Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_3Co-374-2017.pdf
PDF · 111.96 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/374/2017
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a členov senátu JUDr. Ladislava Duditša a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobkyne Š. M., C.. XX.XX.XXXX, S. U., W.. X.. I. XXXX/XX, zastúpenej JUDr. Ladislavavom Törökom, advokátom, so sídlom v Rožňave, Šafárikova 8, proti žalovaným: 1/ A. I.U., C.. XX. XX. XXXX, S. Q., C. XXX, 2/ K. M., C.. XX. XX. XXXX, S. O. C. A., S. XXXX/X, zastúpenej JUDr. Ivetou Višňovskou, advokátkou, so sídlom Spišská Nová Ves, Radničné námestie 4, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobkyne i žalovanej v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 12C/331/2014
- 229 zo dňa 28. júna 2017 takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom označeným v záhlaví rozhodol v tomto znení: I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaných v 1. a 2. rade k nehnuteľnosti, k chate súpisné číslo XX, nachádzajúcej sa v Obci O., na pozemku reg. KN-C parc.č. XXXX/X -zastavaná plocha a nádvorie o výmere 22 m2, parc.č. XXXX/XX -zastavaná plocha a nádvorie o výmere 26 m2, v katastrálnom území O., zapísané na LV č. XXX, Okresného úradu Rožňava, katastrálneho odboru.
II. Súd prikazuje do výlučného vlastníctva žalovanej v 1. rade časť nehnuteľnosti - chaty súpisné číslo XX, nachádzajúcej sa v Obci O., na pozemku reg. KN-C parc.č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 26 m2, v katastrálnom území O., zapísané na LV č. XXX, Okresného úradu Rožňava, katastrálneho odboru.
III. Súd prikazuje do výlučného vlastníctva žalobkyne časť nehnuteľnosti - chaty súpisné číslo XX, nachádzajúcej sa v Obci O., na pozemku reg. KN-C parc.č. XXXX/X -zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX B., v katastrálnom území O., zapísané na LV č. XXX, Okresného úradu Rožňava, katastrálneho odboru.
IV. Žalobkyňa je povinná vyplatiť žalovanej v 2. rade náhradu za ustupujúci podiel zodpovedajúci 1/4- ine z prikázanej nehnuteľnosti, v sume 4.200,- Eur, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V. Žalovaná v 2. rade je povinná nahradiť trovy konania žalobkyni v rozsahu 100 %, na účet právneho zástupcu žalobkyne. O výške náhrady trov rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.
2. Vykonaným dokazovaním mal prvoinštančný súd preukázané, že žalobkyňa a žalované sú podielovými spoluvlastníčkami chaty súp.č. XX, stojacej na parc.č. XXXX/X X. Č.. XXXX/XX, k. ú. O.. V zmysle znaleckého posudku, chata je samostatne stojaci objekt. Je rozdelená na dve samostatné časti,
so samostatnými vstupmi, ale so spoločným prideleným súpisným číslom. Každá časť chaty je napojená samostatne na verejný rozvod nízkeho napätia. Výstavba chaty bola datovaná do obdobia roku 1958. Chata je v pôvodnom stave, prerušovane obývaná s priemernou údržbou. Stavba chaty bola zahájená v roku 1959 a dokončená v roku 1960, čo vyplýva z rozhodnutia č. ÚP 900/1981, Odbor územného plánovania ONV v Rožňava zo dňa 29.12.1981. Spoluvlastnícky podiel k chate ako celku O.Ú.. Č.. XX, nadobudla žalovaná v 1. rade spolu s manželom na základe právoplatného rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 4C/620/1992, v pomere k 1/2. Je zrejmé, že v tomto rozhodnutí došlo k prehodeniu parcelných čísiel, pretože podľa zamerania a znaleckého posudku, časť chaty pripadajúca žalovanej v 1. rade v 1/2 sa nachádzala na parc. č. XXXX/XX a na susednej parc. č. XXXX/X sa nachádzal objekt, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovanej v 2. rade. Žalobkyňa nadobudla spoluvlastnícky podiel k predmetnej nehnuteľnosti v 3/8, na základe Kúpnej zmluvy sp. zn.: N:113/2011, NZ:8279/2011 uzavretej do notárskej zápisnice na Notárskom úrade W.. W. R. a na základe dedičského osvedčenia sp. zn.: 4D/130/2004 podiel v 1/8. Žalovaná v 2. rade nadobudla spoluvlastnícky podiel v 1/8 na základe dedičského osvedčenia sp. zn.: 7D/43/2014.
3. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dohoda medzi žalobkyňou a žalovanou v 2. rade je v súčasnosti vylúčená. Komunikačný problém nastal už v minulosti medzi žalobkyňou a jej bratom, vzťahy ktorých boli narušené. Prejavom toho boli márne pokusy o spoločnú opravu a rekonštrukciu chátrajúcej J. súp.č. XX, na ktorej sa dohodli žalobkyňa a žalovaná v 1. rade s manželom. Brat žalobkyne ignoroval tieto snahy a odmietal sa podieľať na nákladoch opravy, čo vyplynulo aj z výpovede žalovanej v 1. rade. Neschopnosť dohodnúť sa na bezkonfliktnom užívaní chaty, si vyžiadalo úpravu užívania súdnym rozhodnutím. Aj po tomto období dochádzalo k nezhodám a konfliktom ohľadne prístupu do chaty a do elektro skrinky. Rodina žalovanej v 2. rade pravdepodobne viac užívala chatu, čo bolo zrejmé dané aj vzdialenosťou bydliska žalobkyne a žalovanej v 2. rade od chaty. Uvedené však automaticky neznamená oprávnenie na ďalšie užívanie chaty do budúcna. Pokiaľ rodina žalovanej v 2. rade mala eminentný záujem chatu užívať, mala mať aj eminentný záujem na tom, aby bola chata primerane užívaniaschopná, pretože ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, chata je schátrala. Argumentáciu žalovanej v 2. rade, že chatu opravovali a mali záujem ju opravovať, súd považoval za nepresvedčivú, pretože tak ako to vyplynulo z výpovede žalovanej v 1. rade, práve brat žalobkyne, bol osobou, ktorá brzdila akékoľvek opravy a rekonštrukciu chaty, a to nielen časť užívanú žalobkyňou a jej bratom, ale aj časť chaty, ktorá bola užívaná manželmi I.. Z tohto prístupu je zrejmé, že manžel žalovanej v 2. rade nemal záujem o udržiavanie chaty, zjavne tam bol len záujem o jej užívanie. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že sa nedokázali dohodnúť na žiadnej zásadnejšej veci, pretože problémom bola aj dohoda o tom, akým spôsobom budú mať prístup podieloví spoluvlastníci k elektrickej skrini, tak aby každý z nich mohol primerane využiť dodávku elektriny počas obdobia, kedy bola chata užívaná. Z dokazovania je zrejmé, že minimálne v období rod roku 2010 žalobkyňa platila daň z nehnuteľnosti, komunálny odpad, nájomné na ktorom chata stojí. Obrana žalovanej v 2. rade, že nemali prístup k nájomnej zmluve a že žalobkyňa sfalšovala podpis manžela žalovanej v 2. rade pri podpisovaní nájomnej zmluvy, nebola nijakým spôsobom v konaní preukázaná. Súd zdôraznil, že dnes nie je problém zistiť si z katastrálneho portálu vlastnícky prípadne užívací stav konkrétneho pozemku. Pretože k dohode nedošlo, prvoinštančný súd pristúpil k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Okresný súd nariadil znalecké dokazovanie, v zmysle ktorého okrem určenia všeobecnej ceny nehnuteľnosti, bolo nevyhnutné zistiť, či je možné po technickej stránke, využiť časti chaty samostatne. Z technickej dokumentácie znaleckého posudku vyplynulo, že aj keď sa jedná o chatu s jedným súpisným číslom, je rozdelená na dve