Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_16Co-170-2018.pdf
PDF · 107.24 KB
Case nature
Area
Subarea
16Co/170/2018
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobcu A. R., s.r.o., so sídlom H. XX, L. - mestská časť R. H., A.: XX XXX XXX, právne zastúpenej JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Mýtna 48, Bratislava proti žalovanému H. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom J., P. XXX/XX, v konaní o zaplatenie X.XXX,XX € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 17Csp/92/2017-84 zo dňa 08. 03. 2018, takto
rozhodol:
I. Výrok rozsudku okresného súdu, ktorým súd návrh žalobcu vo zvyšku zamietol (výrok III.) a vo výrokoch o náhrade trov konania (výrok IV. a V.) zrušuje a vec vracia v tomto rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
II. Vo zvyšku, teda vo výroku, ktorým okresný súd konanie čiastočne zastavil (výrok I.) a vo výroku, ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 600,- € s príslušenstvom (výrok II.); zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu XXX,- € spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne od 16. 03. 2017 až do zaplatenia v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia titulom plnenia zo zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s.. Vo zvyšku okresný súd z dôvodu, že považoval úver poskytnutý jeho právnym predchodcom (Všeobecná úverová banka a. s.) žalovanému na základe zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a. s. zo dňa 16. 12. 2013 (ďalej v texte aj „úver“) v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov („zák. č. 129/2010 Z. z.“) v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným za bezúročný a bez poplatkov pre nedodržanie zákonom predpísanej písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere, žalobu zamietol. Uvedený právny záver odôvodnil okresný súd tak, že „žalovaný v žiadosti o vydanie pôžičkovej karty Quatro zo dňa 10. 12. 2013 žalobcovi navrhol, aby s ním bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere s tým, že bolo na žalobcovi, aby sa rozhodol, či tento návrh prijme alebo nie a aby svoje rozhodnutie písomne potvrdil žalovanému s tým, že zmluva v zmysle § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 43c ods. 2 prvej vety Občianskeho zákonníka je uzavretá až okamihom dôjdenia vyjadrenia súhlasu a s obsahom návrhu („potvrdzujúceho listu“) žalovanému. V danom prípade žalobca návrh žalovaného na uzavretie zmluvy prijal zrejme konkludentne poskytnutím platobnej karty, čo medzi účastníkmi ani nebolo sporným. Takéto konkludentné konanie žalobcu však nenapĺňa dodržanie písomnej formy spotrebiteľskej zmluvy. Žalobca v konaní nepredložil „potvrdzujúci list“, ani dôkaz o jeho prijatí žalovaným, neuniesol preto dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu vzniku spornej zmluvy a táto v zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka je preto neplatná.“
2. Následne okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia doplnil, že predmetný úver naviac vyhodnotil za bezúročný a bez poplatkov aj v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ zák. č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, nakoľko v žiadosti chýbajú obligatórne náležitosti, ktoré vyžaduje zákon, a to údaj o druhu spotrebiteľského úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. a/ zák. č. 129/2010 Z. z. a o spotrebiteľskom úvere a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ tohto zákona. Údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť v zmysle § 9 ods. 1 písm. j/ zák. č. 129/2010 Z. z. sa nachádza len v predpokladoch pre výpočet RPMN v časti V. vyhlásenia klienta. Taktiež okresný súd konštatoval, že absentuje údaj o celkovej výške spotrebiteľského úveru a podmienkach upravujúcich jeho čerpanie v zmysle § 9 ods. 2 písm. g/ vyššie uvedeného zákona, keďže v žiadosti sa nachádza len výška predschváleného úverového rámca navrhovaného žalovaným, ako žiadateľom o úver, pričom údaj o výške spotrebiteľského úveru XXX,- € sa nachádza len v predpokladoch pre výpočet RPMN. Údaj vyžadovaný zákonom v zmysle § 9 ods. 1 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z. z., výška splátok je v predpokladoch pre výpočet RPMN a vo výpise z pôžičkovej karty Quatro uvedená odlišne ako v žiadosti časti III. podmienky úveru, tento údaj teda nespĺňa požiadavku určitosti, čo má za následok, ako keby predmetný údaj absentoval. Taktiež uvedenie indikatívneho výpočtu výška RPMN nespĺňa podmienku § 9 ods. 2 písm. j/ zák. č. 129/2010 Z. z., keďže spotrebiteľ pri uzavretí zmluvy musí byť informovaný o všetkých podstatných informáciách, ktoré môžu ovplyvniť jeho rozhodnutie, či do vzťahu vstúpi, alebo nie. Údaj označený ako „indikatívny“ spôsobuje stav právnej neistoty spotrebiteľa, kedy si nevie vytvoriť názor, či je vzťah pre neho výhodný, alebo nie, keďže je slabšou stránkou zmluvného vzťahu.
