Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24S-122-2017.pdf
PDF · 90.42 KB
Case nature
Area
Subarea
24S/122/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Petra Molčana v právnej veci žalobcu T. T., nar. XX.X.XXXX, t. č. ÚVTOS Banská Bystrica - Kráľová, Sládkovičova 80, 974 05 Banská Bystrica 5 proti žalovanému Ústav na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica - Kráľová, Sládkovičova 80, 974 05 Banská Bystrica 5 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného sp. zn. ÚVTOS-94-3/32-2017 zo dňa 27. júna 2017 takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1.Žalobca podaním zo dňa 9.6.2017 sa obrátil na žalovaného podaním označeným ako: „Vec - Žiadosť o kópiu kompletného jedálneho lístka zo dňa, keď mi bola na raňajky podaná vec „Sója krém rastlinná nátierka, výr. Lunter“ bolo to asi v ostatných 10 dňoch teda skladby jedálneho lístka, skráteného výpisu, ktorý sa ukazuje odsúdeným, včítane názvu jedál a ich gramáže - pokiaľ nedošlo opäť k manipulácii s jedálnym lístkom deň, v rámci ktorého mi bola špecifikovaná vec podaná, je ľahko identifikovateľný.
2. Žalovaný listom doručeným žalobcovi 16.6.2017 zaslal žalobcovi odpoveď, v ktorej uviedol, že na základe jeho žiadosti zo dňa 9.6.2017 v prílohe predkladá jedálny lístok, podľa ktorého bola pripravovaná strava dňa 5.6.2017. K žiadosti bol pripojený jedálny lístok strediska väzenská kuchyňa obdobie 5.6.2017 označený ako „Jedálny lístok - skrátený“.
3. Žalobca doručil žalovanému písomne podanie označené ako „Vec - Odvolanie proti tzv. fiktívnemu rozhodnutiu o neposkytnutí informácie“, v ktorom žalobca uviedol, že žiadosťou z 9.6.2017 žiadal konkrétne informácie. Žalovaný informácie neposkytol, ani nevydal rozhodnutie - fiktívne rozhodnutie je vždy nezákonné a došlo k porušeniu žalobcovho práva na informácie.
4. Žalovaný doručil dňa 29.6.2017 žalobcovi odpoveď na jeho odvolanie proti tzv. fiktívnemu rozhodnutiu o neposkytnutí informácií z 27.6.2017. Žalovaný v ňom uviedol, že na základe podaného odvolania podáva žalobcovi vyjadrenie, že 16.6.2017 bola žalobcovi predložená tlačová zostava z programu Blue Gastro Manager, ktorá je v uvedenom programe označená ako „Jedálny lístok - skrátený“, ktorého kópia sa umiestňuje na mieste dostupnom stravníkom. Napriek uvedenému označeniu bolo nutné uviesť, že predmetná tlačová zostava obsahuje všetky údaje, ktoré majú v zmysle príslušných interných noriem byť v jedálnom lístku uvedené, a teda je kompletným jedálnym lístkom. Preto žalovaný považuje žiadosť žalobcu z 9.6.2017 za vybavenú. Z tohto dôvodu nebolo vydané rozhodnutie o neposkytnutí informácie a to nevzniklo ani vo fiktívnej rovine, ktoré vzniká vtedy, keď je povinná osoba nečinná. Zároveň žalovaný uviedol, že žalobcove podanie posúdil podľa obsahu v zmysle § 19 ods. 2 prvá veta zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok) a posúdil ho ako doplnenie pôvodnej žiadosti a v prílohe listu žalobcovi predložil tlačovú zostavu z programu Blue Gastro Manager označenú ako „Jedálny lístok“.
Argumenty žalobcu
5. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne 25.7.2017 domáhal zrušenia listu žalovaného sp. zn. ÚVTOS-94-3/32-2017 zo dňa 27.6.2017 a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie.