samostatné časti, so samostatnými vstupmi, pričom každá časť chaty je napojená na verejný rozvod nízkeho napätia. Každá chata sa nachádza na inej samostatnej parcele, časť chaty patriaca v 1/2 žalovanej v 1. rade sa nachádza na parc. č. XXXX/XX a časť chaty nachádzajúcej sa na parc. č. XXXX/X je v užívaní a v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovanej v 2. rade. Pretože časť chaty užívaná žalovanou v 1. rade je samostatne užívaniaschopná aj z technického hľadiska, prvoinštančný súd časť chaty stojaca na parc.č. XXXX/XX prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej v 1. rade, ktorá túto časť chaty užívala a aj v súčasnosti užíva. S týmto spôsobom zrušenia a vypriadania podielového spoluvlastníctva súhlasili aj strany sporu. V prípade prikázania časti chaty nachádzajúcej sa na parc. č. XXXX/XX nebola určená povinnosť vyplatiť vyrovnávací podiel zo strany žalovanej v 1. rade, žalobkyni a žalovanej v 2. rade, nakoľko žalovaná v 1. rade užívala túto časť chaty spolu s manželom ako samostatnú časť, minimálne od právoplatnosti rozsudku sp. zn.: 4C 620/1992, tzn. od 23. 01. 1992. Túto časť chaty opravovali na vlastné náklady , žalobkyňa, ani žalovaná v 2. rade sa na opravách tejto časti chaty nepodieľali.
4. Prvoinštančný súd dospel k záveru, že v prípade žalobkyne a žalovanej v 2. rade reálne rozdelenie chaty nebolo možné. Chata stojaca na parc.č. XXXX/X pozostáva z dvoch miestnosti, ktoré mali síce samostatné vstupy, ale sa nejedná o objekt, ktorý by mohol byť samostatne užívaný, pretože nemajú samostatné pripojenie na rozvod elektriny. Okrem toho stav miestností, zistený z pripojenej fotodokumentácie k znaleckému posudku, nasvedčuje tomu že oddelené užívanie jednej alebo druhej izby je vzhľadom na stav chaty vylúčený, a to aj za predpokladu nenarušených vzťahov. Žalobkyňa a žalovaná v 2. rade neprejavili záujem uhrádzať nákladnejšie stavebné úpravy na získanie oddeliteľných častí chaty. Každá z nich mienila do chaty investovať len v prípade prikázania chaty do výlučného vlastníctva. Keďže technicky túto časť chaty nie je možné rozdeliť, súd pristúpil k vyporiadaniu v zmysle ďalšieho spôsobu podľa ust. § 142 ods. 1 OZ, a to prikázaním veci za primeranú náhradu jednému zo spoluvlastníkov. V prvotnom štádiu konania žalovaná v 2. rade vo vyjadrení k žalobe navrhla, aby súd nezrušil a nevyporiadal spoluvlastníctvo prikázaním jednému zo spoluvlastníkov, z dôvodu hodného osobitného zreteľa s poukazom na to, že rodina žalovanej v 2. rade užívala uvedenú chatu spolu s deťmi, so starými rodičmi a aj do budúcna by chceli chatu užívať. Počas vykonávaného dokazovania však žalovaná v 2. rade už prehodnotila tento návrh a trvala na tom, aby bola z rovnakých dôvodov, z citového hľadiska, chata prikázaná do jej výlučného vlastníctva s tým, že vyplatí žalobkyni 3/8 - iny ako náhradu za vyporiadanie zo všeobecnej ceny, ktorú určil znalecký posudok v rámci jeho doplnenia.
