Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_9CoE-130-2018.pdf
PDF · 75.14 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoE/130/2018
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta 8-10, IČO: 30 807 484, vo veci pobočky Levice, so sídlom Levice, Sv. Michala 4, IČO: 30 807 484, proti povinnému: Pavol Maďar
- PMSTAV.SK, s miestom podnikania Levice, Perecká 2965/7, IČO: 32 573 294, o vymoženie sumy 1.217,83 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 6. augusta 2013 č. k. 13Er/1422/2011-24 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej Exekučný poriadok). Uviedol, že súd prvej inštancie poverením zo dňa 13. 12. 2011 poveril súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ivančíka, so sídlom Exekútorského úradu Nové Zámky, Výpalisko 2 vykonaním predmetnej exekúcie. Súdny exekútor dňa 10. 08. 2012 doručil súdu prvej inštancie vyčíslenie trov exekúcie z dôvodu, že pri lustrovaní majetkových pomerov povinného bolo zistené, že na majetok povinného bolo začaté konkurzné konanie. Okresný súd Nitra uznesením zo dňa 27. 12. 2012 č. k. 31K/32/2012-99 konkurzné konanie pre nedostatok majetku zastavil. Z vyššie uvedených dôvodov preto exekúciu výrokom I. v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil. 2. O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 196, § 200 ods. 1, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a § 14 ods. 1, § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov tak, že oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 47,82 eura, pozostávajúce z odmeny 39,83 eura (vrátane DPH), t. j. 33,19 eura + 20 % DPH a z náhrady hotových výdavkoch (poštovné) v sume 7,99 eura.
3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa jeho zrušenia. Namietal, že skutočnosť, že konkurzné konanie na majetok dlžníka bolo zastavené pre nemajetnosť nedokazuje, že dlžník nemá majetok dostačujúci na uspokojenie pohľadávky vymáhanej v predmetnom exekučnom konaní. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 20 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého ak súd v konkurznom konaní potom, čo ustanovil dlžníkovi predbežného správcu zistí, že majetok dlžníka nebude postačovať ani na úhradu nákladov konkurzu, konkurzné konanie pre nedostatok majetku zastaví. Podľa § 8 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 665/2005 ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, výška preddavku na úhradu nákladov konkurzu vo veci vyhlásenia konkurzu na majetok fyzickej osoby je 1.659,70 eura. Mal za to, že ak predbežný správca zistil, že povinný nemá majetok vo výške aspoň 1.659,70 eura, neznamená to, že povinný nemá žiadny majetok
alebo majetok hodnoty menšej ako 1.659,70 eura. Zastavenie konkurzného konania pre nemajetnosť dlžníka nie je dostatočným dôvodom na tvrdenie, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie v predmetnom exekučnom konaní. Rozhodnutie súdu prvej inštancie označil za predčasné a neodôvodnené, nakoľko súd neuviedol, že by on sám alebo súdny exekútor zistil nemajetnosť povinného.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP) prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Z obsahu spisu vyplýva, že exekučné konanie v danej veci začalo dňa 05. 12. 2011, kedy došiel súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ivančíkovi, so sídlom Exekútorského úradu v Nových Zámkoch, Výpalisko 2 návrh na vykonanie exekúcie voči povinnému na vymoženie sumy 1.217,83 eura s príslušenstvom, ako aj trov exekúcie. Za exekučný titul označil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Levice č. 700-1311152211-GC04/11 zo dňa 11. 10. 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 21. 11. 2011. Súd prvej inštancie poveril dňa 13. 12. 2011 súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ivančíka vykonaním predmetnej exekúcie. Súčasťou spisu je i uznesenie Okresného súdu Nitra zo dňa 27. 12. 2012 č. k. 31K/32/2012-99, právoplatné dňa 27. 12. 2012, ktorým bolo konkurzné konanie na dlžníka- povinného zastavené pre nedostatok majetku. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením.
6. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
7. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
8. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
9. Vychádzajúc z vyššie citovaného zákonného ustanovenia, je zrejmé, že ak sa v priebehu exekúcie zistí, že povinný nemá majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, je takéto zistenie dôvodom zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, pričom existencia nedostatku majetku musí byť podložená šetrením súdneho exekútora.
10. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru zahŕňajú v sebe aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces.
11. Ustanovenie § 236 CSP ukladá súdu v písomnom vyhotovení uznesenia uviesť, ktorý súd ho vydal, ďalej označenie strán a ich zástupcov, označenie prejednávaného sporu, výrok, stručné odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia. V nadväznosti i na ustanovenie § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení súd musí jasne a výstižne vysvetliť, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Zároveň musí dbať na to, aby odôvodnenie bolo presvedčivé. Povinnosť súdu riadne odôvodniť uznesenie je takto odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu jeho rozhodnutia, a preto musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa preto v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený, nielen s poukazom na všetky zistené skutočnosti, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Jeho účelom je totiž preukázať správnosť rozhodnutia a súčasne je i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí. Preto musí byť preskúmateľné.
12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia zistil, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, keď sa nezaoberal majetkovými pomermi povinného, ktoré by odôvodňovali zákonný postup podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, t. j. zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Súd prvej inštancie na odôvodnenie svojho uznesenia okrem citácie ust. § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1 Exekučného poriadku uviedol len, že súdny exekútor dňa 10. 08. 2012 doručil súdu vyčíslenie trov exekúcie, pretože pri lustrovaní majetkových pomerov povinného bolo zistené, že na majetok povinného bolo začaté konkurzné konanie. Z takéhoto odôvodnenia uznesenia nevyplýva, na základe čoho dospel súd k záveru o zastavení exekúcie v intenciách § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a či sa vôbec dostatočným spôsobom zaoberal skúmaním dôvodu zastavenia exekúcie, ktorým je skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že podanie súdneho exekútora doručené súdu prvého stupňa dňa 10. 08. 2012 nie je návrhom na zastavenie exekúcie, na základe ktorého je súd povinný zastaviť exekúciu, ale len podnetom, ktorým navrhuje jej zastavenie zo zákonných dôvodov uvedených v ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie tak založil nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacím súdom, a preto je jeho rozhodnutie nezrozumiteľné a nepreskúmateľné, v rozpore so základným právom na súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46 ods. 2 Ústavy SR. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia v dôsledku nedostatku dôvodov alebo jeho nezrozumiteľnosti je vždy dôvodom na zrušenie takéhoto rozhodnutia. Výrok rozhodnutia musí byť dostatočne odôvodnený a dôvody musia byť jasné a presvedčivé. Výrok, ktorý nemá svoj obsah v odôvodnení, nemožno za taký považovať. Nedostatok tohto obsahu sa môže prejaviť v nezrozumiteľnosti a tým aj nepreskúmateľnosti dôvodov, prípadne nedostatku dôvodov, čo nedáva podklad pre výrok. Pritom nie je rozhodujúce, že výrok by bol pri správnom odôvodnení správny. Nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces.
13. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie sa vyššie uvedenými skutočnosťami nezaoberal, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec vrátil v súlade s ustanovením § 391 ods. 1 CSP súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
14. Súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov odvolacieho konania v novom rozhodnutí vo veci (§ 396 ods. 3 CSP).
Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).