Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Co-406-2016.pdf
PDF · 107.34 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/406/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v právnej veci žalobcu: F.. N. Š.Č., nar. XX.X.XXXX, bytom N. L. X, G. proti žalovaným: 1/ F.. Q. G., nar. X.XX.XXXX, bytom M. X, F. K. O., 2/ F.. S. K., J.. XX.X.XXXX, G. Na S. XX, G. G. a 3/ F.. Z. Š., J.. XX.X.XXXX, G. N. V. XXX, X., zastúpených: JUDr. Jozef Merica, advokát, so sídlom Priemyselná 6, Bratislava o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 10.5.2016, č.k. 12C/19/2014-248 a uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 1.8.2016, č.k. 12C/19/2014-286, jednomyseľne, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 10.5.2016, č.k. 12C/19/2014-248 sa potvrdzuje.
Odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 1.8.2016, č.k. 12C/19/2014-286 sa odmieta.
Žalovaným 1/, 2/ a 3/ sa proti žalobcovi priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovaným (jednotlivo) ospravedlnenia a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 1 500 eur od žalovaného 1/, 1 000 eur od žalovaného 2/ a 1 000 eur od žalovaného 3/ titulom neoprávneného zásahu do ochrany jeho dobrej povesti neoprávnenými a nezákonnými atakmi spočívajúcimi vo vedení disciplinárneho konania a riadnej a mimoriadnej kvality výkonu auditu.
2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 20 ods. 2, § 21 ods. 5, § 44, § 47 ods. 2 písm. f) zákona č. 540/2007 Z.z. o audítoroch, audite a dohľade nad výkonom auditu a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o audítoroch“), § 13 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a vecne tým, že žalovaní nie sú v danej veci pasívne vecne legitimovaní. Uviedol, že z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca namieta konanie žalovaných, ktoré vykonávali v mene komory audítorov, ako funkcionári komory a štatutár, t.j. celá žaloba rieši vzťah medzi žalobcom ako audítorom a orgánmi komory audítorov (disciplinárnou komisiou, dozornou radou, prezídiom, vedením komory, aparátom komory a prezidentom komory). O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) a žalobcu ako neúspešného účastníka konania zaviazal na náhradu trov konania úspešným žalovaným 1/ až 3/, ktoré pozostávali z trov právneho zastúpenia vo výške 852,07 eur.
3. Proti rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) a písm. h) a § 205 ods. 2 písm. b), c) a f) O.s.p., t.j., že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že súd neúmerne zvýhodňoval žalovaných na úkor práv žalobcu, v napadnutom rozsudku absentuje zaoberanie sa komplexne hmotnoprávnou a občianskoprávnou otázkou sporu, skutočnosti, ktoré považoval prvoinštančný súd za preukázané, sú v rozpore s realitou a súd prvej inštancie nevnímal hlavné piliere žalobného návrhu. Poukázal na súdom veľmi povrchné interpretovanie kto je subjektom občianskoprávnej zodpovednosti za nemajetkovú ujmu. Nesúhlasil s vyvodením absencie pasívnej vecnej legitimácie žalovaných, keďže by v takom prípade boli ako funkcionári zo zákona oprávnení poškodzovať meno a česť iných osôb. Podľa jeho názoru sú žalovaní zodpovední za to, že ako funkcionári zneužívali svoje funkcie na nezákonné zásahy do osobnostných práv žalobcu, keď osobne podpisovali listiny a aktivity proti žalobcovi. Konštatoval, že žalobným návrhom sa domáhal, aby bolo zastavené rušenie do jeho osobnostných práv, aby sa odstránili následky zásahov do týchto práv. Napadnutý rozsudok považoval za nekoherentný, keďže súdu chýbali vierohodné argumenty, potvrdzujúce mu jeho závery, pričom prvoinštančný súd sa riadne neoboznámil so žalobou, rozhodnutiami a vyjadreniami žalovaných. Mal za to, že jeho žaloba bola prerokovaná v rozpore s § 1 O.s.p. a nebola zabezpečená ochrana jeho osobnostných práv a oprávnených záujmov. Poukázal na to, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy časovú os nezákonných atakov žalovaných a odignoroval evidentné spolčenie žalovaných voči žalobcovi s tým, že súd poprel možnosť vymožiteľnosti práva. Uviedol, že na súde nemôže ísť o preferovanie nejakého držiteľa