5. Prvoinštančný súd pri zohľadnení kritérií prikázania spoločnej veci niektorému zostávajúcich podielových spoluvlastníkov za primeranú náhradu bral zreteľ na veľkosť podielov a na účelné využitie veci a dospel k záveru, že účelnosť využitia sa javí tak v prípade využitia chaty žalobkyňou, ako aj žalovanou v 2. rade. Najpodstatnejšie hľadisko považoval veľkosť podielov a prihliadol aj na ďalšie skutočnosti. Žalobkyňa na viac preukázala aj úhradu platieb spojených s užívaním chaty (daň z nehnuteľností, poplatok za odvoz odpadu, nájom za pozemok na ktorom stojí časť chaty). Po smrti otca a brata prejavila záujem platiť aj dodávku elektriny, čo jej bolo znemožnené. Za podstatné považoval súd aj úsilie žalobkyne chatu opraviť a rekonštruovať, čo bolo preukázané dokazovaním. Všeobecnú cenu zistil prvoinštančný súd znaleckým posudkom. Pri určení náhrady za podiel žalovanej v 2. rade vychádzal zo všeobecnej ceny časti chaty a príslušenstva nachádzajúcom sa na parcele č. XXXX/X, zo sumy 16.800,- eur. Podiel žalovanej v 2. rade na tejto ohodnotenej časti predstavuje 1/4-inu, čomu zodpovedá suma 4.200,- eur. Strany sporu uvedenú všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti nenamietali, akceptovali ju. Iná forma vyporiadania neprichádzala do úvahy, pretože dôkazy o investíciách zo strany žalovanej v 2. rade neboli predložené.
6. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Pretože žalobkyňa bola v konaní úspešná v rozsahu 100 %, súd jej priznal náhradu trov konania v celom rozsahu. Proti rozsudku podali odvolanie žalobkyňa i žalovaná v 2. rade.
7. Žalovaná v 2. rade podaným odvolaním napadla III., IV. a V. výrok rozsudku. Uplatnila odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Vytýkala súdu prvej inštancie, že vychádzal len z tej skutočnosti, že žalobkyňa je väčšinovou podielovou spoluvlastníčkou tejto nehnuteľnosti a túto považoval za prioritu, na ktorú prihliadol. Nebral do úvahy tvrdenia žalovanej v 2. rade a svedka syna B. M., ktorí potvrdili, že oni boli tí, ktorí sa snažili túto nehnuteľnosť udržiavať v takom stave, aby bola užívania schopná a obývateľná, a to práve z toho dôvodu, že na túto chatu pravidelne celá rodina chodievala. Súd sa stotožnil len z tvrdeniami žalobkyne, ktorá sa vyjadrila, že bol to manžel žalovanej v 2. rade, ktorý sa s ňou na údržbe a opravách nechcel dohodnúť a nemal záujem prispieť žiadnou sumou. Tieto tvrdenia žalobkyne sú však zavádzajúce a nepravdivé, pretože na údržbe nehnuteľnosti sa vo väčšom rozsahu podieľal práve manžel žalovanej v 2. rade so svojou rodinou a bol to práve on, ktorý požadoval, aby sa údržbe chaty podieľala finančne aj žalobkyňa. Pritom prvoinštančný súd zobral do úvahy nepravdivé tvrdenie žalobkyne ohľadne tej skutočnosti, že bola nútená chodiť pre kľúče do Spišskej Novej Vsi, čo však v konaní bolo vyvrátené. Stalo sa to iba jedenkrát a kľúče od chaty boli vždy na tom istom mieste k dispozícii všetkým užívateľom. Prvoinštančný súd sa však nevysporiadal s podstatnou skutočnosťou a to tým, že žalobkyňa vymenila všetky kľúče od zámkov v chate, čím neumožnila prístup užívanej chaty a jej príslušenstva ostatným podielovým spoluvlastníkom, a to v zmysle rozsudku súdu, ktorým bolo rozhodnuté o spôsobe užívania chaty. Túto skutočnosť súd prvej inštancie prehliadol.
