Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Er-26-2015.pdf
PDF · 71.84 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-6Er/26/2015
Uznesenie
Okresný súd Skalica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, proti povinnému F. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXX/X, XXX XX O., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Stanislavom Polákom, Exekútorský úrad so sídlom Moyzesova 5, 949 01 Nitra, pre vymoženie 106,65 € s príslušenstvom, rozhodujúc o zastavení exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 59,54 € a to do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Poverením Okresného súdu Skalica č. 5206 045700 zo dňa 27.07.2015 bol súdny exekútor JUDr. Stanislav Polák, Exekútorský úrad Nitra, poverený podľa § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“) vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu - právoplatného platobného rozkazu Okresného súdu Skalica č. k. 5Ro/102/2014-17 zo dňa 31.03.2014. Exekučné konanie sa začalo doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 28.01.2015.
Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
Súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu dňa 06.03.2018 podnet na zastavenie exekúcie proti povinnému z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor vykonal zisťovania majetkových pomerov povinného a zistil, že povinný má vo vlastníctve nehnuteľnosť s malým spoluvlastníckym podielom. Jedná sa o dom so spoluvlastníckym podielom v katastrálnom území Holíč, pričom na spoluvlastníckom podiele nehnuteľnosti je zriadených desať skorších záložných práv. Šetrením v evidencii vozidiel bolo zistené, že povinný nie je vlastníkom motorového vozidla. Povinný nemá vedený žiadny bankový účet s kladným zostatkom, z ktorého by bolo možné prikázať pohľadávku. Povinný nemá žiadny legálny príjem, z ktorého by bolo možné vykonávať zrážky. Povinný momentálne nepoberá žiadne dávky zo Sociálnej poisťovne. Voči povinnému bolo v centrálnom registri exekúcií zistených ďalších 19 exekučných konaní.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Súd po preskúmaní exekučného spisu sp. zn. EX 4018/2014 došiel k záveru, že súdny exekútor tak ako deklaroval vo svojom podnete na zastavenie exekúcie, majetkové pomery povinného dostatočne zisťoval a nemajetnosť súdu preukázal. Oprávnený doručil tunajšiemu súdu dňa 06.06.2018 vyjadrenie k podnetu na zastavenie exekúcie, v ktorom uviedol, že zistené skutočnosti súdnym exekútorom berie na vedomie a súhlasí so zastavením exekúcie pre nemajetnosť.
Vzhľadom k tomu, že boli naplnené zákonné znaky pre zastavenie exekúcie, nakoľko majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, súd podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu z a s t a v i l .
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
V zmysle § 37 ods. 1 posledná veta Exekučného poriadku, ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený súdny exekútor.
V zmysle citovaného ustanovenia súd zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi. Súdny exekútor má nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Súdny exekútor žiadal priznať náhradu trov exekúcie v súlade s § 14, § 15, § 22 a § 23 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhlášky“) a § 196 Exekučného poriadku.
Podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa zákona o dani z pridanej hodnoty, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Súdny exekútor vyčíslil a žiadal priznať trovy exekúcie v celkovej sume 59,54 €, trovy exekúcie vyčíslil nasledovne: 1) v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky žiadal súdny exekútor priznať minimálnu odmenu za výkon exekučnej činnosti vo výške 33,19 € V zmysle 14 ods. 1 vyhlášky súd priznáva súdnemu exekútorovi minimálnu odmenu vo výške 33,19 €. 2) V zmysle § 21a žiadal súdny exekútor priznať odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie do zápisnice vo výške 13,83 €. Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 13,83 €. 3) v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky žiadal súdny exekútor priznať náhradu hotových výdavkov za poštovné vo výške 2,60 €. Predpokladom na priznanie hotových výdavkov nie je len ich vyčíslenie, ale aj ich preukázanie a to takým spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti jednak čo do výšky, a jednak ich dôvodnosti a účelnosti. V časti rozhodovania súdu o priznaní náhrady hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky súd skúmal, či vynaloženie a reálna výška hotových výdavkov boli dostatočne preukázané v exekučnom spise, pričom ich vynaloženie súd posudzoval z hľadiska účelnosti a hospodárnosti. Súd vychádzal výlučne z obsahu spisu súdneho exekútora. Súd konštatuje, že v spise súdneho exekútora sa nachádzajú doručenka a nedoručená obálky s podacou pečiatkou pošty. Súd preto priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za uvedené poštovné v sume 2,60 €. 4) Súdnemu exekútorovi ako platcovi DPH patrí zvýšenie jeho odmeny a náhrady hotových výdavkov o daň z pridanej hodnoty. Súd súdnemu exekútorovi priznal daň z pridanej hodnoty vo výške 20 % z odmeny a náhrad v sume 9,92 €.
Súd na základe uvedeného priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v celkovej sume 59,54 €.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti uzneseniu v časti výroku o trovách odvolanie nie je prípustné.
Proti uzneseniu v časti výroku o zastavení exekúcie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.