3. Na záver okresný súd uzavrel, že v danom prípade nedošlo medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným k uzavretiu platnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a preto vzťah medzi žalobcom a žalovaným treba vysporiadať podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení ako plnenie získané z neplatného právneho úkonu. Z písomného vyjadrenia žalobcu, ako aj výpisu z pôžičkovej karty Quatro žalovaného mal súd preukázané, že žalovaný z poskytnutého úverového rámca vyčerpal sumu 600,- € a nezaplatil žiadnu čiastku, teda na jeho strane došlo k bezdôvodnému obohateniu o sumu 600,- €, ktorú je povinný vydať. Okresný súd preto žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy XXX,- € a vo zvyšku žalobu zamietol.
4. Žalobca sa zároveň domáhal aj zaplatenia úroku z omeškania vo výške 5 % ročne, v ktorej časti okresný súd žalobe vyhovel v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb.
5. Zároveň okresný súd vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby v zmysle § 145 ods. 2 CSP konanie pre zaplatenie sumy XXX,XX € zastavil.
6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol okresný súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP.
7. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý napadol predmetný rozsudok vo výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá (výrok III.), ako aj v súvisiacich výrokoch o trovách konania. Navrhol, aby odvolací súd v napadnutom rozsahu rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalovaného zaviaže zaplatiť žalobcovi sumu vo výške X.XXX,XX €, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.219,02 € od 16. 03. 2017 až do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia podľa pomeru úspechu v spore. Namietal, že okresný súd zamietol žalobu z dôvodu absolútnej neplatnosti úverovej zmluvy, pričom zároveň posúdil úver aj ako bezúročný a bez poplatkov, ktoré rozhodnutie a závery považuje za nesprávne. Okrem nesprávneho právneho posúdenia premlčania nároku je nesprávne aj zistenie okresného súdu, že k vzniku zmluvného vzťahu medzi právnym predchodcom a žalovaným nedošlo. Zdôraznil, že už zo samotného označenia „predschválený“ úverový rámec je zrejmé, že tento bol určený už v čase podania žiadosti o úver žalovaným so základnými parametrami úveru. K prijatiu žiadosti o úver žalovaného zo dňa 10. 12. 2012 došlo právnym predchodcom dňa 16. 12. 2012 bez výhrad a dodatkov. Zmluvný vzťah založený úverovou zmluvou tak vznikol riadne a platne. Zo všeobecných obchodných podmienok (v bode 2.) vyplýva, že zmluva vzniká akceptáciou zo strany banky a potvrdzujúci list preto nie je dokladom preukazujúcim vznik zmluvy. Nakoľko úverová zmluva ako konsezuálny kontrakt bola riadne uzavretá v písomnej forme, žalovaný úver riadne čerpal, ktorú skutočnosť ani žalovaný nerozporoval a zmluvné strany sa riadili jej zmluvnými dojednaniami, aj v záujme zachovania a naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov úverového vzťahu nie je možné úverovú zmluvu označiť za absolútne neplatný právny úkon. Poukázal na tzv. ústavný príkaz preferencie výkladu v prospech platnosti právneho úkonu a dôvody neplatnosti nerozširovať nad rámec zákonom uvedených prípadov. Neexistuje podľa neho dôvod pre označenie dotknutej úverovej zmluvy ako celku za absolútne neplatný právny úkon.