6. Žalobca v bode I žaloby opísal priebeh konania. V bode II žaloby odcitoval z Ústavy Slovenskej republiky a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a zákona o slobode informácií, z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky a právnej literatúry. V časti II. označenej ako „Resumé“ uplatnil dôvod nezákonnosti tak, že uviedol, že mal právo na poskytnutie informácií, ktoré mal žalovaný k dispozícii. Povinnosťou žalovaného bolo buď požadované informácie poskytnúť, alebo vydať rozhodnutie a žalobcom podané odvolanie postúpiť na rozhodnutie nadriadenému orgánu. Žalovaný nebol oprávnený vybaviť odvolanie napadnutým rozhodnutím pokiaľ mu nemienil vyhovieť v plnom rozsahu s poukazom na § 53 až § 60 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok). V bode 28 namietol aj to, že žalovaný svojim postupom znemožnil žalobcovi domôcť sa nápravy na nadriadenom orgáne a tak porušil jeho právo na informácie a právo na inú právnu ochranu.
Vyjadrenie žalovaného
7. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe navrhol, aby súd žalobu ako neodôvodnenú zamietol. K žalobným námietkam uviedol, že žalobcovu žiadosť nevyhodnotil ako žiadosť podanú v zmysle zákona č. 211/2001 Z. z. o slobode informácií, ale ako žiadosť o poskytnutie kópie listinných dokumentov. Žiadosti bolo vyhovené. Žalobca podal odvolanie proti fiktívnemu rozhodnutiu, ale toto nebolo vydané. Keďže žalobca podal odvolanie v zmysle zákona o slobode informácií, žalovaný jeho žiadosť v celom rozsahu vybavil analogicky v zmysle § 57 ods. 1 Správneho poriadku a žalobcovi sprístupnil informácie tak, ako ich požadoval a to v zákonom stanovenej lehote. Žalovaný ďalej uviedol, že obdobné žiadosti žalobcu boli vybavované v zmysle zákona o slobode informácií, keď žiadosti boli označené ako „Žiadosti o informácie“, resp. z obsahu textu tak boli posudzované. Ďalej, že podania žalobcu boli vybavované aj podľa zákona č. 4/2001 Z. z. podľa deviatej hlavy o sťažnostiach obvinených a odsúdených. Žalovaný k žalobným námietkam uviedol, že bol oprávnený vybaviť odvolanie napadnutého rozhodnutia žalobcom v rámci autoremedúry a žalobcovi vyhovel v plnom rozsahu. Žalovaný teda informácie žalobcovi poskytol a žiadne rozhodnutie nevydal, lebo na to nebol zákonný dôvod. Nekonal svojvoľne lebo nebol ani zákonný dôvod na postúpenie odvolania voči rozhodnutiu, ktoré nebolo vybavené protiprávne tak, ako to žalobca opísal v žalobe. Žalovaný neporušil žalobcove právo na informácie.
Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného
8. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že argumentácia, že predmetnú žiadosť žalobcu neposudzoval ako žiadosť o informácie, je právne irelevantná, pretože žalobca v žiadosti uviedol, aké informácie žiada. Pre úplnosť dodal, že právny poriadok neumožňuje odsúdenému vo výkone trestu odňatia slobody podať žiadosť o poskytnutie kópie listinných dokumentov a ani žalovaný neuvádza žiadny právny režim takejto žiadosti. Naviac žalovaný uvádza, že žalobcovo odvolanie vybavil v rámci autoremedúry a požadované informácie žalobcovi poskytol, čím spochybňuje časť svojej vlastnej argumentácie. Žalobca nesúhlasil s tým, že mu žalovaný v rámci autoremedúry poskytol požadované informácie, pretože žalobcovi bol poskytnutý len skrátený jedálny lístok bez udania nutričných hodnôt a gramáže jedál. Keďže žalobca žiadal skladbu jedálneho lístka, ktorá uvádza nutričné hodnoty jedál a tiež ich gramáž, bolo povinnosťou žalovaného buď žalobcovi tieto informácie poskytnúť, alebo vydať rozhodnutie o ich nesprístupnení. Žalovaný teda nepostupoval zákonným spôsobom, keď odvolanie nevybavil v rámci autoremedúry poskytnutím požadovaných informácií, ale ho ani nepostúpil na rozhodnutie nadriadenému orgánu.
9. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný a na konanie a rozhodnutie podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 1 SSP a po preskúmaní veci z dôvodov uplatnených v žalobe dospel k zisteniu, že žaloba nebola dôvodná.
10. Podľa § 19 ods. 1,2,3 zákona č. 211/2000 Z. z. 1) Proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať. (2) O odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy. (3) Odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia.
11. Podľa § 57 ods. 1, 2 zákona č. 71/1967 Zb. Správny poriadok (1) Správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže o odvolaní sám rozhodnúť, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie a ak sa rozhodnutie netýka iného účastníka konania ako odvolateľa alebo ak s tým ostatní účastníci konania súhlasia. (2) Ak nerozhodne správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, o odvolaní, predloží ho spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu odvolanie došlo, a upovedomí o tom účastníka konania.
12. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie výlučne z dôvodov nezákonnosti uplatnených v žalobe, nakoľko podľa § 134 ods. 1 SSP je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby pri súdnom prieskume zákonnosti konania a rozhodnutia orgánov verejnej správy.
13. Z obsahu správneho spisu je zrejmé, že žalobca vo svojej žiadosti žiadal, aby mu bol sprístupnený kompletný jedálny lístok - skrátený výpis, ktorý sa ukazuje odsúdeným vrátane názvov jedál a ich gramáže. Žalovaný mu doručil jedálny lístok skrátený. Z tohto jedálneho lístka vyplýva, že ide o jedálny lístok strediska väzenská kuchyňa z 5.6.2017 obsahujúci zoznam podávaných jedál v každej z ôsmich diétnych skupín. Tento jedálny lístok obsahuje aj údaje o tom, že bol vyhotovený v programe BLUE GASTRO, že išlo o jedálny lístok - skrátený. Sú v ňom uvedené názvy jedál a pri niektorých aj gramáž. Žalobca vo svojom opravnom prostriedku namietal, že mu bol poskytnutý LEN skrátený jedálny lístok a to napriek tomu, že vo svojej žiadosti o taký požiadal. Žalovaný na túto požiadavku žalobcovi doručil jedálny lístok, ktorý nebol označený ako „skrátený“ a to listom, ktorého zrušenia sa žalobca domáhal v tomto súdnom konaní.
14. Správny súd preskúmal list žalovaného napriek tomu, že žalobca v žalobe tvrdil, že o jeho odvolaní nebolo rozhodnuté a to z dôvodu, že žalobca žiadal, aby správny súd tento list preskúmal a zároveň žiadal, aby tento list zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a uložil mu poskytnúť požadované informácie a súčasne žalovaný vo vyjadrení tvrdil, že bol oprávnený vybaviť odvolanie v rámci autoremedúry, čo urobil, keď žalobcovi vyhovel v plnom rozsahu. Informácie žalobcovi poskytol, rozhodnutie nevydal, lebo nebol na to zákonný dôvod a nekonal svojvoľne, lebo nebol ani zákonný dôvod na postúpenie odvolania voči rozhodnutiu, ktoré nebolo vybavené protiprávne tak, ako to žalobca opísal v žalobe. Správny súd preskúmal list žalovaného, ktorý bol napadnutý žalobou a zistil, že nejde o rozhodnutie o odvolaní žalobcu. Nielenže nemá náležitosti rozhodnutia správneho orgánu, ale žalovaný v ňom uvádza, že žalobcove odvolanie posúdil ako doplnenie žiadosti o poskytnutie informácií. Z toho je úplne zrejmé, že nešlo o rozhodnutie o odvolaní, čo nakoniec žalovaný vo svojom vyjadrení potvrdzuje. Žalovaný sa ale mýli, keď tvrdí, že odvolanie vybavil tak, že mu vyhovel tým, že žalobcovi poskytol požadovanú informáciu. Na rozdiel od osobitnej úpravy konania podľa zákona o slobode informácií obsiahnutej v § 18, podľa ktorej, ak sa v prvom stupni žiadosť vybaví poskytnutím informácie, urobí sa rozhodnutie formou zápisu v spise, ani zákon o slobode informácií a ani