funkcie a perzekvovanie toho, kto v starobe už žiadnu funkciu nemá. Následne sa vyjadril k jednotlivým konaniam žalovaných, ktoré mali zasiahnuť do jeho osobnostných práv (kontrola kvality výkonu auditu, disciplinárne konanie). V súvislosti s procesným postupom súdu namietal, že prvé pojednávanie súd prvej inštancie otvoril napriek riadnemu a včasnému ospravedlneniu žalobcu, pričom na uvedenom pojednávaní súd prvej inštancie žiadal od žalovaných súhlas s pribratím ďalšieho účastníka do konania a následne odmietol pribrať žalovaného 3/ do konania (Krajský súd v Bratislave zmenil uznesenie prvoinštančného súdu a pripustil vstup žalovaného 3/ do konania). Ďalšie pojednávania boli podľa jeho názoru poznačené porušovaním zásady rovnosti účastníkov sporu, keďže súd prvej inštancie mu neumožnil predniesť pasáže žalobného návrhu (alebo celý) s požiadavkou, aby sa vyjadril stručne dvomi - tromi vetami, pritom zvyšok pojednávacieho času dostali žalovaní. Uviedol, že ani na pojednávaní dňa 10.5.2016 sa súd prvej inštancie prakticky neoboznámil s obsahom žaloby a 40-timi prílohami dôkazov a neuviedol zo žaloby a z príloh ani jedno slovo, podľa jeho názoru súd nechcel pripustiť, aby sa na pojednávaní prejednala žaloba, naviac, usmernil žalovaných, či sa nechcú vyjadriť k invektívam žalobcu, čím sa snažil obrátiť meritum veci na ruby, proti žalobcovi. Zároveň považoval za vážnu vadu konania postup súdu, na základe ktorého neposkytol potrebný priestor žalobcovi na pojednávaní s vysvetlením, že nemá na vyjadrenie žalobcu čas, pretože má v pláne nasledujúce pojednávanie v inej veci a naliehal na žalobcu, aby svoje návrhy na dokazovanie povedal dvomi vetami. Súd podľa jeho názoru nevyžadoval od žalovaných, aby potvrdili svoju verziu „pravdy“ a umožnil im ďalšie ataky proti nemu. Poukázal na to, že žalovaní na rozdiel od žalobcu nepredložili žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, zároveň negovali procesný princíp, že pri ochrane mena a osobnosti dôkazné bremeno spočíva na žalovaných. V ďalšom texte odvolania sa zameral na vyvrátenie tvrdení žalovaných prednesených v priebehu prvoinštančného konania. Namietal tiež nesprávny popis reálnych skutkových dejov a skutočností zo strany súdu, čo je vážnou vadou konania, ďalej porušenie princípu právnej istoty, nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, neúplne zistený skutkový stav veci, nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci. Zároveň konštatoval, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, odôvodňujúc to tým, že súd nevykonal žiadne dokazovanie. Zdôraznil, že v konaní preukázal porušenie práva na jeho česť a dobrú povesť, pričom ak zásah spočíva v skutkových tvrdeniach, pôvodca neoprávneného zásahu sa zbaví zodpovednosti, ak preukáže, že tieto tvrdenia sú pravdivé. Podľa jeho názoru je nesprávna úvaha súdu prvej inštancie, že právnická osoba nebude za excesy svojich členov zodpovedať, ak ich konanie vybočuje z medzí zákonného plnenia úloh právnickej osoby, jej členmi a voči postihnutému preto v takom prípade zodpovedá priamo člen právnickej osoby ako samostatne stojaci zodpovednostný subjekt. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie, alternatívne, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
4. Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu vyjadrili podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 18.8.2015, v ktorom uviedli, že odvolanie neobsahuje žiadne právne podložené a relevantné skutočnosti a dôkazy. Konštatovali, že problémom žalobcu aj naďalej ostáva, že sa nestotožnil so znením zákona č. 540/2007 Z.z. o audítoroch, ktorý ukladá všetkým členom komory aj povinnosti. Poukázali na to, že z celého priebehu konania je jednoznačne preukázané, že žalovaní konali v mene komory, pričom žalovaní 2/ a 3/ videli žalobcu prvýkrát na pojednávaní. Mali za to, že žalobcovi nebola odňatá možnosť konať pred súdom, jeho argumentáciu považovali za zavádzajúcu, nepravdivú a nesúladnú so zákonom. Napadnuté rozhodnutie považovali za zákonné a vecne dôvodné. Na základe uvedeného žiadali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.
5. Žalobca reagoval podaním doručeným prvoinštančnému súdu dňa 5.9.2016, v ktorom uviedol argumentáciu týkajúcu sa aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie. Konštatoval, že k neoprávnenému zásahu do jeho osobnostnej sféry nedošlo v rámci plnenia úloh SKAU ako právnickej osoby, pretože medzi žalobcom a žalovanými neexistuje žiadna forma regulácie žiadnymi pracovnoprávnymi predpismi, s tým, že štatút komory nemá povahu prameňa práva, ktorým možno ustanoviť oprávnené zásahy do súkromného a rodinného života, pričom za excesy zodpovedá priamo člen právnickej osoby. Vyjadrenie žalovaných nemá podľa jeho názoru pre rozhodovanie súdu žiadnu relevantnú právnu váhu.
6. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je podané dôvodne. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného nároku, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí dostatočne odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.).
7. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistiac v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods.2 C.s.p.), dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne (387 ods. 1 C.s.p.)
8. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a v záujme dôsledného vyporiadania sa s odvolacími námietkami odvolací súd udáva nasledovné.
9. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa domáhal ospravedlnenia a náhrady nemajetkovej ujmy jednotlivo od žalovaných 1/, 2/ a 3/, ktorí sa mali dopustiť zásahu do jeho práva na ochranu dobrej povesti, a to tým, že ako členovia vedenia Slovenskej komory audítorov postupovali voči žalobcovi ako nezávislému audítorovi (a zároveň členovi komory) tak, že ich úkony smerovali k vykonaniu mimoriadnej kontroly kvality výkonu auditu u žalobcu, riadnej previerky zabezpečovania kvality auditu u žalobcu a začatia a vedenia disciplinárneho konania voči žalobcovi.
10. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v konaní a pri rozhodovaní s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.6.2016. O odvolaní žalobcu rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák.č. 160/2015 Z.z., viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).
11. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
12. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
13. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
14. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.
15. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
16. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie postupoval správne, keď z vykonaného dokazovania vyvodil nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaných 1/ až 3/. Z obsahu žaloby ako aj z vykonaných dôkazov predložených v konaní vyplýva, že tvrdený zásah do osobnostných práv žalobcu spočíval v postupe žalovaných ako predstaviteľov vedenia komory audítorov (žalovaného 1/ ako prezidenta SKAU, žalovaného 2/ ako predsedu Dozornej rady SKAU a žalovaného 3/ ako predsedu Komisie pre zabezpečenie kvality auditu SKAU), ktorí písomnosťami v mene SKAU komunikovali so žalobcom. V danom prípade išlo o písomnosti, týkajúce sa činnosti komory (podpísané žalovanými ako predstaviteľmi vedenia komory) vo vzťahu k žalobcovi ako členovi komory, čo nebolo v konaní sporné.
17. Odvolací súd konštatuje, že je potrebné vychádzať zo zásady, že ak bol neoprávnený zásah do osobnosti spôsobený niekým, kto bol použitý právnickou osobou (alebo inou fyzickou osobou) na výkon činnosti tejto právnickej osoby (alebo inej fyzickej osoby), keď je určujúcim existencia miestneho, časového a vecného vzťahu k plneniu úloh takejto osoby, potom občianskoprávne sankcie podľa § 13 Občianskeho zákonníka postihujú v týchto prípadoch samotnú právnickú (alebo inú fyzickú) osobu v zmysle analógie § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 853 Občianskeho zákonníka. V danom prípade je zo samotného obsahu žaloby ako i z pripojených dôkazov zrejmé, že žalovaní v čase tvrdeného zásahu konali v mene Slovenskej komory audítorov, t.j. boli použití právnickou osobou na výkon jej činnosti, a to v medziach zákona č. 540/2007 o audítoroch, ktorý upravuje postavenie komory ako aj členov komory (na ustanovenia ktorého správne poukázal súd prvej inštancie). Nepochybne možno konštatovať existenciu časového, miestneho a vecného vzťahu namietaného konania žalovaných k plneniu ich úloh SKAU ako právnickej osoby, keď z obsahu všetkých predložených písomností vyplýva, že išlo o úkony súvisiace s činnosťou komory a vyplývajúce výhradne z tejto činnosti, t.j. neobsahovali žiadne skutočnosti, ktoré by nesúviseli s činnosťou a úlohami komory. Je preto potrebné vyvodiť, že medzi žalobcom a žalovanými neexistuje žiadny hmotnoprávny vzťah, na základe ktorého by vyplývalo žalobcovi hmotnoprávne oprávnenie a žalovaným hmotnoprávna povinnosť, súvisiace s ochranou osobnostných práv.