8. Vo vzťahu k tzv. bezúročnosti revolvingového úveru žalobca v odvolaní uviedol, že nebolo možné, aby v zmluve bola dohodnutá doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti úveru, nakoľko žalovanému bol poskytnutý osobitný typ spotrebiteľského úveru, a to úver revolvingový, pre ktorý je typické to, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú dobu. Uvedené potvrdzuje aj článok X. bod 60. obchodných podmienok.
9. Žalobca sa nestotožnil s právnym záverom okresného súdu, že zmluva neobsahuje údaj o RPMN, opätovne poukázal na osobitný typ spotrebiteľského úveru - revolving, ktorý je typický tým, že sa poskytuje na neurčitú dobu, dlžník platí, pretože veriteľ mu stále dopĺňa úver a časť splátky sa používa na splatenie poskytnutých úverových prostriedkov a časť na odplatu. Z uvedeného dôvodu v priebehu trvania revolvingu nie je možné na počiatku zmluvného vzťahu určiť výšku RPMN pre celú dobu trvania úverového vzťahu. Aj z tohto dôvodu obsahuje zmluva tzv. indikatívny výpočet RPMN podľa prílohy č. 2 zák. č. 129/2010 Z. z.
10. Na záver žalobca v odvolaní poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-42/2015, z ktorého možno vyvodiť záver, že iba porušenie povinnosti veriteľa podstatným spôsobom môže byť sankcionované zánikom nároku veriteľa na úroky a poplatky. Právny predchodca však neporušil žiadne povinnosti, preto vznikol nárok na zaplatenie zmluvne dojednaných úrokov ako odplaty poskytnutého úveru.
11. Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.
12. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej v texte „CSP“) prejednal odvolanie žalobcu viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle ust. § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (á contrario) rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku, ktorým žalobu vo zvyšku zamietol (výrok III.) a v súvisiacich výrokoch o náhrade trov konania (výrok IV. a V.) podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie v tomto rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP.
13. Výroky, ktorým okresný súd konanie o zaplatenie XXX,XX € s príslušenstvom zastavil (výrok I.) a ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu XXX,- € s príslušenstvom (výrok II.), neboli odvolaním napadnuté, preto zostávajú nedotknuté.
14. Odvolací súd nemal možnosť napadnuté rozhodnutie okresného súdu v napadnutom rozsahu potvrdiť, ani zmeniť, nakoľko súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a uvedený nedostatok nebolo možné napraviť ani v odvolacom konaní, ak chýba argumentačný základ, ktorý by mohol odvolací súd preskúmať vo vzťahu k uplatnenému nároku. Uvedené vady nebolo možné odstrániť v rámci odvolacieho konania, nakoľko rozhodnutie okresného súdu je vnútorne rozporné, trpí vadou zmätočnosti a z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je možné vyvodiť okresným súdom zistený skutkový stav, ktorým je odvolací súd viazaný.
15. Okresný súd žiadosť o vydanie pôžičkovej karty Quatro, hoci bola podpísaná tak žalovaným, ako aj zástupcami právneho predchodcu žalobcu a hoci jej predmetom bol návrh žalovaného na uzavretie zmluvy, ktorej predmetom by bolo poskytnutie úverového rámca XXX,- € za tam uvedených podmienok, nepovažoval za zmluvu o úvere uzavretú písomne, keď uviedol, že táto nemá obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a iná zmluva predložená nebola. K uvedenému je však potrebné uviesť, že zákon č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy v § 11 nespája s nedostatkom náležitostí podľa § 9 ods. 2 tohto zákona následok v podobe, že by sa táto zmluva nepovažovala za platnú, alebo písomne uzatvorenú, ale jediným následkom je to, že sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Ak by teda aj bolo pravdivé tvrdenie okresného súdu o tom, že uvedená žiadosť podpísaná obidvomi zmluvnými stranami všetky náležitosti podľa zák. č. 129/2010 Z. z. neobsahuje, následkom rozhodne nie je, že táto nie je uzatvorená písomne, a preto je s ohľadom na ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre nedostatok formy neplatná. V tejto súvislosti je zjavne nesprávne tvrdenie okresného súdu (ktoré zakladá zároveň nesprávne právne posúdenie veci), že (odsek 32. - prvý odôvodnenia) „zák. č. 129/2010 Z. z. v § 9 ods. 1 pre platnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere pod následkom jej neplatnosti vyžaduje, aby bola uzavretá v písomnej forme“. Uvedené je zároveň v rozpore s konštatovaním okresného súdu obsiahnutého o vetu vyššie, kde uvádza, že „tunajší súd v danom prípade nezaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy vo výške 1.219,02 € po čiastočnom späťvzatí žaloby pre zaplatenie sumy 220,41 € z dôvodu, že považoval predmetný úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ zák. č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy za bezúročný a bez poplatkov pre nedodržanie zákonom predpísanej písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere“.
16. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je vnútorne rozporné, konkrétne rozpor bodu 31. a 32. odôvodnenia (poznámka odvolacieho súdu: ide o prvý bod 32., nakoľko pre chybu v číslovaní má rozsudok okresného súdu dva body pod č. 32.) odôvodnenia, keď v bode 31. hovorí, že pre absenciu písomnej formy je zmluva neplatná podľa § 40 Občianskeho zákonníka a v bode 32. v prvej časti tvrdí, že pre absenciu písomnej formy je zmluva podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zák. č. 129/2010 Z. z. bezúročná a bez poplatkov. V záverečnej časti bodu 32. však okresný súd opätovne uvádza, že zmluva je pre absenciu písomnej formy neplatná. Zmluva však môže byť neplatná, alebo bezúročná a bez poplatkov, nie však súčasne, oba právne závery neobstoja popri sebe.
17. Ďalší vnútorný rozpor vyvstáva aj medzi bodom 31. a koniec bodu 32. (poznámka odvolacieho súdu: ide o prvý bod 32., nakoľko pre chybu v číslovaní má rozsudok okresného súdu dva body č. 32.) pojednávajúce o tom, že zmluva je pre absenciu písomnej formy neplatná, je zároveň v rozpore s bodom 32. (v tomto prípade druhý bod č. 32.), kde uvádza, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov pre absenciu náležitostí podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z.. Ak je však zmluva neplatná ako celok, na jej základe dochádza k bezdôvodnému obohateniu, ktorú skutočnosť uvádzal okresný súd v bode 34 odôvodnenia, a teda peňažné prostriedky boli žalovanému poskytnuté bez právneho dôvodu, a nie z titulu úveru, pri ktorom by bolo možné uvažovať o tom, či je alebo nie je bezúročný, za ktorým účelom by bolo potrebné skúmať, či zmluva náležitosti podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona obsahuje, alebo nie. Aj v bode 32. okresný súd (v poradí prvom) odôvodnenia uviedol, že „tunajší súd v danom prípade nezaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy vo výške X.XXX,XX € po čiastočnom späťvzatí žaloby pre zaplatenie sumy XXX,XX € z dôvodu, že považoval predmetný úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ zák. č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy za bezúročný a bez poplatkov pre nedodržanie zákonom predpísanej písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere.“ Uvedené je však v rozpore s bodom 34. odôvodnenia, kde okresný súd označil zmluvu za neplatnú a poskytnuté plnenie za bezdôvodné obohatenie.
