Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/47/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v spore žalobkyne: E. A., trvale bytom G., Z. XXX/XX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Slávik a partneri, s.r.o., so sídlom v Topoľčanoch, Nám. M. R. Štefánika 3, proti žalovanému: D. A., trvale bytom G., N. XX, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 13. apríla 2016, č.k. 3C/263/2008-717, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov tak, že do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal veci a hodnoty špecifikované v bodoch 1/ až 46/ v celkovej hodnote 106.329,54 eur. Zároveň uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie jej podielu 56.046,75 eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalším výrokom rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a posledným výrokom uložil účastníkom konania povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok 3.189,88 eur na účet Okresného súdu Partizánske do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala vyporiadania BSM so žalovaným, keď ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Partizánske sp. zn. 4C/125/2008-57 zo dňa 20.03.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť 10.05.2008. Za trvania manželstva účastníci nadobudli do BSM hnuteľné veci uvedené vo výroku rozsudku pod bodom 1/ - 43/, ktorých hodnota bola vyčíslená znalcom ku dňu zániku BSM, t.j. k právoplatnosti rozvodového rozsudku na sumu 4.211 eur. Za trvania manželstva účastníci nadobudli do BSM aj osobné motorové vozidlo I. 1,2 EČV: K. (bod 44), ktorého hodnota bola vyčíslená znalcom ku dňu zániku BSM na sumu 6.176 eur. Taktiež za trvania manželstva bolo zriadené kapitálové životné poistenie žalovaného v MetLifeAmslico Poisťovňa a.s. (bod 45), ktorého hodnota bola ku dňu zániku manželstva 1.153,21 eur. Najväčšiu finančnú položku BSM však predstavovala hodnota investícií vynaložených zo spoločného majetku do nehnuteľnosti žalovaného - rodinného domu, zapísaného na Okresnom úrade Partizánske, Katastrálny odbor na LV č. XXX ako rod. dom s.č. XX, nachádzajúci sa na parcele č. XXXX/ X, v k.ú. I., obec G., okres K. (bod 46 vo výroku rozsudku) a vyčíslená znalcom ku dňu zániku BSM na sumu 94.789,33 eur. Najviac sporná medzi účastníkmi bola práve hodnota investícií vynaložených do rodinného domu žalovaného (položka 46 výroku rozsudku). Žalovaný rozporoval túto položku z dôvodu, že nemohlo ísť o takú vysokú hodnotu investícií, nakoľko v prípade predaja rodinného domu by ani za takú sumu dom nepredal. Taktiež, ako záväzok, ktorý však v čase rozhodovania bol účastníkmi v celom rozsahu zaplatený, bolo potrebné vyporiadať zostatok hypotekárneho úveru, ktorý poskytla Slovenská sporiteľňa, a.s., číslo úveru XXXXXXXXXX/XXXX . vo výške 2.866,46 eur na ťarchu žalobkyne v 1/2. Od rozvodu bolo na tento úver zaplatené do 12.01.2010 suma 4.838,43€ obomi účastníkmi rovnako a bol daný štátny príspevok na účet žalobkyne v sume 705,34 eur, pričom žalovaný 12.01.2010 zaplatil 2.161,12 eur. Pri vyporiadaní tiež bolo potrebné prihliadnuť k sume 8.630,42 eur (260 000 Sk) na ťarchu žalovaného v polovici titulom výplaty súrodencov žalovaného z peňazí BSM. Po zhodnotení výsledkov dokazovania súd za použitia ust. § 149 ods. 1 a § 150 vyporiadal BSM účastníkov