Správny poriadok neupravujú postup, ktorým by bolo možné rozhodnúť o odvolaní poskytnutím požadovanej informácie. O odvolaní je potrebné rozhodnúť rozhodnutím so všetkými náležitosťami podľa § 47 Správneho poriadku. Zákon o slobode informácií nemá osobitnú úpravu, ktorá by vylúčila postup podľa § 57 Správneho poriadku pre konanie o žiadostiach o poskytnutie informácií. Aj v prípade, že odvolaniu mieni prvostupňový správny orgán v plnom rozsahu vyhovieť, musí v rámci povolenej autoremedúry predovšetkým rozhodnúť o zmene predchádzajúceho fiktívneho zamietavého rozhodnutia a o tom, že sa žiadateľovi poskytujú požadované informácie. Osobitná úprava zákona o slobode informácií o opravných prostriedkoch obsahuje len pravidlá v citovanom § 19, a teda osobitnú úpravu lehoty na podanie odvolania proti fiktívnemu prvostupňovému rozhodnutiu (ods. 1), určenie odvolacie orgánu (ods. 2), stanovenie lehoty na rozhodnutie o odvolaní odvolacím orgánom a úpravu fiktívneho odvolacieho rozhodnutia (ods. 3). Žalovaný teda bol oprávnený rozhodnúť o odvolaní žalobcu v prípade, že mienil v celom rozsahu odvolaniu proti zamietavému fiktívnemu rozhodnutiu vyhovieť, avšak v takom prípade bol povinný vydať o tom rozhodnutie. Žalovaný však o odvolaní nerozhodoval vôbec, pretože žalobcovi listom oznámil, že jeho odvolanie posúdil ako doplnenie žiadosti o informácie. To znamená, že o žalobcovom odvolaní nebolo rozhodnuté. List žalovaného, ktorý žiadal žalobca preskúmať a zrušiť, nie je rozhodnutím o právach a povinnostiach žalobcu, pretože nie je rozhodnutím o zamietnutí odvolania žalobcu a nemá ani charakter opatrenia, ktoré by sa priamo dotýkalo žalobcových práv. To sú dôvody, pre ktoré nebolo možné žalobe vyhovieť.
15. Žalobné námietky, že žalovaný nepostupoval v súlade so zákonom, pretože ani nevydal rozhodnutie, ktorým by vyhovel žalobcovmu odvolaniu a ani odvolanie neodstúpil odvolaciemu orgánu, sú námietkami, ktoré odôvodňujú uplatnenie prostriedkov právnej ochrany pred nečinnosťou orgánu verejnej správy ( neboli splnené podmienky uvedené v §19 ods.2 zákona o slobode informácií za ktorých sa predpokladá, že bolo vydané rozhodnutie, ktorým odvolací orgán odvolanie zamietol). Je na každom, či a aké právne prostriedky ochrany pred nezákonnosťou postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy si zvolí. Samozrejme za splnenia podmienky existencie žalobnej legitimácie na strane žalobcu podľa § 244 ods. 1 SSP, podľa ktorého žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ako účastník administratívneho konania namietajúci nečinnosť orgánu verejnej správy neúspešne vyčerpala sťažnosť podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre. Žalobca však žalobu na ochranu proti nečinnosti žalovaného nepodal, ale sa touto všeobecnou správnou žalobou domáhal zrušenia listu žalovaného.
16. Vzhľadom na dôvody zamietnutia žaloby a predmet tohto konania sa správny súd v tomto konaní nezaoberal tým, čo je medzi účastníkmi sporné, či prvostupňový orgán poskytol požadované informácie, a teda či bolo vydané prvostupňové fiktívne zamietavé rozhodnutie, nakoľko takéto zisťovanie musí byť najprv predmetom rozhodovania odvolacieho orgánu v administratívnom konaní.
17. Na základe uvedeného správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného z dôvodov nezákonnosti uplatnených v žalobe zistil, že žaloba nebola dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.
18. Podľa § 167 SSP má právo na náhradu trov konania len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. Žalobca v konaní úspešný nebol, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
19. Toto rozhodnutie prijal senát počtom hlasov 3:0.
Poučenie:
Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.