18. Odvolací súd uznáva, že žalovaný žiadosťou o vydanie pôžičkovej karty Quatro zo dňa 10. 12. 2013 žalobcovi navrhol aj uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Rovnako tiež uznáva tvrdenie, že „zmluva v zmysle § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 43c ods. 2 prvej vety Občianskeho zákonníka je uzavretá až okamihom dôjdenia vyjadrenia súhlasu s obsahom návrhu („potvrdzujúceho listu“), hoci na uzavretie zmluvy by postačovalo i zaslanie a následné dôjdenie do sféry adresáta samotnej podpísanej žiadosti bankou žalovanému, nemuselo by teda ísť o osobitný potvrdzujúci list. V konaní ale nebolo preukázané, že potom, čo zástupca právneho predchodcu žalobcu žiadosť o vydanie pôžičkovej karty Quatro zo dňa 10. 12. 2013 podpísal dňa 16. 12. 2013, že by túto žiadosť/ zmluvu samotnú, alebo aj s potvrdzujúcim listom, ako mu to ukladá článok II. bodu 2 obchodných podmienok (č. l. 7 spisu) zaslal a doručil žalovanému. Nebolo preto dosiaľ preukázané, že by zmluva bola uzatvorená písomne, a to napriek skutočnosti, na ktorú poukazoval odvolateľ, že v zmysle článku II. bodu 2 obchodných podmienok sa zmluva stáva platnou a účinnou dňom jej podpísania zo strany banky. Uvedené ustanovenie obchodných podmienok je v rozpore s § 44 ods. 1 v spojení s § 43c ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorých je zmluva uzavretá až okamihom, keď prijatie návrhu nadobúda účinnosť s tým, že včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť až okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Dosiaľ z obsahu spisu vyplýva len to, že právny predchodca žalobcu žalovanému bankomatovú kartu vystavil a umožnil mu finančné prostriedky z tejto karty užívať v rámci vymedzeného úverového rámca.
19. Nemožno totiž opomenúť to, že zatiaľ čo Občiansky zákonník v § 40 ods. 1 spája nedodržanie formy právneho úkonu stanovenej zákonom s absolútnou neplatnosťou takéhoto právneho úkonu, zákon č. 129/2010 Z. z. v § 11 ods. 1 stanovuje, že ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Uvedené dve právne normy, nakoľko s nedodržaním písomnej formy zmluvy spájajú rozličné právne následky (neplatnosť/ bezúročnosť) nemôžu obstáť popri sebe. Preto je potrebné vychádzať zo skutočnosti, že zatiaľ čo § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka pojednáva o náležitostiach právnych úkonov vo všeobecnosti, zákon č. 129/2010 Z. z. hovorí o náležitostiach konkrétneho právneho úkonu. Paragraf 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka je preto lex generalis voči paragrafu 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z., ktorý je k nemu lex specialis, a má teda pred aplikáciou § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka prednosť. V prípade, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nebola uzatvorená písomne, je teda poskytnutý spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov, čo možno aj v zmysle žalobcom citovanej judikatúry Súdneho dvora EÚ považovať za primeranú sankciu za porušenie povinnosti uzavrieť zmluvu písomne.
20. Úlohou okresného súdu bude preto opätovne posúdiť nárok žalobcu i v rozsahu príslušenstva k istine, t. j. úrokov a poplatkov, v ktorom rozsahu bola jeho žaloba zamietnutá, nakoľko z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vôbec nie je zrejmé, či uvedený nárok nepriznal z dôvodu bezdôvodného obohatenia, resp. z titulu vrátenia istiny poskytnutého úveru, ako vyhodnotil dôkazy, k akým skutkovým zisteniam a následne skutkovým záverom dospel, ak z nich vyvodil vzájomne si odporujúce právne závery.
21. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že súd si nevyjasnil jednotlivé čiastkové zistenia, ktoré mal za preukázané (alebo nepreukázané) jednotlivými dôkaznými prostriedkami, v dôsledku čoho sa prejavuje absencia tohto postupu navonok v uvedení tzv. súborného zistenia skutkového stavu, keď súd síce opísal skutkový stav ako celok bez toho, aby bolo zrejmé, ako jednotlivé skutkové okolnosti posúdil a čo z nich zistil. Pre kvalitné odôvodnenie je nepostačujúce, ak súd síce vymenuje vykonané dôkazy, aj ich obsah, ale neuvedie, čo konkrétne z nich zistil.
22. Požiadavka riadneho odôvodnenia rozhodnutia je jedným zo základných atribútov spravodlivého procesu. Dodržiavanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodnutia súdov a vylúčiť ľubovôľu, lebo len vecne správne rozhodnutie a náležite t. j. zákonom vyžadovaným spôsobom odôvodnené rozhodnutie napĺňa ústavné kritériá vyplývajúce preň z Ústavy SR, ale aj z Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Rozhodnutie súdu musí dať dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené, pričom tieto dôvody nemôžu byť vo vzájomnom rozpore, ktorý následne spôsobuje zmätočnosť celého rozhodnutia, keď stranám sporu nie je zrejmé, ako ustálil súd skutkový stav v prejednávanej veci, a následnej možnosti reagovať prostriedkami procesnej obrany alebo útoku.