tak, ako uviedol vo výroku rozsudku. Súd konštatoval, že celková hodnota BSM predstavovala sumu 106.329,54 eur a každému z účastníkov patrí polovica hodnoty z celkovej hodnoty BSM. Keďže všetky hnuteľné veci, ako aj automobil, zostali u žalovaného, mal by zaplatiť na vyrovnanie podielu žalobkyni 53.164,77 eur. Uvedenú sumu je potrebné ponížiť o čistý rozdiel na hypotekárnom úvere (2.866,46 eur : 2) a teda žalobkyňa by mala zaplatiť žalovanému polovicu hypotekárneho úveru 1.433,23€. Žalobkyni by teda na vyplatenie podielu zostávala suma 51.731,54 eur. K tejto sume je potrebné pripočítať polovicu zo sumy 8.630,42 eur, t.j. 4.315,21 eur, ktorú sumu by mal žalovaný zaplatiť žalobkyni titulom, že ide o polovicu sumy, ktorá z prostriedkov BSM bola vyplatená jeho súrodencom v čase, keď sa rodinný dom prevádzal do výlučného vlastníctva žalovaného. Celkovo by mal teda žalovaný na vyrovnanie podielu zaplatiť žalobkyni 56.046,75 eur. Iné veci, práva, alebo záväzky patriace do BSM zistené neboli a dary dané účastníkom rodičmi účastníkov patria tomu účastníkovi, ktorý bol takto obdarovaný, a ak boli darované obom, tak patria obom v jednej polovici. Pri hnuteľných veciach vychádzal súd z hodnoty vecí zistenej ku dňu právoplatnosti rozvodu manželstva, t.j. k 10.05.2008, pričom všetky hnuteľné veci, ako aj motorové vozidlo, sa nachádzajú v držbe a užívaní žalovaného, ktorý bránil žalobkyni čokoľvek z týchto vecí užívať, aj keď v čase krátko po podaní žaloby mala žalobkyňa o niektoré veci záujem. Žalobkyňa si zariadila novú domácnosť a nakúpila si do nej nové veci, a keďže hnuteľné veci tvoria zväčša súčasť zariadenia rodinného domu, súd ich prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného. Hodnota investícií vynaložená zo spoločného do oddeleného majetku žalovaného - rodinného domu, bola stanovená znaleckým posudkom Ing. Václava Blahovca ku dňu právoplatnosti rozvodového rozsudku, t.j. k 10.05.2008. Znalec vyčíslil výšku vložených investícií sumou 105.321,43 eur. Súd prihliadol k amortizácií investícií od roku 2003 do roku 2008, t.j. za dobu 5 rokov, pretože počas tej doby rodinný dom žalovaného užívali obaja účastníci a po právoplatnosti rozvodu, t.j. po 10.05.2008 už žalobkyňa dom s príslušenstvom neužívala, pretože sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti. Znalec vo svojom posudku uviedol kritéria pre výpočet amortizácie, ročnú amortizáciu stanovil sumou 2.106,42 eur, t.j. za 5 rokov predstavovala amortizácia sumu 10.532,10 eur a o túto sumu súd znížil výšku investícií a stanovil ju na 94.789,33 eur (105.321,43 eur - 10.532,10 eur). Pokiaľ ide o to, že žalovaný zriadil vecné bremeno pre svoju matku a následne koncom roku 2013 i pre svoju sestru, podľa názoru súdu táto skutočnosť neznižuje hodnotu rodinného domu ani investícií, pretože bolo vecou výlučného vlastníka domu, teda žalovaného, v prospech koho zriadil vecné bremeno. Vecné bremeno nemôže ovplyvniť spätne výšku hodnoty investícií do rodinného domu žalovaného. Nakoľko žalovaný užíval a užíva všetky hnuteľné veci a aj ostatný majetok nadobudnutý v rámci BSM už dlhšiu dobu, súd mu prikázal do výlučného vlastníctva všetky veci a hodnoty a zaviazal ho zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie jej podielu 56.046,75 eur. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. Účastníkov v zmysle príslušných ustanovení zákona o súdnych poplatkoch zaviazal súd zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok z hodnoty majetku BSM v sume 3.189,88 eur na účet Okresného súdu Partizánske.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, považujúc celý rozsudok za zmätočný, nepreskúmateľný a za vydaný v rozpore s §§ 149 a 150 OZ. Namietal, že súd ohodnocoval hnuteľné veci uvedené v položke 1/ až 44/ výroku rozsudku ku dňu zániku BSM. Takýto spôsob ohodnocovania vyporiadavaných vecí patriacich do BSM je v striktnom rozpore s platnou právnou úpravou ako aj s rozhodovacou praxou slovenských súdov. Vyporiadavané veci tvoriace masu BSM sa totiž vyporiadavajú v stave, v akom sa nachádzali ku dňu zániku BSM, avšak pokiaľ ide o určenie ich hodnoty, táto sa stanovuje ku dňu vyporiadania BSM, a nie ku dňu jeho zániku. Súd však postupoval tak, že vyporiadavané hnuteľné veci špecifikované v položke 1/ až 4 prvého výroku rozsudku vyporiadaval v stave a v hodnote určenej znalcom ku dňu zániku BSM. Poukázal v tejto súvislosti na uznesenie Krajského súdu v Nitre vo veci sp. zn. 25Co/5/2007, na rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 2Cdo/9/97. Uviedol, že nerešpektovanie predmetnej súdnej praxe má význam pri určovaní cien všetkých hnuteľných vecí špecifikovaných v položke 1/ až 44/ prvého výroku rozsudku, avšak najviac je nerešpektovanie predmetného právneho názoru vypuklé pri stanovení hodnoty osobného motorového vozidla (položka 44). Hodnota tohto osobného motorového vozidla predsa nemohla byť v roku 2016 rovnaká, aká bola ku dňu zániku BSM účastníkov konania. Uviedol, že mu nie je zrejmé, z akého dôvodu bol takto vypracovaný znalecký posudok. Je bez akýchkoľvek pochybností, že toto motorové vozidlo s rokom výroby 2003 nemôže mať v súčasnosti hodnotu 6.176 eur. Rovnako zbytočné bolo podľa jeho názoru vykonanie znaleckého dokazovania k stanoveniu hodnoty ostatných hnuteľných vecí špecifikovaných v položke 1/ až 43/ prvého výroku rozsudku, keď sa cena určovala nie ku dňu vyporiadania, ale ku dňu zániku BSM účastníkov konania. Súd v napadnutom rozsudku výslovne konštatuje, že pri hnuteľných veciach vychádzal z hodnoty vecí zistenej ku dňu právoplatnosti rozvodu