18. Pre úplnosť odvolací súd poukazuje na právny názor vyslovený Najvyšším súdom SR, v zmysle ktorého vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil.
19. Pokiaľ ide o námietky odvolateľa, týkajúce sa vedenia pojednávania a s tým súvisiace namietané procesné porušenia práv žalobcu, odvolací súd konštatuje, že takéto porušenia v konaní pred súdom prvej inštancie neboli odvolacím súdom zistené. Vo vzťahu k pojednávaniu konanému dňa 17.3.2015 (ako prvému pojednávaniu v merite veci) odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie pojednával v neprítomnosti žalobcu v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní; ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka. Vzhľadom k tomu, že návrh na odročenie pojednávania a ospravedlnenie žalobcu z neúčasti na pojednávaní neobsahoval náležitosti podľa § 119 ods. 3 O.s.p., možno konštatovať, že boli splnené podmienky na postup súdu, ktorý pojednával v neprítomnosti žalobcu. Pokiaľ ide o nemožnosť predniesť text
žaloby, príp. neposkytnutie dostatočného priestoru na vyjadrenie žalobcu a prednesenie návrhov na dokazovanie, odvolací súd nepovažoval uvedené námietky žalobcu za dôvodné, nakoľko vytýkané pochybenia súdu prvej inštancie nevyplývajú zo zápisnice z pojednávania ani zo zvukového záznamu z pojednávania. Rovnako neboli zistené žiadne skutočnosti preukazujúce porušenie rovnosti strán v spore. V súvislosti s oboznámením sa so žalobou, odvolací súd dáva do pozornosti, že súd ako aj protistrana boli oboznámení s písomným žalobným návrhom, pričom zásada ústnosti konania je zachovaná, ak strany sporu stručne a vlastnými slovami zhrnú a prednesú svoje návrhy bez potreby čítať celý text podanej žaloby alebo písomných vyjadrení, a to predovšetkým v súlade so zachovaním zásady hospodárnosti konania. Pokiaľ ide o vykonávanie dokazovania, odvolací súd upriamuje pozornosť na znenie § 129 ods. 1 O.s.p. (účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie), v zmysle ktorého dôkaz listinou sa vykoná tak, že predseda senátu alebo samosudca na pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak súd vo veci nenariaďuje pojednávanie alebo ak listina nebola všetkým účastníkom doručená alebo ak listina alebo jej obsah nebola protistranou spochybnená. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že všetky listinné dôkazy predložené v konaní boli doručené všetkým účastníkom konania a neboli protistranou spochybnené, z toho dôvodu nebolo potrebné ich na pojednávaní prečítať, resp. oznámiť ich obsah.
20. So zreteľom na uvedené možno uzavrieť, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností a vec aj správne právne posúdil. Zároveň neboli zistené žiadne procesné pochybenia súdu prvej inštancie, v dôsledku ktorých by bola účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom.
21. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie (vrátane správneho výroku o trovách konania) podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne a právne správny potvrdil.
22. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 1.8.2016, č.k. 12C/19/2014-286 zamietol sťažnosť žalobcu zo dňa 21.7.2015 proti uzneseniu č.k. 12C/19/2014-283.
23. Uznesenie právne odôvodnil § 124 ods. 1, § 248, § 250 ods. 1 C.s.p. a § 7b písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov a vecne tým, že podanie žalobcu označené ako odvolanie proti uzneseniu vydanému vyšším súdnym úradníkom o vyrúbení súdneho poplatku vyhodnotil podľa jeho obsahu ako sťažnosť. Keďže žalobca sa podanou žalobou domáhal ochrany osobnosti ako aj náhrady nemajetkovej ujmy, konštatoval, že súdny poplatok za odvolanie bol určený správne, a to 105 eur (nárok na nemajetkovú ujmu, 3% zo sumy 3 500 eur) + 3x 66 eur (ospravedlnenie vo vzťahu k trom žalovaným), z toho dôvodu považoval sťažnosť žalobcu za nedôvodnú.