23. Na základe skutkových zistení okresný súd vyvodil rôzne skutkové a z toho i vyplývajúce rôzne právne závery, ktoré si navzájom odporujú, vedľa seba neobstoja a spôsobujú nekonzistentnosť jeho rozhodnutia v celom rozsahu. Úvahy okresného súdu, ktorými sa pri odôvodnení napadnutého rozhodnutia riadil, si vzájomne odporujú, jeho argumentácia je v dôsledku toho nedostatočná, právne nesprávna, nedáva stranám sporu jasnú právne korektnú odpoveď na otázku, či je nárok žalobcu dôvodný, alebo nie, prípadne ak dospel k záveru, že nárok je premlčaný, je mätúce, ak nárok posúdil z viacerých dôvodov, z rôznych titulov. Uvedené nedostatky robia napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľným v inštančnom postupe a zároveň predstavujú zásah okresného súdu do práva strán na spravodlivé súdne konanie. Nemožno totiž opomenúť, že nie je úlohou strán sporu domýšľať si dôvody, na ktorých bolo súdne rozhodnutie založené, resp. ktoré z dôvodov sú správne a ktoré nie, ak si navzájom odporujú, práve naopak je povinnosťou konajúceho súdu odôvodniť svoje rozhodnutie tak, aby nevznikali žiadne pochybnosti o tom, na základe akých skutkových zistení a záverov, právneho posúdenia a z akých dôvodov bolo to ktoré rozhodnutie vydané.
24. Úlohou okresného súdu po zrušení a vrátení veci bude, aby predmetnú zmluvu opätovne posúdil v zmysle zák. č. 129/2010 Z. z. prioritne, či po tom, čo zástupca právneho predchodcu žalobcu žiadosť o aktiváciu bankomatky podpísal, že by túto žiadosť/zmluvu samotnú, alebo aj s potvrdzujúcim listom, ako mu to ukladá článok II. bodu 2 obchodných podmienok, žalovanému aj zaslal, a teda či došlo k uzavretiu zmluvy v písomnej forme. Naviac odvolací súd poukazuje i na tú skutočnosť, že v priebehu konania došlo k postúpeniu pohľadávky právneho predchodcu Všeobecnej úverovej banky a. s. na žalobcu, ktorého platnosť, či neplatnosť postúpenia okresný súd žiadnym spôsobom nevyhodnotil, teda neskúmal, či na strane žalobcu je daná aktívna legitimácia uplatňovať svoj nárok v súlade so závermi uvedenými v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/147/2017 zo dňa 24. 04. 2018 zaoberajúcimi sa platným postúpením pohľadávky banky. K uvedenému odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že posúdenie aktívnej vecnej legitimácie vyplýva z hmotného práva, súd skúma vecnú legitimáciu ex offo v súlade s dosiaľ platnou judikatúrou (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/147/2017, 7Cdo/26/2017, 5Cdo/13/2016).
25. Len pre úplnosť odvolací súd poznamenáva, že v priebehu konania došlo i k zmene označenia žalobcu, ktorá skutočnosť však bola nesprávne uvedená v záhlaví napadnutého rozhodnutia. Obchodný názov spoločnosti žalobcu je A. R. s.r.o., a nie A. R., a.s..
26. Len v prípade, ak okresný súd dospeje k záveru, že žalobca ja aktívne legitimovaným na podanie žaloby, ktoré skutočnosti dosiaľ súd neskúmal, a k záveru, že k uzavretiu zmluvy nedošlo v písomnej forme, túto posúdi v zmysle zák. č. 129/2010 Z. z., ktorý je lex specialis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku. Z uvedeného následne vyvodí právny záver o tom, či úver poskytnutý žalovanému je, alebo nie je bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 tohto zákona.
27. Keďže odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov konania súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci s tým, že rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
28. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).