o dielo, ktorá je výsledkom dohody oboch účastníkov zmluvy, z ktorej žalobca uplatňuje svoj nárok na zaplatenie odmeny za vyhotovenie diela (výroba tlačív zdravotných záznamov), ktorú žalovaný v uplatnenej výške doposiaľ neuhradil, napriek tomu, že žalobcovi vznikol voči žalovanému nárok na uhradenie odmeny za vykonanie diela, a to jeho vykonaním, k čomu vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania (výpoveď svedka L. V., obsah jednotlivých objednávok bez akejkoľvek zmienky o tom, že by nedošlo k naplneniu predchádzajúcej objednávky, list žalovaného adresovaný zástupkyni žalobcu, ktorým potvrdil svoje záväzky za sporné obdobie, riadne zaevidovanie faktúr žalobcu žalovaným a uplatnenie si aj odpočtu DPH, ako aj samotný postoj žalovaného až do podania žaloby, ktorý vykonanie diela a jeho prevzatie nenamietal, vrátane samotnej výpovede žalovaného), nepochybne došlo pred vyhotovením príslušných faktúr žalobcu resp. podľa výziev žalobcu na zaplatenie pohľadávok.
26. Pokiaľ žalovaný v odvolaní tvrdí, že svedok L. V. namiesto svedectva hovorí svoje dohady a dedukcie vykonštruované na tom, čo si domyslel, odvolací súd uvádza, a to napriek tomu, že túto námietku žalovaného nemožno považovať za dostatočne zrozumiteľnú, že výpoveď tohto svedka, ktorý s určitosťou uviedol, že žalobcom vyúčtované tlačivá boli skutočne dodané, potvrdzuje okrem iného aj samotná výpoveď žalovaného, ktorý popísal jednak spôsob aj miesto, na ktorom preberal vyhotovené tlačivá a tento popis a spôsob dodania vyúčtovaných výrobkov korešponduje s výpoveďou tohto svedka.
27. Z vykonaného dokazovania teda nesporne vyplýva zmluvnými stranami zaužívaný spôsob preberania a odovzdania diela, a to v priestoroch žalobcu, pričom žalovaný v konaní nepredložil žiadny dôkaz a ani netvrdil, že v rámci ústne uzavretej zmluvy o dielo na základe objednávok požiadal o iný spôsob preberania vyhotovených tlačív zdravotných záznamov, práve naopak, tento spôsob odovzdania a preberania vyhotovených tlačív po celé obdobie ich zmluvného vzťahu (najneskôr od roku 2007) žalobca a žalovaný vzájomne rešpektovali. Tomuto záveru zodpovedajú aj výsledky vykonaného dokazovania a aj správanie žalovaného nielen pri preberaní vyhotovených tlačív, ale tiež jeho následné správanie sa po ich vyúčtovaní, keď všetky faktúry žalobcu riadne zaevidoval a uplatnil si aj odpočet DPH, bez toho aby množstvo vyhotovených tlačív dodaných žalobcom a následne vyfakturovaných v jednotlivých faktúrach u žalobcu reklamoval, a preto pokiaľ nebol preukázaný iný stav, má sa za to, že dielo bolo vykonané v rozsahu uvedenom vo faktúrach.
28. V sporovom konaní, o ktoré ide aj v prejednávanej veci platí dispozičná a prejednacia zásada. Strany sporu majú povinnosť pravdivo a úplné uviesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu (§ 150 ods. 1 CSP) a majú procesnú dôkaznú povinnosť (povinnosť uviesť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení - § 132 v spojení s § 185 ods. 1 CSP).
29. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania, obranu žalovaného za účelovú a neúspešnú z dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí, s ktorými dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd, ktorý na tieto dôvody aj odkazuje.
30. Za zjavne účelové a zároveň aj nedôvodné považuje odvolací súd aj tvrdenie žalovaného v podanom odvolaní o tom, že žalobca ani len nepreukázal, že dielo skutočne vyrobil, čo však žalovaný ani len nenamietal žiadnym spôsobom v konaní pred súdom prvej inštancie, a preto odvolací súd na toto, navyše podľa názoru odvolacieho súdu aj účelové tvrdenie ani nemohol prihliadať.
31. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie neoznačil žiadne relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a nenavrhol ani vykonať žiadne ďalšie dokazovanie, a preto súd prvej inštancie správne vychádzal z vykonaných dôkazov, ktoré v napadnutom rozsudku vyhodnotil jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a jasne a zrozumiteľne uviedol, ktoré skutočnosti považoval za nesporné a aké úvahy ho viedli k rozhodnutiu vo veci, preto žalovaným namietaný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP nie je naplnený.
32. Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní namieta aj odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.h/ CSP, že súd vec nesprávne právne posúdil, odvolací súd len dodáva, že v preskúmavanej veci súd prvej inštancie vec posúdil podľa správnej právnej normy, ktorú aj správne na zistený skutkový stav aplikoval, pričom žalovaný v odvolaní neuviedol ani konkrétne skutočností, pre ktoré uplatňuje tento odvolací dôvod, preto ani tento odvolací dôvod nie je daný.
33. Z vyššie uvedených dôvodov ako aj z dôvodov obsiahnutých v napadnutom rozsudku, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, vrátane výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,00 eur, o povinností žalovaného zaplatiť úroky z omeškania vo výške a za obdobie špecifikované vo výroku napadnutého rozsudku a tiež vo výroku o náhrade trov konania, pretože sú vo výroku vecne správne a o ktorých súd prvej inštancie rozhodol v súlade s platnou právnou úpravou.
34. Na záver odvolací súd len uvádza, že v záhlaví vydaného rozhodnutia odvolací súd neoznačil právneho zástupcu žalobcu ( ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Eva Segečová s.r.o. IČO: 47236817), pretože z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica vyplýva, že uvedená spoločnosť bola dňa 30.6.2017 vymazaná (dobrovoľný výmaz), v dôsledku čoho zaniklo aj jej zastupovanie v predmetnej veci založené na základe plnomocenstva zo dňa 12.6.2015. Pokiaľ z výpisu z príslušného obchodného registra vyplýva, že spoločnosť zanikla v dôsledku zlúčenia a právnym nástupcom je ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Ján Segeč s.r.o. IČO: 47258039, táto spoločnosť nepredložila ani neoznámila, že by jej zo strany žalobcu bolo udelené plnomocenstvo, na základe ktorého by bola oprávnená (splnomocnená) žalobcu v predmetnej veci zastupovať.
35. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože žalovaný nebol v tomto odvolacom konaní úspešný a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, trovy tohto odvolacieho konania nevznikli.
36. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).