24. Proti tomuto uzneseniu (ktorým bola sťažnosť žalobcu zamietnutá) podal žalobca odvolanie odôvodňujúc ho tým, že súd prvej inštancie ho nesprávne a v rozpore s § 355 ods. 2 C.s.p. poučil o nemožnosti podať odvolanie proti uzneseniu, čím chcel legitimizovať zrejmú absurdnú nelogickosť výpočtu súdneho poplatku. Uviedol, že súd prvej inštancie svojvoľne prekvalifikoval odvolanie žalobcu na sťažnosť, namiesto toho, aby autoremedúrou opravil svoje zmätočné uznesenie. Poukázal na to, že prípustnosť sťažnosti je možnosťou, nie povinnosťou a nemôže byť zneužívaná na poškodzovanie práv účastníka. Tvrdil, že prvoinštančný súd sa takýmto konaním snaží zabrániť, aby žalobcove odvolanie proti rozsudku neodôvodneným zadržiavaním znemožnil zaslať príslušnému odvolaciemu súdu. Poukázal na § 356 C.s.p., podľa ktorého nie je vylúčené podať odvolanie proti výzve na zaplatenie súdneho poplatku. Žiadal, aby jeho prvé odvolanie bolo napravené tak, že každé podanie sa posudzuje podľa obsahu, pričom súdu prvej inštancie neprináležalo meniť titul podania ani zmysel jeho vnútorného obsahu. Podľa jeho názoru bol súdny poplatok za podané odvolanie nesprávne stanovený a napadnuté uznesenie považoval za nepreskúmateľné. Žiadal, aby odvolací súd rozhodol tak, že mu žiadna poplatková povinnosť nevznikla (keďže súdny poplatok v sume 171 eur už zaplatil) alebo aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
25. Podľa § 124 ods. 1 C.s.p. každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.
26. Podľa § 239 ods. 1 C.s.p. proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.
27. Podľa § 248 C.s.p. o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
28. Podľa § 250 ods. 1 a 2 C.s.p. ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
29. Podľa § 355 ods. 2 C.s.p. proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
30. Podľa § 357 C.s.p. odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a) zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.
31. Podľa § 386 C.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak a) bolo podané oneskorene, b) bolo podané neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, alebo d) nemá náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.
32. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že súd prvej inštancie rozhodol v danej veci uznesením zo dňa 7.7.2016, č.k. 12C/19/2014-283 vydaným vyššou súdnou úradníčkou, ktorým uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie v sume 303 eur v lehote 10 dní od jeho právoplatnosti. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca odvolanie, ktoré súd prvej inštancie vyhodnotil podľa jeho obsahu ako sťažnosť, o ktorej rozhodovala vo veci konajúca sudkyňa súdu prvej inštancie tak, že sťažnosť ako nedôvodnú zamietla. Následne žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie.
33. Odvolací súd konštatuje, že Civilný sporový poriadok upravuje prípustnosť odvolania rozdielne pri jednotlivých formách súdneho rozhodnutia, pričom proti uzneseniu vo svojej podstate odvolanie nie je prípustné a pripúšťa sa iba v prípadoch, ktoré sú taxatívne vypočítané v § 357 C.s.p. Zároveň platí, že voči uzneseniam definovaným v § 239 ods. 1 C.s.p. (uznesenia súdu prvej inštancie vydané súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť) je stanovený osobitný prostriedok procesnej obrany, a to sťažnosť, o ktorej rozhoduje sudca prvoinštančného súdu.
34. V danom prípade je zrejmé, že uznesenie, ktorým súd prvej inštancie vyrubil žalobcovi súdny poplatok za odvolanie, vydala vyššia súdna úradníčka, pričom uznesenie obsahovalo správne poučenie o možnosti podať voči uzneseniu sťažnosť. Žalobca proti tomuto uzneseniu podal odvolanie, ktoré súd prvej inštancie podľa jeho obsahu správne považoval za sťažnosť, keďže žalobca týmto podaním sledoval zrušenie predmetného rozhodnutia a išlo o procesný prostriedok uplatnený proti rozhodnutiu vydanému vyšším súdnym úradníkom. Súd prvej inštancie rozhodol o sťažnosti žalobcu, a to uznesením vydaným zákonnou sudkyňou, ktorým sťažnosť žalobcu zamietol; zároveň ho správne poučil, že proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Odvolací súd konštatuje, že napadnuté uznesenie nepatrí medzi taxatívne uvedené uznesenia, proti ktorým je prípustné odvolanie (§ 357 C.s.p).
35. Na základe uvedeného odvolací súd odvolanie žalobcu ako neprípustné podľa § 386 písm. c) C.s.p. odmietol.
36. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a v odvolacom konaní úspešným žalovaným priznal proti neúspešnému žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
37. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).