8. Rovnako nezobral do úvahy prvoinštančný súd skutočnosť, ktorú potvrdil aj syn žalobkyne, že žalobkyňa mala záujem chatu predať, pričom ponuka na predaj chaty bola zverejnená aj na internetovom
portáli. To, že podieloví spoluvlastníci chaty nie sú aj vlastníkmi pozemku pod chatou zistila žalovaná v 2. rade až v dedičskom konaní po svojom manželovi. Následne žalovaná v 2. rade zistila ďalšie skutočnosti, a to, že žalobkyňa sfalšovala podpisy na splnomocneniach a uzatvorila zmluvu o nájme bez vedomia nebohého manžela žalovanej v 2. rade. Rovnako prvoinštančný súd nesprávne vyhodnotil skutočnosť, že žalobkyňa preukázala úhradu platieb spojenú s užívaním chaty (daň z nehnuteľnosti, poplatok za odvoz odpadu, nájom za pozemok, na ktorom stojí časť chaty, nakoľko o týchto úhradách žalovaná v 2. rade ani nemala vedomosť. Skutočnosť, že manžel mal podiel v chate iba v 1/4, zistila žalovaná v 2. rade až v dedičskom konaní po svojom manželovi. Je pravdou, že nenapadla kúpnu zmluvu, ktorou odkúpila spoluvlastnícky podiel žalobkyňa od svojho otca, avšak jediným dôvodom bola skutočnosť, že brala pohľad na svojho svokra, ktorého pravidelne so svojimi deťmi navštevovala v penzióne pre seniorov v Č., nakoľko nechcela, aby bol vystavený súdnemu konaniu, kde by musel svedčiť proti vlastnej dcére, ktorej sa podľa vyjadrenia žalovanej v 2. rade aj bál. Je otázne, ako mohol uzatvoriť otec žalobkyne a svokor žalovanej v 2. rade kúpnopredajnú zmluvu, keď podľa vyjadrení vlastnej dcére ju ani nespoznával. Pokiaľ prvoinštančný súd poukázal na výpoveď žalovanej v 1. rade v dôvodoch rozsudku, stalo sa to v neprítomnosti žalovanej v 2. rade, ktorá sa v deň pojednávania riadne a včas ospravedlnila a žiadala pojednávanie odročiť. Takto žalovaná v 2. rade nemala možnosť konfrontovať žalovanú v 1. rade pri jej výpovedi a má za to, že žalovaná v 2. rade bola ovplyvnená žalobkyňou. Žalovaná v 2. rade navrhovala, aby súd pri jej rozhodovaní neprihliadal len k veľkosti spoluvlastníckych podielov, ale predovšetkým k účelnosti využitia chaty do budúcna, nakoľko žalovaná v 2. rade spolu s členmi svojej rodiny túto chatu pravidelne užíva tak v zimných ako aj v letných mesiacoch, pričom žalobkyňa na chatu chodieva len sporadicky, občas sa tam zastaví na pár hodín, a preto tvrdenie žalobkyne, že tam chce tráviť starobu, je absolútne zavádzajúce. Rovnako bolo žalobkyňou prezentované, že má záujem ísť bývať do Bratislavy, kde trvale žijú obidve jej deti spolu s vnúčatami a v Rožňave je sama. Žalobkyňa akonáhle nadobudne nehnuteľnosť, túto obratom odpredá.
9. Rovnako poukázala odvolateľka na skutočnosť, že žalobkyňa v žalobnom návrhu, ako aj na prvých pojednávaniach žiadala zrušiť podielové spoluvlastníctvo a prikázať do výlučného vlastníctva časť nehnuteľnosti, a navrhovala vyplatiť žalovanej v 2. rade titulom úplného majetkového vyrovnania len sumu 250,- eur, pričom v konečnom štádiu bola cena časti chaty stanovená vo výške 4.200,- eur, čo je vo veľkom nepomere, a preto považuje žalovaná v 2. rade za nespravodlivé, aby mala znášať náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Pritom žalovaná v 2. rade ponúkala za vyplatenie žalobkyne podstatne vyššiu sumu, a to vo výške 10.000,- eur.