manželstva, t.j. k 10.05.2008. Mal za to, že takéto určenie hodnoty všetkých hnuteľných vecí zvýhodňuje žalobkyňu, pričom táto nadobúda predmetným rozsudkom neoprávnený prospech vo vzťahu k nemu. Ďalej považoval za nepochopiteľné ohodnocovanie investícií do nehnuteľností v jeho vlastníctve, ktoré boli znalcom ohodnotené na sumu 94.789,33 eur ku dňu zániku BSM. Poukázal na to, že závery predmetného znaleckého posudku sú zjavne v rozpore s tvrdeniami účastníkov konania. S touto skutočnosťou sa súd nevyporiadal. Žalobkyňa v priebehu konania tvrdila, že investície z masy BSM vynaložené na zhodnotenie nehnuteľnosti v jeho vlastníctve boli vo výške cca 2.000.000 Sk (teda cca 66.000 eur). Túto skutočnosť potvrdil aj on. Vyjadril nesúhlas s tým, ako potom mohol mať súd za preukázané zo znaleckého posudku sumu investícií vo výške 94.789,33 eur, a to už po odpočítaní amortizácie za 5 rokov. Takýto postup súdu považoval za nepochopiteľný a nevysvetlenie myšlienkových postupov súdu týkajúcich sa logickej postupnosti krokov, akými mal dospieť k záveru, prečo ignoroval zhodné vyjadrenia účastníkov konania a vzal do úvahy iba znalecký posudok nie sú zrejmé a vedú k nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku. Uviedol, že vykonával svojpomocne takmer všetky stavebné práce a účastníci konania platili z prostriedkov BSM iba za materiál. Znalec však do zhodnotenia započítaval okrem nákladov na materiál aj všetky stavebné práce, a to v nezanedbateľnej hodnote, ktorá skutočnosť je v zrejmom rozpore s tvrdeniami účastníkov konania a vedie opäť k náležitému zvýhodneniu žalobkyne, kedy je tejto priznané plnenie vo vyššej výške, než aké zodpovedá reálnej výške spoločných investícií účastníkov konania do nehnuteľnosti v jeho vlastníctve. Podľa jeho názoru takýto postup súdu je aj v rozpore so zásadou uvedenou v § 3 ods. 1 OZ, nakoľko mal za to, že svojpomocne vykonal takmer všetky práce na svojej nehnuteľnosti a má ešte žalobkyni zaplatiť aj odplatu. Konštatoval, že nie je bezvýznamná aj skutočnosť, že zo záverov znaleckého dokazovania v predmetnom konaní vyplýva, že hodnota nehnuteľnosti v jeho výlučnom vlastníctve je podstatne nižšia než celková cena investícií do jeho nehnuteľnosti. Má teda zaplatiť žalobkyni nielen viac ako do nehnuteľnosti investovali počas trvania ich manželstva, ale táto suma dokonca podstatne prevyšuje celkovú cenu nehnuteľnosti v jeho výlučnom vlastníctve. Uviedol, že táto nehnuteľnosť je podstatne lacnejšia, ako investície do nej, pričom ani tieto investície nie sú reálnymi investíciami podľa výpočtu znalca, ktorý však nezohľadnil tvrdenia účastníkov konania o výške investícií z prostriedkov BSM do jeho nehnuteľnosti. Poukázal na skutočnosť, že trhová hodnota predmetnej nehnuteľnosti je cca 65.000 eur. Je to hodnota, za ktorú by teda v súčasnosti dom predal. Ak by teda tak urobil, aby vyplatil žalobkyňu, nezostalo by mu ani na kúpu menšieho bytu a stal by sa z neho bezdomovec. Vzhľadom na uvedené žiadal odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a II. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. K podanému odvolaniu sa písomne prostredníctvom právneho zástupcu vyjadrila žalobkyňa a navrhla potvrdiť rozsudok ako vecne správny a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania. Uviedla, že je správnou zásada, uplatňovaná pri bežnom spôsobe vyporiadania BSM rozhodnutím súdu, kde súd hnuteľné veci v BSM delí medzi bývalých manželov, že tieto veci sa vyporiadavajú podľa ich stavu ku dňu zániku BSM a v aktuálnych cenách ku dňu vyporiadania. Dodal však, že táto zásada sa nejaví ako spravodlivá iba vtedy, keď úplne všetky hnuteľné veci z BSM sú prikázané do výlučného vlastníctva iba jedného z manželov z dôvodu, že od rozvodu manželstva do dňa jeho vyporiadania rozsudkom súdu uplynula dlhá doba a počas tejto doby tieto veci užíval výlučne tento z bývalých manželov, ktorý druhého manžela z užívania týchto vecí vylúčil. V medziobdobí od zániku BSM do dňa jeho vyporiadania hodnota týchto hnuteľných vecí klesla a z poklesu tejto hodnoty by bezdôvodne profitoval ten z manželov, ktorému veci zostávajú, a bol by poškodený druhý manžel. Následne uviedla, že čo sa týka výšky investícií do nehnuteľnosti, nikdy nedošlo medzi nimi k zhodne vo výške týchto investícií na 2.000.000 Sk, inak by nebolo potrebné také znalecké dokazovanie, aké sa v spore nakoniec uskutočnilo. Túto výšku v návrhu uviedla iba odhadom, keďže nemohla presne špecifikovať výšku vynaložených prostriedkov do oddeleného majetku žalovaného. Ďalej poukázala na to, že trhová cena nehnuteľnosti nie je taká, akú tvrdí v odvolaní žalovaný, ale podľa jej odhadu je vo výške 160.000 - 180.000 eur.