10. Navrhla preto zmeniť rozsudok v III. výroku tak, aby súd prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej v 2. rade časť nehnuteľnosti - J. O. Č. XX, C. O. A. L. O., C. M. U.. I.-J. M.. Č.. XXXX/X - H. M. X. C. L. A. XX B., A. I.. Ú.. O., H. C. T. Č.. XXX, L.N. Ú. U. X. A. Y.. výroku tak, že „Žalovaná v 2. rade je povinná vyplatiť žalobkyni náhradu za ustupujúci podiel zodpovedajúci 3/4 -inám z prikázanej nehnuteľnosti, v sume 12.600,- eur, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku“. O trovách konania navrhla, aby bol zmenený rozsudok tak, že žiadna zo sporových strán nemá nárok na náhradu trov konania. V prípade, ak odvolací súd dospeje k záveru, že nie sú splnené podmienky na zmenu rozsudku, navrhla rozsudok vo výrokoch III., IV. a V. zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
11. Žalobkyňa podaným odvolaním napadla rozsudok v časti IV. napádaného rozhodnutia. Uplatnila odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, že prvoinštančný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
12. V dôvodoch odvolania poukázala na to, že medzi stranami sporu nedošlo k súhlasnému vyhláseniu ohľadne hodnoty nehnuteľnosti- t.j. J. O. O.. Č.. XX, C. O. A. L. O. C. M. M.. Č.. I.-J. XXXX/X - H. M. X. C. L. A. XX B. A. I.. Ú.. O., H. C. T. Č.. XXX Okresného úradu, katastrálneho odboru. Súd prvej inštancie nariadil vo veci znalecké dokazovanie súdnym znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností, Y.. X.. S. S., ktorý vypracoval znalecký posudok Č.. X/XXXX H. Q. XX.XX.XXXX a učil všeobecnú hodnotu rekreačnej chaty, súp. Č.. XX, C. M.. Č.. I.-J. XXXX/X I.. Ú.. Stratená, na sumu 5.900,- eur. Z tejto hodnoty chaty by tak žalobkyňa mala vyplatiť žalovanej v 2. rade náhradu za ustupujúci podiel zodpovedajúci 1/4 z prikázanej nehnuteľnosti v sume 1.475,- eur. Žalobkyňa s týmto znaleckým posudkom súhlasila, avšak žalovaná v 2. rade namietala, že znalec nevyčíslil hodnotu príslušenstva tejto chaty, ako napr. dreváreň, vonkajšie úpravy, schody, oporné múry, terasu, vonkajšiu pivnicu. Na základe tejto námietky žalovanej v 2. rade, súd nariadil
znalcovi doplniť znalecký posudok Č.. X/XXXX o určenie všeobecnej hodnoty, stavieb a príslušenstva, nezapísaných na LV a nezakreslených na KN mape. Doplnením č. 1 Znaleckého posudku č. X/XXXX H. Q. XX.XX.XXXX, určil znalec všeobecnú hodnotu stavieb s príslušenstvom na sumu 16.800,- eur. S týmto vyčíslením sa žalobkyňa nestotožňuje a je toho názoru, že naň súd prvej inštancie nemal vôbec prihliadať, nakoľko predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva bola výlučne J. O. O.. Č.. XX, nachádzajúcej sa v L. O. na pozemku parc. č. I.-J.-XXXX/X - H.Á. M. X. C. L. A. XX B. A. I.. Ú.. O., H. C. T. Č.. XXX, Okresného úradu, katastrálneho odboru a nie okolité stavby, ktoré navyše nie sú evidované ani na LV a ani na KN mape a sú na cudzom pozemku. Podľa názoru žalobkyne prvoinštančný súd prekročil svoju právomoc, keď vychádzal aj zo všeobecnej hodnoty príslušenstva stavby, ktoré neboli predmetom žaloby žalobkyne a nebolo preukázané, koho vlastníctvom tieto sú. Podľa názoru žalobkyne, tieto sú vlastníctvom vlastníka pozemku a to Slovenského vodohospodárskeho podniku a nie strán sporu.