4. K podanému vyjadreniu žalobkyne sa písomne vyjadril žalovaný. Pokiaľ ide o tvrdenia žalobkyne ohľadom toho, že prvostupňový súd postupoval správne, keď na rozhodnutie v predmetnej veci neaplikoval právnu argumentáciu žiadneho z jeho predložených súdnych rozhodnutí, toto nemôže obstáť. Konštatoval, že argumentácia žalobkyne v tomto smere je nedostatočná a napadnutý rozsudok považoval z dôvodu nerešpektovania ustálenej judikatúry za zmätočný, nepreskúmateľný a za vydaný v rozpore s §§149 a 150 OZ. Žiadnym spôsobom nebolo v rozsudku vysvetlené, prečo sa súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít SR, na ktorú poukázal v odvolaní.

Rovnako nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by žalobkyni bránil zobrať si akúkoľvek hnuteľnú vec zo spoločnej domácnosti. V ostatnom sa argumentačne pridržiaval podaného odvolania.

5. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 379 a 380 ods. 1 bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v zmysle § 389 ods. 1 písm. c) v spojení s § 391 ods. 1 zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. V prvom rade je potrebné uviesť, že s účinnosťou od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (CSP), ktorým bol zrušený dovtedy platný procesný predpis - Občiansky súdny poriadok. V zmysle intertemporálnej úpravy v ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Vzhľadom na túto úpravu, ktorá znamená okamžitú aplikovateľnosť predpisu, krajský súd ako súd odvolací v danej veci postupoval podľa príslušných ustanovení tohto predpisu. 7. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom. 8. Medzi odvolacie dôvody (§ 365 patria aj námietky týkajúce sa vád v skutkových zisteniach prvoinštančného súdu. Tie sa môžu prejaviť buď v nevykonaní navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, prípadne v nesprávnom hodnotení dôkazov, ktoré vyústilo do nesprávnych skutkových zistení.

9. Nesprávne právne posúdenie môže spočívať v tom, že súd neaplikoval správnu normu, aplikoval nesprávnu normu alebo nesprávne interpretoval správne zvolenú normu. Súd prvej inštancie teda najskôr pochybil tým, že vec nesprávne právne posúdil spôsobom uvedeným v predchádzajúcej vete a zároveň následkom tohto pochybenia nevykonal navrhované dokazovanie.

10. Ak sa súd prvej inštancie dopustil omylu v právnom posúdení pre chybnú interpretáciu právnej normy a z tohto dôvodu zároveň nedostatočne zistil skutkový stav, nesplnil tým ústavnú a zákonnú povinnosť garantovať obsah základného práva na súdnu ochranu s tým, že takýto komplexne chybný postup by nemal naprávať súd vyššej inštancie.

11. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

12. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

13. Zásady ocenenia vyporiadavaného bezpodielového spoluvlastníctva manželov zákon bližšie neupravuje. Podľa judikatúry sa pri oceňovaní všeobecne uplatňuje zásada, že pri ocenení vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva sa vychádza zo stavu veci ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva, avšak z ceny v čase, kedy sa vyporiadanie vykonáva (R 42/1972). Na uvedenom závere zotrváva aj novšia judikatúra (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 Cdo 9/1997 alebo rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1?M Cdo 12/2011). Rozhodujúca je pritom cena, za ktorú je možné porovnateľnú vec v rozhodnej dobe a na danom mieste reálne predať. Pri zisťovaní ceny veci, ktorá tvorí predmet bezpodielového spoluvlastníctva, je určujúca jej všeobecná cena stanovená v závislosti od situácie na trhu v danom mieste a čase, v ktorom sa bezpodielové spoluvlastníctvo vyporiadava. Teda trhová cena v čase rozhodovania súdu o vyporiadaní BSM. Súd prvej inštancie preto nepostupoval správne, pokiaľ za východisko svojho rozhodnutia považoval hodnotu vecí v čase zániku BSM, teda ku dňu rozvodu manželstva. To však neznamená, že pri správnom postupe, teda zistení hodnoty v čase rozhodovania, bude v prípade prikázania vecí žalovanému žalobkyňa ukrátená na svojich právach, ako to uvádza vo vyjadrení k odvolaniu. Ako bolo uvedené vyššie, pre stanovenie hodnoty je rozhodujúci stav vecí ku dňu zániku BSM. Ako sa uvádza aj vo vyššie zmienenom rozhodnutí NS SR 1M Cdo 12/2011: „.... stav z hľadiska veku, kvality, či miery opotrebenia“. Rozhodujúca je teda cena,

akú by konkrétna vec mala v čase rozhodovania, pokiaľ by bola v stave aký mala v čase ku dňu zániku BSM. Pokiaľ sú teda veci prikázané tomu z manželov, ktorý ich od zániku BSM užíva oproti povinnosti výplaty druhého manžela, nie je tento druhý manžel v dôsledku užívania vecí ukrátený. Prejaví sa tu len rozdiel vývoja cien na trhu. Je nepochybné, že pri veciach krátkodobého určenia a bežnom vybavení domácnosti je pri súčasnom vývoji na trhu spotrebného tovaru a vybavenia domácnosti už po niekoľkých rokoch cena vecí spravidla veľmi nízka, a to v zásade bez ohľadu na ich technický stav. Efektivita ich vyporiadavania v súdnom konaní je preto otázna, čo je však vždy vecou strany sporu. Iná je situácia pri veciach trvalejšej hodnoty, typicky pri nehnuteľnostiach, kde vývoj cien na trhu má v ostatných rokoch stúpajúcu tendenciu a v ich prípade by asi vyplácaná strana sporu sotva namietala stanovenie hodnoty v aktuálnych cenách.