13. Preto navrhla zmeniť rozsudok prvoinštančného súdu tak, že zaviaže žalobkyňu k povinnosti vyplatiť žalovanej náhradu za jej ustupujúci podiel zodpovedajúci 1/4 nehnuteľnosti v sume 1.475,- eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň priznať žalobkyni aj náhradu trov odvolacieho konania.
14. Žalobkyňa v dôvodoch vyjadrenia sa k odvolaniu žalovanej v 2. rade poukázala na to, že súd nerozhodoval len na základe väčšinového spoluvlastníckeho podielu žalobkyne, ale prihliadol aj na vykonané dokazovania, z ktorého je zrejme, že vzťahy medzi žalobkyňou a žalovanou v 2. rade boli dlhodobo narušené, v dôsledku čoho nemohla žalobkyňa užívať svoju nehnuteľnosť, ktorú v minulosti nadobudli jej rodičia, pre ktorých je žalovaná v 2. rade v podstate cudzou osobou. Preto aj z uvedeného hľadiska považuje žalobkyňa rozhodnutie súdu prvej inštancie v III. výroku za vecne správne. Je maximálne podľa žalobkyne nelogické, aby sa vylúčnou vlastníčkou nehnuteľnosti po svojich rodičoch nestala ich dcéra, t.j. žalobkyňa, ale cudzia osoba, t.j. žalovaná v 2. rade. Rovnako námietku žalovanej v 2. rade ohľadne neprimerane ponúkanej v nízkej cene za odstupujúci podiel vo výške 250,- eur považuje žalobkyňa za neopodstatnenú, keďže vychádzala z ceny hodnoty nehnuteľnosti určenej v dedičskom konaní, kde bola sporná chata ohodnotená na sumu 60.000,- Sk, t.j. 2.000,- eur, pričom spoluvlastnícky podiel žalobkyne 1/8 tak činil ponúknutú sumu.
15. Žalovaná v 2. rade vo vyjadrení sa k odvolaniu žalobkyne poukázala na to, že tvrdenie žalobkyne, že ide o stavby vo vlastníctve tretej osoby, nezodpovedá skutočnosti, nakoľko bolo preukázané aj svedeckými výpoveďami rodinných príslušníkov zo strany oboch strán, ako aj fotodokumentáciou, že tieto stavby a príslušenstvo stavali rodinní príslušníci. Preto je vylúčené, aby tieto stavby a príslušenstvo boli vlastníctvom Slovenského vodohospodárskeho podniku a nie strán sporu. Príslušenstvo nehnuteľností napriek tomu, že nie je právne vysporiadané a nie je zapísané v liste vlastníctva reálne existuje, čo je zrejmé aj z obidvoch znaleckých posudkov, a to tak znaleckého posudku znalca Y.. X.. S. S. Č.. X/XXXX H. XX.XX.XXXX, kde z fotodokumentácie a zamerania súdneho znalca jednoznačne vyplýva, že tieto nehnuteľnosti reálne existujú. V prvom znaleckom posudku bola ohodnotená len časť nehnuteľnosti, ktorá je zapísaná v liste vlastníctva. V doplnenom znaleckom posudku toho istého znalca zo dňa 02.01.2017 bola ohodnotená celá nehnuteľnosť tak, ako sa v teréne nachádza, so všetkými stavbami a príslušenstvom. Zároveň opätovne poukázala žalobkyňa i žalovaná v 2. rade na skutočnosť, že prvoinštančný súd vôbec nebral do úvahy, že chata bola v ponuke internetového portálu na predaj a na túto skutočnosť žalovanú v 2. rade upozornili jej susedia, ktorí sa dotazovali, či chata je skutočne na predaj a za akých podmienok.
16. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku) prejednal odvolanie žalobkyne i žalovanej v 2. rade ako podané včas, oprávnenými osobami, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 písm. c) a § 380 ods. 1, 2 CSP z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ani pre potvrdenie ani pre zmenu rozsudku súdu prvej inštancie.
17. Aj keď žalobkyňa podaným odvolaním napadla iba výrok IV. prvoinštančného rozsudku a žalovaná v 2. rade výrok III., IV. a súvisiaci výrok V. o trovách konania a žiadna zo strán nenapadla výrok I. rozsudku, odvolací súd nebol viazaný rozsahom odvolania, pretože podľa písm. c) § 379 CSP určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami sporu vyplýva z osobitného predpisu, a to z § 142 Občianskeho zákonníka o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva.
18. Ak súd v konaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t.j. autoritatívne, musí poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva dodržať, lebo sú pre súd záväzne. V tomto smere nie je súd viazaný návrhmi strán sporu, pretože spôsob vyporiadania sa týka všetkých strán.
19. V konaní o veci, v ktorej rozhodnutie závisí od odborného posúdenia určitých skutočností, súd musí dbať na to, aby znalcom bol ustanovený odborník z toho odboru, prípadne jeho odvetvia, do ktorého patrí odborné posúdenie konkrétnej skutočnosti.
20. Aj keď prvoinštančný súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie súdnym znalcom z odboru stavebníctva odvetvia Pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľnosti Y.. X.. S. S., ktorý má potrebnú špecializáciu aj pre posúdenie odbornej otázky týkajúcej sa reálnej deliteľnosti spornej nehnuteľnosti - chaty nezadal mu úlohu reálnej deľby nehnuteľnosti - chaty, iba určiť všeobecnú hodnotu J. O.. Č.. XX O. C. M.. I. J. Č.. XXXX/XX a následne aj ďalších stavieb a tvoriacich príslušenstvo v časti J. Č.. O.. XX. Prvoinštančný súd si nevyžiadal ani stanovisko príslušného Stavebného úradu k reálnej deliteľnosti chaty.
21. Preto závery súdu prvej inštancie o reálnej deliteľnosti C. - J. O..Č.. XX v časti užívanej žalovanou v 1. rade a nedeliteľnosti časti nehnuteľnosti - J. O..Č.. XX užívanej žalobkyňou a žalovanou v 2. rade a ich právnymi predchodcami sú predčasné.
22. Konanie vo veci začalo podaním žaloby žalobkyňou dňa 11.11.2014, teda za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku aj znalecké dokazovanie súdnym znalcom z oboru stavebníctva odvetvia pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľnosti Y.. X.. S. S. bolo nariadené za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku 01.12.2015. Odvolací súd však zároveň poukazuje na to, že aj za účinnosti Civilného sporového poriadku Občiansky zákonník v § 142 určuje záväzne poradie spôsobu vyporiadania spoluvlastníctva, ktoré súd musí rešpektovať a na prvom mieste skúma, či vec možno reálne rozdeliť podľa výšky spoluvlastníckych podielov a reálnym rozdelením sa rozumie vznik samostatných vecí.
23. Odvolací súd zároveň dodáva, že prvoinštančný súd si neujasnil vykonateľnosť napadnutých výrokov rozsudku a spôsobilosť zápisu časti J. O..Č.. XX do katastra nehnuteľností.
24. Je teda zrejmé, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je predčasné, nevykonateľné a zatiaľ spočíva aj na nesprávnom právnom posúdení veci. Preto neostávalo odvolaciemu súdu iné, iba podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť rozsudok a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle ust. § 396 ods. 3 CSP.
26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).