14. V otázke stanovenia hodnoty vyporiadavaných hnuteľných vecí tak bude súd prvej inštancie povinný v ďalšom konaní postupovať podľa uvedených zásad. Pre účely vyporiadania bude vychádzať z hodnoty vecí v čase rozhodovania o vyporiadaní BSM určenej podľa ich technického stavu ku dňu zániku BSM. Preukázanie tohto skutkového východiska je vecou strán sporu, rovnako ako náklady na takéto zisťovanie.

15. Čo sa týka vyporiadania investícií vynaložených zo spoločného do oddeleného majetku žalovaného

- rodinného domu, je potrebné sa principiálne riadiť tým, že pre vyporiadanie takéhoto vnosu je rozhodujúca skutočná výška investície vynaloženej z BSM na výlučný majetok jedného z manželov. Nie je významné zhodnotenie veci, ktoré investícia vyvolala. Zo spoločného totiž ubudla práve výška investície a nie viac (v prípade zhodnotenia výlučnej veci presahujúceho hodnotu investície), ani menej (v prípade, že zhodnotenie nedosiahne ani výšku investície). Práve toľko, koľko zo spoločného investíciou na výlučné ubudlo, musí byť do spoločného vrátené, aby druhý manžel nebol ukrátený ani zvýhodnený. Do úvahy neprichádza ani amortizácia investície odôvodnená spoločným užívaním veci, do ktorej bolo investované, ako na ňu prihliadal súd prvej inštancie. Vyššie uvedené závery ohľadom investícií zo spoločného na výlučný majetok jedného z manželov vyplývajú z rozhodnutia Nejvyššího soudu ČR zo dňa 20. 12. 2000, sp. zn. 22 Cdo 2655/98, (www.nsoud.cz <http://www.nsoud.cz>), ktoré je pre zhodu aplikovanej a v SR platnej právnej úpravy plne použiteľné aj na prejednávaný prípad. Podľa uvedeného rozhodnutia: „je při vypořádání společného jmění (dříve bezpodílového spoluvlastnictví) každý z manželů povinen nahradit, co ze společného bylo vynaloženo na jeho ostatní majetek. Jde o náklad, který byl vynaložen v době minulé a jeho výše ke dni zániku manželství ani ke dni vypořádání společného jmění (dříve bezpodílového spoluvlastnictví) není nijak modifikována. Tak v případě investic do domu jednoho z manželů ze společného majetku jsou tímto nákladem finanční prostředky na tyto investice skutečně vynaložené. Jde-li o pořízení věcí, které byly zabudovány do domu jednoho z manželů, případně o náklady na práci s tím spojené, jsou určující ceny těchto věcí a prací v době, kdy byly vynaloženy.“ Rovnako rozhodoval NS ČR aj v novších rozhodnutiach zo dňa 23. 10. 2013, sp. zn. 22 Cdo 2064/2013 a zo dňa 25.05.2016, sp. zn. 22 Cdo 348/2016.

16. Je teda vecou strany sporu, tvrdiacej investíciu zo spoločného na výlučný majetok, preukázať práve to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na výlučný majetok jedného z manželov a s vynaloženými prostriedkami súvisiaca miera zhodnotenia a následného opotrebenia výlučného majetku je bez významu. Rovnako ako vlastná práca jedného z manželov, ktorá nepredstavuje úbytok zo spoločného majetku a jej hodnota nemôže byť preto považovaná za výdavok z BSM vynaložený na výlučný majetok manžela. V tomto smere je preto významné tvrdenie žalovaného, že časť prác, ktoré boli vykonané na jeho rodinnom dome žalovaný vykonával sám. Pokiaľ teda bude hodnota stavebných investícií do domu žalovaného zisťovaná z vykonaných stavebných úprav (a nie z dokladov o výdavkoch), nebude možné do hodnoty týchto investícií počítať vlastnú prácu žalovaného v tom rozsahu, v ktorom žalovaný preukáže, že vlastnú prácu vykonal, resp. v rozsahu, v ktorom vlastná práca žalovaného nebude sporná. 17. Vzhľadom na tieto skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, v ktorom je viazaný tu uvedenými právnymi názormi. V dôsledku zrušenia rozhodnutia vo veci samej došlo aj k zrušeniu súvisiaceho výroku o trovách konania a výroku o súdnom poplatku.

18. Odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania nerozhodoval, keďže podľa § 396 ods. 3 rozhodne o náhrade trov konania súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .